Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/17/2022 2022200206 30. 07. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200206.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 22. februára 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 22. februára 2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 3. novembra 2021 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 3. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla, že žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok po zániku nároku na jeho výplatu v celkovej sume 1.574,50 eur. 2. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej, že nemala vedomosť o tom, že by jej bol vdovský dôchodok vyplácaný bez právneho dôvodu, generálny riaditeľ žalovanej dňa 22. februára 2022 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej a odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej s poukazom na relevantnú právnu úpravu konštatoval, že žalobkyni bol podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. od 28. decembra 2008 priznaný vdovský dôchodok v sume 6.300,- Sk mesačne (od 1. januára 2009 v sume 209,20 eur mesačne). Od 5. júna 2021 je syn žalobkyne narodený XX. XXXXXXXX XXXX poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda prestal byť nezaopatreným dieťaťom. Z dôvodu straty statusu nezaopatreného dieťaťa žalobkyni od 24. júna 2021 zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku a na ďalšiu jeho výplatu nemala nárok. V období od 24. júna 2021 do 23. novembra 2021 sa jej vyplácal v sume 314,90 eur mesačne, hoci jej nepatril. 4. Generálny riaditeľ žalovanej dôvodil, že žalobkyňa musela predpokladať, že jej vdovský dôchodok bol vyplácaný neprávom, pretože zdravotný stav jej syna bol dňa 30. augusta 2021 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pričom bol od 5. júna 2021 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, čím prestal byť nezaopatreným dieťaťom. Posúdenie zdravotného stavu bolo pritom vykonané na základe osobnej žiadosti syna žalobkyne z 23. júna 2021 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Žalobkyňa bola pritom poučená, že jednou z podmienok na výplatu vdovského dôchodku je nezaopatrenosť dieťaťa. II. Správna žaloba 5. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa ozrejmila, že dňa 7. septembra 2021 vydala žalovaná rozhodnutie, ktorým zvýšila synovi žalobkyne sumu invalidného dôchodku od 5. júna 2021 z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Zároveň dňa 7. septembra vydala žalovaná rozhodnutie (doručené synovi žalobkyne v októbri 2021), ktorým synovi žalobkyne od 24. novembra 2021 zastavuje výplatu sirotského dôchodku. Dňa 18. januára 2022 vydala žalovaná ďalšie rozhodnutie (doručené synovi žalobkyne dňa 25. februára 2022), ktorým rozhodla, že syn žalobkyne je povinný vrátiť sirotský dôchodok vyplatený po zániku nároku na jeho výplatu v sume 514,50 eur. Po podanom odvolaní žalovaná rozhodnutie o povinnosti vrátiť sirotský dôchodok zrušila. 7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že už v odvolaní namietala, že v čase vyplácania vdovského dôchodku nemala vedomosť o tom, že jej bol vdovský dôchodok vyplácaný bez právneho dôvodu, vznik preplatku nezavinila a ani nemohla z okolností prípadu vedieť či predpokladať, že jej vdovský dôchodok nepatrí. 8. Žalobkyňa bola toho názoru, že z odôvodenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel generálny riaditeľ žalovanej k záveru, že žalobkyňa musela mať vedomosť alebo musela predpokladať, že jej bol vdovský dôchodok v čase od 24. júna 2021 do 23. novembra 2021 vyplácaný bez právneho dôvodu. V konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie, z ktorého by takýto záver vyplynul. Žalobkyňa naopak argumentovala, že ani z okolností prípadu nemohla predpokladať, že jej je vdovský dôchodok vyplácaný bez právneho dôvodu, pretože rozhodnutie o zvýšení sumy invalidného dôchodku a o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo synovi žalobkyne doručené až v septembri 2021. Pred jeho doručením nemohla vedieť či mu bude uznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, ci mu bude zvýšený invalidný dôchodok a od akého dátumu. Rozhodnutie o zastavení výplaty jej vdovského dôchodku jej bolo doručené až v októbri 2021. O skutočnosti, že zdravotný stav syna žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom dňa 30. augusta 2021 a že bol uznaný za invalidného už od 5. júna 2021 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % sa mohla žalobkyňa eventuálne dozvedieť najskôr až z rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku zo 7. septembra 2021, ktoré bolo doručovane synovi žalobkyne a teda len za predpokladu, že by ju o ňom informoval. Nie menej podstatnou je aj potreba prihliadať na právoplatnosť jednotlivých rozhodnutí a teda ku dátumu doručenia a oboznámenia s nimi je potrebné pripočítať 30 dní (lehota na podanie odvolania). Navyše, hoci syn žalobkyne podal žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, či mu žalovaná prizná pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % nebolo možné predpokladať a bolo potrebné vyčkať na doručenie rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku resp. na doručenie rozhodnutia o zastavení výplaty vdovského dôchodku žalobkyni. 9. Generálny riaditeľ žalovanej uvádza, že žalobkyňa bola poučená o tom, že podmienkou nároku na výplatu vdovského dôchodku je nezaopatrenosti dieťaťa, čo, ale v žiadnom prípade nezakladá skutočnosť, že by žalobkyňa bola poučená aj o tom, že ak si si syn žalobkyne podá žiadosť, bude mu určite uznaný pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priznaní zvýšený invalidný dôchodok, a, že ak mu bude priznaný, bude žalobkyňa musieť vdovský dôchodok za uvedené obdobie vrátiť. Navyše, žalovaná je povinná oznamovať včas zastavenie výplaty dôchodku, t. j. nie až po niekoľkých mesiacoch, dovtedy ho vyplácať a potom žiadať vyplatený dôchodok vrátiť späť. 10. Žalobkyňa mala zároveň legitímne očakávania, že generálny riaditeľ žalovanej rozhodne podobne ako v prípade jej syna, kedy v rámci autoremedúry bolo zrušené rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu sirotského dôchodku. Podobná situácia nastala v prípade rozhodovania Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zrušilo prvostupňové rozhodnutie o vrátení neprávom vyplateného prídavku na dieťa. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobkyne 11. Na výzvu Krajského súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá po rekapitulácii skutkového stavu zotrvala na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec uvedeného a vo vzťahu k námietke žalobkyne o nadobudnutí právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí uviedla, že je nedôvodná, pretože právoplatnosť žalovaná vyznačuje v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sú kogentného charakteru. Dodala, že právoplatnosť rozhodnutia na základe, ktorého prestal byť od 5. júna 2021 syn žalobkyne nezaopatreným dieťaťom, nie je rozhodujúcou okolnosťou na zastavenie výplaty.
Rozhodujúci je dátum, od ktorého bola synovi žalobkyne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. 12. V replike žalobkyňa argumentovala, že žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili argumentáciu žalobkyne uvedenú v správnej žalobe. Žalovaná neustále argumentuje tým, že žalobkyni bol vdovský dôchodok vyplácaný neprávom, čo však nie je podstatné, pretože je potrebné posúdiť, či mala žalobkyňa v rozhodnom čase to je v čase poberania vdovského dôchodku, vedomosť o tom, že ho poberá neprávom, alebo či musela z okolností prípadu predpokladať, že jej nepatrí. Uvedené nebolo v konaní pred žalovanou preukázané, keďže nebolo v tomto smere vykonané žiadne dokazovanie. 13. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že posudok bol vykonaný dňa 30. augusta 2021, keďže posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej posudzuje zdravotný stav žiadateľa na základe listín a žalobkyňa ani jej si nemohli vedieť či , kedy a ako žiadosť posúdi. O tom kedy a ako posudkový lekár posúdil zdravotný stav syna žalobkyne sa žalobkyňa mohla dozvedieť až z rozhodnutia o zastavení vdovského dôchodku zo dňa 21. septembra 2021, ktoré jej bolo doručené v októbri 2021, najskôr však z rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku syna žalobkyne zo dňa 7. septembra 2021, ktoré bolo doručené jej synovi, za predpokladu, že ju s obsahom tohto rozhodnutia oboznámil. 14. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná neporozumela jej námietke a trvala na argumentácii podľa ktorej až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutí je možné sa nimi riadiť, hoci v rozhodnutí bol uvedený skorší dátum, kedy prestal byť syn žalobkyne nezaopatreným dieťaťom. Podobne, až dňom právoplatnosti rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku vznikol synovi žalobkyne nárok na jeho výplatu niekoľko mesiacov spätne. To znamená, že nezačal mu byť vyplácaný už odo dňa 5. júna 2021, ale odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, kedy mu zároveň popod doplatený rozdiel, o ktorý sa mu zvýšil invalidný dôchodok spätne za obdobie od 5. júna 2021. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom v čase rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 236 zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. , po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa, b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo c) vychovala aspoň tri deti, d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, e) dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa, f) dovŕšila dôchodkový vek. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 15. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 16. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 44Sa/17/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-44Sa/17/2022. 17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“)] v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203
ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 18. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 30. júla 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 19. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vydané vo veci uloženia povinnosti žalobkyni vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok po zániku nároku na jeho výplatu v celkovej sume 1.574,50 eur. Žalovaná bola totiž toho názoru, že žalobkyňa musela predpokladať, že jej vdovský dôchodok bol vyplácaný neprávom, pretože zdravotný stav jej syna bol na jeho žiadosť zo dňa 23. júna 2021 dňa 30. augusta 2021 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pričom bol od 5. júna 2021 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %, čím prestal byť nezaopatreným dieťaťom. 20. Žalobkyňa naopak argumentovala, že nemohla predpokladať ako posudkový lekár žalovanej posúdi zdravotný stav jej syna resp., že jej syn bude uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Zároveň namietala, že všetky relevantné rozhodnutia žalovanej týkajúce sa zdravotného stavu jej syna boli doručované priamo jemu. 21. Správny súd úvodom ozrejmuje, že podmienky vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku upravuje (s konkretizáciou na prejednávanú vec) ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 22. Citované ustanovenie teda upravuje v prvom rade moment, od ktorého dávka jej príjemcovi nepatrila ako aj skutkové okolnosti ako podmienku vzniku povinnosti dávku vrátiť viažuce sa na vedomosť (hoci domnelú) príjemcu dávky, že sa mu vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Z uvedeného je zrejmé, že moment nadobudnutia vedomosti o vyplácaní dávky neprávom a moment straty nároku na výplatu dávky nemusia byť totožné. 23. Správny súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené čo do časti preukázania vedomosti alebo predpokladu vedomosti žalobkyne, že sa jej táto dávka vyplácala neprávom. Rovnako nedostatočne odôvodnený je aj dátum a teda moment, od ktorého dospela žalovaná k záveru, že žalobkyni dávka nepatrí, pokiaľ tento moment ustálila k 24. júnu 2021, čo bol deň po podaní žiadosti syna žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu. Okolnosti, ktorými žalovaná argumentuje domnelú vedomosť žalobkyne sa týkajú výlučne jej syna, pričom rozporná je aj časová súvislosť, kedy malo k zániku nároku na výplatu dávky dôjsť. Vedomosť žalobkyne alebo povinnosť aspoň predpokladať, že jej je dávka vyplácaná neprávom, je pritom kľúčovým predpokladom pre vznik uvedenej povinnosti. 24. Generálny riaditeľ sám uvádza, že zdravotný stav syna žalobkyne bol posúdený na základe jeho vlastnej žiadosti a teda nie na žiadosť žalobkyne. Z odôvodnenia rozhodnutia (a ani administratívneho spisu žalovanej) nevyplýva, že by bol syn žalobkyne, ktorý bol v čase žiadosti plnoletý, zastúpený žalobkyňou alebo, že by bola oprávnená na preberanie rozhodnutí v jeho mene. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konanie o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu prebehlo bez akejkoľvek súčinnosti žalobkyne. Nemožno teda automaticky prezumovať, že mala mať o jeho priebehu a výsledku vedomosť. Logická argumentácia o vedomosti žalobkyne o strate statusu nezaopatreného dieťaťa jej syna, nadväzujúca na vykonané dokazovanie v tomto smere, v odôvodnení rozhodnutia absentuje. 25. Zároveň je správny súd toho názoru, že z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú úvahy, prečo by mala žalobkyňa stratiť nárok na výplatu vdovského dôchodku deň po podaní žiadosti syna žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu (od. 24. júna 2021). Pomerne zmätočne zároveň pôsobí snaha žalovanej o poskytnutie vysvetlenia vo vyjadrení ku žalobe (ktorá však mala byť v prvom rade zapracovaná do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), keď uvádza, že právoplatnosť rozhodnutia na základe ktorého prestal byť syn žalobkyne nezaopatreným dieťaťom nie je rozhodujúcou okolnosťou na zastavenie výplaty, ale rozhodujúci je dátum, od ktorého bola synovi žalobkyne určená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, pričom tento bol určený už od 5. júna 2021. V napadnutom rozhodnutí však žalovaná s týmto dátumom nepracuje. 26. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je čo do splnenia podmienky na vznik povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rovnako tak čo do určenia dátumu, od ktorého žalobkyni vdovský dôchodok nepatril. 27. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, pričom v prípadnom novom rozhodnutí sa žalovaná riadne vysporiada s otázkou, či mala alebo mohla mať žalobkyňa vedomosť, že jej syn sa od 5. júna 2021 nepovažuje za nezaopatrené dieťa, čo malo za následok stratu nároku na výplatu vdovského dôchodku a zároveň ustáli dátum, od ktorého žalobkyni výplata vdovského dôchodku nepatrila. Pri určovaní dátumu, od ktorého žalobkyni nárok na výplatu vdovského dôchodku nepatril, sa zameria na posúdenie, či je relevantným už dátum určený v lekárskom posudku, od ktorého bol syn žalobkyne uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % (už od 5. júna 2021) alebo k momentu straty statusu nezaopatreného dieťaťa došlo až právoplatnosťou rozhodnutia z 7. septembra 2021. Všetky úvahy a odpovede na nastolené otázky [naplnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] žalovaná zrozumiteľne zhrnie v odôvodnení nového rozhodnutia za predpokladu, že dospeje k názoru, že jeho aplikácia na zistený skutkový stav obstojí. 28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní ich náhradu priznal voči žalovanej v celom rozsahu. 29. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.