Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/52/2023 1023200793 03. 12. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200793.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. D., zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová č. 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 27. apríla 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 27. apríla 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 9. februára 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) zamietla podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 28. decembra 2022. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 24. novembra 2017. K tomuto dňu získal 4864 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 119 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (t.j. najmenej 15 rokov). Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. januára 2014 bol žalobcovi podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky od 1. júna 1992 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Dobu výkonu služby nepovažoval prvostupňový orgán za obdobie dôchodkového poistenia, a preto ju nebolo možné započítať pre nárok na starobný dôchodok. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (ďalej aj len „ NS SR“) v súvislosti so započítaním doby služby do obdobia dôchodkového poistenia a aplikácie Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (výpočet teoretického starobného dôchodku z celej doby poistenia a jeho následné krátenie). 3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 27. apríla 2023, (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.
4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán zhrnul priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, dospejúc k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné. Uviedol, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dosiahnutím veku 62 rokov a 76 dní, t. j. 24. novembra 2017, pričom k tomuto dňu nebol dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, keď získal 4 864 dní (13 rokov a 119 dní) obdobia dôchodkového poistenia. Poukázal na presný rozpis, ktorý je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia. Ďalej poukázal na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení s tým, že podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E./XXXX -A. z 27. januára 2014 bol žalobcovi podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky priznaný od 1. júna 1992 príspevok za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje podľa zákona č. 328/2004 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2004 Z. z.“) za výsluhový dôchodok. Pre nárok a pre výšku výsluhového dôchodku (príspevku za službu) bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30. septembra 1974 do 28. septembra 1976 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 8. decembra 1976 do 28. februára 1989 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1. apríla 1990 do 20. novembra 1991 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1. februára 1992 do 31. mája 1992 v II. kategórii funkcií. Služobný pomer sa skončil uvoľnením z iného dôvodu k 31. máju 1992. Pre nárok na starobný dôchodok nebola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30. septembra 1974 do 28. septembra 1976, doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 8. decembra 1976 do 28. februára 1989, od 1. apríla 1990 do 20. novembra 1991 a od 1. februára 1992 do 31. mája 1992, nakoľko uvedená doba bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. II. Správna žaloba a jej dôvody 5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca včas žalobu doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 24. mája 2023 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že druhostupňový aj prvostupňový orgán nerešpektujú ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, t.j. pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky. Tento ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR nie je viazaný len na prípady, keď policajt získal zamestnanie (dobu služby) v I. a/alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. K tomu poukázal na ustálenú judikatúru, a to na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 40/2007, R 83/2013, R 55/2011, ďalej rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 So/127/2015 z 26. apríla 2017, sp. zn. 9 So/15/2016 z 28. februára 2018, sp. zn. 9 So/29/2016 z 28. februára 2018, sp. zn. 9 So/79/2016 z 28. februára 2018. Podľa názoru žalobcu žalovaná odmieta rešpektovať ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR pri priznávaní starobného dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku a vôbec sa nezaoberala ani možnosťou použitia ustanovení Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo 6. novembra 2023 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol. Zopakovala priebeh administratívneho konania ako aj dôvody napadnutého rozhodnutia. Prezentovala názor, že keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba základnej vojenskej služby od 30. septembra 1974 do 28. septembra 1976, doba služobného pomeru od 8. decembra 1976 do 28. februára 1989, od 1. apríla 1990 do 20. novembra 1991 a od 1. februára 1992 do 31. mája 1992, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto ju nie je možné žalobcovi na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotiť. Žalobca nezískal potrebný počet 15. rokov obdobia dôchodkového poistenia, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok k 24. novembru 2017 zamietnutá správne, v súlade splatnými právnymi predpismi. Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií, bol im priznaný výsluhový dôchodok a vznikne im nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 21, § 132 alebo § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. K rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca, s námietkou o nerešpektovaní rozhodovacej praxe súdov, žalovaná uviedla, že právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Podľa názoru žalovanej žalobca nemal nárok na znížený dôchodkový vek, a preto sa na neho nevzťahujú nároky vyplývajúce z ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení a nie je možné aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 7. Žalobca vo svojej replike z 28. februára 2024 zotrval na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a tieto zopakoval. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, citované aj v žalobe. 8. Žalovaná v duplike z 18. októbra 2024 poukázala na skutočnosť, že z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, s použitím ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Stotožnila sa s názorom, ktorý prijali už v rámci svojej rozhodovacej činnosti správne súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach, ale zároveň uviedla, že tieto sa týkajú poistencov, ktorí získaním potrebnej doby služby v I. alebo II. kategórii funkcií splnili podmienky nároku podľa § 274 zákona o sociálnom poistení. 9. Žalobca vo vyjadrení z 28. marca 2025 zopakoval svoje žalobné argumenty. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 60 ods. 2 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
14. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) Poznámka pod č. 55) odkazuje na § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. Poznámka pod č. 2) odkazuje na zákon č. 328/2002 Z.z. 15. Podľa § 65 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 16. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 18. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. BA-8Sa/52/2023, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11. septembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa na základe dodatku č. 6 Rozvrhu práce na rok 2024 z dôvodu prerozdelenia vecí pre dlhodobú práceneschopnosť sudcu presahujúcu viac ako 6 týždňov. 19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 20. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 21. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 28. decembra 2022. 22. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely nároku na príspevok za službu, do obdobia dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 ZSP a následného určenia jeho sumy podľa zákona o sociálnom poistení. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobcovi nebola pre
priznanie nároku a určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu služby, a to doba základnej vojenskej služby od 30. septembra 1974 do 28. septembra 1976, doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 8. decembra 1976 do 28. februára 1989, od 1. apríla 1990 do 20. novembra 1991 a od 1. februára 1992 do 31. mája 1992, nakoľko uvedená doba bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na príspevok za službu (priznaný od 1. júna 1992), ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Žalovaná dospela k záveru, že sa táto doba služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 119 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 23. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 24. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti ZSP len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 25. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. (resp. predtým aj zákon 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky) teda neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 26. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (resp. aj policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR (sp. zn. 9So/214/2008), publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. 27. Pokiaľ žalovaná zastávala názor, že rozsudky NS SR ohľadom započítania obdobia výkonu služby policajta do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie mala vplyv na nárok na znížený dôchodkový vek, žiada sa uviesť nasledovné. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových
dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 28. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“ 29. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné preto zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. 30. Správny súd ďalej konštatuje, že aj právne posúdenie veci žalovanou aplikovaním § 255 ods. 5 ZSP v žalobcovom prípade je nesprávne z toho dôvodu, že žalobcovi nebol priznaný výsluhový dôchodok ale príspevok za službu. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/4/2019 z 26. mája 2020, v ktorom bolo konštatované, že „dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, výsluhový príspevok, na ktorý vznikol nárok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. sa ku dňu účinnosti tohto zákona považuje za výsluhový dôchodok. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., keďže pre vznik takého nároku by jeho služobný pomer musel trvať minimálne do 30. júna 2002. Výsluhový príspevok priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. sa iba považuje za výsluhový dôchodok, nie je však výsluhovým dôchodkom. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že ako v § 60 ods. 2, tak aj v § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je výslovný odkaz na poznámku pod čiarou pod č. 2, a tým je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je možná aplikácia ustanovenia § 255 ods. 5 (a už vôbec § 60 ods. 2) zákona č. 461/2003 Z.z. Rovnaký právny názor už najvyšší súd vyslovil, napr. v rozhodnutí sp. zn. 9So/213/2014 zo dňa 28.09.2016, teda odporkyni musel byť známy.“ 31. Uvedené právne závery najvyššieho súdu je potrebné aplikovať aj na príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa podľa § 284 zákona č. 73/1998 Z. z. považuje za výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Zb. 32. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal otázkami, ktoré sú rozhodné pre právne posúdenie danej veci, správny súd odkazuje na tieto rozhodnutia a ich dôvody, najmä na závery pre ktoré nemožno aplikovať ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP na poberateľov výsluhového príspevku priznaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (resp. predtým na poberateľov príspevku za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb.), ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok, nie je však výsluhovým dôchodkom. 33. Z týchto dôvodov je nesprávny právny záver žalovanej, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas
doby výkonu služby. Tento záver nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, a rovnako nesprávny je odkaz na § 255 ods. 5 resp. § 60 ods. 2 ZSP pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia. Napadnuté rozhodnutie malo za následok, že nebolo zachované ústavné právo žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 34. Pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 ZSP, mala teda Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, a to tak obdobie získané vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 35. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v naznačenom smere. 36. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 37. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).