{"guid": "8d58212d-aea6-441a-8caa-7fa9071425ce:fb6d60e3-6a1b-4638-ac8b-42a0c1d2e78d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2", "spisova_znacka": "TT-14S/3/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/3/2022 z 12. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. júna 2025, sp. zn. TT-14S/3/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2", "identifikacne_cislo": "2022200007", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/106", "nazov": "zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/106-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/387", "nazov": "zákon č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/387", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/387-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb6d60e3-6a1b-4638-ac8b-42a0c1d2e78d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/3/2022\n2022200007\n12. 06. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:2022200007.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej\nLL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, C., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných\nprostriedkov, Vajanského 2, P.O.BOX3, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn.\nOU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OUTT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021 a rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odbor\ncestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021 a vec\nvracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj\nlen ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021\n(ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke\nvozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 106/2018\nZ.z.“) zrušil rozkaz č. k. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019 vydaný podľa §149 ods. 1\nzákona č. 106/2018 Z. z. a v zmysle § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z.\nuložil žalobcovi pokutu vo výške XXX eur. Dôvodom uloženia pokuty bolo, že žalobca porušil povinnosť\npodľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v\nustanovených lehotách vozidlo zn. Ford focus, M1, VIN: E., EČV: F. (ďalej aj len ,,motorové vozidlo“)\npravidelnej technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom,\nčím sa dopustil správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor\nopravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“)\nrozhodnutím č. OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení citoval odvolanie žalobcu. Krajský súd\nv Trnave rozsudkom č. k. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021 zrušil rozhodnutie sp. zn. OU-DSOCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu a vrátil vec prvostupňovému orgánu na\nďalšie konanie, preto bol prvostupňovým rozhodnutím zrušený rozkaz o uložení pokuty za správny\ndelikt za nepodrobenie vozidla pravidelnej technickej kontrole č. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa\n\n27.09.2019. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že pokiaľ bolo vozidlo technicky nespôsobilé na\npremávku na pozemných komunikáciách, žalobca ako prevádzkovateľ vozidla mal možnosť vozidlo\ndočasne vyradiť na čas nevyhnutný na vykonanie nápravy. Vozidlo nebolo dočasne vyradené\nz premávky, tabuľky s EČ malo pridelené, preto bolo vozidlo v premávke bez ohľadu na jeho skutočný\ntechnický stav. Prevádzkovateľ si nesplnil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona\nč. 106/2018 Z. z., preto mu bola uložená pokuta. Nesúhlasí s námietkou o prieťahoch v konaní,\nlebo po správoplatnení rozsudku KS v Trnave rozsudkom č. k. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021\n( právoplatný dňa 22.06.2021) mu bol zo súdu vrátaný zapožičaný administratívny spis dňa 26.07.2021\na dňa 25.8.2021 bol už žiadaný žalobca predložiť potvrdenie, že bolo vozidlo od apríla 2019 v servise\nz dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy (ďalej len „potvrdenie“).\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca sa správnou žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 12.01.2022 domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. OU-TT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021,\nktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 zo\ndňa 30.09.2021. Žiadal zrušiť obe rozhodnutia, uplatnil si trovy konania.\n4. Žalobca namieta, že konanie predchádzajúce vydaniu napadnutých rozhodnutí je v rozpore s\nmedzinárodnými zmluvami a Ústavou Slovenskej republiky, v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods.\n5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „správny\nporiadok\"), § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, § 46 správneho poriadku a § 47 ods. 2, ods. 3\nsprávneho poriadku.\n5. Žalobca namieta, že žalovaný nereflektoval na rozsudok KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo\ndňa 07.04.2021, ktorý zrušil rozhodnutie o odmietnutí odporu zn. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa\n28.11.2019 a v bode 9 odôvodnenia určil ďalší postup pre správny orgán vrátane povinnosti preveriť\nprávnu obranu a dôvodnosť skutkových tvrdení žalobcu v odpore a v písomných podaniach. Žalobca\nnamieta zmätočnosť postupu správneho orgánu, lebo zrušil to isté rozhodnutie, ktoré bolo už zrušené\nrozsudkom KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021. Namieta porušenie §47 ods. 2\nsprávneho poriadku, lebo vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje zákonné ustanovenie, podľa\nktorého bola pokuta uložená. Ďalej namieta zmätočnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, lebo\nnie je zrejmé, čo správny orgán odôvodňuje a k čomu sa len vyjadruje, riadne sa nevysporiadal z žiadnou\nnámietkou vznesenou v rámci odvolacieho konania.\n6. Žalobca namieta prieťahy v konaní spôsobené prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na to,\nže rozsudok KS v Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021 nadobudol právoplatnosť dňa\n22.06.2021, ale správny orgán od tohto dátumu nekonal, až listom zo dňa 25.8.2021 ( doručený mu\n2.9.2021) bol upovedomený o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Namieta zmätočnosť\nsamotnej výzvy, lebo k podkladom rozhodnutia sa vyjadril, skutkový stav sa nezmenil, správny orgán\nnevykonal ďalšie dokazovanie a správny orgán neuviedol žiadne nové okolnosti. Namieta aj zmätočnosť\ntextu samotnej výzvy, lebo vo výzve je požiadaný doložiť potvrdenie o tom, že predmetné motorové\nvozidlo bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy, pritom najprv\nv tejto výzve v úvodzovkách uvádza vetu: „Súčasne k odporu doložil potvrdenie, ktorým preukázal, že\npredmetné motorové vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy“\na následne v ďalšom odseku výzvy je uvedené, že potvrdenie nebolo priložené k odporu. Posielanie\npotvrdenia považuje za obštrukciu, lebo táto skutočnosť bola osvedčená už v rozsudku krajského súdu.\nPotvrdenie doručil správnemu orgánu dňa 08.09.2021, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa\n30.09.2021.\n7. Odvolávajúc sa na § 47 ods. 1,2 zákona č. 106/2018 Z.z. žalobca tvrdí, že prevádzka jeho vozidla bola\npozastavená zo zákona z dôvodu nefunkčnosti ručnej brzdy, k čomu predložil doklad správnemu orgánu.\nVychádzajúc z § 149 ods. 1,2 zákona č. 106/2018 Z.z. je toho názoru, že správny orgán nepostupoval\nv súlade so zákonmi, nakoľko rozhodnutie za porušenie povinnosti je možné vydať bez ďalšieho len v\nprípade, ak je nepochybné, že sa osoba dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa zákona.\nSprávny orgán mal skúmať dôvody, pre ktoré nebolo motorové vozidlo podrobené pravidelnej technickej\nkontrole.\n\n8. Žalobca namieta zmätočnosť a nezákonnosť aj druhostupňového rozhodnutia, lebo odvolací správny\norgán sa len stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Zmätočnosť vidí v tom, že\nrozhodnutie nie je systematické, len cituje právne predpisy a opisuje skutočnosti uvádzané skôr\nv predchádzajúcich rozhodnutiach. Vyjadrenie sa k jeho námietkam sú chaotické. Správne orgány sa\nnevysporiadali s jeho námietkami, nepreverili jeho tvrdenia, nekonali s ním v úzkej súčinnosti. Ďalej\nnamieta nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym orgánom, nakoľko sa spoliehal len na výpis\nz informačného systému.\n9. Namieta, že síce správne orgány uvádzali možnosť odhlásiť vozidlo z evidencie vozidiel ak je dlhodobo\nnepojazdné, ale už sa s pojmom „dlhodobo nepojazdné\" nevysporiadali. Dočasné odhlásenie a opätovné\nzaradenie vozidla do evidencie nie je jednoducho záležitosťou, pritom ani on a ani spoločnosti, ktoré\nvykonávali opravu elektronickej ručnej brzdy, nevedeli odhadnúť dĺžku opravy. Oprava elektronickej\nručnej brzdy bola ukončená a predmetné motorové vozidlo bolo podrobené technickej kontrole dňa\n23.12.2019. Žalobca namieta porušenie základných zásad správneho konania, lebo žalovaný sa\nnezaoberal jeho tvrdeniami v odpore. Priestupkom je zavinené konanie, ktoré nielen vyčerpáva formálne\nznaky skutkovej podstaty priestupku, ale musí byť škodlivé pre spoločnosť. V jeho prípade nedošlo k\nnaplneniu materiálnej stránky priestupku, nakoľko nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky, lebo motorové vozidlo bolo po celý čas odstavené rozobrané v autoservise.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2022 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo správne\norgány postupovali v súlade so zákonom č. 106/2018 Z.z. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu\nzákona č. 106/2018 Z.z. prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové\nvozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými\nvykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) tohto zákona. K námietkam žalobcu\nuviedol, že KS v Trnave zrušil rozsudkom zn. 20S/13/2020-77 zo dňa 07.04.2021 rozhodnutie\nč. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu, následne okresný úrad\npokračoval v konaní. Vzhľadom na § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. bol rozhodnutím č. OUDS-OCDPK-2021/002935 zo dňa 30.09.2021 zrušený rozkaz č. OU-DS-OCDPK-2019/021354. Popiera\ntvrdenie žalobcu, že by bolo zrušené to isté rozhodnutie. KS v Trnave zrušil rozhodnutie č. OU-DSOCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019 o odmietnutí odporu, ale okresný úrad následným prijatím\nodporu zrušil rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla\ntechnickej kontrole č. OU-DS- OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019. Prvostupňový správny orgán\nsa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobcom uvádzanú citovanú vetu („Súčasne k odporu\ndoložil potvrdenie, ktorým preukázal, že predmetné motorové vozidlo bolo od apríla 2019 v servise z\ndôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy\") nepoprel, ale ozrejmil , že je to len citácia časti spomínaného\nrozsudku KS v Trnave. Podľa žalovaného potvrdenie pri odpore doložené nebolo, preto bol žalobca\nvyzvaný na jeho doručenie.\n11. Spisový materiál OU-DS-OCDPK-20I9/021354 zapožičaný pre účely súdneho konania bol vrátený\nokresnému úradu dňa 26.07.2021, ktorý pokračoval v konaní, dňa 25.08.2021 upovedomil žalobcu\no možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia a zároveň požiadal ho predložiť potvrdenie na\npreukázanie, že motorové bolo od apríla 2019 v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej\nbrzdy, keďže nebolo priložené k odporu proti rozkazu o uložení pokuty. Rozhodnutím č. OU-DSOCDPK-2021/002935 dňa 29 09.2021 bola žalovanému vrátená suma 165 eur. Po vydaní rozsudku\nKS v Trnave bola žalobcovi uložená pokuta 165 eur rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2021/002935.\nZ výstupu jednotného informačného systému v cestnej doprave ako jednoznačný dôkaz o porušení\npovinnosti (č. 2019-04-19- 2374760815 zo dňa 19.09.2019) bolo preukázané, že žalobca do 15.06.2019\nnepodrobil vozidlo pravidelnej technickej kontrole, čím nemalo vozidlo platnú technickú kontrolu\nod 15.06.2019 do 19.09.2019. Vozidlo posudzované v správnom konaní nebolo hodnotené ako\n„nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke” ani pri technickej, ani pri emisnej kontrole, nebolo\npoškodené po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, z toho vyplýva, že prevádzka vozidla zo\nzákona nebola pozastavená. Podľa žalovaného bolo vozidlo nepojazdné nie v dôsledku dopravnej\nnehody alebo škodovej udalosti, ale z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy. Prevádzkovateľ vozidla\nnepredložil záznam o dopravnej nehode alebo o škodovej udalosti, nevyužil možnosť dočasne vyradiť\nvozidlo z evidencie. Dočasné vyradenie je jediná možnosť podľa zákona č. 106/2018 Z. z., keď nemusí\nbyť vozidlo podrobené technickej kontrole. Okresný úrad dňa 29.09.2021 vydal rozhodnutie č. OU-DS-\n\nOCDPK-2021 /002935 o vrátení pokuty v sume 165 eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10. 2021\na bolo postúpené na Ministerstvo vnútra SR, oddeleniu správy pokút.\nIV.\nReplika žalobcu, Duplika žalovaného\n12. Žalobca v replike zo dňa 18.04.2023 zotrval na žalobe. Vzniesol novú žalobnú námietku, že vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia absentuje časový úsek, v ktorom sa mal dopustiť priestupku, čo spôsobuje\nnepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia.\n13. Žalovaný podaním zo dňa 26.04.2023 zotrval na svojej argumentácii. Nesúhlasil s absenciou\nčasového úseku v rozhodnutí, v ktorom bol spáchaný priestupok. Poukázal na to, že na šiestej\nstrane v druhom odseku odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že na základe presne\nšpecifikovaného výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave bolo preukázané,\nže účastník konania v lehote do 15.06.2019 nepodrobil vozidlo pravidelnej technickej kontrole, vozidlo\nnemalo platnú kontrolu od 15.06.2019 do 19.09.2019. Výrok považujú za jasný a zrozumiteľný a doposiaľ\nobsah výroku žalobca nenamietal.\nV.\nKonanie na správnom súde a verejné vyhlásenie rozsudku\n14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.\n14S/3/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/3/2022. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\n15. Správny súd v Bratislave ako súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10,\n§ 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\nSSP) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil\ndňa 12. júna 2025 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu\na na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v\nžalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu\nvýslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej\nlen „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n20. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n21. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z.z., prevádzkovateľ vozidla je povinný bez\nvyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v\nrozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g/.\n22. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. pozastavenie prevádzky vozidla je obmedzené časové\nobdobie, počas ktorého nie je povolené používanie vozidla v cestnej premávke. Ak po uplynutí obdobia\npozastavenia prevádzky dôvody pozastavenia pominuli, vozidlo sa môže používať v cestnej premávke\nbez toho, aby sa vyžadoval nový proces schválenia vozidla na prevádzku v cestnej premávke.\n23. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. prevádzka vozidla je pozastavená, ak: a) pri technickej\nkontrole boli zistené nebezpečné chyby a vozidlo bolo hodnotené ako \"nespôsobilé na prevádzku v\ncestnej premávke\", b) pri emisnej kontrole boli zistené nebezpečné chyby a vozidlo bolo hodnotené ako\n\"nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke\", c) je vozidlo kategórie M1 a N1 po dopravnej nehode\nalebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie\nkolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy.\n24. Podľa § 147 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2018 Z.z. ak orgán štátneho odborného dozoru pri výkone\nodborného dozoru zistí nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby: d) uloží pokutu a poriadkovú pokutu\npodľa tohto zákona.\n25. Podľa § 47 ods. 5 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018 Z. z.,\nlehota platnosti technickej kontroly pravidelnej končí: a) uplynutím lehoty platnosti, b) vykonaním novej\ntechnickej kontroly pravidelnej alebo c) vykonaním novej technickej kontroly administratívnej.\n26. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad uloží\nprevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote\ntechnickej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého alebo tretieho bodu,\n27. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z., ak je nepochybne zistené, že osoba sa dopustila\nkonania, ktorým porušila povinnosť podľa tohto zákona, správny orgán bez ďalšieho konania vydá rozkaz\no uložení pokuty podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm.\na), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19.\n28. Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z., podkladom pre vydanie rozkazu sú najmä výpisy\nz informačného systému evidencie vozidiel, výpisy z cestného informačného systému, celoštátneho\ninformačného systému technických kontrol, celoštátneho informačného systému emisných kontrol,\nceloštátneho informačného systému kontrol originality, celoštátneho informačného systému montáže\nplynových zariadení, rozhodnutia okresného úradu o nariadení technickej kontroly, emisnej kontroly\nalebo kontroly originality, oznámenia od orgánov vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a\nplynulosťou cestnej premávky, protokoly o kontrole z vykonaného odborného dozoru alebo iné dôkazy,\nktoré nepochybne preukazujú, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa § 148\nods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. g/ ods. 5\npísm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19 a podľa ods.3 dôkazy uvedené v odseku\n2 možno použiť aj v konaní o správnom delikte podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm.\na) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. g], ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. o)\nalebo ods. 13 až 19.\n29. Podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý podľa\nodseku 11, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a správny orgán pokračuje v konaní o správnom delikte, ak\nodsek 14 neustanovuje inak. Ak pred vydaním rozkazu nebol proti účastníkovi rozkazného konania ako\núčastníkovi konania o správnom delikte podľa § 148 urobený iný úkon, doručenie rozkazu účastníkovi\nkonania sa považuje za prvý úkon v konaní o správnom delikte podľa § 148.\n30. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je\nustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.\n\n31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) správne\norgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy\nštátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie\nich povinností.\n32. Podľa § 32 ods. l správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n33. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n34. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n35. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n36. Podľa § 2 os. 1 zákona č. 387/2015 Z.z. cestný informačný systém je informačný systém verejnej\nsprávy na úsekoch cestnej dopravy podľa osobitných predpisov, ktorý sa vedie na účely konaní orgánov\nverejnej moci, výkonu kontroly evidencie údajov, vzdelávania a nadobúdanie odborných spôsobilostí na\núseku cestnej dopravy.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. OUTT-00P2-2022/002068 zo dňa 27.12.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie č. č. OU-DS-OCDPK-2021/002935 z 30.09.2021.\n38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,\npreskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich\nvydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n39. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd považuje za potrebné uviesť,\nže správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne\nkonanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej\njudikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce\nz postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí\norgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým\npreskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).\n40. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti\nrozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje\nprávomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne\n\naj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom\npredpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n41. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán začal vo veci\nuloženia pokuty konať na základe výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave\nč. 2019-09-19-2374760815 zo dňa 19.09.2019, z ktorého zistil, že žalobca ako prevádzkovateľ\nosobného motorového vozidla EČV: F. nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote do 15.06.2019\npravidelnej technickej kontrole. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil porušenia § 45 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 106/2018 v znení § 47 ods. 5 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky\nč. 137/2018 Z. z., ktoré mu bolo kladené za vinu v rozkaze prvostupňového správneho orgánu č. OUDS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019, ktorý bol na základe podaného odporu žalobcu zrušený.\nNásledne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške XXX\neur za spáchanie správneho deliktu. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil žalovaný v druhostupňovom\nrozhodnutí.\n42. Správny súd považuje za potrebné v úvode uviesť, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu\nčasť rozhodnutia, pretože sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí\nbyť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.\nŽalobca namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia chýba časový úsek, v ktorom sa mal\ndopustiť priestupku, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia.\n43. Delikt musí byť vymedzený vo výroku rozhodnutia o (inom) správnom delikte tak, aby sankcionované\nkonanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 238/2009 zo dňa\n10.05.2010; R 101/2011). Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností,\nktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti\ndo výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho (rozsudok NS SR z 6. marca\n2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 ( R 2/2014)). Z odôvodnenia tohto rozsudku (R 2/2014) vyplýva, že: „V\nrámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktorí sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom\nči už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu,\nteda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.“\n44. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pri trestných činoch, lebo podľa trestného zákona musí\nvýrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a\nuvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,\npoprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je\nobdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením\nmiesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych\ndeliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny\nporiadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež\nrozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania\npovinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.\n45. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o (inom) správnom delikte musí spočívať v\nšpecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver\nvyplýva priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru,\nktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné priamo vo výroku\npresne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou\n\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne\nuvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.\nTakáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o\ntom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\n46. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie (iného) správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového\na miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na\nrozhodovanie o (iných) správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1\nuvádza \"akékoľvek trestné obvinenie\", je potrebné poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom\nkonaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor\nstabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.“\n47. K výrokovej časti rozhodnutia správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020, ktoré možno použiť aj na prejednávaný prípad, podľa ktorého\n„... Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho\nspáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné\nvymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967\nZb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. ... Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať\nv špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver\nje vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného\ncharakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť\npresne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov\nobsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením\niných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam\nvýrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv\na povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis\nskutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená\na aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné\nexekúciou.“\n48. Po preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správny súd konštatuje, že výrok prvostupňového rozhodnutia bližšie neurčuje deň ako\nčasový údaj spáchania skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, tak aby nemohol byť zamenený s iným.\nUvedenie, že „sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa ustanovenia §45\nods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených\nlehotách vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne\nzáväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 106/2018 /Z.z.“ absolútne nespĺňa\npožiadavku určitosti uvedenia času spáchania skutku. Správny súd konštatuje, že takto vymedzený\nskutok, je nedostatočný, keďže výrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať\npodrobný popis skutku v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, spolu s uvedením takých\nskutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným. Na základe uvedeného správny súd vyvodil\nzáver, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje skutková veta, keďže vymedzenie skutku je\nnedostatočné.\n49. Súd neakceptoval obranu žalovaného k otázke uvedenia časového úseku spáchania skutku (viď\nods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku), lebo pri ukladaní sankcie sa (iný) správny delikt nezodpovedá\nustanoveniu § 47 ods. 2 správneho poriadku, ak je popis skutku obsiahnutý len v odôvodnení rozhodnutia\n\na nie je vymedzený vo výroku rozhodnutia (rozsudok NS SR zo dňa 28.9.2017, sp. zn. 8Sžo\n62/2015; ZSP 57/2018). Preto je nevyhnutné trvať na tom, aby orgán verejnej správy skutok vo výroku\nvymedzil presne a dostatočne určito tak, aby sa tento vzťahoval ku konkrétnym porušeniam v spojení\ns konkrétnym právnym ustanovením, ktoré bolo porušené vrátane obdobia a miesta porušenia. Z týchto\ndôvodov súd vyhodnotil obe rozhodnutia za nepreskúmateľné, čo bol dôvod na ich zrušenie.\n50. Napriek už vyššie uvedenému dôvodu na zrušenie rozhodnutí sa súd v záujme možného\npredchádzania ďalšiemu sporu vyjadrí aj k podstatným žalobným bodom žalobcu, ktoré sa týkajú otázky\nzodpovednosti za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Z príslušných vyššie citovaných ustanovení zákona\nč. 106/2018 Z. z., najmä § 148 vyplýva, že pokiaľ osoba definovaná zákonom nesplní povinnosť podrobiť\nvozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole, tak je správny orgán povinný uložiť pokutu\nvo výške 165 eur. Vozidlom podľa zákona č. 106/2018 Z.z. je motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo\nnavrhnuté a vyrobené na prevádzku v cestnej premávke; vozidlom je aj zvláštne vozidlo podľa § 3 ods.\n3 citovaného zákona. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že predmetné motorové vozidlo Ford focus,\nM1, VIN: G., EČV: F. je motorovým vozidlom v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z.\n51. Medzi účastníkmi konania je sporná otázka vyhodnotenia skutočnosti, či žalobca nemohol motorové\nvozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole z objektívnych dôvodov , za ktoré žalobca považuje to,\nže vozidlo bolo v servise z dôvodu opravy elektronickej ručnej brzdy.\n52. Hmotnoprávnym predpisom pre zabezpečenie povinnosti pravidelnej technickej kontroly motorových\nvozidiel je zákon č. 106/2018 Z. z., ktorého účelom je vytvoriť podmienky na to, aby vozidlá v cestnej\npremávke spĺňali stanovené podmienky s cieľom, aby prevádzkou vozidla nebola ohrozená bezpečnosť\ncestnej premávky, životné prostredie alebo verejné zdravie.\n53. Je potrebné uviesť, že pojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný, pritom ide\no skupinu činov, v ktorých ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré\nsprávny orgán, resp. orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené právnou normou. Súdna prax\nz dôvodu absencie zákonnej úpravy, v procese správneho trestania vychádza z analógie trestného\npráva. Preto právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozlišuje\ntrestné činy, priestupky, iné správne delikty ako aj správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty; u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť.\nFormálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi\ntrestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane\npríslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej\ntrestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov\na záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984,\nč. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin\nproti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03).\n54. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní\no správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť v slovenskom\njazyku neznamená doslovnosť, znamená vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky,\nhodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností. Pokiaľ sa v oblasti správnych deliktov posudzuje\nspáchanie správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie subjektu, ktorý porušil zákonnú povinnosť a ukladá\nsa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt,\npretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma, relevantná\nje len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza napr. k zániku\nzodpovednosti za správny delikt, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa\nktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov\na stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 99/2015).\n55. S ohľadom na špecifickú úpravu deliktuálnej zodpovednosti fyzických osôb, pri ktorých sa z dôvodu\nabsolútnej objektívnej zodpovednosti nekonštatuje subjektívna stránka spáchania deliktu (zavinenie),\n\nsprávny súd zdôrazňuje, že na objasnenie a sankcionovanie správneho deliktu musia byť naplnené\nvšetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjekt, objekt, objektívna stránka, všetky\nobligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, ak čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol\nobjasnený-naplnený, nemožno hovoriť o správnom delikte. Vymedzenie skutkovej podstaty správneho\ndeliktu s uložením príslušnej sankcie, je ex lege predmetom úpravy § 45 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 106/2018 Z. z., v zmysle ktorého prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné\nnáklady vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými\nvykonávacím právnym predpisom. Zákonodarca tak presne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú\npodstatu správneho deliktu, spočívajúcu v povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla bez vyzvania\na na vlastné náklady vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole v lehotách, spôsobom a v rozsahu\nustanoveným vykonávacím právnym predpisom. Zároveň zákonodarca jednoznačne uložil povinnosť\nsprávnemu orgánu (§ 148 ods. 14 písm. b) bod 4 zákona č. 106/2018 Z. z.), uložiť prevádzkovateľovi\npokutu vo výške 165 eur ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole podľa\n§ 45 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákon č.106/2018 Z. z. explicitne\nupravuje povinnosť príslušného správneho orgánu sankcionovať každé porušenie zákonnej povinnosti.\nÚčelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu správneho\ndeliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že všetky uvedené skutočnosti v administratívnom konaní zistené boli.\n56. Zodpovednosť prevádzkovateľa za správny delikt podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 4 zákona\nč. 106/2018 Z. z., spočíva v nesplnení povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole, ako\nvozidlo evidované v Slovenskej republike a ktoré nie je z evidencie ani dočasne vyradené (§ 108 ods. 1\npísm. a) a § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z.), je zodpovednosťou objektívnou, z hľadiska\naplikácie ktorej nie je významné, či prevádzkovateľ motorového vozidla má alebo nemá faktickú možnosť\nzabezpečiť podrobenie vozidla predpísanej kontrole. Najmä z § 148 zákona č. 106/2018 Z.z., ktorý sa\nzaoberá správnymi deliktami vyplýva, že pokiaľ osoba definovaná zákonom nesplní povinnosť podrobiť\nvozidlo v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole, správny orgán je povinný uložiť pokutu vo\nvýške 165 eur. Zodpovednosť za správny delikt nepodrobenia motorového vozidla pravidelnej technickej\nkontrole je budovaná na objektívnom princípe a preto zákonodarca mimo iného aj zjednodušením\nukladania pokút prostredníctvom rozkazného konania jasne zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok.\nOtázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní je v tejto súvislosti irelevantná, pretože\nv tomto konaní sa bude preukazovať len porušenie právnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR zo dňa 20.04.2022, sp. zn. 1Asan/34/2020 ).\n57. Povinnosť podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole sa neposudzuje podľa toho, či vozidlo\njazdí alebo stojí, ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel (na dopravnom inšpektoráte) a má\nvydanú tabuľky s evidenčným číslom, teda je vedené ako vozidlo v premávke. Dôvodom nevykonania\npravidelnej technickej kontroly môže byť dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel (napr. z dôvodu\nnepojazdnosti), ohlásené držiteľom vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Preto tvrdenie\nžalobcu, že v čase spáchania správneho deliktu bolo vozidlo nepojazdné, nie je argumentom napr. na\nodloženie veci (§ 149 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z.), pretože takýto postup pre uvedený skutkový stav\n(vozidlo v autoservise) zákon neumožňuje.\n58. V tejto súvislosti je otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní, irelevantná.\nV tomto konaní sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Z tohto dôvodu považuje správny súd\nza nedôvodné domáhať sa zo strany žalobcu aplikácie exkulpačných či liberačných dôvodov, za ktoré\nzrejme žalobca považuje skutočnosť, že auto bolo v servise. Pritom jediné zákonné dôvody pozastavenia\nprevádzky vozidla sú dané tým, že by vozidlo bolo po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktorá\nmala vplyv okrem iného na brzdy (§ 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z.). Žalobca síce tvrdil v rámci\nsvojej obrany ako dôvod nepojazdnosti vozidla opravu brzdy, ale nepreukázal jej poškodenie v dôsledku\ndopravnej nehody ani škodovej udalosti.\n59. Správny súd nemohol prisvedčiť žalobnej námietke, že konanie správnych orgánov predchádzajúce\nvydaniu napadnutých rozhodnutí je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, Ústavou Slovenskej\nrepubliky a s konkrétnymi ustanoveniami správneho poriadku ( presne uvedené v ods. 4 odôvodnenia\ntohto rozsudku), lebo je to len všeobecná námietka. Platí, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je\npovinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu\nvšeobecne záväznému právnemu predpisu a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba\n\nvšeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých\nvyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení\nzákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).\n60. Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke, ktorou žalobca napáda zmätočnosť\npostupu správneho orgánu, lebo mal zrušiť to isté rozhodnutie, ktoré bolo už zrušené rozsudkom KS\nv Trnave č. k. 20S/13/2020 - 77 zo dňa 07.04.2021. Ide o nepravdivé tvrdenie, lebo predmetným\nrozsudkom KS v Trnave bolo zrušené iné rozhodnutie, konkrétne rozhodnutie číslo: OU-DSOCDPK-2019/021354 zo dňa 28.11.2019, ktorým bol odmietnutý odpor proti rozkazu o uložení pokuty\nčíslo: OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.9.2019. Avšak prvostupňovým rozhodnutím bol zrušený\nrozkaz č. k. OU-DS-OCDPK-2019/021354 zo dňa 27.09.2019 a žalobcovi uložená pokuta.\n61. Nedôvodnou je rovnako námietka, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zákonné\nustanovenie, podľa ktorého bola pokuta uložená, lebo vo výroku je jasne uvedený § 148 ods. 14 písm.\nb) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z.\n62. Opodstatnenie postráda aj tvrdenie žalobcu, že prevádzka jeho vozidla bola pozastavená zo\nzákona z dôvodu nefunkčnosti ručnej brzdy. Z obsahu § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. vyplýva,\nže zákonné pozastavenie prevádzky vozidla kategórie M1 a N1 pripadá do úvahy len za splnenia\nkumulatívnych podmienok, že vozidlo bolo po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti a zároveň\ntieto skutočnosti majú vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla (zavesenie kolies, deformačné zóny,\nsystémy airbagov, riadenie alebo brzdy).\n63. Súd nedal za pravdu žalobcovi ani v námietke, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, lebo\nz výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2019-09-19-2374760815 zo dňa\n19.09.2019 zistil, že žalobca nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote do 15.06.2019 pravidelnej\ntechnickej kontrole, čím porušil § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018, vozidlo bolo evidované a nebola\nsplnená podmienka zákonného pozastavenia prevádzky vozidla podľa § 47 ods. 2 zákona č. 106/2018\nZ.z.\n64. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu pre\nnepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť výroku z dôvodu absencie jeho obligatórnych náležitostí a vec\nvrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže boli napadnuté rozhodnutia zrušené\nz dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ďalšími námietkami sa správny súd už meritórne nezaoberal.\nV ďalšom konaní správny orgán dostatočne individualizuje výrok rozhodnutia tak, aby spĺňal požiadavky\nurčitosti, a konkrétnosti vrátane časového aspektu, tak ako je uvedené v tomto rozsudku.\n65. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n66. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe,\nkeď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach\nnemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý\nniektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis\nI. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo\ndňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa\n09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa\n19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola\ndaná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu\nspravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.\nPovinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať\nsa s každým argumentom.\n\n67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§\n439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}