Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/8/2022 2022200085 24. 07. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200085.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXX XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX-X/XXXX-C. z 21. januára 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX-X/XXXX-C. z 21. januára 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla žalovaná odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej Trnava (ďalej len „pobočka žalovanej“) č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 1. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci predpísania penále za obdobie mesiacov február 2021, marec 2021, apríl 2021, máj 2021 a jún 2021 (v napadnutom rozhodnutí zjavne nedopatrením chýba uvedenie mesiaca máj 2021) v sume 91,04 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie a na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa začatia kontroly. 2. V odôvodnení napadnutého rozhdonutia žalovaná konštatovala, že podľa údajov poskytnutých od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol príjem žalobcu zo živnosti za rok 2019 vo výške 10.233,- € a teda bol vyšší ako 12 - násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného k 1. februáru 2021, v dôsledku čoho mu od 1. februára 2021 vzniklo v súlade s § 293ey ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 3. Keďže za rok 2020 bol príjem žalobcu zo živnosti vo výške 147,- € a teda bol nižší ako 12 -násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného k 30. septembru 2021, podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi k 30. septembru 2021 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 4. Pobočka žalovanej kontrolou odvodu poistného zistila, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie február 2021 až jún 2021 k 1. decembru 2021 neodviedol v vôbec. Na základe uvedených skutočností predpísala pobočka žalovanej žalobcovi za kontrolované obdobie penále v sume 91,4 €. 5. Vo vzťahu k námietkam žalobcu žalovaná konštatovala, že lehota splatnosti poistného je ustanovená zákonom č. 461/2003 Z. z., pričom v prípade nedodržania tohto termínu splatnosti poistného má povinnosť a nie možnosť predpísať odvádzateľovi poistného a povinných príspevkov penále. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/29/2013 z 28. mája
2014. Žalovaná je pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné bolo zaplatené v lehote splatnosti v správnej výške. 6. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. f) až i) nariadenia vlády č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení nariadenia vlády č. 181/2021 Z. z. účinnom od 21. mája 2021, ktoré predĺžilo lehotu splatnosti poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykazuje pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti určený podľa osobitného predpisu o 40 % a viac. Žalobca čestné vyhlásenie na účely odkladu splatnosti poistného a povinných príspevkov za február 2021 až máj 2021 žalovanej nepredložil. 7. Pre vznik povinnosti žalobcu platiť poistné v kontrolovanom období bol rozhodujúci jeho príjem za rok 2019, kedy epidemiologická situácia nebola zhoršená. Žalobca si v kontrolovanom období živnosť nepozastavil ani nezrušil. Jeho nepriaznivá finančná situácia spôsobená aj pandémiou koronavírusu nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia a výšku predpísaného penále. II. Správna žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 9. Žalobca úvodom uviedol, že výlučným zdrojom jeho príjmov je vykonávanie živnosti v predmetoch podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení - elektrických, opravy vyhradených technických zariadení - elektrických. V období od januára 2021 do júna 2021 bolo protipandemickými opatreniami (vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky) žalobcovi znemožnené vykonávať túto živnostenskú činnosť tým, že mu bol uložený zákaz vstupu do priestorov predajní s elektroinštalačným materiálom za účelom nákupu elektroinštalačného materiálu, čo je neodmysliteľný predpoklad vykonávania živnosti žalobcu, ako aj zákaz vstupu do priestorov podnikateľských subjektov a inštitúcií za účelom uskutočňovania prác s elektrickými zariadeniami, pričom práve v priestoroch podnikateľských subjektov a inštitúcií sa uskutočňuje veľká väčšina prác s elektrickými zariadeniami. 10. Vydaním vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bol naplnený predpoklad podľa § 21 odseku 4 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., a teda došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý nebol oprávnený vykonávať svoju živnostenskú činnosť, hoci k odňatiu možnosti došlo nie z dôvodu na strane žalobcu, ale z dôvodu vo verejnom záujme. V dôsledku uvedeného zaniklo žalobcovi povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie minimálne od 27. januára 2021 do 28. mája 2021. Keďže práve za obdobie február 2021 až jún 2021 žalovaná predpísala poistné na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ako aj penále za omeškanie s ich úhradou, žalobca zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nej správneho právneho posúdenia veci. 11. Záverom žalobca dodal že všetky ním uvedené vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky boli vydané aj na základe ustanovenia § 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo s účinnosťou od 28. júla 2021 prečíslované na § 48 ods. 4 písm. aa), ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. decembra 2021 vyhlásené za nesúladné s ústavou. III. Vyjadrenie k žalobe a ďalšie podania účastníkov konania 12. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná ktorá ju pre jej nedôvodnosť navrhla zamietnuť. 13. Vo vzťahu k námietkam žalobcu vzneseným v správnej žalobe uviedla, že žalobca mal v spornom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenie automaticky nezakladá tejto osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za rozhodujúce obdobie. Podľa § 293ey ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu do 31. marca 2020 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej vzniká od prvého dňa tretieho
kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 citovaného zákona. lehota na podanie daňového priznania za rok 2019 uplynula 2. novembra 2020. Z citácie § 293ey ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá si nepodala daňové priznanie za rok 2019 do 31. marca 2020, čo bol aj prípad žalobcu, dosiahla za rok 2019 príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z., vzniklo jej od 1. februára 2021 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 14. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobca podľa daňového priznania predloženého správcovi dane dňa 30. júna 2020 dosiahol v roku 2019 príjmy, ktoré boli vyššie ako zákonom stanovená suma. Pobočka žalovanej listom č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX z 12. februára 2021 oznámila žalobcovi, že mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 1. februára 2021 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca voči uvedenému listu napriek poučeniu námietky nepodal. 15. Keďže si žalobca neplnil odvodovú povinnosť, to znamená povinnosť platiť a odvádzať poistné, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 14. júla 2021 mu pobočka žalovanej predpísala poistné, ktoré bolo po podanom odvolaní potvrdené rozhodnutím žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo 4. októbra 2021. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“), ktoré bolo vedené pod sp. zn. 20Sa/26/2021. 16. V nadväznosti na uvedené žalovaná konštatovala, že pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., t. j. včas a v správnej sume, žalovaná je povinná na základe § 240 ods. 1 citovaného zákona predpísať penále. 17. Po tom, ako rozhodnutie pobočky žalovanej vo veci predpísania poistného č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX zo 14. júla 2021 v spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 4. októbra 2021 nadobudlo právoplatnosť, a z dôvodu, že žalobca poistné za obdobie mesiaca február 2021 až jún 2021 preukázateľne nezaplatil, bola pobočka žalovanej povinná penále predpísať. V prípade, ak by si žalobca splnil svoje odvodové povinnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z., nevznikli by právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísaní penále. 18. Žalobca konštantne namieta, že mu protipandemické opatrenia protiústavne znemožnili vykonávať jeho živnosť, čo malo za následok zánik jeho povinného poistenia. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísané penále a nie preskúmanie zákonnosti jednotlivých vyhlášok, ktoré upravovali práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na účely zamedzenia šírenia ochorenia COVID 19, a preto s jeho argumentáciou nemožno súhlasiť. V prípade žalobcu v období od februára 2021 do júna 2021 nenastali dôvody pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 4 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. pretože oprávnenie na výkon činnosti (osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. D./XXXXXX-X) mu nezaniklo. Žalovaná nezistila, že by mal žalobca v spornom období prerušené povinné poistenie, v dôsledku čoho by mu zanikla povinnosť platiť a odvádzať poistné. 19. V prípade, ak sa žalobca dostal do nepriaznivej finančnej situácie, mal možnosť využiť odklad splatnosti poistného v zmysle § 293ew ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 68/2020 Z. z. podaním čestného vyhlásenia o poklese príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti určený podľa osobitného predpisu o 40 % a viac, čo však neurobil. 20. V reakcii na vyjadrenie žalovanej žalobca v replike uviedol, že s interpretáciou ustanovenia § 21 ods. 4 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. prezentovanou žalovanou nesúhlasí. Z formulácie citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladá iba vznik situácie, keď samostatne zárobkovo činná osoba nie je oprávnená vykonávať svoju živnostenskú činnosť. Zákonodarca pritom neobmedzuje dôvod vzniku tejto situácie iba na dôvod na strane samostatne zárobkovo činnej osoby, ale obmedzuje sa iba na vymedzenie tejto situácie bez špecifikácie dôvodu, pre ktorý táto situácia nastala. Ku vzniku tejto situácie môže dôjsť nielen z dôvodu na strane samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj z dôvodu vo verejnom záujme, napríklad v prípade protipandemických obmedzení prijatých z dôvodu ochrany verejného zdravia. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 21. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 22. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 44Sa/8/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-44Sa/8/2022. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 24. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24. júla 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 25. Správny súd úvodom konštatuje, že predmetom prieskumu zákonnosti nie je rozhodnutie resp. opatrenie žalovanej (č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 12. februára 2021), ktorým žalobcovi oznámila, že mu dňa 1. februára 2021 vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie (voči uvedenému námietky nepodal a rovnako tak neinicioval prieskum jeho zákonnosti) a rovnako tak predmetom prieskumu nie je rozhodnutie o predpísaní poistného (č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 14. júla 2021 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 4. októbra 2021) za obdobie mesiacov február až jún 2021 (ktoré bolo predmetom prieskumu zákonnosti v konaní vedenom pred krajským súdom pod sp. zn. 20Sa/26/2021). Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania penále za mesiace február 2021, marec 2021, apríl 2021, máj 2021 a jún 2021 vo výške 91,04 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného. 26. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že pobočka žalovanej dňa 12. februára 2021 listom č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX oznámila žalobcovi vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. februára 2021, spolu s ktorým mu oznámila aj výšku odvodovej povinnosti a to v sume 180,99 eur mesačne. Podľa pripojenej doručenky si žalobca predmetný list prevzal dňa 5. marca 2021 a námietky proti skutočnostiam uvedeným v liste nepodal. Následne dňa 14. júla 2021 vydala pobočka žalovanej rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým žalobcovi predpísala poistné za mesiace február 2021 až jún 2021 v sume 904,95 eur. O podanom dovolaní rozhodla žalovaná dňa 4. októbra 2021 rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX-XX tak, že ho zamietla a rozhodnutie o predpísaní poistného potvrdila. V nadväznosti na predpísanie poistného a zistenie pobočky žalovanej, že ho žalobca ani ku 1. decembru 2021 (kedy
vykonala kontrolu odvodu poistného) neuhradil, mu prvostupňovým rozhodnutím z. 1. decembra 2021 č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX predpísala penále za mesiace február 2021 až jún 2021 vo výške 91,04 eur. Neoddeliteľnou prílohou prvostupňového rozhodnutia bol tabuľkový prehľad príslušného mesiaca, za ktoré bol žalobca povinný poistné uhrádzať, dlžnej sumy poistného, dátumov splatnosti poistného, % výška penále, dátumov zaplatenia poistného, dátumov splnenia oznamovacej povinnosti žalovanou podľa § 226 písm. o) zákona č. 338/2013 Z. z., dátumu začatia kontroly, počtu dní omeškania, vypočítaného penále a predpísaného penále. 27. Správny súd zároveň lustráciou v súdnom archíve zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 20Sa/26/2021 pôvodne na krajskom súde, je právoplatne skončené. Ako žalovaná upozornila vo vyjadrení k žalobe, v uvedenom konaní bolo predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX-XX zo 4. októbra 2021 vo veci predpísania poistného, pričom krajský súd v rozsudku č. k. 20Sa/26/2021-89 zo 16. septembra 2022 vyhodnotil postup žalovanej v súvislosti s predpisom poistného za obdobie mesiacov február 2021 až jún 2021 za zákonný. Žalobca nespochybnil vznik jeho povinného sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 v spojení s § 293ey ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v súvislosti s výškou jeho príjmu dosiahnutého z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období (rok 2019). Krajský súd sa zaoberal aj námietkou ohľadom nemožnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako následok vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej repliky, v dôsledku čoho žalobcovi podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniklo povinné sociálne poistenie. 28. Na tomto mieste správny súd premostí na námietky žalobcu vznesené voči napadnutému rozhodnutiu, keďže tie sú totožné s tými, ktoré boli už predmetom posudzovania pred krajským súdom vo vyššie uvedenom konaní. Žalobca za kľúčové označil potrebu ustáliť resp. zodpovedať otázku, či u žalobcu došlo v spornom období uvedených mesiacov k zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože vydaním vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou COVID 19 mu bol zakázaný vstup do priestorov predajní s elektroinštalačným materiálom, ktorý je nevyhnutný pre výkon jeho živnosti. 29. Správny súd konštatuje, že otázka, či žalobcovi zaniklo alebo nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a teda otázka statusu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v spornom období mesiacov február 2021 až jún 2021 nie je predmetom posúdenia v napadnutom rozhodnutí o predpísaní penále. Žalovaná o zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch rozhoduje samostatným rozhodnutím resp. opatrením, ktoré môže byť predmetom samostatného preskúmania zákonnosti (§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ktoré smerujú práve voči okolnostiam svedčiacim zániku povinného sociálneho poistenia a tvoria jej jedinú argumentačnú líniu, sú preto irelevantné. 30. Napriek uvedenému správny súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2024 sp. zn. 6Ssk/64/2023, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu podanej voči vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu č. k. 20Sa/26/2021-89 zo 16. septembra 2022 vo veci predpísania poistného za sporné obdobie, pričom kasačný súd zaujal názor aj ku žalobcom vznesenej námietke (totožnej ako v prejednávanej veci) zániku povinného sociálneho poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v dôsledku účinkov vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na podnikateľskú sféru. Kasačný súd v bodoch 32 a 33 rozsudku konštatoval, že „V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca v rozhodujúcom období mal status samostatne zárobkovo činnej osoby; rovnako nebola spornou tá skutočnosť, že v rozhodujúcom období - rok 2019 jeho príjmy zo živnosti presiahli zákonom stanovenú sumu 6.552,00 eur. Preto z pohľadu zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v dôsledku pandémie COVID-19 a prijatých príslušných opatrení na jej zmiernenie v podobe aj predĺžených lehôt na podanie daňového priznania dňom 01. februára 2021, o čom bol žalobca v súlade s § 226 ods. 1 písm. m/ zákona č. 461/2003 Z.z. upovedomený formou písomného oznámenia (keďže nešlo o sporný prípad vzniku sociálneho poistenia), v ktorom bol zároveň žalobca poučený o možnosti podať námietky voči skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení s tým, že uvedenú možnosť žalobca nevyužil, námietky v stanovenej lehote nepodal; rovnako z obsahu spisu a zvlášť z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že by uvedené oznámenie napadol správnou žalobou. Pokiaľ žalobca odvodzoval zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od neústavných a nezákonných protipandemických opatrení prijatých Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v podobe vyhlášok, ktoré platili v rozhodnom období február 2021 až jún 2021 a v dôsledku ktorých nemohol vykonávať riadne činnosť plynúcu mu z príslušného živnostenského oprávnenia, najvyšší správny súd uvádza, že samotná existencia vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré boli spôsobilé v danej dobe v istom smere ovplyvniť podnikateľskú sféru, a teda obmedziť podnikateľskú činnosť jednotlivých podnikateľských
subjektov však nezakladá dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zániku (respektíve aj k nevzniku) povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. taxatívne uvádza dôvody, pre ktoré dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a tieto dôvody na strane žalobcu naplnené neboli. Žalobca zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odvodzoval tiež z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého cit.: „ (...) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Tento dôvod zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vo vzťahu k žalobcovi nemožno uplatniť, nakoľko v rozhodnom období žalobcovi oprávnenie na výkon živnosti - osvedčenie o živnostenskom oprávnení D.- D./XXXXXX-X nezaniklo, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca v podanej kasačnej sťažnosti.“. 31. Správny súd konštatuje, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúcu odpoveď na jedinú námietku žalobcu, ktorú po právnej stránke vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd v citovanej časti rozsudku jednoznačne zastal záver, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nevyvolali také účinky, ako tvrdil žalobca, a teda v dôsledku ktorých by žalobcovi v spornom období zaniklo povinné sociálne poistenie podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca bol preto povinný odvádzať za toto obdobie poistné a pokiaľ ho v lehote splatnosti riadne neodviedol (buď vôbec alebo v správnej výške), postup žalovanej, ktorým predpísala žalobcovi penále, nemožno vyhodnotiť ako nezákonný, práve naopak. Správny súd zároveň nemá dôvod odchýliť sa od názoru kasačného súdu (ktorú hoci nevyslovil v predmetnom konaní, avšak v konaní, ktoré bezprostredne predchádza a súvisí s prejednávanou vecou), v dôsledku čoho vyhodnotil jedinú námietku žalobcu za nedôvodnú a navyše vo vzťahu k predmetu napadnutého rozhodnutia za irelevantnú. 32. Prihliadajúc na oprávnenie správneho súdu posudzovať správnu žalobu v sociálnych veciach podanú fyzickou osobou neformálne a zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať aj nad rámec (ne)uplatnených žalobných bodov, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej preskúmal v medziach, či nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou. Správny súd totiž nie je povinný dôvody, ktoré v žalobe absentujú, vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov. Ani na základe vlastnej činnosti však nevzhliadol pochybenie žalovanej, ktoré by malo za následok konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku ktorého by bolo potrebné ho zrušiť. 33. Správny súd z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zistil, že pobočka žalovanej za jednotlivé kalendárne mesiace február 2021 až jún 2021 vyčíslila celkovú výšku predpísaného penále, pričom v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia, podrobne uviedla podstatné východiskové údaje potrebné pre výpočet penále. V napadnutom rozhodnutí žalovaná na prvostupňové rozhodnutie nadviazala, podrobne popísala skutkový stav predchádzajúci jeho vydaniu, odkázala na príslušnú právnu úpravu a zrozumiteľne sa vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu. 34. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek relevantných námietok žalobcu týkajúcich sa predpísania penále ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 35. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.