Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/130/2020 2020200237 25. 09. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200237.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: SENPAGA SPOLKA Z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA, so sídlom Ul. Marszalkowska 55/73/39, 00-676 Varšava, Poľsko, zastúpený: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 56388/2020 zo dňa 28. júla 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Oznámením o začatí konania o vyrubení dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH) zo dňa 15. mája 2019 oznámil Colný úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda žalobcovi začiatok konania o vyrubení DPH. K začatiu konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 19. júna 2019. 2. Dňa 25. novembra 2019 vydal Colný úrad rozhodnutie vo veci dodatočného vyrubenia sumy DPH č. 640625/2019, ktorým vyrubil žalobcovi DPH vo výške 2.235,99 eur a po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 104 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 zo dňa 09. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex Únie“) v spojení s čl. 102 ods. 1 Colného kódexu Únie oznámil žalobcovi sumu dlžnej dovoznej sumy. 3. Predmetná suma DPH, uvedená v prvostupňovom rozhodnutí, bola vyrubená z dôvodu neuplatnenia oslobodenia od DPH na tovar, ktorý bol na základe príslušného rozhodnutia v colnom konaní prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200), pretože sa nepotvrdila pravdivosť a správnosť dôkazu o ukončení prepravy v inom členskom štáte. 4. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, na podklade ktorého vydal žalovaný rozhodnutie č. 56388/2020 zo dňa 28. júla 2020, pričom prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade bol žalobca príjemcom tovaru a tovar mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu - Poľsko. Colný úrad v zmysle § 48b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) pred prepustením tovaru do navrhnutého režimu určil žalobcovi ako deklarantovi rozhodnutím o určení povinnosti povinnosť zložiť zabezpečenie na DPH. DPH bola zabezpečená schváleným ručiteľom - zúčastnenou osobou na konaní. 5. Žalobca predložil dôkaz o tom, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte - v Poľsku potvrdenie o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte EÚ a nákladným listom CMR, ktorých pravdivosť a správnosť sa medzinárodnou spoluprácou s poľským finančným orgánom nepotvrdila, a preto colný úrad vyrubil prvostupňovým rozhodnutím DPH a na jej úhradu použil zabezpečenie dane. 6. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalobca za obdobie 08-10/2018 nepredložil žiadne daňové priznanie k DPH a ani súhrnný výkaz. Napriek predvolaniam neposkytol žiadne informácie alebo doklady, týkajúce sa transakcií so zúčastnenou osobou na konaní a ani nepredložil chýbajúce daňové priznania. Poľská strana nemala informácie o transakciách, nemala informácie o adrese, na ktorej bol tovar dodaný. Poľské finančné orgány nemali žiadne doklady týkajúce sa predmetných transakcií a jednalo sa o nezvestného obchodníka. 7. Žalovaný uviedol, že zákonnou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH tovaru prepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienečným oslobodením od DPH s kódom režimu 4200 je, aby bol predmetný tovar po prepustení v jednom členskom štáte dodaný príjemcovi v inom členskom štáte. Z dokazovania vyplynulo, že skutočnosti, uvádzané pri predložení jednotlivých dokladov o prevzatí tovaru, neboli potvrdené. Tým bol naplnený predpoklad § 48b ods. 4 posledná veta zákona o DPH, podľa ktorej, ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane použije zabezpečenie dane. Dôkazom o tom, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte je podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. 8. Žalovaný súčasne uviedol, že listinné dôkazy, ktorými žalobca deklaroval splnenie podmienok, neboli pravdivé alebo sa preukázala ich nesprávnosť, a teda ich nebolo možné považovať za preukazujúce, že tovar bol reálne aj dodaný do Poľska. Žalobca síce následné dodanie do iného členského štátu (Talianska) preukazuje faktúrou zo dňa 31. októbra 2018, ktorú však vystavil v čase, kedy už jeho IČ pre daň bolo zrušené a bol vyradený z registra DPH a DPH-EÚ daňovníkov. Žalovaný vyhodnotil, že uvedená faktúra nebola spôsobilá preukázať splnenie podmienok oslobodenia od DPH pri dovoze tovaru a následnom dodaní do iného členského štátu. 9. Žalovaný uviedol, že pre preukázanie, že predmetné dodanie do Poľska bolo z hľadiska právnych predpisov uskutočnené, nestačí iba formálne zdokladovanie tohto dodania. Prepravný doklad nemôže byť nahradený písomným prehlásením o prevzatí tovaru na území Poľska, pričom z výsledkov medzinárodného dožiadania vyplynulo, že nie je zrejmé, že tovar bol dodaný na miesto deklarované v dokladoch o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte a prevzatý osobou v nich uvedenou. II. Žaloba 10. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 05. októbra 2020, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. V danej veci mal žalobca za to, že bolo splnené a zo strany žalobcu dôkazmi (CMR a potvrdenia o prevzatí tovaru) preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalobca nielenže predložil zákonom predpísané dokumenty a splnil zákonom stanovené podmienky podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, ale aby nevznikli žiadne pochybnosti, žalobca predložil aj (i) vyhlásenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k tovarom, pričom vyhlásenie vlastníka je jednoznačným dôkazom o tom, že tento nadobudol vlastnícke právo k tovaru a s odkazom na § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je vlastník oprávnený s predmetom vlastníctva nakladať a (ii) žalobca
nielenže preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vyhlásenia vlastníka, ale zaslal aj faktúry, ktoré preukazujú, že predmetný tovar predal tretej osobe. 12. Žalobca mal za to, že z faktúry jednoznačne vyplynulo, že ak by nenadobudol vlastnícke právo k tovaru, nemohol ho predať ďalej tretej osobe. Pre právne posúdenie v súlade s § 43 zákona o DPH je dôležité, či tovar bol dodaný do iného členského štátu a či nadobúdateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa žalobcu nejestvuje hodnovernejší doklad o nadobudnutí vlastníckeho práva k tovaru ako písomný dôkaz o tom, že tento predmetný tovar ďalej predal. Žalobca ďalej predložil aj nájomnú zmluvu na miesto, kde bol tovar dodaný, ako aj register odjazdov a príjazdov vozidiel. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15. februára 2021, pričom po opise skutkového stavu uviedol, že zákonnou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH tovaru prepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienečným oslobodením od DPH s kódom režimu 4200 je to, aby bol predmetný tovar po jeho prepustení v jednom členskom štáte dodaný príjemcovi v inom členskom štáte. Žalovaný uviedol, že z dokazovania musí byť zrejmé, že tovar, ktorého sa colným úradom priznané oslobodenie od DPH v režime 4200 týka, bol skutočne fyzicky dodaný príjemcovi v inom členskom štáte. Preto nestačí len formálne preukázanie, ale je nutné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný do Poľska, pretože vlastnícke právo v predmetných prípadoch dovozov nebolo sporné, keďže dovozcom bol príjemca tovaru. 14. K predloženej faktúre žalovaný uviedol, že je z obdobia, kedy žalobca už nebol osobou s prideleným IČ pre daň a v režime oslobodenia nemohol realizovať tvrdenú transakciu dodania tovaru, ktorému bolo poskytnuté oslobodenie od DPH pri dovoze. Žalovaný uzavrel, že z predložených listinných dôkazov (predložených aj žalobcom), s poukazom na vykonané dokazovanie týkajúce sa prepravy tovaru, nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver o preprave a dodaní tovaru do iného členského štátu. Následný predaj tovaru je vo vzťahu k oslobodeniu DPH irelevantný. 15. Ďalej žalovaný uviedol, že vlastnícke právo nie je spochybnené, ale dodanie tovaru do Poľska preukázané nebolo. Vlastnícke právo žalobca previesť môže, ale keď tovar predáva, tak nie v režime oslobodenia dodania od DPH, ak už nie je osobou identifikovanou pre daň. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 16. Žalobca právo podať repliku nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/130/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. V. Pojednávanie 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 25. septembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Účastníci
konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. VII. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 48b ods. 2 zákona o DPH. colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní. 25. Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru. 26. Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. VIII. Posúdenie veci správnym súdom
27. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi vyrubená DPH z dôvodu neuplatnenia oslobodenia od DPH na tovar, ktorý bol na základe rozhodnutia v colnom konaní prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200), pretože sa nepotvrdila pravdivosť a správnosť dôkazu o ukončení prepravy v inom členskom štáte. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány colnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane, majú oporu v administratívnom spise. 28. Správny súd prvotne uvádza, že zákonnou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH vo vzťahu k tovaru, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s kódom režimu 4200 je to, aby bol predmetný tovar po jeho prepustení v jednom členskom štáte dodaný príjemcovi v inom členskom štáte, kde bude DPH v zmysle príslušnej legislatívy vyrubená a uhradená. Splnenie tejto podmienky sa v zmysle § 48b ods. 3 zákona o DPH preukazuje predložením dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Ustanovenie § 48b ods. 3 zákona o DPH zároveň určuje náležitosti, ktoré musí doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte obsahovať. Keďže v danej veci sa preukazuje skutočnosť, že tovar bol prevzatý príjemcom v inom členskom štáte, dokazovanie vyžaduje preukázať aj také skutočnosti, ktoré sú nezávislé od slovenského colného úradu, resp. colných finančných orgánov, a teda preverenie pravdivosti a správnosti dokladov predložených colným deklarantom, resp. jeho zástupcom. Preverenie splnenia podmienok colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri dodaní tovaru príjemcovi v inom členskom štáte (colný režim 4200) vyžaduje preverenie relevantných dokladov a skutočností, ktoré sú realizované mimo územia štátu, v ktorom bol tovar do uvedeného colného režimu prepustený, a teda mimo Slovenskej republiky. 29. Zároveň, ako to vyplýva z § 48b ods. 4 zákona o DPH, v prípade pochybností o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že vo vzťahu k žalobcovi colný úrad tieto pochybnosti nadobudol a preveroval ich. Colný úrad vykonal preverenie pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru (žiadosť zo dňa 05. novembra 2018), pričom dňa 28. marca 2019 bola doručená odpoveď príslušného zahraničného orgánu s výsledkami preverovania. 30. V súčinnosti s poľskými finančnými orgánmi boli v prejednávanej veci zistené okolnosti podstatné pre posúdenie pravdivosti a správnosti žalobcom predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Konkrétne bolo zistené, že žalobca v Poľsku nepredložil za obdobie august október 2018 žiadne daňové priznanie k DPH ani DPH-EÚ súhrnný výkaz a posledné daňové priznanie k DPH predložil za zdaňovacie obdobie marec 2018. Žalobca napriek predvolaniam neposkytol žiadne informácie alebo doklady týkajúce sa preverovaných transakcií a ani nepredložil chýbajúce daňové priznania k DPH, na základe čoho bol poľskými finančnými orgánmi vyškrtnutý z registra DPH a DPHEÚ daňovníkov. Poľská finančná správa uviedla, že nemá informácie o preverovaných transakciách, nemá informácie o adrese, na ktorú bol tovar doručovaný. 31. Colný úrad preveroval relevantné skutočnosti aj ďalej, pričom dňa 01. októbra 2019 bola doručená ďalšia odpoveď zahraničného orgánu s tým, že žalobca nepredložil daňové priznania k DPH, súhrnné výkazy a štandardné súbory pre daň za obdobie 08-10/2018. Poľská finančná správa uviedla, že nemá doklady týkajúce sa preverovaných transakcií a žalobca má všetky znaky nezvestného obchodníka. 32. Následne žalobca v rámci administratívneho konania produkoval argumentáciu o prevzatí tovaru v inom členom štáte (Taliansko) inou spoločnosťou (obchodná spoločnosť Scatolificio Udinese s.r.l.), a to v reťazci žalobca ako predávajúci a talianska spoločnosť ako kupujúci. 33. Žalobcom predkladané doklady nie sú dokladmi vydanými alebo potvrdenými príslušnými colnými, resp. finančnými orgánmi členských štátov, ale ide o doklady, ktoré si potvrdzujú jednotliví účastníci príslušných obchodných vzťahov pri preprave a predaji tovaru. Pre preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od DPH nestačilo len samotné predloženie zákonom predpokladaných listinných dokladov, ale pre účely žalobcom uplatneného práva bolo nevyhnutné aj skutkovo preukázať ich pravdivosť a správnosť. Dôkaznú povinnosť má v tomto smere prioritne daňový subjekt, pričom pochybnosti o rade transakcií boli do vedeného colného konania vnesené konaním samotného žalobcu. Bolo
výlučne v jeho záujme, aby podal kompletné a pravdivé informácie už pri prvom podaní návrhu. V prípade nezrovnalostí, tieto mal žalobca aj v danom prípade možnosť, v plnej kooperácií s orgánmi finančnej správy, vierohodným spôsobom odstrániť, čo sa však nestalo. Uvádzaná možnosť však nie je neobmedzená, kedy by bolo prípustné skutkový stav prezentovaný daňovým subjektom meniť a prispôsobovať aktuálnym zisteniam finančných orgánov de facto do nekonečna. 34. Na tomto mieste správny súd uvádza, že orgány finančnej správy vykonávajú dokazovanie, ktorého úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie cla či dane, pričom dokazovanie je procesným postupom s účelom získavania poznatkov o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Colné konanie nie je konaním vyhľadávacím, z čoho vyplýva, že colné orgány rozhodujú o tom, ktoré dôkazy vykonajú a akým spôsobom sa dokazovanie doplní a aké závery vyvodia z jednotlivých dôkazov. Na druhej strane, správny orgán v danom prípade nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukáže a nepotvrdí tvrdenie daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných colných vyhlásení, a to aj opakovaným preverovaním skutkového stavu modifikovaného daňovým subjektom podľa zistení správneho orgánu, ktoré však neobstoja v nadväznosti na predchádzajúce zistenia. 35. Správny súd tak nevyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany žalovaného a colného úradu. Colný úrad postupoval podľa príslušných ustanovení zákona o DPH, pričom preveroval pravdivosť alebo správnosť dokladov, pričom táto sa nepotvrdila. 36. Argumentáciu žalobcu o vlastníckom práve jednotlivých subjektov (žalobcu či talianskej spoločnosti Scatolificio Udinese s.r.l.) správny súd vyhodnotil ako irelevantnú vo vzťahu k záveru vyplývajúceho z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Aj keď vlastnícke právo v sebe v zásade zahŕňa aj oprávnenie vlastníka s vecou nakladať (čo nepoprel ani žalovaný, keď nepoprel vlastnícke právo), podstata napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia v danom prípade spočíva v nepreukázaní pravdivosti a správnosti žalobcom predkladaných listinných dokladov o ukončení prepravy tovaru v inom členskom štáte. Tento záver vyplýva aj zo zistení poľskej daňovej správy (je potrebné odlišovať vlastnícke právo tovaru a preukázanie pravdivosti alebo správnosti dokladov o ukončení prepravy tovaru v inom členskom štáte). Súčasne je potrebné uviesť, že doklady, na ktoré poukázal žalobca - najmä na vyhlásenie o vlastníckom práve, svedčia skôr o súkromnoprávnom vzťahu medzi predajcom a kupujúcim a nepostačujú na splnenie podmienok kladených zákonom o DPH. 37. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 169 SSP. Žalovanému aj napriek úspechu v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať. Osobe zúčastnenej na konaní správny súd právo na náhradu trov nepriznal, keď takémuto účastníkovi možno priznať trovy konania len v prípade, ak mu vznikli trovy v súvislosti s plnením úloh uložených súdom, pričom v danom prípade správny súd tomuto účastníkovi žiadnu úlohu neuložil. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).