Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave29. 10. 2025plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/27/2022 z 29. 10. 2025

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. októbra 2025, sp. zn. BA-7Sa/27/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200583.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-7Sa/27/2022 1022200583 29. 10. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200583.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: A. B. C., bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 20. júna 2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX- G., zo dňa 16. mája 2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. ďalšej účastníčke A. B. C. (ďalej len „ďalšia účastníčka“), ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 494,36 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2 047,80 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 682,93 eur a poistné na rezervný fond v sume 540,56 eur (ďalej len „poistné“), spolu v sume 3 765,65 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha obsahujúca rozpis dlžného poistného za jednotlivé mesiace. 2. Žalovaná na odvolanie ďalšej účastníčky, preskúmala napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a uznajúc námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie marec a apríl 2006, vznesenú ďalšou účastníčkou v odvolaní, rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia, tak, že ďalšej účastníčke bolo predpísané poistné len za obdobie máj 2006 až jún 2008 v sume 3465,27 eur. Ďalej rozhodla, že časť zaplatenej sumy vo výške 3465,27 eur bude po ukončení odvolacieho konania priradená na poistné predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX a o zvyšnej časti v sume 300,38 eur rozhodne Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom v súlade s ustanovením § 145 zákona č. 461/2003 Z.z.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná považovala námietky ďalšej účastníčky uvedené v odvolaní za nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Poukázala, že ďalšej účastníčke síce bolo rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie zrušené dňom 28. februára 2006, mala však naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy (licencia typu A), na základe ktorej bola v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí oprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Žalovaná dôvodila, že ďalšej účastníčke konania trvalo v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a zároveň jej príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004 až 2006 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. S poukazom na § 147 ods. 1 a § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná skonštatovala, že ďalšia účastníčka splnila povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Dňa 30. júna 2004 Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, prijala Registračný list fyzickej osoby - prihlášku ďalšej účastníčky na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie. Ďalej žalovaná uviedla, že poistné za mesiac marec 2006 bolo splatné 10. apríla 2006 a poistné za mesiac apríl 2006 bolo splatné dňa 9. mája 2006 Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 16. mája 2016, tzn. po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiace marec 2006 a apríl 2006. Dospela preto k záveru, že vzhľadom na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona a na vznesenú námietku premlčania, poistné za mesiace marec 2006 a apríl 2006 je premlčané. Poistné za mesiac máj 2006 bolo splatné 8. júna 2006, napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 16. mája 2016, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiac máj 2006, a preto poistné za mesiac máj 2006, nie je premlčané. Rovnako nie je premlčané ani poistné za mesiace jún 2006 až jún 2008. 4. Dňa 18. mája 2020 bol žalovanej doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, číslo: H. XXX/XX/XXXX-XX proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 20. júna 2017. Z dôvodu, že žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ho predložila na rozhodnutie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: XXXXX/XXXX-X_I., XXXXX/XXXX z 24. novembra 2021 protestu prokurátora nevyhovelo. Žalobkyňa dňa 6. decembra 2021 podala proti rozhodnutiu ministerstva rozklad, o ktorom rozhodol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-X_I., XXXXX/XXXX z 22. decembra 2022 tak, že rozhodnutie ministerstva č. XXXXX/XXXX-X_I., XXXXX/XXXX z 24. novembra 2021 potvrdil a podaný rozklad zamietol. Rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXXX_I., XXXXX/XXXX z 22. februára 2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 7. marca 2022. II. Žaloba a jej dôvody 5. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu z 5. mája 2022 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalobkyňa prezentovala názor, že právo predpísať poistné ďalšej účastníčke bolo v čase vydania rozhodnutia žalovanej premlčané s poukazom na § 143 ods. 1 a § 147 ods.1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. už aj za mesiace máj 2006 až máj 2007. Poukázala okrem iného na rozdielnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke, či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaný na jej uplynutie prihliadať len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, a to na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Szd/1/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna 2011, sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, sp. zn. 9 Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, sp. zn. 7Sžsk/42/2018 z 29. januára 2020, sp. zn. 7Sžsk/53/2020 z 21. apríla 2021, sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021. Žalobkyňa bola tiež toho názoru, že ustálená rozhodovacia prax súdov všeobecne doposiaľ vždy vychádzala z toho, že nestačí, aby v lehote stanovenej zákonom bolo vydané len

neprávoplatné (prvostupňové) rozhodnutie, ale rozhodnutie v určenej (premlčacej/prekluzívnej) lehote musí nadobudnúť aj právoplatnosť. 7. Žalobkyňa dala do pozornosti, že v danom prípade, bolo poistné za mesiac máj 2006 splatné 8. júna 2006, za jún 2006 bolo splatné 10. júla 2006, za júl 2006 bolo splatné 8. augusta 2006, za august 2006 bolo splatné 8. septembra 2006, za september 2006 bolo splatné 9. októbra 2006, za október 2006 bolo splatné 8. novembra 2006, za november 2006 bolo splatné 8. decembra 2006, za december 2006 bolo splatné 8. januára 2007, za január 2007 bolo splatné 8. februára 2007, za február 2007 bolo splatné 8. marca 2007, za marec 2007 bolo splatné 10. apríla 2007, za apríl 2007 bolo splatné 9. mája 2007 a za máj 2007 bolo splatné 8. júna 2007. V čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/ XXXX-XX z 20. júna 2017, od splatnosti poistného za obdobie máj 2006 až máj 2007 preukázateľne uplynulo viac ako 10 rokov. Vydanie rozhodnutia má za následok, že orgán, ktorý ho vydal, je ním viazaný. Nie je však ním viazaný účastník konania a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti sa rozhodnutie stáva záväzným a je vykonateľné. Včas podané odvolanie, podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení má odkladný, t. j. suspenzívny účinok a súčasne, devolutívny účinok podaného odvolania znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa. V zákone o sociálnom poistení neexistuje ustanovenie, ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky, prerušovala 10-ročná lehota určená v § 147 ods. 1. Tak isto bez vplyvu na plynutie tejto lehoty je doplňujúce konanie, vykonané pobočkou po doručení odvolania alebo samotné konanie o odvolaní na odvolacom orgáne. Zákonodarca v § 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení expressis verbis určil, kedy premlčacia doba neplynie. V§ 236 ods. 2 je určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky a v § 237 ods. 2 je určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Pri 10-ročnej lehote na predpísanie poistného obdobné ustanovenie o prerušení tejto lehoty v zákone o sociálnom poistení nie je a pri posudzovaní, či sa právo na predpísanie poistného premlčalo, je rozhodujúci dátum splatnosti (dlžného) poistného. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Vydaním rozhodnutia pobočky sa lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neprerušuje a žalobkyňa preto zotrvala na názore, že ak bolo ďalšej účastníčke predpísané rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 20. júna 2017 poistné aj za obdobie máj 2006 až máj 2007, ide o nezákonné rozhodnutie. III. Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšej účastníčky 8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zo 6. júna 2022 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Poukázala, že ďalšia účastníčka konania vzniesla námietku premlčania, a preto žalovaná v rámci odvolacieho konania posudzovala otázku premlčania, t. j. či boli splnené podmienky premlčania ustanovené v § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. a v napadnutom rozhodnutí sa s touto námietkou aj vysporiadala tak, že do 16. mája 2016, t. j. do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, bolo poistné za mesiace marec 2006 a apríl 2006 premlčané, a preto zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že poistné predpísala len za obdobie od mája 2006 do júna 2008. Desaťročná premlčacia lehota, odo dňa splatnosti poistného za obdobie máj 2006 až jún 2008, do dňa vydania rozhodnutia, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne poistné predpísala, t. j. do 16. mája 2016, neuplynula (za mesiac máj 2006 bolo poistné splatné dňa 8. júna 2006, pričom premlčacia lehota za tento mesiac by uplynula dňa 8. júna 2016). Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobkyne, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote a zastáva právny názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Dala do pozornosti, že v aplikačnej praxi je nerealizovateľné posudzovať námietku premlčania ku dňu dátumu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané, vzhľadom na to, že pri predpísaní poistného Sociálna poisťovňa logicky nemôže vedieť, kedy predmetné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, t. j. nedá sa predpokladať kedy účastník konania rozhodnutie prevezme, či ho vôbec prevezme, ak ho prevezme či podá odvolanie alebo sa vzdá odvolania, resp. odvolanie nepodá, rovnako sa nedá predpokladať, kedy bude ukončené odvolacie konanie v prípade, ak účastník konania využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Ak by Sociálna poisťovňa

prijala prezentovaný právny názor žalobkyne, premlčanie by sa posudzovalo výslovne k abstraktnému dátumu, ktorý naostatok nemusí byť ani správny a mohlo by dokonca dochádzať k prípadom, kedy povinná osoba bude spôsobovať prieťahy v konaní za účelom, aby sa predpísané poistné, resp. penále stalo aspoň z časti premlčané. Z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo slovného spojenia „právo predpísať poistné“ vyplýva, že Sociálna poisťovňa je pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného, povinná poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote. Vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na odvedenie poistného. Tým po formálnej i materiálnej stránke naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“. Upriamila tiež pozornosť na to, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané, musí v rámci plynutia premlčacej doby nadobudnúť aj právoplatnosť. Práve naopak, slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote znamená, že Sociálna poisťovňa si v premlčacej lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že „predpíše poistné“, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. K poukazu žalobkyne v žalobe na úpravu zániku zodpovednosti za priestupok podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) žalovaná uviedla, že analógiu práva (analógia iurus) možno použiť len v tom prípade, ak určitá skupina prípadov nie je daným právnym predpisom upravená a nie je možné k riešeniu tejto situácie dôjsť obvyklým právnym výkladom. K analógii práva sa pristupuje až vtedy, keď nie je možné použiť analógiu zákona (analógia legis), podľa ktorej sa na skupinu prípadov neupravených v zákone v prvom rade aplikuje právna norma obsiahnutá v tom istom zákone, za predpokladu, že upravuje skupinu najpodobnejších prípadov. Zákonodarca pri tvorbe zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravil inštitút premlčania v § 147 ods. 1, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Citované ustanovenie je formulované jasne, jednoznačne a žalovaná nemôže odmietnuť takéto vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. 9. Žalobkyňa vo svojej replike z 21. novembra 2022 zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby ako aj na žalobnom návrhu. Uviedla výpočet dňa uplynutia 10 rokov odo dňa splatnosti poistného za máj 2006 až máj 2007, pričom tieto dni predchádzali dňu vydania a právoplatnosti rozhodnutia žalovanej. V zákone o sociálnom poistení neexistuje ustanovenie, ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky prerušovala 10-ročná lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení včas podané odvolanie má odkladný účinok a pre účastníka konania je záväzné až (len) právoplatné rozhodnutie. Zotrvala na názore, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej bol porušený § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 10. Žalovaná v duplike zo 14. apríla 2023 zotrvala na prezentovanom názore v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe a žiadala žalobu zamietnuť. Podotkla, že zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odvolací orgán vždy preskúmava k dátumu jeho vydania. V prípade, ak účastník konania v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vznesie námietku premlčania a táto námietka je dôvodná, odvolací orgán zmení odvolaním napadnuté rozhodnutie tak, že uzná námietku premlčania práva predpísať poistné k dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho konania, a nie k dátumu vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, resp. k dátumu jeho právoplatnosti, ktorý pri vydávaní rozhodnutia nemôže byť odvolaciemu orgánu známy. 11. Ďalšia účastníčka sa k doručenej správnej žalobe, k vyjadreniu žalovanej a k replike žalobkyne nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 20. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1). V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 22. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. BA-7Sa/27/2022, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa na základe dodatku č. 6 Rozvrhu práce na rok 2024 z dôvodu prerozdelenia vecí pre dlhodobú práceneschopnosť sudcu presahujúcu viac ako 6 týždňov. 23. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 29. októbra 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná na podklade uznania námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za mesiace marec 2006 a apríl 2006, vznesenej ďalšou účastníčkou v odvolaní, zmenila prvostupňové rozhodnutie a ďalšej účastníčke bolo predpísané poistné len za obdobie máj 2006 až jún 2008 v sume 3 465,27 eur. 25. Správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Podstatným v predmetnej veci zostalo zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj

za mesiace máj 2006 (poistné bolo splatné 8. júna 2007), za jún 2006 (poistné bolo splatné 10. júla 2006), za júl 2006 (poistné bolo splatné 8. augusta 2006), za august 2006 (poistné bolo splatné 8. septembra 2006), za september 2006 (poistné bolo splatné 9. októbra 2006), za október 2006 (poistné bolo splatné 8. novembra 2006), za november 2006 (poistné bolo splatné 8. decembra 2006), za december 2006 (poistné bolo splatné 8. januára 2007), za január 2007 (poistné bolo splatné 8. februára 2007), za február 2007 (poistné bolo splatné 8. marca 2007), za marec 2007 (poistné bolo splatné 10. apríla 2007), za apríl 2007 (poistné bolo splatné 9. mája 2007) a za máj 2007 (poistné bolo splatné 8. júna 2007) podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného aj za uvedené obdobia bolo vydané dňa 16. mája 2016 a druhostupňové „zmenové“ rozhodnutie bolo vydané dňa 20. júna 2017. 26. Správny súd pri vyriešení uvedenej spornej otázky vychádzal z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktorému bola tam prejednávaná vec postúpená trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky práve z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. normuje premlčanie či preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. V predmetnom rozsudku veľkého senátu bolo poukazované aj na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR, z ktorých citovala aj samotná žalobkyňa. 27. Z rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky okrem iného vyplýva nasledovné: „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“ (pozri body 27 a 28 citovaného rozsudku veľkého senátu). 28. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku veľkého senátu potom ďalšia účastníčka mohla úspešne vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade, keďže právo predpísať poistné za mesiac máj 2006 (splatné 8. júna 2007), by sa premlčalo za desať

rokov odo dňa jeho splatnosti až dňa 8. júna 2017 a právo predpísať poistné za ostatné sporné obdobie za jún 2006 až máj 2007 by sa premlčalo ešte neskoršie, žalovaná správne rozhodla, pokiaľ prihliadla po vznesenej námietke premlčania v podanom odvolaní na premlčanie práva predpísať poistné za obdobie marec 2006 a apríl 2006, avšak nepovažovala za premlčané právo predpísať poistné aj za ďalšie mesiace, lebo prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného v predmetnej veci bolo vydané dňa 16. mája 2016, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie máj 2006 až máj 2007. 29. Ani argumentácia žalobkyne o suspenzívnom a devolutívnom účinku odvolania nemá v danom prípade opodstatnenie, pretože veľký senát Najvyššieho správneho súdu jasne uzavrel, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Zároveň definoval predpísanie poistného ako úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. A teda vydaním prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa uplatnila svoje právo predpísať poistné. 30. Iná situácia by mohla nastať, ak by došlo v rámci odvolacieho konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, pretože v takom prípade by sa stalo rozhodnutie o predpísaní poistného neexistentným, a situácia by sa vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V danom prípade však napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania za mesiace marec 2006 a apríl 2006 a napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej bolo odlišné (oproti prvostupňovému rozhodnutiu) len práve vo vzťahu k tomuto pôvodne predpísanému poistnému za mesiace marec 2006 a apríl 2006. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie nezmenené, a teda účinky predpísania zvyšného poistného za ostatné mesiace prvostupňovým rozhodnutím zostali zachované, lebo neboli napadnutým rozhodnutím žalovanej nijako dotknuté (došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia len vo vzťahu k premlčanému poistnému a nie k novému predpísaniu ostatného poistného, ktoré už bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím). Právny názor prezentovaný žalobkyňou je preto potrebné považovať za nesúladný s rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, a keďže sa poistné považuje za predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, žalovaná nemala ani inú možnosť ako reagovať na námietku premlčania vznesenú ďalšou účastníčkou v odvolacom konaní, ako prvostupňové rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného zmeniť vo vzťahu k predpísanému premlčanému poistnému. 31. Vo vzťahu k poukazovaniu žalobkyne na úpravu v priestupkovom práve správny súd uvádza, že v správnom práve, ktoré je odvetvím verejného práva, je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 41/2008 zo dňa 29. januára 2009 a 3Sžhpu/1/2013 zo dňa 9. júna 2015, v ktorých tento na podklade širokej analýzy (aj komparácie názorov z ČR) dospel k názoru, že použitie analógie v správnom práve je problematickým tak z judikatórneho, ako aj doktrinálneho prístupu (pozri aj bod 15 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/19/2021 z 31. júla 2023). Taktiež je potrebné podotknúť, že úprava zániku zodpovednosti za priestupok v § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch má povahu prekluzívnej lehoty, v ktorej musí byť priestupok prejednaný (nejde teda o premlčaciu lehotu ako v prejednávanom prípade). 32. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako i postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil porušenie zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 33. Správny súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. c) SSP, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (§ 442 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam