Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/21/2021 2021200249 30. 07. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200249.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXX XXXX, bytom C. XXX/XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. XXXXX/XXXX/XX z 23. septembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 30. júna 2021 vydal útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. E. F./XX-XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi od 1. júla 2021 zvýšil výsluhový dôchodok o sumu 16,10 eur na sumu 652,49 eur mesačne, pričom pre zvýšenie dávky bolo zhodnotené obdobie trvania služobného pomeru v rozsahu 23 rokov. 2. Na odvolanie žalobcu, domáhajúceho sa, aby mu bol výsluhový dôchodok zvýšený za každý rok za roky 2004 až 2021 o 2,033 %, rozhodol minister žalovaného dňa 23. septembra 2021 rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Minister žalovaného s poukazom na ustanovenia § 143aj ods. 1, 2 a 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a príslušných prechodných ustanovení uviedol, že od 1. júla 2019 bol mechanizmus zvyšovania výsluhového dôchodku zmenený zákonom č. 153/2019 Z. z.. 4. Do 30. júna 2021 bol žalobcovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 636,39 eur a to na základe právoplatného rozhodnutia č. E. F./XX-XXXX z 30. júna 2020 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1. júla 2020. Prvostupňový orgán preto pri zvyšovaní výsluhového dôchodku od 1. júla 2021 vychádzal zo sumy 636,39 eur, pričom pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 16,10 eur zistil podľa § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. ako podiel 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30. júnu 2020, t. j. zo sumy 468,1733 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne). Minister žalovaného uviedol presný výpočet, podľa ktorého 2 % zo sumy 468,1733 sa rovná 9,363466, po zaokrúhlení rovných 10; 10 : 15 = 0,70 eur x 23 (počet rokov doby trvania služobného pomeru) = 16,10 (suma zvýšenia výsluhového dôchodku) na sumu 652,49 eur mesačne (636,39 + 16,10). 5. Minister žalovaného sa zároveň vyjadril ku požiadavke žalobcu o prepočítanie výsluhového dôchodku za roky 2004 až 2021, pričom prvostupňový orgán sa touto otázkou dôsledne zaoberal už v predchádzajúcich rokoch, so zameraním sa predovšetkým na roky 2013 až 2020, v rámci ktorých bolo zvýšenie realizované správne. Vo veci zvýšenia sumy výsluhového dôchodku v rokoch 2017
a 2018 prebiehali samostatné konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, v ktorých Krajský súd v Trnave rozhodol v oboch prípadoch tak, že žalobu zamietol (rozsudok sp. zn. 20Sa/29/2017-36 z 8. februára 2019 a sp. zn. 43Sa/22/2018-58 z 12. augusta 2019) a konštatoval správnosť zvýšenia sumy výsluhového dôchodku žalobcu. 6. Záverom uviedol, že prvostupňový orgán nebol povinný reagovať na všetky námietky žalobcu, pokiaľ nesúviseli s predmetom tohto administratívneho konania, pričom nebol daný dôvod, aby bol v prípade konania o zvýšenie sumy výsluhového dôchodku za rok 2021 prepočítavané zvýšenie sumy výsluhového dôchodku za všetky roky 2004 až 2020. II. Správna žaloba 7. Dňa 11. októbra 2021 podal žalobca na Krajský súd v Trnave správnu žalobu, ktorou sa v znení jej doplnenia a opravy z 2. januára 2022 a 10. marca 2024 domáhal zrušenia tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na vydanie nového rozhodnutia o zvýšení sumy výsluhového dôchodku za rok 2021. Žalobca zároveň žiadal priznať finančnú náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške 1.156,- eur za poškodený návrh na kúpeľnú liečbu (ktorú správny súd po odstránení vád vylúčil na samostatné konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu č. E. F./ XX-XXXX z 25. novembra 2014 vo veci nevyhovenia návrhu žalobcu na kúpeľnú liečbu, vedené pod sp. zn. 16Sa/8/2025). 8. Žalobca namietal, že s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky každoročne zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o príslušné percento rastu priemerného služobného platu, ktoré žalobca vypočítal na pevnú hodnotu 2,033 % (keďže policajtom sa má každé tri roky zvýšiť služobný príjem o 6,1 %, pre výsluhového dôchodcu je to 1/3 každoročne). Jeho výsluhový dôchodok doposiaľ nebol takto zvýšený, pričom pre správne zvýšenie sumy výsluhového dôchodku pre rok 2021 o 2,033 % je potrebné primárne zvýšiť o takto stanovené percento aj výsluhový dôchodok za predchádzajúce roky, už od roku 2004. 9. Žalobca ďalej namietal, že v predmetnej veci ohľadne jeho nároku rozhodol nepríslušný orgán, nakoľko podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. rozhoduje minister o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nerozhoduje o výsluhovom zabezpečení. Znamená to, že ak ide o útvar sociálneho zabezpečenia, tak o jeho rozhodnutí podľa žalobcu by mal rozhodovať najbližšie nadriadený, ktorým je riaditeľ útvaru sociálneho zabezpečenia, a to s poukazom na § 58 Správneho poriadku. K tejto otázke doplnil, že za žalovaného označil prvostupňový orgán, ktorý je oprávnený dávku alebo službu výsluhového zabezpečenia priznať. 10. Žalobca v žalobe obsiahol aj ďalšiu argumentáciu, avšak vzťahujúcu sa ku prepočítaniu zvýšenia výsluhového dôchodku za ostatné roky 2004 až 2020, ktorá sa však netýka napadnutého rozhodnutia, pretože v priebehu konania za predmet prieskumu dodatočne vymedzil iba rozhodnutie vo veci zvýšenia sumy výsluhového dôchodku za rok 2021. Zároveň namietal okolnosti neschválenia kúpeľnej liečby, ktoré sa rovnako netýkajú valorizácie výsluhového dôchodku pre rok 2021 a preto ich správny súd nebude osobitne zapracovávať do konštatačnej časti rozsudku. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 11. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý po rekapitulácii skutkového stavu s poukazom na relevantné ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z. zastal názor, že prvostupňové rozhodnutie vydal na to príslušný správny orgán, ktorý je organizačným celkom (úsekom služobnej činnosti) prvostupňového orgánu a že napadnuté rozhodnutie vydal minister žalovaného, ktorý bol rovnako príslušný na jeho vydanie. Zákon č. 328/2002 Z. z. má ako lex specialis prednosť pred Správnym poriadkom, ako lex generalis. 12. Žalovaný opätovne ozrejmil výpočet sumy zvýšenia žalobcovho výsluhového dôchodku o sumu 16,10 eur na sumu 652,49 eur mesačne od 1. júla 2021 s konštatovaním, že zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu za rok 2021 podľa pôvodnej (neúčinnej) právnej úpravy zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2002 do 31. decembra 2004 považuje za nesúladné so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V dobe zvyšovania výsluhového dôchodku bol žalovaný povinný postupovať podľa platného a účinného ustanovenia § 143aj ods. 1 a 2 uvedeného zákona. 13. Žalovaný opätovne zdôraznil, že správnosť postupu zvyšovania sumy výsluhového dôchodku za predchádzajúce roky 2017 až 2020 bolo predmetom konaní vedených pred krajským súdom, pričom v každom prípade boli žaloby zamietnuté. 14. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že v jeho prípade v roku 2004 nedošlo ku zvýšeniu jeho výsluhového dôchodku o 2,5 % v zmysle § 68 zákona č. 328/2002 Z. z., žalovaný uvádza, že služobný pomer žalobcu skončil dňa 31. augusta 2004, pričom z rozhodnutia prvostupňového orgánu č. E. F./XXXXX z 19. augusta 2004 je zrejmé, že od 1. septembra 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v sume 11.822,- Sk, ktorý mu bol odo dňa jeho priznania zvýšený o 2,5 % na sumu 12.118,- Sk.
15. Argumentácia žalobcu, ktorou poukazuje na zvyšovanie výsluhového dôchodku od 1. júla 2021 odvodené od rastu služobných platov policajtov od. 1. januára 2021 (t. j. za každé tri roky o 6,1 %) je irelevantná a nemá oporu v zákone č. 328/2002 Z. z. keďže zvyšovanie výsluhových dôchodkov za rok 2021 nebolo determinované rastom služobných platov policajtov ale výlučne od zákonom stanoveného valorizačného mechanizmu podľa § 143aj ods. 1 a 2 citovaného zákona. 16. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej zopakoval už skôr uvedenú argumentáciu obsiahnutú v podanej žalobe. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom v čase rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 143aj ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. platí, že od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5. Podľa § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. platí, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a). Podľa § 143aj ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. platí, že na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 nepoužije § 68 ods. 16. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 17. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 18. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 47Sa/21/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-47Sa/21/2021. 19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“)] v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie ministra žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 30. júla 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 21. Správny súd úvodom zdôrazňuje, že predmetom prieskumu je tzv. valorizačné rozhodnutie o navýšení skôr priznaného výsluhového dôchodku žalobcu postupom podľa ustanovenia § 143aj ods. 1, 2 a 6 zákona č. 328/2002 Z. z. a to o sumu 16,10 eur na výslednú sumu 652,49 eur mesačne od 1.
júla 2021. Úlohou a zároveň povinnosťou správneho súdu teda bolo posúdiť správnosť a tým zákonnosť priznanej výšky valorizácie za rok 2021. V rámci takto vymedzeného prieskumu správny súd nemohol skúmať zákonnosť iných, skôr vykonaných valorizácií, na ktoré žalobca poukazuje v správnej žalobe. 22. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že prvostupňový orgán začal konanie ex offo vo veci každoročného zvýšenia sumy výsluhového dôchodku žalobcu, pričom v predmetnom prípade sa jedná o zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu za rok 2021. Súčasťou spisového materiálu je aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. E. F./XX-XXXX z 30. júna 2020, ktorým bol výsluhový dôchodok žalobcu zvyšovaný za rok 2020 na sumu 636,39 eur, pričom prvostupňový orgán (v prejednávanej veci) z takto určenej sumy výsluhového dôchodku pri zvyšovaný výsluhového dôchodku v roku 2021 vychádzal. Odvolanie žalobcu bolo podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. predložené ministrovi žalovaného ako dovolaciemu orgánu. O podanom odvolaní rozhodol minister žalovaného napadnutým rozhodnutím. 23. Správny súd z obsahu podanej žaloby vyvodil dve podstatné námietky žalobcu a to nesprávny postup v prípade zvyšovania výsluhového dôchodku, keď bol toho názoru, že po správnosti mal žalovaný aplikovať ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení od 1. septembra 2004 do 30 apríla 2013, podľa ktorého sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roku mali od 1. júla príslušného kalendárneho roka zvyšovať u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu zisteného za predchádzajúci rok. V druhom rade žalobca namietal nepríslušnosť žalovaného na rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom voči prvostupňovému rozhodnutiu. 24. Správny súd z vyjadrení žalobcu ako aj žalovanej (a napokon aj na základe vlastnej činnosti dohľadaním relevantných rozhodnutí v archíve správneho súdu) zistil, že žalobca postupne inicioval súdny prieskum rozhodnutí o valorizácii jeho výsluhového dôchodku aj za roky 2017 až 2020. Jeho námietky v týchto konaniach boli obdobné ako tie, ktoré uplatnil v podanej správnej žalobe voči napadnutému rozhodnutiu. V každom jednom prípade boli žaloby zamietnuté ako nedôvodné, naposledy rozsudkom Krajského súdu v Trnave zn. 20S/160/2020 z 9. júna 2022. V uvedenom konaní krajský súd preskúmaval rozhodnutie o zvýšení sumy výsluhového dôchodku za rok 2020, ktoré bolo realizované postupom podľa rovnakého ustanovenia, t. j. podľa ustanovenia § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z.. Zmienené ustanovenie sa totiž aplikovalo v prípade zvyšovania výsluhových dôchodkov za obdobie od 1. júla 2019 až do 31. decembra 2021. Rozsudok krajského súdu žalobca napadol kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/203/2022 z 29. novembra 2023, ktorý odkazuje na rozsudok sp. zn. 7Sžsk/36/2021 zo dňa 25. októbra 2022, pričom sa jednalo o právnu vec rovnakých účastníkov konania s obdobným predmetom súdneho prieskumu, ktorým bolo rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu za rok 2019 (rovnako realizované postupom podľa ustanovenia§ 143aj zákona č. 328/2002 Z. z.) v ktorom žalobcovi poskytol vyčerpávajúcu a zrozumiteľnú odpoveď na obe jeho námietky. Správny súd nevidí dôvod, aby sa od takto uvedeného pravého posúdenia veci odchyľoval, resp. aby prezentoval vlastné konštrukty odôvodnenia. 25. V prvom rade správny súd v celosti poukazuje na tú časť rozhodnutí, v ktorých sa kasačný súd vysporiadal s námietkou žalobcu o nesprávnom postupne zvýšenia sumy jeho výsluhového dôchodku, ktoré sú plne použiteľné aj v tu prejednávanej veci: „K druhej sťažnostnej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení aplikácie § 143aj ods. 1 a 2 citovaného zákona zo strany správnych orgánov a správneho súdu kasačný súd konštatuje, že aj táto námietka je plne nedôvodná. Pôvodne bol žalobcovi výsluhový dôchodok priznaný k 01. 09. 2004 so zvýšením, ako vyplývalo z vtedajšej právnej úpravy, platnej a účinnej k 01. 09. 2004, ako to vyplýva z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 19. 08. 2004. V tom čase platné ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a/ ustanovovalo, že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roku sa zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu zisteného za predchádzajúci rok. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a/ s určitými modifikáciami pretrvalo v zákone do 30.04.2013 (určujúcim faktorom bol medziročný rast spotrebiteľských cien a medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky). Od 01. 05. 2013 zákon č. 80/2013 Z. z. v § 68 zaviedol nový spôsob zvyšovania výsluhových dôchodkov a to v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanovených vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, ktorý sa ďalej modifikoval. Jednalo sa jednak o dávky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka, čiže o všetky dávky, ktoré boli priznané pred rozhodovaním o zvyšovaní dávky, ale aj o dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, teda novo priznané dávky. Tento mechanizmus bol následne modifikovaný jednotlivými prechodnými ustanoveniami, prvýkrát účinnými od 30. júna 2018 (§ 143ah). Podľa tohto ustanovenia výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna
2018 a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 sa zvýšil za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 €. Jednalo sa teda aj o dôchodky priznané a vyplácané pred zvýšením podľa § 143ah. Následne zákonodarca zvolil rovnaký postup aj za obdobie od 01. júla 2019 (pozn. správneho súdu, toto ustanovenie sa malo aplikovať na zvyšovanie výsluhových dôchodkov až do 2021), keď v prechodnom ustanovení § 143aj uviedol obdobný mechanizmus, ktorý platí aj na výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna 2019 (spôsob výpočtu je modifikovaný). Z uvedeného vyplýva, že v jednotlivých časových obdobiach poberania výsluhového dôchodku platili rôzne právne úpravy zvyšovania tohto dôchodku, na ktoré musel správny orgán rozhodujúci o zvýšení výsluhového dôchodku prihliadať.... ... 20. Čo sa týka sťažnostných námietok v súvislosti s týmto právnym posúdením, kasačný súd uvádza nasledovné: Je nesprávne uvažovanie žalobcu, ktorý má za to, že žiadna novela zákona č. 328/2002 Z. z. účinná po vydaní rozhodnutia o priznaní jeho výsluhového dôchodku sa ho „netýka do konca života“. Uvedené konštatovanie žalobca odôvodňuje ustanovením § 120 ods. 1 citovaného zákona. Toto ustanovenie zakotvuje spôsobilosť policajta mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti, ktorá spôsobilosť vzniká dňom prijatia do služobného pomeru a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Toto ustanovenie zakotvuje spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon č. 328/2002 Z. z. priznáva policajtom, teda tie práva a povinnosti, ktoré policajtom z aktuálne účinného zákona prináležia. Uvedený zákon totiž môže byť v rámci zákonodarného procesu menený a preto je potrebné pri priznávaní konkrétnych práv alebo povinností policajtom aplikovať vždy účinné znenie zákona. Bolo tak tomu aj v prípade priznania výsluhového dôchodku žalobcovi v roku 2004 a taktiež i v čase vydávania rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku z roku 2004 až do roku 2019 (pozn. správneho súdu, aj za roky 2020 a 2021), keď sa na zvýšenie výsluhového dôchodku použila vždy relevantná účinná právna úprava. Táto v roku 2004 bola reprezentovaná § 68 ods. 1 písm. a/, od roku 2013 § 68 ods. 1 a 3, v roku 2018 prechodným ustanovením § 143ah a v roku 2019 (pozn. správneho súdu, a v rokoch 2020 a 2021) prechodným ustanovením § 143aj. 21. Treba si uvedomiť, že všetky tieto rozhodnutia rozhodovali o novom práve žalobcu, a to o zvýšení jeho výsluhového dôchodku od 01.07. kalendárneho roku na ďalších 12 mesiacov, o ktorom zvýšení sa rozhoduje každý rok. Nejde teda o jeden nárok na zvýšenie dôchodku, o ktorom by bolo rozhodované v roku 2004, ale vždy o nové nároky s novými podmienkami na ich priznanie podľa aktuálnej právnej úpravy. Rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku z roku 2004 preto nezaručovalo žalobcovi rovnaké rozhodnutia o tomto zvýšení aj počas nasledujúcich rokov. Ak počas nich došlo k zmene právnej úpravy, správne orgány na túto zmenu museli prihliadnuť. Nejde teda o retroaktívne pôsobenie týchto právnych noriem, pretože vždy správne orgány rozhodovali o novom nároku žalobcu - zvýšení jeho výsluhového dôchodku - do budúcnosti odo dňa účinnosti novej právnej úpravy, a nie do minulosti. Týmito rozhodnutiami nikdy nebolo zasiahnuté do už priznaných práv žalobcu. Jeho námietka retroaktívneho pôsobenia právnych noriem pri zvyšovaní výsluhového dôchodku je tak plne nedôvodná. Na uvedenom nič nemení ani právna úprava § 120 ods. 1, ktorá len zakotvuje spôsobilosť žalobcu mať práva a povinnosti podľa tohto zákona, samozrejme také, ktoré zákon žalobcovi priznáva, a to zákon účinný v čase, keď sa o jednotlivých právach žalobcu rozhoduje.“ 26. S konkretizáciou na prejednávanú vec, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre určenie sumy zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2021 žalovaný vychádzal z ustanovenia § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. upravujúceho zvýšenie výsluhového dôchodku pre roky 2019 až 2021. S poukazom na hore uvedené závery kasačného súdu správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný aplikovali na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu pre rok 2021 správne ustanovenie, účinné v čase, kedy o ňom rozhodovali do budúcna a teda nie ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného v čase, kedy mu bol nárok na výsluhový dôchodok priznaný (2004). Prvostupňový orgán ako aj žalovaný správne zdôraznili, že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov bol počnúc od 1. júla 2019 zmenený zákonom č. 153/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., v dôsledku čoho bolo potrebné v prípade valorizácie výsluhových dôchodkov aplikovať prechodné ustanovenie § 143aj ods. 1, 2 a 6 citovaného zákona, či už na žalobcu osobitne, alebo na akéhokoľvek iného výsluhového dôchodcu. 27. Pri zvyšovaní sumy výsluhového dôchodku žalobcu bolo potrebné vychádzať zo sumy 636,39 eur ako sumy dôchodku, ktorá bola žalobcovi vyplácaná k 30. júnu 2021, čo má správny súd overené z rozhodnutia prvostupňového orgánu č. E. F./XX-XXXX z 30. júna 2020, ktoré je založené v administratívnom spise. Pevná suma zvýšenia dôchodku sa vypočíta ako podiel 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30. júnu 2020, t. j. zo sumy 468,1733, čo je štatistický údaj Sociálnej poisťovne, čo činí sumu 9,363466, zaokrúhlene na 10 eur, a čísla 15, pričom zistenú sumu
0,70 eur je potrebné vynásobiť počtom rokov doby trvania služobného pomeru, t. j číslom 23. Žalobcovi tak bol priznaný výsluhový dôchodok zvýšený o 16,10 eur v sume 652,49 eur správne (636,39 + 16,10). 28. Správny súd napokon vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej mal v konaní o zvýšení dávky výsluhového zabezpečenia za rok 2021 rozhodnúť na to nepríslušný orgán. Kasačný súd k tejto námietke opakovane konštatoval, že „O zvýšení výsluhového dôchodku v prvom stupni rozhodoval Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS. Na účely zákona č. 328/2002 Z. z. sa pod pojmom ministerstvo rozumie okrem iného aj Zbor väzenskej a justičnej stráže. Pokiaľ teda § 84 ods. 4 písm. a/ konštatuje, že odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je minister, ak ide o rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, týmto útvarom je aj Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS. Práve tento útvar rozhodoval v prvom stupni a preto v prípade, ak v prvom stupni rozhoduje Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS, odvolacím orgánom je minister. Preto sa v tomto prípade už neaplikuje druhá časť tejto vety, ktorá uvádza, že v ostatných prípadoch odvolacím orgánom je nadriadený určený podľa osobitného predpisu, ktorým je § 58 ods. 1 Správneho poriadku. Argumentovanie žalobcu týmto ustanovením je preto právne irelevantné. Zákon č. 328/2002 Z. z. jednoznačne uvádza kto rozhoduje o odvolaní, pokiaľ v prvom stupni rozhoduje Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, teda aj ZVJS. Týmto orgánom je minister; v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona je ním minister spravodlivosti SR“. 29. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že hoci žalobca trval na označení žalovaného, ktorým mal byť prvostupňový orgán, s poukazom na ustanovenie § 199 ods. 3 v spojení s § 180 ods. 1 SSP žalovaným má byť ako orgán verejnej správy označený subjekt, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, resp. ktorý rozhodoval v poslednom stupni a tým bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Znamená to, že nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, a preto aj správny súd v záhlaví tohto rozhodnutia uviedol ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 30. Správny súd dospel k záveru, že nezistil, že by žalovaný pri zvyšovaní sumy výsluhového dôchodku žalobcu pochybil, či už aplikáciou ustanovení § 143aj ods. 1, 2 a 6 zákona č. 328/2002 Z. z. alebo výpočtom sumy zvýšenia výsluhového dôchodku. Iný výpočet zvýšenia sumy výsluhového dôchodku, ako ho určil žalovaný ani nebol možný. 31. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu dôvodných námietok žalobcu týkajúcich sa postupu zvýšenia sumy výsluhového dôchodku, ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ministra žalovaného, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.