Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/166/2022 1022201069 16. 07. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XX, XXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ani pred kasačným súdom n e priznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania. 1. Žalobca dňa 22.08.2014 doručil Krajskému súdu v Bratislave (prvostupňový orgán) ako povinnej osobe žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.), v ktorej požadoval sprístupniť informácie: 1) či boli vo vzťahu k jeho osobe použité informačno-technické prostriedky (ďalej aj len ITP) podľa ustanovení V. hlavy I. časti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok) alebo ustanovení zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 166/2003 Z. z.), a to v období od 01.01.2009 do dňa podania žiadosti, 2) či boli dve účastnícke stanice registrované na jeho osobu odpočúvané v období od 01.01.2009 do dňa podania žiadosti. 2. K predmetnej žiadosti sa vyjadril bezpečnostný pracovník povinnej osoby, ktorá následne časť vyššie uvedenej žiadosti o použití informačno-technických prostriedkov (ďalej len ITP) podľa ustanovení V. hlavy I. časti Trestného poriadku postúpila dňa 02.09.2014 Okresnému súdu Bratislava I ako povinnej osobe príslušnej na konanie o tejto časti žiadosti. 3. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 02.09.2014 o žiadosti žalobcu v jej zostávajúcej časti rozhodnutie č. Spr. 6264/14, ktorým podanú žiadosť odmietol. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 08.10.2014 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Po opätovnom vyjadrení bezpečnostného pracovníka Krajského súdu v Bratislave prvostupňový orgán vo veci rozhodol novým rozhodnutím dňa 15.10.2014 a znova odmietol žalobcovi sprístupniť ním požadované informácie.
Žalobca voči tomuto rozhodnutiu opäť podal odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.11.2014 zrušil aj toto druhé vo veci vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie tohto prvostupňového rozhodnutia bolo nedostatočné odôvodnenie konkrétnych záujmov, ktoré by mohli byť sprístupnením požadovanej informácie ohrozené. Zároveň žalovaný vyslovil názor, že krajský súd je pôvodcom žiadanej utajovanej skutočnosti, aj keď vznikla spracovaním inej utajovanej skutočnosti, a preto mal podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.) preskúmať, či trvá potreba ochrany týchto utajovaných skutočností. 4. Krajský súd v Bratislave svojím tretím rozhodnutím o žiadosti žalobcu č.: Spr. 6264/14 zo dňa 01.12.2014 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. odmietol. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. s poukazom na § 2 písm. a), b) bod 1, písm. e) zákona č. 215/2004 Z. z., § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. a § 1 písm. j) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie č. 216/2004 Z. z.) požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného predpisu. Žiadané informácie spadajú pod režim utajovaných skutočností, nakoľko skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní ITP podľa zákona č. 166/2003 Z. z. sú podľa Smernice 8/2004 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 12415/2004-31 zo dňa 25.08.2004 v platnom znení (ďalej len Smernica 8/2004) utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia Vyhradené, resp. Dôverné. Krajský súd trval na tom, že nie je pôvodcom týchto informácií, pretože do rozhodnutia o súhlase sa preberajú časti textu zo žiadostí o použitie ITP, a preto sa označujú rovnakým stupňom utajenia [§ 20 ods. 8 Vyhlášky Národného bezpečnostného úradu o administratívnej bezpečnosti č. 453/2007 Z. z. ďalej len („vyhláška NBU“)]. Nie je preto ani oprávnený rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia. Zmeniť alebo zrušiť stupeň utajenia by sa mohol iba na základe rozhodnutia pôvodcu utajovanej skutočnosti. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žiadosti o použitie ITP boli utajené celé a takisto aj jeho rozhodnutia boli vedené v listinnej podobe. Zároveň uviedol, že v spisoch so zrušeným stupňom utajenia sa informácie, ktoré požadoval žalobca, nenachádzajú. V ostatných spisoch krajský súd informáciu ani nevyhľadával, pretože špecifikácia dôvodov, pre ktoré utajenie trvá, by sama o sebe znamenala potvrdenie skutočnosti, či takéto spisy existujú, a teda potvrdenie samotnej utajovanej skutočnosti. Sprístupnením by sa poprel účel trestného stíhania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko organizovaného používania konšpiračných metód prác, ktoré závažným spôsobom zasahujú do práv občanov. Prípadným sprístupnením požadovaných informácií by mohla nastať potenciálna hrozba nedodržania ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z., v zmysle ktorého tieto informácie boli utajovanou skutočnosťou, s ktorou žalobca nebol oprávnený sa oboznámiť. 5. Žalobca aj voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie krajského súdu potvrdil. V odôvodnení opísal skutkové okolnosti, priebeh správneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolacie dôvody žalobcu a citácie právnych predpisov [zákon č. 211/2000 Z. z., zákon č. 215/2004 Z. z., nariadenie č. 216/2004 Z. z. a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)]. Žalovaný uviedol, že rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či požadované informácie mali charakter utajovanej skutočnosti a teda, či bol naplnený dôvod pre ich nesprístupnenie žalobcovi podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj to, či v prvostupňovom rozhodnutí povinná osoba dostatočne presvedčivo vymedzila dôvody, pre ktoré nebolo možné požadované informácie sprístupniť. Utajovaná skutočnosť v zmysle definície podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. musí kumulatívne spĺňať dve podmienky, a to materiálnu podmienku a formálnu podmienku. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácie musí obsahovať zdôvodnenie naplnenie formálnej podmienky utajenia, t. j. zaradenie predmetnej informácie pod konkrétnu položku s uvedením konkrétnej formulácie tejto položky v oblasti utajovaných skutočností, ako aj materiálnu podmienku, t. j. uvedenie v čom spočíva potreba chrániť danú informáciu v záujme Slovenskej republiky. 6. Žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba sa v dostatočnom rozsahu vysporiadala s odôvodnením splnenia tak formálnej, ako aj materiálnej podmienky utajenia, keď označila oblasť, v ktorej utajovaná skutočnosť vznikla (skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačnotechnických prostriedkov) a zároveň zdôvodnila potrebu utajovania predmetnej skutočnosti v záujme
Slovenskej republiky, keď uviedla, že sprístupnením požadovaných informácií by sa poprel základný účel trestného konania pri niektorých trestných činoch. Vo vzťahu k preukázaniu formálnej podmienky utajenia žalovaný osobitne zdôraznil, že vymedzenie utajovaných skutočností určuje vedúci v zmysle § 8 ods. 2 písm. h) zákona č. 215/2004 Z. z., a tento zároveň vymedzuje zoznam utajovaných skutočností vznikajúcich pri činnosti právnickej osoby. V pôsobnosti žalovaného je zoznam podľa § 2 ods. 1 nariadenia č. 216/2004 Z. z. vydaný Smernicou 8/2004. 7. Žalovaný sa priklonil k názoru žalobcu ohľadom určenia pôvodcu utajovaných skutočností a mal za to, že povinnú osobu bolo potrebné považovať za pôvodcu utajovaných skutočností, pretože pri svojej rozhodovacej činnosti vytvorila utajované skutočnosti spracovaním iných (primárnych) utajovaných skutočností, ktorými boli predovšetkým príslušné žiadosti o použitie ITP. Zároveň povinná osoba ako pôvodca utajovaných skutočností bola následne povinná neprestajne a ex offo skúmať trvanie podmienok utajenia, t. j. či podmienky trvajú a či sa utajenie vzťahuje na všetky požadované informácie alebo na ich časť. Táto povinnosť trvá bez ohľadu na prípadnú žiadosť o sprístupnenie informácií. Potom povinná osoba pri svojom rozhodovaní o trvaní potreby ochrany utajovaných skutočností musela zohľadniť predovšetkým existenciu potreby ochrany primárnych utajovaných skutočností a správne vychádzala z tvrdenia, že posudzovanie trvania potreby ich ochrany bolo zverené výlučne ich pôvodcovi a ona nemala oprávnenie ich samostatne posúdiť. Pretrvávanie potreby ochrany primárnych utajovaných skutočností bolo pre povinnú osobu zásadnou skutočnosťou pre rozhodovanie o trvaní potreby ochrany ňou vytvorených utajovaných skutočností. Ak by povinná osoba sprístupnila ďalej vytvorené požadované informácie, jej postup by bol nezákonný a viedol by k popretiu účelu zákona č. 215/2004 Z. z. ako aj k popretiu výlučnej právomoci pôvodcu primárnej utajovanej skutočnosti rozhodnúť o zmene alebo zrušení jej stupňa utajenia. 8. Nakoľko povinná osoba zistila skutkový stav v tom zmysle, že žiadateľom (žalobcom) požadované informácie stále predstavovali utajované skutočnosti, bolo potrebné vychádzať z prezumpcie zákonností jej postupu, pokiaľ išlo o posúdenie existencie dôvodov ich ochrany (materiálna podmienka). Povinná osoba potom preskúmala trvanie potreby ochrany utajovaných skutočností, o čom však nevydáva osobitné rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že napriek tomu, že povinná osoba nesprávne v rozhodnutí uviedla, že nie je pôvodcom utajovaných skutočností, bolo potrebné vychádzať z toho, že potreba ich ochrany naďalej trvala. 9. Ohľadom námietky absencie možnosti kontroly a ochrany proti prípadnému nelegálnemu použitiu ITP žalovaný poukázal na oznámenie o zničení záznamu (§ 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 Trestného poriadku) a tiež na znenie § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Informácie majúce charakter utajovanej skutočnosti sa utajujú len po dobu potreby ich ochrany. Krajský súd mal za to, že o prípadnom zásahu do práv a slobôd bude osoba, proti ktorej sa ITP použili, oboznámená. 10. Záverom žalovaný uviedol, že podstatou režimu utajovaných skutočností je zabránenie neoprávnenej manipulácii s nimi, a to ich fyzickým izolovaním a stanovením zásad prístupu k nim. Toto by však bolo popreté a nerealizovateľné pri akomkoľvek slabšom obmedzení sprístupnenia. Akékoľvek sprístupnenie vrátane nahliadnutia by poprelo zásadu administratívnej bezpečnosti stanovenej zákonom č. 215/2004 Z. z. zaručujúcej, že s utajovanou skutočnosťou sa môžu oboznámiť len osoby spĺňajúce požiadavky personálnej bezpečnosti, u ktorých existuje konkrétny dôvod oboznámenia. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím krajského súdu a vrátenia veci na nové konanie. Žalobu odôvodnil tým, že obe preskúmavané rozhodnutia považuje za nezákonné v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci, ako aj nepreskúmateľnosti pre zmätočnosť a nedostatok dôkazov. Mal za to, že nesprístupnením žiadaných informácií došlo k porušeniu jeho práva na slobodný prístup k informáciám vyplývajúceho zo zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor).
12. V úvode žaloby opísal celý priebeh správneho konania, stručný obsah napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a celkom 28 bodov odvolacích dôvodov uvedených v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca vyjadril názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo paušálne (abstraktné), zaoberajúce sa iba citovaním zákonných ustanovení, čo už samo osebe zakladalo jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa podľa neho v napadnutom rozhodnutí vyhol posúdeniu ním uvedených skutočností aj právnej argumentácii, ktorú vôbec nevzal do úvahy a úplne odignoroval odôvodnenie, prečo nevzal do úvahy ním namietané skutočnosti, ale len stroho odcitoval jeho argumentáciu, ako aj argumentáciu povinnej osoby bez akéhokoľvek preskúmania a hodnotenia. Žalobca konštatoval, že ani od prvostupňového správneho orgánu a ani od žalovaného nedostal žiadne informácie k svojim konkrétnym bodom uvedeným v jeho žiadosti o poskytnutie informácií a odpoveď nedostal ani k námietkam uvedeným v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a preto obe preskúmavané rozhodnutia považoval za svojvoľné, arbitrárne a zmätočné. Vyjadril presvedčenie, že k jeho minimálnym základným právam patrí informácia, či bol orgánmi verejnej moci tajne sledovaný (odpočúvaný). Sprístupnenie takejto minimálnej informácie nemôže spôsobiť ujmu Slovenskej republike. Napriek tomu, že podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky sa rozhodnutia o tajnom sledovaní dotknutým osobám vôbec nedoručujú a dotknutá osoba nedostane ani len informáciu o tom, či boli proti nej vydané rozhodnutia na tajné sledovanie, nesprístupnením takejto minimálnej informácie došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru. Prvostupňový orgán ani žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neposkytli odpovede na jeho právne relevantné námietky a z odôvodnení ich rozhodnutí nebolo zrejmé, akými úvahami sa správne orgány riadili pri uzatváraní záverov o skutkovom stave, a prečo nepovažovali za dôvodnú žalobcovu argumentáciu. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárnosť. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.02.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že o žiadosti žalobcu prebehlo riadne konanie, pričom prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie boli vydané včas, zákonom predpokladaným postupom a nebolo možné im vytknúť žiadne formálne ani obsahové nedostatky. Rozhodnutia boli vydané v zákonných lehotách. 14. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za plne postačujúce, pričom istá forma zovšeobecnenia vychádzala práve z predmetu informácií, ktoré žiadal žalobca sprístupniť. Prvostupňový správny orgán sa nemohol podrobne zaoberať odôvodnením toho, či a kedy boli vydané žiadané rozhodnutia dotýkajúce sa osoby žalobcu, respektíve účastníckych staníc registrovaných na jeho osobu a či vo vzťahu k ním trvajú dôvody utajenia, keďže takýmto odôvodnením by de facto boli žalobcovi požadované informácie sprístupnené, a to napriek tomu, že podľa povinnej osoby sa na ne vzťahovali dôvody obmedzenia prístupu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Potom, ak povinná osoba dospela k záveru, že požadované informácie predstavovali utajované skutočnosti, bolo zrejmé, že akákoľvek bližšia identifikácia skutkových okolností by viedla k sprístupneniu informácií, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť. Postup prvostupňového orgánu a rozsah odôvodnenia jeho rozhodnutia bol vyvolaný potrebou chrániť utajované skutočnosti pred ich vyzradením. 15. Podľa žalovaného prvostupňový orgán zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, prečo ani minimálnu informáciu o tom, či bol žalobca orgánmi verejnej moci sledovaný alebo odpočúvaný, považuje za utajovanú skutočnosť, keďže žalobca ako žiadateľ by sa mohol dozvedieť o skutkových okolnostiach a právnych záveroch týkajúcich sa závažnej trestnej činnosti, čo nie je v záujme Slovenskej republiky. Ohľadom námietky žalobcu rozporu s článkom 13 Dohovoru žalovaný uviedol, že orgán rozhodujúci o žiadosti oprávnenej osoby v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nemá povinnosť posudzovať rozpor platného právneho poriadku Slovenskej republiky s ustanovením Dohovoru, navyše v časti, ktorá sa slobodného prístupu k informáciám vôbec netýka. Taktiež ako nedôvodnú považoval námietku porušenia práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Účelom zákona č. 211/2000 Z. z. je iba stanovenie podmienok a pravidiel ústavného práva na slobodný prístup k informáciám, nie ochrana pred nezákonným používaním ITP. Povinná osoba po prijatí žiadosti o informáciu len vyhodnotí, či má požadované informácie k dispozícii a či neexistujú dôvody obmedzenia prístupu k nej. Akékoľvek iné skutočností alebo právne úvahy sú pre povinnú osobu nadbytočné a neviedli by k dôslednej aplikácii zákona, ale k neprípustnej svojvôli.
16. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade posudzovania žiadosti o informáciu nebolo podstatné, kto je osobou žiadateľa, pretože každý žiadateľ o informáciu by mal dostať informáciu v rovnakej kvalite a kvantite. Potom v prípade, ak by žalobcovi ako žiadateľovi boli požadované informácie sprístupnené, totožné informácie by museli byť sprístupnené aj každému inému žiadateľovi, ktorý by požadoval totožné informácie o osobe žalobcu, a preto jeho námietky z dôvodu, že informácie žiadal sprístupniť ohľadom nevyhnutnosti ochrany svojich práv, neboli dôvodné. 17. Záverom žalovaný konštatoval, že musel zvažovať a vziať do úvahy len tie skutočnosti, ktoré boli pre jeho rozhodnutie v danej veci relevantné, a preto nepochybil, ak vo svojom rozhodnutí nereagoval na každú zo žalobcových 28 námietok uvedených v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko mnohé z nich obsahovali právne názory, ktoré neboli pre prijatie rozhodnutia vo veci relevantné. IV. Priebeh súdneho konania 18. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.: 6S/7/2015 zo dňa 08. júna 2017 žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom. V odôvodnení tohto rozsudku sa stotožnil s názorom žalovaného, že žiadané informácie nemožno podľa § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. žalobcovi sprístupniť, pretože ich predmetom je utajovaná skutočnosť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemuselo podrobne odôvodňovať, prečo sú tieto skutočnosti utajované, lebo už tým by sa porušil režim ich utajenia. 19. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 4Sžik/1/2018 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Zároveň uložil krajskému súdu povinnosť, aby si žiadané informácie vyžiadal sám v zmysle ust. § 84 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) a zaujal stanovisko k tomu, či sú skutočne dané dôvody ich utajenia. Zdôraznil, že týmto spôsobom správny súd musí vyrovnať informačný deficit, ktorým trpí žalobca, ktorý nemá prístup k utajovaným skutočnostiam. 20. Po vrátení veci krajský súd požiadal o poskytnutie žiadanej informácie prvostupňový orgán, ktorý na žiadosť súdu reagoval tak, že spisy z roku 2009 v registroch, v ktorých boli evidované žiadosti podľa zákona č. 166/2003 Z. z., boli po uplynutí 10-ročnej archivačnej doby vyradené a zničené (príloha č. 10 k Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, registratúrny znak AB09). Ďalej uviedol, že spisy, v ktorých sú evidované žiadosti podľa zákona č. 166/2003 Z. z. od 01.01.2010 do 19.08.2014, sa nachádzajú v bezpečnostných úschovných objektoch, pričom iba v jednom prípade sa nachádza rozhodnutie so zrušeným stupňom utajenia, ktoré sa však netýka žalobcu ani ním uvádzaných telefónnych čísiel. Ostatné spisy obsahujú utajované písomnosti označené stupňami vyhradené alebo dôverné podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Žiadosti o ITP sa evidujú v ručne vedenom registri, pričom do tohto registra sa zapisujú len evidenčné údaje potrebné pre štatistické účely (nevedie sa evidencia podľa telefónnych čísiel ani podľa osôb, voči ktorým sa má ITP použiť). Z tohto dôvodu nie je možné bez fyzického nahliadnutia do 4438 spisov zistiť žiadané údaje. Požiadavke súdu o zaslanie požadovanej informácie preto nie je možné vyhovieť. 21. Krajský súd novým rozsudkom č.k.: 6S/75/2020-132 zo dňa 16.09.2021 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP s odôvodnením, že prvostupňový orgán mu neposkytol žiadanú informáciu podľa ust. § 84 SSP, pretože spisy týkajúce sa rozhodovania podľa zákona č. 166/2003 Z. z. sú naďalej utajené a nemožno ich poskytnúť. Keďže žiadané informácie neboli súčasťou administratívnych spisov, napadnuté rozhodnutie žalovaného súd považoval za arbitrárne. K otázke pôvodcu žiadaných utajených informácií odkázal správny súd na názor v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pôvodcom utajovanej skutočnosti nie je krajský súd, ale orgán, ktorý žiadal o súhlas na použitie ITP. Zároveň zaviazal žalovaného, aby sa vysporiadal s tým, či požadovanú informáciu, tak ako ju formuloval žalobca, vôbec má k dispozícií bez nutnosti jej ďalšieho spracovania a obstaral zodpovedajúci dokument, resp. ho zabezpečil pre oboznámenie sa s ním správnym súdom podľa § 84 SSP v prípade súdneho prieskumu v rozsahu umožňujúcom posúdiť a overiť tvrdenie o zákonnom aplikovaní výnimky zo sprístupnenia žalobcom žiadanej informácie.
22. Voči tomuto rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 7Svk/2022 zo dňa 27. júna 2022 tak, že uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší správny súd po zhrnutí priebehu administratívneho konania ako aj predchádzajúceho konania na správnom súde uviedol, že je vôbec sporné, či krajský súd ako povinná osoba mohol mať k dispozícií informácie, o ktoré žalobca žiadal, vzhľadom na to, že ITP používa zásadne príslušný orgán štátu, najmä Policajný zbor, Slovenská informačná služba a ďalšie, a súd dáva len súhlas na ich použitie. Nie je nevyhnutné, aby naozaj došlo k použitiu ITP, na ktoré bol vydaný súhlas, a výnimočne môže dôjsť k použitiu ITP ešte pred udelením súhlasu. Z obsahu spisu je však zrejmé, že orgány verejnej správy porozumeli žiadosti žalobcu tak, že žiada o informáciu, či krajský súd udelil súhlas na použitie ITP proti žalobcovi, resp. jeho účastníckym staniciam a v tomto zmysle aj žiadosť vybavovali. Pretože žalobca proti takémuto postupu nenamietal, aj správny súd musí vychádzať z toho, že toto bola informácia, ktorú žalobca žiadal. K otázke, kto je pôvodcom utajovanej skutočnosti v danom prípade, najvyšší správny súd dospel zhodne so žalovaným k záveru, že pôvodcom žiadaných utajených informácií je krajský súd, keďže samotné rozhodovanie o udelení súhlasu s použitím ITP patrí do právomoci súdu a nie iného orgánu. Svoj záver vyvodil z toho, že pokiaľ by pôvodcami utajovaných skutočností – informácií o udelených súhlasoch boli iné orgány, nemohlo by sa utajovanie týchto skutočností zakladať na Smernici 8/2004, pretože ministerstvo spravodlivosti nemá voči týmto orgánom, s výnimkou Zboru väzenskej a justičnej stráže, žiadne riadiace alebo usmerňovacie oprávnenia. Úlohou krajského súdu ako pôvodcu, resp. predsedu krajského súdu ako jeho vedúceho tak bolo preskúmavať, či sú vo vzťahu k tejto informácií naďalej dané dôvody na utajenie tejto informácie, alebo či je potrebné stupeň utajenia tejto informácie zmeniť alebo zrušiť v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Krajský súd aj žalovaný dospeli k záveru, že na odtajnenie týchto informácií , okrem jedného spisu z predmetného registra, nie sú dané dôvody, teda sú naďalej dané dôvody ich utajovania. Kasačný súd sa potom v zásade stotožnil s názorom žalovaného, že ak dôvodom nesprístupnenia informácie je to, že jej predmetom je utajovaná skutočnosť, v zásade postačí odkázať na túto skutočnosť, čo predpokladá aj ust. § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého sa nesprístupnenie odôvodní odkazom na príslušný právny predpis. Preto treba odôvodnenie žalovaného spočívajúce v tom, že ochrana utajovaných skutočností je nevyhnutná v záujme zabezpečenia účelu trestného konania, považovať v zásade za dostatočné a preskúmavané rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu zrušiť. 23. Kasačný súd však zdôraznil, že práve v týchto prípadoch mal správny súd vyrovnať informačný deficit žalobcu a sám si vyžiadať podľa ust. §84 SSP dotknutú informáciu, aby mohol posúdiť či informácia skutočne spĺňa definíciu utajovanej skutočnosti [§ 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.], či sa týka prípustnej oblasti (nariadenie č. 216/2004 Z. z.) a či skutočne trvajú dôvody jej utajenia, teda či sa žalovaný oprávnene dovoláva výnimky podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. 24. Správny súd sa nemal uspokojiť iba s odpoveďou krajského súdu, že predmetný register je vedený ručne a neevidujú sa v ňom telefónne čísla ani mená osôb, ktorých sa spisy týkajú. Sudca je zo zákona oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Sudcovia senátu správneho súdu sa mali s informáciou oboznámiť spôsobom, ktorý rešpektuje požiadavky ochrany utajovaných skutočností. Po oboznámení sa s obsahom utajených skutočností mal senát vyhodnotiť, či predmet týchto informácií napĺňa materiálne aj formálne podmienky utajovania podľa zákona č. 215/2003 Z. z. Úlohou správneho súdu tak malo byť posúdenie, či napríklad príslušné udelenie súhlasu, resp. informácie, že súhlas nebol udelený, vecne spadá pod rozsah utajovaných skutočností určených Smernicou 8/2004 alebo takáto informácia nie je vylúčená z jej klasifikácie ako utajovanej skutočnosti napríklad podľa § 4 zákona č. 215/2004 Z. z. Okrem toho mal správny súd posúdiť, či v konkrétnej veci je opodstatnené zaradenie tejto skutočnosti do príslušného stupňa (Vyhradené, resp. Dôverné) s ohľadom na charakteristiku týchto stupňov v § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 215/2004 Z. z., teda konkrétne záujmy, ktorých ochrane tieto stupne majú slúžiť. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať úvahu príslušného orgánu o tom, aké záujmy, z akého dôvodu a na ako dlho majú byť chránené zaradením určitej informácie medzi utajované skutočnosti, ale preveriť, či tento orgán túto úvahu vykonal v medziach určených právnym poriadkom. Podľa kasačného súdu však túto svoju úlohu správny súd nenaplnil, pretože sa neoboznámil s obsahom žiadanej informácie podľa §84 SSP. Ak to súd vyhodnotil ako nereálne vzhľadom na množstvo spisov, do ktorých je potrebné fyzicky nahliadnuť, kasačný súd pripomenul, že ust. § 84 SSP neurčuje lehotu, v ktorej musí povinná osoba reagovať na žiadosť správneho súdu, a lehotu určenú súdom tento vie kedykoľvek predĺžiť.
V. Priebeh súdneho konania po vrátení veci kasačným súdom 25. Po vrátení veci kasačným súdom sa senát správneho súdu oboznámil so žiadanými informáciami v rozsahu, v ktorom to vzhľadom na uplynutie archivačnej lehoty 10 rokov bolo možné nahliadnutím do príslušných registrov krajského súdu. 26. Správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/166/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/166/2022. 27. Vo veci teda došlo pred rozhodnutím aj k zmene zloženia senátu. Z uvedeného dôvodu senát správneho súdu opätovne požiadal krajský súd o poskytnutie požadovaných informácií (č.l. 195). Krajský súd odpoveďou na žiadosť poskytol správnemu súdu žiadané informácie v rozsahu, v ktorom to vzhľadom na uplynutie archivačnej doby bolo možné. Odpoveď označil stupňom utajenia Vyhradené, preto po oboznámení sa s obsahom odpovedi, táto odpoveď bola vrátená bezpečnostnej pracovníčke bez založenia do súdneho spisu. 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 16.7.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. VI. Relevantná právna úprava 29. Podľa čl. 13 Dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. 30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 31. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 35. Podľa § 22 ods. zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
36. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia Dôverné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky. 38. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. 39. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. 40. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia. 41. Podľa § 1 písm. j) nariadenia č. 216/2004 Z. z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. 42. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia č. 216/2004 Z. z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto nariadenia utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných skutočností právnickej osoby. 43. Podľa § 20 ods. 2 vyhlášky NBU v znení účinnom k 31.03.2016 kópia utajovanej písomnosti, ktorá je odpisom, ktorým je doslovné prevzatie textu utajovanej písomnosti, alebo výpisom, ktorým je prevzatie utajovanej časti textu alebo obsahu utajovanej písomnosti, okrem výpisu do poznámkového zošita, alebo preklad utajovanej písomnosti, označuje sa rovnakým stupňom utajenia, akým bola označená pôvodná utajovaná písomnosť. 44. Podľa § 84 SSP pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní. VII. Právne posúdenie veci 45. Predmetom súdneho prieskumu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorým žalobcovi neboli sprístupnené požadované informácie, ktoré žiadal v zmysle zákona č. 211/200 Z. z. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu postupoval podľa jeho pokynov vyjadrených v rozsudku sp. zn.: 7Svk/2022. 46. V prvom rade sa senát správneho súdu oboznámil s požadovanými informáciami v zmysle ust. § 84 SSP, keď si tieto vyžiadal od krajského súdu. Vzhľadom na odstup času a archivačnú dobu 10 rokov, po ktorú sa spisy krajského súdu archivujú (príloha č. 10 k Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, registratúrny znak AB09), sa senát správneho
súdu oboznámil s požadovanými informácia v rozsahu, v akom to vzhľadom na uplynutie času bolo možné. 47. K námietke právneho zástupcu žalobcu prednesenej na pojednávaní, že nemal možnosť sa s týmito informáciami oboznámiť a nevie, kto, od koho a čo žiadal, a teda ani nemá možnosť sa brániť voči takejto listine a nerozumie, ako môže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že v danom prípade súd postupoval podľa ust. § 84 SSP citovaného vyššie. S listinou sa v takomto prípade oboznamuje iba súd a nezakladá sa do súdneho spisu. Nejde o vykonanie dokazovania v zmysle § 124 SSP. Navyše v danom prípade odpoveď na žiadosť súdu o sprístupnenie informácií je označená stupňom Vyhradené a nie je možné, aby sa s ňou právny zástupca žalobca oboznámil ani po poučení o mlčanlivosti, vzhľadom na to, že takýto postup neumožňuje ani SSP ani zákon č. 215/2004 Z. z. Právny zástupca žalobcu mal možnosť nahliadnutím do súdneho spisu počas konania zistiť, že správny súd žiadal prvostupňový orgán o informácie požadované žalobcom, táto výzva je v súdnom spise založená. Zároveň je v súdnom spise založený aj úradný záznam o tom, kedy bola doručená odpoveď krajského súdu a kedy sa senát správneho súdu oboznámil s touto odpoveďou, ktorá je v režime stupňa utajenia Vyhradené. 48. Kasačný súd uložil správnemu súdu vyhodnotiť, či predmet týchto informácií napĺňa materiálne aj formálne podmienky utajovania podľa zákona č. 215/2003 Z. z., či napríklad príslušné udelenie súhlasu, resp. informácie, že súhlas nebol udelený, vecne spadá pod rozsah utajovaných skutočností určených Smernicou 8/2004, alebo takáto informácia nie je vylúčená z jej klasifikácie ako utajovanej skutočnosti napríklad podľa § 4 zákona č. 215/2004 Z. z. Po oboznámení sa s obsahom utajovaných informácií správny súd dospel k záveru, že informácie požadované žalobcom vecne spadajú pod rozsah utajovaných skutočností v zmysle Smernice 8/2004 (poradové č. 1). Informácia nebola vylúčená z klasifikácie ako utajovanej skutočnosti podľa § 4 zákona č. 215/2004, nejedná sa o nezákonný alebo nesprávny postup alebo nezákonné rozhodnutie verejných činiteľov a orgánov verejnej moci, trestnú činnosť verejných činiteľov, nehospodárne, neefektívne a neúčelné nakladanie s verejnými prostriedkami, závažné ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia, života a zdravia, platové náležitosti, hmotné zabezpečenie a hmotné výhody verejných činiteľov, teda nejde o informáciu, ktorej utajenie by zákon zakazoval. 49. Vzhľadom na charakter utajovaných informácií, o aké ide vo veci samej, správny súd nemôže v odôvodnení poskytnúť detailnejší opis dôvodov, pre ktoré k tejto úvahe dospel, bez toho, aby ohrozil prezradenie samotnej utajovanej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu, správny súd môže len vo všeobecnosti poukázať na to, že pri vybavovaní žalobcovej žiadosti o informácie, či bol alebo nebol udelený súhlas s použitím ITP voči jeho osobe alebo jeho účastníckym staniciam v požadovanom období, môžu v zásade nastať tri situácie: a) Bolo vydané rozhodnutie/rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda existuje spis alebo spisy k takýmto rozhodnutiam a pri týchto nebol zrušený, resp. zmenený stupeň utajenia. V tom prípade nie je možné žalobcovi informáciu poskytnúť s odkazom na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 211/200 Z. z. b) Bolo vydané rozhodnutie/rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda existuje spis alebo spisy k takýmto rozhodnutiam a pri týchto bol zrušený, resp. zmenený stupeň utajenia. V takomto prípade by bolo možné uvažovať o sprístupnení informácie žalobcovi. Z odpovede povinnej osoby k žiadosti súdu o poskytnutie vyžiadanej informácie podľa § 84 SSP (č.l. 115) je zrejmé, že o takýto prípad sa nejedná, vzhľadom na to, že v relevantnom období sa iba v jednom prípade v registri nachádzala žiadosť a rozhodnutie so zrušeným stupňom utajenia, ktorá sa však netýkala osoby žalobcu ani ním uvádzaných účastníckych staníc. c) Neboli vydané rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda neexistuje spis alebo spisy, ktoré by bolo možné „odtajniť“. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že ani takúto informáciu nie je možné žalobcovi sprístupniť, a to práve z dôvodu, že v takom prípade by už zo samotného spôsobu vybavovania žiadostí o sprístupnenie utajovaných informácií bolo zistiteľné, či boli alebo neboli vydané rozhodnutia o udelení súhlasu na použitie ITP, čo aj keď nie je 100-percentným potvrdením použitia ITP, je informáciu, ktorá nasvedčuje, že k použitiu ITP došlo (dochádza), a teda by viedlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti. 50. Následne podľa kasačného súdu mal správny súd preveriť, či správny orgán úvahu o zaradení utajovaných informácií pod konkrétnu kategóriu vyhradené/dôverné vykonal v rámci svojej správnej úvahy v medziach určených právnym poriadkom. Povinná osoba stanovila režim utajovaných informácií
Vyhradené/Dôverné na základe zaradenia žiadaných informácií pod položku poradového čísla jedna Smernica 8/2004, ktorá predpokladá, že spisy týkajúce sa rozhodovania o používaní informačnotechnických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z. majú stupeň utajenia Vyhradené/Dôverné. Vzhľadom na to, že ide o informácie zo spisov týkajúcich sa rozhodovania a používania ITP, čo nesporne vyplýva zo samotnej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, potom správny súd dospel k záveru, že správny orgán nevybočil pri svojej úvahe zo zákonných medzí a hľadísk, ak stupeň utajenia určil podľa Smernice 8/2004, ktorou je viazaný. Nie je úlohou správneho súdu, aby prehodnocoval zatriedenie utajovaných informácií určené záväzným právnym predpisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Správny súd môže iba posúdiť, či ide o informácie týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z., čo, ako bolo uvedené vyššie, je zrejmé už zo samotnej žiadosti. 51. V súvislosti s posúdením pôvodcu utajovanej skutočnosti, správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyslovenom v zrušujúcom rozsudku, kde kasačný súd označil za pôvodcu žiadanej utajenej skutočnosti práve krajský súd. Správny súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade ide o spracovanie utajovaných informácií, ktoré sú primárne vytvárané inými orgánmi (Policajný zbor, Slovenská informačná služba a ďalšie), pričom v zmysle ust. § 20 ods. 8 vyhlášky NBU v prípade, ak sa vytvára kópia utajovanej písomnosti, ktorá obsahuje doslovné prevzatie textu utajovanej písomnosti, alebo výpisom, ktorým je prevzatie utajovanej časti textu alebo obsahu utajovanej písomnosti, označuje sa rovnakým stupňom utajenia. Uvedená skutočnosť nie je v rozpore s tým, že krajský súd je povinný v prípade utajovaných skutočností postupovať podľa Smernice 8/2004, ktorá vyššie uvedené orgány (žiadateľov o udelenie súhlasu s použitím ITP) nezaväzuje. Predseda krajského súdu zároveň nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov [ust. § 32 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch)]. Podľa názoru správneho súdu preto predseda súdu napriek tomu, že je vedúci (§ 8 zákona č. 215/2004 Z. z.), nie je oprávnený zmeniť stupeň utajenia v konaní o žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Takúto zmenu môže vykonať iba sudca, ktorý vo veci udelenia súhlasu rozhodoval, prípadne orgán, ktorý o vydanie súhlasu s použitím ITP žiadal a z ktorého utajených skutočností rozhodnutie sudcu vychádza (tzv. primárny pôvodca utajovanej skutočnosti). 52. Základným pilierom, na ktorom je zákon č. 211/2000 Z. z. založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až § 11). Medzi také informácie patria práve aj utajované skutočnosti, ktorých sprístupnenie by mohlo štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to materiálnu a formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje potreba jej ochrany v záujme Slovenskej republiky, aby nedošlo k ujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností. Z rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnený požadovanej informácie z dôvodu jej utajenia, musí byť zrejmé, prečo je naplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v záujme Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu položku oblastí utajenia). V danom prípade v oboch preskúmavaných rozhodnutiach bolo splnenie týchto podmienok zdôvodnené, a to z hľadiska splnenia, tak formálnej podmienky utajenia - t. j. zaradenia predmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov poradové č. 1 Smernice 8/2004), ako aj materiálna podmienka, t.j. uvedenie skutočností, prečo existuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky (sprístupnením požadovaných informácií by sa poprel základný účel trestného konania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko organizovaného používania konšpiračných metód prác, zasahujúcich do všeobecných práv občanov). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný dostatočne zrozumiteľným spôsobom a v adekvátnom rozsahu vyjadril, keď poukázal na konkrétny záujem Slovenskej republiky, pre ktorý je treba žalobcom požadované informácie chrániť pred neoprávnenou manipuláciou. Kasačný súd zhodnotil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za dostatočné pokiaľ obsahuje iba odkaz na právny predpis a z tohto dôvodu nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia (viď. bod 16 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Svk/7/2022). 53. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 170/2005 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06, ktoré dôvodili, že správne odôvodňovanie súdnych rozhodnutí z hľadiska zachovania základného práva
účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (vzťahuje sa to aj na rozhodnutia správnych orgánov) sa nemôže chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý vznesený argument. V rámci odôvodnenia rozhodnutia sa vyžaduje, aby sa súd, resp. správny orgán jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne relevantné. 54. Žalobca trvá na tom, že správne orgány mu do dnešného dňa nedali vysvetlenie ako môže sprístupnenie minimálnej informácie, či bol alebo nebol sledovaný orgánmi verejnej moci, spôsobiť ujmu Slovenskej republike. Aby táto jeho námietka nezostala bez povšimnutia správny súd opätovne poukazuje na možné situácie pri vybavovaní žiadostí o informácie o použití ITP všeobecne. Nakoniec ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj sprístupnením minimálnej informácie, či áno, alebo nie, by mohlo dôjsť k popretiu základného účelu trestného konania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko organizovaného používania konšpiračných metód prác, zasahujúcich do všeobecných práv občanov. Skutočnosť, že žalobca subjektívne vníma toto odôvodnenie ako nedostatočné nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Napokon aj kasačný súd vo svojom rozsudku zdôraznil, že odôvodnenie spočívajúce v tom, že ochrana informácií je nevyhnutná v záujme zabezpečenia účelu trestného konania, možno považovať v zásade za dostatočné. 55. Námietka nezákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia z dôvodu rozporu s čl. 13 Dohovoru a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru správneho súdu je tak isto nedôvodná, pretože žalobca, tak v správnom konaní, ako aj po jeho právoplatnom skončení mal k dispozícií príslušné účinné právne prostriedky nápravy, ktoré aj riadne využil. Správny súd opätovne uvádza, že konanie začaté na základe žiadosti o sprístupnenie informácií nemožno zamieňať s konaním, ktorým sa chce žalobca brániť proti prípadnému oprávnenému, či neoprávnenému použitiu ITP proti jeho osobe. Sprístupnenie informácií nemôže slúžiť ako náhrada prostriedku právnej ochrany proti prípadnému neoprávnenému použitiu ITP, pretože účelom zákona č. 211/2000 Z. z. je výlučne stanovenie podmienok uplatňovania ústavného práva na slobodný prístup k informáciám a jeho účelom a ani možnosťou nie je meniť stupeň utajenia, resp. odtajniť utajované skutočnosti. 56. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, správny súd konštatuje, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. So všetkými relevantnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní sa žalovaný náležite zaoberal a v rozhodnutí patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru. Vzhľadom na uvedené správny súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za súladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými právne významnými dôvodmi odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnil, prečo sú informácie požadované žalobcom zaradené do skupiny utajovaných, a to s poukazom na účel trestného konania pri niektorých trestných činoch charakterizovaných vysokou organizovanosťou a používaním konšpiračných metód práce, ktorými sa závažným spôsobom konania zasahuje do ústavných práv občanov. Preto vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa súdu nie je možné prisvedčiť. 57. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Z tohto dôvodu mu nepriznal ani trovy kasačného konania. 59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).