{"guid": "0c463fa2-a461-4c45-892d-c4070d35a380:d02c21ae-4d32-4e0f-bbea-4cef9c9490f1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2", "spisova_znacka": "BA-6S/166/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/166/2022 z 16. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. júla 2025, sp. zn. BA-6S/166/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2", "identifikacne_cislo": "1022201069", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/216", "nazov": "nariadenie č. 216/2004 Z. z. vlády, ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/216", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/216-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/543", "nazov": "Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy (543/2005 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d02c21ae-4d32-4e0f-bbea-4cef9c9490f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/166/2022\n1022201069\n16. 07. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201069.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XX,\nXXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec,\nproti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ani pred kasačným súdom n e\npriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania.\n1. Žalobca dňa 22.08.2014 doručil Krajskému súdu v Bratislave (prvostupňový orgán) ako povinnej\nosobe žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.), v ktorej požadoval sprístupniť informácie:\n1) či boli vo vzťahu k jeho osobe použité informačno-technické prostriedky (ďalej aj len ITP) podľa\nustanovení V. hlavy I. časti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len Trestný poriadok) alebo ustanovení zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred\nneoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len\nzákon č. 166/2003 Z. z.), a to v období od 01.01.2009 do dňa podania žiadosti,\n2) či boli dve účastnícke stanice registrované na jeho osobu odpočúvané v období od 01.01.2009 do\ndňa podania žiadosti.\n2. K predmetnej žiadosti sa vyjadril bezpečnostný pracovník povinnej osoby, ktorá následne časť vyššie\nuvedenej žiadosti o použití informačno-technických prostriedkov (ďalej len ITP) podľa ustanovení V.\nhlavy I. časti Trestného poriadku postúpila dňa 02.09.2014 Okresnému súdu Bratislava I ako povinnej\nosobe príslušnej na konanie o tejto časti žiadosti.\n3. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 02.09.2014 o žiadosti žalobcu v jej zostávajúcej časti rozhodnutie\nč. Spr. 6264/14, ktorým podanú žiadosť odmietol. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie,\no ktorom rozhodol žalovaný dňa 08.10.2014 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec\nmu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Po opätovnom\nvyjadrení bezpečnostného pracovníka Krajského súdu v Bratislave prvostupňový orgán vo veci rozhodol\nnovým rozhodnutím dňa 15.10.2014 a znova odmietol žalobcovi sprístupniť ním požadované informácie.\n\nŽalobca voči tomuto rozhodnutiu opäť podal odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím zo\ndňa 19.11.2014 zrušil aj toto druhé vo veci vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu\nvrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie tohto prvostupňového rozhodnutia\nbolo nedostatočné odôvodnenie konkrétnych záujmov, ktoré by mohli byť sprístupnením požadovanej\ninformácie ohrozené. Zároveň žalovaný vyslovil názor, že krajský súd je pôvodcom žiadanej utajovanej\nskutočnosti, aj keď vznikla spracovaním inej utajovanej skutočnosti, a preto mal podľa ust. § 7 ods. 1\nzákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.) preskúmať, či trvá potreba ochrany\ntýchto utajovaných skutočností.\n4. Krajský súd v Bratislave svojím tretím rozhodnutím o žiadosti žalobcu č.: Spr. 6264/14 zo dňa\n01.12.2014 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií podľa § 18\nods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. odmietol. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 8 ods.\n1 zákona č. 211/2000 Z. z. s poukazom na § 2 písm. a), b) bod 1, písm. e) zákona č. 215/2004\nZ. z., § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. a § 1 písm. j) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.\n216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie č. 216/2004\nZ. z.) požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného predpisu. Žiadané informácie\nspadajú pod režim utajovaných skutočností, nakoľko skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní\nITP podľa zákona č. 166/2003 Z. z. sú podľa Smernice 8/2004 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 12415/2004-31 zo dňa 25.08.2004 v platnom znení (ďalej len Smernica 8/2004) utajovanou\nskutočnosťou so stupňom utajenia Vyhradené, resp. Dôverné. Krajský súd trval na tom, že nie je\npôvodcom týchto informácií, pretože do rozhodnutia o súhlase sa preberajú časti textu zo žiadostí\no použitie ITP, a preto sa označujú rovnakým stupňom utajenia [§ 20 ods. 8 Vyhlášky Národného\nbezpečnostného úradu o administratívnej bezpečnosti č. 453/2007 Z. z. ďalej len („vyhláška NBU“)].\nNie je preto ani oprávnený rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia. Zmeniť alebo zrušiť\nstupeň utajenia by sa mohol iba na základe rozhodnutia pôvodcu utajovanej skutočnosti. Prvostupňový\nsprávny orgán konštatoval, že žiadosti o použitie ITP boli utajené celé a takisto aj jeho rozhodnutia\nboli vedené v listinnej podobe. Zároveň uviedol, že v spisoch so zrušeným stupňom utajenia sa\ninformácie, ktoré požadoval žalobca, nenachádzajú. V ostatných spisoch krajský súd informáciu ani\nnevyhľadával, pretože špecifikácia dôvodov, pre ktoré utajenie trvá, by sama o sebe znamenala\npotvrdenie skutočnosti, či takéto spisy existujú, a teda potvrdenie samotnej utajovanej skutočnosti.\nSprístupnením by sa poprel účel trestného stíhania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko\norganizovaného používania konšpiračných metód prác, ktoré závažným spôsobom zasahujú do práv\nobčanov. Prípadným sprístupnením požadovaných informácií by mohla nastať potenciálna hrozba\nnedodržania ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z., v zmysle ktorého tieto informácie boli utajovanou\nskutočnosťou, s ktorou žalobca nebol oprávnený sa oboznámiť.\n5. Žalobca aj voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nčíslo: 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie krajského súdu potvrdil. V odôvodnení opísal skutkové okolnosti,\npriebeh správneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolacie dôvody žalobcu a citácie\nprávnych predpisov [zákon č. 211/2000 Z. z., zákon č. 215/2004 Z. z., nariadenie č. 216/2004 Z. z.\na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“)]. Žalovaný uviedol, že rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či požadované\ninformácie mali charakter utajovanej skutočnosti a teda, či bol naplnený dôvod pre ich nesprístupnenie\nžalobcovi podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj to, či v prvostupňovom rozhodnutí povinná\nosoba dostatočne presvedčivo vymedzila dôvody, pre ktoré nebolo možné požadované informácie\nsprístupniť. Utajovaná skutočnosť v zmysle definície podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. musí\nkumulatívne spĺňať dve podmienky, a to materiálnu podmienku a formálnu podmienku. Odôvodnenie\nrozhodnutia o nesprístupnení informácie musí obsahovať zdôvodnenie naplnenie formálnej podmienky\nutajenia, t. j. zaradenie predmetnej informácie pod konkrétnu položku s uvedením konkrétnej formulácie\ntejto položky v oblasti utajovaných skutočností, ako aj materiálnu podmienku, t. j. uvedenie v čom spočíva\npotreba chrániť danú informáciu v záujme Slovenskej republiky.\n6. Žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba sa v dostatočnom rozsahu vysporiadala s\nodôvodnením splnenia tak formálnej, ako aj materiálnej podmienky utajenia, keď označila oblasť, v\nktorej utajovaná skutočnosť vznikla (skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačnotechnických prostriedkov) a zároveň zdôvodnila potrebu utajovania predmetnej skutočnosti v záujme\n\nSlovenskej republiky, keď uviedla, že sprístupnením požadovaných informácií by sa poprel základný\núčel trestného konania pri niektorých trestných činoch. Vo vzťahu k preukázaniu formálnej podmienky\nutajenia žalovaný osobitne zdôraznil, že vymedzenie utajovaných skutočností určuje vedúci v zmysle §\n8 ods. 2 písm. h) zákona č. 215/2004 Z. z., a tento zároveň vymedzuje zoznam utajovaných skutočností\nvznikajúcich pri činnosti právnickej osoby. V pôsobnosti žalovaného je zoznam podľa § 2 ods. 1\nnariadenia č. 216/2004 Z. z. vydaný Smernicou 8/2004.\n7. Žalovaný sa priklonil k názoru žalobcu ohľadom určenia pôvodcu utajovaných skutočností a mal za\nto, že povinnú osobu bolo potrebné považovať za pôvodcu utajovaných skutočností, pretože pri svojej\nrozhodovacej činnosti vytvorila utajované skutočnosti spracovaním iných (primárnych) utajovaných\nskutočností, ktorými boli predovšetkým príslušné žiadosti o použitie ITP. Zároveň povinná osoba\nako pôvodca utajovaných skutočností bola následne povinná neprestajne a ex offo skúmať trvanie\npodmienok utajenia, t. j. či podmienky trvajú a či sa utajenie vzťahuje na všetky požadované informácie\nalebo na ich časť. Táto povinnosť trvá bez ohľadu na prípadnú žiadosť o sprístupnenie informácií.\nPotom povinná osoba pri svojom rozhodovaní o trvaní potreby ochrany utajovaných skutočností\nmusela zohľadniť predovšetkým existenciu potreby ochrany primárnych utajovaných skutočností a\nsprávne vychádzala z tvrdenia, že posudzovanie trvania potreby ich ochrany bolo zverené výlučne ich\npôvodcovi a ona nemala oprávnenie ich samostatne posúdiť. Pretrvávanie potreby ochrany primárnych\nutajovaných skutočností bolo pre povinnú osobu zásadnou skutočnosťou pre rozhodovanie o trvaní\npotreby ochrany ňou vytvorených utajovaných skutočností. Ak by povinná osoba sprístupnila ďalej\nvytvorené požadované informácie, jej postup by bol nezákonný a viedol by k popretiu účelu zákona č.\n215/2004 Z. z. ako aj k popretiu výlučnej právomoci pôvodcu primárnej utajovanej skutočnosti rozhodnúť\no zmene alebo zrušení jej stupňa utajenia.\n8. Nakoľko povinná osoba zistila skutkový stav v tom zmysle, že žiadateľom (žalobcom) požadované\ninformácie stále predstavovali utajované skutočnosti, bolo potrebné vychádzať z prezumpcie zákonností\njej postupu, pokiaľ išlo o posúdenie existencie dôvodov ich ochrany (materiálna podmienka). Povinná\nosoba potom preskúmala trvanie potreby ochrany utajovaných skutočností, o čom však nevydáva\nosobitné rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že napriek tomu, že povinná osoba nesprávne v rozhodnutí\nuviedla, že nie je pôvodcom utajovaných skutočností, bolo potrebné vychádzať z toho, že potreba ich\nochrany naďalej trvala.\n9. Ohľadom námietky absencie možnosti kontroly a ochrany proti prípadnému nelegálnemu použitiu ITP\nžalovaný poukázal na oznámenie o zničení záznamu (§ 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 Trestného poriadku)\na tiež na znenie § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Informácie majúce charakter utajovanej skutočnosti\nsa utajujú len po dobu potreby ich ochrany. Krajský súd mal za to, že o prípadnom zásahu do práv a\nslobôd bude osoba, proti ktorej sa ITP použili, oboznámená.\n10. Záverom žalovaný uviedol, že podstatou režimu utajovaných skutočností je zabránenie\nneoprávnenej manipulácii s nimi, a to ich fyzickým izolovaním a stanovením zásad prístupu k nim. Toto\nby však bolo popreté a nerealizovateľné pri akomkoľvek slabšom obmedzení sprístupnenia. Akékoľvek\nsprístupnenie vrátane nahliadnutia by poprelo zásadu administratívnej bezpečnosti stanovenej zákonom\nč. 215/2004 Z. z. zaručujúcej, že s utajovanou skutočnosťou sa môžu oboznámiť len osoby spĺňajúce\npožiadavky personálnej bezpečnosti, u ktorých existuje konkrétny dôvod oboznámenia.\nII. Žaloba\n11. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a\nzrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím krajského súdu\na vrátenia veci na nové konanie. Žalobu odôvodnil tým, že obe preskúmavané rozhodnutia považuje\nza nezákonné v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového\nstavu pre posúdenie veci, ako aj nepreskúmateľnosti pre zmätočnosť a nedostatok dôkazov. Mal za to, že\nnesprístupnením žiadaných informácií došlo k porušeniu jeho práva na slobodný prístup k informáciám\nvyplývajúceho zo zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor).\n\n12. V úvode žaloby opísal celý priebeh správneho konania, stručný obsah napadnutého\na prvostupňového rozhodnutia a celkom 28 bodov odvolacích dôvodov uvedených v jeho odvolaní\nvoči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca vyjadril názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného bolo paušálne (abstraktné), zaoberajúce sa iba citovaním zákonných ustanovení, čo už\nsamo osebe zakladalo jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa podľa neho v napadnutom rozhodnutí\nvyhol posúdeniu ním uvedených skutočností aj právnej argumentácii, ktorú vôbec nevzal do úvahy\na úplne odignoroval odôvodnenie, prečo nevzal do úvahy ním namietané skutočnosti, ale len stroho\nodcitoval jeho argumentáciu, ako aj argumentáciu povinnej osoby bez akéhokoľvek preskúmania a\nhodnotenia. Žalobca konštatoval, že ani od prvostupňového správneho orgánu a ani od žalovaného\nnedostal žiadne informácie k svojim konkrétnym bodom uvedeným v jeho žiadosti o poskytnutie\ninformácií a odpoveď nedostal ani k námietkam uvedeným v jeho odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, a preto obe preskúmavané rozhodnutia považoval za svojvoľné, arbitrárne a zmätočné.\nVyjadril presvedčenie, že k jeho minimálnym základným právam patrí informácia, či bol orgánmi verejnej\nmoci tajne sledovaný (odpočúvaný). Sprístupnenie takejto minimálnej informácie nemôže spôsobiť ujmu\nSlovenskej republike. Napriek tomu, že podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky sa\nrozhodnutia o tajnom sledovaní dotknutým osobám vôbec nedoručujú a dotknutá osoba nedostane ani\nlen informáciu o tom, či boli proti nej vydané rozhodnutia na tajné sledovanie, nesprístupnením takejto\nminimálnej informácie došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru.\nPrvostupňový orgán ani žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neposkytli odpovede na\njeho právne relevantné námietky a z odôvodnení ich rozhodnutí nebolo zrejmé, akými úvahami sa\nsprávne orgány riadili pri uzatváraní záverov o skutkovom stave, a prečo nepovažovali za dôvodnú\nžalobcovu argumentáciu. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca\nza nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárnosť.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.02.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.\nKonštatoval, že o žiadosti žalobcu prebehlo riadne konanie, pričom prvostupňové aj napadnuté\nrozhodnutie boli vydané včas, zákonom predpokladaným postupom a nebolo možné im vytknúť žiadne\nformálne ani obsahové nedostatky. Rozhodnutia boli vydané v zákonných lehotách.\n14. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\npovažuje za plne postačujúce, pričom istá forma zovšeobecnenia vychádzala práve z predmetu\ninformácií, ktoré žiadal žalobca sprístupniť. Prvostupňový správny orgán sa nemohol podrobne zaoberať\nodôvodnením toho, či a kedy boli vydané žiadané rozhodnutia dotýkajúce sa osoby žalobcu, respektíve\núčastníckych staníc registrovaných na jeho osobu a či vo vzťahu k ním trvajú dôvody utajenia, keďže\ntakýmto odôvodnením by de facto boli žalobcovi požadované informácie sprístupnené, a to napriek tomu,\nže podľa povinnej osoby sa na ne vzťahovali dôvody obmedzenia prístupu podľa § 8 ods. 1 zákona č.\n211/2000 Z. z. Potom, ak povinná osoba dospela k záveru, že požadované informácie predstavovali\nutajované skutočnosti, bolo zrejmé, že akákoľvek bližšia identifikácia skutkových okolností by viedla k\nsprístupneniu informácií, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť. Postup prvostupňového orgánu a rozsah\nodôvodnenia jeho rozhodnutia bol vyvolaný potrebou chrániť utajované skutočnosti pred ich vyzradením.\n15. Podľa žalovaného prvostupňový orgán zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, prečo ani minimálnu\ninformáciu o tom, či bol žalobca orgánmi verejnej moci sledovaný alebo odpočúvaný, považuje za\nutajovanú skutočnosť, keďže žalobca ako žiadateľ by sa mohol dozvedieť o skutkových okolnostiach\na právnych záveroch týkajúcich sa závažnej trestnej činnosti, čo nie je v záujme Slovenskej republiky.\nOhľadom námietky žalobcu rozporu s článkom 13 Dohovoru žalovaný uviedol, že orgán rozhodujúci\no žiadosti oprávnenej osoby v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nemá povinnosť posudzovať rozpor\nplatného právneho poriadku Slovenskej republiky s ustanovením Dohovoru, navyše v časti, ktorá sa\nslobodného prístupu k informáciám vôbec netýka. Taktiež ako nedôvodnú považoval námietku porušenia\npráva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Účelom\nzákona č. 211/2000 Z. z. je iba stanovenie podmienok a pravidiel ústavného práva na slobodný prístup\nk informáciám, nie ochrana pred nezákonným používaním ITP. Povinná osoba po prijatí žiadosti o\ninformáciu len vyhodnotí, či má požadované informácie k dispozícii a či neexistujú dôvody obmedzenia\nprístupu k nej. Akékoľvek iné skutočností alebo právne úvahy sú pre povinnú osobu nadbytočné a\nneviedli by k dôslednej aplikácii zákona, ale k neprípustnej svojvôli.\n\n16. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade posudzovania žiadosti o informáciu nebolo podstatné,\nkto je osobou žiadateľa, pretože každý žiadateľ o informáciu by mal dostať informáciu v rovnakej kvalite\na kvantite. Potom v prípade, ak by žalobcovi ako žiadateľovi boli požadované informácie sprístupnené,\ntotožné informácie by museli byť sprístupnené aj každému inému žiadateľovi, ktorý by požadoval totožné\ninformácie o osobe žalobcu, a preto jeho námietky z dôvodu, že informácie žiadal sprístupniť ohľadom\nnevyhnutnosti ochrany svojich práv, neboli dôvodné.\n17. Záverom žalovaný konštatoval, že musel zvažovať a vziať do úvahy len tie skutočnosti, ktoré boli\npre jeho rozhodnutie v danej veci relevantné, a preto nepochybil, ak vo svojom rozhodnutí nereagoval\nna každú zo žalobcových 28 námietok uvedených v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu,\nnakoľko mnohé z nich obsahovali právne názory, ktoré neboli pre prijatie rozhodnutia vo veci relevantné.\nIV. Priebeh súdneho konania\n18. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.: 6S/7/2015 zo dňa 08. júna 2017 žalobu ako nedôvodnú\nzamietol, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané\nv súlade so zákonom. V odôvodnení tohto rozsudku sa stotožnil s názorom žalovaného, že žiadané\ninformácie nemožno podľa § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. žalobcovi sprístupniť, pretože ich predmetom\nje utajovaná skutočnosť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemuselo podrobne odôvodňovať, prečo\nsú tieto skutočnosti utajované, lebo už tým by sa porušil režim ich utajenia.\n19. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 4Sžik/1/2018 tak, že rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Zároveň uložil krajskému súdu povinnosť, aby si žiadané\ninformácie vyžiadal sám v zmysle ust. § 84 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len SSP) a zaujal stanovisko k tomu, či sú skutočne dané dôvody ich\nutajenia. Zdôraznil, že týmto spôsobom správny súd musí vyrovnať informačný deficit, ktorým trpí\nžalobca, ktorý nemá prístup k utajovaným skutočnostiam.\n20. Po vrátení veci krajský súd požiadal o poskytnutie žiadanej informácie prvostupňový orgán, ktorý\nna žiadosť súdu reagoval tak, že spisy z roku 2009 v registroch, v ktorých boli evidované žiadosti\npodľa zákona č. 166/2003 Z. z., boli po uplynutí 10-ročnej archivačnej doby vyradené a zničené (príloha\nč. 10 k Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a\nkancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy,\nregistratúrny znak AB09). Ďalej uviedol, že spisy, v ktorých sú evidované žiadosti podľa zákona č.\n166/2003 Z. z. od 01.01.2010 do 19.08.2014, sa nachádzajú v bezpečnostných úschovných objektoch,\npričom iba v jednom prípade sa nachádza rozhodnutie so zrušeným stupňom utajenia, ktoré sa však\nnetýka žalobcu ani ním uvádzaných telefónnych čísiel. Ostatné spisy obsahujú utajované písomnosti\noznačené stupňami vyhradené alebo dôverné podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Žiadosti o ITP sa evidujú v\nručne vedenom registri, pričom do tohto registra sa zapisujú len evidenčné údaje potrebné pre štatistické\núčely (nevedie sa evidencia podľa telefónnych čísiel ani podľa osôb, voči ktorým sa má ITP použiť).\nZ tohto dôvodu nie je možné bez fyzického nahliadnutia do 4438 spisov zistiť žiadané údaje. Požiadavke\nsúdu o zaslanie požadovanej informácie preto nie je možné vyhovieť.\n21. Krajský súd novým rozsudkom č.k.: 6S/75/2020-132 zo dňa 16.09.2021 zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP s odôvodnením, že prvostupňový orgán mu\nneposkytol žiadanú informáciu podľa ust. § 84 SSP, pretože spisy týkajúce sa rozhodovania podľa\nzákona č. 166/2003 Z. z. sú naďalej utajené a nemožno ich poskytnúť. Keďže žiadané informácie neboli\nsúčasťou administratívnych spisov, napadnuté rozhodnutie žalovaného súd považoval za arbitrárne.\nK otázke pôvodcu žiadaných utajených informácií odkázal správny súd na názor v zrušujúcom rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pôvodcom utajovanej skutočnosti nie je krajský\nsúd, ale orgán, ktorý žiadal o súhlas na použitie ITP. Zároveň zaviazal žalovaného, aby sa vysporiadal\ns tým, či požadovanú informáciu, tak ako ju formuloval žalobca, vôbec má k dispozícií bez nutnosti\njej ďalšieho spracovania a obstaral zodpovedajúci dokument, resp. ho zabezpečil pre oboznámenie sa\ns ním správnym súdom podľa § 84 SSP v prípade súdneho prieskumu v rozsahu umožňujúcom posúdiť\na overiť tvrdenie o zákonnom aplikovaní výnimky zo sprístupnenia žalobcom žiadanej informácie.\n\n22. Voči tomuto rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 7Svk/2022 zo dňa 27. júna 2022 tak, že uvedený\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší\nsprávny súd po zhrnutí priebehu administratívneho konania ako aj predchádzajúceho konania na\nsprávnom súde uviedol, že je vôbec sporné, či krajský súd ako povinná osoba mohol mať k dispozícií\ninformácie, o ktoré žalobca žiadal, vzhľadom na to, že ITP používa zásadne príslušný orgán štátu, najmä\nPolicajný zbor, Slovenská informačná služba a ďalšie, a súd dáva len súhlas na ich použitie. Nie je\nnevyhnutné, aby naozaj došlo k použitiu ITP, na ktoré bol vydaný súhlas, a výnimočne môže dôjsť\nk použitiu ITP ešte pred udelením súhlasu. Z obsahu spisu je však zrejmé, že orgány verejnej správy\nporozumeli žiadosti žalobcu tak, že žiada o informáciu, či krajský súd udelil súhlas na použitie ITP proti\nžalobcovi, resp. jeho účastníckym staniciam a v tomto zmysle aj žiadosť vybavovali. Pretože žalobca\nproti takémuto postupu nenamietal, aj správny súd musí vychádzať z toho, že toto bola informácia, ktorú\nžalobca žiadal. K otázke, kto je pôvodcom utajovanej skutočnosti v danom prípade, najvyšší správny\nsúd dospel zhodne so žalovaným k záveru, že pôvodcom žiadaných utajených informácií je krajský\nsúd, keďže samotné rozhodovanie o udelení súhlasu s použitím ITP patrí do právomoci súdu a nie\niného orgánu. Svoj záver vyvodil z toho, že pokiaľ by pôvodcami utajovaných skutočností – informácií\no udelených súhlasoch boli iné orgány, nemohlo by sa utajovanie týchto skutočností zakladať na\nSmernici 8/2004, pretože ministerstvo spravodlivosti nemá voči týmto orgánom, s výnimkou Zboru\nväzenskej a justičnej stráže, žiadne riadiace alebo usmerňovacie oprávnenia. Úlohou krajského súdu\nako pôvodcu, resp. predsedu krajského súdu ako jeho vedúceho tak bolo preskúmavať, či sú vo vzťahu\nk tejto informácií naďalej dané dôvody na utajenie tejto informácie, alebo či je potrebné stupeň utajenia\ntejto informácie zmeniť alebo zrušiť v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Krajský súd aj\nžalovaný dospeli k záveru, že na odtajnenie týchto informácií , okrem jedného spisu z predmetného\nregistra, nie sú dané dôvody, teda sú naďalej dané dôvody ich utajovania. Kasačný súd sa potom\nv zásade stotožnil s názorom žalovaného, že ak dôvodom nesprístupnenia informácie je to, že jej\npredmetom je utajovaná skutočnosť, v zásade postačí odkázať na túto skutočnosť, čo predpokladá aj ust.\n§ 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého sa nesprístupnenie odôvodní odkazom na príslušný\nprávny predpis. Preto treba odôvodnenie žalovaného spočívajúce v tom, že ochrana utajovaných\nskutočností je nevyhnutná v záujme zabezpečenia účelu trestného konania, považovať v zásade za\ndostatočné a preskúmavané rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu zrušiť.\n23. Kasačný súd však zdôraznil, že práve v týchto prípadoch mal správny súd vyrovnať informačný deficit\nžalobcu a sám si vyžiadať podľa ust. §84 SSP dotknutú informáciu, aby mohol posúdiť či informácia\nskutočne spĺňa definíciu utajovanej skutočnosti [§ 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.], či sa týka\nprípustnej oblasti (nariadenie č. 216/2004 Z. z.) a či skutočne trvajú dôvody jej utajenia, teda či sa\nžalovaný oprávnene dovoláva výnimky podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\n24. Správny súd sa nemal uspokojiť iba s odpoveďou krajského súdu, že predmetný register je vedený\nručne a neevidujú sa v ňom telefónne čísla ani mená osôb, ktorých sa spisy týkajú. Sudca je zo\nzákona oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Sudcovia senátu\nsprávneho súdu sa mali s informáciou oboznámiť spôsobom, ktorý rešpektuje požiadavky ochrany\nutajovaných skutočností. Po oboznámení sa s obsahom utajených skutočností mal senát vyhodnotiť,\nči predmet týchto informácií napĺňa materiálne aj formálne podmienky utajovania podľa zákona č.\n215/2003 Z. z. Úlohou správneho súdu tak malo byť posúdenie, či napríklad príslušné udelenie súhlasu,\nresp. informácie, že súhlas nebol udelený, vecne spadá pod rozsah utajovaných skutočností určených\nSmernicou 8/2004 alebo takáto informácia nie je vylúčená z jej klasifikácie ako utajovanej skutočnosti\nnapríklad podľa § 4 zákona č. 215/2004 Z. z. Okrem toho mal správny súd posúdiť, či v konkrétnej veci je\nopodstatnené zaradenie tejto skutočnosti do príslušného stupňa (Vyhradené, resp. Dôverné) s ohľadom\nna charakteristiku týchto stupňov v § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 215/2004 Z. z., teda konkrétne záujmy,\nktorých ochrane tieto stupne majú slúžiť. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať úvahu príslušného\norgánu o tom, aké záujmy, z akého dôvodu a na ako dlho majú byť chránené zaradením určitej informácie\nmedzi utajované skutočnosti, ale preveriť, či tento orgán túto úvahu vykonal v medziach určených\nprávnym poriadkom. Podľa kasačného súdu však túto svoju úlohu správny súd nenaplnil, pretože\nsa neoboznámil s obsahom žiadanej informácie podľa §84 SSP. Ak to súd vyhodnotil ako nereálne\nvzhľadom na množstvo spisov, do ktorých je potrebné fyzicky nahliadnuť, kasačný súd pripomenul, že\nust. § 84 SSP neurčuje lehotu, v ktorej musí povinná osoba reagovať na žiadosť správneho súdu, a lehotu\nurčenú súdom tento vie kedykoľvek predĺžiť.\n\nV. Priebeh súdneho konania po vrátení veci kasačným súdom\n25. Po vrátení veci kasačným súdom sa senát správneho súdu oboznámil so žiadanými informáciami\nv rozsahu, v ktorom to vzhľadom na uplynutie archivačnej lehoty 10 rokov bolo možné nahliadnutím do\npríslušných registrov krajského súdu.\n26. Správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len\nzákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu\nje spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/166/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod\nsp. zn. BA-6S/166/2022.\n27. Vo veci teda došlo pred rozhodnutím aj k zmene zloženia senátu. Z uvedeného dôvodu senát\nsprávneho súdu opätovne požiadal krajský súd o poskytnutie požadovaných informácií (č.l. 195).\nKrajský súd odpoveďou na žiadosť poskytol správnemu súdu žiadané informácie v rozsahu, v ktorom\nto vzhľadom na uplynutie archivačnej doby bolo možné. Odpoveď označil stupňom utajenia Vyhradené,\npreto po oboznámení sa s obsahom odpovedi, táto odpoveď bola vrátená bezpečnostnej pracovníčke\nbez založenia do súdneho spisu.\n28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s §\n3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 16.7.2025\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu\nžalovaného.\nVI. Relevantná právna úprava\n29. Podľa čl. 13 Dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí\nmať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby\npri plnení úradných povinností.\n30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n31. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť\npodľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa\nosobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s\nuvedením odkazu na príslušný právny predpis.\n35. Podľa § 22 ods. zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n\n36. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo\nvec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba\nchrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo\nodcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví\nvláda Slovenskej republiky svojím nariadením.\n37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia Dôverné sa označuje utajovaná\nskutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych\nzáujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej\nujme na záujmoch Slovenskej republiky.\n38. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná\nskutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom\nchránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy\nSlovenskej republiky.\n39. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia\no nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov\nverejnej moci.\n40. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci\nobsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne\no zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo\nveci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa\nutajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia.\n41. Podľa § 1 písm. j) nariadenia č. 216/2004 Z. z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti\npoužívania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov\noperatívno-pátracej činnosti.\n42. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia č. 216/2004 Z. z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto nariadenia utajované\nskutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného predpisu.\nUrčené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných skutočností právnickej osoby.\n43. Podľa § 20 ods. 2 vyhlášky NBU v znení účinnom k 31.03.2016\nkópia utajovanej písomnosti, ktorá je odpisom, ktorým je doslovné prevzatie textu utajovanej písomnosti,\nalebo výpisom, ktorým je prevzatie utajovanej časti textu alebo obsahu utajovanej písomnosti, okrem\nvýpisu do poznámkového zošita, alebo preklad utajovanej písomnosti, označuje sa rovnakým stupňom\nutajenia, akým bola označená pôvodná utajovaná písomnosť.\n44. Podľa § 84 SSP pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže\nsprávny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho\nspisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.\nVII. Právne posúdenie veci\n45. Predmetom súdneho prieskumu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby bolo posúdenie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorým žalobcovi\nneboli sprístupnené požadované informácie, ktoré žiadal v zmysle zákona č. 211/200 Z. z. Správny súd\nviazaný právnym názorom kasačného súdu postupoval podľa jeho pokynov vyjadrených v rozsudku sp.\nzn.: 7Svk/2022.\n46. V prvom rade sa senát správneho súdu oboznámil s požadovanými informáciami v zmysle ust.\n§ 84 SSP, keď si tieto vyžiadal od krajského súdu. Vzhľadom na odstup času a archivačnú dobu 10\nrokov, po ktorú sa spisy krajského súdu archivujú (príloha č. 10 k Vyhláške Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, registratúrny znak AB09), sa senát správneho\n\nsúdu oboznámil s požadovanými informácia v rozsahu, v akom to vzhľadom na uplynutie času bolo\nmožné.\n47. K námietke právneho zástupcu žalobcu prednesenej na pojednávaní, že nemal možnosť sa s týmito\ninformáciami oboznámiť a nevie, kto, od koho a čo žiadal, a teda ani nemá možnosť sa brániť voči takejto\nlistine a nerozumie, ako môže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že\nv danom prípade súd postupoval podľa ust. § 84 SSP citovaného vyššie. S listinou sa v takomto prípade\noboznamuje iba súd a nezakladá sa do súdneho spisu. Nejde o vykonanie dokazovania v zmysle §\n124 SSP. Navyše v danom prípade odpoveď na žiadosť súdu o sprístupnenie informácií je označená\nstupňom Vyhradené a nie je možné, aby sa s ňou právny zástupca žalobca oboznámil ani po poučení\no mlčanlivosti, vzhľadom na to, že takýto postup neumožňuje ani SSP ani zákon č. 215/2004 Z. z. Právny\nzástupca žalobcu mal možnosť nahliadnutím do súdneho spisu počas konania zistiť, že správny súd\nžiadal prvostupňový orgán o informácie požadované žalobcom, táto výzva je v súdnom spise založená.\nZároveň je v súdnom spise založený aj úradný záznam o tom, kedy bola doručená odpoveď krajského\nsúdu a kedy sa senát správneho súdu oboznámil s touto odpoveďou, ktorá je v režime stupňa utajenia\nVyhradené.\n48. Kasačný súd uložil správnemu súdu vyhodnotiť, či predmet týchto informácií napĺňa materiálne\naj formálne podmienky utajovania podľa zákona č. 215/2003 Z. z., či napríklad príslušné udelenie\nsúhlasu, resp. informácie, že súhlas nebol udelený, vecne spadá pod rozsah utajovaných skutočností\nurčených Smernicou 8/2004, alebo takáto informácia nie je vylúčená z jej klasifikácie ako utajovanej\nskutočnosti napríklad podľa § 4 zákona č. 215/2004 Z. z. Po oboznámení sa s obsahom utajovaných\ninformácií správny súd dospel k záveru, že informácie požadované žalobcom vecne spadajú pod\nrozsah utajovaných skutočností v zmysle Smernice 8/2004 (poradové č. 1). Informácia nebola vylúčená\nz klasifikácie ako utajovanej skutočnosti podľa § 4 zákona č. 215/2004, nejedná sa o nezákonný\nalebo nesprávny postup alebo nezákonné rozhodnutie verejných činiteľov a orgánov verejnej moci,\ntrestnú činnosť verejných činiteľov, nehospodárne, neefektívne a neúčelné nakladanie s verejnými\nprostriedkami, závažné ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia, života a zdravia, platové\nnáležitosti, hmotné zabezpečenie a hmotné výhody verejných činiteľov, teda nejde o informáciu, ktorej\nutajenie by zákon zakazoval.\n49. Vzhľadom na charakter utajovaných informácií, o aké ide vo veci samej, správny súd nemôže\nv odôvodnení poskytnúť detailnejší opis dôvodov, pre ktoré k tejto úvahe dospel, bez toho, aby\nohrozil prezradenie samotnej utajovanej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu, správny súd môže len vo\nvšeobecnosti poukázať na to, že pri vybavovaní žalobcovej žiadosti o informácie, či bol alebo nebol\nudelený súhlas s použitím ITP voči jeho osobe alebo jeho účastníckym staniciam v požadovanom\nobdobí, môžu v zásade nastať tri situácie:\na) Bolo vydané rozhodnutie/rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda existuje spis\nalebo spisy k takýmto rozhodnutiam a pri týchto nebol zrušený, resp. zmenený stupeň utajenia. V tom\nprípade nie je možné žalobcovi informáciu poskytnúť s odkazom na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 211/200 Z. z.\nb) Bolo vydané rozhodnutie/rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda existuje spis\nalebo spisy k takýmto rozhodnutiam a pri týchto bol zrušený, resp. zmenený stupeň utajenia. V takomto\nprípade by bolo možné uvažovať o sprístupnení informácie žalobcovi. Z odpovede povinnej osoby\nk žiadosti súdu o poskytnutie vyžiadanej informácie podľa § 84 SSP (č.l. 115) je zrejmé, že o takýto prípad\nsa nejedná, vzhľadom na to, že v relevantnom období sa iba v jednom prípade v registri nachádzala\nžiadosť a rozhodnutie so zrušeným stupňom utajenia, ktorá sa však netýkala osoby žalobcu ani ním\nuvádzaných účastníckych staníc.\nc) Neboli vydané rozhodnutia o udelení/neudelení súhlasu s použitím ITP, teda neexistuje spis alebo\nspisy, ktoré by bolo možné „odtajniť“. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že ani\ntakúto informáciu nie je možné žalobcovi sprístupniť, a to práve z dôvodu, že v takom prípade by už\nzo samotného spôsobu vybavovania žiadostí o sprístupnenie utajovaných informácií bolo zistiteľné, či\nboli alebo neboli vydané rozhodnutia o udelení súhlasu na použitie ITP, čo aj keď nie je 100-percentným\npotvrdením použitia ITP, je informáciu, ktorá nasvedčuje, že k použitiu ITP došlo (dochádza), a teda by\nviedlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti.\n50. Následne podľa kasačného súdu mal správny súd preveriť, či správny orgán úvahu o zaradení\nutajovaných informácií pod konkrétnu kategóriu vyhradené/dôverné vykonal v rámci svojej správnej\núvahy v medziach určených právnym poriadkom. Povinná osoba stanovila režim utajovaných informácií\n\nVyhradené/Dôverné na základe zaradenia žiadaných informácií pod položku poradového čísla jedna\nSmernica 8/2004, ktorá predpokladá, že spisy týkajúce sa rozhodovania o používaní informačnotechnických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z. majú stupeň utajenia Vyhradené/Dôverné.\nVzhľadom na to, že ide o informácie zo spisov týkajúcich sa rozhodovania a používania ITP, čo nesporne\nvyplýva zo samotnej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, potom správny súd dospel k záveru,\nže správny orgán nevybočil pri svojej úvahe zo zákonných medzí a hľadísk, ak stupeň utajenia určil\npodľa Smernice 8/2004, ktorou je viazaný. Nie je úlohou správneho súdu, aby prehodnocoval zatriedenie\nutajovaných informácií určené záväzným právnym predpisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky. Správny súd môže iba posúdiť, či ide o informácie týkajúce sa rozhodovania o používaní\ninformačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z., čo, ako bolo uvedené vyššie, je\nzrejmé už zo samotnej žiadosti.\n51. V súvislosti s posúdením pôvodcu utajovanej skutočnosti, správny súd odkazuje na názor kasačného\nsúdu vyslovenom v zrušujúcom rozsudku, kde kasačný súd označil za pôvodcu žiadanej utajenej\nskutočnosti práve krajský súd. Správny súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade\nide o spracovanie utajovaných informácií, ktoré sú primárne vytvárané inými orgánmi (Policajný zbor,\nSlovenská informačná služba a ďalšie), pričom v zmysle ust. § 20 ods. 8 vyhlášky NBU v prípade, ak\nsa vytvára kópia utajovanej písomnosti, ktorá obsahuje doslovné prevzatie textu utajovanej písomnosti,\nalebo výpisom, ktorým je prevzatie utajovanej časti textu alebo obsahu utajovanej písomnosti, označuje\nsa rovnakým stupňom utajenia. Uvedená skutočnosť nie je v rozpore s tým, že krajský súd je povinný\nv prípade utajovaných skutočností postupovať podľa Smernice 8/2004, ktorá vyššie uvedené orgány\n(žiadateľov o udelenie súhlasu s použitím ITP) nezaväzuje. Predseda krajského súdu zároveň nesmie\nzasahovať do rozhodovacej činnosti súdov [ust. § 32 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch)]. Podľa názoru\nsprávneho súdu preto predseda súdu napriek tomu, že je vedúci (§ 8 zákona č. 215/2004 Z. z.), nie\nje oprávnený zmeniť stupeň utajenia v konaní o žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č.\n211/2000 Z. z. Takúto zmenu môže vykonať iba sudca, ktorý vo veci udelenia súhlasu rozhodoval,\nprípadne orgán, ktorý o vydanie súhlasu s použitím ITP žiadal a z ktorého utajených skutočností\nrozhodnutie sudcu vychádza (tzv. primárny pôvodca utajovanej skutočnosti).\n52. Základným pilierom, na ktorom je zákon č. 211/2000 Z. z. založený, je princíp, podľa ktorého musia\nbyť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje\n(§ 8 až § 11). Medzi také informácie patria práve aj utajované skutočnosti, ktorých sprístupnenie\nby mohlo štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to\nmateriálnu a formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej\nexistuje potreba jej ochrany v záujme Slovenskej republiky, aby nedošlo k ujme na záujmoch štátu.\nFormálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností. Z rozhodnutia povinnej\nosoby o nesprístupnený požadovanej informácie z dôvodu jej utajenia, musí byť zrejmé, prečo je\nnaplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v\nzáujme Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu\npoložku oblastí utajenia). V danom prípade v oboch preskúmavaných rozhodnutiach bolo splnenie\ntýchto podmienok zdôvodnené, a to z hľadiska splnenia, tak formálnej podmienky utajenia - t. j. zaradenia\npredmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (skutočnosti týkajúce sa\nrozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov poradové č. 1 Smernice 8/2004), ako aj\nmateriálna podmienka, t.j. uvedenie skutočností, prečo existuje potreba chrániť predmetné informácie\nv záujme Slovenskej republiky (sprístupnením požadovaných informácií by sa poprel základný účel\ntrestného konania pri niektorých trestných činoch charakteru vysoko organizovaného používania\nkonšpiračných metód prác, zasahujúcich do všeobecných práv občanov). V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia sa žalovaný dostatočne zrozumiteľným spôsobom a v adekvátnom rozsahu vyjadril,\nkeď poukázal na konkrétny záujem Slovenskej republiky, pre ktorý je treba žalobcom požadované\ninformácie chrániť pred neoprávnenou manipuláciou. Kasačný súd zhodnotil odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia za dostatočné pokiaľ obsahuje iba odkaz na právny predpis a z tohto dôvodu nie je dôvod\nna zrušenie rozhodnutia (viď. bod 16 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn.: 7Svk/7/2022).\n53. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd opätovne poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 170/2005 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06,\nktoré dôvodili, že správne odôvodňovanie súdnych rozhodnutí z hľadiska zachovania základného práva\n\núčastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (vzťahuje sa to aj\nna rozhodnutia správnych orgánov) sa nemôže chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý\nvznesený argument. V rámci odôvodnenia rozhodnutia sa vyžaduje, aby sa súd, resp. správny orgán\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne relevantné.\n54. Žalobca trvá na tom, že správne orgány mu do dnešného dňa nedali vysvetlenie ako môže\nsprístupnenie minimálnej informácie, či bol alebo nebol sledovaný orgánmi verejnej moci, spôsobiť\nujmu Slovenskej republike. Aby táto jeho námietka nezostala bez povšimnutia správny súd opätovne\npoukazuje na možné situácie pri vybavovaní žiadostí o informácie o použití ITP všeobecne. Nakoniec\nako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj sprístupnením minimálnej informácie, či áno,\nalebo nie, by mohlo dôjsť k popretiu základného účelu trestného konania pri niektorých trestných\nčinoch charakteru vysoko organizovaného používania konšpiračných metód prác, zasahujúcich\ndo všeobecných práv občanov. Skutočnosť, že žalobca subjektívne vníma toto odôvodnenie ako\nnedostatočné nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Napokon aj kasačný súd vo svojom rozsudku\nzdôraznil, že odôvodnenie spočívajúce v tom, že ochrana informácií je nevyhnutná v záujme\nzabezpečenia účelu trestného konania, možno považovať v zásade za dostatočné.\n55. Námietka nezákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia z dôvodu rozporu s čl. 13 Dohovoru a\nčl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru správneho súdu je tak isto nedôvodná, pretože\nžalobca, tak v správnom konaní, ako aj po jeho právoplatnom skončení mal k dispozícií príslušné účinné\nprávne prostriedky nápravy, ktoré aj riadne využil. Správny súd opätovne uvádza, že konanie začaté\nna základe žiadosti o sprístupnenie informácií nemožno zamieňať s konaním, ktorým sa chce žalobca\nbrániť proti prípadnému oprávnenému, či neoprávnenému použitiu ITP proti jeho osobe. Sprístupnenie\ninformácií nemôže slúžiť ako náhrada prostriedku právnej ochrany proti prípadnému neoprávnenému\npoužitiu ITP, pretože účelom zákona č. 211/2000 Z. z. je výlučne stanovenie podmienok uplatňovania\nústavného práva na slobodný prístup k informáciám a jeho účelom a ani možnosťou nie je meniť stupeň\nutajenia, resp. odtajniť utajované skutočnosti.\n56. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, správny súd konštatuje, že nezistil žalobcom\nnamietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. So všetkými relevantnými\nnámietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní sa žalovaný náležite zaoberal a v rozhodnutí\npatrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru.\nVzhľadom na uvedené správny súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za súladné s §\n47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými\nprávne významnými dôvodmi odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.\nPrvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnil,\nprečo sú informácie požadované žalobcom zaradené do skupiny utajovaných, a to s poukazom na\núčel trestného konania pri niektorých trestných činoch charakterizovaných vysokou organizovanosťou\na používaním konšpiračných metód práce, ktorými sa závažným spôsobom konania zasahuje do\nústavných práv občanov. Preto vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa\nsúdu nie je možné prisvedčiť.\n57. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že\núspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Z tohto dôvodu mu nepriznal ani trovy\nkasačného konania.\n59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti\nneplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}