Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/143/2022 1022200942 12. 06. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200942.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY file_0.png file_1.wmf
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s. r. o., so sídlom Lieskovská cesta č. 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101359692/2022 zo dňa 12.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu zamieta . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 102533839/2021 zo dňa 09.12.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume X.XXX,XX eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 dňa 25.06.2018. Priznaná vlastná daňová povinnosť predstavovala sumu XX.XXX,XX eur, suma XX.XXX,XX eur bola uhradená dňa 27.08.2018. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, až do platby vrátane, avšak najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Deň splatnosti DPH bola určená na 25.06.2018, k úhrade prišlo dňa 27.08.2018, čím bol daňový subjekt v omeškaní 63 dní. Vzhľadom k tomu, že 4-násobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte správca dane postupujúc podľa § 156 ods. 1, 2 daňového poriadku použil očnú úrokovú sadzbu 15 %. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia ako aj porušenie zásady primeranosti ( § 3 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane mal dlhšiu dobu vedomosť o existencii oneskorenej úhrady daňovej povinnosti, pritom pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania až po dlhšom čase, neprimerane zasiahol do jeho majetkových pomerov. Samotné ukladanie peňažných sankcií podľa žalobcu nie je povinnosťou ale právom štátu, pritom ako daňový subjekt si plní povinnosti voči správcovi dane aj ostatným orgánom štátnej správy. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 101359692/2022 zo dňa 12.05.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc nedôvodnosť námietok žalobcu. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101359692/2022 zo dňa 12.05.2022, zároveň žiadal preskúmať prvostupňové rozhodnutie č. 102533839/2021 zo dňa 09.12.2021. Žalobca žiadal obe rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) e) f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), priznať mu nárok na plnú náhradu trov konania. 6. Žalobca namietal, že správca dane mal dlhšiu dobu vedomosť o oneskorenom zaplatení daňovej povinnosť, ale pristúpil k určeniu a vyrubeniu úroku z omeškania po dlhom čase po tom, čo daňový subjekt splnil svoju povinnosť. Tvrdil, že si plní povinnosti voči správcovi dane a ostatným orgánom štátnej správy. 7. Namieta, že správca dane porušil zásadu primeranosti (proporcionality) uvedenej § 3 ods. 2 daňového poriadku. Táto zásada určuje správcovi dane použiť len prostriedky, ktoré bezdôvodne nad mieru nevyhnutnú nezaťažujú daňový subjekt. Správca dane vyrubením mu úroku za omeškania neprimerane zasiahol do jeho majetkových práv. Žalobca je toho názoru, že ukladanie peňažných sankcií nie je povinnosť ale právo štátu a pristúpiť k ich ukladaniu by sa malo len ak nie je možné dosiahnuť zabezpečenie splnenia povinnosti iným spôsobom, prípadne ak daňovým subjekt nesplní svoje povinnosti dobrovoľne a sám. Namieta neprimeranosť prvostupňového rozhodnutia, absenciu dostatočného odôvodnenie, jeho nesprávnosť. 8. Žalobca namieta procesné vady postupu žalovaného i správcu dane, ktorí nedostatočne zistili a posúdili skutočný skutkový stav veci, nedostatočne sa vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver. Namieta, že správne orgány: 1) rozhodli na základe neprávoplatného základného rozhodnutia; 2) vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci; 3) rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; 4) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; 5) skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu; 6) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí; 7) vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach a prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy; 8) nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi; 9) nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti; 10) procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom. Žalobca v žalobe odkázal okrem iných ustanovení právnych predpisov aj na § 155 ods. 1 písm. f), § 155ods. 4, 5, § 165e ods. 2 Daňového poriadku, ktoré sa týkajú ukladania pokút; tiež na § 156 ods. 1, 2 daňového poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.02.2023 navrhol žalobu zamietnuť, žalobcovi nepriznať trovy konania. Žalovaný zotrval na svojich záveroch v napadnutom rozhodnutí odvolávajúc sa aj na § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a § 78 zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). K žalobným bodom žalobcu uviedol, že sú zhodné s námietkami v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto zopakoval. 10. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že nie je prvostupňové rozhodnutie dostatočne odôvodnené, lebo správca dane v rozhodnutí presne uviedol, kedy daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, v akej lehote, v akej výške bola priznaná daňová povinnosť, kedy presne bola uhradená a podľa akých ustanovení platnej právnej normy postupoval pri výpočte úroku z omeškania. 11. Pri vyrubovaní úroku z omeškania dodržal správca dane lehotu v zmysle § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku, lebo lehota na zaplatenie dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie uplynula dňa 25.06.2018, potom lehota v zmysle § 156 ods. 8 daňového poriadku uplynie až dňa 31.12.2023. Správca dane vydal rozhodnutie dňa 09.12.2021, doručené bolo žalobcovi dňa 16.12.2021. Pri rozhodovaní o vyrubení úroku z omeškania správca dane vychádzal z § 55 ods. 12 písm. a) daňového poriadku a zo zisteniam, kedy je daň splatná a či bola daň zaplatená v ustanovenej lehote a výške. Podľa ustanovenia sa za deň platby považuje pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala. Poprel pravdivosť tvrdenia žalobcu o včasnom plnení si daňových povinností s odôvodnením, že správca dane eviduje u žalobcu nedoplatky: z podaných daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty, na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017, 2018, 2019 a 2020, na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2018, 2019 a na dani z motorových vozidiel za rok 2019. 12. Vyrubenú výšku úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 156 os. 1,2 daňového poriadku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len “ECB”) predstavovala ku dňu 26.06.2018 0,0 0 % a nakoľko štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15 %. V zmysle § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane nemá možnosť ale povinnosť vyrubiť úrok z omeškania. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti ustanovená v § 3 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorej správca dane musí v daňovom konaní postupovať pri rozhodovaní len v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na danú vec vzťahujú. Výšku úroku z omeškania a spôsob výpočtu žalobca v odvolaní nenamietal. Nesúhlasí s názorom žalobcu o preventívnom charaktere úroku z omeškania. Žalobca omeškal splnenie povinností v zákonnej lehote, preto správca dane rozhodol správne. IV. Replika žalobcu, Duplika žalovaného 13. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku. Žalovaný nepodal dupliku v konaní. V. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 18. Podľa § 119, prvá veta SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 20. Podľa §3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 21. Podľa § 55 ods. 12 písm. a) daňového poriadku za deň platby sa považuje: pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala. 22. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 23. Podľa §156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. 24. Podľa §156 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 25. Podľa § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane. 26. Podľa § 78 ods. 1 zákona o DPH daň, ktorú je povinný platiť platiteľ, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania. 27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
VI. Konanie na správnom súde 28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/143/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/143/2022. 29. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12. júna 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 16.04.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. 30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z., po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 32. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 dňa 25.06.2018 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 81.378,32 eur, ktorá bola splatná 25.06.2018 a uhradená dňa 27.08.2018. Správca dane vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane, t. j. do dňa 27.08.2018. Z dôvodu, že vlastná daňová povinnosť vo výške 81.378,32 eur za zdaňovacie obdobie máj 2018 nebola v stanovenej lehote a výške uhradená, správca dane vydal preskúmavané prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 2.106,90 eura. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 33. Ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku ukladá správcovi dane povinnosť ( a nie možnosť) vyrubiť úrok z omeškania z dlžnej sumy, ak daňový subjekt nezaplatil daň a zákon rovnako upravuje aj spôsob výpočtu úroku s tým, že pri jeho výpočte sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Správca dane postupoval správne v zmysle § 156 ods. 2 daňového poriadku, ak pri výpočte úroku z omeškania použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %, lebo ku dňu omeškania s zaplatením vlastnej daňovej povinnosti nedosiahol štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 15 %.
34. Súd neuznal námietku žalobcu, že ukladanie peňažných sankcií nie je povinnosť ale právo štátu, lebo v konkrétnom posudzovanom prípade ustanovenie §156 ods. 2 daňového poriadku ukladá správcovi dane zákonnú povinnosť úrok z omeškania z dlžnej sumy vyrubiť. Súd neakceptoval ani námietku žalobcu, že správca dane určil a vyrubil úrok z omeškania až po dlhšom čase, čo mal vedomosť o oneskorenom zaplatení daňovej povinnosť, lebo správca dane si povinnosť vyrubiť úrok z omeškania splnil v lehote v zmysle § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že správca dane porušil zásadu primeranosti (proporcionality), keď vyrubením úroku z omeškania mu neprimerane zasiahol do jeho majetkových práv. Ide len o všeobecné tvrdenia, ku svojim tvrdeniam žalobca žiadne riadne dôkazy nedoložil. 35. Rovnako nedôvodné sú námietky žalobcu o neprimeranosti a nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia, o absencii dostatočného odôvodnenia a všetky námietky uvedené v ods. 8 odôvodnenia tohto rozsudku. Sú to len všeobecné tvrdenia žalobcu, bez konkrétnej špecifikácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu správcu dane, resp. žalovaného. Z tejto časti žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Žalobná námietka však musí spĺňať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca v žalobe len všeobecne uvádzal námietky uvedené vyššie v tomto odseku odôvodnenia, správny súd vyhodnotil túto časť žaloby ako všeobecnú a nekonkrétnu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby vznesené námietky dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať žalobné dôvody za žalobcu. 36. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel správny súd k záveru, že správca dane vyrubil úrok z omeškania zo zákonných dôvodov, teda z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu zaplatiť daň riadne a včas. Sankcia v podobe úroku z omeškania predstavuje síce negatívny zásah do majetkových práv žalobcu ako daňového subjektu, ale ide o zásah zo zákonných dôvodov a jej výpočet je striktne regulovaný zákonom, bez možnosti správcu dane individualizovať jej výšku. Nedošlo ani k porušeniu zásady proporcionality vyjadrenej v § 3 ods. 2 daňového poriadku. Uvedené ustanovenie daňového poriadku ukladá povinnosť daňových orgánov postupovať pri správe daní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je to jeden z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 a 3) a je spoločný pre všetky procesné predpisy. Správca dane zvolil v danom prípade prostriedky a postupy striktne v súlade so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ukladanie peňažných sankcií zo strany štátu v takomto prípade je povinnosťou štátu a nie jeho právom uložiť sankciu. Zákon totiž upravuje obligatórny postup správcu dane, t. j. správca dane má zákonnú povinnosť vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatil daň, resp. rozdiel dane (§ 156 ods. 2 daňového poriadku). Záverom je možné uviesť, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci, sám žalobca nepoprel oneskorenú úhradu vlastnej daňovej povinnosti. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne posúdil. 37. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.