Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-11S/48/2023 1023200315 01. 08. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200315.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B. B., bytom C. D. E. B. XX, XXX XX F., právne zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko, s. r. o., so sídlom Račí Potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, č. PPZ-KAP2-2022/071781-004 zo dňa 19.12.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru (ďalej len „žalovaný“), č. PPZ-KAP2-2022/071781-004 zo dňa 19.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) zamietol odvolanie podané A. B. B. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. KRPZ-NR-OKAP-082-002/2022-SI, KM-TO-2022/004613 zo dňa 21.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Žiadateľ sa žiadosťou zo dňa 01.11.2022 domáhal poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). Zo žiadosti vyplynulo, že pred jej podaním do rúk riaditeľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre adresoval podnet na zahájenie disciplinárneho konania voči zástupcovi riaditeľky OKR PZ v Nitre G. A. B. B.. Keďže však nebol vyrozumený o spôsobe vybavenia tohto podnetu, požiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o sprístupnenie informácií zo spisového materiálu, o ktorom predpokladal, že bol na základe jeho podnetu založený a žiadal naskenovanie celého predmetného spisu (obal, obsah, listiny) a jeho sprístupnenie v elektronickej podobe zaslaním na v žiadosti špecifikovanú mailovú adresu.
3. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán jeho žiadosti nevyhovel v celom rozsahu, a to s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 211/2001 Z. z. a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). 4. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa stotožnil s dôvodmi odmietnutia sprístupnenia informácií vymedzených v prvostupňovom rozhodnutí. 5. Podľa žalovaného sa žiadané informácie dotýkali osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ktoré sú však chránené § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Takéto informácie povinná osoba sprístupní len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Žiadateľ vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru tak, že je nezameniteľný s inou osobou. Vyjadril ňou tak komplex prvkov, ktorý kreuje významom to, čo § 2 zákona o ochrane osobných údajov rozumie pod pojmom osobný údaj. Informácie špecifikované žiadateľom v žiadosti umožňujú identifikovateľnosť dotknutých osôb, ktoré možno identifikovať priamo alebo nepriamo, čím robia dotknutú osobu prinajmenšom určiteľnú, a preto ich nepochybne možno označiť za osobné údaje, ktoré požívajú zvýšenú ochranu pred ich sprístupňovaním. Dotknutá osoba, v tomto prípade štátny zamestnanec, ako jednotlivec disponuje základným právom na ochranu osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry. V tejto súvislosti sú mu priznané aj práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 6. Žalovaný uviedol, že žiadané informácie obsahujú údaje o osobách, ktoré nespadajú do kategórie podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ale patria svojou podstatou k informáciám, ktoré sa podľa § 9 ods. 1 a 2 tohto zákona sprístupňujú len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný zdôraznil, že žiadateľom vymedzené rozhodnutia súdov nemožno v týchto prípadoch aplikovať, pretože žiadateľ pozná dotknutú osobu, o ktorej informácie žiada, a zverejnením žiadaných informácií bez jej súhlasu by došlo k zásahu do jej práv na ochranu súkromia, a teda nemožno poskytnúť ani tzv. anonymizovaný dokument, ktorý by zabránil anonymite osoby, o ktorej údaje sa žiada. 7. Žiadateľ nepredložil predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby a takýmto súhlasom nedisponuje ani žalovaný. III. Správna žaloba 8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len „SSP“). Žalobca zároveň navrhol zaviazať žalovaného, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku sprístupnil žalobcovi žiadané informácie. Žalobca tiež navrhol nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. 9. V prvom žalobnom bode namietol nezákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý nie je dostatočne určitý, presný, úplný a zrozumiteľný. Výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje informácie o tom, že žalobca vypracoval žiadosť dňa 01.11.2022, že žiadal sprístupniť informácie v rozsahu spisového materiálu ako celku a že žiadal sprístupniť spisový materiál v elektronickej podobe, a to prostredníctvom mailu. S touto námietkou sa nevysporiadal ani žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí, a preto aj druhostupňové rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Rozhodnutia neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti, cez ktoré by bolo možné identifikovať čo i len jeden konkrétny osobný údaj, resp. skupinu konkrétnych osobných údajov, po preskúmaní ktorých, vzhľadom na iné podstatné skutkové okolnosti, by bolo možné v intenciách zákona posúdiť existenciu zákonnej prekážky brániacej sprístupneniu požadovaného disciplinárneho spisu ako celku. V napadnutom rozhodnutí sa nenachádza, aký konkrétny osobný údaj či údaje nachádzajúce sa v disciplinárnom spise podliehajú zákazu sprístupnenia. Spis obsahuje skutočnosti vo veci konania so znakmi disciplinárneho previnenia, čo nesporne nie je konanie súkromnoprávnej povahy zasahujúcej do súkromnej osobnostnej sféry fyzickej osoby. Z hľadiska zisteného skutkového stavu je zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúce. Ďalej poukazuje aj na to, že v predchádzajúcom období povinná osoba na žiadosť žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu voči policajtovi tieto spisy sprístupnila po čiastočnej anonymizácii.
10. V druhom žalobnom bode uviedol, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nepodložených, nepreukázaných, nelogických a nepravdivých tvrdení. Žiadané informácie sa týkajú policajta, ktorý je v postavení nadriadeného, a preto sa na neho vzťahuje povinnosť sprístupňovať informácie, ktoré spadajú do kategórie podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný tiež svoje úvahy oprel o § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., čo však odporuje konštatovaniu povinnej osoby vo svojom prvostupňovom rozhodnutí, ktoré oprela nesprístupnenie týchto informácií o § 9 ods. 1 tohto zákona. Rozhodnutie je tak nezrozumiteľné. Pokiaľ žalovaný konštatuje, že hlavným dôvodom nesprístupnenia informácií, ktoré žiadateľ žiadal vo svojej žiadosti, nebolo to, že chcel sprístupniť všetky dokumenty, ale to, že žiadal také informácie a o sprístupnenie takých dokumentov, ktoré sa nevzťahovali na osobu žiadateľa, tak tento dôvod nemožno v prvostupňovom rozhodnutí identifikovať ani len nepriamo a žalovaný si ho na účely odôvodnenia napadnutého rozhodnutia doslova vymyslel. Skutkový stav tak nemá oporu v administratívnom spise. Ak by sa aj táto konštatácia zakladala na pravde, potom zo skutkového hľadiska by prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nezákonného dôvodu, pretože prvostupňový orgán nemôže riešiť otázku vzťahu oprávnenej osoby k požadovaným informáciám a na základe takéhoto vzťahu poskytnúť alebo zamietnuť poskytnutie informácií. 11. V treťom žalobnom bode napádal nesprávnu aplikáciu právnych predpisov vo veci. To, že požadovaný disciplinárny spis obsahuje osobné údaje aj ďalších iných fyzických osôb je dôvodom na využitie § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. a nie na nesprístupnenie celej informácie. Aplikácia § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 2 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, či § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli aplikované bez existencie vecných a logických súvislostí, a teda nepriliehavo a nesprávne. Na druhej strane žalovaný argumentáciu žiadateľa bez primeraných zákonných dôvodov v napadnutom rozhodnutí neakceptoval. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadateľ pozná dotknutú osobu, tak takéto odôvodnenie je hrubo nezákonné, pretože nemôže podmieňovať poskytnutie požadovaných informácií vzťahom oprávnenej osoby k osobe, ktorej sa požadované informácie dotýkajú. IV. Vyjadrenia účastníkov konania 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.03.2024 (ďalej len „vyjadrenie“). Vo vyjadrení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 13. K nesprístupneniu disciplinárneho spisu uviedol, že prípadný dokument, či rozhodnutie z disciplinárneho konania, nie je možné zabezpečiť anonymizáciou tak, ako sa to v určitých prípadoch vykonáva pri chránených osobných údajoch, pretože samotný obsah prípadného rozhodnutia či dokumentu z disciplinárneho konania by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu dotknutej osoby, čo predstavuje neprimeraný zásah do práva na ochranu osobnosti. Disciplinárne konanie je interným konaním, je súčasťou osobného spisu policajta, nie je teda vecou verejnou, ale zasahuje súkromne jednotlivca. Údaje z disciplinárneho konania prelamujú právo na prístup k informáciám aj v prípade, že ide o štátneho zamestnanca, pretože predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy. 14. K aplikácii § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov uviedol, že tieto vymedzujú taxatívne údaje, ktoré povinná osoba musí sprístupniť. Žiadateľ však žiadal informácie, ktoré nespadajú do tejto kategórie. Žiadateľom požadované informácie sú informáciami osobnostnej povahy. 15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 24.05.2024 (ďalej len „replika“). Z repliky vyplýva, že žalobca nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu k správnej žalobe a naďalej trvá na všetkých svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Konštatovania žalovaného sú vytrhnuté z kontextu, nepriliehavé a účelové, bez opory v právnych a interných predpisoch. V rámci repliky tak žalobca zásadne zotrval na dôvodoch podanej žaloby. 16. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.
V. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.. 21. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 22. Podľa § 22 ods. 1 SP ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 24. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
25. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa § 59 ods. 1 SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 28. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/48/2023 je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-11S/48/2023 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave. 29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. 30. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.08.2025 (§137 ods. 4 SSP). VII. Právne hodnotenie správneho súdu 31. Z predloženého administratívneho spisu a zo správnej žaloby vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným je spor o to, či spis z disciplinárneho konania možno sprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Takýto spis žalovaný odmietol sprístupniť, a to s poukazom na ochranu osobnosti a osobných údajov ako výnimku zo sprístupňovania informácií garantovaných zákonom č. 211/2000 Z. z. 32. Základným princípom zákona č. 211/2000 Z. z. je princíp čo nie je tajné, je verejné. Z tohto princípu však tento zákon vymedzuje aj niekoľko výnimiek, kedy možno obmedziť prístup k informáciám. Tieto dôvody sú vymedzené v § 8 až 11a zákona č. 211/2000 Z. z., avšak môžu vyplývať aj z osobitného predpisu. V prejednávanom prípade je dôvod obmedzenia vymedzený § 9 zákona č. 211/ 2000 Z. z., ktorý upravuje ochranu osobnosti a osobných údajov. 33. V prípade ochrany osobnosti a osobných údajov prevažuje podľa zákonodarcu záujem na ochrane týchto údajov, a teda tieto údaje nie sú všeobecne dostupné žiadateľom. Aj tu však zákon vymedzuje výnimky, keď osobné údaje môžu byť sprístupnené. V prípade § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ide o situácie, keď tak ustanoví osobitný právny predpis alebo ak má povinná osoba súhlas dotknutej osoby so zverejnením údajov. V prípade § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. vymedzuje priamo tento zákon
konkrétne údaje [v písm. a) až g)], ktoré musia byť zverejnené. Tieto údaje sa však sprístupňujú len vo vzťahu k taxatívne vymedzenému okruhu subjektov, ktoré sú odsekom 3 aj priamo vymenované. 34. Vo vzťahu k prvému žalovanému bodu, v ktorom žalobca namietal nezákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom touto nezákonnosťou sa nezaoberal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, dospel správny súd k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Výrok prvostupňového rozhodnutia vymedzuje, kto vo veci rozhodol, na základe akého právneho predpisu, vo vzťahu ku komu rozhodol, na základe čoho a ako rozhodol. Je síce pravdou, že výrok prvostupňového rozhodnutia odkazuje iba na použitie § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda nepoukazuje aj na odsek 2 tohto zákona, na druhej strane však treba uviesť, že tento výrok odkazuje na § 2 zákona o ochrane osobných údajov, z čoho podľa názoru správneho súdu treba odvodiť, že nepriamo (implicitne) odkazuje aj na dôvod nesprístupnenia informácií podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. 35. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že spis z disciplinárneho konania mal byť zverejnený, pretože toto konanie nie je konaním súkromnoprávnej povahy, tak tomuto názoru nemožno prisvedčiť. Správne konanie, ktorého súčasťou sú aj konania o vyvodení disciplinárnej zodpovednosti, sú zásadne neverejné. Právna teória uvádza, že zásada neverejnosti správneho konania znamená, že správne konanie nie je vo všeobecnosti prístupné verejnosti, t. j. každému, kto oň prejaví záujem bez toho, aby bol rozhodnutím správneho orgánu dotknutý (Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín : Heuréka, 2013, s. 21). Správne disciplinárne delikty sú rovnako tak svojou povahou druhom správneho deliktu ako verejnoprávneho deliktu. Podľa názoru správneho súdu preto nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že celý spis z disciplinárneho konania podlieha zverejneniu na základe nesprávnej domnienky o (súkromnoprávnej) povahe konania, ale treba ho skúmať z pohľadu zverejnenia informácií, ktoré zákon č. 211/2000 Z. z. pripúšťa (prikazuje) sprístupniť. 36. Správny súd má za to, že za osobitnú súčasť ochrany osobnosti treba považovať aj ochranu osobných údajov. Čo sa týka žalobných bodov 2 a 3, kľúčom k ich posúdeniu je práve posúdenie komplexnosti ochrany, ktorú poskytuje § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Ten totižto predstavuje jednu z dôležitých výnimiek zo všeobecného princípu sprístupňovania všetkých dostupných informácií podľa predmetného zákona. Dôležitosť ochrany, ktorú toto ustanovenie poskytuje, možno vidieť aj v tom, že pokiaľ povinná osoba alebo žiadateľ nedisponujú súhlasom na zverejnenie informácií, ktoré spadajú pod ochranu osobnosti alebo ochranu osobných údajov, povinná osoba povinne takéto informácie nesprístupní. 37. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vzali do úvahy špecifiká prejednávaného prípadu, ktoré spočívajú tak v tom, že žalobca žiadal všetky informácie týkajúce sa disciplinárneho konania presne špecifikovanej osoby, ako aj to, že táto osoba je osobou nadriadenou, a teda vzťahuje sa na ňu aj právna úprava § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorej určité informácie o „nadriadených“ sa sprístupňujú. 38. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že orgány verejnej správy nesprístupnili žiadanú informáciu ako celok. Dôvod videli v naplnení tak ochrany osobnosti (§ 9 ods. 1), ako aj v ochrane osobných údajov (§ 9 ods. 2) s tým, že na daný prípad nemožno aplikovať výnimku podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa názoru správneho súdu tento prístup je právne udržateľný. Komplexnosť údajov žiadaných žalobcom pritom vylučovala použitie § 12 tohto zákona. Nemožnosť využitia tohto ustanovenia uviedol aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Súčasťou disciplinárneho spisu sú štandardne vyjadrenia osoby, ktorá je obvinená zo spáchania disciplinárneho deliktu. Tieto vyjadrenia z logiky veci musia obsahovať informácie, ktoré sa týkajú osobnosti obvinenej osoby, pretože obsahujú údaje o tom, ako sa bráni voči disciplinárnemu previneniu, prečo konala tak, ako konala, resp. prečo nekonala a podobne. Vzhľadom na to, že žalobca vedel, kto by mal vystupovať v disciplinárnom konaní v tomto postavení, bolo podľa názoru správneho súdu irelevantné postupovať či už podľa § 9 ods. 3 a osobný údaj (vymedzený v jednotlivých písmenách daného ustanovenia) nadriadeného sprístupniť, resp. podľa § 9 ods. 2 a takýto údaj tzv. začierniť. Ak by v sprístupnených informáciách tieto údaje sprístupnené boli, došlo by tak k zásahu do ochrany osobnosti danej osoby. Ak by, naopak, tieto údaje boli začiernené z dôvodu ochrany osobnosti, tak by boli začiernené aj zvyšné údaje zo spisu (ochrana osobnosti), čím by žalobca nedosiahol lepšie postavenie pretože de facto by tým tak či tak došlo k odmietnutiu sprístupnenia informácie.
39. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádzal ako dôvod nesprístupnenia informácie to, že žalobca dotknutú osobu pozná, ale odôvodňoval nesprístupnenie informácie práve komplexnosťou posúdenia obmedzenia sprístupnenia informácií podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Tento svoj záver podľa názoru správneho súdu v napadnutom rozhodnutí odôvodnil právne udržateľným spôsobom. 40. Žalovaný taktiež správne zdôraznil, že nedisponuje súhlasom dotknutej osoby na zverejnenie žiadaných informácií, pričom nebolo jeho povinnosťou takýto súhlas získavať. 41. Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo sťažovateľa dostávať informácie podľa jeho predstáv a očakávaní (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. októbra 2003). Správne súdne konanie vzhľadom na funkciu a účel správneho súdnictva (kontrola zákonnosti výkonu verejnej správy) nie je pokračovaním administratívneho konania a správny súd nie je ďalším „odvolacím orgánom“ ani ďalšou „inštitúciou vo verejnej správe“, ale je nezávislým orgánom súdnej moci rozhodujúcim o právach fyzických osôb a právnických osôb. Napadnuté rozhodnutie dalo právne relevantné odpovede na žalobcom uplatnené odvolacie body, pričom sa s nimi relevantným spôsobom vysporiadalo. Z pohľadu zásady jednotnosti konania prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie tvoria jeden celok, ktorý je v prejednávanom prípade právne udržateľný, keď dáva odpoveď na otázku, či možno sprístupniť disciplinárny spis v podobe, ako to žiadal žalobca (výrok rozhodnutia) a zároveň aj vysvetľuje dôvody, ktoré ho viedli k tomuto záveru (odôvodnenie rozhodnutia). 42. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).