Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave12. 3. 2025plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/98/2022 z 12. 3. 2025

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2025, sp. zn. TT-14S/98/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200213.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave TT-14S/98/2022 2022200213 12. 03. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200213.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. Karol Lacko – NOBA – MERK FOOD, s miestom podnikania Staničná 1522/20, 908 51 Holíč, IČO: 22 706 852, zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 6190/17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 4535/2022 zo dňa 31.05.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Senica (ďalej len „RVPS“) vykonala dňa 22.09.2021 kontrolu potravín, o ktorej bol spísaný záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.09.2021. Úradná kontrola potravín bola plánovanou kontrolou, zameranou na kontrolu dodržiavania požiadaviek zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o potravinách“). V zázname boli konštatované zistené nedostatky, pričom žalobca ako prevádzkovateľ nevzniesol námietky. Na základe záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 15.11.2021 možno konštatovať overenie splnenia uložených opatrení. 2. Upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 28.02.2022 oznámila RVPS žalobcovi začatie správne konanie vo veci uloženia pokuty. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 07.03.2022, ktorý sa v stanovenej lehote nevyjadril. 3. RVPS vydala rozhodnutie č. k.: 58/2022-410-9 zo dňa 28.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť stanovenú v príslušných ustanoveniach Zákona o potravinách a ďalších právnych predpisoch, a to tým, že dňa 22.09.2021 v čase od 10:45 – 13:00 bola vykonaná úradná kontrola potravín u prevádzkovateľa – žalobcu, prevádzkareň: Veľkoobchodný sklad potravín, Staničná 15522/20, 908 51 Holíč, počas ktorej boli zistené nasledovné nedostatky: (i) regály v 1. časti skladu s porušeným vonkajším náterom, znečistené, nie je možné vykonávať účinné čistenie a dezinfekciu, (ii) v 1. časti skladu porušené spodné sokle stien, spodná časť nebola omietnutá, nevhodná povrchová úprava steny (opadajúce častice steny), nebolo možné

vykonávať účinné čistenie a dezinfekciu, (iii) v 1. časti skladu zistený v dvoch deratizačných staničkách výskyt mŕtvych hlodavcov (deratizačná stanička č. 3 a 4) a (iv) počas kontroly neboli predložené dokumenty: plán HACCP a hygienicko-sanitačný poriadok. RPVS konštatovala, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách, za čo mu bola podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 6 Zákona o potravinách uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 06.04.2022, pričom uviedol, že RVPS postupovala nesprávne a rozhodla nespravodlivo. Mal za to, že vytýkané nedostatky nezodpovedali skutočnému stavu veci a súčasne namietol aj výšku uloženej sankcie, ktorú považoval za likvidačnú. 5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie o odvolaní č. k.: 4535/2022 zo dňa 31.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie, a to tak, že napravil nedostatky prvostupňového rozhodnutia, avšak vychádzal z tých istých výsledkov úradnej kontroly. Žalovaný postupoval v súlade s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výroku v súvislosti s nepredložením plánu HACCP a hygienicko-sanitačného poriadku doplnil kvalifikáciu skutku, pričom bola ponechaná uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur. 6. Žalovaný uviedol, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas úradnej kontroly potravín bolo dostatočne preukázané a zdokumentované, že žalobca porušil povinnosti a požiadavky na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh. Žalovaný mal za to, že žalobca uvedené povinnosti v oblasti prevádzkovej hygieny porušil tým, že v 1. časti skladu boli regály znečistené a s porušeným vonkajším náterom, čím nebolo možné vykonávať ich účinné čistenie a dezinfekciu; sokle stien boli porušené, spodná časť stien nebola omietnutá, povrchová úprava steny bola nevhodná (opadávajúce častice), v dôsledku čoho nebolo možné vykonávať ich účinné čistenie a dezinfekciu; v deratizačných staničkách č. 3 a č. 4 boli zistené mŕtve hlodavce. Žalovaný súčasne uviedol, že žalobca porušil povinnosť zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP, mať spracovanú dokumentáciu správnej výrobnej praxe a poskytnúť príslušnému orgánu dôkaz o dodržiavaní týchto povinností, a to tým, že dňa 22.09.2021 v čase úradnej kontroly potravín v prevádzkarni na vyžiadanie inšpektorov nepredložil plán HACCP a hygienicko-sanitačný poriadok. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách. 7. K zmene výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že konanie žalobcu bolo RPVS posúdené po skutkovej stránke správne, nebola však úplná právna kvalifikácia, pretože v súvislosti s konštatovaným nepredložením plánu HACCP a hygienicko-sanitačného poriadku neboli označené dotknuté právne predpisy, čo žalovaný ako odvolací orgán napravil. 8. Žalovaný uviedol, že skutočnosti zistené počas úradnej kontroly boli písomne uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.09.2021, pričom boli žalobcovi uložené aj opatrenia na mieste. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca v čase kontroly zistené nedostatky uvedené v zázname nespochybnil, námietky voči uloženým opatreniam nepodal a záznam bez vyjadrenia podpísal, pričom námietky voči uloženým opatreniam nepodal ani následne v zmysle § 20 ods. 11 Zákona o potravinách. Opatrenia zo strany žalobcu boli splnené, mal možnosť sa vyjadriť k začatiu konania, čo však neurobil. 9. K námietke žalobcu, že zistenia v čase kontroly nezodpovedali fotodokumentácii žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné a mal za to, že dostatočným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol úradný záznam z úradnej kontroly a nie dokumentácia, ktorá je len podporou popísaných zistení a samotná nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali zistenia RVPS. 10. K námietke žalobcu k zisteniu prítomnosti hlodavcov žalovaný uviedol, že účelom právnych predpisov v oblasti potravinového práva je zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov. Nepostačuje len rozmiestniť deratizačné staničky, ale výskyt škodcov musí byť sledovaný a pokiaľ sa objavia, živí alebo mŕtvi, resp. sa objavia znaky ich výskytu (napr. trus), musia byť neodkladne vykonané opatrenia k ich odstráneniu a zamedzeniu ich šírenia a rozmnožovania. Pre zamedzenie výskytu hlodavcov

je významné vykonávanie preventívnych opatrení, medzi ktoré okrem vylúčenia možnosti vnikania škodcov do prevádzky patria aj kontroly výskytu hlodavcov, vyššia miera zodpovednosti zamestnancov pri kontrole výskytu hlodavcov, udržiavanie skladových priestorov v čistote. Ďalej poukázal žalovaný na to, že deratizácia sa v kontrolovanej prevádzke podľa predloženej dokumentácie vykonala dňa 06.04.2021, teda viac ako 5 mesiacov pred vykonanou kontrolou, čo bolo nedostatočné. Zistenie, že v dvoch deratizačných staničkách boli uhynuté hlodavce svedčalo o ich výskyte v uvedenej prevádzke. Žalobca nepredložil žiadnu evidenciu o vykonávaní monitoringu škodcov. 11. Žalovaný uviedol, že charakter a rozsah zistených nedostatkov tak, ako boli uvedené, svedčal o nedodržiavaní zásad, povinností a požiadaviek na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh, pričom zodpovednosť za zistené nedostatky bola na žalobcovi. Žalovaný sa ďalej zaoberal aj ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. 12. K uloženiu pokuty poukázal žalovaný na to, že správny orgán s odkazom na § 28 Zákona o potravinách musí uložiť pokutu, čím bola vylúčená možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní pokuty. K výške pokuty žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na stanoviská uvedené v Zákone o potravinách, ako aj stanovenú sadzbu, bola pokuta vo výške 5.000,00 eur uložená správne. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 13. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 05.08.2022 (ďalej len „žaloba“), pričom sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 14. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, a to z viacerých skutkových a právnych dôvodov. Žalobca uviedol, že sa v predmetnom prípade nedopustil porušenia zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi pri ich umiestňovaní na trh. Žalobca konštatoval, že žalovaný vychádzal z nedostatočného a chybného zistenia skutočného skutkového stavu. 15. Žalobca namietol, že tvrdenia o tom, že zistené nedostatky museli trvať dlhší čas nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú založené na domnienkach pracovníkov RVPS. Tieto domnienky možno vyvrátiť tým, že počas minulých kontrol, ktoré boli vykonané v prevádzke žalobcu, bol stav regálov a stien rovnaký ako v čase kontroly a tento stav nebol v minulosti vytýkaný. 16. Žalobca poukázal na to, že si plní všetky svoje zákonné povinnosti, pričom priebežne zabezpečoval vykonávanie pravidelných kontrol dodržiavania hygieny, meranie teplôt a vlhkosti, o čom vedie záznamy. Žalobca dbá aj na vykonávanie mechanického odstraňovania nečistôt a má zabezpečenú deratizáciu skladu a monitoring, o čom má uzatvorenú zmluvu, ktorú RVPS aj predložil. To, že má žalobca zabezpečenú deratizáciu svedčí aj to, že kontrola potvrdila, že v priestoroch sa nachádzajú staničky na odchyt hlodavcov a o efektívnosti svedčilo to, že v staničke bol hlodavec odchytený. Z dokumentácie bolo zrejmé, že v staničke č. 3 sa hlodavec nenachádzal a v staničke č. 4 sa nachádzal čerstvo odchytený hlodavec. 17. Žalobca upozornil na to, že z fotodokumentácie RVPS nevyplynula existencia zistených nedostatkov. Nevyplýva z nej skutkový stav, že by dochádzalo k opadávaniu stien, znečistenie regálov. Žalobca zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom vyhodnotení skutočného stavu a nemá oporu v dôkazoch. 18. Žalovaný postupoval nesprávne, ak jednému z dôkazov (zápis z kontroly) pripísal vyššiu dôkaznú silu ako inému (fotodokumentácia). Napadnuté rozhodnutia tak žalobca považoval za nepreskúmateľné. 19. Žalobca namietol, že výrok napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sú nepreskúmateľné a v príkrom rozpore so zásadami administratívneho trestania, pretože neobsahuje presný a určitý opis údajne spáchaného správneho deliktu tak, aby tento bol vo všetkých skutkoch nezameniteľne určený. Na podporu uvedeného žalobca citoval judikatúru kasačného súdu. Výroky

rozhodnutí nespĺňajú požiadavky určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku a správny delikt nie je vymedzený dostatočne na to, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. 20. Žalobca namietol, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné aj vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Žalovaný žiadnym preskúmateľným spôsobom neuviedol a nešpecifikoval, na základe akých vecných a objektívne preskúmateľných kritérií žalobcovi uložil pokutu vo výške 5.000,00 eur. Žalovaný neuviedol a neoznačil, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pri určovaní výšky uloženej pokuty a nevysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri ukladaní pokuty. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.11.2022, pričom k námietke o nedostatočnom zistení skutkového stavu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na absurdnosť situácie, keď žalobca namieta písomne zaznamenané skutočnosti, ktoré boli zistené za jeho osobnej prítomnosti, s ktorými bol oboznámený a ktoré bez námietok podpísal. Na jednej strane tvrdí, že nedošlo k porušeniu žiadnych povinností a na druhej strane požaduje ako poľahčujúcu okolnosti zohľadniť odstránenie nedostatkov a splnenie uložených opatrení. 22. K trvaniu protiprávneho stavu žalovaný uviedol, že poškodenia stien a regálov nemohli vzniknúť v deň kontroly a zároveň bol oprávnený záver, že ich nebolo možné ustáliť. Zároveň poukázal na nedostatky, ktoré boli u žalobcu zistené v minulosti. 23. K námietke žalobcu ohľadom fotodokumentácie žalovaný uviedol, že pre rozhodnutie vo veci bol podstatný záznam z úradnej kontroly, pričom fotodokumentácia je iba podporou pre tento záznam. Zároveň uviedol, že žalobca počas konania nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by závery kontroly spochybňovali alebo vyvracali. 24. Žalovaný uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti, prejednávaný skutok je riadne špecifikovaný uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, konanie je zaradené pod príslušnú skutkovú podstatu iného správneho deliktu. Ohľadom správnej úvahy vo vzťahu k výške pokuty odkázal na stranu 17 až 19 napadnutého rozhodnutia. 25. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 10.02.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 26. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 27. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-14S/98/2022. 28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

29. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 20 ods. 8 písm. b) Zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 33. Podľa § 20 ods. 11 Zákona o potravinách, ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. 34. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe– podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 35. Podľa § 28 ods. 6 Zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 36. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade žalobných námietok, preskúmať postup RVPS a žalovaného a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Správny súd tak zameral správny súdny prieskum v prizme uplatnených žalobných bodov s prihliadnutím na to, či boli dodržané všetky procesné a hmotnoprávne podmienky, ktoré upravuje Zákon o potravinách. 37. Žalobca v žalobe namietol, že sa nedopustil porušenia zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Súčasne namietol, že žalovaný vychádzal z nedostatočného a chybného zistenia skutkového stavu. Danú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že RVPS boli zistené viaceré nedostatky – (i) regále v 1. časti sladu s porušeným vonkajším náterom, znečistené, nebolo možné vykonávať účinné čistenie a deratizáciu, (ii) v 1. časti skladu porušené spodné sokle stien, spodná časť stien nebola omietnutá, nevhodná povrchová úprava steny (opadávajúce sa častice steny), nebolo možné vykonávať účinné čistenie a dezinfekciu, (iii) v 1. časti skladu zistené v dvoch deratizačných staničkách výskyt mŕtvych hlodavcov (deratizačná stanička č. 3 a č. 4.) a (iv) neboli predložené dokumenty – plán HACCP a hygienicko-sanitačný poriadok. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.09.2021 zároveň vyplýva, že žalobca námietky nemal a bol poučený s odkazom na § 20 ods. 11 Zákona o potravinách o možnosti podať proti opatreniam námietky. 38. Žalobca tak v rámci úradnej kontroly nenamietol zistené nedostatky a nariadené opatrenia a zároveň ani nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by zistené nedostatky poprel. Zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole zo dňa 15.11.2021 súčasne vyplýva, že žalobca vytýkané nedostatky odstránil a nariadené opatrenia splnil. Žalobca zistený skutkový stav nepoprel ani vo vzťahu k upovedomeniu o začatí

správneho konania, ku ktorému sa nevyjadril. S odkazom na uvedené skutočnosti tak nemožno prisvedčiť tomu, že žalovaný vychádzal z nedostatočného a chybného zistenia skutočného stavu veci. RVPS a žalovaný vychádzali zo zistení z úradnej kontroly potravín, ktoré neboli zo strany žalobcu namietané a tieto zistenia premietli aj do vydaných rozhodnutí. 39. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že vo vzťahu k trvaniu protiprávneho stavu bolo konštatované, že nedostatky v hygiene skladovania boli zistené v čase trvania úradnej kontroly potravín dňa 22.09.2021, pričom presný čas nedostatkov nebolo možné vzhľadom na ich charakter zistiť, aj keď bolo zrejmé, že bezprostredne v čase kontroly nevznikli. Tu správny súd poukazuje na výrok napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že sankcia bola uložená vo vzťahu k tomu, že v čase úradnej kontroly potravín, dňa 22.09.2021, boli zistené porušenia (bez ohľadu na to, kedy vznikli, ale v daný deň boli objektívne zistené a opísané v zázname), tieto žalobca nenamietol a splnil uložené opatrenia. Zároveň správny súd uvádza, že to, že v minulosti u žalobcu vykonané kontroly boli so záverom bez zistených nedostatkov žiadnym spôsobom nevyvracia to, že dňa 22.09.2021, v čase vykonanej úradnej kontroly potravín, boli zistené nedostatky, tieto žalobca akceptoval (nenamietol ich) a vykonal ich nápravu. Námietka žalobcu, že pri predchádzajúcej kontrole neboli zistené závady, je právne bezvýznamná, keďže uvedená skutočnosť nevylučuje, že pri opakovanej alebo dôslednejšej kontrole môžu byť zistené nedostatky, ktoré sú dôvodom na uloženie pokuty (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/12/00 zo dňa 16.06.2020). 40. Žalobca uviedol, že z fotodokumentácie RVPS nevyplýva existencia údajných nedostatkov. Poukázal na to, že samotný žalovaný uviedol, že fotodokumentácia nie je rozhodujúcim dôkazom a údaje v zápise o úradnej kontrole sú iba veľmi všeobecné a bez doloženia patričnej dokumentácie nepreskúmateľné. K danému správny súd uvádza, že zo Zákona o potravinách nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy zachytiť nedostatky prostredníctvom fotografií – z § 20 ods. 8 písm. b) Zákona o potravinách vyplýva, že zamestnanci sú oprávnení vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné. Orgány verejnej správy však vyhotovujú fotografie za účelom lepšieho zistenia skutkového stavu veci, a preto žalovaný nepochybil, ak uviedol, že fotodokumentácia nie je rozhodujúcim dôkazom. 41. Podstatným dôkazom na účely predmetného konania je tak záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.09.2021. Ako to správny súd uviedol už vyššie, zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.09.2021 zároveň vyplýva, že žalobca námietky nemal a bol poučený s odkazom na § 20 ods. 11 Zákona o potravinách o možnosti podať proti opatreniam námietky. Žalobca nenamietol závery úradnej kontroly potravín a vytýkané nedostatky odstránil. Správny súd súčasne uvádza, že záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.09.2021 obsahuje všetky náležitosti tak, aby bol zrejmý (i) účel kontroly, (ii) preukázané zistenia a (iii) uložené opatrenia. Zo strany RVPS a žalovaného tak bol skutkový stav zistený dostatočne, práve na podklade záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 22.09.2021. 42. Správny súd konštatuje, že kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je zistiť / preveriť plnenie zákonom stanovených povinnosti zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti týchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže / ale nemusí viesť v administratívnom konaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 28 Zákona o potravinách. Samotný výkon kontroly tak predstavuje kontrolný proces, v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav kontrolórmi, ktorý sa následne v správnom konaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení porušení zákona sprítomňuje v rozhodnutí o uložení sankcie. Je potrebné uviesť, že výstupom z kontroly je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej správy, a preto podľa názoru správneho súdu záznam z úradnej kontroly potravín v predmetnom prípade obsahuje všetky potrebné skutočnosti k tomu, aby na jeho základe boli vydané rozhodnutia. Je potrebné poznamenať i to, že postup príslušných kontrolórov je v rámci procesu výkonu kontroly jasne definovaný v § 20 Zákona o potravinách. 43. Správny súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky žalobcu, v ktorých namietol (i) porušenie zásad administratívneho trestania, (ii) nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutí a (iii) nepreskúmateľnosť rozhodnutí vo vzťahu k uloženej pokute, kedy podľa žalobcu žalovaný žiadnym preskúmateľným

spôsobom neuviedol a nešpecifikoval, na základe akých vecných a objektívne preskúmateľných kritérií bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur. 44. Správny súd preskúmal výrok prvostupňového rozhodnutia, a konštatuje, že tento obsahuje všetky náležitosti tak, aby bol určitý, konkrétny a zrozumiteľný. RPVS vo výroku prvostupňového rozhodnutia (i) konštatovala, ktoré povinnosti, vyplývajúce z právnych predpisov boli zo strany žalobcu porušené, (ii) uviedla skutkové okolnosti, na podklade ktorých bolo konštatované porušenie povinnosti, (iii) uviedla časové hľadisko porušenia povinností, (iv) odkázala na naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola zároveň uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur, a to spolu s odkazom na § 28 ods. 2 písm. p) v spojení s § 28 ods. 6 Zákona o potravinách. Výrok prvostupňového rozhodnutia je tak určitý, konkrétny a zrozumiteľný, pričom je z neho zrejmé vecné, časové a miestne vymedzenie iného správneho deliktu. Správny súd zároveň nenašiel pochybenia ani vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré zmenilo výrok prvostupňového rozhodnutia, pričom aj z neho je zrejmé vecné, časové a miestne vymedzenie iného správneho deliktu. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia (i) poukázal na porušenie povinností zo strany žalobcu, (ii) opísal skutkový stav, na základe ktorého bolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu, (iii) časové a miestne hľadisko porušenia povinností. Žalovaný zároveň tieto porušenia subsumoval pod právnu normu, opravil formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia a rozhodol o uložení pokuty. 45. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24.01.2018). S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská správny súd nevzhliadol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nezákonné uloženie pokuty. Orgány verejnej správy postupovali v súlade so Zákonom o potravinách a ustálenou súdnou praxou. Súčasne považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalobca predmetnú žalobnú námietku koncipoval celkom všeobecne, a to len s odkazom na ním vybranú judikatúru súdov. Ako však bolo uvedené vyššie, orgány verejnej správny dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý žalobca v konaní pred RVPS nenamietal a zistené nedostatky aj osvedčil. 46. V prejednávanej veci správny súd uvádza, že správne orgány pri uložení pokuty prihliadli na všetky predpoklady, ktoré upravuje § 28 ods. 9 Zákona o potravinách – závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania (žalovaný uvedené presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil na strane 16, 17, 18 a 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a možno konštatovať, že v prípade, ak Zákon o potravinách uvádza rozpätie možného uloženia pokuty od 100 eur do 100 000 eur a žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur, nemožno hovoriť o prísne uloženej pokute, ale o pokute, ktorá bola uložená v spodnej hranici rozpätia možného uloženia pokuty. Súčasne s prihliadnutím na minulosť žalobcu (pokuta vo výške 100,00 eur zo dňa 28.12.2015 a najmä pokuta zo dňa 02.09.2021 vo výške 3.000,00 eur) nemožno konštatovať neprimeranosť uloženej pokuty. Orgány verejnej správy tak postupovali v súlade so Zákonom o potravinách a nemožno im vytknúť žiadne pochybenie. Žalovaný zároveň na strane 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že posúdil aj závažnosť iného správneho deliktu, následky zisteného protiprávneho konania a trvanie protiprávneho konania, pričom jeho závery sa nevymykajú logike. Ako vyplýva zo strany 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tak žalovaný prihliadol aj na skutočnosť, že 4 kontroly vykonané v rokoch 2018 až 2020 boli bez zistených nedostatkov, na čo bolo prihliadnuté ako na poľahčujúcu okolnosť. 47. Z pohľadu správneho súdu tak správne orgány dostatočne odôvodnili, prečo ukladajú sankciu a súčasne dostatočne odôvodnili aj jej výšku. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú aj represívnu. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Prihliadnuc na skutočnosti, na ktoré poukázal žalovaný pri odôvodňovaní výšky pokuty a s poukazom na skutočnosť, že správne orgány pri ukladaní pokuty aplikujú aj svoju diskrečnú právomoc, správny súd konštatuje, že túto aplikovali v súlade so zákonným rámcom,

z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom. 48. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov správny súd nevyhovel žalobe a túto podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP a v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).