Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/9/2022 2022200090 27. 05. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200090.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., v zast.: Mgr. Michal Ferčák, advokát so sídlom: Bernolákova 1652, Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle § 218 ods. 2, § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018 o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na základe dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2018 zamietla žalobcovu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku na základe dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Na odvolanie žalobcu, rozhodla najprv rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ktorá rozhodnutie zo dňa 12.12.2018 potvrdila a zamietla žalobcove odvolanie. 3. V dôsledku podanej správnej žaloby, Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 47Sa/12/2019 zo dňa 27.08.2020, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 09.05.2019 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. S tým, aby v novom konaní vyhodnotila skutočnosť dodatočne zaplateného poistného na dôchodkové poistenie žalobcom (od 01.12.2009 do 10.12.2009) pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok a jeho výšky, vzhľadom na už v konaní určený deň vzniku invalidity 4. V novom konaní nadväzujúcom na zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.08.2020, žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2021, keď opätovne zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 12.12.2018.
5. V dôsledku opätovne podanej správnej žaloby, Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/4/2021 zo dňa 01.10.2021, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22.02.2021 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že „Ako vyplýva aj z vyjadrenia účastníkov konania, skutkové okolnosti prípadu zahŕňajúce naplnenie medicínskych podmienok vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok, stanovenie doby vzniku invalidity, doby, za ktorú bolo poistné na dôchodkové poistenie žalobcom uhradené a kedy, neboli medzi účastníkmi sporné. Tieto boli súdom popísané už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v predmetnej veci pod sp. zn. 47Sa/12/2019 dňa 27.8.2020.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaná rozhodne o odvolaní žalobcu na základe uznania relevancie dodatočného zaplatenia poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 6. V dôsledku zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.10.2021, Sociálna poisťovňa, ústredie vec znovu prejednala a rozhodla žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2022, ktoré je predmetom prieskumu tunajšieho súdu. 7. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 60 ods. 1, 5, § 143 ods. 3, § 70 ods. 2, § 195 ods. 2, 3, § 196 ods. 1, 7, § 72 ZSP a vecne tým, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 20Sa/4/2021-64 zo dňa 1. októbra 2021, bolo podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktoré som vydal dňa 22. februára 2021 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. 8. Žalovaná opätovne posúdila nárok žalobcu na invalidný dôchodok, pričom z podkladov, obsiahnutých v administratívnom spise okrem iného vyplynulo, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta určená na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a dátum vzniku invalidity určil „v čase nezaopatrenosti“. 9. Na základe dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie dňa 21. novembra 2018, žalobca požiadal o prepočítanie invalidného dôchodku, pričom dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP od 1. decembra 2009 do 10. decembra 2009. 10. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, opätovne posúdil žalobcov zdravotný stav na základe odvolania zo dňa 8. januára 2019, podaného prostredníctvom právneho zástupcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 12. decembra 2018. V posudku zo dňa 5. marca 2019 uviedol, že je žalobca invalidný podľa § 71ods. 1 na účely § 70 ods. 2 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár určil na 17. decembra 2010, t. j. dňom dovŕšenia 18. roku veku. 11. Krajský súd v Trnave sa vo svojom rozsudku č. 20Sa/4/2021-64 zo dňa 1. októbra 2021 otázkou dátumu vzniku žalobcovej invalidity nezaoberal a považoval ju za nespornú, keď vychádzal z posudkov posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 7. februára 2011 a 5. marca 2019. 12. V zmysle judikátu, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2011 pod č. 108, má však otázka určenia presného dátumu vzniku invalidity zásadný vplyv pre posúdenie, či žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods. 1 ZSP z dôvodu dodatočného zaplatenia poistného. 13. Žalovaná uviedla, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie právnej otázky, ktorou sa zaoberal krajský súd, a to, či dodatočné zaplatenie poistného žalobcovi zakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. Z uvedeného mal žalovaná za to, že v odvolacom konaní bolo pre nové rozhodnutie vo veci žalobcovho invalidného dôchodku potrebné, aby bol určený presný deň vzniku invalidity a následne bolo potrebné skúmať, či dodatočne zaplatené poistné má vplyv
na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. 14. V rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 20Sa/4/2021-64 zo dňa 1. októbra 2021, bol za účelom presného a spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci, posúdený žalobcov zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 23. februára 2022, z dôvodu určenia presného dátumu vzniku invalidity. 15. Za žalobcove rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil paraplégiu (ochrnutie dvoch dolných končatín), ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu B - poškodenia miechy, položky 3 paraplégia, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. 16. Žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity od 22. marca 2006, pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. 17. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity, k 22. marcu 2006, žalobca nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Dodatočným zaplatením poistného za obdobie po vzniku invalidity (od 1. decembra 2009 do 10. decembra 2009), síce získal desať dní dôchodkového poistenia, uvedené však nemá relevanciu pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP, keďže to skutočnosť, že ste pred vznikom invalidity nezískali žiadne obdobie dôchodkového poistenia, nijako neovplyvnilo. II. Správna žaloba 18. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 29.04.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.03.2022. 19. Svoju žalobu žalobca odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ SSP a vecne tým, že podstata sporu so žalovanou spočíva v tom, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 ZSP. Dňa 21.11.2018 doplatil poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP za obdobie od 1.12.2009 do 10.12.2009 a zároveň požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP. 20. Za nezákonné považuje nielen napadnuté rozhodnutie, ale aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Žalobca už v úvode svojej žaloby namieta, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia skutkové okolnosti prípadu neboli sporné. Od 17.12.2010 mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.2.2011. Dátum vzniku invalidity bol stanovený lekárskou prehliadkou vykonanou dňa 5.3.2019 na deň 17.12.2010 s rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa kapitoly VI, oddielu B, položky 3 prílohy č. 4 ZSP, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Rovnako tak nebolo sporné, že dňa 21.11.2018 dodatočne zaplatil poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP za obdobie od 1.12.2009 do 10.12.2009. Spornou bola len právna otázka posúdenia účinkov dodatočného doplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 ZSP. 21. Generálny riaditeľ žalovanej argumentuje, že k opätovnému posúdeniu žalobcovej invalidity malo dôjsť v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20Sa/4/2021 – 64 zo dňa 1.10.2021. Vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam veci ale v tomto rozsudku (konkrétne v bodoch 17. a 18.) správny súd výslovne uvádza: „Ako vyplýva aj z vyjadrenia účastníkov konania, skutkové okolnosti prípadu zahŕňajúce naplnenie medicínskych podmienok vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok, stanovenie doby vzniku invalidity, doby, za ktorú bolo poistné na dôchodkové poistenie žalobcom uhradené a kedy, neboli medzi účastníkmi sporné. Tieto boli súdom popísané už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v predmetnej veci pod sp. zn. 47Sa/12/2019 dňa 27.8.2020. Spornou zostala právna otázka následkov dodatočného zaplatenia poistného po vykonaní zisťovacej lekárskej prehliadky za obdobie predchádzajúce zisteniu invalidity (podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP), resp. otázka vplyvu uvedeného dodatočného zaplatenia poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný dôchodok
podľa ustanovení § 70 ods. 1 a 2 ZSP.“ Táto právna otázka bola následne právoplatne vyriešené rozsudkami Krajského súdu v Trnave sp.zn. 47Sa/12/2019 – 45 zo dňa 27.8.2020 a sp.zn. 20Sa/4/2021 – 64 zo dňa 1.10.2021, teda pre Generálneho riaditeľa žalovanej právne záväzným spôsobom. Napriek tomu, že skutkové okolnosti prípadu sporné neboli, odvolací orgán zabezpečil vypracovanie nového posudku o invalidite zo dňa 23.2.2022, a to spôsobom, kedy fakticky znemožnil žalobcovi sa k zásadne zmenenému dátumu vzniku invalidity efektívne vyjadriť už v správnom konaní. Posudkový lekár posudzoval zdravotný stav v žalobcovej neprítomnosti, o posúdení zdravotného stavu a vyhotovení nového posudku bol upovedomený až dodatočne, pričom prílohou napadnutého rozhodnutia bol posudok bez údajov a podpisu posudkového lekára (podpísaný posudok mi bol doručený až dodatočne na základe mojej žiadosti). 22. Ďalej žalobca namieta, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia bol jeho zdravotný stav prvý krát posúdený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 7.2.2011, ktorý bol podkladom pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V tomto posudku nebol vôbec určený dátum vzniku jeho invalidity. Až v posudku o invalidite zo dňa 5.3.2019 bol dátum vzniku jeho invalidity určený na deň 17.12.2010. S existenciou týchto posudkov (a teda aj s otázkou predchádzajúceho určenia dátumu vzniku jeho invalidity) sa Generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal zjavne svojvoľným spôsobom, jeho rozhodnutie je v tomto smere nepresvedčivé, nesprávne a jeho argumentácia vyznieva účelovo. Generálny riaditeľ žalovanej tvrdí, že v oboch posudkoch (zo dňa 7.2.2011 a dňa 5.3.2019) bol dátum žalobcovej invalidity určený na účely nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 ZSP a že v posudku zo dňa 5.3.2019 posudkový lekár určením dátumu vzniku invalidity len zdôraznil, že mi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 ZSP. Hodnotenie týchto posudkov uzavrel Generálny riaditeľ žalovanej tak, že z ich obsahov je zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, že dátum 17.12.2010 nie je dátumom vzniku invalidity. 23. Nesprávna a odporujúca nielen zákonu, ale aj obsahu správneho spisu je taktiež argumentácia Generálneho riaditeľa žalovanej, ktorou bagatelizuje posudok zo dňa 5.3.2019 v otázke zmyslu určenia dátumu vzniku invalidity. Z obsahu posudku zo dňa 5.3.2019 jasne vyplýva, že dátum vzniku žalobcovej invalidity posudkový lekár určil na konkrétny dátum, a to na deň 17.12.2010. Žalobca poukazuje, že jeho zdravotný stav bol dňa 5.3.2019 posudzovaný práve z toho dôvodu, že požiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP po dodatočnom doplatení poistného. Konkrétne bol predmetný posudok zo dňa 5.3.2019 vypracovaný v reakcii na ním podané odvolanie zo dňa 8.1.2019 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2018. Generálny riaditeľ žalovanej v rozhodnutí číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.5.2019 a číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22.2.2021 rešpektoval dátum vzniku invalidity určený posudkom zo dňa 5.3.2019 a tento následne v napadnutom rozhodnutí bez riadneho zdôvodnenia poprel. Žalobca má pochybnosti o objektivite a správnosti posudku zo dňa 23.2.2022 aj z toho dôvodu, že v závere posudku je k dátumu vzniku invalidity 22.3.2006 dodaná veta „pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka“. Nerozumiem, prečo sa posudkový lekár vyjadruje k tomu, či mal byť invalidný pred alebo po ukončení povinnej školskej dochádzky. Kompetencie posudkového lekára vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení a podľa môjho názoru tam posudzovanie doby povinnej školskej dochádzky nepatrí. 24. Nesprávny je i záver Generálneho riaditeľa žalovanej, že v posudku zo dňa 5.3.2019 posudkový lekár určoval „dátum žalobcovej invalidity určený na účely nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 ZSP“. Skutočnosť, či žiadateľovi má byť priznaný nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 ZSP nie je v kompetencii posudkového lekára. V zmysle zákona o sociálnom poistení je úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda hodnotenie medicínskych otázok a nie to, nárok na aký invalidný dôchodok účastníkovi konania vznikol. 25. Generálny riaditeľ žalovanej tak jasným, zákonným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil, prečo nepovažoval za správny dátum určenia vzniku invalidity v posudku zo dňa 5.3.2019, a teda prečo sa v prípade existencie dvoch posudkov (zo dňa 5.3.2019 a 23.2.2022) s určeným presným dátumom vzniku invalidity, nekriticky priklonil k jednému z nich. V tomto smere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje dostatok relevantných dôvodov, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť účastníka konania o správnosti napadnutého rozhodnutia.
26. Žalobca poukazuje, že posudkový lekár sa pri určení dátumu vzniku jeho invalidity v posudku o invalidite zo dňa 23.2.2022 odvoláva na prepúšťaciu správu zo dňa 22.3.2006 keď konštatuje, že už nález počas tejto hospitalizácie potvrdzuje trvalú komplikáciu onkologickej liečby, paraplégiu dolných končatín. Posudkový lekár síce cituje aj časti z iných lekárskych nálezov, vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity však odkazuje práve na prepúšťaciu správu zo dňa 22.3.2016. Pokiaľ sa Generálny riaditeľ žalovanej nekriticky stotožnil s posudkom zo dňa 23.2.2022, tak tento posudok sa odvoláva iba na niekoľko nálezov z žalobcovej zdravotnej dokumentácie, ktoré hodnotí selektívne a účelovo, žalobcov zdravotný stav nehodnotí komplexne (vzhľadom na obsah všetkých nálezov, ktoré mal Generálny riaditeľ žalovanej k dispozícii), ani ho nehodnotí v súlade s poznatkami lekárskej vedy, nebol vypracovaný na základe všetkých dostupných lekárskych správ a údajov z žalobcovej zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, nevychádza z dostupných komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, nevychádza z vyšetrenia realizovaného posudkovým lekárom (keďže zdravotný stav bol posúdený v neprítomnosti), ani pri vypracovaní posudku posudkový lekár nespolupracoval so žalobcovými ošetrujúcimi lekármi, ani neposúdil jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 27. Žalobca má za to, že keďže jeho zdravotný stav bol posudkovým lekárom dňa 23.2.2022 posudzovaný v jeho neprítomnosti, jeho závery musia vychádzať výlučne z obsahu zdravotnej dokumentácie. Rešpektuje, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, avšak príkladmo uvádza konkrétne závery z niektorých jeho lekárskych nálezov, ktoré Generálny riaditeľ žalovanej mal k dispozícii (s výnimkou tých, ktoré si zabezpečil v reakcii na posudok zo dňa 23.2.2022), napriek tomu sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Tieto lekárske nálezy pritom nasvedčujú tomu, že z pohľadu presného určenia dátumu vzniku jeho invalidity sa za správny javí posudok zo dňa 5.3.2019 a nie posudok zo dňa 23.2.2022. 28. Na uvedené lekárske nálezy poukazuje z jednoduchého dôvodu. Pokiaľ by sa Generálny riaditeľ žalovanej riadne oboznámil s obsahom správneho spisu a zdravotnou dokumentáciou, musel by vedieť, že žalobca trpí pomerne vzácnou diagnózou. Jeho ošetrujúci lekári boli dlhodobo presvedčení (rovnako ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), že ochrnutie je len prechodné, vedľajší efekt liečby rakoviny a že jeho zdravotný stav sa navráti do pôvodného stavu. Toto presvedčenie bolo potvrdzované odbornými vyšetreniami, ktoré jasne konštatovali, že žalobca nemá poškodenú miechu, ani mozog. Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by jeho ochrnutie malo byť trvalé. K zlepšovaniu žalobcovho zdravotného stavu aj skutočne dochádzalo, či už pod vplyvom rehabilitácii alebo tiež špeciálnej liečby, ktorú podstupoval (vrátane aplikácie kmeňových buniek v Kyjeve). Zmena nastala až v roku 2010. Z napadnutého rozhodnutia, ani z posudku o invalidite zo dňa 23.2.2022 ale vôbec nevyplýva, akým spôsobom sa s týmito skutočnosťami žalovaná vysporiadala a prečo, keď vzhľadom na poznatky lekárskej vedy bolo žalobcove ochrnutie považované len za prechodné, bol dátum vzniku invalidity určený už na 22.3.2006. Ak sa žalovaná nevysporiadala s tak závažnými skutočnosťami, jej rozhodnutie je nielen nedostatočne odôvodnené, ale tiež vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. III. Vyjadrenie žalovanej. 29. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných lekárskych nálezov, ako aj vlastného objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu. Dátum vzniku invalidity žalobcu, či na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, ako aj na účely posúdenia nároku podľa § 70 ods. 1 ZSP, podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej z 23. februára 2022 je 22. marec 2006. 30. Nakoľko pred vznikom invalidity, pred 22. marcom 2006, žalobca nezískal žiadne hodnotiteľné obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 ZSP, nárok na invalidný dôchodok mu podľa § 70 ods. 1 ZSP nevznikol a nemožno určiť sumu jeho invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 (prípadne ods. 5 alebo 6) ZSP.
31. Dodatočným zaplatením poistného za obdobie po vzniku invalidity (od 1. decembra 2009 do 10. decembra 2009), žalobca získal 10 dní dôchodkového poistenia. Uvedená skutočnosť nie je, vzhľadom na vyššie uvedené relevantná pre posúdenie nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a určiť jeho sumu podľa § 72 ods. 1 ZSP, pretože ide o obdobie dôchodkového poistenia získané po dátume vzniku invalidity (22. marca 2006). 32. Z dokazovania, vykonaného v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 20Sa/4/2021-64 z 1. októbra 2021 vyplýva, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP a na zvýšenie sumy invalidného dôchodku „z mladosti“, priznaného podľa § 70 ods. 2 ZSP, na základe dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie. 33. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trnave, vyjadrený v predmetnej veci v rozsudku č. 20Sa/4/2021 - 64 z 1. októbra 2021, ktoré žalovaná napadnutým rozhodnutím zrealizoval.
IV. Replika žalobcu 34. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej žalobe. Uvádza, že žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nereagovala na jeho žalobu. Zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nevysvetlila odchýlenie sa od dátumu vzniku invalidity určeného v posudku o invalidite zo dňa 05.03.2019 s tým, že posudkový lekár ani nespolupracoval pri vypracovaní posudku zo dňa 23.02.2022 ani s revíznym lekárom ani s praktickým lekárom žalobcu, ani s jeho ošetrujúcim lekárom. V. Relevantná právna úprava 35. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 36. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 37. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 38. Podľa § 2 písm. b/ bodov 1 a 2 ZSP sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. 39. Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. 40. Podľa § 6 ods. 2 ZSP poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
41. Podľa § 60 ods. 1 vety prvej ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 60 ods. 4 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. 43. Podľa § 60 ods. 5 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. 44. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 45. Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 46. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 47. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 48. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 49. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 50. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. 51. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 52. Podľa § 72 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. 53. Podľa § 142 ods. 3 písm. b/ až d/ ZSP poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzickú osoba bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
54. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 55. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 56. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a vo veci dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. 57. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovanej, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým táto organizačná zložka žalovanej zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z toho dôvodu, že po novom posúdení dátumu vzniku invalidity, posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 23.02.2022 bol ako dátum vzniku invalidity stanovený dátum 22.03.2006. Teda dodatočné zaplatenie poistného žalobcom, bolo vykonané za obdobie až po vzniku invalidity (dôchodkové poistenie zaplatené za obdobie 01.12.2009 do 10.12.2009, vznik invalidity stanovený novým posudkom na deň 22.03.2006), keďže pred vznikom invalidity žalobca žiadne obdobie dôchodkového poistenia nezískal, dodatočné doplatenie dôchodkového poistenia nemá relevanciu pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. 59. Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu bolo tunajšiemu súdu ďalej preukázané, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.2.2011 ako nezaopatrenému dieťaťu v zmysle § 70 ods. 2 ZSP. Dňa 21.11.2018 žalobca doplatil poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP a zároveň požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP. 60. V predmetnej veci žalobcu, bolo prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (ktorým bola žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietnutá) viac krát potvrdené žalovanou v odvolacom konaní a to najprv rozhodnutím z 09.05.2019, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu a následne Krajským súdom v Trnave zrušené a vrátené na nové konanie s tým, že: 61. V rámci súdneho konania na Krajskom súde v Trnave v konaní pod sp.zn. 47Sa/12/2019, nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že deň vzniku invalidity bol stanovený podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 07.02.2011, ktorým bol žalobca uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 ZSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav ma pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou odo dňa 17.12.2010, t. j. odo dňa dosiahnutia plnoletostí. Teda už v tomto konaní žalovaná ani raz nespochybnila dátum vzniku invalidity (17.12.2010), medzi účastníkmi bola táto skutočnosť nesporná, žalovaná vo svojich podaniach ani na súdom nariadenom pojednávaní tento dátum nijako
nespochybňovala. Predmetom sporu a spornou otázkou medzi účastníkmi bolo podľa odseku 58 rozsudku súdu „V prejednávanej veci je medzi stranami sporná právna otázka následkov dodatočného zaplatenia poistného po vykonaní zisťovacej lekárskej prehliadky za obdobie predchádzajúce zisteniu invalidity (podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP), resp. otázka vplyvu uvedeného dodatočného zaplatenia poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný dôchodok podľa ustanovení § 70 ods. 1 a ods. 2 ZSP.“ Teda nie dátum vzniku invalidity žalobcu. 62. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 47Sa/12/2019 zo dňa 27.08.2020 taktiež inštruoval žalovanú jednoznačným spôsobom v odseku 82 rozsudku, „...keď vzhľadom na skutočnosť dodatočne zaplateného poistného na dôchodkové poistenie za obdobie určené žalobcom (od 01.12.2009 do 10.12.2009), bude úlohou žalovanej túto skutočnosť vyhodnotiť pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok žalobcu a jeho výšky a to bez ohľadu na dátum realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky, ale vzhľadom na určený deň vzniku invalidity.“ 63. Teda orgán verejnej správy bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.08.2020 zrozumiteľne a jednoznačne inštruovaný, akým spôsobom má postupovať. Žalovanej súčasne poskytol svoj právny názor na danú spornú otázku, keď síce poukázal na neustálenosť rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale súčasne výklad zákona žalovaným označil za čisto formálny a reštriktívny, a konštatoval, že z ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP, upravujúceho možnosť dodatočného zaplatenia poistenia na dôchodkové poistenia fyzickou osobou za zákonom stanovené obdobia, nevyplýva, že by zákon vylúčil získanie obdobia dôchodkového poistenia za zaplatené obdobie alebo že by vylúčil účinky dodatočného zaplatenia predmetného poistného z dôvodu, že bolo zaplatené po zisťovacej lekárskej prehliadke a ani dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie na vykonanie zisťovacej lekárskej prehliadky neviaže. Prehodnotenie dátumu vzniku invalidity nebolo Krajským súdom, ani žiadnym z účastníkov konania spochybnené a preto ani Krajský súd neprikázal žalovanej v tomto smere vykonať akékoľvek nové dokazovanie. 64. Po vrátení veci Krajským súdom v Trnave žalovanej na nové konanie, táto opätovne rozhodla vo veci rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2021, ktorým opätovne potvrdila rozhodnutie z 12.12.2018. Ktoré bolo opätovne premetom súdneho prieskumu a následne Krajským súdom v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/4/2021 zo dňa 01.10.2021 opätovne zrušené a vrátené na nové konanie s tým, že: 65. Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku zo dňa 01.10.2021 v odseku 17 konštatoval, že: „Ako vyplýva aj z vyjadrenia účastníkov konania, skutkové okolnosti prípadu zahŕňajúce naplnenie medicínskych podmienok vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok, stanovenie doby vzniku invalidity, doby, za ktorú bolo poistné na dôchodkové poistenie žalobcom uhradené a kedy, neboli medzi účastníkmi sporné. Tieto boli súdom popísané už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v predmetnej veci pod sp. zn. 47Sa/12/2019 dňa 27.8.2020. Spornou zostala právna otázka následkov dodatočného zaplatenia poistného po vykonaní zisťovacej lekárskej prehliadky za obdobie predchádzajúce zisteniu invalidity (podľa § 142 ods. 3 písm. d/ ZSP), resp. otázka vplyvu uvedeného dodatočného zaplatenia poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný dôchodok podľa ustanovení § 70 ods. 1 a 2 ZSP.“ 66. Opätovne aj v konaní na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20Sa/4/2021, nebol dátum vzniku invalidity medzi účastníkmi sporný. Túto skutočnosť pokladali tak účastníci konania ako aj Krajský súd v Trnave za vyriešenú, keďže dátum, vzniku invalidity žalobcu bol stanovený lekárskou prehliadkou vykonanou dňa 5.3.2019 na deň 17.12.2010. Rozhodnutie žalovanej z 22.02.2021 Krajský súd v Trnave zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Krajský súd v Trnave žalovanú opätovne zrozumiteľne inštruoval, keď jej prikázal v novom konaní opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu na základe uznania relevancie dodatočného zaplatenia poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ako je zrejmé, opätovne ani v tomto druhom súdnom konaní nebol dátum vzniku invalidity žalobcu (17.12.2010) spochybnený a bol medzi účastníkmi ako aj súdom nesporný. 67. Sociálna poisťovňa bola Krajským súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/4/2021 zo dňa 01.10.2021, inštruovaná úplne zrejme a zrozumiteľne, aby opätovne vec žalobcu právne posúdila a aplikovala vo
svojom novom rozhodnutí právny názor poskytnutý jej Krajským súd v Trnave v novom zrušujúcom rozhodnutí (už druhom!) a to aby žalovaná rozhodla o odvolaní žalobcu na základe uznania relevancie dodatočného zaplatenia poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žiadnym spôsobom Krajský súd v Trnave neinštruoval žalovanú, aby v konaní vykonávala nové dokazovanie ohľadne dátumu vzniku invalidity žalobcu nakoľko tento dátum nebol medzi účastníkmi ani v administratívnom ani v súdnom konaní sporný. Opätovné vykonávanie dokazovania ohľadom otázky, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, len neefektívne predlžuje administratívne konanie, pričom konanie v dávkových veciach podľa ZSP je často späté s nepriaznivou materiálnou situáciou žiadateľa, u ktorého pre jeho zdravotný stav, vek, rodinnú situáciu alebo iné, poskytovanie dávok od Sociálnej poisťovne predstavuje jediný zdroj príjmu, vďaka ktorému si vie zabezpečiť životné potreby. Rozhodovanie o dávkach teda nemôže byť len zákonné, ale musí byť aj včasné na to, aby bol naplnený účel zákona o sociálnom poistení. 68. V tomto smere súd poukazuje taktiež na to, že Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané (§ 5 ods. 10 SSP). Právny názor správneho súdu je teda pre orgán verejnej správy záväzný. Ide o tzv. kasačnú záväznosť rozhodnutia správneho súdu. 69. Skutočnosť, že dátum 17.12.2010 bol v konaní stanovený posudkovými lekármi Sociálneho poistenia nebol v priebehu administratívneho konania sporný. Vo svojom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2021 sám Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na 4 stráne uvádza „Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálneho poistenia, pobočky Galanta dňa 5. marca 2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, ale presne stanovil dátum vzniku invalidity – odo dňa 17. decembra 2010...“ Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne následne ďalej v uvedenom rozhodnutí uvádza, ktoré všetky lekárske správy boli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadnené. Ďalej v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádza: „Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej pobočky Galanta naďalej potvrdil choroby nervového systému – poškodenia miechy, paraplégia (G.82) podľa Kapitoly VI, oddielu B, položky 3 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% od 17. novembra 2010...“. Rovnako tak aj z internej komunikácie v rámci Sociálnej poisťovne nachádzajúcej sa v administratívnom spise je preukázané, že posudkový lekár sociálneho poistenia A. B. F. považovala a potvrdila dátum 17.11.2010 ako presný dátum vzniku invalidity u žalobcu (viď odpoveď A. B. F. mailovou komunikáciou zo dňa 25.02.2019 o 9:58 hod. na otázku pani G. H. zo dňa 20.02.2019 o 11:26 hod. aby lekárka spolupracovala pri určení presného dátumu invalidity žalobcu ). Nakoniec aj posudkový lekár sociálneho poistenia A. B. F. dátum 17.11.2010 ako dátum vzniku invalidity sama uviedla vo svojom posudku žalobcu zo dňa 05.03.2019. Tunajší súd opätovne opakuje, že dátum vzniku invalidity žalobcu určený presne ako 17.11.2010 nebol sporný tak v administratívnom ako ani v predchádzajúcom súdnom konaní vo veci žalobcu, táto otázka bola vyriešená posudkami posudkových lekárov Sociálneho poistenia, úlohou Sociálnej poisťovne v tomto štádiu administratívneho konania bola tá úloha, ktorú inštruoval vyriešiť Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom rozsudku zo dňa 01.10.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemôže súd súhlasiť s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej o tom, že dátum 17.11.2010 nebol stanovený ako presný dátum, kedy invalidita žalobcu vznikla. V tejto otázke je teda odôvodnenie rozhodnutia žalovanej nepreskúmateľné a je zmätočné. 70. Zároveň má tunajší súd za to, že v prípade ak chcela žalovaná opätovne skúmať dátum vzniku invalidity, mala poskytnúť žalobcovi možnosť doplniť posudkovému lekárovi lekárske správy. Žalobca nebol žalovanou informovaný o tom, že bude táto opätovne skúmať dátum vzniku jeho invalidity, nebol daný priestor žalobcovi navrhovať doplnenie dokazovania za týmto účelom. Zároveň posudkový lekár vo svojom posudku zo dňa 23.02.2022 medzi odbornými nálezmi neuvádza Neurologický nález zo dňa 21.11.2006, ktorý hovorí o zlepšovaní citlivosti DKK žalobcu, vyšetrenie MR chrbtice z 13.02.2008, ani neurologický nález zo dňa 29.11.2018, ktorý konštatuje stav bez zmeny až od 17 roku života žalobcu. Teda nálezy ktoré môžu byť spôsobilé spochybniť dátum vzniku invalidity žalobcu od 22.03.2006 a ktoré aj žalobca vo svojej správnej žalobe aj uvádza, ako spochybňujúce dátum vzniku invalidity skôr ako 17.12.2010. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s §
153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových lekárok pobočky ako aj ústredia je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok z 23.02.2022 nie je presvedčivý, keďže práve súdom vyššie uvádzané nálezy, ktoré môžu spochybniť určený dátum vzniku invalidity nie sú súčasťou odborných nálezov, ktoré pri svojej činnosti posudkový lekár Sociálneho poistenia zobral na zreteľ, pri svojej činnosti na ne neprihliadol. Žalobcovi ani nebola v tomto štádiu administratívneho konania daná možnosť navrhnúť lekárske nálezy. 71. Napriek uvedenému sú v konaní posudky posudkových lekárov Sociálneho zabezpečenia s rozdielnym dátumom vzniku invalidity žalobcu. Tieto lekárske posudky boli vykonané v krátkom časovom rozpätí jeden od druhého 05.03.2019 a 23.02.2022, bude potrebné, aby žalovaná vykonala kontrolný znalecký posudok pre odstránenie nezrozumiteľností v dátume vzniku invalidity žalobcu. Za týmto účelom bude žalovaná postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcom. Tunajší súd v tomto smere poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, 1So/5/2004, 28.6.2005 „Na odstránenie pochybností o dátume vzniku invalidity treba posúdiť zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok aj vtedy, ak tvrdil, že spĺňal podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok ešte pred rozhodnutím o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok“, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2006, sp. zn. 1Sdo/14/2005 „Záver o dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku na dávku. Dokazovanie o tejto otázke musí byť vykonané spôsobom, aby o dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity nevznikli pochybnosti“. 72. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaná rozhodne o odvolaní žalobcu, vykoná kontrolný znalecký posudok pre presné určenie dátumu vzniku invalidity žalobcu a následne posúdi na základe uznania relevancie dodatočného zaplatenia poistného pre priznanie jeho invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 ZSP. 73. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).