Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/140/2022 2020200098 12. 11. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200098.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B. - BOART, s miestom podnikania C. XXX, XXX XX D. E., IČO: 17 567 882, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/2359 O-1/2020 zo dňa 21.02.2020, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. k. PO/BEZ/2020/2359 O-1/2020 zo dňa 21.02.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Oznámením zo dňa 11.10.2019 oznámil Inšpektorát práce Trnava (ďalej aj „prvostupňový orgán“) žalobcovi začatie konania o uložení pokuty, a to za porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) a § 8 ods. 1 písm. a) prílohy 3 písm. B. Oddiel II bod 5.2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“) tým, že žalobca ako zamestnávateľ dňa 07.11.2017 pri práci na streche telocvične Základnej školy v Novom Živote v časti šatní a sociálnych zariadení, z ktorej zamestnanci zhotovovali prekrytie steny tohto objektu, neurčil bezpečný pracovný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, v dôsledku čoho prišlo k registrovanému pracovnému úrazu poškodeného – F. G. (narodený XX.XX.XXXX), ktorý spadol z voľného okraja strechy z výšky 3,6 metra, pretože tento nebol zabezpečený proti pádu a spôsobil si registrovaný pracovný úraz. K začatiu konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 22.10.2019. 2. Inšpektorát práce Trnava vydal rozhodnutie č. R 173/2019/SE, ROZ/2019/763, 2019/18620 zo dňa 15.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil pokutu vo výške X.XXX,XX eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii práce tým, že žalobca dňa 07.11.2017 pri práci na streche telocvične Základnej školy v Novom Živote v časti šatní a sociálnych zariadení, z ktorej zamestnanci zhotovovali prekrytie steny tohto objektu, neurčil bezpečný pracovný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, v dôsledku čoho prišlo k registrovanému pracovnému úrazu poškodeného – F. G. (narodený XX.XX.XXXX), ktorý spadol z voľného okraja strechy z výšky 3,6 metra, pretože tento nebol zabezpečený proti pádu a spôsobil si registrovaný pracovný úraz, čím porušil § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP a § 8 ods. 1 písm. a) príloha 3 písm. B. Oddiel II bod 5.2 nariadenia vlády. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02.12.2019, pričom namietol nesprávne právne posúdenie prvostupňového orgánu. 4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. k. PO/BEZ/2020/2359 O-1/2020 zo dňa 21.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný po prieskume prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňový orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP a § 8 ods. 1 písm. a) príloha 3 písm. B. Oddiel II bod 5.2 nariadenia vlády. 5. Žalovaný konštatoval, že príčinou pracovného úrazu bolo jednoznačne to, že žalobca neurčil bezpečný pracovný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov osobného zabezpečenia. Súčasne uviedol, že pri stanovení výšky pokuty sa postupovalo v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a došlo k zohľadneniu všetkých argumentov, a to závažnosť porušenia predpisov, počet nedostatkov zistených pri inšpekcii práce v súvislosti so šetrením pracovného úrazu, veľkosť zamestnávateľa, následkov vzniknutých nedodržaním predpisov zo strany zamestnávateľa – poškodenie zdravia zamestnanca a tiež skutočnosť, že doteraz sa u zamestnávateľa nevyskytol pracovný úraz podobného charakteru, pričom jej výšku stanovil v spodnej hranici tak, aby splnila preventívny účinok a nemala likvidačný charakter. Žalovaný súčasne uviedol, že sa vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a výška pokuty bola dostatočne odôvodnená. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa 23.04.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Žalobca namietol, že (i) prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) nebola zohľadnená finančná situácia žalobcu a uložená pokuta je likvidačná, (iii) protokol obsahoval nepravdivú výpoveď zamestnancov o tom, že konštrukciu a spôsob prekrytia vymysleli sami a zamestnávateľ im neurčil bezpečný pracovný postup, k čomu sa žalobca následne nemohol vyjadriť, (iv) žalobca v deň pracovného úrazu prešiel s poškodeným pracovný postup pri zhotovovaní provizórneho prekrytia strechy, zásady bezpečnosti a riziko spočívajúce v tom, že fólia určená na prekrytie nemá takú nosnosť, aby udržala váhu človeka, pričom poukázal na čestné vyhlásenie poškodeného o tom, že uvedeného si bol ako riadiaci pracovník plne vedomý a (v) prostriedky kolektívneho či osobného zabezpečenia proti pádu nebolo možné použiť vzhľadom na špecifickú povahu prekrytia strechy. 8. Žalobca namietol, že zistenia orgánov verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom s odkazom na ním prezentovaný skutkový stav mal za to, že žalobca určil bezpečný pracovný postup (bol preberaný postup zhotovenia provizórneho prekrytia strechy, ako aj zásady bezpečnosti), preto konštatovanie porušenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP nie je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že pokiaľ bolo zo strany orgánu verejnej správy konštatované nepoužitie ochranných pracovných prostriedkov, správny orgánov mal ustáliť, že malo ísť o porušenie § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP. Žalobca namietol, že žalovaný sa nevenoval
predloženému čestnému vyhláseniu poškodeného zamestnanca, ale len všeobecne konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie a spis preskúmal. 9. Ďalej žalobca namietol napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedostatkov jeho odôvodnenia. Žalobca namietol, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k výške uloženej pokuty je nedostatočné, nevychádzajúce z predložených dôkazov a výšku uloženej pokuty považoval za neprimerane vysokú vzhľadom na finančnú situáciu žalobcu. Žalovaný neprihliadal na daňové priznania žalobcu za roky 2017 a 2018, a dospel k nesprávnemu záveru o primeranosti uloženej pokuty, a nezaoberal sa ani likvidačným charakterom uloženej pokuty. 10. Žalobca uviedol, že poškodenému zamestnancovi nevznikla ťažká ujma na zdraví, pokles pracovnej spôsobilosti a ani iný závažný následok. Poškodený sa vrátil k výkonu pracovnej činnosti a pracovný úraz bol klasifikovaný ako ostatný úraz. Pri tejto klasifikácii ani nevznikla správnemu orgánu povinnosť uložiť pokutu, ale len oprávnenie. Rovnako mali správny orgány dostatočne odôvodniť výšku pokuty, a to s prihliadnutím na pomerne široké zákonné rozpätie pokuty od 0 eur do 100.000,00 eur. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania Predchádzajúci priebeh súdneho konania 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.06.2020, pričom uviedol, že na základe zistených skutočností v priebehu výkonu inšpekcie práce bolo bez pochybností preukázané, že žalobca neurčil bezpečný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, v dôsledku čoho došlo k pracovnému úrazu poškodeného – F. G.. Žalobca neurčil bezpečný pracovný postup, prípadne technologický postup, ktorý by riešil spôsob zabezpečenia prác vo výške na streche, a to použitím prostriedkov kolektívneho zabezpečenia alebo ak to povaha prác neumožňuje, tak použitím prostriedkov osobného zabezpečenia. Žalovaný konštatoval, že zamestnanci musia byť chránení pred pádom z výšky aj pri ich neopatrnosti, resp. nepozornosti. Povinnosťou žalobcu bolo určiť k výkonu prác vo výške také zabezpečenie, ktoré by zabránilo pádu zamestnancov z okraja strechy, čo preukázateľne nevykonal. Výber konkrétnych prostriedkov a spôsobu zabezpečenia je plne v kompetencii zamestnávateľa. 12. K výške pokuty žalovaný uviedol, že boli zohľadnené všetky argumenty, ktoré uvádza žalobca. Žalovaný uzavrel, že v konaní sa postupovalo podľa príslušných právnych predpisov, boli chránené práva žalobcu a správne orgány sa vecou dostatočne zaoberali. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 13. K žalobe sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 22.07.2020, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 14. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. 15. Krajský súd v Trnave vydal rozsudok č. k. 14S/32/2020-141 zo dňa 18.03.2021, ktorým rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie v časti uloženia pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.000,00 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej vydal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 6Ssk/14/2021 zo dňa 21.09.2022, ktorým rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-14S/140/2022. 17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 18. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Z dôvodu, že správny súd nepristúpil k moderácii uloženej pokuty, nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.11.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy. 22. Podľa § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať. 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 24. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 25. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie, pričom správny súd zameral správny súdny prieskum na to, či orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci, tento správne podriadili pod príslušnú právnu normu a či z napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť dostatočný záver k tomu, že boli naplnené predpoklady na to, aby bolo konštatované porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP. 26. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že žalobcovi bolo kladené za vinu porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, pričom však žalobca namietol, že určil bezpečný pracovný postup, a preto konštatovanie porušenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP nebolo výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Žalobca zastal názor, že pokiaľ orgány verejnej správy konštatovali nepoužitie ochranných pracovných prostriedkov, mali správne ustáliť, že malo ísť o porušenie § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.
27. Správny súd v danom odkazuje na závery kasačného súdu, ktorý vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 6Ssk/14/2021 zo dňa 21.09.2022 bode 23. uviedol: „Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako dôvodnú námietku, ktorou žalobca namietol, že pokiaľ bolo zo strany správnych orgánov konštatované nepoužitie ochranných pracovných prostriedkov, potom mal správny orgán správne ustáliť, že malo ísť o porušenie § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého cit.: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.“ 28. Správny súd sa stotožňuje s právnym záverom kasačného súdu a konštatuje, že zo strany orgánov verejnej správy došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Je potrebné uviesť, že orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca neurčil bezpečný pracovný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, v dôsledku čoho došlo k pracovnému úrazu poškodeného. V prípade, ak tak toto konanie subsumovali pod § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, ktorý pojednáva o tom, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy, pochybili a vec nesprávne právne posúdili. 29. Tým, že orgány verejnej správy nesprávne práve subsumovali skutkový stav pod právnu normu, zaťažili konanie a rozhodnutia vadou nesprávneho právneho posúdenia. Uvedená skutočnosť má za následok automaticky nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto sa správny súd už ďalej nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami, pretože tieto by nepriniesli iný záver vo veci. 30. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd, v zhode s kasačným súdom, dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný, viazaný právnym názorom tunajšieho súdu a kasačného súdu, vec znova prejednať, zistený skutkový stav správne subsumovať pod právnu normu a v prípade, ak dospeje k záveru o uložení sankcie, výšku tejto sankcie riadne odôvodní, s prihliadnutím na podmienky, ktoré vo vzťahu k určeniu výšky pokuty stanovujú príslušné právne predpisy. V ďalšom konaní zároveň prihliadne aj na zásady správneho trestania. 31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).