Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/98/2022 1022201635 25. 11. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201635.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom v právnej veci žalobcu: prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXXX-XX zo dňa 26. októbra 2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17. júla 2017, Sociálna poisťovňa, pobočka A. B. (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) podľa § 144 ods. 1, § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) predpísala B. C. D. (ďalej len „ďalší účastník“) poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej aj ako „poistné“), spolu vo výške 4.283,80 eur za mesiace január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový orgán tým, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky ďalší účastník neodviedol vôbec za mesiace január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008, čím porušil ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podal ďalší účastník odvolanie. 4. Žalovaná, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXXX-XX zo dňa 26. októbra 2017 podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. napadnuté rozhodnutie zmenila tak, že uznala námietku premlčania práva žalovanej predpísať poistné za mesiace január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 a jún 2007 a doplnila text: 5. „...Sociálna poisťovňa, pobočka A. B., podľa § 144 ods. 1zákona o sociálnom poistení a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., Vám predpisuje za obdobie júl 2007, august 2007, september 2007, október 200 7, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 spolu v sume 3.465,64 eur.“
6. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 128 ods. 1 písm. c/, § 3 pśm. a/, § 5 písm. c/, § 128 ods. 2 písm. c/, § 129 ods. 1, 2, § 129 ods. 2, § 130 písm. c/, § 131 ods. 1 písm. c/, § 137 písm. b/, § 138 ods. 6, 9, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka A. B., v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu formálneho nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného, a z dôvodu uznania námietky premlčania v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti jej rozhodnutia. 7. Poukázala na to, že Slovenská lekárska komora vydala dňa 8. decembra 2005 ďalšiemu účastníkovi konania licenciu č. A./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore praktický lekár pre dospelých. 8. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011 ako Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), ďalší účastník konania mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 v sume 1 269 492,00 Sk (daňové priznanie podané 20. februára 2006) a za rok 2006 v sume 1 743 777,00 Sk (daňové priznanie podané 15. marca 2007), t.j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2005 (82 800,00 Sk) a rok 2006 (91 200,00 Sk). 9. Sociálna poisťovňa, pobočka A. B., vykonala na základe údajov, uvedených v systéme Sociálnej poisťovne, porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že ďalší účastník konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007. júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008. jún 2008 neuhradil vôbec do dňa vydania napadnutého rozhodnutia (rozpis: Príloha k rozhodnutiu, číslo: XXX-XXXXXXXXXX- E.). 10. Námietky ďalšieho účastníka konania, uvedené v odvolaní, podľa právneho názoru žalovanej nezakladali dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 11. Podlá právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie, v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje 12. Ohľadom námietky premlčania žalovaná uviedla, že námietku premlčania možno uplatniť v každom štádiu konania, teda aj v štádiu po vydaní prvostupňového rozhodnutia, a teda bola Sociálna poisťovňa povinná pri vznesení oprávnenej námietky premlčania v rámci odvolacieho konania túto námietku uznať. 13. Poistné za mesiac jún 2007 bolo splatné dňa 9. júla 2007, tzn. desaťročná premlčacia lehota práva predpísať poistné za mesiac jún 2007 uplynula dňa 9. júla 2017, za obdobie január 2007 až máj 2007 uplynula ešte skôr. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17. júla 2017, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty upravenej v ustanovení § 147 ods. 1 zákona. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie, v rámci odvolacieho konania uznala námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie január 2007 až jún ,2007. Ďalšiemu účastníkovi konania bolo teda čiastočne vyhovené. Námietku premlčania práva predpísať poistné, ktoré sa viaže na poistné za mesiace júl 2007 až jún 2008 žalovaná neuznala, pretože ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. 17. júla 2017, neuplynula 10-ročná premlčacia lehota, plynúca odo dňa splatnosti poistného za tieto mesiace. II. Žaloba a jej dôvody 14. Voči napadnutému rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie.
15. Prokurátor vzniesol kľúčovú námietku, ktorou je zodpovedanie otázky, či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaný na jej uplynutie prihliadať ex offo. V tejto súvislosti žalobca namieta, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne. Nestačí teda, aby v tejto lehote iba prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie rozhodnutia má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je mím viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. Zákon o sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej doby, nie je preto možné súhlasiť s tým, že by k spočívaniu premlčacej doby v predmetnej veci došlo počas konania, resp. vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky, tak ako sa nesprávne domnieva žalovaný vo svojom rozhodnutí. Žalobca je preto toho názoru, že samotné vznesenie námietky premlčania účastníkom bolo nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Inštitút premlčania práva na predpísanie poistného podľa zákona o sociálnom poistení svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve. 16. Včas a oprávnenou osobou podané odvolanie spôsobí dva účinky - suspenzívny (odkladný účinok) a devolutívny účinok. Devolutívny účinok znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa. Odkladný účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Podané odvolanie vždy znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do konečného rozhodnutia o odvolaní nemožno rozhodnutie vykonať, teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, resp. jej vynútenia. Ani jeden z uvedených účinkov odvolania nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Tak isto bez vplyvu na premlčanie je doplňujúce konanie, vykonané prvostupňovým orgánom po doručení odvolania, alebo samotné konanie o odvolaní pred príslušným odvolacím orgánom. Žalobca poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018, sp. zn. 9Sžso/33/2020 z 30.06.2021. 17. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto trvá na tom, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote, stanovenej v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. III. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 18. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník, ktorý sa vzdal v zmysle ustanovenia § 32 ods. 4 SSP svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom. IV. Vyjadrenie žalovanej 19. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zopakovala, že boli splnené obe podmienky vyžadované zákonom č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorých je fyzická osoba povinná odvádzať poistné na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. 20. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že B. C. D. bol v rozhodnom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. Oprávnenie na výkon tejto činnosti mu vzniklo 8. decembra 2005. Na základe dosiahnutých príjmov z podnikania za roky 2005 a 2006 vznikla žalobcovi povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, čo žalobca v žalobe nenamietal. 21. Predmetom sporu je podľa žalovanej otázka, či sa právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčuje alebo prekluduje a či na uplynutie tejto lehoty musí žalovaná prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaná poukázala na rozdielnu judikatúru Najvyššieho súdu SR a
Najvyššieho správneho súdu SR, pričom podľa jej názoru § 147 citovaného zákona upravuje premlčanie, nie preklúziu, keďže zákon používa pojem „právo sa premlčí“. 22. Žalovaná zdôraznila, že inštitút premlčania a preklúzie nemožno zamieňať. Preklúzia spôsobuje zánik práva uplynutím lehoty, zatiaľ čo premlčanie znamená iba zánik jeho súdnej vymáhateľnosti po vznesení námietky premlčania. Z toho dôvodu Sociálna poisťovňa na premlčanie neprihliada ex offo, ale len ak bola námietka premlčania vznesená účastníkom konania. Tento právny názor podľa žalovanej potvrdzuje aj viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 10Sžsk/6/2019, 7Sžsk/64/2018, 9Sžsk/156/2018). 23. V predmetnej veci B. D. námietku premlčania uplatnil, a preto sa ňou žalovaná v odvolacom konaní zaoberala. Zistila, že poistné za obdobie január až jún 2007 je premlčané, a preto zmenila rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že poistné predpísala len za obdobie júl 2007 až jún 2008, keďže desaťročná lehota podľa § 147 ods. 1 zákona neuplynula. 24. Žalovaná ďalej uviedla, že premlčanie treba posudzovať ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, nie ku dňu jeho právoplatnosti, pretože rozhodnutie nadobúda právoplatnosť až po doručení účastníkovi a po uplynutí lehôt na odvolanie, čo nemožno vopred predvídať. Podľa jej názoru vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného v zákonnej lehote je dostatočné na zachovanie práva Sociálnej poisťovne. 25. Na podporu tohto výkladu žalovaná odkázala aj na rozhodnutia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (napr. č. XXXXX/XXXX-X_F., XXXXX/XXXX-X_F.) a rozhodnutie ministra č. XXXXX/XXXXX_F., podľa ktorých premlčacia lehota sa viaže na deň vydania rozhodnutia o predpísaní poistného, nie na deň jeho právoplatnosti. Tento názor je podľa žalovanej v súlade aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 9Sžsk/65/2019). 26. Žalovaná súčasne dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/79/2022, zo dňa 20. decembra 2022, v ktorom najvyšší správny súd vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty takisto vychádzal zo záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016, zo dňa 30. mája 2018, na ktorý žalovaná poukázala vyššie a premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné posúdil ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané v danom prípade napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým bola preskúmaná zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 4. augusta 2017, vo veci predpísania poistného za obdobie máj 2009 až december 2010, nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júna 2021). 27. Žalovaná zastáva právny názor, že povinnosťou správnych orgánov, ako aj súdu, v rozsahu ich pôsobnosti je aplikovať platné právo a vykonať jeho výklad vychádzajúc zo znenia právnej normy s prihliadnutím na jej účel a vôľu zákonodarcu, čo mienil touto právnou úpravou ustanoviť. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn, III. ÚS 274/07, zo dňa 11. októbra 2007, z ktorého vyplýva, že správne súdy sú oprávnené odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Naviac poukazujeme na tú skutočnosť, že právny inštitút premlčania práva predpísať poistné upravený v § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. sa aplikuje od 1. januára 2004, kedy zákon č. 461/2003 Z. z. nadobudol účinnosť bez toho, aby bolo toto ustanovenie zmenené, resp. inak novelizované. 28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zastáva právny názor, že nárok na predpísanie poistného za mesiace júl 2007 až jún 2008 nie je premlčaný a bol uplatnený lege artis, t. j. podľa zákona. V. Replika žalobcu 29. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca uvádza na to, že sa s tvrdeniami žalovanej obsiahnutými v jej vyjadrení, nestotožňuje
30. Ďalej zotrval na tom, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote (§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), stanovenej zákonom. Nestačí, aby v tejto lehote iba prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie rozhodnutia má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je mím viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. Zákon o sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej doby. Nie je preto možné súhlasiť s tým, že by k spočívaniu premlčacej doby došlo počas konania, resp. vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky. 31. V súvislosti s premlčaním práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné na povinné sociálne poistenie žalobca poukazuje na podrobný a presvedčivý výklad uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.1.2018. Okrem toho žalobca poukazuje aj na novší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30.6.2021. VI. Duplika žalovanej 32. Žalovaná uviedla, že jej nie je zrejmé, prečo žalobca stále prezentuje a obhajuje svoj právny názor, podľa ktorého je inštitút premlčania práva Sociálna poisťovňa predpísať poistné v skutočnosti prejavom preklúzie, keď žalovaná už vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12. apríla 2023 jasne uviedla, že v judikatúre Najvyšší súd Slovenskej republiky existujú rozdielne právne názory na to, či má Sociálna poisťovňa prihliadať na uplynutie lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo - či ide teda o premlčaciu alebo prekluzívnu lehotu. 33. Taktiež poukazuje na rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VS/3/2019, zo dňa 24. novembra 2020.. VII. Relevantná právna úprava 34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 36. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 37. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 38. Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 39. Podľa § 129 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor. 40. Podľa § 130 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
41. Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného na starobné poistenie je povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu. 42. Podľa ustanovenia § 137 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu. 43. Podľa § 138 ods. 6 prvá a druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. 44. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu. 45. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 48. Podľa § 227 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec a poberáte!’ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. 49. Podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 50. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. VIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 51. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 52. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 53. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného ďalšiemu účastníkovi konania za obdobie mesiacov júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007 a január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume
3.465,64 eur. Žalovaná pritom uznala námietku premlčania vznesenú ďalším účastníkom v odvolacom konaní za obdobie mesiacov január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 a jún 2007. 54. Sporným bolo zodpovedanie otázky, v akom rozsahu (dlžného poistného) bolo potrebné uznať vznesenú námietku premlčania práva na predpísanie poistného, keďže žalobca bol toho názoru, že právo predpísať poistné bolo premlčané aj za mesiace júl 2007, august 2007 a september 2007 Žalobca dôvodil, že judikatúra kasačného súdu sa k zodpovedaniu otázky, či je lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., premlčacou alebo prekluzívnou, stavia nejednotne a to aj vo vzťahu k posúdeniu, či na námietku premlčania je potrebné prihliadať ex offo alebo iba na námietku vznesenú účastníkom konania. 55. Podľa názoru žalobcu možno poistné považovať za predpísané až nadobudnutím právoplatnosti príslušného rozhodnutia o predpísaní poistného a keďže toto nadobudlo právoplatnosť až dňa 30. októbra 2017, právo predpísať poistné so splatnosťou, ktorá nastala skôr ako 30. októbra 2007 je premlčané. 56. Správny súd konštatuje, že ku dňu jeho rozhodovania bola rozhodovacia prax kasačného súdu vo vzťahu k nastolenej spornej otázke zjednotená a jednoznačne vyriešená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023, v ktorom konštatoval, že „... Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.“. 57. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa v citovanom rozsudku vyjadril aj ku otázke, či je potrebné na premlčanie práva predpísať poistné prihliadať ex offo, alebo iba na námietku vznesenú účastníkom konania, avšak z dôvodu, že v predmetnom prípade vzniesla ďalšia účastníčka námietku premlčania včas a žalovaná sa ňou v napadnutom rozhodnutí aktívne zaoberala, nemožno túto námietku vyhodnotiť ako relevantnú. Napokon, veľký senát sa vyjadril, že Sociálna poisťovňa sa premlčaním začne zaoberať až po vznesení takejto námietky (bod 28 rozsudku). 58. Vychádzajúc z uvedeného názoru veľkého senátu vyplýva, že zákon č. 461/2003 Z. z. Sociálnej poisťovni neustanovuje maximálnu lehotu, v ktorej môže poistné predpísať, avšak pokiaľ ho predpíše po uplynutí 10 ročnej lehoty počítanej odo dňa splatnosti poistného, je povinná na vznesenú námietku premlčania prihliadať. Zároveň veľký senát ustálil, že pod pojmom „predpísať“ je potrebné rozumieť
povinnosť pobočky Sociálnej poisťovne vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom nie je potrebné, aby takéto rozhodnutie o predpísaní poistného v lehote podľa § 147 ods. 1 uvedeného zákona aj nadobudlo právoplatnosť. 59. S konkretizáciou na prejednávanú vec je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala ďalšej účastníčke poistné, bolo vydané dňa 17. júla 2017. Námietku premlčania preto bolo potrebné uznať vo vzťahu k poistnému, ktorého splatnosť nastala pred 17. júlom 2007, t. j. tak, ako to správne zohľadnila žalovaná za obdobie mesiacov do júna 2007 (vrátane). Poistné za mesiac júl 2007 bolo splatné už po tomto dátume, a to dňa 8. augusta 2007 a teda ku premlčanie práva zaň resp. za neskoršie mesiace, nedošlo. 60. Správny súd tak dospel k záveru, že žalovaná vec správne právne posúdila, ak dospela k záveru, že námietka premlčania vznesená ďalším účastníkom v rámci odvolacieho konania proti prvostupňovému rozhodnutiu o predpísaní penále je čiastočne dôvodná (právo predpísať poistné je premlčané za mesiace január 2007 až jún 2007), v dôsledku čoho zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že poistné predpisuje iba za obdobie mesiacov júl 2007 až jún 2008 spolu v sume 3.465,64 eur. Jedinú námietku žalobcu, že rozhodnutie o predpísaní penále musí v lehote podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nadobudnúť právoplatnosť, vyhodnotil s ohľadom na prezentované rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023 ako nedôvodnú. Správny súd v dôsledku uvedeného správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 61. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP tak, že účastníkom konania (vrátane ďalšieho účastníka) právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).