Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/93/2022 1022201498 30. 06. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201498.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiy, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa podaním z 19. októbra 2022 doručeným Krajskému súdu v Bratislave, označeným ako žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručeným súdu dňa 2. novembra 2022, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného doručiť žalobcovi správne rozhodnutie. Žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou z 23. júna 2022 adresovanú žalovanému požiadal o priznanie dotácie na podporu humanitárnej pomoci podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 544/2010 Z.z.“), v ktorej uviedol skutočnosti o jeho sociálnej situácii. Žiadosťou z 30. augusta 2022 vyzval žalovaného, aby mu doručil rozhodnutie vydané v správnom konaní. Žalovaný na výzvu nereagoval. Preto sa podnetom z 21. septembra 2022 obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, pričom táto sťažnosť eviduje a je v konaní a preverovaní pod číslom konania E. F. XXX/XX/XXXX-X. Taktiež žalobca poukázal, že žalovaný mu listom z 24. júna 2022, číslo:XXXXX/XXXX-X_G. doručil prílohy na vyplnenie, malo ísť o žiadosť (formulár). Žalovaný mu listom z 11. októbra 2022 pod iným číslom konania doručil odpoveď, že má príjem pozostávajúci z invalidného dôchodku. Žalobca k tomu podotkol, že ide o sumu 251,40 eur mesačne, čo nepredstavuje ani výšku životného minima. Ďalej žalovaný mal uviesť, že v prípade žalobcu nejde o krízovú životnú situáciu a ani nepriaznivú sociálnu situáciu, pričom mu odporučil obrátiť sa na miestny úrad o pomoc v mieste trvalého bydliska. Žalobca k tomu poukázal, že v inom konaní, keď si podal žiadosť o dávky v hmotnej núdzi, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny skonštatoval, že žalobca je v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, lebo jeho príjem presahuje zákonom stanovenú sumu 139,20 eur o čiastku 49,30 eur. 2. K žalobe žalobca pripojil list Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 13. júna 2022, číslo D./H.-XX, ktorým odpovedal žalobcovi na list z 3. júna 2022, a v ktorom bol žalobca okrem iného upovedomený, že svoju finančnú situáciu môže opísať v žiadosti o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci u žalovaného. Ďalej bola k žalobe pripojená odpoveď žalovaného z 24. júna 2022, číslo XXXXX/XXXX-X_G. a list žalovaného z 11. októbra 2022, číslo XXXXX/XXXX-X_G.. 3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/93/2022-8 z 26. januára 2023 bol žalobca vyzvaný na doručenie súdu oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žalobca na uvedené uznesenie reagoval a doručil súdu
upovedomenie Generálnej prokuratúry SR, číslo E. F. XXX/XX/XXXX-X zo 16. novembra 2022, v ktorom boli žalobcovi oznámené dôvody, pre ktoré nie je možné konštatovať nečinnosť žalovaného. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 9. októbra 2023 navrhol súdu konanie zastaviť, žalobu považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú. Poukázal, že žalobca dňa 30. júna 2022 doručil žalovanému písomnosť označenú ako „Žiadosť o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci“. Neschválenie dotácie bolo žiadateľovi oznámené listom zo dňa 29. júla 2022. Oznámenie o neschválení dotácií sa však žalobcovi nepodarilo doručiť a zásielka sa vrátila žalovanému späť. Následne dňa 11. októbra 2022 bola žalobcovi opätovne doručovaná „Odpoveď“, ktorá bola žalobcovi doručená (a túto aj samotný žalobca priložil k žalobe). Neschváleniu žalobcovej žiadosti predchádzalo dôsledné skúmanie žalobcovej životnej situácie, na základe čoho mal žalovaný za preukázané, že žalobca sa nenachádzal v krízovej životnej situácií a rovnako tak sa nenachádzal ani v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácií, ktorá by odôvodňovala naplnenie kritérií stanovených zákonom o dotáciách na priznanie ním požadovanej dotácie. Žalovaný ďalej uviedol, že to, že nevydal rozhodnutie, ale len listom oznámil žalobcovi skutočnosť, že mu neschválil dotáciu, je plne v súlade s právnou úpravou vyplývajúcou zo zákonného ustanovenia§ 12 ods. 7 zákona č. 544/2010 Z. z. Zákon nedefinuje, akou formou má žalovaný oznámiť žiadateľovi, v tomto prípade žalobcovi, schválenie resp. neschválenie poskytnutia dotácie. K povahe a účelu dotačného konania odkázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 471/2014 z 30. júla 2014. 5. Žalobca vo vyjadrení (replike) z 22. februára 2024 zopakoval dôvody správnej žaloby, v ktorej sa domáha uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie vydané podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pričom poukázal, že sa na žalovaného obrátil so žiadosťou z 23. júna 2022 o priznanie dotácie na podporu humanitárnej pomoci, v ktorej uviedol rozhodujúce skutočnosti o svojom zdravotnom stave a sociálnej situácii. Žalovaný doručil žalocovi druhý list z 11. októbra 2022, avšak doposiaľ žalovaný nevydal administratívne rozhodnutie , ktoré tvorí základ pre prípadné aj súdne rozhodovanie o správnej žalobe. Bol tiež toho názoru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa na priznanie dotácie na podporu humanitárnej pomoci. 6. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-8Sa/93/2022-41 z 19. augusta 2024 bol žalobca vyzvaný na opravu a doplnenie žaloby, a to z dôvodu, že z obsahu žalobcovho podania nebolo celkom zrejmé, čoho sa žalobca domáha, resp. aký druh žaloby podáva. Z obsahu žaloby vyplývalo, že by sa mohlo jednať aj o všeobecnú správnu žalobu proti opatreniu žalovaného – odpovedi č. XXXXX/XXXXX_G. z 11. októbra 2022. 7. Žalobca na uvedené uznesenie správneho súdu reagoval podaním z 27. novembra 2024, v ktorom zotrval na žalobe proti nečinnosti, pričom bol toho názoru že žalobné dôvody jasne definoval, uviedol čoho sa domáha a predložil aj listinné dôkazy. 8. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) z 25. marca 2025 reagoval na repliku žalobcu z 22. februára 2024 ako aj na podanie z 27. novembra 2024, pričom zotrval na názore, že predmetná žaloba je v celom rozsahu neopodstatnená a nedôvodná. Opísal následne priebeh konania o žalobcovej žiadosti o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci podľa zákona č. 544/2010 Z.z. Poukázal, že hoci v prípade žiadosti žalobcu nevydal „ním požadovaný formát rozhodnutia“ (ktorý, navyše, ani vydať nemohol), táto skutočnosť nezakladá dôvodnosť toho, aby žalovaný v uvedenom prípade pokračoval a (opätovne) posudzoval jeho žiadosť, nakoľko predmetný skutkový stav nemožno subsumovať pod „nečinnosť orgánu verejnej správy“. Navrhol, aby súd predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania. 9. Žalobca v podaní zo 7. apríla 2025 žiadal žalobe vyhovieť. Žiadne ďalšie dôvody už neuviedol. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č.151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
11. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 15. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 16. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 544/2010 Z. z. dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je fyzická osoba v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii, na podporu riešenia tejto situácie. Dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno poskytnúť žiadateľovi podľa odseku 1 v príslušnom rozpočtovom roku najviac v sume 800 eur. 17. Podľa § 12 ods. 7 zákona č. 544/2010 Z. z. ministerstvo posudzuje žiadosť o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, schvaľuje poskytnutie tejto dotácie, účel dotácie a jej sumu. S cieľom overiť dôvody, ktoré uviedla fyzická osoba v žiadosti o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, môže ministerstvo požiadať úrad, v ktorého územnom obvode má fyzická osoba pobyt, o prešetrenie sociálnych pomerov a o stanovisko k žiadosti. Opodstatnenosť a účel žiadosti o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci podľa § 9 ods. 3 a 4 posúdi komisia zriadená ministerstvom. Ministerstvo písomne oznamuje žiadateľovi schválenie poskytnutia dotácie podľa prvej vety a jej sumu alebo neschválenie poskytnutia tejto dotácie. Spôsob hodnotenia, postup posudzovania a schvaľovania žiadosti o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci podľa § 9 ods. 3 a 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Na dotáciu podľa § 9 ods. 3 a 4 platia odseky 2 a 3 a § 13 rovnako. 18. Podľa § 14 zákona č. 544/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie podľa § 2 nie je právny nárok. 19. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) namietaný postup žalovaného orgánu verejnej správy, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy nebola podaná dôvodne. 21. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 244 ods. 1 SSP) a je prípustná [najmä § 6 ods. 2 písm. e) a § 7 SSP]. K splneniu procesných podmienok správny súd poznamenáva, že žalobca nepreukázal, že by v čase podania žaloby neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, lebo nedisponoval oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, resp. vybavením podnetu prokurátorom, ktoré sú povinnou prílohou k žalobe proti nečinnosti. Ako aj vyplýva zo žaloby, žalobca poukázal v žalobe len na podnet na Generálnu prokuratúru zo dňa 21.
septembra 2022, pričom žalobca bol upovedomený o spôsobe vybavenia podnetu až listom Generálnej prokuratúry zo 16. novembra 2022, teda zjavne po podaní nečinnostnej žaloby na súd (doručenej súdu 2. novembra 2022). Vzhľadom však na skutočnosť, že následne v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/93/2022-8 z 26. januára 2023, ktorým bol žalobca vyzvaný na doplnenie žaloby o predmetné povinné prílohy (t.j. o oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo o vybavenie podnetu prokurátorom), žalobca doručil súdu Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zo 16. novembra 2022, číslo E. F. XXX/XX/XXXX-X, tento nedostatok nečinnostnej žaloby považoval správny súd za zhojený, a to aj s poukazom na skutočnosť, že v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vydania jeho rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP]. Preto správny súd prihliadol aj na dodatočné preukázanie splnenia vyčerpania postupov ustanovených Správnym súdnym poriadkom pri konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 22. Správny súdny poriadok v § 3 ods. 1 písm. d) vymedzil zákonnú definíciu nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 23. Podľa staršej judikatúry najvyššieho súdu, ktorá je aplikovateľná aj v prípade žalobcu, za nečinnosť možno považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, a správny orgán o nich nekoná, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo v zbytočných prieťahoch (v neuskutočnení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2014, sp. zn. 3 Sžnč 4/2013). Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je považované za súčasť práva na súdnu ochranu. Toto právo sa netýka iba konania na súde, ale aj konaní pred inými orgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb. Takýmito právami sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku . Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna; je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. 2 Sžnz 4/2015). 24. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že žalobca podaním z 23. júna 2022 označenom ako „Žiadosť o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci“ požiadal o poskytnutie predmetnej dotácie podľa zákona č. 544/2010 Z. z. s poukazom na svoj zdravotný stav, príjem a sociálnu situáciu. Žalovaný listom z 24. júna 2022 číslo XXXXX/XXXX-X_G. žalobcovi oznámil informácie ohľadom žiadanej dotácie, okrem iných aj o tom, že žiadosť o dotáciu sa uplatňuje na predpísanom tlačive a k žiadosti je potrebné doložiť čestné vyhlásenia, ktoré boli žalobcovi zaslané v prílohe. Žalobca na uvedené reagoval podaním zo dňa 30. júna 2022, označeným ako „Doplnenie žiadosti“ ku ktorému priložil Žiadosť o priznanie dotáciu na podporu humanitárnej pomoci na predloženom tlačive, čestné vyhlásenia a lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo 16. júna 2021. Na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie predmetnej dotácie sa následne žalovaný obrátil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so žiadosťou o prešetrenie sociálnej situácie žalobcu zo dňa 6. júla 2022, ktorý dňa 28. júla 2022 oboznámil žalovaného s výsledkom predmetného šetrenia. Žalovaný následne zaslal žalobcovi písomnú odpoveď o neschválení žiadosti o poskytnutie dotácie, z 29. júla 2022, číslo XXXXX/XXXX-X_G. (ďalej aj „opatrenie 1“), a to na adresu I. J. XX, D., pričom zásielka sa žalovanému vrátila ako nedoručená s vyznačením, že adresát je neznámy. Následne žalobca podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky z 21. septembra 2022, aby táto preskúmala postup žalovaného, ktorý podľa názoru žalobcu nerozhodol o jeho žiadosti z 23. júna 2022 o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, teda namietal nečinnosť žalovaného. Generálna
prokuratúra listom zo 16. novembra 2022 číslo E. F. XXX/XX/XXXX-X upovedomila žalobcu, že v danom štádiu veci, keď žalovaný opätovne zaslal žalobcovi oznámenie k žiadosti o dotáciu, nie je možné konštatovať nečinnosť. 25. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný listom z 11. októbra 2022, číslo XXXXX/ XXXX-X_G. (ďalej aj „opatrenie 2“), doručeným žalobcovi dňa 18. októbra 2022 oznámil žalobcovi neschválenie žiadosti o poskytnutie predmetnej dotácie, pričom predmetné opatrenie 2 bolo totožného obsahu ako opatrenie 1 z 29. júla 2022, číslo XXXXX/XXXX-X_G., ktoré sa žalobcovi nepodarilo pôvodne doručiť pre zle uvedenú adresu bydliska. 26. Správny súd preto po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného, ktorá musí trvať v čase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože práve týmto prostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Na to nadväzuje aj ďalšia úprava konania pred správnym súdom (§ 248 SSP), podľa ktorej, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie zastaví. 27. Žalobca žalobu podal dňa 2. novembra 2022, ku ktorej priložil aj predmetné opatrenie 2 z 11. októbra 2022, ktoré mu bolo doručené 18. októbra 2022. Z obsahu uvedeného opatrenia 2 vyplýva, že žalobcovi bolo písomne oznámené neschválenie poskytnutia žiadanej dotácie. Správny súd konštatuje, že tento postup žalovaného, ktorým písomne oznámil žalobcovi ako žiadateľovi neschválenie poskytnutia žiadanej dotácie je plne v súlade s § 12 ods. 7 zákona č. 544/2010 Z. z., ktorý upravuje postup žalovaného pri vybavovaní žiadosti o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci. Je teda zrejmé, že v čase začatia súdneho konania (podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobcom) žalovaný nebol nečinný, keďže sám žalobca priložil písomné oznámenie o neschválení poskytnutia tejto dotácie, čo je potrebné považovať za opatrenie, ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie dotácie na podporu humanitárnej pomoci vybavená. 28. Aj podľa už uvádzanej judikatúry, nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. U žalovaného však nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, také nekonanie konštatovať, naopak, žalovaný postupoval zákonom predpokladaným spôsobom (t.j. písomne žalobcovi oznámil neschválenie poskytnutia žiadanej dotácie opatrením 2). 29. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v rámci svojho postupu uznesením č.k. BA-8Sa/93/2022-41 z 19. augusta 2024 vyzval žalobcu na opravu a doplnenie žaloby, a to z dôvodu, že z obsahu jeho žaloby vyplývalo, že by sa mohlo jednať aj o všeobecnú správnu žalobu proti opatreniu žalovaného č. XXXXX/ XXXX-X_G. z 11. októbra 2022. Žalobca zotrval na nečinnostnej žalobe a to v podaní z 27. novembra 2024, ktorým reagoval na uvedené uznesenie správneho súdu. 30. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy však správny súd nemôže skúmať a posudzovať otázky, či bol žalobca ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. novembra 2015, sp. zn. 4 Sžnz 1/2015). Nečinnosť žalovaného však v danom prípade nebola zistená. 31. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody správny súd uznesením žalobu zamietol procesným postupom podľa § 249 SSP. 32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).