Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/101/2022 1022201446 29. 07. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom v právnej veci žalobcov: 1/ Hamilton & Co s. r. o., so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, IČO: 46 069 097, 2/ Hamilton Club, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, IČO: 46 907 378, obaja právne zastúpení: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2022/111349-003 zo dňa 01. augusta 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OWS2-2022/029661-025 zo dňa 06. júna 20212 Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správ (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) v zmysle § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb, o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“) konanie o priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZSI“), ktorý sa má týkať porušení povinností ustanovenej ZSI na návrh žalobcov (ďalej aj ako „navrhovateľov“), ktorého sa mala dopustiť obvinená: Mgr. Katarína Korgová, tým, že na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, navrhovateľom dňa 26.08.2021 na ich žiadosť podľa ZSI zo dňa 17.08.2021 oznámila informáciu, že ich žiadosť nespadá pod právny režim ZSI, pričom podľa navrhovateľov boli porušené ustanovenia § 17, § 18 ods. 2, 3 a 4 a § 19 ods. 2 a 3 ZSI, zastavil. Súčasne uložil žalobcom podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukázaním na Vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky 531/2008 Z.z. povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške XX,- eur na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 2. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že konania zastavil nakoľko sa žalobcovia nedostavili na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci boli riadne a včas predvolaní, preto správny orgán rozhodol tak, že konanie o priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastavil. 3. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podali žalobcovia odvolanie. Orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcov zo dňa 04.05.2022, a preto ho spolu so spisovým materiálom predložil na Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov.
4. Žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-BAOOP1-2022/111349-003 zo dňa 01. augusta 2022 podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 79 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, § 59 ods. 1, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku (ďalej len ako „správny poriadok“ a vecne tým, že prvostupňový správny orgán postupoval pri odôvodňovaní rozhodnutia v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku riadne a vecne správne odôvodnil. 6. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastavil. 7. Odvolací orgán nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré zodpovedajú obsahu spisu, a tieto dôvody si aj odvolací orgán osvojil ako svoje vlastné. 8. Nakoľko z predloženého administratívneho spisu bolo nepochybné, že navrhovatelia boli riadne a včas listom zo dňa 24.02.2022, ktorý si prevzali dňa 25.02.2022 predvolaní na ústne pojednávanie priestupku na deň 14.03.2022, pričom sa na ústne pojednávanie nedostavili, pričom súčasne svoju neúčasť náležité neospravedlnili, prvostupňový správny orgán nemal inú zákonnú možnosť, iba konanie pre neúčasť navrhovateľov na ústnom pojednávaní priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastaviť. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch je kogentnou právnou normou, a teda neumožňuje v danom prípade prvostupňovému správnemu orgánu v situácii, keď sa navrhovateľ nedostavil na ústne pojednávanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu postupovať inak, len konanie z tohto dôvodu zastaviť. 9. Žalovaný taktiež poukázal, že ustanovenie § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch nedovoľuje prejednať priestupky podľa § 21a ods. 1 zákona o slobode informácii v neprítomnosti navrhovateľa, keď výslovne uvádza povinnosť správneho orgánu konanie v prípade nedostavenia sa navrhovateľa na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu zastaviť. Správny orgán sa teda nemôže sám rozhodnúť, či v takomto prípade konanie zastaví, alebo bude v konaní o priestupku pokračovať ale v prípade splnenia podmienok uvedených v tomto ustanovení musí z úradnej povinnosti konanie zastaviť. V prípade náležitého ospravedlnenia alebo neúčasti navrhovateľa z dôležitého dôvodu je povinný vytýčiť nové ústne pojednávanie priestupku, a teda ani v takomto prípade nemôže vo veci rozhodnúť bez účasti navrhovateľa na ústnom pojednávaní priestupku (na rozdiel v prípade neúčasti obvineného, ktorý sa môže rozhodnúť, či sa na ústnom pojednávaní priestupku zúčastní alebo nie § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch). Aj z vyššie uvedených dôvodov teda prvostupňový správny orgán nemohol vyhovieť žiadosti navrhovateľov, a vo veci meritórne rozhodnúť napriek tomu, že sa navrhovatelia odmietli dostaviť na ústne pojednávanie priestupku z odôvodnením, že nemajú záujem sa zúčastniť osobne alebo v zastúpení ústneho pojednávania, keďže vo svojom podaní zo dňa 01.10.2021 detailne opísali skutok a vypočutie navrhovateľov alebo ich právnych zástupcov nemôže do konania priniesť žiadne nové skutočnosti. 10. K odôvodneniu neúčasti navrhovateľov ďalej uviedol, že nie je úlohou účastníkov konania prípadne iných predvolaných osôb hodnotiť, potrebu alebo nevyhnutnosť ich účasti na ústnom pojednávaní priestupku. Súčasne uviedol, že podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu predvolať si na ústne pojednávanie priestupku všetkých účastníkov konania, a teda v danom prípade okrem obvinenej aj navrhovateľov, ktorý sú účastníkmi konania podľa § 72 písm. d/ zákona o priestupkoch. Podľa § 41 ods. 1 správneho poriadku je síce povinnosťou správneho orgánu predvolať si osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná, toto ustanovenie sa však predovšetkým týka svedkov, znalcov a pod. účastníkov konania si musí správny orgán predvolať vždy, už len pre to, aby si mohli uplatniť svoje práva. Právny orgán sa teda nemôže rozhodnúť, že niektorého účastníka konania si na ústne pojednávanie priestupku a to z akýchkoľvek dôvodov nepredvolá, ale vždy si musí predvolať všetkých účastníkov konania. Prejednať priestupok môže iba v prípade uvedenom v § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, a teda ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne
predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu obvinený z priestupku. 11. Ďalej odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že priestupky na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 zákona o slobode informácií môže správny orgán prejednať v zmysle § 21a ods. 3 zákona o slobode informácií iba na základe podaného návrhu na prejednanie priestupku. V tomto prípade ide o tzv. návrhový priestupok, kde záujem na prejednanie priestupku zo strany navrhovateľa je vyšší ako záujem spoločnosti na prejednanie tohto priestupku. Z toho mimo iné vyplýva aj vyššia zodpovednosť navrhovateľa a jeho aktívna účasť na prejednávaní priestupku, z ktorej potom vyplýva aj „sankcionovanie“ navrhovateľa v prípade jeho nedostavenia sa na ústne pojednávanie priestupku zastavením konania podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. Je teda len na navrhovateľovi, ktorý má dispozičnú právomoc na prejednanie takéhoto priestupku, či podá návrh na prejednanie priestupku a v prípade podania návrhu je povinný rešpektovať všetky zákonné ustanovenia viažuce sa k prejednávaniu takéhoto priestupku. 12. K námietkam navrhovateľov, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch, malo byť objasňovanie priestupku ukončené do dňa 6.11.2021, a na dĺžku konania, odvolací orgán uviedol, že tieto námietky nemajú žiaden vplyv na zákonnosť zastavenia konania podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. Ďalej mal za potrebné uviesť, že objasňovanie priestupkov podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch, je procesný postup pred začatím konania. Nakoľko v prípade návrhových priestupkov podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch je v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku dňom doručenia návrhu správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť začaté konanie, vo veci návrhových priestupkov sa nevykonáva objasňovanie priestupku podľa § 59 zákona o priestupkoch. Čo sa týka dĺžky konania prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol v rámci riadne predĺžených lehôt podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, pričom dĺžka konania nezávisí iba na samotnom správnom orgáne ale aj na konaní a postojoch účastníkov konania v danom prípade aj navrhovateľoch, ktorí svojim konaním, keď sa opakovane odmietli dostaviť na ústne pojednávanie priestupku prispeli k dĺžke konania. II. Žaloba a jej dôvody 13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 01. augusta 2022 podali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu žalobu a žiadali, aby súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcom priznal náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že adresovali žalovanému dňa 1.10.2021 Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. 14. Žalovaný listom zo dňa 15.10.2021 požiadal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021. Následne žalovaný listom zo dňa 2.12.2021 informoval žalobcov o jeho žiadosti adresovanej Odboru opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného o predĺženie lehoty na prejednanie priestupkovej veci a na vydanie rozhodnutia o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021. 15. Žalovaný následne listom zo dňa 4.1.2022 a neskôr aj listom zo dňa 11.1.2022 predvolal žalobcov na ústne prejednanie priestupku v priestoroch sídla žalovaného, ktoré nariadil na deň 19.1.2022 o 10:00 hod.. Žalobcovia listom zo dňa 13.1.2022 odpovedali na predmetné predvolania s argumentáciou o nadbytočnosti osobnej prítomnosti žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, pre objasnenie priestupku, a o nehospodárnosti nariaďovania ústneho prejednania priestupku. 16. Žalobcovia v predmetnom liste žalovaného informovali, že vo svojom podaní zo dňa 1.10.2021 detailne opísali skutok, ktorým podľa nich mal byť spáchaný prejednávaný priestupok, a osobné vypočutie žalobcov či osobné vypočutie ich spoločného právneho zástupcu nemôže do konania o priestupku priniesť žiadne nové informácie ohľadom skutkových okolností prípadu, keďže žalobcovia vo svojom oznámení zo dňa 1.10.2021 informovali žalovaného o všetkých im známych skutkových okolnostiach prípadu. Ďalší postup žalovaného v konaní preto podľa žalobcov závisel výlučne od právneho posúdenia prípadu zo strany žalovaného, k čomu nie je vypočutie žalobcov či vypočutie ich spoločného právneho zástupcu ani nevyhnutné, a ani nemôže žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu
skutku, ktorého prejednanie je predmetom konania o priestupku. Pre právne posúdenie prípadu podľa žalobcov nie je nevyhnutné vypočuť žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu, a vypočutie žalobcov, ani ich spoločného právneho zástupcu nemá na právne posúdenie veci zo strany žalovaného žiaden vplyv. 17. Žalovaný následne listom zo dňa 7.2.2022 informoval žalobcov o jeho žiadosti adresovanej Odboru opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného o opätovné predĺženie lehoty na prejednanie priestupkovej veci a na vydanie rozhodnutia o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021. Listom zo dňa 11.2.2022 žalovaný reagoval na list žalobcov zo dňa 13.1.2022, pričom napriek argumentácii žalobcov žalovaný v predmetnom liste trval na ústnom prejednaní priestupku a žalobcov upovedomil, že za predmetným účelom ich opätovne predvolá na nový termín ústneho prejednanie priestupku. 18. Listom zo dňa 15.2.2022 žalobcovia reagovali na list žalovaného zo dňa 11.2.2022, v ktorom žalobcovia upozornili žalovaného na nesprávny úradný postup a na náklady, ktoré žalobcom predmetným nesprávnym úradným postupom žalovaného vznikajú, čím žalovaný spôsobuje žalobcom škodu, náhradu ktorej si žalobcovia môžu uplatniť voči žalovanému v konaní podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.. 19. Žalovaný na list žalobcov zo dňa 15.2.2022 žiadnym spôsobom nereagoval a v zmysle svojho predchádzajúceho listu zo dňa 11.2.2022 žalobcov iba bez ďalšieho listom zo dňa 24.2.2022 opätovne predvolal na ústne prejednanie priestupku v priestoroch sídla žalovaného, ktoré tentokrát nariadil na deň 14.3.2022 o 9:00 hod.. Opätovné predvolanie pritom obsahovalo argumentáciu plne totožnú s argumentáciou žalovaného v jeho predchádzajúcom liste zo dňa 11.2.2022, ktorým žalovaný predvolal žalobcov na ústne prejednanie priestupku v predmetnej veci po prvýkrát. Na list žalovaného zo dňa 11.2.2022 už pritom žalobcovia reagovali listom zo dňa 15.2.2022, v ktorom sa vyjadrili aj k ich prípadnému ďalšiemu predvolávaniu na ústne prejednanie priestupku, preto žalobcovia považovali za nadbytočné reagovať aj na nový list žalovaného, ktorý neobsahuje žiadnu novú argumentáciu, ku ktorej by sa ešte žalobcovia doposiaľ nevyjadrili. 20. Žalobcovia namiesto vlastnej nadbytočnej reakcie na duplicitný úkon žalovaného očakávali reakciu žalovaného na ich list zo dňa 15.2.2022, keďže bez reakcie žalovaného na list žalobcov zo dňa 15.2.2022 by žalobcovia v ďalšom svojom liste nemohli uviesť žiadne nové skutočnosti, či vyjadrenia vzhľadom k tomu, že ani žalovaný v opätovnom predvolaní žalobcov neuviedol žiadne nové skutočnosti či tvrdenia, ku ktorým by sa žalobcovia doposiaľ nevyjadrili, a žalovaný v ňom ani nerozporoval tvrdenia žalobcov v ich liste zo dňa 15.2.2022, v ktorom žalobcovia namietali nehospodárnosť a neúčelnosť osobnej účasti žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústnom prejednaní priestupku. 21. Žalobcovia majú za to, že ich osobná účasť, či osobná účasť ich spoločného právneho zástupcu nie je spôsobilá priviesť do konania o priestupku žiadne nové informácie a že pre rozhodnutie o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 nie je zo strany žalovaného nevyhnutné, účelné, ani hospodárne predvolávať žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústne prejednanie priestupku. Nedostavením sa na ústne prejednanie priestupku, o ktorom môže žalovaný rozhodnúť aj bez predvolávania žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu, nie je podľa žalobcov možné zaviniť vznik trov priestupkového konania. Ak by sa aj žalobcovia alebo ich spoločný právny zástupca dostavili na ústne prejednanie priestupku, nemohli by žalovanému poskytnúť žiadne nové skutkové tvrdenia či vyjadrenia, ktoré by žalovanému doposiaľ neposkytli vo svojich písomných podaniach zo dňa 1.10.2021, zo dňa 12.1.2022, či zo dňa 15.2.2022. 22. Žalobcovia preto dňa 10.3.2022 podali sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú Odboru opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného a v rovnaký deň žalobcovia podali aj sťažnosť na prieťahy v konaní a podnet prokurátorovi na vykonanie opatrení za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení zákona, pričom predmetné podanie adresovali Okresnej prokuratúre Bratislava III. Listom zo dňa 14.3.2022 žalovaný informoval žalobcov o postúpení ich sťažnosti prednostovi žalovaného. Listom zo dňa 15.3.2022 Okresná prokuratúra Bratislava III informovala žalobcov o prijatí listu žalobcov zo dňa 10.3.2022 a o jeho postúpení na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Listom zo dňa 17.3.2022 Okresná prokuratúra Bratislava I potvrdila prijatie listu žalobcov zo dňa 10.3.2022 a jeho postúpenie z Okresnej prokuratúry Bratislava III na Okresnú prokuratúru Bratislava I.
23. Napriek uvedenému žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022 rozhodol o zastavení priestupkového konania a o povinnosti žalobcov uhradiť trovy priestupkového konania v sume vo výške XX,- eur z dôvodu nedostavenia sa žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, na ústne prejednanie priestupku nariadené žalovaným na dňa 14.3.2022 o 9:00 hod.. Žalobcovia majú vzhľadom na doposiaľ uvedené za to, že žalovaný nepostupoval vo veci správne, keď rozhodol o zastavení konania napriek skutočnosti, že on sám žiadnym spôsobom nereagoval na list žalobcov zo dňa 15.2.2022, v ktorom žalobcovia žalovaného opätovne upozornili na nadbytočnosť, nehospodárnosť a neúčelnosť predvolávania a osobnej prítomnosti žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, ktorá nie je spôsobilá prispieť k objasneniu priestupku, ako aj na nesprávny úradný postup žalovaného a na náklady, ktoré žalobcom vznikajú predmetným nesprávnym úradným postupom žalovaného, čím žalovaný spôsobuje žalobcom škodu, náhrady ktorej sa žalobcovia môžu domáhať voči žalovanému podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobcovia preto podali dňa 4.5.2022 odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022 o zastavení priestupkového konania a o povinnosti žalobcov uhradiť trovy priestupkového konania v sume vo výške XX,- eur. 24. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že prítomnosť žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústnom pojednávaní za účelom prejednania priestupkovej veci nie je nevyhnutná a ústne pojednávanie je možné uskutočniť aj bez prítomnosti žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu. Predvolania žalobcov a ich spoločného právneho zástupcu na ústne pojednávanie teda boli vykonané v rozpore s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a žalobcovia, ani ich spoločný právny zástupca, nie sú vzhľadom na uvedené povinní dostaviť sa na takto nariadené ústne pojednávanie, keďže ich výsluch nemôže žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu veci. Práve prvok nevyhnutnosti osobného vypočutia pritom zakladá predpoklady pre vznik oprávnenia správneho orgánu vynucovať účasť na ústnom pojednávaní. 25. Žalobcovia preto majú za to, že aj napriek skutočnosti, že sa žalobcovia, ani ich spoločný právny zástupca, na takto nariadené ústne pojednávanie nedostavili, zo strany žalovaného nebolo možné konanie zastaviť v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, keďže predvolanie žalobcov a ich spoločného právneho zástupcu na ústne pojednávanie nebolo vykonané riadne, keďže predmetné predvolanie bolo vykonané v rozpore s platným právom. Pre nedostavenie sa žalobcov a ich spoločného právneho zástupcu na takto nariadené ústne pojednávanie preto žalobcom ani nebolo možné zo strany žalovaného uložiť povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. 26. Žalovaný opiera napadnuté rozhodnutia o argument, v zmysle ktorého keďže ide o konanie, ktoré je možné začať iba na návrh, nie je o ňom možné rozhodovať v rozkaznom konaní, a preto žalovaný konanie zastavil po tom, čo sa žalobcovia, resp. ich spoločný právny zástupca, nedostavili na ústne prejednanie priestupku. Uvedené je síce pravdou, avšak skutočnosť, že vo veci nie je možné rozhodnúť v rozkaznom konaní, žalovanému nijako nebráni rozhodnúť vo veci bez účasti žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústnom prejednaní priestupku a uvedené taktiež nepreukazuje ani nevyhnutnosť ústneho prejednania priestupku. V rozkaznom konaní rozhoduje správny orgán na základe návrhu, resp. z vlastného podnetu, alebo z podnetu iného orgánu verejnej moci, a to bez osobnej prítomnosti účastníkov a bez akýchkoľvek ich vyjadrení vo veci. 27. V predmetnom konaní mal žalovaný k dispozícii vyjadrenia všetkých účastníkov konania a napriek uvedenému odmietol rozhodnúť o podaní žalobcov zo dňa 1.10.2021 mimo rozkazného konania bez osobného vypočutia žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, aj keď je ich vypočutie vo veci nadbytočné a neúčelné, keďže nie je spôsobilé bližšie objasniť priestupok, čím sa ich predvolávanie a vypočutie stáva aj nehospodárnym. Žalobcovia pritom prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu odpovedali na každé podanie žalovaného, s výnimkou predvolania zo dňa 24.2.2022, ktoré žalovaný uskutočnil napriek listu žalobcov zo dňa 15.2.2022, v ktorom sa žalobcovia v nadväznosti na list žalovaného zo dňa 11.2.2022 vyjadrili k ďalšiemu predvolávaniu žalobcov na ústne prejednanie priestupku, a na ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a napriek uvedenému žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, bez ďalšieho opätovne predvolal na ústne prejednanie priestupku. 28. Žalobcovia pritom žalovaného listom zo dňa 15.2.2022 informovali, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky odpovedalo na žiadosť žalobcov o sprístupnenie informácií zo dňa 17.8.2021
oznámením, že podľa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nejde o informácie, ktoré spadajú pod režim zákona č. 211/2000 Z. z., preto žiadosť žalobcov vybaví mimo režimu predmetného zákona. V lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z. z. teda žalobcovia neobdržali od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky žiadnu z nimi požadovaných informácií a na postup Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa tak v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nazerá ako na vydanie fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcov, a to bez ohľadu na právny názor Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, podľa ktorého žalobcovia požiadali o informácie, ktorých poskytnutie, resp. sprístupnenie nespadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z.. 29. Podľa žalobcov je teda výlučne na právnom posúdení žalovaného, či žiadosť žalobcov o poskytnutie informácií zo dňa 17.8.2021 adresovaná Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky spadá pod režim zákona č. 211/2000 Z.z., pričom osoby konajúce v mene Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa mohli dopustiť priestupku pri vybavovaní predmetnej žiadosti žalobcov jedine v prípade, ak žiadosť žalobcov posúdili nesprávne ako žiadosť, ktorej vybavenie nespadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z., a teda jedine od tohto právneho posúdenia závisí aj rozhodnutie žalovaného o návrhu na prejednanie priestupku, ktorého sa mohli osoby konajúce v mene Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky dopustiť jedine v prípade, ak žiadosť žalobcov posúdili nesprávne ako žiadosť, ktorej vybavenie nespadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z.. V ďalších obdobných konaniach pred žalovaným posudzuje žalovaný aj mierne odlišné situácie žalobcov, kde napríklad došlo k poskytnutiu informácií zo strany povinnej osoby, avšak buď po lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z.z., alebo odpoveď povinnej osoby nezodpovedá otázky žalobcov v celom rozsahu ich žiadosti. Ak aj povinná osoba poskytne žalobcom v lehote odpoveď na ich žiadosť, avšak odpoveď povinnej osoby nezodpovedná otázky žalobcov v celom rozsahu ich žiadosti, potom v rozsahu, v ktorom podľa žalobcov nedošlo k poskytnutiu požadovaných informácií, ide v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. opäť o vydanie fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí ich žiadosti, a teda potenciálne aj o spáchanie priestupku zo strany povinnej osoby v prípade, ak žalovaný posúdi odpoveď povinnej osoby ako neúplnú 30. Žalobcovia preto žalovaného listom zo dňa 15.2.2022 informovali, že vyššie uvedené myšlienkové pochody by mali byť súčasťou predmetu činnosti žalovaného pri posudzovaní návrhu na prejednanie priestupku, a nie súčasťou obrany žalobcov proti zjavne nesprávnemu postupu žalovaného, ktorý svojím nehospodárnym konaním nedôvodne navyšuje náklady žalobcov na vybavenie ich podaní. Ďalšie konanie žalovaného o podaniach žalobcov malo spočívať výlučne v právnom posúdení skutočnosti, či vybavenie žiadosti žalobcov spadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z. a ak áno, či povinná osoba poskytla žalobcom odpoveď na ich žiadosť v lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z.z. a ak áno, či odpoveď povinnej osoby zodpovedá otázky žalobcov v celom rozsahu ich žiadosti. Žalovaný pritom dokáže predmetné otázky zodpovedať aj na základe posúdenia obsahu podania žalobcov zo dňa 1.10.2021 a písomných vyjadrení účastníkov priestupkového konania, a teda pre rozhodnutie o podaní žalobcov zo dňa 1.10.2021 nie je zo strany žalovaného nevyhnutné, účelné, ani hospodárne predvolávať žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu na ústne prejednanie priestupku. 31. Podľa žalobcov nedostavením sa na ústne prejednanie podania žalobcov zo dňa 1.10.2021, o ktorom môže žalovaný rozhodnúť aj bez predvolávania žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu, nie je možné ani zaviniť vznik trov priestupkového konania. Ak by sa aj žalobcovia alebo ich spoločný právny zástupca dostavili na ústne prejednanie návrhu, nemohli by žalovanému poskytnúť žiadne nové skutkové tvrdenia, či vyjadrenia, keďže všetky informácie, ktorými o predmete priestupkového konania disponujú, už žalovanému uviedli vo svojich doterajších písomných podaniach zo dňa 1.10.2021, zo dňa 12.1.2022 a zo dňa 15.2.2022. Predmetom ďalšieho konania zo strany žalovaného teda malo byť už iba právne posúdenie vyššie uvedených otázok. Nie je pritom úlohou účastníkov konania suplovať žalovaného a poskytovať mu vlastné právne posúdenie veci, ani žalovanému objasňovať, akými myšlienkovými pochodmi by sa mal pri prejednávaní návrhu na prejednanie priestupku uberať, či aké právne otázky je potrebné v konaní posúdiť, aby mohol rozhodnúť o návrhu na prejednanie priestupku. Navyše, ak mal žalovaný akékoľvek otázky ohľadom skutkového stavu veci, ktoré podľa neho neboli zodpovedané písomnými podaniami účastníkov priestupkového konania, mohol predmetné otázky položiť už v rámci doterajších písomných podaní žalovaného zo dňa 15.10.2021, zo dňa 2.12.2021, zo dňa 4.1.2022, zo dňa 11.1.2022, zo dňa 7.2.2022, zo dňa 11.2.2022 či zo dňa 24.2.2022. 32. Žalobcovia preto majú za to, že žalovaný svojím nehospodárnym konaním sám vytváral zbytočné trovy konania o priestupku, a tým spôsoboval, a napadnutými rozhodnutiami aj naďalej spôsobuje
účastníkom konania škodu, náhrady ktorej sa bude možné domáhať voči žalovanému podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že postup žalovaného pri prejednávaní podania žalobcov zo dňa 1.10.2021 bol nesprávny, nehospodárny a neúčelný. Preto proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BAOVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022, doručenému spoločnému právnemu zástupcovi žalobcov dňa 19.4.2022, ktorým žalovaný rozhodol o zastavení priestupkového konania a o povinnosti žalobcov uhradiť trovy priestupkového konania, ako aj proti na neho nadväzujúcemu rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí č. OU-BAOOP1-2022/111349-003 zo dňa 1.8.2022, doručenému spoločnému právnemu zástupcovi žalobcov dňa 15.8.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov zo dňa 4.5.2022, a ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022. 33. Žalobcovia v žalobe popísali dôvody, pre ktoré považujú napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné, a pre ktoré majú žalobcovia za to, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NSSR sp. zn. 2M Cdo 4/2009). 34. Podľa žalovaného je oznamovateľ priestupku povinný dostaviť sa na predvolanie bez ohľadu na to, či svojou osobnou prítomnosťou môže prispieť k objasneniu priestupku, alebo nie, čo je podľa žalobcov v rozpore s účelom a zmyslom predvolania na ústne prejednanie priestupku vyplývajúceho z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý sa podľa žalovaného nevzťahuje na oznamovateľa. Žalobcom ale nie je zrejmé, z ktorých ustanovení ktorého právneho predpisu uvedené žalovaný vyvodzuje. V predmetnom smere žalovaný zároveň uvádza, že podľa žalovaného musí správny orgán vždy predvolať účastníkov konania na ústne prejednanie, už len preto, aby si mohli uplatniť svoje práva. Uvedené však podľa žalobcov nevysvetľuje, prečo žalovaný opätovne predvolával žalobcov ako oznamovateľov, ak títo súhlasili s prejednaním priestupkového konania bez ich prítomnosti, ani prečo žalovaný zastavil konanie pre nedostavenie sa žalobcov ako oznamovateľov na ústne prejednanie priestupkovej veci, ak žalobcovia súhlasili s prejednaním priestupkovej veci bez ich prítomnosti. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 1.8.2022 uvádza aj ďalšie nelogické tvrdenia, napríklad, keď na začiatku poslednej strany rozhodnutia uvádza, že vo veci návrhových priestupkov sa podľa žalovaného nevykonáva objasňovanie priestupku podľa ustanovení § 59 zákona č. 372/1990 Zb.. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. sa pritom objasňovanie priestupkov koná buď na základe vlastného zistenia správnych orgánov, alebo na základe zistenia orgánov oprávnených objasňovať priestupky, alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby, teda aj v prípade žalobcov. 35. V žiadnom ustanovení správneho poriadku, ani v inom právnom predpise, nie je stanovená povinnosť účastníkov priestupkového konania dostaviť sa na ústne prejednanie priestupku, ak ich osobná účasť pri prejednávaní priestupkovej veci nie je nevyhnutná, teda ak je možné uskutočniť konanie o oznámení priestupku aj bez osobnej účasti účastníka konania. Predmetom skúmania správneho súdu by preto mala byť najmä otázka, či bolo možné zo strany žalovaného konať a rozhodovať o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 aj bez osobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupku. Skutočnosti, že zo strany žalovaného bolo možné konať a rozhodovať o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 aj bez osobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupku svedčí aj fakt, že žalovaný predvolával na ústne prejednanie priestupku oznamovateľov (žalobcov) ako právnické osoby, a nie konkrétnu fyzickú osobu konajúcu v mene žalobcov, ktorá by mala žalovanému objasniť skutkové okolnosti priestupkovej veci. Aj z uvedeného je zrejmé, že ani žalovaný nemal jasno v tom, čo by ešte žalobcovia ako oznamovatelia mohli v konaní objasniť. Predmetná skutočnosť je daná aj tým, že skutkové okolnosti priestupkovej veci boli v čase vydania napadnutých rozhodnutí žalovaného dostatočne objasnené, a pre rozhodnutie v priestupkovej veci zo strany žalovaného už stačilo iba právne posúdiť, či na základe žalovanému známych skutkových okolností veci mohlo zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky dôjsť k spáchaniu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. K posúdeniu predmetnej otázky nie je výsluch žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu nie len že nevyhnutný, ale vo vzťahu k uvedenému žalobcovia či ich spoločný právny zástupca ani nemôžu žalovanému
poskytnúť žiadne relevantné informácie za predpokladu, že žalovaný od žalobcov neočakával, že žalovanému poskytnú aj právne posúdenie veci, keďže právne posúdenie veci je úlohou správneho orgánu a nie žalobcov ako oznamovateľov. V tomto smere poukazujú na publikáciu Doc. JUDr. A. B., PhD., s názvom „Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 1.1.2004. Prvé vydanie. Šamorín, Heuréka 2004“ na stranu 169 - 170. 36. Ak sa teda účastník napriek predvolaniu nedostaví bez relevantného ospravedlnenia na ústne prejednanie priestupku, správny orgán mu môže uložiť povinnosť nahradiť trovy zavinené účastníkom konania (trovy ďalšieho ústneho pojednávania, ak vo veci nie je možné rozhodnúť bez osobného vypočutia účastníka konania), správny orgán môže účastníka konania dať predviesť (ak vo veci nie je možné rozhodnúť bez osobného vypočutia účastníka konania), alebo môže správny orgán účastníkovi konania uložiť poriadkové opatrenie (t.j. môže účastníkovi konania uložiť pokutu, ak vo veci nie je možné rozhodnúť bez osobného vypočutia účastníka konania). 37. Sankciou za nedostavenie sa účastníka konania, ktorého osobné vypočutie nie je pre ďalšie konanie a rozhodovanie o priestupkovej veci nevyhnutné, nemôže byť ani uloženie povinnosti náhrady trov ďalšieho ústneho pojednávania, ani predvedenie účastníka konania na ďalšie ústne prejednanie priestupkovej veci, ani uloženie pokuty ako poriadkového opatrenia pre sťažovanie postupu konania, keďže ak osobné vypočutie účastníka konania nie je pre ďalšie konanie a rozhodovanie o priestupkovej veci nevyhnutné, takýto účastník konania ani nemôže nedostavením sa na ústne prejednanie priestupkovej veci sťažiť postupu konania o priestupkovej veci. Nedostavenie sa účastníka konania na ústne prejednanie priestupkovej veci, ktorého osobné vypočutie nie je pre ďalšie konanie a rozhodovanie o priestupkovej veci nevyhnutné, môže mať jediný negatívny dôsledok pre predmetnú osobu, a to, že nebude môcť na ústnom prejednaní priestupkovej veci uplatniť svoje práva, ak sa predmetného ústneho prejednania priestupkovej veci nezúčastní, čoho si je takáto osoba plne vedomá, ak podobne ako žalobcovia v konaní vyhlási, že nemá záujem osobne sa zúčastniť ústneho prejednania priestupkovej veci. Napriek uvedenému žalovaný pravdepodobne posúdil osobnú účasť žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, na ústnom prejednaní priestupkovej veci ako nevyhnutnú, keď v dôsledku nedostavenia sa žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, na ústne prejednanie priestupku, konanie v priestupkovej veci zastavil napriek tomu, že žalobcovia v reakcii na predvolanie zo strany žalovaného písomne informovali žalovaného, že nemajú záujem dostaviť sa na ústne prejednanie priestupkovej veci. Zo strany správneho súdu bude preto potrebné v konaní o tejto žalobe posúdiť najmä otázku, či bolo zo strany žalovaného možné konať v priestupkovej veci a rozhodovať o nej aj bez osobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupkovej veci, alebo žalovaný bez osobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupkovej veci nemohol o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 rozhodnúť inak, než konanie zastaviť a žalobcom uložiť povinnosť náhrady trov priestupkového konania s odôvodnením, že žalobcovia, resp. ich spoločný právny zástupca, sa nedostavili na ústne prejednanie priestupkovej veci bez relevantného ospravedlnenia napriek tomu, že boli na toto pojednávanie riadne predvolaní. 38. Žalobcovia poukazujú aj na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. malo byť objasňovanie priestupku na základe podania žalobcov zo dňa 1.10.2021 ukončené do dňa 6.11.2021, pričom v predmetnom smere žalovaný žalobcov napriek ich žiadostiam žiadnym spôsobom neinformoval o akýchkoľvek relevantných dôvodoch, pre ktoré nebolo zo strany žalovaného objektívne možné dodržať zákonnú lehotu, t. j. rozhodnúť o podaní žalobcov zo dňa 1.10.2021 bezodkladne, resp. do 30 dní, eventuálne do 60 dní od začatia priestupkového konania, ak by žalovaný posúdil vec z akéhokoľvek dôvodu ako zvlášť zložitú, čím došlo k protiprávnemu konaniu aj zo strany žalovaného (Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, s. 244.; Jakab, R. Nečinnosť v správnom konaní). III.
Vyjadrenia žalovaného
39. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukazuje na to, že v danom prípade bol predmetom konania priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 ZSI. V zmysle § 21a ods. 3 ZSI takýto priestupok možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ"). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku. V danom prípade bol podaný návrh na prejednanie priestupku podľa § 21a ods. 3 ZSI a nie oznámenie
o priestupku tak ako to uvádza na niektorých miestach žaloby žalobca. Podstatným rozdielom medzi návrhom na prejednanie priestupku a oznámením priestupku, okrem toho, že tzv. návrhové priestupky, akým je aj priestupok podľa § 21a ods. 1 ZSI nemožno prejednať bez podania návrhu, ktorý musí mať náležitosti podľa § 21 a ods. 4 ZSI a nestačí iba obyčajné oznámenie o spáchaní priestupku je to, že na základe podaného návrhu je správny orgán povinný takýto priestupok prejednať. Súčasne v prípade návrhových priestupkov v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku dňom, keď podanie účastníka konania (v danom prípade návrh na prejednanie priestupku) došlo správnemu orgánu bolo začaté konanie o priestupku. Správny orgán v prvom stupni je povinný v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch konať o priestupku ústne pojednávanie. V zmysle § 21 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný na ústne pojednávanie priestupku prizvať (predvolať) všetkých účastníkov konania. Ustanovenie § 21 ods. 2 správneho poriadku je kogentnou právnou normou, a teda neumožňuje správnemu orgánu sa rozhodnúť, či na ústne pojednávanie predvolá účastníkov konania, prípadne si vybrať ktorých predvolá, ale vždy musí na ústne pojednávanie priestupku predvolať všetkých účastníkov konania. Ustanovenie § 41 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého si správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná, na ktoré sa odvoláva žalobca v žalobe, sa týka iných osôb (svedkov, znalcov a pod.), nie však účastníkov konania, ktorých predvolanie je vždy v zmysle § 21 ods. 2 správneho poriadku obligatórne. V prípade iných osôb ako účastníkov konania je na zvážení správneho orgánu, či osobná účasť týchto osôb na ústnom pojednávaní priestupku je nevyhnutná, a teda či si takúto osobu predvolá alebo nie. Nepredvolanie účastníka konania na ústne pojednávanie priestupku by bolo proti obsahu a účelu samotného ústneho pojednávania, keď práve na ústnom pojednávaní môžu účastníci konania bezprostredne realizovať svoje procesné práva. 40. Tento právny názor v podstate potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe pod bodom 5.4 kde uviedol, že Doc. JUDr. A. B., PhD., vo svojej publikácii s názvom „Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 1.1.2004. Prvé vydanie. Šamorín, Heuréka 2004“ uvádza na strane 169 nasledovné: „V správnom konaní treba dbať o to, aby sa osoby zbytočne nepredvolávali, a tým nezaťažovali (§ 3 ods. 3) 1. Či je potrebné osobu predvolať, posudzuje správny orgán vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Túto možnosť však nemá, ak mu správny poriadok alebo osobitný zákon výslovne ukladá povinnosť osobu prizvať (t.j. predvolať). Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný prizvať na ústne pojednávanie všetkých účastníkov konania; podľa § 38 ods. 3 na miestnu obhliadku prizve účastníka konania a osobu oprávnenú nakladať s predmetom obhliadky.“ Z uvedenej citácie priamo vyplýva, že v prípade, ak správny poriadok alebo osobitný zákon výslovne ukladá povinnosť osobu prizvať (t.j. predvolať), správny orgán nemá možnosť posudzovať, či je potrebné osobu predvolať alebo nie, pričom sa výslovné odvoláva na § 21 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého je povinnosťou správneho orgánu na ústne pojednávanie prizvať účastníkov konania. Tuje potrebné znova zdôrazniť, že žalobcovia mali v konaní o priestupku postavenie navrhovateľov, a teda účastníkov konania podľa § 72 písm. d) zákona o priestupkoch a nie oznamovateľov tak ako to nesprávne na viacerých miestach žaloby nesprávne uvádzajú žalobcovia. Z uvedeného podľa žalovaného vychádza aj omyl žalobcov o povinnosti ich predvolania a povinnosti dostaviť sa na ústne pojednávanie priestupku. Zákon o priestupkoch a ani správny poriadok žiadnym spôsobom legálne nedefinujú oznamovateľa priestupku. Vo všeobecne za oznamovateľa možno považovať osobu, ktorá orgánu oprávnenému vo veci konať uviedla informácie o tom, že mal byť spáchaný priestupok. Takáto osoba by následne podľa okolností mohla byť v rámci konania o priestupku predvolaná a vypočutá ako svedok. V takom prípade by sa na túto osobu vzťahoval a správny orgán by si ju predvolal podľa § 41 ods. 1 správneho poriadku. Nakoľko však priestupky na úseku prístupu k informáciám nemôže správny orgán prejednať podľa § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch z úradnej povinnosti, ale v zmysle § 21a ods. 3 zákona o slobode informácií iba na návrh navrhovateľa, ktorý je účastníkom konania, žalobcovia v danom prípade, aj keď prvostupňovému správnemu orgánu v návrhu „oznámili“ spáchanie priestupku nie sú oznamovatelia, ale účastníci konania – navrhovatelia. 41. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa nielenže nepochybil, keď si na ústne pojednávanie predvolal žalobcov ako účastníkov konania - navrhovateľov, ako aj ich spoločného splnomocneného zástupcu, ale konal výslovne v zmysle správneho poriadku. Naopak, nepredvolaním navrhovateľov, ako účastníkov konania na ústne pojednávanie priestupku by postupoval v rozpore s ustanovením § 21 ods. 2 správneho poriadku, čo by malo za následok porušenie procesných práv navrhovateľov ako účastníkov konania. Na ústne pojednávanie priestupku si prvostupňový správny orgán v súlade s § 21 ods. 1 správneho poriadku predvolal obvinenú a navrhovateľov, pričom o predvolaní upovedomil aj splnomocneného zástupcu navrhovateľov. Predvolanie na ústne pojednávanie priestupku bolo navrhovateľom ako aj ich splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 12.01.2022.
Súčasťou predvolania navrhovateľov bolo aj poučenie mimo iné aj o tom, že sú povinní dostaviť sa na ústne pojednávanie, ak boli riadne a včas predvolaní, v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch konanie zastavené a bude im uložená povinnosť podľa § 79 ods. l zákona o priestupkoch uhradiť trovy konania.
IV.
Replika žalobcov
42. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca vníma zásadnú rozdielnosť právnych názorov strán konania vo vnímaní pojmov prizvať a predvolať. Zatiaľ čo podľa žalovaného ide o totožné pojmy, podľa žalobcu majú predmetné pojmy rôzny význam a zákon s nimi spája rôzne dôsledky. Žalobca preto vníma ako nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ustáliť, či majú byť pojmy prizvať a predvolať v rámci prejednávanej veci vnímané ako synonymá, alebo majú predmetné pojmy rôzny význam nie len z pohľadu ich gramatického výkladu, ale aj z pohľadu ich teleologického výkladu. Slová použité v právnej norme majú najčastejšie v právnom jazyku rovnaký význam ako v bežnom spisovnom jazyku. Výnimkou sú legálne definície, ktorých význam je ustanovený priamo v texte právneho predpisu, a ktoré sú všeobecne záväzné, ako aj definície podané orgánom aplikujúcim právo, ktorých záväznosť, ale nie je všeobecná. Napriek tomu sa gramatický výklad v aplikačnej praxi používa až v prípade, ak neprichádza do úvahy použitie iných metód výkladu, napríklad výkladu systematického alebo historického alebo najideálnejšie v spojení s výkladom logickým, teleologickým, či inými. Preto viac než na rozdielnosť gramatického výkladu pojmov prizvať a predvolať bude potrebné sústrediť sa na ich iný výklad, aj keď zo samotného gramatického výkladu predmetných pojmov je zrejmé, že tieto z pohľadu gramatického výkladu nemajú rovnaký význam. Najspoľahlivejším výkladom sa javí teleologický, teda výklad podľa účelu predmetných pojmov, ktorý je možné skúmať najmä pri zameraní sa na dôsledky, ktoré zákon spája s predmetnými pojmami. V predmetnom smere sa teda javí ako najvhodnejšie pre rozhodnutie vo veci rozobrať si bližšie relevantné právne predpisy 43. Rozdiel medzi významom pojmov prizvať a predvolať teda spočíva v skutočnosti, či je osobná účasť osoby na úkone nevyhnutná, teda či je jej povinnosťou, alebo právom dostaviť sa na úkon. Ak je osobná účasť osoby na plánovanom úkone nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, správny orgán takúto osobu v zmysle ustanovenia § 41 zákona č. 71/1967 Zb. predvolá na plánovaný úkon a predvolaný osoba je povinná dostaviť sa na predmetný úkon riadne a včas. Ak osobná účasť osoby na plánovanom úkone nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, správny orgán takúto osobu prizve na plánovaný úkon a umožní jej tak uplatniť na predmetnom úkone jej práva. Z predmetného rozlíšenia potom vyplýva aj určité obmedzenie správneho orgánu v možnosti predvolať osobu na plánovaný úkon, pričom rozhodujúcim kritériom pre oprávnenie (a zároveň povinnosť) správneho orgánu predvolať osobu na plánovaný úkon je nevyhnutnosť jej osobnej účasti na predmetnom úkone pre rozhodnutie vo veci. Inak povedané, osobu, ktorej osobná účasť na plánovanom úkone nie je nevyhnutná, správny orgán nie je oprávnený predvolať, ale je povinný ju k takémuto úkonu prizvať a umožniť jej tak uplatniť na predmetnom úkone jej práva. Ak teda nebola osobná účasť žalobcov na ústnom pojednávaní v priestupkovej veci nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, žalovaný nebol oprávnený predvolať žalobcov na predmetné ústne pojednávanie, ale bol povinný ich na predmetné ústne pojednávanie prizvať a umožniť im tak uplatniť na predmetnom ústnom pojednávaní ich práva. O skutočnosti, že osobná účasť žalobcov na predmetnom ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, svedčí aj fakt, že na predmetné ústne pojednávanie bol predvolávaný spoločný právny zástupca žalobcov a nie žalobcovia. Aj z logiky veci pritom vyplýva, že vo vzťahu k žalobcom ani len nie je možné identifikovať žiadnu fyzickú osobu, ktorej osobná účasť by mohla byť nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, keďže žalobcami sú právnické osoby, pričom žiadna z fyzických osôb konajúcich v mene žalobcov nemala žiaden vplyv na spáchanie priestupku, či na jeho priebeh. Vyhodnotenie priestupkovej veci teda spočíva výlučne na právnom posúdení skutkového stavu ustáleného predchádzajúcimi písomnými podaniami účastníkov priestupkového konania. Z uvedeného je zrejmé, že osobná účasť žalobcov na ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný preto nemohol žalobcov riadne predvolať na ústne pojednávanie, ak ich osobná účasť na ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný nemohol žalobcov riadne predvolať na ústne pojednávanie, keďže žalobcovi nie je možné nútiť
k ich osobnej účasti na ústnom pojednávaní, ak aj bez ich osobnej účasti je možné uskutočniť predmetné ústne pojednávanie a rozhodnúť v priestupkovej veci. 44. Žalovaný teda zastavil priestupkové konanie z dôvodu, že žalobcovia sa nedostavili na ústne pojednávanie a podľa žalovaného svoju neúčasť riadne neospravedlnili. To však nie je pravdou, keďže žalobcovia vo svojich písomných podaniach opakovane uviedli, že nemajú záujem o ich osobnú účasť na pojednávaní, keďže nemajú ako prispieť k rozhodnutiu o veci, keďže skutkové okolnosti prípadu nie sú sporné a úlohou žalovaného bolo iba právne posúdiť skutkový stav ustálený z písomných podaní. Žalovaný považuje účasť žalobcov na ústnom pojednávaní napriek tomu za nevyhnutný predpoklad pre vydanie rozhodnutia v priestupkovej veci. Žalovaný preto vyjadrenie žalobcov neakceptoval ako ospravedlnenie ich neúčasti na ústnom pojednávaní a vyjadrenia žalobcov v predmetnom smere ani neboli myslené ako ospravedlnenie ich neúčasti na ústnom pojednávaní, keďže žalobcovia nemali záujem o odročenie termínu ústneho pojednávania, ale o jeho uskutočnenie bez prítomnosti žalobcov. Trvanie žalovaného na osobnej účasti žalobcov na ústnom pojednávaní nemá žiadne relevantné právne, či faktické odôvodnenie a žalovaný predmetným postupom iba trestá žalobcov za podanie návrhu na prejednanie priestupku tým, že žalobcom bezdôvodne navyšuje náklady spojené s prejednaním priestupkovej veci predvolávaním žalobcov na ústne pojednávanie napriek tomu, že žalobcovia nemajú ako prispieť k rozhodnutiu vo veci. Žalobcom nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že bez prítomnosti žalobcov na ústnom pojednávaní nemôže rozhodnúť v priestupkovej veci, rozhodnutie o ktorej si vyžaduje iba jednoduché právne posúdenie skutkového stavu ustáleného predchádzajúcimi písomnými podaniami účastníkov priestupkového konania. Ani vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2023 žalovaný neposkytol žiadne relevantné právne, či faktické odôvodnenie jeho trvania na osobnej účasti žalobcov na ústnom pojednávaní. V.
Relevantná právna úprava
45. Podľa čl. 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. 46. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 47. Podľa § 41 správneho poriadku, správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná. 48. Podľa § 76 ods.1 písm. j/ zákona o priestupkoch, Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný. 49. Podľa § 21a ods. 1 písm. a/ ZSI, Priestupku sa dopustí ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie. 50. Podľa § 21a ods. 3 písm. a/ ZSI, priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ"). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku. 51. Podľa § 79 ods.1 zákona o priestupkoch Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
52. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 53. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/101/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 54. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu žalobných bodov vymedzených žalobcom (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 55. Správny súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 29. júla 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 56. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 57. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo v zmysle § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastavené konanie, začaté na návrh žalobcov týkajúce sa porušenia povinností ustanovenej ZSI, obvinenej Mgr. B. B.. 59. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či v danom prípade bolo zákonné po tom, čo sa navrhovatelia nedostavili na ústne pojednávanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu konanie zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. 60. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že v preskúmavanej veci bolo dňa 06.10.2022 na správny orgán prvého stupňa doručené oznámenie žalobcov o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie priestupku a návrh na jeho prejednanie, v ktorom navrhovateľ v podstate popísal priebeh konania osôb konajúcich v mene Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým by mohli byť porušené ustanovenia ZSI, kvalifikované ako priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa ust. § 21a ods. 1 písm. c/ ZSI a § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch. 61. Dňa 14.12.2021 správny orgán spísal úradný záznam o tom, že zamestnanec správneho orgánu kontaktoval obvinenú z priestupku Mgr. B. B., za účelom dohodnúť sa s ňou o dni ústneho prejednania priestupku, ktorá uviedla, že je dlhodobo práceneschopná, najmenej do začiatku januára roku 2022. 62. Ďalej správny orgán listom zo dňa 04.01.2022 predvolal navrhovateľov a obvinenú Mgr. B. B. na ústne prejednanie priestupku dňa 19.01.2022. Súčasťou predvolania navrhovateľov bolo aj poučenie
mimo iné aj o tom, že sú povinní dostaviť sa na ústne pojednávanie, ak boli riadne a včas predvolaní, v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch konanie zastavené a bude im uložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť trovy konania. 63. V spisovom materiáli je tiež založená odpoveď advokátskej kancelárie Weis & Partners, s.r.o. (právnych zástupcov navrhovateľov), na ústne prejednanie priestupku zo dňa 13.01.2022 s tým, že sa navrhovatelia nemajú záujem zúčastniť ústneho prejednania priestupku. Ďalej uviedli, že vo svojom návrhu detailne opísali skutok, ktorým mal byť spáchaný priestupok ako aj všetky potrebné informácie a ich osobné vypočutie neprispeje k objasneniu spáchaného priestupku. 64. Listom zo dňa 13.01.2022 obvinená Mgr. B. B. požiadala správny orgán o ospravedlnenie jej neúčasti na ústnom prejednaní priestupku z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti spolu s dokladom o tejto skutočnosti. 65. Listom zo dňa 11.02.2022 správny orgán informoval advokátsku kanceláriu Weis & Partners, že neúčasť navrhovateľov na ústnom prejednaní priestupku dňa 13.01.2022 neospravedlňuje, nakoľko v jeho odpovedi zo dňa 13.01.2022 neuviedol také závažné dôvody, ktoré tomu bránili zúčastniť sa tohto úkonu, s tým že navrhovateľ priestupku je povinný sa dostaviť na predvolanie na ústne prejednanie, nakoľko si to vyžaduje povaha úkonu. Zároveň informoval navrhovateľov o tom, že na pojednávaní sa správny orgán pokúsi odstrániť nezrovnalosti, ktoré sú medzi návrhom na prejednanie priestupku a prílohami a listinnými materiálmi doposiaľ do konania predloženými zo strany obvinenej a Ministerstva zdravotníctva SR. 66. K listu správneho orgánu zo dňa 11.02.2022 sa navrhovatelia vyjadrili podaním zo dňa 15.02.2022, splnomocnený zástupca navrhovateľov taktiež uviedol, že trvajú na tom, že ich osobná účasť nie je potrebná na prejednaní veci, lebo ich návrh je zrozumiteľný a otázky ohľadne skutkového stavu veci, ktoré doposiaľ neboli zodpovedané písomnými podaniami účastníkov konania, mohol správny orgán položiť v rámci svojich doterajších písomných podaní. 67. Listom zo dňa 24.02.2022 prvostupňový správny orgán vytýčil ústne pojednávanie priestupku na deň 14.03.2021, na ktoré si predvolal obvinenú, navrhovateľov a o predvolaní upovedomil splnomocneného zástupcu navrhovateľov. Predvolanie bolo doručené obvinenej dňa 01.03.2022, navrhovateľom dňa 25.02.2022 a upovedomenie splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov dňa 10.03.2021. V predvolaní boli navrhovatelia a ich splnomocnení poučení, že majú povinnosť dostaviť sa na ústne pojednávanie, ak bolí riadne a včas predvolaní, v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm. j/ konanie zastavené a bude im uložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť trovy konania. 68. Na ústne pojednávanie priestupku dňa 14.03.2022 v čase 09.00 hod. sa navrhovatelia, ich splnomocnený zástupca a ani obvinená nedostavili. 69. Následne dňa 06.04.2022 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že navrhovatelia sa nedostavili na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci boli riadne a včas predvolaní zastavil. 70. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že boli splnené podmienky § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. 71. Správny súd v Bratislave dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 72. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna
istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 – II. polrok, s. 750). 73. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu nie je len povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy, ale aj povinnosťou každej fyzickej ako aj právnickej osoby je konať v súlade so zákonom, a preto je jej povinnosťou nielen poznať svoje práva, ale jej povinnosťou je aj bez výhrady povinnosti ustanovené v právnom predpise dodržiavať. 74. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je v danom prípade jednoznačne zrejmé, že žalobcovia sa na pojednávanie správneho orgánu prvého stupňa nedostavil a svoju neúčasť na toto pojednávanie neospravedlnil dôležitým dôvodom, ktorý by im bránil dostaviť sa na správny orgán. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na to, že v liste správneho orgánu zo dňa 11.02.2022 adresovaný právnemu zástupcovi žalobcov, správny orgán uviedol, z akého dôvodu považuje osobnú účasť žalobcov na pojednávaní veci za dôležitú (pokus o odstránenie nezrovnalosti, ktoré sú medzi návrhom na prejednanie priestupku a prílohami a listinnými materiálmi doposiaľ do konania predloženými zo strany obvinenej a Ministerstva zdravotníctva SR), teda nie je možné ani teoreticky akceptovať námietku žalobcov o tom, že ich osobná prítomnosť na pojednávaní neprispeje k objasneniu nimi tvrdeného spáchaného priestupku. Zároveň súd dodáva, že nie je na posúdení žalobcov, aby za správny orgán rozhodovali tom, koho prítomnosť na nariadenom pojednávaní je nevyhnutná a koho nie je, o čom svedčí aj znenie ustanovenia § 41 správneho poriadku (Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná). Žalobcovia boli taktiež správnym orgánom riadne poučený o následkoch nedostavenia sa na nariadené pojednávanie – práve zastavením konania v zmysle § 71 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. 75. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že zo zákonnej úpravy ustanovenej v § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch potom vyplývala zákonná povinnosť správneho orgánu prvého stupňa priestupkové konanie začaté na návrh žalobcu zastaviť. Súčasne prvostupňovému správnemu orgánu z právnej úpravy ustanovenej v § 79 ods. 1 zákona o priestupoch vyplývala zákonná povinnosť zaviazať žalobcu k úhrade štátu trovy správneho konania, keďže neboli preukázané skutočnosti hodné osobitného zreteľa (§ 79 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.). Tieto skutočnosti žalobcovia nielenže v správnom konaní a to ani v odvolacom správnom konaní nepreukázali, ale nadôvažok ich ani netvrdili. Vychádzajúc z uvedeného aj podľa názoru tunajšieho súdu zhodne s názorom odvolacieho orgánu verejnej správy, skutkový záver, ku ktorému zo skutkových skutočností správny orgán prvého stupňa dospel, a to že žalobcovia sa nedostavili na riadne a včas nariadené ústne pojednávanie správneho orgánu prvého stupňa a svoju neúčasť riadnym spôsobom neospravedlnili, čo bolo dôvodom pre zastavenie priestupkového konania, čím vznikla zákonnosť povinnosť prvostupňového správneho orgánu rozhodnúť o úhrade štátu trovy správneho konania, je logický záver majúci podklad v skutkových zisteniach. 76. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v danom prípade bolo povinnosťou správneho orgánu sa vecou, napriek ich neúčasti na pojednávaní správneho orgánu, zaoberať, vec prejednať v merite, súd nepovažoval ani túto námietku za dôvodnú. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy bolo postupovať v konaní v súlade so zákonom, a preto pokiaľ správny orgán zistil, že žalobcovia sa na nariadené ústne pojednávanie nedostavili, bez riadneho ospravedlnenia, postupoval v súlade s § 76 ods. 1, písm. j/ zákona o priestupkoch, keď priestupkové konanie zastavil. 77. Ohľadom uloženej povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku, tunajší súd poukazuje na to, že zákon o priestupkoch má úpravu trov konania obsiahnutú v ust. § 79 zákona, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia v zásade platí, že navrhovateľ priestupkového konania znáša trovy spojené s prejednaním priestupku za situácie, že konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a/, b/, c/ alebo j/ zákona o priestupkoch, konštatoval, že v týchto prípadoch mu teda správny orgán uloží povinnosť zaplatiť štátu trovy vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom
a len výnimočne sa od takéhoto uloženia trov môže upustiť, a to za predpokladu, že tu existujú a boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by takýto postup odôvodňovali. 78. V danej veci mal súd preukázané, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo priestupkové konanie, ktoré začalo na návrh žalobcov právoplatné zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, čo následne zakladá povinnosť správnych orgánov postupovať, pokiaľ ide o trovy spojené s prejednaním priestupku, podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa názoru súdu v zmysle uvedenej právnej úpravy správne orgány aj konali a v súlade s citovanou právnou úpravou im uložili povinnosť zaplatiť štátu trovy v sume 16,- eur, majúc za to, že existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch nebola zistená a žalobcami ani nikdy tvrdená a preukázaná. 79. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“. 80. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 81. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcom nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).