{"guid": "c84e07bb-6afb-4638-92d2-58466f95cf22:8e562041-1d5a-4b77-b9d3-e2cccc4914b9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2", "spisova_znacka": "BA-7Sa/101/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/101/2022 z 29. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. júla 2025, sp. zn. BA-7Sa/101/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2", "identifikacne_cislo": "1022201446", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-55.odsek-1", "nazov": "§ 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-55.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-21a.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 21a ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-21a.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-21a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-52", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-55", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-74", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-76", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-21a", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-17", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-52", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e562041-1d5a-4b77-b9d3-e2cccc4914b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/101/2022\n1022201446\n29. 07. 2025\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201446.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom v právnej veci žalobcov: 1/\nHamilton & Co s. r. o., so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, IČO: 46 069 097, 2/ Hamilton Club, s. r. o., so\nsídlom Staré Grunty 24, Bratislava, IČO: 46 907 378, obaja právne zastúpení: Weis & Partners s.r.o., so\nsídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova\n46, Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2022/111349-003 zo dňa 01. augusta 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OWS2-2022/029661-025 zo dňa 06. júna 20212 Okresný úrad\nBratislava, odbor všeobecnej vnútornej správ (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) v zmysle §\n52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb, o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“) konanie o priestupku podľa § 21a ods. 1\npísm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ako „ZSI“), ktorý sa má týkať porušení povinností ustanovenej ZSI na návrh žalobcov\n(ďalej aj ako „navrhovateľov“), ktorého sa mala dopustiť obvinená: Mgr. Katarína Korgová, tým, že na\nMinisterstve zdravotníctva Slovenskej republiky, navrhovateľom dňa 26.08.2021 na ich žiadosť podľa\nZSI zo dňa 17.08.2021 oznámila informáciu, že ich žiadosť nespadá pod právny režim ZSI, pričom podľa\nnavrhovateľov boli porušené ustanovenia § 17, § 18 ods. 2, 3 a 4 a § 19 ods. 2 a 3 ZSI, zastavil. Súčasne\nuložil žalobcom podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukázaním na Vyhlášku Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky 531/2008 Z.z. povinnosť uhradiť štátu trovy\nkonania vo výške XX,- eur na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\n2. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že konania zastavil nakoľko sa žalobcovia nedostavili na\nústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci boli riadne a včas\npredvolaní, preto správny orgán rozhodol tak, že konanie o priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. j/\nzákona o priestupkoch zastavil.\n3. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podali žalobcovia odvolanie. Orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcov zo dňa 04.05.2022, a preto ho spolu so spisovým\nmateriálom predložil na Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov.\n\n4. Žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-BAOOP1-2022/111349-003 zo dňa 01. augusta 2022 podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku odvolanie\nžalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.\n5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 79 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, §\n59 ods. 1, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku (ďalej len ako „správny\nporiadok“ a vecne tým, že prvostupňový správny orgán postupoval pri odôvodňovaní rozhodnutia v\nsúlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie v\nsúlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku riadne a vecne správne odôvodnil.\n6. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď konanie o\npriestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastavil.\n7. Odvolací orgán nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, a preto sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, ktoré zodpovedajú obsahu spisu, a tieto dôvody si aj odvolací orgán\nosvojil ako svoje vlastné.\n8. Nakoľko z predloženého administratívneho spisu bolo nepochybné, že navrhovatelia boli riadne a\nvčas listom zo dňa 24.02.2022, ktorý si prevzali dňa 25.02.2022 predvolaní na ústne pojednávanie\npriestupku na deň 14.03.2022, pričom sa na ústne pojednávanie nedostavili, pričom súčasne svoju\nneúčasť náležité neospravedlnili, prvostupňový správny orgán nemal inú zákonnú možnosť, iba konanie\npre neúčasť navrhovateľov na ústnom pojednávaní priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o\npriestupkoch zastaviť. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch je\nkogentnou právnou normou, a teda neumožňuje v danom prípade prvostupňovému správnemu orgánu v\nsituácii, keď sa navrhovateľ nedostavil na ústne pojednávanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia\nalebo bez dôležitého dôvodu postupovať inak, len konanie z tohto dôvodu zastaviť.\n9. Žalovaný taktiež poukázal, že ustanovenie § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch nedovoľuje\nprejednať priestupky podľa § 21a ods. 1 zákona o slobode informácii v neprítomnosti navrhovateľa,\nkeď výslovne uvádza povinnosť správneho orgánu konanie v prípade nedostavenia sa navrhovateľa\nna ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu zastaviť. Správny\norgán sa teda nemôže sám rozhodnúť, či v takomto prípade konanie zastaví, alebo bude v konaní\no priestupku pokračovať ale v prípade splnenia podmienok uvedených v tomto ustanovení musí z\núradnej povinnosti konanie zastaviť. V prípade náležitého ospravedlnenia alebo neúčasti navrhovateľa z\ndôležitého dôvodu je povinný vytýčiť nové ústne pojednávanie priestupku, a teda ani v takomto prípade\nnemôže vo veci rozhodnúť bez účasti navrhovateľa na ústnom pojednávaní priestupku (na rozdiel\nv prípade neúčasti obvineného, ktorý sa môže rozhodnúť, či sa na ústnom pojednávaní priestupku\nzúčastní alebo nie § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch). Aj z vyššie uvedených dôvodov teda prvostupňový\nsprávny orgán nemohol vyhovieť žiadosti navrhovateľov, a vo veci meritórne rozhodnúť napriek tomu,\nže sa navrhovatelia odmietli dostaviť na ústne pojednávanie priestupku z odôvodnením, že nemajú\nzáujem sa zúčastniť osobne alebo v zastúpení ústneho pojednávania, keďže vo svojom podaní zo dňa\n01.10.2021 detailne opísali skutok a vypočutie navrhovateľov alebo ich právnych zástupcov nemôže do\nkonania priniesť žiadne nové skutočnosti.\n10. K odôvodneniu neúčasti navrhovateľov ďalej uviedol, že nie je úlohou účastníkov konania prípadne\niných predvolaných osôb hodnotiť, potrebu alebo nevyhnutnosť ich účasti na ústnom pojednávaní\npriestupku. Súčasne uviedol, že podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku je povinnosťou správneho\norgánu predvolať si na ústne pojednávanie priestupku všetkých účastníkov konania, a teda v danom\nprípade okrem obvinenej aj navrhovateľov, ktorý sú účastníkmi konania podľa § 72 písm. d/ zákona o\npriestupkoch. Podľa § 41 ods. 1 správneho poriadku je síce povinnosťou správneho orgánu predvolať\nsi osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná, toto ustanovenie sa však\npredovšetkým týka svedkov, znalcov a pod. účastníkov konania si musí správny orgán predvolať vždy,\nuž len pre to, aby si mohli uplatniť svoje práva. Právny orgán sa teda nemôže rozhodnúť, že niektorého\núčastníka konania si na ústne pojednávanie priestupku a to z akýchkoľvek dôvodov nepredvolá, ale vždy\nsi musí predvolať všetkých účastníkov konania. Prejednať priestupok môže iba v prípade uvedenom v §\n74 ods. 1 zákona o priestupkoch, a teda ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne\n\npredvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu obvinený\nz priestupku.\n11. Ďalej odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že priestupky na úseku práva na prístup\nk informáciám podľa § 21a ods. 1 zákona o slobode informácií môže správny orgán prejednať v\nzmysle § 21a ods. 3 zákona o slobode informácií iba na základe podaného návrhu na prejednanie\npriestupku. V tomto prípade ide o tzv. návrhový priestupok, kde záujem na prejednanie priestupku zo\nstrany navrhovateľa je vyšší ako záujem spoločnosti na prejednanie tohto priestupku. Z toho mimo iné\nvyplýva aj vyššia zodpovednosť navrhovateľa a jeho aktívna účasť na prejednávaní priestupku, z ktorej\npotom vyplýva aj „sankcionovanie“ navrhovateľa v prípade jeho nedostavenia sa na ústne pojednávanie\npriestupku zastavením konania podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. Je teda len na\nnavrhovateľovi, ktorý má dispozičnú právomoc na prejednanie takéhoto priestupku, či podá návrh na\nprejednanie priestupku a v prípade podania návrhu je povinný rešpektovať všetky zákonné ustanovenia\nviažuce sa k prejednávaniu takéhoto priestupku.\n12. K námietkam navrhovateľov, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch, malo\nbyť objasňovanie priestupku ukončené do dňa 6.11.2021, a na dĺžku konania, odvolací orgán uviedol,\nže tieto námietky nemajú žiaden vplyv na zákonnosť zastavenia konania podľa § 76 ods. 1 písm. j/\nzákona o priestupkoch. Ďalej mal za potrebné uviesť, že objasňovanie priestupkov podľa § 59 ods.\n1 zákona o priestupkoch, je procesný postup pred začatím konania. Nakoľko v prípade návrhových\npriestupkov podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch je v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku dňom\ndoručenia návrhu správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť začaté konanie, vo veci návrhových\npriestupkov sa nevykonáva objasňovanie priestupku podľa § 59 zákona o priestupkoch. Čo sa týka\ndĺžky konania prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol v rámci riadne predĺžených lehôt podľa §\n49 ods. 2 správneho poriadku, pričom dĺžka konania nezávisí iba na samotnom správnom orgáne ale\naj na konaní a postojoch účastníkov konania v danom prípade aj navrhovateľoch, ktorí svojim konaním,\nkeď sa opakovane odmietli dostaviť na ústne pojednávanie priestupku prispeli k dĺžke konania.\nII. Žaloba a jej dôvody\n13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 01. augusta 2022 podali žalobcovia prostredníctvom právneho\nzástupcu žalobu a žiadali, aby súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcom priznal náhradu trov konania. Svoju žalobu\nodôvodnil tým, že adresovali žalovanému dňa 1.10.2021 Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich\ntomu, že došlo k spáchaniu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám.\n14. Žalovaný listom zo dňa 15.10.2021 požiadal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o\noznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie o oznámení žalobcov zo dňa\n1.10.2021. Následne žalovaný listom zo dňa 2.12.2021 informoval žalobcov o jeho žiadosti adresovanej\nOdboru opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného o predĺženie lehoty na prejednanie\npriestupkovej veci a na vydanie rozhodnutia o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021.\n15. Žalovaný následne listom zo dňa 4.1.2022 a neskôr aj listom zo dňa 11.1.2022 predvolal žalobcov\nna ústne prejednanie priestupku v priestoroch sídla žalovaného, ktoré nariadil na deň 19.1.2022 o 10:00\nhod.. Žalobcovia listom zo dňa 13.1.2022 odpovedali na predmetné predvolania s argumentáciou o\nnadbytočnosti osobnej prítomnosti žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, pre objasnenie\npriestupku, a o nehospodárnosti nariaďovania ústneho prejednania priestupku.\n16. Žalobcovia v predmetnom liste žalovaného informovali, že vo svojom podaní zo dňa 1.10.2021\ndetailne opísali skutok, ktorým podľa nich mal byť spáchaný prejednávaný priestupok, a osobné\nvypočutie žalobcov či osobné vypočutie ich spoločného právneho zástupcu nemôže do konania o\npriestupku priniesť žiadne nové informácie ohľadom skutkových okolností prípadu, keďže žalobcovia\nvo svojom oznámení zo dňa 1.10.2021 informovali žalovaného o všetkých im známych skutkových\nokolnostiach prípadu. Ďalší postup žalovaného v konaní preto podľa žalobcov závisel výlučne od\nprávneho posúdenia prípadu zo strany žalovaného, k čomu nie je vypočutie žalobcov či vypočutie ich\nspoločného právneho zástupcu ani nevyhnutné, a ani nemôže žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu\n\nskutku, ktorého prejednanie je predmetom konania o priestupku. Pre právne posúdenie prípadu podľa\nžalobcov nie je nevyhnutné vypočuť žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu, a vypočutie\nžalobcov, ani ich spoločného právneho zástupcu nemá na právne posúdenie veci zo strany žalovaného\nžiaden vplyv.\n17. Žalovaný následne listom zo dňa 7.2.2022 informoval žalobcov o jeho žiadosti adresovanej\nOdboru opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného o opätovné predĺženie lehoty na\nprejednanie priestupkovej veci a na vydanie rozhodnutia o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021. Listom\nzo dňa 11.2.2022 žalovaný reagoval na list žalobcov zo dňa 13.1.2022, pričom napriek argumentácii\nžalobcov žalovaný v predmetnom liste trval na ústnom prejednaní priestupku a žalobcov upovedomil,\nže za predmetným účelom ich opätovne predvolá na nový termín ústneho prejednanie priestupku.\n18. Listom zo dňa 15.2.2022 žalobcovia reagovali na list žalovaného zo dňa 11.2.2022, v ktorom\nžalobcovia upozornili žalovaného na nesprávny úradný postup a na náklady, ktoré žalobcom\npredmetným nesprávnym úradným postupom žalovaného vznikajú, čím žalovaný spôsobuje žalobcom\nškodu, náhradu ktorej si žalobcovia môžu uplatniť voči žalovanému v konaní podľa ustanovení zákona\nč. 514/2003 Z. z..\n19. Žalovaný na list žalobcov zo dňa 15.2.2022 žiadnym spôsobom nereagoval a v zmysle svojho\npredchádzajúceho listu zo dňa 11.2.2022 žalobcov iba bez ďalšieho listom zo dňa 24.2.2022 opätovne\npredvolal na ústne prejednanie priestupku v priestoroch sídla žalovaného, ktoré tentokrát nariadil na\ndeň 14.3.2022 o 9:00 hod.. Opätovné predvolanie pritom obsahovalo argumentáciu plne totožnú s\nargumentáciou žalovaného v jeho predchádzajúcom liste zo dňa 11.2.2022, ktorým žalovaný predvolal\nžalobcov na ústne prejednanie priestupku v predmetnej veci po prvýkrát. Na list žalovaného zo dňa\n11.2.2022 už pritom žalobcovia reagovali listom zo dňa 15.2.2022, v ktorom sa vyjadrili aj k ich\nprípadnému ďalšiemu predvolávaniu na ústne prejednanie priestupku, preto žalobcovia považovali za\nnadbytočné reagovať aj na nový list žalovaného, ktorý neobsahuje žiadnu novú argumentáciu, ku ktorej\nby sa ešte žalobcovia doposiaľ nevyjadrili.\n20. Žalobcovia namiesto vlastnej nadbytočnej reakcie na duplicitný úkon žalovaného očakávali reakciu\nžalovaného na ich list zo dňa 15.2.2022, keďže bez reakcie žalovaného na list žalobcov zo dňa 15.2.2022\nby žalobcovia v ďalšom svojom liste nemohli uviesť žiadne nové skutočnosti, či vyjadrenia vzhľadom k\ntomu, že ani žalovaný v opätovnom predvolaní žalobcov neuviedol žiadne nové skutočnosti či tvrdenia,\nku ktorým by sa žalobcovia doposiaľ nevyjadrili, a žalovaný v ňom ani nerozporoval tvrdenia žalobcov v\nich liste zo dňa 15.2.2022, v ktorom žalobcovia namietali nehospodárnosť a neúčelnosť osobnej účasti\nžalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústnom prejednaní priestupku.\n21. Žalobcovia majú za to, že ich osobná účasť, či osobná účasť ich spoločného právneho zástupcu nie\nje spôsobilá priviesť do konania o priestupku žiadne nové informácie a že pre rozhodnutie o oznámení\nžalobcov zo dňa 1.10.2021 nie je zo strany žalovaného nevyhnutné, účelné, ani hospodárne predvolávať\nžalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na ústne prejednanie priestupku. Nedostavením sa na\nústne prejednanie priestupku, o ktorom môže žalovaný rozhodnúť aj bez predvolávania žalobcov, či ich\nspoločného právneho zástupcu, nie je podľa žalobcov možné zaviniť vznik trov priestupkového konania.\nAk by sa aj žalobcovia alebo ich spoločný právny zástupca dostavili na ústne prejednanie priestupku,\nnemohli by žalovanému poskytnúť žiadne nové skutkové tvrdenia či vyjadrenia, ktoré by žalovanému\ndoposiaľ neposkytli vo svojich písomných podaniach zo dňa 1.10.2021, zo dňa 12.1.2022, či zo dňa\n15.2.2022.\n22. Žalobcovia preto dňa 10.3.2022 podali sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú Odboru opravných\nprostriedkov, Referát vnútorných vecí žalovaného a v rovnaký deň žalobcovia podali aj sťažnosť na\nprieťahy v konaní a podnet prokurátorovi na vykonanie opatrení za účelom odstránenia zistených\nnedostatkov a porušení zákona, pričom predmetné podanie adresovali Okresnej prokuratúre Bratislava\nIII. Listom zo dňa 14.3.2022 žalovaný informoval žalobcov o postúpení ich sťažnosti prednostovi\nžalovaného. Listom zo dňa 15.3.2022 Okresná prokuratúra Bratislava III informovala žalobcov o prijatí\nlistu žalobcov zo dňa 10.3.2022 a o jeho postúpení na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Listom zo dňa\n17.3.2022 Okresná prokuratúra Bratislava I potvrdila prijatie listu žalobcov zo dňa 10.3.2022 a jeho\npostúpenie z Okresnej prokuratúry Bratislava III na Okresnú prokuratúru Bratislava I.\n\n23. Napriek uvedenému žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022\nrozhodol o zastavení priestupkového konania a o povinnosti žalobcov uhradiť trovy priestupkového\nkonania v sume vo výške XX,- eur z dôvodu nedostavenia sa žalobcov, resp. ich spoločného právneho\nzástupcu, na ústne prejednanie priestupku nariadené žalovaným na dňa 14.3.2022 o 9:00 hod..\nŽalobcovia majú vzhľadom na doposiaľ uvedené za to, že žalovaný nepostupoval vo veci správne,\nkeď rozhodol o zastavení konania napriek skutočnosti, že on sám žiadnym spôsobom nereagoval na\nlist žalobcov zo dňa 15.2.2022, v ktorom žalobcovia žalovaného opätovne upozornili na nadbytočnosť,\nnehospodárnosť a neúčelnosť predvolávania a osobnej prítomnosti žalobcov, resp. ich spoločného\nprávneho zástupcu, ktorá nie je spôsobilá prispieť k objasneniu priestupku, ako aj na nesprávny\núradný postup žalovaného a na náklady, ktoré žalobcom vznikajú predmetným nesprávnym úradným\npostupom žalovaného, čím žalovaný spôsobuje žalobcom škodu, náhrady ktorej sa žalobcovia môžu\ndomáhať voči žalovanému podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobcovia preto podali dňa\n4.5.2022 odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022\no zastavení priestupkového konania a o povinnosti žalobcov uhradiť trovy priestupkového konania v\nsume vo výške XX,- eur.\n24. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že prítomnosť žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu na\nústnom pojednávaní za účelom prejednania priestupkovej veci nie je nevyhnutná a ústne pojednávanie\nje možné uskutočniť aj bez prítomnosti žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu. Predvolania\nžalobcov a ich spoločného právneho zástupcu na ústne pojednávanie teda boli vykonané v rozpore\ns ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a žalobcovia, ani ich spoločný právny zástupca,\nnie sú vzhľadom na uvedené povinní dostaviť sa na takto nariadené ústne pojednávanie, keďže ich\nvýsluch nemôže žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu veci. Práve prvok nevyhnutnosti osobného\nvypočutia pritom zakladá predpoklady pre vznik oprávnenia správneho orgánu vynucovať účasť na\nústnom pojednávaní.\n25. Žalobcovia preto majú za to, že aj napriek skutočnosti, že sa žalobcovia, ani ich spoločný právny\nzástupca, na takto nariadené ústne pojednávanie nedostavili, zo strany žalovaného nebolo možné\nkonanie zastaviť v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, keďže predvolanie\nžalobcov a ich spoločného právneho zástupcu na ústne pojednávanie nebolo vykonané riadne, keďže\npredmetné predvolanie bolo vykonané v rozpore s platným právom. Pre nedostavenie sa žalobcov a\nich spoločného právneho zástupcu na takto nariadené ústne pojednávanie preto žalobcom ani nebolo\nmožné zo strany žalovaného uložiť povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku v zmysle\nustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb..\n26. Žalovaný opiera napadnuté rozhodnutia o argument, v zmysle ktorého keďže ide o konanie, ktoré\nje možné začať iba na návrh, nie je o ňom možné rozhodovať v rozkaznom konaní, a preto žalovaný\nkonanie zastavil po tom, čo sa žalobcovia, resp. ich spoločný právny zástupca, nedostavili na ústne\nprejednanie priestupku. Uvedené je síce pravdou, avšak skutočnosť, že vo veci nie je možné rozhodnúť v\nrozkaznom konaní, žalovanému nijako nebráni rozhodnúť vo veci bez účasti žalobcov, či ich spoločného\nprávneho zástupcu na ústnom prejednaní priestupku a uvedené taktiež nepreukazuje ani nevyhnutnosť\nústneho prejednania priestupku. V rozkaznom konaní rozhoduje správny orgán na základe návrhu,\nresp. z vlastného podnetu, alebo z podnetu iného orgánu verejnej moci, a to bez osobnej prítomnosti\núčastníkov a bez akýchkoľvek ich vyjadrení vo veci.\n27. V predmetnom konaní mal žalovaný k dispozícii vyjadrenia všetkých účastníkov konania a napriek\nuvedenému odmietol rozhodnúť o podaní žalobcov zo dňa 1.10.2021 mimo rozkazného konania bez\nosobného vypočutia žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, aj keď je ich vypočutie vo veci\nnadbytočné a neúčelné, keďže nie je spôsobilé bližšie objasniť priestupok, čím sa ich predvolávanie\na vypočutie stáva aj nehospodárnym. Žalobcovia pritom prostredníctvom svojho spoločného právneho\nzástupcu odpovedali na každé podanie žalovaného, s výnimkou predvolania zo dňa 24.2.2022, ktoré\nžalovaný uskutočnil napriek listu žalobcov zo dňa 15.2.2022, v ktorom sa žalobcovia v nadväznosti\nna list žalovaného zo dňa 11.2.2022 vyjadrili k ďalšiemu predvolávaniu žalobcov na ústne prejednanie\npriestupku, a na ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a napriek uvedenému žalobcov, resp.\nich spoločného právneho zástupcu, bez ďalšieho opätovne predvolal na ústne prejednanie priestupku.\n28. Žalobcovia pritom žalovaného listom zo dňa 15.2.2022 informovali, že Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej republiky odpovedalo na žiadosť žalobcov o sprístupnenie informácií zo dňa 17.8.2021\n\noznámením, že podľa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nejde o informácie, ktoré spadajú\npod režim zákona č. 211/2000 Z. z., preto žiadosť žalobcov vybaví mimo režimu predmetného zákona.\nV lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z. z. teda žalobcovia neobdržali od Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky žiadnu z nimi požadovaných informácií a na postup Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky sa tak v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nazerá ako na vydanie fiktívneho\nrozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcov, a to bez ohľadu na právny názor Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky, podľa ktorého žalobcovia požiadali o informácie, ktorých poskytnutie, resp.\nsprístupnenie nespadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z..\n29. Podľa žalobcov je teda výlučne na právnom posúdení žalovaného, či žiadosť žalobcov o poskytnutie\ninformácií zo dňa 17.8.2021 adresovaná Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky spadá pod\nrežim zákona č. 211/2000 Z.z., pričom osoby konajúce v mene Ministerstva zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky sa mohli dopustiť priestupku pri vybavovaní predmetnej žiadosti žalobcov jedine v prípade,\nak žiadosť žalobcov posúdili nesprávne ako žiadosť, ktorej vybavenie nespadá pod režim zákona č.\n211/2000 Z. z., a teda jedine od tohto právneho posúdenia závisí aj rozhodnutie žalovaného o návrhu na\nprejednanie priestupku, ktorého sa mohli osoby konajúce v mene Ministerstva zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky dopustiť jedine v prípade, ak žiadosť žalobcov posúdili nesprávne ako žiadosť, ktorej vybavenie\nnespadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z.. V ďalších obdobných konaniach pred žalovaným posudzuje\nžalovaný aj mierne odlišné situácie žalobcov, kde napríklad došlo k poskytnutiu informácií zo strany\npovinnej osoby, avšak buď po lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z.z., alebo odpoveď povinnej osoby\nnezodpovedá otázky žalobcov v celom rozsahu ich žiadosti. Ak aj povinná osoba poskytne žalobcom v\nlehote odpoveď na ich žiadosť, avšak odpoveď povinnej osoby nezodpovedná otázky žalobcov v celom\nrozsahu ich žiadosti, potom v rozsahu, v ktorom podľa žalobcov nedošlo k poskytnutiu požadovaných\ninformácií, ide v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. opäť o vydanie fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí ich\nžiadosti, a teda potenciálne aj o spáchanie priestupku zo strany povinnej osoby v prípade, ak žalovaný\nposúdi odpoveď povinnej osoby ako neúplnú\n30. Žalobcovia preto žalovaného listom zo dňa 15.2.2022 informovali, že vyššie uvedené myšlienkové\npochody by mali byť súčasťou predmetu činnosti žalovaného pri posudzovaní návrhu na prejednanie\npriestupku, a nie súčasťou obrany žalobcov proti zjavne nesprávnemu postupu žalovaného, ktorý\nsvojím nehospodárnym konaním nedôvodne navyšuje náklady žalobcov na vybavenie ich podaní. Ďalšie\nkonanie žalovaného o podaniach žalobcov malo spočívať výlučne v právnom posúdení skutočnosti, či\nvybavenie žiadosti žalobcov spadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z. a ak áno, či povinná osoba\nposkytla žalobcom odpoveď na ich žiadosť v lehote určenej zákonom č. 211/2000 Z.z. a ak áno, či\nodpoveď povinnej osoby zodpovedá otázky žalobcov v celom rozsahu ich žiadosti. Žalovaný pritom\ndokáže predmetné otázky zodpovedať aj na základe posúdenia obsahu podania žalobcov zo dňa\n1.10.2021 a písomných vyjadrení účastníkov priestupkového konania, a teda pre rozhodnutie o podaní\nžalobcov zo dňa 1.10.2021 nie je zo strany žalovaného nevyhnutné, účelné, ani hospodárne predvolávať\nžalobcov či ich spoločného právneho zástupcu na ústne prejednanie priestupku.\n31. Podľa žalobcov nedostavením sa na ústne prejednanie podania žalobcov zo dňa 1.10.2021, o ktorom\nmôže žalovaný rozhodnúť aj bez predvolávania žalobcov, či ich spoločného právneho zástupcu, nie je\nmožné ani zaviniť vznik trov priestupkového konania. Ak by sa aj žalobcovia alebo ich spoločný právny\nzástupca dostavili na ústne prejednanie návrhu, nemohli by žalovanému poskytnúť žiadne nové skutkové\ntvrdenia, či vyjadrenia, keďže všetky informácie, ktorými o predmete priestupkového konania disponujú,\nuž žalovanému uviedli vo svojich doterajších písomných podaniach zo dňa 1.10.2021, zo dňa 12.1.2022\na zo dňa 15.2.2022. Predmetom ďalšieho konania zo strany žalovaného teda malo byť už iba právne\nposúdenie vyššie uvedených otázok. Nie je pritom úlohou účastníkov konania suplovať žalovaného\na poskytovať mu vlastné právne posúdenie veci, ani žalovanému objasňovať, akými myšlienkovými\npochodmi by sa mal pri prejednávaní návrhu na prejednanie priestupku uberať, či aké právne otázky\nje potrebné v konaní posúdiť, aby mohol rozhodnúť o návrhu na prejednanie priestupku. Navyše, ak\nmal žalovaný akékoľvek otázky ohľadom skutkového stavu veci, ktoré podľa neho neboli zodpovedané\npísomnými podaniami účastníkov priestupkového konania, mohol predmetné otázky položiť už v rámci\ndoterajších písomných podaní žalovaného zo dňa 15.10.2021, zo dňa 2.12.2021, zo dňa 4.1.2022, zo\ndňa 11.1.2022, zo dňa 7.2.2022, zo dňa 11.2.2022 či zo dňa 24.2.2022.\n32. Žalobcovia preto majú za to, že žalovaný svojím nehospodárnym konaním sám vytváral zbytočné\ntrovy konania o priestupku, a tým spôsoboval, a napadnutými rozhodnutiami aj naďalej spôsobuje\n\núčastníkom konania škodu, náhrady ktorej sa bude možné domáhať voči žalovanému podľa ustanovení\nzákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že postup žalovaného\npri prejednávaní podania žalobcov zo dňa 1.10.2021 bol nesprávny, nehospodárny a neúčelný.\nPreto proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BAOVVS2-2022/029661-025 zo dňa 6.4.2022, doručenému spoločnému právnemu zástupcovi žalobcov\ndňa 19.4.2022, ktorým žalovaný rozhodol o zastavení priestupkového konania a o povinnosti\nžalobcov uhradiť trovy priestupkového konania, ako aj proti na neho nadväzujúcemu rozhodnutiu\nOkresného úradu Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí č. OU-BAOOP1-2022/111349-003 zo dňa 1.8.2022, doručenému spoločnému právnemu zástupcovi žalobcov dňa\n15.8.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov zo dňa 4.5.2022, a ktorým potvrdil rozhodnutie\nOkresného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2022/029661-025\nzo dňa 6.4.2022.\n33. Žalobcovia v žalobe popísali dôvody, pre ktoré považujú napadnuté rozhodnutia za\nnepreskúmateľné, a pre ktoré majú žalobcovia za to, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu\nhmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo\nzisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací\nsúd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne\ninterpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne\naplikoval (NSSR sp. zn. 2M Cdo 4/2009).\n34. Podľa žalovaného je oznamovateľ priestupku povinný dostaviť sa na predvolanie bez ohľadu na to, či\nsvojou osobnou prítomnosťou môže prispieť k objasneniu priestupku, alebo nie, čo je podľa žalobcov v\nrozpore s účelom a zmyslom predvolania na ústne prejednanie priestupku vyplývajúceho z ustanovenia\n§ 41 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý sa podľa žalovaného nevzťahuje na oznamovateľa. Žalobcom\nale nie je zrejmé, z ktorých ustanovení ktorého právneho predpisu uvedené žalovaný vyvodzuje. V\npredmetnom smere žalovaný zároveň uvádza, že podľa žalovaného musí správny orgán vždy predvolať\núčastníkov konania na ústne prejednanie, už len preto, aby si mohli uplatniť svoje práva. Uvedené však\npodľa žalobcov nevysvetľuje, prečo žalovaný opätovne predvolával žalobcov ako oznamovateľov, ak\ntíto súhlasili s prejednaním priestupkového konania bez ich prítomnosti, ani prečo žalovaný zastavil\nkonanie pre nedostavenie sa žalobcov ako oznamovateľov na ústne prejednanie priestupkovej veci,\nak žalobcovia súhlasili s prejednaním priestupkovej veci bez ich prítomnosti. Žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia zo dňa 1.8.2022 uvádza aj ďalšie nelogické tvrdenia, napríklad, keď na začiatku poslednej\nstrany rozhodnutia uvádza, že vo veci návrhových priestupkov sa podľa žalovaného nevykonáva\nobjasňovanie priestupku podľa ustanovení § 59 zákona č. 372/1990 Zb.. V zmysle ustanovenia § 59 ods.\n1 zákona č. 372/1990 Zb. sa pritom objasňovanie priestupkov koná buď na základe vlastného zistenia\nsprávnych orgánov, alebo na základe zistenia orgánov oprávnených objasňovať priestupky, alebo na\nzáklade oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby, teda aj v prípade žalobcov.\n35. V žiadnom ustanovení správneho poriadku, ani v inom právnom predpise, nie je stanovená povinnosť\núčastníkov priestupkového konania dostaviť sa na ústne prejednanie priestupku, ak ich osobná účasť\npri prejednávaní priestupkovej veci nie je nevyhnutná, teda ak je možné uskutočniť konanie o oznámení\npriestupku aj bez osobnej účasti účastníka konania. Predmetom skúmania správneho súdu by preto\nmala byť najmä otázka, či bolo možné zo strany žalovaného konať a rozhodovať o oznámení žalobcov\nzo dňa 1.10.2021 aj bez osobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupku. Skutočnosti, že\nzo strany žalovaného bolo možné konať a rozhodovať o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 aj bez\nosobnej účasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupku svedčí aj fakt, že žalovaný predvolával na\nústne prejednanie priestupku oznamovateľov (žalobcov) ako právnické osoby, a nie konkrétnu fyzickú\nosobu konajúcu v mene žalobcov, ktorá by mala žalovanému objasniť skutkové okolnosti priestupkovej\nveci. Aj z uvedeného je zrejmé, že ani žalovaný nemal jasno v tom, čo by ešte žalobcovia ako\noznamovatelia mohli v konaní objasniť. Predmetná skutočnosť je daná aj tým, že skutkové okolnosti\npriestupkovej veci boli v čase vydania napadnutých rozhodnutí žalovaného dostatočne objasnené,\na pre rozhodnutie v priestupkovej veci zo strany žalovaného už stačilo iba právne posúdiť, či na\nzáklade žalovanému známych skutkových okolností veci mohlo zo strany Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky dôjsť k spáchaniu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. K posúdeniu\npredmetnej otázky nie je výsluch žalobcov či ich spoločného právneho zástupcu nie len že nevyhnutný,\nale vo vzťahu k uvedenému žalobcovia či ich spoločný právny zástupca ani nemôžu žalovanému\n\nposkytnúť žiadne relevantné informácie za predpokladu, že žalovaný od žalobcov neočakával, že\nžalovanému poskytnú aj právne posúdenie veci, keďže právne posúdenie veci je úlohou správneho\norgánu a nie žalobcov ako oznamovateľov. V tomto smere poukazujú na publikáciu Doc. JUDr. A. B.,\nPhD., s názvom „Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 1.1.2004. Prvé vydanie. Šamorín,\nHeuréka 2004“ na stranu 169 - 170.\n36. Ak sa teda účastník napriek predvolaniu nedostaví bez relevantného ospravedlnenia na ústne\nprejednanie priestupku, správny orgán mu môže uložiť povinnosť nahradiť trovy zavinené účastníkom\nkonania (trovy ďalšieho ústneho pojednávania, ak vo veci nie je možné rozhodnúť bez osobného\nvypočutia účastníka konania), správny orgán môže účastníka konania dať predviesť (ak vo veci nie je\nmožné rozhodnúť bez osobného vypočutia účastníka konania), alebo môže správny orgán účastníkovi\nkonania uložiť poriadkové opatrenie (t.j. môže účastníkovi konania uložiť pokutu, ak vo veci nie je možné\nrozhodnúť bez osobného vypočutia účastníka konania).\n37. Sankciou za nedostavenie sa účastníka konania, ktorého osobné vypočutie nie je pre ďalšie\nkonanie a rozhodovanie o priestupkovej veci nevyhnutné, nemôže byť ani uloženie povinnosti\nnáhrady trov ďalšieho ústneho pojednávania, ani predvedenie účastníka konania na ďalšie ústne\nprejednanie priestupkovej veci, ani uloženie pokuty ako poriadkového opatrenia pre sťažovanie postupu\nkonania, keďže ak osobné vypočutie účastníka konania nie je pre ďalšie konanie a rozhodovanie\no priestupkovej veci nevyhnutné, takýto účastník konania ani nemôže nedostavením sa na ústne\nprejednanie priestupkovej veci sťažiť postupu konania o priestupkovej veci. Nedostavenie sa účastníka\nkonania na ústne prejednanie priestupkovej veci, ktorého osobné vypočutie nie je pre ďalšie konanie\na rozhodovanie o priestupkovej veci nevyhnutné, môže mať jediný negatívny dôsledok pre predmetnú\nosobu, a to, že nebude môcť na ústnom prejednaní priestupkovej veci uplatniť svoje práva, ak sa\npredmetného ústneho prejednania priestupkovej veci nezúčastní, čoho si je takáto osoba plne vedomá,\nak podobne ako žalobcovia v konaní vyhlási, že nemá záujem osobne sa zúčastniť ústneho prejednania\npriestupkovej veci. Napriek uvedenému žalovaný pravdepodobne posúdil osobnú účasť žalobcov, resp.\nich spoločného právneho zástupcu, na ústnom prejednaní priestupkovej veci ako nevyhnutnú, keď v\ndôsledku nedostavenia sa žalobcov, resp. ich spoločného právneho zástupcu, na ústne prejednanie\npriestupku, konanie v priestupkovej veci zastavil napriek tomu, že žalobcovia v reakcii na predvolanie zo\nstrany žalovaného písomne informovali žalovaného, že nemajú záujem dostaviť sa na ústne prejednanie\npriestupkovej veci. Zo strany správneho súdu bude preto potrebné v konaní o tejto žalobe posúdiť najmä\notázku, či bolo zo strany žalovaného možné konať v priestupkovej veci a rozhodovať o nej aj bez osobnej\núčasti žalobcov na ústnom prejednaní priestupkovej veci, alebo žalovaný bez osobnej účasti žalobcov na\nústnom prejednaní priestupkovej veci nemohol o oznámení žalobcov zo dňa 1.10.2021 rozhodnúť inak,\nnež konanie zastaviť a žalobcom uložiť povinnosť náhrady trov priestupkového konania s odôvodnením,\nže žalobcovia, resp. ich spoločný právny zástupca, sa nedostavili na ústne prejednanie priestupkovej\nveci bez relevantného ospravedlnenia napriek tomu, že boli na toto pojednávanie riadne predvolaní.\n38. Žalobcovia poukazujú aj na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 zákona č. 372/1990\nZb. malo byť objasňovanie priestupku na základe podania žalobcov zo dňa 1.10.2021 ukončené do dňa\n6.11.2021, pričom v predmetnom smere žalovaný žalobcov napriek ich žiadostiam žiadnym spôsobom\nneinformoval o akýchkoľvek relevantných dôvodoch, pre ktoré nebolo zo strany žalovaného objektívne\nmožné dodržať zákonnú lehotu, t. j. rozhodnúť o podaní žalobcov zo dňa 1.10.2021 bezodkladne, resp.\ndo 30 dní, eventuálne do 60 dní od začatia priestupkového konania, ak by žalovaný posúdil vec z\nakéhokoľvek dôvodu ako zvlášť zložitú, čím došlo k protiprávnemu konaniu aj zo strany žalovaného\n(Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, s. 244.; Jakab, R. Nečinnosť\nv správnom konaní).\nIII.\n\nVyjadrenia žalovaného\n\n39. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukazuje na to, že v danom prípade bol predmetom\nkonania priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 ZSI. V zmysle §\n21a ods. 3 ZSI takýto priestupok možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného\nzástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ\"). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku.\nV danom prípade bol podaný návrh na prejednanie priestupku podľa § 21a ods. 3 ZSI a nie oznámenie\n\no priestupku tak ako to uvádza na niektorých miestach žaloby žalobca. Podstatným rozdielom medzi\nnávrhom na prejednanie priestupku a oznámením priestupku, okrem toho, že tzv. návrhové priestupky,\nakým je aj priestupok podľa § 21a ods. 1 ZSI nemožno prejednať bez podania návrhu, ktorý musí mať\nnáležitosti podľa § 21 a ods. 4 ZSI a nestačí iba obyčajné oznámenie o spáchaní priestupku je to, že\nna základe podaného návrhu je správny orgán povinný takýto priestupok prejednať. Súčasne v prípade\nnávrhových priestupkov v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku dňom, keď podanie účastníka konania\n(v danom prípade návrh na prejednanie priestupku) došlo správnemu orgánu bolo začaté konanie o\npriestupku. Správny orgán v prvom stupni je povinný v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch konať\no priestupku ústne pojednávanie. V zmysle § 21 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný\nna ústne pojednávanie priestupku prizvať (predvolať) všetkých účastníkov konania. Ustanovenie § 21\nods. 2 správneho poriadku je kogentnou právnou normou, a teda neumožňuje správnemu orgánu sa\nrozhodnúť, či na ústne pojednávanie predvolá účastníkov konania, prípadne si vybrať ktorých predvolá,\nale vždy musí na ústne pojednávanie priestupku predvolať všetkých účastníkov konania. Ustanovenie §\n41 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého si správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri\nprejednávaní veci je nevyhnutná, na ktoré sa odvoláva žalobca v žalobe, sa týka iných osôb (svedkov,\nznalcov a pod.), nie však účastníkov konania, ktorých predvolanie je vždy v zmysle § 21 ods. 2 správneho\nporiadku obligatórne. V prípade iných osôb ako účastníkov konania je na zvážení správneho orgánu, či\nosobná účasť týchto osôb na ústnom pojednávaní priestupku je nevyhnutná, a teda či si takúto osobu\npredvolá alebo nie. Nepredvolanie účastníka konania na ústne pojednávanie priestupku by bolo proti\nobsahu a účelu samotného ústneho pojednávania, keď práve na ústnom pojednávaní môžu účastníci\nkonania bezprostredne realizovať svoje procesné práva.\n40. Tento právny názor v podstate potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe pod bodom 5.4 kde uviedol,\nže Doc. JUDr. A. B., PhD., vo svojej publikácii s názvom „Správny poriadok - Komentár s novelou\núčinnou od 1.1.2004. Prvé vydanie. Šamorín, Heuréka 2004“ uvádza na strane 169 nasledovné: „V\nsprávnom konaní treba dbať o to, aby sa osoby zbytočne nepredvolávali, a tým nezaťažovali (§ 3 ods. 3)\n1. Či je potrebné osobu predvolať, posudzuje správny orgán vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.\nTúto možnosť však nemá, ak mu správny poriadok alebo osobitný zákon výslovne ukladá povinnosť\nosobu prizvať (t.j. predvolať). Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný prizvať\nna ústne pojednávanie všetkých účastníkov konania; podľa § 38 ods. 3 na miestnu obhliadku prizve\núčastníka konania a osobu oprávnenú nakladať s predmetom obhliadky.“ Z uvedenej citácie priamo\nvyplýva, že v prípade, ak správny poriadok alebo osobitný zákon výslovne ukladá povinnosť osobu\nprizvať (t.j. predvolať), správny orgán nemá možnosť posudzovať, či je potrebné osobu predvolať alebo\nnie, pričom sa výslovné odvoláva na § 21 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého je povinnosťou\nsprávneho orgánu na ústne pojednávanie prizvať účastníkov konania. Tuje potrebné znova zdôrazniť, že\nžalobcovia mali v konaní o priestupku postavenie navrhovateľov, a teda účastníkov konania podľa § 72\npísm. d) zákona o priestupkoch a nie oznamovateľov tak ako to nesprávne na viacerých miestach žaloby\nnesprávne uvádzajú žalobcovia. Z uvedeného podľa žalovaného vychádza aj omyl žalobcov o povinnosti\nich predvolania a povinnosti dostaviť sa na ústne pojednávanie priestupku. Zákon o priestupkoch a ani\nsprávny poriadok žiadnym spôsobom legálne nedefinujú oznamovateľa priestupku. Vo všeobecne za\noznamovateľa možno považovať osobu, ktorá orgánu oprávnenému vo veci konať uviedla informácie\no tom, že mal byť spáchaný priestupok. Takáto osoba by následne podľa okolností mohla byť v rámci\nkonania o priestupku predvolaná a vypočutá ako svedok. V takom prípade by sa na túto osobu vzťahoval\na správny orgán by si ju predvolal podľa § 41 ods. 1 správneho poriadku. Nakoľko však priestupky na\núseku prístupu k informáciám nemôže správny orgán prejednať podľa § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch\nz úradnej povinnosti, ale v zmysle § 21a ods. 3 zákona o slobode informácií iba na návrh navrhovateľa,\nktorý je účastníkom konania, žalobcovia v danom prípade, aj keď prvostupňovému správnemu orgánu\nv návrhu „oznámili“ spáchanie priestupku nie sú oznamovatelia, ale účastníci konania – navrhovatelia.\n41. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa nielenže nepochybil, keď si na ústne\npojednávanie predvolal žalobcov ako účastníkov konania - navrhovateľov, ako aj ich spoločného\nsplnomocneného zástupcu, ale konal výslovne v zmysle správneho poriadku. Naopak, nepredvolaním\nnavrhovateľov, ako účastníkov konania na ústne pojednávanie priestupku by postupoval v rozpore s\nustanovením § 21 ods. 2 správneho poriadku, čo by malo za následok porušenie procesných práv\nnavrhovateľov ako účastníkov konania. Na ústne pojednávanie priestupku si prvostupňový správny\norgán v súlade s § 21 ods. 1 správneho poriadku predvolal obvinenú a navrhovateľov, pričom o\npredvolaní upovedomil aj splnomocneného zástupcu navrhovateľov. Predvolanie na ústne pojednávanie\npriestupku bolo navrhovateľom ako aj ich splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 12.01.2022.\n\nSúčasťou predvolania navrhovateľov bolo aj poučenie mimo iné aj o tom, že sú povinní dostaviť sa na\nústne pojednávanie, ak boli riadne a včas predvolaní, v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne\npojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm.\nj/ zákona o priestupkoch konanie zastavené a bude im uložená povinnosť podľa § 79 ods. l zákona o\npriestupkoch uhradiť trovy konania.\n\nIV.\n\nReplika žalobcov\n\n42. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na\ndôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca vníma zásadnú rozdielnosť právnych názorov\nstrán konania vo vnímaní pojmov prizvať a predvolať. Zatiaľ čo podľa žalovaného ide o totožné pojmy,\npodľa žalobcu majú predmetné pojmy rôzny význam a zákon s nimi spája rôzne dôsledky. Žalobca\npreto vníma ako nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ustáliť, či majú byť pojmy prizvať a predvolať\nv rámci prejednávanej veci vnímané ako synonymá, alebo majú predmetné pojmy rôzny význam nie\nlen z pohľadu ich gramatického výkladu, ale aj z pohľadu ich teleologického výkladu. Slová použité v\nprávnej norme majú najčastejšie v právnom jazyku rovnaký význam ako v bežnom spisovnom jazyku.\nVýnimkou sú legálne definície, ktorých význam je ustanovený priamo v texte právneho predpisu, a ktoré\nsú všeobecne záväzné, ako aj definície podané orgánom aplikujúcim právo, ktorých záväznosť, ale nie je\nvšeobecná. Napriek tomu sa gramatický výklad v aplikačnej praxi používa až v prípade, ak neprichádza\ndo úvahy použitie iných metód výkladu, napríklad výkladu systematického alebo historického alebo\nnajideálnejšie v spojení s výkladom logickým, teleologickým, či inými. Preto viac než na rozdielnosť\ngramatického výkladu pojmov prizvať a predvolať bude potrebné sústrediť sa na ich iný výklad, aj keď\nzo samotného gramatického výkladu predmetných pojmov je zrejmé, že tieto z pohľadu gramatického\nvýkladu nemajú rovnaký význam. Najspoľahlivejším výkladom sa javí teleologický, teda výklad podľa\núčelu predmetných pojmov, ktorý je možné skúmať najmä pri zameraní sa na dôsledky, ktoré zákon\nspája s predmetnými pojmami. V predmetnom smere sa teda javí ako najvhodnejšie pre rozhodnutie vo\nveci rozobrať si bližšie relevantné právne predpisy\n43. Rozdiel medzi významom pojmov prizvať a predvolať teda spočíva v skutočnosti, či je osobná\núčasť osoby na úkone nevyhnutná, teda či je jej povinnosťou, alebo právom dostaviť sa na úkon. Ak je\nosobná účasť osoby na plánovanom úkone nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, správny orgán takúto\nosobu v zmysle ustanovenia § 41 zákona č. 71/1967 Zb. predvolá na plánovaný úkon a predvolaný\nosoba je povinná dostaviť sa na predmetný úkon riadne a včas. Ak osobná účasť osoby na plánovanom\núkone nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, správny orgán takúto osobu prizve na plánovaný\núkon a umožní jej tak uplatniť na predmetnom úkone jej práva. Z predmetného rozlíšenia potom\nvyplýva aj určité obmedzenie správneho orgánu v možnosti predvolať osobu na plánovaný úkon, pričom\nrozhodujúcim kritériom pre oprávnenie (a zároveň povinnosť) správneho orgánu predvolať osobu na\nplánovaný úkon je nevyhnutnosť jej osobnej účasti na predmetnom úkone pre rozhodnutie vo veci.\nInak povedané, osobu, ktorej osobná účasť na plánovanom úkone nie je nevyhnutná, správny orgán\nnie je oprávnený predvolať, ale je povinný ju k takémuto úkonu prizvať a umožniť jej tak uplatniť\nna predmetnom úkone jej práva. Ak teda nebola osobná účasť žalobcov na ústnom pojednávaní v\npriestupkovej veci nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, žalovaný nebol oprávnený predvolať žalobcov na\npredmetné ústne pojednávanie, ale bol povinný ich na predmetné ústne pojednávanie prizvať a umožniť\nim tak uplatniť na predmetnom ústnom pojednávaní ich práva. O skutočnosti, že osobná účasť žalobcov\nna predmetnom ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, svedčí aj fakt, že na\npredmetné ústne pojednávanie bol predvolávaný spoločný právny zástupca žalobcov a nie žalobcovia.\nAj z logiky veci pritom vyplýva, že vo vzťahu k žalobcom ani len nie je možné identifikovať žiadnu\nfyzickú osobu, ktorej osobná účasť by mohla byť nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, keďže žalobcami\nsú právnické osoby, pričom žiadna z fyzických osôb konajúcich v mene žalobcov nemala žiaden vplyv\nna spáchanie priestupku, či na jeho priebeh. Vyhodnotenie priestupkovej veci teda spočíva výlučne na\nprávnom posúdení skutkového stavu ustáleného predchádzajúcimi písomnými podaniami účastníkov\npriestupkového konania. Z uvedeného je zrejmé, že osobná účasť žalobcov na ústnom pojednávaní\nnie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný preto nemohol žalobcov riadne predvolať na ústne\npojednávanie, ak ich osobná účasť na ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci.\nŽalovaný nemohol žalobcov riadne predvolať na ústne pojednávanie, keďže žalobcovi nie je možné nútiť\n\nk ich osobnej účasti na ústnom pojednávaní, ak aj bez ich osobnej účasti je možné uskutočniť predmetné\nústne pojednávanie a rozhodnúť v priestupkovej veci.\n44. Žalovaný teda zastavil priestupkové konanie z dôvodu, že žalobcovia sa nedostavili na ústne\npojednávanie a podľa žalovaného svoju neúčasť riadne neospravedlnili. To však nie je pravdou, keďže\nžalobcovia vo svojich písomných podaniach opakovane uviedli, že nemajú záujem o ich osobnú účasť\nna pojednávaní, keďže nemajú ako prispieť k rozhodnutiu o veci, keďže skutkové okolnosti prípadu nie\nsú sporné a úlohou žalovaného bolo iba právne posúdiť skutkový stav ustálený z písomných podaní.\nŽalovaný považuje účasť žalobcov na ústnom pojednávaní napriek tomu za nevyhnutný predpoklad\npre vydanie rozhodnutia v priestupkovej veci. Žalovaný preto vyjadrenie žalobcov neakceptoval ako\nospravedlnenie ich neúčasti na ústnom pojednávaní a vyjadrenia žalobcov v predmetnom smere ani\nneboli myslené ako ospravedlnenie ich neúčasti na ústnom pojednávaní, keďže žalobcovia nemali\nzáujem o odročenie termínu ústneho pojednávania, ale o jeho uskutočnenie bez prítomnosti žalobcov.\nTrvanie žalovaného na osobnej účasti žalobcov na ústnom pojednávaní nemá žiadne relevantné právne,\nči faktické odôvodnenie a žalovaný predmetným postupom iba trestá žalobcov za podanie návrhu\nna prejednanie priestupku tým, že žalobcom bezdôvodne navyšuje náklady spojené s prejednaním\npriestupkovej veci predvolávaním žalobcov na ústne pojednávanie napriek tomu, že žalobcovia nemajú\nako prispieť k rozhodnutiu vo veci. Žalobcom nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že bez\nprítomnosti žalobcov na ústnom pojednávaní nemôže rozhodnúť v priestupkovej veci, rozhodnutie o\nktorej si vyžaduje iba jednoduché právne posúdenie skutkového stavu ustáleného predchádzajúcimi\npísomnými podaniami účastníkov priestupkového konania. Ani vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2023\nžalovaný neposkytol žiadne relevantné právne, či faktické odôvodnenie jeho trvania na osobnej účasti\nžalobcov na ústnom pojednávaní.\nV.\n\nRelevantná právna úprava\n\n45. Podľa čl. 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n46. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n47. Podľa § 41 správneho poriadku, správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri\nprejednávaní veci je nevyhnutná.\n48. Podľa § 76 ods.1 písm. j/ zákona o priestupkoch, Správny orgán konanie o priestupku zastaví,\nak sa v ňom zistí, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na\nústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas\npredvolaný.\n49. Podľa § 21a ods. 1 písm. a/ ZSI, Priestupku sa dopustí ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé\nalebo neúplné informácie.\n50. Podľa § 21a ods. 3 písm. a/ ZSI, priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej\nosoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ\"). Navrhovateľ je účastníkom\nkonania o priestupku.\n51. Podľa § 79 ods.1 zákona o priestupkoch Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako\naj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b),\nc) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa\nuhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s\nMinisterstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n\n52. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli\nzriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd\nv Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n53. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde\nv Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/101/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto\nveci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Na základe zák. č. 151/2022 Z.z.\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n54. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho\nvydaniu predchádzalo, a to v rozsahu žalobných bodov vymedzených žalobcom (§ 134 SSP), a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n55. Správny súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 29. júla 2025, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu.\n56. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n57. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a\nrozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo\nopatreniu o priestupku.\n58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté\nodvolanie žalobcov a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo v zmysle\n§ 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch zastavené konanie, začaté na návrh žalobcov týkajúce sa\nporušenia povinností ustanovenej ZSI, obvinenej Mgr. B. B..\n59. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či v danom prípade bolo zákonné po tom, čo sa\nnavrhovatelia nedostavili na ústne pojednávanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia alebo bez\ndôležitého dôvodu konanie zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\n60. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že v preskúmavanej veci\nbolo dňa 06.10.2022 na správny orgán prvého stupňa doručené oznámenie žalobcov o skutočnostiach\nnasvedčujúcich spáchanie priestupku a návrh na jeho prejednanie, v ktorom navrhovateľ v podstate\npopísal priebeh konania osôb konajúcich v mene Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým by mohli byť\nporušené ustanovenia ZSI, kvalifikované ako priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa\nust. § 21a ods. 1 písm. c/ ZSI a § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch.\n61. Dňa 14.12.2021 správny orgán spísal úradný záznam o tom, že zamestnanec správneho orgánu\nkontaktoval obvinenú z priestupku Mgr. B. B., za účelom dohodnúť sa s ňou o dni ústneho prejednania\npriestupku, ktorá uviedla, že je dlhodobo práceneschopná, najmenej do začiatku januára roku 2022.\n62. Ďalej správny orgán listom zo dňa 04.01.2022 predvolal navrhovateľov a obvinenú Mgr. B. B. na\nústne prejednanie priestupku dňa 19.01.2022. Súčasťou predvolania navrhovateľov bolo aj poučenie\n\nmimo iné aj o tom, že sú povinní dostaviť sa na ústne pojednávanie, ak boli riadne a včas predvolaní,\nv opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo\ndôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch konanie zastavené a bude im\nuložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť trovy konania.\n63. V spisovom materiáli je tiež založená odpoveď advokátskej kancelárie Weis & Partners, s.r.o.\n(právnych zástupcov navrhovateľov), na ústne prejednanie priestupku zo dňa 13.01.2022 s tým, že sa\nnavrhovatelia nemajú záujem zúčastniť ústneho prejednania priestupku. Ďalej uviedli, že vo svojom\nnávrhu detailne opísali skutok, ktorým mal byť spáchaný priestupok ako aj všetky potrebné informácie\na ich osobné vypočutie neprispeje k objasneniu spáchaného priestupku.\n64. Listom zo dňa 13.01.2022 obvinená Mgr. B. B. požiadala správny orgán o ospravedlnenie jej neúčasti\nna ústnom prejednaní priestupku z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti spolu s dokladom o tejto\nskutočnosti.\n65. Listom zo dňa 11.02.2022 správny orgán informoval advokátsku kanceláriu Weis & Partners, že\nneúčasť navrhovateľov na ústnom prejednaní priestupku dňa 13.01.2022 neospravedlňuje, nakoľko v\njeho odpovedi zo dňa 13.01.2022 neuviedol také závažné dôvody, ktoré tomu bránili zúčastniť sa tohto\núkonu, s tým že navrhovateľ priestupku je povinný sa dostaviť na predvolanie na ústne prejednanie,\nnakoľko si to vyžaduje povaha úkonu. Zároveň informoval navrhovateľov o tom, že na pojednávaní\nsa správny orgán pokúsi odstrániť nezrovnalosti, ktoré sú medzi návrhom na prejednanie priestupku\na prílohami a listinnými materiálmi doposiaľ do konania predloženými zo strany obvinenej a Ministerstva\nzdravotníctva SR.\n66. K listu správneho orgánu zo dňa 11.02.2022 sa navrhovatelia vyjadrili podaním zo dňa 15.02.2022,\nsplnomocnený zástupca navrhovateľov taktiež uviedol, že trvajú na tom, že ich osobná účasť nie je\npotrebná na prejednaní veci, lebo ich návrh je zrozumiteľný a otázky ohľadne skutkového stavu veci,\nktoré doposiaľ neboli zodpovedané písomnými podaniami účastníkov konania, mohol správny orgán\npoložiť v rámci svojich doterajších písomných podaní.\n67. Listom zo dňa 24.02.2022 prvostupňový správny orgán vytýčil ústne pojednávanie priestupku na deň\n14.03.2021, na ktoré si predvolal obvinenú, navrhovateľov a o predvolaní upovedomil splnomocneného\nzástupcu navrhovateľov. Predvolanie bolo doručené obvinenej dňa 01.03.2022, navrhovateľom dňa\n25.02.2022 a upovedomenie splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov dňa 10.03.2021. V predvolaní\nboli navrhovatelia a ich splnomocnení poučení, že majú povinnosť dostaviť sa na ústne pojednávanie,\nak bolí riadne a včas predvolaní, v opačnom prípade, ak sa nedostavia na ústne pojednávanie bez\nnáležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu bude podľa § 76 ods. 1 písm. j/ konanie zastavené\na bude im uložená povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť trovy konania.\n68. Na ústne pojednávanie priestupku dňa 14.03.2022 v čase 09.00 hod. sa navrhovatelia, ich\nsplnomocnený zástupca a ani obvinená nedostavili.\n69. Následne dňa 06.04.2022 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým konanie o\npriestupku podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že navrhovatelia sa nedostavili\nna ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci boli riadne a\nvčas predvolaní zastavil.\n70. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že boli splnené podmienky § 76 ods.\n1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\n71. Správny súd v Bratislave dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy\nSR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho\nprávneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány,\norgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\n72. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V\nprávnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna\n\nistota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy,\nsa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 – II. polrok, s. 750).\n73. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu nie je len povinnosťou\nmocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy, ale\naj povinnosťou každej fyzickej ako aj právnickej osoby je konať v súlade so zákonom, a preto je jej\npovinnosťou nielen poznať svoje práva, ale jej povinnosťou je aj bez výhrady povinnosti ustanovené\nv právnom predpise dodržiavať.\n74. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je v danom prípade jednoznačne\nzrejmé, že žalobcovia sa na pojednávanie správneho orgánu prvého stupňa nedostavil a svoju neúčasť\nna toto pojednávanie neospravedlnil dôležitým dôvodom, ktorý by im bránil dostaviť sa na správny\norgán. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na to, že v liste správneho orgánu zo dňa 11.02.2022\nadresovaný právnemu zástupcovi žalobcov, správny orgán uviedol, z akého dôvodu považuje osobnú\núčasť žalobcov na pojednávaní veci za dôležitú (pokus o odstránenie nezrovnalosti, ktoré sú medzi\nnávrhom na prejednanie priestupku a prílohami a listinnými materiálmi doposiaľ do konania predloženými\nzo strany obvinenej a Ministerstva zdravotníctva SR), teda nie je možné ani teoreticky akceptovať\nnámietku žalobcov o tom, že ich osobná prítomnosť na pojednávaní neprispeje k objasneniu nimi\ntvrdeného spáchaného priestupku. Zároveň súd dodáva, že nie je na posúdení žalobcov, aby za správny\norgán rozhodovali tom, koho prítomnosť na nariadenom pojednávaní je nevyhnutná a koho nie je, o čom\nsvedčí aj znenie ustanovenia § 41 správneho poriadku (Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť\nktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná). Žalobcovia boli taktiež správnym orgánom riadne poučený\no následkoch nedostavenia sa na nariadené pojednávanie – práve zastavením konania v zmysle § 71\nods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\n75. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že zo zákonnej úpravy ustanovenej v § 76\nods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch potom vyplývala zákonná povinnosť správneho orgánu prvého\nstupňa priestupkové konanie začaté na návrh žalobcu zastaviť. Súčasne prvostupňovému správnemu\norgánu z právnej úpravy ustanovenej v § 79 ods. 1 zákona o priestupoch vyplývala zákonná povinnosť\nzaviazať žalobcu k úhrade štátu trovy správneho konania, keďže neboli preukázané skutočnosti hodné\nosobitného zreteľa (§ 79 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.). Tieto skutočnosti žalobcovia nielenže\nv správnom konaní a to ani v odvolacom správnom konaní nepreukázali, ale nadôvažok ich ani\nnetvrdili. Vychádzajúc z uvedeného aj podľa názoru tunajšieho súdu zhodne s názorom odvolacieho\norgánu verejnej správy, skutkový záver, ku ktorému zo skutkových skutočností správny orgán prvého\nstupňa dospel, a to že žalobcovia sa nedostavili na riadne a včas nariadené ústne pojednávanie\nsprávneho orgánu prvého stupňa a svoju neúčasť riadnym spôsobom neospravedlnili, čo bolo dôvodom\npre zastavenie priestupkového konania, čím vznikla zákonnosť povinnosť prvostupňového správneho\norgánu rozhodnúť o úhrade štátu trovy správneho konania, je logický záver majúci podklad v skutkových\nzisteniach.\n76. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v danom prípade bolo povinnosťou správneho orgánu sa vecou,\nnapriek ich neúčasti na pojednávaní správneho orgánu, zaoberať, vec prejednať v merite, súd\nnepovažoval ani túto námietku za dôvodnú. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy\nbolo postupovať v konaní v súlade so zákonom, a preto pokiaľ správny orgán zistil, že žalobcovia sa\nna nariadené ústne pojednávanie nedostavili, bez riadneho ospravedlnenia, postupoval v súlade s § 76\nods. 1, písm. j/ zákona o priestupkoch, keď priestupkové konanie zastavil.\n77. Ohľadom uloženej povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku, tunajší súd\npoukazuje na to, že zákon o priestupkoch má úpravu trov konania obsiahnutú v ust. § 79 zákona,\nv zmysle ktorého zákonného ustanovenia v zásade platí, že navrhovateľ priestupkového konania znáša\ntrovy spojené s prejednaním priestupku za situácie, že konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm.\na/, b/, c/ alebo j/ zákona o priestupkoch, konštatoval, že v týchto prípadoch mu teda správny orgán\nuloží povinnosť zaplatiť štátu trovy vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom\n\na len výnimočne sa od takéhoto uloženia trov môže upustiť, a to za predpokladu, že tu existujú a boli\npreukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by takýto postup odôvodňovali.\n78. V danej veci mal súd preukázané, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo\npriestupkové konanie, ktoré začalo na návrh žalobcov právoplatné zastavené podľa § 76 ods. 1 písm.\nj/ zákona o priestupkoch, čo následne zakladá povinnosť správnych orgánov postupovať, pokiaľ ide\no trovy spojené s prejednaním priestupku, podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa názoru súdu\nv zmysle uvedenej právnej úpravy správne orgány aj konali a v súlade s citovanou právnou úpravou\nim uložili povinnosť zaplatiť štátu trovy v sume 16,- eur, majúc za to, že existencia dôvodov hodných\nosobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch nebola\nzistená a žalobcami ani nikdy tvrdená a preukázaná.\n79. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“)\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“.\n80. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a\npreto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n81. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcom\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\n\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}