Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sa/1/2023 2018200353 28. 10. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200353.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 18Sa/1/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom: C. XXX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03. októbra 2018, takto rozhodol: 18Sa/1/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, svojim rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- E. zo dňa 5. apríla 2018 predpísala žalobcovi za obdobie júl 2007 až február 2008 penále v celkovej sume 355,22 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa predchádzajúceho dňu postúpenia, resp. odpísania pohľadávky. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedol včas za uvedené obdobie a preto bolo žalobcovi predpísané penále v súlade s ustanovením § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 41/2003 Z.z.“). 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 7.5.2018 odvolanie, v ktorom namietal, že Sociálna poisťovňa si uplatnila úhradu penále, ktorého časť vznikla za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - žalobcu, t. j. do 5.9.2009 a časť penále je Sociálnou poisťovňou vypočítané za obdobie počas trvania konkurzu, t. j. od 5.9.2009 do 11.10.2010. Žalobca je toho názoru, že predpísané penále je potrebné v danom prípade považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktorú si
Sociálna poisťovňa prihlásila prihláškou do vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka. Analogicky je treba aplikovať uvedené súdne rozhodnutie aj na tú časť príslušenstva, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a teda penále v príslušnej časti je treba považovať za odpustené. Taký postup je podporovaný § 100 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 7/2005 Z.z.“), ktorý z uspokojenia z konkurzu vylučuje tú časť príslušenstva prihlásenej pohľadávky, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Podľa názoru žalobcu si Sociálna poisťovňa mala uplatniť svoje právo na uspokojenie predpísaného penále vzniknutého do vyhlásenia konkurzu riadnym a včasným podaním prihlášky pohľadávky, tak ako si uplatnila právo na uspokojenie istiny, v ktorej bolo penále vypočítané. Nakoľko právo na uspokojenie penále nebolo riadne a včas uplatnené prihláškou v zmysle § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. túto časť pohľadávky nie je možné v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa neprihliada. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 3. októbra 2018, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta s odôvodnením, že podľa rozsudku NS SR sp.zn.7Sžso/36/2012 zo dňa 20. septembra 2013 penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále za obdobie júl 2007 až február 2008 v sume 355,22 Eur vznikla až po zrušení konkurzu, námietka účastníka konania, že Sociálna poisťovňa si mala uplatniť svoje právo na uspokojenie predpísaného penále vzniknutého do vyhlásenia konkurzu riadnym a včasným podaním prihlášky je právne irelevantná, pretože penále za uvedené obdobie sa stalo pohľadávkou Sociálnej poisťovne až 5. apríla 2018. II. Žaloba a žalobné dôvody 5. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 3. októbra 2018 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.12.2018 žalobu a žiada odvolacie rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe namieta, že z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že Sociálna poisťovňa si uplatňuje penále, ktoré vzniklo za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka. Poukázal na ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. 6. Z ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. teda vyplýva, že z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné a zmluvné sankcie, ktoré by sa mali uspokojovať z majetku úpadcu, ak na ne vznikol nárok, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Termín sankcie treba interpretovať čo najextenzívnejšie. Patria sem pokuty, penále, úroky a pod. bez ohľadu na to, či vznikli na zmluvnom základe, alebo vzniká na ne právo priamo zo zákona, alebo sú uložené rozhodnutím štátneho orgánu. S ohľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že predpísané penále vo výške 355,22 Eur je sankciou v zmysle § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 5.4.2018, t. j. po vyhlásení konkurzu a nárok na jej úhradu vznikol Sociálnej poisťovni taktiež až po vyhlásení konkurzu, pričom nie je rozhodujúce, že k porušeniu povinnosti došlo pred vyhlásením konkurzu, a teda žalobca má za to, že predmetné penále je v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. vylúčené z uspokojenia v konkurze. Ďalej žalobca namietal aj tú skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky na F. G., H., dňa 11.10.2010, čoho následkom spolu s postupovanou pohľadávkou prechádza na nadobúdateľa i príslušenstvo pohľadávky, a to tak predpísané, či nepredpísané, teda pôvodný veriteľ postupuje na nového veriteľa pohľadávku spolu s príslušenstvom. V dôsledku uvedeného postúpenia žalovaná už nebola nositeľom práva vyplývajúceho z pohľadávky, teda nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále.
III. Vyjadrenie žalovanej 7. V predmetnej veci sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 4. februára 2019, keď uviedla, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba neodviedla poistné a príspevky v súlade so zákonom o sociálnom poistení a preto Sociálna poisťovňa bola v zmysle § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, v Štátnej pokladnici. Sociálna poisťovňa zotrvala na právnom názore, že penále za obdobie júl 2007 až február 2008 vzniklo až 5.4.2018, t. j. keď bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, pričom ako pohľadávku je Sociálna poisťovňa oprávnená toto penále vymáhať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Podľa názoru Sociálnej poisťovne, nemožno uplatňovať režim ustanovenia § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. ako to uvádza žalobca, pretože pohľadávka na penále za júl 2007 až február 2008 vznikla až po vyhlásení konkurzu, resp. po jeho zrušení a preto Sociálna poisťovňa má za to, že sa na ňu vzťahuje bežný režim, t. j. žiadne zákonné ustanovenie nebránilo Sociálnej poisťovni predpísať žalobcovi penále za sporné obdobie. IV. Replika žalobcu 8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 18.3.2019, keď opätovne poukázal na rovnaké skutočnosti ako v žalobe a navyše uviedol, že právo žalovanej na predpísanie penále je premlčané v zmysle ust. § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V. Duplika žalovanej 9. K námietke premlčania sa vyjadrila žalovaná listom zo dňa 4. apríla 2019, keď poukázala, že žalobca vzniesol námietku premlčania, avšak vo vzťahu k tejto námietke je Sociálna poisťovňa toho názoru, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčanie práva t. j. premlčanie nároku Sociálnej poisťovne na plnenie sa môže povinný subjekt domáhať len vznesením námietky premlčania. Až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania, čo žalobca neurobil. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na uznesenie NS SR sp. zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa 9.6.2011, z ktorého vyplýva, že ak v správnom konaní nebola žalobcom vznesená námietka premlčania a potom sa súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní nemohol zaoberať, ani na ňu prihliadnuť. VI. Ďalšie vyjadrenie žalobcu 10. Dňa 3.6.2019 sa opätovne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď uviedol, že v súlade s § 524 zákona č. 40/1964 Zb. s postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, a teda je v rozpore so zákonom, aby po postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ aj naďalej nakladal s určitou časťou pohľadávky, tak ako žalovaná nakladala s časťou pohľadávky, ktorá vznikla do času postúpenia. Pohľadávka žalobcu bola na nového veriteľa F. G., H., so sídlom I. XX, J., postúpená celá, nielen jej časť, tak ako bolo uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 4.2.2019. Na základe uvedeného je zrejmé, že postúpenie pohľadávky žalovaná potvrdzuje, teda ide o nespornú skutočnosť. V dôsledku postúpenia pohľadávky na tretiu osobu žalovaná už nebola nositeľom práva vyplývajúceho z pohľadávky, a teda nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále a ako nevlastník pohľadávky nemá žiadny nárok na uplatňovanie si práva z nej vyplývajúceho.
VII. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.03.2020 11. Krajský súd v Trnave vo veci rozhodol dňa 02. marca 2020 rozsudkom sp. zn. 43Sa/26/2018, keď rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 3. októbra 2018 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo: XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 5. apríla 2018 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V dôsledku podanej kasačnej sťažnosti rozsudok Krajského súdu v Trnave preskúmal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý predmetný rozsudok svojím rozsudkom sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2022 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. VIII. Relevantná právna úprava 12. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. 14. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. 16. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2012, príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2012, príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak. IX. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 23. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 24. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 25. Pri prejednávaní veci správny súd postupoval v súlade s právnym názorom a usmernením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedeným v jeho zrušujúcom rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2022, viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) a vec opätovne prejednal, rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil. 26. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 3. októbra 2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bolo žalobcovi predpísané za obdobie júl 2007 až február 2008 penále v celkovej sume 355,22 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa predchádzajúceho dňu postúpenia, resp. odpísania pohľadávky. 27. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaná konštatovala, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za 1. júl 2007 až február 2008 neuhradil v lehote splatnosti, na základe čoho prvostupňový orgán predpísal žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 05. apríla 2018 penále. Žalobca nevzniesol námietku premlčania predpísania penále ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ani v správnej žalobe, túto námietku vzniesol až v rámci súdneho konania pred Krajským súdom v Trnave. Teda námietka premlčania bola vznesená žalobcom zjavne oneskorene. 28. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že slovenské právo chápe premlčanie ako inštitút hmotného práva, na základe ktorého sa premlčuje samotné subjektívne právo, čoho dôsledkom je oslabenie nároku ako vyšším štádiom realizácie subjektívneho práva. K premlčaniu práva dochádza vplyvom dvoch právnych skutočností, a to uplynutím premlčacej doby (pokiaľ je ustanovená) bez toho, aby oprávnený subjekt (veriteľ) vykonal právo a povinný subjekt (dlžník) namietne premlčanie práva. K výkladu inštitútu premlčania vo verejnom práve s konkretizáciou na sociálne veci sa zaoberal veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1SVs 5/2022 z 27. septembra 2023 (práve rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý zrušil rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave v prejednávanej veci žalobcu) podľa ktorého „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená povinnosť podľa § 228 ods. 3 uvedeného zákona, a teda, pokiaľ si samostatne zárobkovo činná osoba nesplnila povinnosť sa prihlásiť do 8 dní na platenie poistného. že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h)uvedeného zákona.“. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 147 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003Z. z. je použiteľné aj na prípady premlčania práva na predpísanie penále a teda sú aplikovateľné v prejednávanej veci rovnako ako aj závery obsiahnuté v citovanom rozsudku veľkého senátu. 29. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca mal v rozhodnom čase postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a teda povinná platiť poistné a príspevky včas a v správnej sume. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. podľa § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. tieto poistné a príspevky odvádzať. 30. Lehota na úhradu poistného, ktorú musí dodržať samostatne zárobkovo činná osoba, je stanovená v § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa tohto ustanovenia je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Rovnaká lehota platí aj pre príspevky, ktoré sú povinne platené a odvádzané nemocensky a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovou osobou (§ 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z.). 31. V prípade, že samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatí poistné alebo príspevky v súlade s uvedenými zákonmi včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa je podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná vyčísliť penále. Penále predstavuje 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, počítané od dátumu splatnosti až do dňa úhrady, resp. do začatia kontroly, ak zákon nestanovuje inak. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nesmie výška penále presiahnuť sumu dlžného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nevyberie, ak jeho výška za kontrolované obdobie neprekročí 5 eur. 32. Penále predstavuje základný právny následok, ktorý zákon stanovuje za nesplnenie odvodovej povinnosti, či už ide o jej nesplnenie vôbec, nezaplatenie správnej sumy, alebo oneskorenú úhradu (teda najneskôr do dňa splatnosti poistného a príspevkov). Je potrebné zdôrazniť, že zákon o sociálnom poistení prikladá Sociálnej poisťovni povinnosť a nie iba možnosť vyčísliť penále samostatne zárobkovo činnej osobe v prípade, že poistné a príspevky neboli zaplatené včas, v správnej výške, alebo neboli zaplatené vôbec. Na druhej strane, zákon o sociálnom poistení neupravuje žiadnu lehotu, v ktorej by Sociálna poisťovňa musela penále predpísať. 33. Keďže žalobca, ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, preukázateľne nezaplatil poistné a príspevky za sporné obdobie v súlade s § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj podľa § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z., bola Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná penále vyčísliť. Pri výpočte penále vychádzala Sociálna poisťovňa z dlžnej sumy poistného a príspevkov za sporné obdobie, ktoré žalobca do dňa postúpenia pohľadávky na poistnom a príspevkoch postupníkovi F. G. H. vôbec neuhradil. Samotný spôsob výpočtu žalobcom spochybnený ako taký nebol.
34. Pokiaľ žalobca v jeho žalobe poukazuje na § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý priamo odkazuje na zákon č. 7/2005 Z. z. a podľa záveru žalobcu možno penále predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX subsumovať pod § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle predmetného paragrafového znenia nemožno dané penále vymáhať, nemôže sa tunajší súd stotožniť s týmto právnym názorom žalobcu. 35. V konaní bolo preukázané, že penále za obdobie júl 2007 až február 2008 (od 1. februára 2008 do 18. februára 2008) vzniklo až dňa 5. apríla 2018 jeho predpísaním rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX. Konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 25K/9/2009, zo dňa 30. júla 2009, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 4. augusta 2009 (za deň skutočného zverejnenia uznesenia sa považuje deň 5. augusta 2009). Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 25K/9/2009, zo 19. decembra 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29. decembra 2017, bol konkurz na majetok žalobcu zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. januára 2018. Pri vydaní vyššie spomínaných uznesení Okresný súd Trnava postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., pričom citovaný zákon s účinnosťou do 28. februára 2017 zreteľne neustanovoval zánik vymožiteľnosti tých pohľadávok, ktoré neboli v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou. Ustanovenie § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. nehovorí o nevymáhateľnosti pohľadávky, ale len o nemožnosti danú pohľadávku uspokojiť počas konkurzu. 36. V tomto smere tunajší súd upozorňuje, že penále ako osobitný druh sankcie predstavuje samostatne vznikajúcu pohľadávku, ktorá vzniká až jeho predpísaním zo strany Sociálnej poisťovne. Až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým sa penále predpisuje, je možné túto pohľadávku vymáhať. Do momentu predpísania penále neexistuje žiadna povinnosť žalobcu na jeho úhradu a rovnako Sociálnej poisťovni nevzniká žiadna pohľadávka, ktorú by mohla voči žalobcovi uplatňovať. Pre porovnanie poukazujem na právny názor zastávaný aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/20/2013, zo dňa 10. decembra 2013, uvádza: „...je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.“. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež konštatuje, že „...je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.“. Na tomto mieste podotýkam, že judikatúra či už krajských súdov alebo aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v otázke okamihu vzniku pohľadávky na penále jednotná. 37. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na to, že pohľadávka na penále za obdobie júl 2007 až február 2008 (od 1. februára 2008 do 18. februára 2008) vznikla až po vyhlásení konkurzu, resp. po jeho zrušení, preto sa na ňu vzťahuje bežný režim, t.j. žiadne zákonné ustanovenie nebránilo Sociálnej poisťovni predpísať žalobcovi penále za sporné obdobie. V toto smere tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžso/10/2013 zo dňa 28.04.2014, „pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Pohľadávka na penále z dôvodu omeškania sa s odvedením poistného a príspevkov za január 2010, a to za konkrétne obdobie od 23.03.2010 do 11. júna 2010, vznikla až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-XX z 12.09.2011. Kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky podľa ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR“. 38. Penále v súlade s judikatúrou NS SR vzniká až momentom jeho predpísania. Z tohto dôvodu pohľadávka na penále nemohla byť predmetom vysporiadania, či už v konkurze alebo v procese
oddlženia, nakoľko v tom čase právne neexistovala. Správny súd preto dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi, keď žalobcovi vyrubili penále za omeškané platby poistného a príspevkov. Pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále procesmi konkurzu a oddlženia zostala nedotknutá a je naďalej vymáhateľná. 39. Správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 9Sžsk/84/2020 zo dňa 27.04.2022. „V danom prípade bol krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) a to vo vzťahu k právnemu posúdeniu vzniku pohľadávky na penále a taktiež k možnosti jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní. Správny súd správne právne posúdil vec, keď konštatoval, že pohľadávka na penále nevznikla v dôsledku samotného nesplnenia povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky, ale vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Tento právny názor je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v tejto otázke (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 9Sžso/10/2013, 7Sžso/36/2012, 10Sžso/58/2013). Pre predpísanie penále z poistného (splatného pred začatím reštrukturalizácie) rozhodnutím, ktoré bolo právoplatné až po ukončení reštrukturalizácie nie je žiadna zákonná prekážka (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžsk/63/2018).“ 40. A vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu o tom, že by pohľadávka Sociálnej poisťovne mohla byť postúpená na iného veriteľa – F. G. H., dňa 11.10.2010 nakoľko v tom čase pohľadávka Sociálnej poisťovne ešte neexistovala (penále za obdobie júl 2007 až február 2008 od 1. februára 2008 do 18. februára 2008 vzniklo až dňa 5. apríla 2018 jeho predpísaním rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/X). 41. Záverom správny súd dodáva, že si je vedomý, že hoci je žalobca advokátom (navyše právne zastúpeným), môže správnu žalobu fyzickej osoby posúdiť aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako namieta. Správny súd tak môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP], než boli uvedené v správnej žalobe. Zároveň však platí, že nie je povinný za žalobcu vyhľadávať akékoľvek dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ale iba také, ktoré vyplývajú z rozhodovacej praxe správnych súdov. 42. Správny súd však ani na základe vlastnej činnosti nezistil také pochybenie, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z administratívneho spisu vyplýva, že pobočka žalovanej si pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zaobstarala dostatok podkladov týkajúcich sa sporného obdobia (vychádzajúc aj z predchádzajúcich administratívnych konaní, na ktoré konanie o penále prirodzene nadväzuje), za ktoré žalobcovi predpísala penále, pričom jeho neoddeliteľnou prílohou bol presný rozpis jednotlivých dlžných súm poistného a príspevkov s dátumom ich splatnosti, ich úhrady, dní omeškania a vypočítanej sumy penále. V napadnutom rozhodnutí sa navyše žalovaná vysporiadala postupne so všetkými námietkami žalobcu a tak nebolo možné konštatovať, že by bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 43. Správny súd tak dospel k záveru, že žalovaná správne právne vec posúdila. Správny súd pre nedôvodnosť námietok žalobcu ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 44. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj kasačného konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1, § 168 a § 467 ods. 3 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).