Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/3/2022 2022200007 12. 06. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, C., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, P.O.BOX3, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021, takto rozhodol: I. Správny súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OUTT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021 a rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 106/2018 Z.z.“) zrušil rozkaz č. k. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019 vydaný podľa §149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. a v zmysle § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX eur. Dôvodom uloženia pokuty bolo, že žalobca porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách vozidlo zn. Ford focus, M1, VIN: E., EČV: F. (ďalej aj len ,,motorové vozidlo“) pravidelnej technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom, čím sa dopustil správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení citoval odvolanie žalobcu. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021 zrušil rozhodnutie sp. zn. OU-DSOCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu a vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, preto bol prvostupňovým rozhodnutím zrušený rozkaz o uložení pokuty za správny delikt za nepodrobenie vozidla pravidelnej technickej kontrole č. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa
27.09.2019. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že pokiaľ bolo vozidlo technicky nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, žalobca ako prevádzkovateľ vozidla mal možnosť vozidlo dočasne vyradiť na čas nevyhnutný na vykonanie nápravy. Vozidlo nebolo dočasne vyradené z premávky, tabuľky s EČ malo pridelené, preto bolo vozidlo v premávke bez ohľadu na jeho skutočný technický stav. Prevádzkovateľ si nesplnil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 106/2018 Z. z., preto mu bola uložená pokuta. Nesúhlasí s námietkou o prieťahoch v konaní, lebo po správoplatnení rozsudku KS v Trnave rozsudkom č. k. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021 ( právoplatný dňa 22.06.2021) mu bol zo súdu vrátaný zapožičaný administratívny spis dňa 26.07.2021 a dňa 25.8.2021 bol už žiadaný žalobca predložiť potvrdenie, že bolo vozidlo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy (ďalej len „potvrdenie“). II. Žaloba 3. Žalobca sa správnou žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 12.01.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021. Žiadal zrušiť obe rozhodnutia, uplatnil si trovy konania. 4. Žalobca namieta, že konanie predchádzajúce vydaniu napadnutých rozhodnutí je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a Ústavou Slovenskej republiky, v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „správny poriadok"), § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, § 46 správneho poriadku a § 47 ods. 2, ods. 3 správneho poriadku. 5. Žalobca namieta, že žalovaný nereflektoval na rozsudok KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021, ktorý zrušil rozhodnutie o odmietnutí odporu zn. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 a v bode 9 odôvodnenia určil ďalší postup pre správny orgán vrátane povinnosti preveriť právnu obranu a dôvodnosť skutkových tvrdení žalobcu v odpore a v písomných podaniach. Žalobca namieta zmätočnosť postupu správneho orgánu, lebo zrušil to isté rozhodnutie, ktoré bolo už zrušené rozsudkom KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021. Namieta porušenie §47 ods. 2 správneho poriadku, lebo vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého bola pokuta uložená. Ďalej namieta zmätočnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, lebo nie je zrejmé, čo správny orgán odôvodňuje a k čomu sa len vyjadruje, riadne sa nevysporiadal z žiadnou námietkou vznesenou v rámci odvolacieho konania. 6. Žalobca namieta prieťahy v konaní spôsobené prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na to, že rozsudok KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021 nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2021, ale správny orgán od tohto dátumu nekonal, až listom zo dňa 25.8.2021 ( doručený mu 2.9.2021) bol upovedomený o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Namieta zmätočnosť samotnej výzvy, lebo k podkladom rozhodnutia sa vyjadril, skutkový stav sa nezmenil, správny orgán nevykonal ďalšie dokazovanie a správny orgán neuviedol žiadne nové okolnosti. Namieta aj zmätočnosť textu samotnej výzvy, lebo vo výzve je požiadaný doložiť potvrdenie o tom, že predmetné motorové vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy, pritom najprv v tejto výzve v úvodzovkách uvádza vetu: „Súčasne k odporu doložil potvrdenie, ktorým preukázal, že predmetné motorové vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy“ a následne v ďalšom odseku výzvy je uvedené, že potvrdenie nebolo priložené k odporu. Posielanie potvrdenia považuje za obštrukciu, lebo táto skutočnosť bola osvedčená už v rozsudku krajského súdu. Potvrdenie doručil správnemu orgánu dňa 08.09.2021, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 30.09.2021. 7. Odvolávajúc sa na § 47 ods. 1,2 zákona č. 106/2018 Z.z. žalobca tvrdí, že prevádzka jeho vozidla bola pozastavená zo zákona z dôvodu nefunkčnosti ručnej brzdy, k čomu predložil doklad správnemu orgánu. Vychádzajúc z § 149 ods. 1,2 zákona č. 106/2018 Z.z. je toho názoru, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonmi, nakoľko rozhodnutie za porušenie povinnosti je možné vydať bez ďalšieho len v prípade, ak je nepochybné, že sa osoba dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa zákona. Správny orgán mal skúmať dôvody, pre ktoré nebolo motorové vozidlo podrobené pravidelnej technickej kontrole.
8. Žalobca namieta zmätočnosť a nezákonnosť aj druhostupňového rozhodnutia, lebo odvolací správny orgán sa len stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Zmätočnosť vidí v tom, že rozhodnutie nie je systematické, len cituje právne predpisy a opisuje skutočnosti uvádzané skôr v predchádzajúcich rozhodnutiach. Vyjadrenie sa k jeho námietkam sú chaotické. Správne orgány sa nevysporiadali s jeho námietkami, nepreverili jeho tvrdenia, nekonali s ním v úzkej súčinnosti. Ďalej namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym orgánom, nakoľko sa spoliehal len na výpis z informačného systému. 9. Namieta, že síce správne orgány uvádzali možnosť odhlásiť vozidlo z evidencie vozidiel ak je dlhodobo nepojazdné, ale už sa s pojmom „dlhodobo nepojazdné" nevysporiadali. Dočasné odhlásenie a opätovné zaradenie vozidla do evidencie nie je jednoducho záležitosťou, pritom ani on a ani spoločnosti, ktoré vykonávali opravu elektronickej ručnej brzdy, nevedeli odhadnúť dĺžku opravy. Oprava elektronickej ručnej brzdy bola ukončená a predmetné motorové vozidlo bolo podrobené technickej kontrole dňa 23.12.2019. Žalobca namieta porušenie základných zásad správneho konania, lebo žalovaný sa nezaoberal jeho tvrdeniami v odpore. Priestupkom je zavinené konanie, ktoré nielen vyčerpáva formálne znaky skutkovej podstaty priestupku, ale musí byť škodlivé pre spoločnosť. V jeho prípade nedošlo k naplneniu materiálnej stránky priestupku, nakoľko nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo motorové vozidlo bolo po celý čas odstavené rozobrané v autoservise. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2022 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo správne orgány postupovali v súlade so zákonom č. 106/2018 Z.z. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 106/2018 Z.z. prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) tohto zákona. K námietkam žalobcu uviedol, že KS v Trnave zrušil rozsudkom zn. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021 rozhodnutie č. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu, následne okresný úrad pokračoval v konaní. Vzhľadom na § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. bol rozhodnutím č. OUDS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021 zrušený rozkaz č. OU-DS-OCDPK-2019/021354. Popiera tvrdenie žalobcu, že by bolo zrušené to isté rozhodnutie. KS v Trnave zrušil rozhodnutie č. OU-DSOCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu, ale okresný úrad následným prijatím odporu zrušil rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla technickej kontrole č. OU-DS- OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019. Prvostupňový správny orgán sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobcom uvádzanú citovanú vetu („Súčasne k odporu doložil potvrdenie, ktorým preukázal, že predmetné motorové vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy") nepoprel, ale ozrejmil , že je to len citácia časti spomínaného rozsudku KS v Trnave. Podľa žalovaného potvrdenie pri odpore doložené nebolo, preto bol žalobca vyzvaný na jeho doručenie. 11. Spisový materiál OU-DS-OCDPK-20I9/021354 zapožičaný pre účely súdneho konania bol vrátený okresnému úradu dňa 26.07.2021, ktorý pokračoval v konaní, dňa 25.08.2021 upovedomil žalobcu o možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia a zároveň požiadal ho predložiť potvrdenie na preukázanie, že motorové bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy, keďže nebolo priložené k odporu proti rozkazu o uložení pokuty. Rozhodnutím č. OU-DSOCDPK-2021/002935 dňa 29 09.2021 bola žalovanému vrátená suma 165 eur. Po vydaní rozsudku KS v Trnave bola žalobcovi uložená pokuta 165 eur rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2021/002935. Z výstupu jednotného informačného systému v cestnej doprave ako jednoznačný dôkaz o porušení povinnosti (č. 2019-04-19- 2374760815 zo dňa 19.09.2019) bolo preukázané, že žalobca do 15.06.2019 nepodrobil vozidlo pravidelnej technickej kontrole, čím nemalo vozidlo platnú technickú kontrolu od 15.06.2019 do 19.09.2019. Vozidlo posudzované v správnom konaní nebolo hodnotené ako „nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke” ani pri technickej, ani pri emisnej kontrole, nebolo poškodené po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, z toho vyplýva, že prevádzka vozidla zo zákona nebola pozastavená. Podľa žalovaného bolo vozidlo nepojazdné nie v dôsledku dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, ale z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy. Prevádzkovateľ vozidla nepredložil záznam o dopravnej nehode alebo o škodovej udalosti, nevyužil možnosť dočasne vyradiť vozidlo z evidencie. Dočasné vyradenie je jediná možnosť podľa zákona č. 106/2018 Z. z., keď nemusí byť vozidlo podrobené technickej kontrole. Okresný úrad dňa 29.09.2021 vydal rozhodnutie č. OU-DS-
OCDPK-2021 /002935 o vrátení pokuty v sume 165 eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10. 2021 a bolo postúpené na Ministerstvo vnútra SR, oddeleniu správy pokút. IV. Replika žalobcu, Duplika žalovaného 12. Žalobca v replike zo dňa 18.04.2023 zotrval na žalobe. Vzniesol novú žalobnú námietku, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje časový úsek, v ktorom sa mal dopustiť priestupku, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. 13. Žalovaný podaním zo dňa 26.04.2023 zotrval na svojej argumentácii. Nesúhlasil s absenciou časového úseku v rozhodnutí, v ktorom bol spáchaný priestupok. Poukázal na to, že na šiestej strane v druhom odseku odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že na základe presne špecifikovaného výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave bolo preukázané, že účastník konania v lehote do 15.06.2019 nepodrobil vozidlo pravidelnej technickej kontrole, vozidlo nemalo platnú kontrolu od 15.06.2019 do 19.09.2019. Výrok považujú za jasný a zrozumiteľný a doposiaľ obsah výroku žalobca nenamietal. V. Konanie na správnom súde a verejné vyhlásenie rozsudku 14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/3/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/3/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 15. Správny súd v Bratislave ako súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 12. júna 2025 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. VI. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 20. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 21. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z.z., prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g/. 22. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. pozastavenie prevádzky vozidla je obmedzené časové obdobie, počas ktorého nie je povolené používanie vozidla v cestnej premávke. Ak po uplynutí obdobia pozastavenia prevádzky dôvody pozastavenia pominuli, vozidlo sa môže používať v cestnej premávke bez toho, aby sa vyžadoval nový proces schválenia vozidla na prevádzku v cestnej premávke. 23. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. prevádzka vozidla je pozastavená, ak: a) pri technickej kontrole boli zistené nebezpečné chyby a vozidlo bolo hodnotené ako "nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke", b) pri emisnej kontrole boli zistené nebezpečné chyby a vozidlo bolo hodnotené ako "nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke", c) je vozidlo kategórie M1 a N1 po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy. 24. Podľa § 147 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2018 Z.z. ak orgán štátneho odborného dozoru pri výkone odborného dozoru zistí nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby: d) uloží pokutu a poriadkovú pokutu podľa tohto zákona. 25. Podľa § 47 ods. 5 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018 Z. z., lehota platnosti technickej kontroly pravidelnej končí: a) uplynutím lehoty platnosti, b) vykonaním novej technickej kontroly pravidelnej alebo c) vykonaním novej technickej kontroly administratívnej. 26. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého alebo tretieho bodu, 27. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z., ak je nepochybne zistené, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa tohto zákona, správny orgán bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19. 28. Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z., podkladom pre vydanie rozkazu sú najmä výpisy z informačného systému evidencie vozidiel, výpisy z cestného informačného systému, celoštátneho informačného systému technických kontrol, celoštátneho informačného systému emisných kontrol, celoštátneho informačného systému kontrol originality, celoštátneho informačného systému montáže plynových zariadení, rozhodnutia okresného úradu o nariadení technickej kontroly, emisnej kontroly alebo kontroly originality, oznámenia od orgánov vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, protokoly o kontrole z vykonaného odborného dozoru alebo iné dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. g/ ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19 a podľa ods.3 dôkazy uvedené v odseku 2 možno použiť aj v konaní o správnom delikte podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. g], ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. o) alebo ods. 13 až 19. 29. Podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 11, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a správny orgán pokračuje v konaní o správnom delikte, ak odsek 14 neustanovuje inak. Ak pred vydaním rozkazu nebol proti účastníkovi rozkazného konania ako účastníkovi konania o správnom delikte podľa § 148 urobený iný úkon, doručenie rozkazu účastníkovi konania sa považuje za prvý úkon v konaní o správnom delikte podľa § 148. 30. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 32. Podľa § 32 ods. l správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 33. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 35. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 36. Podľa § 2 os. 1 zákona č. 387/2015 Z.z. cestný informačný systém je informačný systém verejnej správy na úsekoch cestnej dopravy podľa osobitných predpisov, ktorý sa vedie na účely konaní orgánov verejnej moci, výkonu kontroly evidencie údajov, vzdelávania a nadobúdanie odborných spôsobilostí na úseku cestnej dopravy. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. OUTT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 z 30.09.2021. 38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 39. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015). 40. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 41. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán začal vo veci uloženia pokuty konať na základe výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2019-09-19-2374760815 zo dňa 19.09.2019, z ktorého zistil, že žalobca ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla EČV: F. nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote do 15.06.2019 pravidelnej technickej kontrole. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil porušenia § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 v znení § 47 ods. 5 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018 Z. z., ktoré mu bolo kladené za vinu v rozkaze prvostupňového správneho orgánu č. OUDS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019, ktorý bol na základe podaného odporu žalobcu zrušený. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške XXX eur za spáchanie správneho deliktu. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí. 42. Správny súd považuje za potrebné v úvode uviesť, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Žalobca namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia chýba časový úsek, v ktorom sa mal dopustiť priestupku, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. 43. Delikt musí byť vymedzený vo výroku rozhodnutia o (inom) správnom delikte tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 238/2009 zo dňa 10.05.2010; R 101/2011). Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho (rozsudok NS SR z 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 ( R 2/2014)). Z odôvodnenia tohto rozsudku (R 2/2014) vyplýva, že: „V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktorí sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.“ 44. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pri trestných činoch, lebo podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. 45. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o (inom) správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver vyplýva priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné priamo vo výroku presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou
údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 46. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie (iného) správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o (iných) správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza "akékoľvek trestné obvinenie", je potrebné poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.“ 47. K výrokovej časti rozhodnutia správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020, ktoré možno použiť aj na prejednávaný prípad, podľa ktorého „... Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. ... Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.“ 48. Po preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd konštatuje, že výrok prvostupňového rozhodnutia bližšie neurčuje deň ako časový údaj spáchania skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, tak aby nemohol byť zamenený s iným. Uvedenie, že „sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 106/2018 /Z.z.“ absolútne nespĺňa požiadavku určitosti uvedenia času spáchania skutku. Správny súd konštatuje, že takto vymedzený skutok, je nedostatočný, keďže výrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným. Na základe uvedeného správny súd vyvodil záver, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje skutková veta, keďže vymedzenie skutku je nedostatočné. 49. Súd neakceptoval obranu žalovaného k otázke uvedenia časového úseku spáchania skutku (viď ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku), lebo pri ukladaní sankcie sa (iný) správny delikt nezodpovedá ustanoveniu § 47 ods. 2 správneho poriadku, ak je popis skutku obsiahnutý len v odôvodnení rozhodnutia
a nie je vymedzený vo výroku rozhodnutia (rozsudok NS SR zo dňa 28.9.2017, sp. zn. 8Sžo 62/2015; ZSP 57/2018). Preto je nevyhnutné trvať na tom, aby orgán verejnej správy skutok vo výroku vymedzil presne a dostatočne určito tak, aby sa tento vzťahoval ku konkrétnym porušeniam v spojení s konkrétnym právnym ustanovením, ktoré bolo porušené vrátane obdobia a miesta porušenia. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil obe rozhodnutia za nepreskúmateľné, čo bol dôvod na ich zrušenie. 50. Napriek už vyššie uvedenému dôvodu na zrušenie rozhodnutí sa súd v záujme možného predchádzania ďalšiemu sporu vyjadrí aj k podstatným žalobným bodom žalobcu, ktoré sa týkajú otázky zodpovednosti za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Z príslušných vyššie citovaných ustanovení zákona č. 106/2018 Z. z., najmä § 148 vyplýva, že pokiaľ osoba definovaná zákonom nesplní povinnosť podrobiť vozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole, tak je správny orgán povinný uložiť pokutu vo výške 165 eur. Vozidlom podľa zákona č. 106/2018 Z.z. je motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo navrhnuté a vyrobené na prevádzku v cestnej premávke; vozidlom je aj zvláštne vozidlo podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že predmetné motorové vozidlo Ford focus, M1, VIN: G., EČV: F. je motorovým vozidlom v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z. 51. Medzi účastníkmi konania je sporná otázka vyhodnotenia skutočnosti, či žalobca nemohol motorové vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole z objektívnych dôvodov , za ktoré žalobca považuje to, že vozidlo bolo v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy. 52. Hmotnoprávnym predpisom pre zabezpečenie povinnosti pravidelnej technickej kontroly motorových vozidiel je zákon č. 106/2018 Z. z., ktorého účelom je vytvoriť podmienky na to, aby vozidlá v cestnej premávke spĺňali stanovené podmienky s cieľom, aby prevádzkou vozidla nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky, životné prostredie alebo verejné zdravie. 53. Je potrebné uviesť, že pojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný, pritom ide o skupinu činov, v ktorých ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré správny orgán, resp. orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené právnou normou. Súdna prax z dôvodu absencie zákonnej úpravy, v procese správneho trestania vychádza z analógie trestného práva. Preto právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozlišuje trestné činy, priestupky, iné správne delikty ako aj správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty; u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 54. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní o správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť v slovenskom jazyku neznamená doslovnosť, znamená vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, hodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností. Pokiaľ sa v oblasti správnych deliktov posudzuje spáchanie správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie subjektu, ktorý porušil zákonnú povinnosť a ukladá sa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt, pretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma, relevantná je len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza napr. k zániku zodpovednosti za správny delikt, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 99/2015). 55. S ohľadom na špecifickú úpravu deliktuálnej zodpovednosti fyzických osôb, pri ktorých sa z dôvodu absolútnej objektívnej zodpovednosti nekonštatuje subjektívna stránka spáchania deliktu (zavinenie),
správny súd zdôrazňuje, že na objasnenie a sankcionovanie správneho deliktu musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjekt, objekt, objektívna stránka, všetky obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, ak čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený-naplnený, nemožno hovoriť o správnom delikte. Vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu s uložením príslušnej sankcie, je ex lege predmetom úpravy § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z., v zmysle ktorého prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom. Zákonodarca tak presne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu, spočívajúcu v povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla bez vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanoveným vykonávacím právnym predpisom. Zároveň zákonodarca jednoznačne uložil povinnosť správnemu orgánu (§ 148 ods. 14 písm. b) bod 4 zákona č. 106/2018 Z. z.), uložiť prevádzkovateľovi pokutu vo výške 165 eur ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole podľa § 45 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákon č.106/2018 Z. z. explicitne upravuje povinnosť príslušného správneho orgánu sankcionovať každé porušenie zákonnej povinnosti. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že všetky uvedené skutočnosti v administratívnom konaní zistené boli. 56. Zodpovednosť prevádzkovateľa za správny delikt podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 4 zákona č. 106/2018 Z. z., spočíva v nesplnení povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole, ako vozidlo evidované v Slovenskej republike a ktoré nie je z evidencie ani dočasne vyradené (§ 108 ods. 1 písm. a) a § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z.), je zodpovednosťou objektívnou, z hľadiska aplikácie ktorej nie je významné, či prevádzkovateľ motorového vozidla má alebo nemá faktickú možnosť zabezpečiť podrobenie vozidla predpísanej kontrole. Najmä z § 148 zákona č. 106/2018 Z.z., ktorý sa zaoberá správnymi deliktami vyplýva, že pokiaľ osoba definovaná zákonom nesplní povinnosť podrobiť vozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole, správny orgán je povinný uložiť pokutu vo výške 165 eur. Zodpovednosť za správny delikt nepodrobenia motorového vozidla pravidelnej technickej kontrole je budovaná na objektívnom princípe a preto zákonodarca mimo iného aj zjednodušením ukladania pokút prostredníctvom rozkazného konania jasne zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní je v tejto súvislosti irelevantná, pretože v tomto konaní sa bude preukazovať len porušenie právnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 20.04.2022, sp. zn. 1Asan/34/2020 ). 57. Povinnosť podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole sa neposudzuje podľa toho, či vozidlo jazdí alebo stojí, ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel (na dopravnom inšpektoráte) a má vydanú tabuľky s evidenčným číslom, teda je vedené ako vozidlo v premávke. Dôvodom nevykonania pravidelnej technickej kontroly môže byť dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel (napr. z dôvodu nepojazdnosti), ohlásené držiteľom vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Preto tvrdenie žalobcu, že v čase spáchania správneho deliktu bolo vozidlo nepojazdné, nie je argumentom napr. na odloženie veci (§ 149 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z.), pretože takýto postup pre uvedený skutkový stav (vozidlo v autoservise) zákon neumožňuje. 58. V tejto súvislosti je otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní, irelevantná. V tomto konaní sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Z tohto dôvodu považuje správny súd za nedôvodné domáhať sa zo strany žalobcu aplikácie exkulpačných či liberačných dôvodov, za ktoré zrejme žalobca považuje skutočnosť, že auto bolo v servise. Pritom jediné zákonné dôvody pozastavenia prevádzky vozidla sú dané tým, že by vozidlo bolo po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv okrem iného na brzdy (§ 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z.). Žalobca síce tvrdil v rámci svojej obrany ako dôvod nepojazdnosti vozidla opravu brzdy, ale nepreukázal jej poškodenie v dôsledku dopravnej nehody ani škodovej udalosti. 59. Správny súd nemohol prisvedčiť žalobnej námietke, že konanie správnych orgánov predchádzajúce vydaniu napadnutých rozhodnutí je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, Ústavou Slovenskej republiky a s konkrétnymi ustanoveniami správneho poriadku ( presne uvedené v ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku), lebo je to len všeobecná námietka. Platí, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba
všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). 60. Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke, ktorou žalobca napáda zmätočnosť postupu správneho orgánu, lebo mal zrušiť to isté rozhodnutie, ktoré bolo už zrušené rozsudkom KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021. Ide o nepravdivé tvrdenie, lebo predmetným rozsudkom KS v Trnave bolo zrušené iné rozhodnutie, konkrétne rozhodnutie číslo: OU-DSOCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019, ktorým bol odmietnutý odpor proti rozkazu o uložení pokuty číslo: OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.9.2019. Avšak prvostupňovým rozhodnutím bol zrušený rozkaz č. k. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019 a žalobcovi uložená pokuta. 61. Nedôvodnou je rovnako námietka, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zákonné ustanovenie, podľa ktorého bola pokuta uložená, lebo vo výroku je jasne uvedený § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z. 62. Opodstatnenie postráda aj tvrdenie žalobcu, že prevádzka jeho vozidla bola pozastavená zo zákona z dôvodu nefunkčnosti ručnej brzdy. Z obsahu § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. vyplýva, že zákonné pozastavenie prevádzky vozidla kategórie M1 a N1 pripadá do úvahy len za splnenia kumulatívnych podmienok, že vozidlo bolo po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti a zároveň tieto skutočnosti majú vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla (zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy). 63. Súd nedal za pravdu žalobcovi ani v námietke, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, lebo z výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2019-09-19-2374760815 zo dňa 19.09.2019 zistil, že žalobca nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote do 15.06.2019 pravidelnej technickej kontrole, čím porušil § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018, vozidlo bolo evidované a nebola splnená podmienka zákonného pozastavenia prevádzky vozidla podľa § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. 64. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu pre nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť výroku z dôvodu absencie jeho obligatórnych náležitostí a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže boli napadnuté rozhodnutia zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ďalšími námietkami sa správny súd už meritórne nezaoberal. V ďalšom konaní správny orgán dostatočne individualizuje výrok rozhodnutia tak, aby spĺňal požiadavky určitosti, a konkrétnosti vrátane časového aspektu, tak ako je uvedené v tomto rozsudku. 65. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 66. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.
67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).