Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/269/2022 1022201646 25. 09. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201646.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava V, so sídlom: Prokofievova 4, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 00 603 201, so sídlom: Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 2/2014 zo dňa 25.02.2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Petržalka v znení Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 9/2019 zo dňa 10.06.2019, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 2/2014 zo dňa 25.02.2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - Petržalka, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave vyslovuje nesúlad § 3 ods. 1, ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 2/2014 zo dňa 25.02.2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - Petržalka, prijatého uznesením č. 458 miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Petržalka dňa 25.02.2014, v znení Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 9/2019 zo dňa 10.06.2019, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 2/2014 zo dňa 25.02.2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - Petržalka, s ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami § 15 ods. 2, ods. 5, ods. 8, ods. 9, ods. 10, ods. 11 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou vo veciach územnej samosprávy podľa § 357 ods. 1 písm. a) a § 45 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), doručenou dňa 28.11.2022 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal vyslovenia nesúladu § 3 ods. 1, ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 2/2014 zo dňa 25.02.2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Petržalka v znení Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 9/2019 zo dňa 10.06.2019, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 2/2014 zo dňa 25.02.2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Petržalka (ďalej len „napadnuté VZN“), s ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) a s ustanoveniami § 15 ods. 2, ods. 5, ods. 8, ods. 9, ods. 10, ods. 11 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z.“). 2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil s poukazom na to, že protestu prokurátora č. Pd 42/21/1105-5-5 zo dňa 19.10.2021, podanému v časti ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 napadnutého VZN, nebolo zo strany žalovaného uznesením miestneho zastupiteľstva č. 483 zo dňa 14.12.2021 vyhovené, čo bolo žalobcovi
oznámené listom č. 2817/2113/2022/06-Pr/Če zo dňa 19.01.2022. Žalobca sa nestotožnil s dôvodmi nevyhovenia protestu prokurátora a zotrval na skutkových a právnych dôvodoch v ňom vyslovených. V žalobe poukázal najmä na právnu úpravu zákona č. 369/1990 Zb., zákona č. 79/2015 Z. z. a iné, a zdôraznil charakter napadnutého VZN ako primárnej právnej úpravy prijatej vo veciach územnej samosprávy, ako aj požiadavku na jej bezrozpornosť s prameňmi práva vyššej právnej sily podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Vo vzťahu k ustanoveniam § 3 ods. 1, ods. 2 napadnutého VZN s poukazom na ich obsah namietal, že pojem znečistenie a neporiadok napadnuté VZN nijako bližšie nevymedzuje ani nekonkretizuje. V dôsledku neurčitosti týchto pojmov vzniká právna neistota, keďže za tieto môže byť zo strany žalovaného považovaný aj taký odpad, na nakladanie s ktorým sa vzťahuje zákon č. 79/2015 Z. z., ktorý pojem odpad definuje a zároveň upravuje práva a povinnosti pri nakladaní s ním. 3. Žalobca ďalej poukázal na § 15 ods. 2, ods. 5, ods. 8, ods. 9 zákona č. 79/2015 Z. z., ktorý upravuje postup príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu s určením lehoty na jeho odstránenie, a uzavrel, že zákon č. 79/2015 Z. z. v otázke nakladania s nezákonne umiestneným odpadom obsahuje vlastnú právnu úpravu, pričom v zmysle § 108 ods. 1 písm. q) označeného zákona ide o výkon štátnej správy, ktorý zabezpečujú okresné úrady, preto znenie § 3 ods. 1, ods. 2 napadnutého VZN, ktoré sa týka povinností dotknutých osôb odstrániť znečistenie a neporiadok, navyše bez ohľadu na to, akým spôsobom k znečisteniu došlo, vzhľadom na ich neurčitosť, kolidujú s ustanoveniami zákona č. 79/2015 Z. z. a v tejto otázke žalovaný prekročil svoju právomoc podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. 4. V rámci polemiky s dôvodmi nevyhovenia protestu prokurátora, ktoré žalovaný formuloval v liste č. 2817/2113/2022/06-Pr/Če zo dňa 19.01.2022, žalobca okrem iného dodal, že žalovanému žiadne ustanovenie zákona ani napadnutého VZN nebráni vlastníkov vyzvať na odstránenie odpadu, nakoľko takáto otázka v ňom upravená nie je. Spornou je však skutočnosť, že ustanovenie § 3 napadnutého VZN priamo ukladá povinnosť znečistenie alebo neporiadok odstrániť bez ohľadu na to, akým spôsobom k znečisteniu došlo, a na skutočnosť, že s porušením akéhokoľvek ustanovenia napadnutého VZN je spojená sankcia podľa § 8. Z predmetného ustanovenia nie je zrejmé, na koho náklady má k odstráneniu znečistenia alebo neporiadku dôjsť, z okolností však vyplýva, že na vlastné náklady vlastníka, nájomcu, užívateľa alebo správcu. Žalovaný týmto spôsobom prenáša zodpovednosť, resp. povinnosť na vynaloženie nákladov na odstránenie odpadu, resp. nedefinovaného znečistenia a neporiadku, na iné ako zákonným postupom zistené zodpovedné subjekty. Ustanovenie § 3 ods. 1 napadnutého VZN upravuje práva a povinnosti vlastníkov, resp. užívateľov, nájomcov alebo správcov nehnuteľností a verejných priestranstiev nachádzajúcich sa na území mestskej časti tak, že stanovuje rozsah ich povinností nad rámec právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 79/2015 Z. z., ktoré nesplnomocnili obec na takúto úpravu práv a povinností vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa na jej území. Nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom je výkonom štátnej správy, ktorý zabezpečujú okresné úrady. Obec podľa zákona č. 79/2015 Z. z. iba plní úlohy na príslušnom úseku štátnej správy a žiadne ustanovenie tohto zákona neumožňuje obci uložiť povinnosť v ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 napadnutého VZN na odstránenie odpadu bez zistenia zodpovedného subjektu. Takouto úpravou môže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv a povinností vlastníkov, resp. užívateľov takýchto nehnuteľností a verejných priestranstiev. Dotknutými ustanoveniami napadnutého VZN žalovaný zasahuje do kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré sú v konaní o určenie zodpovednej osoby povinné zistiť v každom individuálnom prípade osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu, ako aj to, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, zanedbal povinnosť urobiť všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti. 5. Žalobca konštatoval, že existencia právnej úpravy určitej oblasti spoločenských vzťahov zákonom znamená, že zákonodarca si túto oblasť právnej úpravy vyhradil. Akékoľvek pozmeňovanie a prispôsobovanie, prípadne rozširovanie právnych noriem podzákonnými právnymi predpismi vedie k neprípustnému zasahovaniu do právomoci orgánov štátu. Obce sú pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení (ďalej aj „VZN“) limitované svojou samostatnou pôsobnosťou, preto nemôžu vo VZN upravovať otázky, ktoré sú upravené predpismi súkromného alebo verejného práva, bez osobitného splnomocnenia v zákone, resp. nad jeho rámec, navyše spôsobom, ktorý odporuje zákonu za súčasného uloženia sankcie. Obec je povinná v rámci normatívnej úpravy zabezpečenia čistoty a poriadku obmedziť sa len na výzvu na dodržiavanie čistoty a poriadku, resp. výzvu na odstránenie znečistenia a neporiadku, avšak bez uloženia povinnosti takéto znečistenie a neporiadok odstrániť na vlastné náklady vyzvaného subjektu bez zistenia zodpovedného subjektu zákonom určeným postupom. Rozsah normotvornej
činnosti obecných zastupiteľstiev je vždy obmedzený základnými právami a slobodami garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, a ak orgán územnej samosprávy prostredníctvom VZN ustanoví podmienky obmedzujúce základné práva a slobody, koná tak nad rámec čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky a dostáva sa do rozporu s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. 6. K žalobe sa stručne vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 13.04.2023, v ktorom v plnom rozsahu odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia a stanoviská. 7. Replika žalobcu v danej veci nebola podaná. 8. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. h) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách vo veciach územnej samosprávy. 11. Podľa § 357 ods. 1 písm. a) SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom. 12. Podľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. 13. Podľa § 367 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade. 14. Podľa § 367 ods. 2 SSP ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť. 15. Podľa § 367 ods. 3 SSP obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť. 16. Podľa § 170 písm. c) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z. vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie
nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 19. Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len "štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. 20. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z. z. vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný do troch pracovných dní po zistení, že na jeho nehnuteľnosti bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza. 21. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. na základe oznámenia podľa odsekov 1 a 2 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva po vykonaní miestnej ohliadky overí, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin, a vydá o tom odborné vyjadrenie; odborné vyjadrenie vydá aj vtedy, ak vykonané overenie nasvedčuje tomu, že nie je podozrenie zo spáchania trestného činu. Ak je to odôvodnené, k vykonaniu miestnej ohliadky sa prizve aj zástupca iného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. 22. Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, začne konanie o určenie zodpovednej osoby, v ktorom postupuje podľa odsekov 9 až 12. 23. Podľa § 15 ods. 9 zákona č. 79/2015 Z. z. príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby a) zisťuje osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu, b) zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, zanedbal povinnosť urobiť všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu alebo povinnosť podľa rozhodnutia súdu, alebo či mal z tohto umiestnenia odpadu majetkový prospech alebo iný prospech, ak nezistí osobu podľa písmena a). 24. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 79/2015 Z. z. ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby zistí osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu podľa odseku 9 písm. a), určí ju za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom a zároveň určí primeranú lehotu na jeho odstránenie. 25. Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 79/2015 Z. z. ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby zistí, že nastali skutočnosti uvedené v odseku 9 písm. b), určí vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom a zároveň určí primeranú lehotu na jeho odstránenie. 26. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/269/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/269/2022. 27. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal súlad napadnutého VZN žalovaného so
zákonom, pri viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je namieste postup podľa § 367 ods. 1 SSP. 28. Predmetom správneho súdneho prieskumu v danej veci bolo napadnuté VZN (konkrétne jeho ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2), ktoré bolo prijaté uznesením miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 458 zo dňa 25.02.2014 s účinnosťou od 15.03.2014 a bolo zmenené a doplnené VZN č. 9/2019 zo dňa 10.06.2019, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 2/2014 zo dňa 25.02.2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Petržalka, prijatým uznesením miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 64 zo dňa 10.06.2019, s účinnosťou od 17.07.2019. Predmetom napadnutého VZN v zmysle jeho ustanovenia § 1 je úprava práv a povinností právnických a fyzických osôb pri dodržiavaní a zabezpečovaní poriadku a udržiavaní čistoty na území mestskej časti Bratislava – Petržalka. Ustanovenie § 3 napadnutého VZN nesie názov „Zodpovednosť za čistotu a poriadok“. 29. Podľa § 3 ods. 1 napadnutého VZN za čistotu a poriadok na verejných priestranstvách a nehnuteľnostiach zodpovedá ich vlastník, nájomca, užívateľ alebo správca bez ohľadu na to, akým spôsobom k znečisteniu došlo a tento je povinný bezodkladne znečistenie alebo neporiadok odstrániť. 30. Podľa § 3 ods. 2 napadnutého VZN právnická osoba a fyzická osoba zodpovedá za konanie, ktorým sama spôsobí alebo inému umožní spôsobiť znečistenie alebo iný neporiadok na verejných priestranstvách alebo na nehnuteľnostiach, narušujúci vzhľad alebo prostredie mestskej časti. 31. Správny súd sa v danej veci zaoberal súladom citovaných ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 napadnutého VZN s ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. a s ustanoveniami § 15 ods. 2, ods. 5, ods. 8, ods. 9, ods. 10, ods. 11 zákona č. 79/2015 Z. z. tak, ako boli namietané v žalobe. 32. Všeobecne záväzné nariadenie je normatívny správny akt, ktorý obec (mestská časť) vydáva buď vo veciach územnej samosprávy - na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona (čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „Ústava“), pričom ide o tzv. originárny výkon jej kompetencií, alebo vo veciach preneseného výkonu štátnej správy na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (čl. 71 ods. 2 Ústavy), ide o tzv. odvodenú, delegovanú kompetenciu. Rozdiel medzi uvedenými dvoma kategóriami VZN je daný ich účelom (územnosprávna regulácia/výkon štátnej správy), právnym titulom (originárne kompetencie vyplývajúce priamo z Ústavy/delegované kompetencie podmienené zákonným splnomocnením a jeho rozsahom), ale aj podmienkami ich súladnosti s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Kým VZN vo veciach územnej samosprávy nesmie byť v rozpore s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), VZN vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, nesmie byť v rozpore s okrem už uvedenými právnymi predpismi ani so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (§ 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.), teda požiadavka na jeho právnu konformitu je vyššia. Pre originárne kompetencie obce zároveň platí, že obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba (§ 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.). 33. Správny súd sa na základe vyššie uvedených hľadísk zaoberal predovšetkým tým, v akom režime bolo vydané napadnuté VZN, ktorého nesúlad so zákonom žalobca namietal. Dospel pritom k záveru, že napadnuté VZN bolo vydané vo veciach územnej samosprávy podľa čl. 68 Ústavy, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotného jeho obsahu, odkazujúceho na § 6 ods. 1, § 4 ods. 3 písm. f), písm. g), písm. h), § 3 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. a § 15 ods. 2 písm. a), § 29 zákona č. 377/1990 Zb., a teda vyplýva z vôle miestneho zastupiteľstva ako zastupiteľského zboru oprávneného uznášať sa na nariadeniach, vyjadrenej v záhlaví napadnutého VZN. 34. Z uvedeného je teda zrejmé, že mestská časť využila svoje samosprávno-regulačné oprávnenie vyplývajúce z jej originárnej kompetencie na to, aby napadnutým VZN upravila práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri dodržiavaní a zabezpečovaní poriadku a udržiavaní čistoty na jej území, čo bolo deklarované v § 1 napadnutého VZN. Správny súd na tomto mieste uvádza, že do originárnej
kompetencie obce pri výkone samosprávy patrí okrem iného aj zabezpečovanie údržby a vykonávanie správy verejných priestranstiev, udržiavanie čistoty v obci, utváranie a ochrana zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce obyvateľov obce, ako aj ochrana životného prostredia [§ 4 ods. 3 písm. f), písm. g), písm. h) zákona č. 369/1990 Zb.], a v tejto súvislosti aj určovanie pravidiel na udržiavanie čistoty a na ochranu verejnej zelene nariadením [§ 4 ods. 5 písm. a) bod 2. zákona č. 369/1990 Zb.], avšak zároveň dodáva, že táto kompetencia podlieha jednak ústavnoprávnemu limitu vyjadrenému v čl. 13 ods. 1, ods. 2 Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd s tým, že medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom; jednak limitu vyjadrenému v § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., ktorý uprednostňuje reguláciu konkrétnych spoločenských vzťahov zo strany štátu. Tieto limity však vo vzťahu k § 3 ods. 1, ods. 2 napadnutého VZN neboli zo strany žalovaného zachované. 35. Predmetom úpravy zákona č. 79/2015 Z. z. je v zmysle jeho ustanovení § 1 ods. 1 písm. c), písm. i), písm. j) úprava práv a povinností právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva. Tento zákon zároveň definuje pojem odpad, nakladanie s ním a tiež pôvodcu odpadu (§ 2 - § 4). Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona je odpadom hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť. V ustanovení § 15 zákon upravuje zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu a presný postup orgánu štátnej správy pri zisťovaní okolností nezákonného umiestnenia odpadu a zodpovednej osoby, pričom oprávnenie konať v týchto otázkach zveruje orgánu štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva, konkrétne okresnému úradu [§ 108 ods. 1 písm. q), § 108 ods. 2]. Úlohou obce pri vykonávaní pôsobnosti tohto zákona vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva je prejedávať priestupky podľa § 115 ods. 3 písm. a), ukladať za ne pokuty podľa 115 ods. 2 písm. a) a poskytovať držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce (§ 109 zákona č. 79/2015 Z. z.). 36. Napadnuté VZN upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb pod následkom sankcie v ustanoveniach § 3 ods. 1, ods. 2 tak, že priamo (bez ďalšieho) pripisuje zodpovednosť za čistotu a poriadok na verejných priestranstvách a nehnuteľnostiach ich vlastníkovi, nájomcovi, užívateľovi alebo správcovi, a to (expressis verbis) bez ohľadu na to, akým spôsobom k znečisteniu došlo, a týmto subjektom zároveň priamo ukladá povinnosť bezodkladne znečistenie alebo neporiadok odstrániť. Zároveň právnickým a fyzickým osobám priamo (bez ďalšieho) pripisuje zodpovednosť za konanie, ktorým tieto osoby spôsobia alebo inému umožnia spôsobiť znečistenie alebo iný neporiadok na verejných priestranstvách alebo na nehnuteľnostiach, narušujúci vzhľad alebo prostredie mestskej časti. Sankcia za porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z napadnutého VZN je upravená v jeho ustanovení § 8. 37. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že úprava sporných ustanovení napadnutého VZN, ktorá bola prijatá ako úprava vo veciach územnej samosprávy, a ktorá sa týka zodpovednosti a povinnosti právnických a fyzických osôb v súvislosti so znečistením a neporiadkom na verejných priestranstvách a nehnuteľnostiach, koliduje so zákonnou úpravou zakotvenou v § 15 zákona č. 79/2015 Z. z., ktorej predmetom je presne stanovený postup orgánu štátnej správy pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu a vyvodzovaní zodpovednosti zaň. Právnu úpravu na tomto úseku si zákonodarca vymienil ako takú, ktorá bude predmetom zákona, a zveril ju orgánom štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva, konkrétne príslušným okresným úradom, pričom dodržal ústavnoprávny limit daný čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy. S ohľadom na zásadu prednosti regulácie vymienenej zo strany štátu musí úprava rovnakých spoločenských vzťahov prostredníctvom samosprávy ustúpiť, čím sa však žalovaný pri tvorbe napadnutého VZN neriadil a prijal vlastnú úpravu, ktorá navyše nezodpovedá požiadavkám stanoveným pre právne normy, konkrétne požiadavke na jasnosť, zrozumiteľnosť a určitosť s tým, že pri jej aplikácii nesmú vzniknúť pochybnosti o jej obsahu. 38. Správny súd v tejto súvislosti dopĺňa, že žalovaný pojmy neporiadok a znečistenie napadnutým VZN nezadefinoval, hoci definícia základných pojmov sa nachádza v § 2 napadnutého VZN. Tieto pojmy nie sú zadefinované ani zákonom č. 369/1990 Zb., z ktorého pri tvorbe napadnutého VZN žalovaný vychádzal, preto je v tomto smere úprava prijatá žalovaným nejasná, nezrozumiteľná a neurčitá. Vychádzajúc z gramatického výkladu pojmu znečistenie alebo neporiadok, ktoré možno v kontexte s verejným priestranstvom či nehnuteľnosťou interpretovať ako prostredie zbavené odpadu, a s poukazom na obsah definície pojmu odpad podľa § 2 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. je tak možné
dospieť k záveru, že tieto pojmy sa či už čiastočne alebo úplne prekrývajú, a teda aj na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že obe právne úpravy si navzájom kolidujú. Navyše neurčitosť pojmov vytvára právnu neistotu o obsahu právnej úpravy a narúša princíp legitímnych očakávaní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 54/00 z 31.10.2001 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 194, pod č. 487/2001, podľa ktorého: „Pri skúmaní ústavnosti a zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia nemožno odhliadnuť ani od toho, či posudzovaná podzákonná norma spĺňa základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí aj dostatočne presné a zrozumiteľné vyjadrenie jej obsahu tak, aby umožnila právnickým osobám a fyzickým osobám prispôsobiť svoje správanie.“ 39. Napadnuté VZN v sporných ustanoveniach ukladá právnickým a fyzickým osobám nové povinnosti (povinnosť bezodkladne znečistenie alebo neporiadok odstrániť), a to nad rámec stanovený zákonom a v rozpore s ním, a pripisuje zodpovednosť dotknutým subjektom za znečistenie a neporiadok bez ohľadu na to, kto ich spôsobil, bez dodržania zákonného postupu vo vzťahu k zisťovaniu zodpovednej osoby a vyvodzovaniu zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadov v súlade so zákonom (§ 15 ods. 2, ods. 5, ods. 8 až ods. 11 zákona č. 79/2015 Z. z.), navyše spôsobom, ktorý nie je dostatočne určitý a pripúšťa rôzny výklad dotknutých ustanovení (absentuje jasné stanovenie konkrétneho subjektu povinnosti, konanie, ktoré vedie k zodpovednosti a iné). Správny súd nad rámec vyššie uvedeného dodáva, že štátna regulácia nakladania s odpadmi nie je samoúčelná aj s ohľadom na rôzny charakter odpadu a s tým spojené osobitné požiadavky na jeho likvidáciu. Žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu alebo zákonného splnomocnenia prenáša zodpovednosť na iné ako zákonným postupom zistené zodpovedné subjekty, čím neprimerane zasahuje do práv dotknutých osôb a kompetencií orgánov štátnej správy, čo je neprípustné. Podzákonným právnym predpisom sa subjektom práva nesmú ukladať nové právne povinnosti, ktoré nemajú oporu v zákone. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 129/04 z 12.11.2004 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 279, pod č. 665/2004, podľa ktorého: „Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce (mesta) zakladajú povinnosti fyzických a právnických osôb, aj prenesená normotvorná pôsobnosť obce (mesta) podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Správny súd konštatuje, že žalovaný prekročil svoju originárnu právomoc vo veciach územnej samosprávy podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., ak napadnutým VZN upravil spoločenské vzťahy, ktorých úprava primárne spadá pod zákon č. 79/2015 Z. z. Zákonodarca ju zveril orgánom štátnej správy, pričom nemienil v tejto otázke pristúpiť k delegovaniu svojej právomoci v oblasti výkonu štátnej správy na obec, resp. mestskú časť. Žalovaný nebol na vydanie napadnutého VZN v týchto otázkach výslovne splnomocnený zákonom, teda napadnuté VZN vykazuje aj rozpor s ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., z ktorých vyplýva požiadavka na právnu konformitu vydaného VZN vo vzťahu k právnym predpisom vyššej právnej sily. 40. Správny súd dodáva, že žalovaný svoj postup v konaní pred správnym súdom nezdôvodnil a na svoju obranu neuviedol žiadne argumenty, preto správny súd nemohol v tomto smere zvážiť a vyjadriť sa k žiadnym námietkam. Z priebehu administratívneho konania, v ktorom bol podaný protest prokurátora v danej veci, je správnemu súdu zrejmé, že žalovaný nepopiera nesúlad napadnutého VZN so zákonom, uvedomuje si, že nezákonne uložený odpad je predmetom úpravy zákona č. 79/2015 Z. z. a svoj postup odôvodňuje tým, že takéto riešenie je menej zdĺhavé. Správny súd, stotožniac sa s názorom žalobcu vyjadreným v žalobe, v tejto súvislosti uvádza, že žalovanému nič nebráni v tom, aby garanciu čistoty a poriadku v obci riešil nesankčnými spôsobmi, napríklad aj výzvou a pripomenutím zákonom stanovených povinností (§ 12 a nasl. zákona č. 79/2015 Z. z.), avšak spôsob, ktorý žalovaný zvolil na dosiahnutie tohto účelu, nie je súladný so zákonom v podobe nesúladu ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 napadnutého VZN s ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. a s ustanoveniami § 15 ods. 2, ods. 5, ods. 8, ods. 9, ods. 10, ods. 11 zákona č. 79/2015 Z. z. 41. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd posúdil žalobu ako dôvodnú v celom rozsahu a vyslovil nesúlad dotknutých ustanovení napadnutého VZN so zákonom tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Správny súd dodáva, že dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia strácajú dotknuté ustanovenia napadnutého VZN účinnosť. Žalovaný je povinný do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uviesť napadnuté VZN v dotknutých ustanoveniach do súladu so zákonom, inak tieto ustanovenia po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia strácajú platnosť (§ 367 ods. 2, ods. 3 SSP).
42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.