{"guid": "fa1b6014-5835-4932-958d-558fe70b7576:2febe5f4-18b0-4aa8-9eb3-6dec0cc8a431", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200315.3", "spisova_znacka": "NR-11S/48/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/48/2023 z 1. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 1. augusta 2025, sp. zn. NR-11S/48/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200315.3", "identifikacne_cislo": "1023200315", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2febe5f4-18b0-4aa8-9eb3-6dec0cc8a431", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200315.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200315.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200315.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-11S/48/2023\n1023200315\n01. 08. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1023200315.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B. B., bytom\nC. D. E. B. XX, XXX XX F., právne zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko, s. r. o.,\nso sídlom Račí Potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, č. PPZ-KAP2-2022/071781-004\nzo dňa 19.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídia Policajného zboru (ďalej len „žalovaný“), č. PPZ-KAP2-2022/071781-004 zo dňa 19.12.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) zamietol odvolanie\npodané A. B. B. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len „prvostupňový orgán“),\nč. KRPZ-NR-OKAP-082-002/2022-SI, KM-TO-2022/004613 zo dňa 21.11.2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Žiadateľ sa žiadosťou zo dňa 01.11.2022 domáhal poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000\nZ. z. o slobodnom prístupe k informáciám znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č.\n211/2000 Z. z.“). Zo žiadosti vyplynulo, že pred jej podaním do rúk riaditeľky Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Nitre adresoval podnet na zahájenie disciplinárneho konania voči zástupcovi\nriaditeľky OKR PZ v Nitre G. A. B. B.. Keďže však nebol vyrozumený o spôsobe vybavenia tohto podnetu,\npožiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o sprístupnenie informácií zo spisového materiálu, o ktorom\npredpokladal, že bol na základe jeho podnetu založený a žiadal naskenovanie celého predmetného spisu\n(obal, obsah, listiny) a jeho sprístupnenie v elektronickej podobe zaslaním na v žiadosti špecifikovanú\nmailovú adresu.\n\n3. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán jeho žiadosti nevyhovel v celom rozsahu, a to s\npoukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 211/2001 Z. z. a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane\nosobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ochrane osobných údajov“).\n4. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa stotožnil\ns dôvodmi odmietnutia sprístupnenia informácií vymedzených v prvostupňovom rozhodnutí.\n5. Podľa žalovaného sa žiadané informácie dotýkali osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ktoré sú\nvšak chránené § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Takéto informácie povinná osoba sprístupní len vtedy,\nak tak ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.\nŽiadateľ vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru tak, že je nezameniteľný s\ninou osobou. Vyjadril ňou tak komplex prvkov, ktorý kreuje významom to, čo § 2 zákona o ochrane\nosobných údajov rozumie pod pojmom osobný údaj. Informácie špecifikované žiadateľom v žiadosti\numožňujú identifikovateľnosť dotknutých osôb, ktoré možno identifikovať priamo alebo nepriamo, čím\nrobia dotknutú osobu prinajmenšom určiteľnú, a preto ich nepochybne možno označiť za osobné\núdaje, ktoré požívajú zvýšenú ochranu pred ich sprístupňovaním. Dotknutá osoba, v tomto prípade\nštátny zamestnanec, ako jednotlivec disponuje základným právom na ochranu osobných údajov a\núdajov zo súkromnej sféry. V tejto súvislosti sú mu priznané aj práva na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n6. Žalovaný uviedol, že žiadané informácie obsahujú údaje o osobách, ktoré nespadajú do kategórie\npodľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ale patria svojou podstatou k informáciám, ktoré sa podľa §\n9 ods. 1 a 2 tohto zákona sprístupňujú len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný zdôraznil,\nže žiadateľom vymedzené rozhodnutia súdov nemožno v týchto prípadoch aplikovať, pretože žiadateľ\npozná dotknutú osobu, o ktorej informácie žiada, a zverejnením žiadaných informácií bez jej súhlasu\nby došlo k zásahu do jej práv na ochranu súkromia, a teda nemožno poskytnúť ani tzv. anonymizovaný\ndokument, ktorý by zabránil anonymite osoby, o ktorej údaje sa žiada.\n7. Žiadateľ nepredložil predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby a takýmto súhlasom nedisponuje\nani žalovaný.\nIII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia,\npričom navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a to z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších prepisov (ďalej len „SSP“). Žalobca zároveň navrhol zaviazať žalovaného, aby do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku sprístupnil žalobcovi žiadané informácie. Žalobca tiež navrhol nahradiť\nžalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.\n9. V prvom žalobnom bode namietol nezákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý nie\nje dostatočne určitý, presný, úplný a zrozumiteľný. Výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje\ninformácie o tom, že žalobca vypracoval žiadosť dňa 01.11.2022, že žiadal sprístupniť informácie v\nrozsahu spisového materiálu ako celku a že žiadal sprístupniť spisový materiál v elektronickej podobe,\na to prostredníctvom mailu. S touto námietkou sa nevysporiadal ani žalovaný v druhostupňovom\nrozhodnutí, a preto aj druhostupňové rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nezrozumiteľné a\nnepreskúmateľné. Rozhodnutia neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti, cez ktoré by bolo možné\nidentifikovať čo i len jeden konkrétny osobný údaj, resp. skupinu konkrétnych osobných údajov, po\npreskúmaní ktorých, vzhľadom na iné podstatné skutkové okolnosti, by bolo možné v intenciách\nzákona posúdiť existenciu zákonnej prekážky brániacej sprístupneniu požadovaného disciplinárneho\nspisu ako celku. V napadnutom rozhodnutí sa nenachádza, aký konkrétny osobný údaj či údaje\nnachádzajúce sa v disciplinárnom spise podliehajú zákazu sprístupnenia. Spis obsahuje skutočnosti\nvo veci konania so znakmi disciplinárneho previnenia, čo nesporne nie je konanie súkromnoprávnej\npovahy zasahujúcej do súkromnej osobnostnej sféry fyzickej osoby. Z hľadiska zisteného skutkového\nstavu je zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúce. Ďalej poukazuje aj na to,\nže v predchádzajúcom období povinná osoba na žiadosť žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu\nvoči policajtovi tieto spisy sprístupnila po čiastočnej anonymizácii.\n\n10. V druhom žalobnom bode uviedol, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nepodložených,\nnepreukázaných, nelogických a nepravdivých tvrdení. Žiadané informácie sa týkajú policajta, ktorý je v\npostavení nadriadeného, a preto sa na neho vzťahuje povinnosť sprístupňovať informácie, ktoré spadajú\ndo kategórie podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný tiež svoje úvahy oprel o § 9 ods. 2\nzákona č. 211/2000 Z. z., čo však odporuje konštatovaniu povinnej osoby vo svojom prvostupňovom\nrozhodnutí, ktoré oprela nesprístupnenie týchto informácií o § 9 ods. 1 tohto zákona. Rozhodnutie je\ntak nezrozumiteľné. Pokiaľ žalovaný konštatuje, že hlavným dôvodom nesprístupnenia informácií, ktoré\nžiadateľ žiadal vo svojej žiadosti, nebolo to, že chcel sprístupniť všetky dokumenty, ale to, že žiadal\ntaké informácie a o sprístupnenie takých dokumentov, ktoré sa nevzťahovali na osobu žiadateľa, tak\ntento dôvod nemožno v prvostupňovom rozhodnutí identifikovať ani len nepriamo a žalovaný si ho\nna účely odôvodnenia napadnutého rozhodnutia doslova vymyslel. Skutkový stav tak nemá oporu v\nadministratívnom spise. Ak by sa aj táto konštatácia zakladala na pravde, potom zo skutkového hľadiska\nby prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nezákonného dôvodu, pretože prvostupňový orgán nemôže\nriešiť otázku vzťahu oprávnenej osoby k požadovaným informáciám a na základe takéhoto vzťahu\nposkytnúť alebo zamietnuť poskytnutie informácií.\n11. V treťom žalobnom bode napádal nesprávnu aplikáciu právnych predpisov vo veci. To, že\npožadovaný disciplinárny spis obsahuje osobné údaje aj ďalších iných fyzických osôb je dôvodom\nna využitie § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. a nie na nesprístupnenie celej informácie. Aplikácia §\n9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 2 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, či\n§ 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli aplikované bez existencie vecných a logických súvislostí,\na teda nepriliehavo a nesprávne. Na druhej strane žalovaný argumentáciu žiadateľa bez primeraných\nzákonných dôvodov v napadnutom rozhodnutí neakceptoval. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol, že žiadateľ pozná dotknutú osobu, tak takéto odôvodnenie je hrubo nezákonné, pretože\nnemôže podmieňovať poskytnutie požadovaných informácií vzťahom oprávnenej osoby k osobe, ktorej\nsa požadované informácie dotýkajú.\nIV. Vyjadrenia účastníkov konania\n12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.03.2024 (ďalej len „vyjadrenie“). Vo vyjadrení\nuviedol, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom\na vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.\n13. K nesprístupneniu disciplinárneho spisu uviedol, že prípadný dokument, či rozhodnutie z\ndisciplinárneho konania, nie je možné zabezpečiť anonymizáciou tak, ako sa to v určitých prípadoch\nvykonáva pri chránených osobných údajoch, pretože samotný obsah prípadného rozhodnutia či\ndokumentu z disciplinárneho konania by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu\ndotknutej osoby, čo predstavuje neprimeraný zásah do práva na ochranu osobnosti. Disciplinárne\nkonanie je interným konaním, je súčasťou osobného spisu policajta, nie je teda vecou verejnou,\nale zasahuje súkromne jednotlivca. Údaje z disciplinárneho konania prelamujú právo na prístup k\ninformáciám aj v prípade, že ide o štátneho zamestnanca, pretože predmetom disciplinárneho konania\nnie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú\ninformácie súkromnej povahy.\n14. K aplikácii § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov\nuviedol, že tieto vymedzujú taxatívne údaje, ktoré povinná osoba musí sprístupniť. Žiadateľ však žiadal\ninformácie, ktoré nespadajú do tejto kategórie. Žiadateľom požadované informácie sú informáciami\nosobnostnej povahy.\n15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 24.05.2024 (ďalej len „replika“). Z repliky\nvyplýva, že žalobca nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu k správnej žalobe a naďalej trvá na všetkých\nsvojich predchádzajúcich tvrdeniach. Konštatovania žalovaného sú vytrhnuté z kontextu, nepriliehavé\na účelové, bez opory v právnych a interných predpisoch. V rámci repliky tak žalobca zásadne zotrval\nna dôvodoch podanej žaloby.\n16. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.\n\nV. Relevantná právna úprava\n17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase osobami povinnými podľa tohto\nzákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné\ncelky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\n18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase každý má právo na prístup\nk informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.\n19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase informácie, ktoré sa\ndotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky\na obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná\nosoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným\nsúhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba;\nsúhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký\núčel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností\npohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v\nrozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase informácie o osobných\núdajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených\nosobitným zákonom povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe\npredchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne\núkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas\nmôže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov\nzosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej\nčinnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania\nspomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie..\n21. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase povinná osoba sprístupní na\núčely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme\nza podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,\nposlancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy\npre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady\nSlovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom\nvykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán\nverejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného\nobdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa\nprvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň\nustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej\nčinnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť\nvykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie\nalebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného\nrozpočtu.\n22. Podľa § 22 ods. 1 SP ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto\nzákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n23. Podľa § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní\n(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n24. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;\nlehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n\n25. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n26. Podľa § 59 ods. 1 SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to\nnevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa\nidentifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo\nalebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je\nnapríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na\nzáklade jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú\nidentitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu\nalebo sociálnu identitu.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n28. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu\npredmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/48/2023 je na základe\nuvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-11S/48/2023 a\nzároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 bola\nnáhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave.\n29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.\n30. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.08.2025 (§137 ods. 4 SSP).\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n31. Z predloženého administratívneho spisu a zo správnej žaloby vyplynulo, že medzi žalobcom a\nžalovaným je spor o to, či spis z disciplinárneho konania možno sprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z.\nz. Takýto spis žalovaný odmietol sprístupniť, a to s poukazom na ochranu osobnosti a osobných údajov\nako výnimku zo sprístupňovania informácií garantovaných zákonom č. 211/2000 Z. z.\n32. Základným princípom zákona č. 211/2000 Z. z. je princíp čo nie je tajné, je verejné. Z tohto princípu\nvšak tento zákon vymedzuje aj niekoľko výnimiek, kedy možno obmedziť prístup k informáciám. Tieto\ndôvody sú vymedzené v § 8 až 11a zákona č. 211/2000 Z. z., avšak môžu vyplývať aj z osobitného\npredpisu. V prejednávanom prípade je dôvod obmedzenia vymedzený § 9 zákona č. 211/ 2000 Z. z.,\nktorý upravuje ochranu osobnosti a osobných údajov.\n33. V prípade ochrany osobnosti a osobných údajov prevažuje podľa zákonodarcu záujem na ochrane\ntýchto údajov, a teda tieto údaje nie sú všeobecne dostupné žiadateľom. Aj tu však zákon vymedzuje\nvýnimky, keď osobné údaje môžu byť sprístupnené. V prípade § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ide\no situácie, keď tak ustanoví osobitný právny predpis alebo ak má povinná osoba súhlas dotknutej osoby\nso zverejnením údajov. V prípade § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. vymedzuje priamo tento zákon\n\nkonkrétne údaje [v písm. a) až g)], ktoré musia byť zverejnené. Tieto údaje sa však sprístupňujú len vo\nvzťahu k taxatívne vymedzenému okruhu subjektov, ktoré sú odsekom 3 aj priamo vymenované.\n34. Vo vzťahu k prvému žalovanému bodu, v ktorom žalobca namietal nezákonnosť výroku\nprvostupňového rozhodnutia, pričom touto nezákonnosťou sa nezaoberal žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí, dospel správny súd k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Výrok prvostupňového\nrozhodnutia vymedzuje, kto vo veci rozhodol, na základe akého právneho predpisu, vo vzťahu ku komu\nrozhodol, na základe čoho a ako rozhodol. Je síce pravdou, že výrok prvostupňového rozhodnutia\nodkazuje iba na použitie § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda nepoukazuje aj na odsek 2 tohto\nzákona, na druhej strane však treba uviesť, že tento výrok odkazuje na § 2 zákona o ochrane osobných\núdajov, z čoho podľa názoru správneho súdu treba odvodiť, že nepriamo (implicitne) odkazuje aj na\ndôvod nesprístupnenia informácií podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.\n35. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že spis z disciplinárneho konania mal byť zverejnený, pretože toto\nkonanie nie je konaním súkromnoprávnej povahy, tak tomuto názoru nemožno prisvedčiť. Správne\nkonanie, ktorého súčasťou sú aj konania o vyvodení disciplinárnej zodpovednosti, sú zásadne neverejné.\nPrávna teória uvádza, že zásada neverejnosti správneho konania znamená, že správne konanie nie je\nvo všeobecnosti prístupné verejnosti, t. j. každému, kto oň prejaví záujem bez toho, aby bol rozhodnutím\nsprávneho orgánu dotknutý (Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín : Heuréka, 2013,\ns. 21). Správne disciplinárne delikty sú rovnako tak svojou povahou druhom správneho deliktu ako\nverejnoprávneho deliktu. Podľa názoru správneho súdu preto nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru,\nže celý spis z disciplinárneho konania podlieha zverejneniu na základe nesprávnej domnienky o\n(súkromnoprávnej) povahe konania, ale treba ho skúmať z pohľadu zverejnenia informácií, ktoré zákon\nč. 211/2000 Z. z. pripúšťa (prikazuje) sprístupniť.\n36. Správny súd má za to, že za osobitnú súčasť ochrany osobnosti treba považovať aj ochranu\nosobných údajov. Čo sa týka žalobných bodov 2 a 3, kľúčom k ich posúdeniu je práve posúdenie\nkomplexnosti ochrany, ktorú poskytuje § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Ten totižto predstavuje jednu z\ndôležitých výnimiek zo všeobecného princípu sprístupňovania všetkých dostupných informácií podľa\npredmetného zákona. Dôležitosť ochrany, ktorú toto ustanovenie poskytuje, možno vidieť aj v tom, že\npokiaľ povinná osoba alebo žiadateľ nedisponujú súhlasom na zverejnenie informácií, ktoré spadajú\npod ochranu osobnosti alebo ochranu osobných údajov, povinná osoba povinne takéto informácie\nnesprístupní.\n37. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný,\nako aj prvostupňový orgán vzali do úvahy špecifiká prejednávaného prípadu, ktoré spočívajú tak v tom,\nže žalobca žiadal všetky informácie týkajúce sa disciplinárneho konania presne špecifikovanej osoby,\nako aj to, že táto osoba je osobou nadriadenou, a teda vzťahuje sa na ňu aj právna úprava § 9 ods. 3\nzákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorej určité informácie o „nadriadených“ sa sprístupňujú.\n38. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že orgány verejnej správy\nnesprístupnili žiadanú informáciu ako celok. Dôvod videli v naplnení tak ochrany osobnosti (§ 9 ods.\n1), ako aj v ochrane osobných údajov (§ 9 ods. 2) s tým, že na daný prípad nemožno aplikovať\nvýnimku podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa názoru správneho súdu tento prístup je\nprávne udržateľný. Komplexnosť údajov žiadaných žalobcom pritom vylučovala použitie § 12 tohto\nzákona. Nemožnosť využitia tohto ustanovenia uviedol aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Súčasťou\ndisciplinárneho spisu sú štandardne vyjadrenia osoby, ktorá je obvinená zo spáchania disciplinárneho\ndeliktu. Tieto vyjadrenia z logiky veci musia obsahovať informácie, ktoré sa týkajú osobnosti obvinenej\nosoby, pretože obsahujú údaje o tom, ako sa bráni voči disciplinárnemu previneniu, prečo konala tak,\nako konala, resp. prečo nekonala a podobne. Vzhľadom na to, že žalobca vedel, kto by mal vystupovať\nv disciplinárnom konaní v tomto postavení, bolo podľa názoru správneho súdu irelevantné postupovať\nči už podľa § 9 ods. 3 a osobný údaj (vymedzený v jednotlivých písmenách daného ustanovenia)\nnadriadeného sprístupniť, resp. podľa § 9 ods. 2 a takýto údaj tzv. začierniť. Ak by v sprístupnených\ninformáciách tieto údaje sprístupnené boli, došlo by tak k zásahu do ochrany osobnosti danej osoby. Ak\nby, naopak, tieto údaje boli začiernené z dôvodu ochrany osobnosti, tak by boli začiernené aj zvyšné\núdaje zo spisu (ochrana osobnosti), čím by žalobca nedosiahol lepšie postavenie pretože de facto by\ntým tak či tak došlo k odmietnutiu sprístupnenia informácie.\n\n39. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádzal ako dôvod nesprístupnenia informácie to, že žalobca\ndotknutú osobu pozná, ale odôvodňoval nesprístupnenie informácie práve komplexnosťou posúdenia\nobmedzenia sprístupnenia informácií podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Tento svoj záver podľa názoru\nsprávneho súdu v napadnutom rozhodnutí odôvodnil právne udržateľným spôsobom.\n40. Žalovaný taktiež správne zdôraznil, že nedisponuje súhlasom dotknutej osoby na zverejnenie\nžiadaných informácií, pričom nebolo jeho povinnosťou takýto súhlas získavať.\n41. Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo sťažovateľa dostávať\ninformácie podľa jeho predstáv a očakávaní (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 184/03 z 1. októbra 2003). Správne súdne konanie vzhľadom na funkciu a účel správneho súdnictva\n(kontrola zákonnosti výkonu verejnej správy) nie je pokračovaním administratívneho konania a správny\nsúd nie je ďalším „odvolacím orgánom“ ani ďalšou „inštitúciou vo verejnej správe“, ale je nezávislým\norgánom súdnej moci rozhodujúcim o právach fyzických osôb a právnických osôb. Napadnuté\nrozhodnutie dalo právne relevantné odpovede na žalobcom uplatnené odvolacie body, pričom sa s nimi\nrelevantným spôsobom vysporiadalo. Z pohľadu zásady jednotnosti konania prvostupňové rozhodnutie\na napadnuté rozhodnutie tvoria jeden celok, ktorý je v prejednávanom prípade právne udržateľný, keď\ndáva odpoveď na otázku, či možno sprístupniť disciplinárny spis v podobe, ako to žiadal žalobca (výrok\nrozhodnutia) a zároveň aj vysvetľuje dôvody, ktoré ho viedli k tomuto záveru (odôvodnenie rozhodnutia).\n42. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, sú v súlade so zákonom.\nSprávny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené\nzáujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny\nsúd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju\nzamietne (§ 190 SSP).\n43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}