Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/92/2022 1022201488 29. 10. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201488.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: A. B. C., bytom D. XXX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 4. apríla 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX- E., zo dňa 27. septembra 2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. ďalšiemu účastníkovi A. B. C. (ďalej len „ďalší účastník“), ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 378,24 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie v sume 1 546,51 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 515,66 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 408,22 eur (ďalej len „poistné“), spolu v sume 2 848,63 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha obsahujúca rozpis dlžného poistného za jednotlivé mesiace. 2. Žalovaná na odvolanie ďalšieho účastníka preskúmala napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a uznajúc námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie august 2006 až august 2007, vznesenú ďalším účastníkom v odvolaní, rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 4. apríla 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že ďalšiemu účastníkovi bolo predpísané poistné len za obdobie september 2007 až jún 2008 v sume 1 097,72 eur. V ostatnom rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 9. apríla 2018. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že považovala námietky ďalšieho účastníka uvedené v odvolaní za nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého prvostupňového
rozhodnutia. Vyjadrila názor, že v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba – lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. S poukazom na § 147 ods. 1 a § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná skonštatovala, že v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že ďalší účastník splnil povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa na základe informácie zo Slovenskej lekárskej komory zistila, že hoci mal ďalší účastník pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 1. augusta 2006 do 1. augusta 2011 (rozhodnutie o pozastavení oprávnenia č. F.-XXXXX), mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj po 31. júli 2006. Ďalej tiež uviedla, že námietku premlčania poistného možno vzniesť v každom štádiu konania, teda aj v štádiu po vydaní prvostupňového rozhodnutia, a preto je Sociálna poisťovňa povinná oprávnenú námietku premlčania v rámci odvolacieho konania uznať. Žalovaná poukázala, že poistné a príspevky za mesiac august 2007 boli splatné 10. septembra 2007 (poistné a príspevky za obdobie august 2006 až júl 2007 boli splatné ešte skôr). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 27. septembra 2017, t. j. po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za mesiace august 2006 až august 2007. Na základe uvedeného žalovaná uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky za tieto mesiace. 4. Dňa 20. mája 2020 bol žalovanej doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, číslo: G. XXX/XX/XXXX-X proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 4. apríla 2018. Z dôvodu, že žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ho odstúpila Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: XXXXX/XXXX-X_F., XXXXX/XXXX, zo dňa 28. júna 2022, o podanom proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu nevyhovelo. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, nesúhlasiac s vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstva, podal proti nemu rozklad. Po opätovnom preskúmaní veci bol rozklad prokurátora rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo: XXXXX/XXXX-X_F., XXXXX/XXXX, zo dňa 6. septembra 2022, zamietnutý. Predmetné rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 9. septembra 2022. II. Žaloba a jej dôvody 5. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu z 28. októbra 2022 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalobkyňa prezentovala názor, že samotné vznesenie námietky premlčania ďalším účastníkom bolo nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Inštitút premlčania práva na predpísanie poistného podľa zákona o sociálnom poistení svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve. Ak aj zákonodarca v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení použil výraz premlčanie, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky preklúzie, a preto lehota stanovená na predpísanie poistného v zákone o sociálnom poistení nie je premlčacia, ale prekluzívna a na jej uplynutie žalovaný mal prihliadať z úradnej povinnosti. Obdobne, zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania, alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty práva predpísať poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Včas a oprávnenou osobou podané odvolanie spôsobuje dva účinky - suspenzívny (odkladný účinok) a devolutívny účinok. Devolutívny účinok znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa. Odkladný účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Podané odvolanie spôsobuje odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do konečného rozhodnutia o odvolaní nemožno rozhodnutie vykonať, teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, resp. jej vynútenia. Ani jeden z uvedených účinkov odvolania nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Tak isto bez vplyvu na premlčanie je doplňujúce konanie, vykonané prvostupňovým orgánom po doručení odvolania, alebo samotné konanie o odvolaní pred príslušným odvolacím orgánom. Podľa
žalobkyne, poistné musí byť predpísané právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote stanovenej zákonom (§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a nestačí, aby v tejto lehote iba prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Uplatnením, respektíve vykonaním práva je potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie rozhodnutia má za následok, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je ním viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. K tomu poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, ako aj sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021. Žalobkyňa preto považovala za nesprávny právny názor, že desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného za obdobie september 2007 až jún 2008 do dňa vydania rozhodnutia pobočky, t. j. do 27. september 2017, neuplynula. III. Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšieho účastníka 7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe z 13. februára 2023 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Bola toho názoru, že skutočným úmyslom zákonodarcu bolo v ustanovení § 147 zákona o sociálnom poistení upraviť právny inštitút premlčania v pravom slova zmysle, tzn. ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania, ktorá je s premlčaním neoddeliteľne spätá bez ohľadu na to, či to zákon výslovne ustanovuje. Absencia zákonného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení, ktorým by bolo ustanovené, že na premlčanie sa prihliada len v prípade vznesenej námietky premlčania, nemôže mať za následok prekvalifikovanie samotného premlčania na inštitút preklúzie. Poukázala, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčania práva, t. j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. Podmienkou úspešného uplatnenia námietky premlčania je splnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Úspešným uplatnením námietky premlčania zo strany povinného subjektu nárok Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžného poistného zaniká. Ak však povinný subjekt dobrovoľne splnil svoju povinnosť a premlčané poistné zaplatil, nemôže ho požadovať od Sociálnej poisťovne späť ako bezdôvodné obohatenie. Ak by aj Sociálna poisťovňa súhlasila s tým, že premlčanie upravené v zákone o sociálnom poistení je vlastne preklúziou, musela by toto aplikovať na poistné, čím by sa zamedzilo reálnej možnosti doplatiť dlžnú sumu poistného na účely dávok (keďže by právo predpísať poistné zaniklo, dobrovoľným zaplatením dlžnej sumy poistného by došlo k bezdôvodnému obohateniu). Vyjadrila tiež názor, že úkonom (vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného) po formálnej i materiálnej stránke Sociálna poisťovňa naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“ v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. 8. Žalovaná preto zotrvala na názore, že právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo po vznesenej námietke premlčania premlčané len za obdobie august 2006 až august 2007 (a nie aj za ďalšie obdobie, ako namieta žalobkyňa), keďže v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým si správny orgán uplatnil právo predpísať poistné a príspevky - dňa 27. septembra 2017, uplynula desaťročná premlčacia lehota ustanovená zákonom o sociálnom poistení v § 147 ods. 1, iba v prípade tohto zmieneného poistného a príspevkov. Poistné a príspevky za mesiac august 2007 boli splatné najneskôr dňa 10. septembra 2007, teda desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 10. septembra 2017 (pri predchádzajúcich rozhodnutím predpísaných mesiacoch august 2006 až júl 2007 premlčacia lehota uplynula ešte skôr). Splatnosť poistného a príspevkov za obdobie september 2007 nastala 8. októbra 2007, teda desaťročná premlčacia lehota by uplynula dňa 8. októbra 2017 (pri nasledujúcich rozhodnutím predpísaných mesiacoch október 2007 až jún 2008 by premlčacia lehota uplynula ešte neskôr). Z dôvodu, že si Sociálna poisťovňa poistné a príspevky za obdobie september 2007 až jún 2008 uplatnila včas, a to prvostupňovým rozhodnutím dňa 27. septembra 2017, nie je podľa právneho názoru žalovanej námietka premlčania, vznesená žalobkyňou v správnej žalobe, dôvodná. 9. Žalobkyňa vo svojej replike z 5. mája 2023 zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby ako aj na žalobnom návrhu. Zopakovala okrem iného, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote (§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), stanovenej zákonom. Nestačí, aby v tejto lehote iba prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné rozumieť rozhodnutie, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie rozhodnutia má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal,
je ním viazaný. Nie je ním viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. Svoj názor podporila poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021. 10. Žalovaná v duplike z 25. januára 2024 v celom rozsahu zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe. Poukázala, že k otázke, či má premlčanie práva Sociálnej poisťovne charakter preklúzie, sa medzičasom záväzne vyjadril veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27. septembra 2023. 11. Ďalší účastník nevyužil svoje právo a nevyjadril sa ku správnej žalobe, ani ku žiadnemu z vyjadrení žalobkyne a žalovanej. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 21. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1). V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
23. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. BA-8Sa/92/2022, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 24. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 29. októbra 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná na podklade uznania námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky za mesiace august 2006 až august 2007, vznesenej ďalším účastníkom v odvolaní, zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že ďalšiemu účastníkovi bolo predpísané poistné len za obdobie september 2007 až jún 2008 v sume 1 097,72 eur. V ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 26. Predovšetkým správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Podstatným v predmetnej veci zostalo zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj za mesiace september 2007 (splatné 8. októbra 2007) až marec 2008 (poistné splatné ešte neskôr) podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie o predpísaní aj poistného za uvedené obdobia bolo vydané dňa 27. septembra 2017 a druhostupňové „zmenové“ rozhodnutie bolo vydané dňa 4. apríla 2018. 27. Správny súd pri vyriešení uvedenej spornej otázky vychádzal z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktorému bola tam prejednávaná vec postúpená trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky práve z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. normuje premlčanie či preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. V predmetnom rozsudku veľkého senátu bolo poukazované aj na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazovala aj samotná žalobkyňa. 28. V rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (z bodov 27 a 28) uviedol okrem iného nasledovné: „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.
28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“ (pozri body 27 a 28 citovaného rozsudku veľkého senátu). 29. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku veľkého senátu potom ďalší účastník mohol úspešne vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade, keďže právo predpísať poistné za mesiac september 2007 (splatné 8. októbra 2007) a poistné za ďalšie namietané mesiace október 2007 až marec 2008 (splatné ešte neskoršie) by sa premlčalo za desať rokov odo dňa jeho splatnosti až dňa 8. októbra 2017 (poistné za mesiac september 2007), resp. poistné za nasledujúce mesiace ešte neskôr, žalovaná správne rozhodla, pokiaľ prihliadla po vznesenej námietke premlčania v podanom odvolaní na premlčanie práva predpísať poistné za obdobie august 2006 až august 2007, avšak nepovažovala za premlčané právo predpísať poistné za obdobie september 2007 a nasledujúce mesiace, lebo prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného v predmetnej veci bolo vydané dňa 27. septembra 2017, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie september 2007 až marec 2008. 30. Ani argumentácia žalobkyne o suspenzívnom a devolutívnom účinku odvolania nemá v danom prípade opodstatnenie, pretože veľký senát Najvyššieho správneho súdu jasne uzavrel, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Zároveň definoval predpísanie poistného ako úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. A teda vydaním prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa uplatnila svoje právo predpísať poistné. 31. Iná situácia by mohla nastať, ak by došlo v rámci odvolacieho konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, pretože v takom prípade by sa stalo rozhodnutie o predpísaní poistného neexistentným, a teda situácia by sa vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V danom prípade však napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania za mesiace august 2006 až august 2007 a napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej bolo odlišné (oproti prvostupňovému rozhodnutiu) len práve vo vzťahu k tomuto pôvodne predpísanému poistnému za mesiace august 2006 až august 2007. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie nezmenené, a teda účinky predpísania zvyšného poistného za ostatné mesiace prvostupňovým rozhodnutím zostali zachované, lebo neboli napadnutým rozhodnutím žalovanej nijako dotknuté (došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia len vo vzťahu k premlčanému poistnému a nie k novému predpísaniu ostatného poistného, ktoré už bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím). Právny názor prezentovaný žalobkyňou je preto potrebné považovať za nesúladný s rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, a keďže sa poistné považuje za predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, žalovaná nemala ani inú možnosť ako reagovať na námietku premlčania vznesenú ďalším účastníkom v odvolacom konaní, ako prvostupňové rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného zmeniť vo vzťahu k predpísanému premlčanému poistnému.
32. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako i postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil porušenie zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 33. Správny súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. c) SSP, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (§ 442 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).