Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/53/2022 1022200864 24. 11. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200864.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E. E.: F. XX, XXX XX C., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 29.06.2022 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.06.2022, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vybaviť sťažnosť prijatú dňa 24.09.2021 proti konaniu, priebehu a výsledkom kontroly notárskeho úradu A. B. C., D. E. E. B. C., C. XX, za účelom previerky činnosti na notárskom úrade so zameraním sa na notárske úschovy, ktorá sa uskutočnila v dňoch 19.05.2021 a 25.05.2021, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (ďalej len „sťažnosť“). 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.09.2021 podal žalovanému sťažnosť, ktorá bola žalovanému doručená dňa 24.09.2021. Nakoľko žalobca do 30.12.2021 neobdržal žiadnu spätnú väzbu zo strany žalovaného, zaslal žalovanému sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti - prieťahy, v ktorej namietal dĺžku trvania riešenia sťažnosti. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ho listom zo dňa 13.01.2022 informovalo, že sťažnosť prešetrujú, pričom o výsledku šetrenia budem písomne upovedomený. Avšak odvtedy žalobca v predmetnej veci od žalovaného nič neobdržal. Žalobca dodal, že od doručenia sťažnosti žalovanému už uplynulo 192 pracovných dní, a sťažnosť nebola do dnešného dňa vybavená. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2025 v prvom rade dal do pozornosti, že žalobca sa v žalobe označil za notára, teda ako orgán verejnej moci. Vychádzajúc analogicky z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3SžoKS 71/2005, v zmysle ktorého „Súdny exekútor nemá postavenie súkromnej fyzickej osoby, ktorej zákon zabezpečuje ochranu pred nečinnosťou orgánovej verejnej správy podľa § 250t O.s.p. Nie je preto aktívne legitimovaný na podanie návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy.“ je preto podľa názoru žalovaného potrebné preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Podľa názoru žalovaného však žalobcom napadnutý postup pri vybavovaní jeho sťažnosti predovšetkým nepredstavuje administratívne konanie. Prijatím sťažnosti podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach nezačína u orgánu verejnej správy administratívne konanie o takejto sťažnosti. Už táto samotná skutočnosť podľa žalovaného vylučuje možnosť nečinnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP. V užšom slova zmysle súčasne možno v súvislosti s administratívnym konaním poukázať na to, že ak orgánu verejnej správy chýba oprávnenie konať na základe podaných sťažností (bez existencie administratívneho konania), tak rovnako nie je ani možné, aby sa dopustil nečinnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Iba svojvoľné označenie postupu žalovaného ako „nečinnosť“ nezakladá automaticky právomoc správneho súdu vo veci konať. Žalovaný na podporu svojich tvrdení
poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.06.2012, sp. zn. 13S/7/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.12.2010, sp. zn. 7Sžso/11/2010, ako aj na odbornú literatúru. Žalovaný zároveň dodal, že nakoľko výsledkom vybavenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach nie je rozhodnutie, ktoré by zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb, alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté, nejde o postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov ani normatívnych správnych aktov, a teda ani nemôže ísť o administratívne konanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v danej veci nesplnil podmienku vyčerpania zákonom ustanoveného prostriedku nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Žalobca síce dňa 30.12.2021 podal sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti – prieťahy, na ktorú žalovaný reagoval podaním označeným ako Sťažnosť – odpoveď, H. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 13.01.2022 tak, že jeho sťažnosť zo dňa 22.09.2021 prešetruje. Avšak v zmysle § 246 ods. 2 SSP k žalobe musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Vzhľadom na to, že podanie žalovaného zo dňa 13.01.2022 nie je možné považovať za oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, a zároveň k žalobe žalobca nepriložil ani vybavenie podnetu prokurátorom, žalovaný má za to, že žalobca nesplnil podmienky na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný žiada, aby správny súd konanie podľa § 99 písm. f) SSP zastavil, prípadne žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) a/ alebo g) SSP odmietol, a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2025 uviedol, že v preskúmavanom konaní síce vystupuje ako notár, ale nevystupuje ako orgán verejnej moci pri výkone právomocí, t. j. ako orgán verejnej moci, ktorý by mal zákonom priznané mocenské prostriedky na vynútenie súčinnosti v predmetnej veci. Sťažnosť sa týka výkonu kontroly na notárskom úrade žalobcu, ktorý vykonala Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NK SR“). Je zrejmé, že notár pri výkone kontroly na jeho notárskom úrade nemá žiadne mocenské postavenie vo vzťahu k NK SR a teda nevystupuje ako orgán verejnej moci pri výkone právomoci. Práve naopak, notár je vo vzťahu k NK SR pri výkone kontroly jeho notárskeho úradu v postavení podriadeného subjektu voči NK SR, ktorá vykonáva svoju právomoc danú Notárskym poriadkom. Keďže žalobca v tomto prípade vystupuje iba ako fyzická osoba bez akejkoľvek mocenskej právomoci voči NK SR resp. žalovanému (t. j. nie ako orgán verejnej moci pri výkone právomocí) je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. 6. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný namieta existenciu administratívneho konania aplikujúc judikatúru ako aj odbornú literatúru vzťahujúcu sa na Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený a nahradený Správnym súdnym poriadkom. Občiansky súdny poriadok v piatej časti používal výslovne pojem správne konanie (konanie podľa správneho poriadku). Správny súdny poriadok používa pojem administratívne konanie, pričom tento pojem je oveľa širší ako pojem správne konanie, a preto argumentácia žalovaného už nie je aplikovateľná. Žalobca zároveň uviedol, že výsledkom konania o sťažnosti je oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti a v prípade, že sťažnosť je opodstatnená sú ukladané povinnosti orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala. Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti tak v materiálnom zmysle predstavuje opatrenie orgánu verejnej moci. Na základe vyššie uvedeného možno podľa názoru žalobcu dospieť k záveru, že konanie o sťažnostiach predstavuje administratívne konanie v zmysle Správneho súdneho poriadku. 7. Ohľadom vyčerpania prostriedkov nápravy proti nečinnosti žalobca uviedol, že okrem žalovaným uvedenej sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti - prieťahy zo dňa 30.12.2021, podal žalobca ešte aj ďalšiu sťažnosť na prieťahy a to dňa 24.10.2022, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. S poukazom na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2024, sp. zn. 15Sa/3/2024 uvádzaného samotným žalovaným má žalobca za to, že žalobca splnil podmienku neúspešného vyčerpania prostriedkov nápravy. 8. Žalobca záverom uviedol, že predmetná sťažnosť sa týkala výkonu dohľadu nad činnosťou notárov zo strany Notárskej komory Slovenskej republiky. Je teda nepochybné, že v takomto prípade sťažnosť na Notársku komoru Slovenskej republiky v zmysle § 89 ods. 3 Notárskeho poriadku vybavuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, t. j. žalovaný. Žalobca v sťažnosti namietal konanie,
priebeh a výsledky kontroly notárskeho úradu. Sťažnosťou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach nie je len podanie, ktoré smeruje proti záverom kontroly. Sťažnosť žalobcu však bola širšia a týkala sa aj samotného konania a priebehu kontroly, a teda s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona o sťažnostiach je žalovaný povinný túto sťažnosť v tejto časti prešetriť. Žalobca preto naďalej trvá na svojom žalobnom návrhu. 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 16.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
17. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 18. Podľa § 20 zákona o sťažnostiach, (1) Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. (2) V oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená. (3) Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). 19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach , sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti
20. Podľa § 25 ods. 4 zákona o sťažnostiach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 21. Podľa § 89 zákona č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) (1) Štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. (2) Komora vykonáva dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods.1 a nad vedením notárskych úradov. Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu6c) a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov a registrov. Príslušný orgán komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky. (3) Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo. 22. Správny súd pred vecným prejednaním žaloby skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej nečinnosti žalovaného v rámci vybavovania sťažnosti žalobcu zo dňa 22.09.2021 a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť, pretože preskúmavanie postupu (nečinnosti) žalovaného pri vybavovaní sťažností podľa zákona o sťažnostiach, nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym súdom. 23. Správny súd podľa vyššie citovaného § 2 a § 6 SSP poskytuje za podmienok ustanovených zákonom ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak tieto boli porušené alebo priamo dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu bolo preto potrebné v danej veci posúdiť, či postup (konanie) žalovaného pri vybavovaní sťažností podľa zákona o sťažnostiach je administratívnym konaním na účely správneho súdneho poriadku, t.j. postupom orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 24. V zmysle zákona o sťažnostiach prešetrovanie sťažnosti predstavuje jednu z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa uvedeného zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň podľa § 25 ods. 4 zákona o sťažnostiach platí, že na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Postup pri vybavovaní sťažností sa teda riadi osobitným právnym predpisom, ktorým je zákon o sťažnostiach. Tento zákon upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických a právnických osôb. Prešetrovanie sťažností je teda predmetom činnosti postupu orgánov verejnej správy a iných orgánov podľa zákona o sťažnostiach. 25. Správny súd ďalej konštatuje, že výsledok prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach (oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti) nie je rozhodnutím, teda aktom vydaným orgánom verejnej správy, ktorý by zakladal, menil, zrušoval alebo deklaroval práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkal. Rovnako výsledok prešetrenia sťažnosti nie je ani opatrením, teda aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti je len písomnou informáciou pre sťažovateľa o tom, či bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená alebo neopodstatnená a aké opatrenia boli prijaté. Ak sťažovateľ nesúhlasí s postupom vybavovania svojej sťažnosti, môže podať sťažnosť proti postupu orgánu pri vybavovaní sťažnosti, pričom táto sa považuje za novú sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti, ktorá podlieha preskúmaniu vedúcim príslušného orgánu verejnej správy alebo najbližším nadriadeným orgánom. 26. Na konanie o sťažnostiach sa v zásade nevzťahuje Správny poriadok (§ 25 ods. 4 zákona o sťažnostiach) ako všeobecný procesnoprávny predpis upravujúci aplikačné rozhodovacie procesy vo verejnej správe. Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, resp. opatrením, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 85/2012, podľa ktorého: „Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.“. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sťažnostiach taktiež nevyplýva právo na kladné vybavenie sťažnosti, resp. konkrétne rozhodnutie o sťažnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že správne súdy nemajú právomoc preskúmavať úkony, ktoré sú upravené v zákone o sťažnostiach (okrem výnimky, ktorá sa týka uloženia poriadkovej pokuty podľa § 24 zákona o sťažnostiach, čo však nie je daný prípad), nepreskúmavajú ani tvrdenú nečinnosť orgánu verejnej správy postupujúceho podľa zákona o sťažnostiach. Nejde totiž o administratívne konanie podľa § 3 písm. a) SSP, keďže výsledkom tohto konania nie je individuálny správny akt, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Prešetrovanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach nie je postupom orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov ani normatívnych správnych aktov. Čo zároveň znamená, že nemôže ísť ani o administratívne konanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, keďže výsledkom postupu podľa zákona o sťažnostiach nie je individuálny správny akt, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o sťažnostiach, podľa ktorého orgány verejnej správy vykonávajú kontrolu vybavovania sťažností s odkazom na § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“), v ktorom je upravené, že orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií a vybavovanie sťažností (orgánmi kontroly sú Úrad vlády Slovenskej republiky a iné orgány štátnej správy podľa § 6 zákona č. 10/1996 Z. z.). 27. Správny súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcom napadnutý postup žalovaného (nečinnosť) v rámci prešetrovania sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, nie je nečinnosťou v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu absencie administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, a preto v danom prípade nie je prípustný súdny prieskum žalobou napadnutého postupu žalovaného. Neprípustnosť žaloby je dôvodom na jej odmietnutie. Správny súd preto po zistení, že napadnutý postup žalovaného (nečinnosť) nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu z dôvodu jej neprípustnosti odmietol. 28. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 29. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 30. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 31. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011). 32. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť a bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva
zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.