Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/80/2022 1022200464 01. 08. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JANÍČEK LEGAL, s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 14327/2022/20-II zo dňa 25.02.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 14327/2022/20-II zo dňa 25.02.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorá ako vedúca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) potvrdila podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 57/2022-142-I zo dňa 03.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o čiastočnom nesprístupnení informácie. II. Priebeh administratívneho konania 2. A. B. C. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) zo dňa 20.09.2020 požiadal ministerstvo o „sprístupnenie písomných pripomienok všetkých účastníkov konania/strán konania z konania Súdneho dvora pod č. C-203/20“ (ďalej len „žiadosť“). 3. Ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím čiastočne nesprístupnilo žiadané informácie, a to v časti písomných pripomienok Európskej komisie, účastníka konania zastúpeného advokátskou kanceláriou Mandzák a spol. s r. o., účastníkov konania zastúpených advokátskou kanceláriou Mgr. Matej Krajči, PhD., ako aj v časti označenia spisových značiek vnútroštátnych súdnych konaní vo vyjadrení slovenskej vlády zo dňa 29.09.2020, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
4. Ministerstvo a žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí argumentovali, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. sa v plnej miere vzťahuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, pričom vylúčenie možnosti obmedzenia prístupu k informáciám nemožno na danú vec aplikovať (ako v prípade § 82 a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku). Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov sú informácie súvisiace s rozhodovaním súdu, postupom súdu a jeho úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci, úkony účastníkov konania voči súdu, ako aj ostatným účastníkom konania a úkony súdu voči účastníkom konania. Túto povahu majú aj informácie požadované žiadateľom. 5. Prejudiciálne konanie C-203/20 je už ukončené, rozsudok súdneho dvora je zverejnený. Na samotné rozhodnutie sa obmedzenie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemôže vzťahovať. Predmetné ustanovenie (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z.) tak treba aplikovať vo vzťahu k informáciám týkajúcich sa konania, avšak už nie na samotné rozhodnutie súdneho dvora. Ministerstvo sprístupnilo pripomienky Slovenskej republiky, keďže tu nešlo o vyjadrenie niektorého z iných subjektov, ale konkrétne o vyjadrenie Slovenskej republiky, ktorého pôvodcom je ministerstvo. Informácie týkajúce sa rozhodovania v prejudiciálnom konaní môžu mať dopad na rozhodovaciu činnosť v prebiehajúcom vnútroštátnom konaní, pričom ministerstvo nedisponuje informáciou, v akom štádiu sa tieto vnútroštátne konania nachádzajú, a preto bolo potrebné zvážiť, či sprístupnenie vyjadrenia neohrozuje prebiehajúci rozhodovací proces. Ministerstvo dospelo k záveru, že sprístupnenie neohrozuje konanie a rozhodovanie v konkrétnej právnej veci na vnútroštátnom súde, a teda nie je dôvodné nesprístupnenie tejto informácie. Na druhej strane však ministerstvo pristúpilo k nesprístupneniu označenia spisových značiek konaní, ktoré prebiehajú na vnútroštátnych súdoch a ktoré nie sú uvedené ani v samotnom zverejnenom rozhodnutí súdneho dvora. 6. K pripomienkam ďalších subjektov, ktorí boli zastúpení advokátskymi kanceláriami, ministerstvo uviedlo, že tieto vyjadrenia mu boli doručené „na vedomie“ ako subjektu predmetného konania, no neboli určené priamo jemu, ale súdnemu dvoru. Z daného dôvodu preto na ne treba nahliadať ako na dokumenty týkajúce sa konania a rozhodovania vo veci vedenej pred súdnym dvorom a treba dôsledne aplikovať obmedzenie prístupu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Navyše, tento zákon nemôže pôsobiť extrateritoriálne, a teda zakladať verejnosť dokumentov, ktoré sú adresované medzinárodnému súdnemu orgánu, a teda nemožno pripustiť stav, kedy by Slovenská republika žiadateľovi bez ďalšieho sprístupnila pripomienky iných subjektov, ktoré sú adresované súdnemu dvoru. 7. Okrem toho ministerstvo poukázalo na obmedzenie prístupu podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže vyjadrenia konkrétnych fyzických osôb zastúpených právnym zástupcom obsahujú tak právnu argumentáciu, ako aj ďalšie skutočnosti prezentujúce názory konkrétnych fyzických osôb na prejednávanú vec a tieto sú nepochybne informáciami týkajúcimi sa osobnosti a súkromia tejto fyzickej osoby. Samotná skutočnosť, že táto osoba predniesla vyjadrenie v súdnom konaní, ako aj to, aké vyjadrenie predniesla, t. j. aký bol jeho obsah a názory v ňom, je jej súkromná záležitosť. Taktiež treba zohľadniť, že ide o medializované konanie, kde anonymizácia fyzických osôb, ktoré vyjadrenie poskytli, nemôže postačovať na ochranu ich súkromia a bolo potrebné pristúpiť k odmietnutiu sprístupnenia celého vyjadrenia. Súhlas dotknutých osôb so zverejnením informácií týkajúcich sa osobnosti a súkromia zákon nevyžaduje získať. 8. Vo vzťahu k pripomienkam Európskej komisie sa ministerstvo zaoberalo aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie 1049/2001“), ktoré v článku 5 upravuje postup pri obdržaní žiadosti o dokument pochádzajúci z orgánu, ktorý ho má v držbe. Vzhľadom na nastavenie lehôt podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno v ustanovenej lehote vykonať článkom 5 predmetného nariadenia predpoklad konzultácie s Európskou komisiou. Jediným riešením je vydanie rozhodnutia a zároveň realizácia postupu predpokladaného v článku 5 nariadenia, teda postúpenie žiadosti v uvedenej časti Európskej komisii. Okrem toho ministerstvo poukázalo aj na Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v článku 22 upravuje zásadu, podľa ktorej len účastníci konania môžu po zaplatení poplatku získať kópie podaní; pre iné osoby upravuje len právo získať overené kópie rozsudku a uznesenia.
III. Správna žaloba 9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.04.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť ministerstvu na nové konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň navrhol priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 10. Žalobca mal za to, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia zákona o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, keďže, a) v administratívnom spise chýbajú požadované dokumenty/informácie a tie neboli z tohto administratívneho spisu vylúčené v súlade so SP (žiadne informácie sa v administratívnom spise nenachádzajú v úplnom znení, a tak žalovaný nemohol vykonať žiadne relevantné preskúmanie rozsahu a správnosť anonymizácie týchto informácií; tieto informácie nikdy neboli súčasťou administratívneho spisu a ani z neho neboli riadne vylúčené na nevyhnutnú dobu ako to ustanovuje § 23 ods. 3 SP), b) žalobca nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, ako ani napadnutého rozhodnutia pred ich vydaním, c) napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného, čím došlo k porušeniu tzv. precedenčnej zásady (žalovaný rozhodol odlišne ako v obdobných prípadoch v minulosti a poukázal na rozhodnutia žalovaného č. 40244/2019-42-II zo 06.06.2019 a č. 246/2013-34I z 18.06.2019). 11. Žalobca mal tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože a) žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či je potrebné vzhľadom na charakter požadovaných informácií a okolnosti prípadu žalobcovi tieto informácie neposkytnúť v celom rozsahu a nie iba čiastočne, a teda prečo je dôvodné pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu do práva na informácie, b) vo výroku a odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentujú relevantné dôvody obmedzenia prístupu k informáciám. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/1/2019 a 3Sžik/1/2017 o nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zároveň uviedol, že žalovaný k nesprístupneným informáciám v odôvodnení uviedol zákonný dôvod nesprístupnenia, avšak neodôvodnil materiálny charakter obmedzenia prístupu k týmto informáciám, keďže v rozhodnutí absentuje úvaha, či zásah do práva žalobcu na informácie odôvodnený naliehavou spoločenskou potrebou. Argumentácia o nesprístupnení k § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. by mala byť odlišná. Z rozhodnutia nie je jasné, ktoré časti pripomienok účastníkov konania pred súdnym dvorom sa týkajú ochrany osobnosti a súkromia a ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Takéto odôvodnenie sa vyžadovalo ku každému dokumentu zvlášť. 12. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože: a) žalovaný nesprávne interpretoval § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z., b) rozhodnutia sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného, ktorá tým porušuje precedenčnú zásadu. Žalobca nesúhlasí s výkladom žalovaného, podľa ktorého informácie zaslané na vedomie spadajú pod obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. To, že žalovaný nie je autorom dokumentov, nie je podstatné, podstatné je to, že má tieto dokumenty k dispozícii. V kontexte § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. je možné sprístupniť prakticky všetky informácie právoplatne ukončeného súdneho konania. Poukazuje preto na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu ktoré podporujú túto argumentáciu (sp. zn. 7Sžik/1/2019, 5Sži/3/2018, 3Sžik/1/2018, 7Sžik/2/2018, 6Sžik/1/2018, 2Sžik/1/2019, 2Sžik/6/2019). K písomným pripomienkam Európskej komisie a účastníkov konania zastúpených advokátskymi kanceláriami tiež poukazuje na to, že sú dostupné na základe nariadenia 1049/2001. Poukazuje preto aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, ako aj na vec C-213/15 P. Návrh na začatie prejudiciálneho konania súdny dvor sprístupňuje na svojom webovom sídle už od začiatku konania, pričom tieto návrhy môžu obsahovať aj informácie, ku ktorým žalovaný bráni v prístupe žalobcovi. 13. Vo vzťahu k spisovým značkám žalovaný vôbec neodôvodnil, na základe akého dôvodu nesprístupnil tieto informácie. Poukazuje na to, že predmetné spisové značky boli verejnosti prístupné podľa nariadenia 1049/2001. Neexistoval tu legitímny cieľ na takýto zásah do práva na informácie. Skutočnosť, že tieto spisové značky neboli uvedené v rozhodnutí súdneho dvora, nie je rozhodujúca. Spisové značky sú prístupné verejnosti na základe nariadenia. Jediným rozdielom medzi spisovými značkami uvedenými
v rozhodnutí súdneho dvora a neuvedenými v tomto rozhodnutí, je jednoduchosť prístupu k nim. Ani vnútroštátne súdne registre nie sú verejne prístupné, napriek tomu podliehajú sprístupňovaniu podľa judikatúry najvyššieho súdu. 14. K ochrane osobných údajov a osobnosti uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., keď nemožno súhlasiť s tým, že celý text pripomienok sa týka ochrany osobných údajov a ochrany osobnosti a že teda nie je možné aspoň čiastočné sprístupnenie informácií. Pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania bezpochyby obsahovali právnu argumentáciu, ktorú žalovaný mohol sprístupniť, a to aj z dôvodu, že argumentácia je obsiahnutá vo zverejnených návrhoch generálneho advokáta, v samotnom meritórnom rozhodnutí súdneho dvora a bola prednesená na verejnom pojednávaní. Tieto prednesy pritom musia byť odrazom už predtým skôr zaslaných písomných pripomienok a boli navyše prednesené na verejnom pojednávaní v sídle súdneho dvora, ktorého sa mohol ktokoľvek zúčastniť. Žalovaný preto nemôže tvrdiť, že celý obsah písomných pripomienok sa týka osobnosti či súkromia fyzických osôb. 15. Žalobca navrhol vykonať všetky dôkazy v administratívnom a súdnom spise, ktorých cieľom je preveriť, či sa v spise nachádzali žiadané informácie počas administratívneho konania a nie až po jeho ukončení. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 30.08.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný vo vyjadrení navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť. 17. K prvému žalobnému bodu uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31.01.2022 boli organizačnému útvaru, ktorý vybavoval žiadosť žalobcu, mailom zaslané Kanceláriou zástupcu Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie požadované informácie. Súčasťou spisu ostali len tie dokumenty, ktoré boli žalobcovi sprístupnené, a teda boli následne vylúčené tie informácie, o ktorých to ustanovuje zákon a vo vzťahu ku ktorým bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Žalobcom spomínané rozhodnutie najvyššieho súdu je irelevantné a neaplikovateľné, keďže v danom prípade došlo k nesprístupneniu požadovaných dokumentov ako celku, zatiaľ čo v prejednávanom prípade bol rešpektovaný § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. a žalobcovi bola čiastočne sprístupnená informácia. 18. K nedodržaniu postupov podľa § 33 ods. 2 SP uviedol, že tento postup nie je uskutočniteľný, keďže po prijatí žiadosti konanie v zásade smeruje len k zisteniu, či povinná osoba žiadosťou požadované informácie má alebo nemá k dispozícii, a tak v konaní neexistujú žiadne podklady pre vydanie rozhodnutia, ku ktorým by bolo v záujme žiadateľa sa vyjadriť. Takýto postup by bol formalistický. Uvedené platí aj na konanie o opravnom prostriedku. Poukázal zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/278/2006. 19. Vo vzťahu k porušeniu precedenčnej zásady uviedol, že ak by v rozhodovaní správnych orgánov došlo v jednom konkrétnom prípade k vybočeniu z ustálenej rozhodovacej praxe, neznamená to bez ďalšieho nezákonnosť rozhodnutia. Aj v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch môže dôjsť k rozdielnym rozhodnutiam, ktoré však musia byť odôvodniteľné. Žalobca bez ďalšieho porušenie zásady preukazuje výlučne rozporom s jedným konkrétnym rozhodnutím. To však bolo vydané za iných skutkových okolností. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalobca, v roku 2020 formovali judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa sprístupňovania vyjadrení medzinárodných súdnych orgánov, pričom žalovaný v nadväznosti na túto judikatúru vždy podrobne skúmal celú mozaiku aspektov rozhodujúcich pre možnosť sprístupnenia požadovaných informácií, ako aj ich rozsah. Špecifickosť dôvodu nesprístupnenia podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. je v tom, že ochrana osobnosti a súkromia je spojená s určiteľnosťou osôb. Tu nemožno robiť nemenné pravidlo, že s vylúčením osobných údajov (mena a priezviska) je dostatočne chránená osobnosť a súkromie fyzickej osoby. Rozdielny záver nepredstavuje automaticky porušenie precedenčnej zásady, pretože v tomto prípade, na ktorý poukazuje žalobca, išlo o iný prípad , ktorý nebol tak rozsiahle a podrobne medializovaný ako vec C-203/20. Anonymizácia mien a priezvisk účastníkov konania by v tomto prípade nepredstavovala dostatočnú ochranu ich identity.
20. K druhému žalobnému bodu v časti nerešpektovania § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. uviedol, že v rozhodnutí dostatočne jasne a konkrétne vymedzil, ktoré časti žalobcom požadovaných informácií a z akého dôvodu spadajú pod obmedzenia ich sprístupnenia a po ich vylúčení požadované informácie sprístupnil. 21. K absencii dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám vo výroku a odôvodnení treba poukázať na to, že žalovaný exaktne vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, čo je dôvodom nesprístupnenia informácií, a teda poukazuje na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa žalovaného argumentácia ohľadom dôvodov nesprístupnenia môže byť viacvrstvová, pričom pri kombinácii dvoch zákonných dôvodov nesprístupnenia informácií za stavu, kedy oba tieto dôvody žalovaný v odôvodnení riadne špecifikoval, neznižuje možnosť preskúmania tohto rozhodnutia a už vôbec to neznamená absenciu dôvodu nesprístupnenia. 22. K tretiemu žalobnému bodu v časti nesprávneho právneho posúdenia § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. uviedol, že žalobca sa dopúšťa simplifikovania komplexného prístupu žalovaného k aplikácii tohto zákonného dôvodu obmedzenia prístupu k informáciám a ktorý nezodpovedá spôsobu vybavenia žiadosti. Žalovaný tu práveže reagoval na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, na ktorú osobitne poukázal aj žalobca. Žalovaný aplikoval závery z nej vyplývajúce, a preto bolo potrebné tri druhy dokumentov: vyjadrenie vlády (sprístupnené, anonymizované), pripomienky iných účastníkov konania a pripomienky Európskej únie nesprístupniť. V časti vyjadrenia Európskej komisie bola žiadosť zároveň postúpená Európskej komisii a v časti vyjadrenia vlády Slovenskej republiky boli vylúčené zo sprístupnenia informácie (spisové značky vnútroštátnych konaní), ktoré presahujú rámec informácií obsiahnutých vo zverejnenom rozhodnutí. Súdny dvor pri zverejnení rozhodnutia samotné rozhodnutie označuje označením sťažovateľa, a teda každý, kto sa obráti na súdny dvor, musí počítať s možnosťou, že bude jeho meno uvedené na tomto rozhodnutí. To sa však netýka vnútroštátnych konaní. Osoby, ktoré sú účastníkmi týchto konaní, nie sú uzrozumené s tým, že budú zverejnené a sprístupňované verejnosti rozhodnutia alebo iné dokumenty tvoriace súdny spis s označením ich mena a priezviska, teda údajov, ktoré ich prepojením s inými údajmi v rozhodnutiach umožňujú ich identifikáciu. Toto bol dôležitý pohľad, ktorým bol odôvodnený rozsah konkrétnej anonymizácie. Pri nesprístupnení vyjadrení iných účastníkov konania treba reflektovať tú skutočnosť, že ide o vyjadrenia fyzických osôb, ktoré ich predložili súdnemu dvoru a nemohli predpokladať, že ich Slovenská republika, ktorej budú doručené na vyjadrenie, sprístupní verejnosti. Navyše tieto fyzické osoby sú identifikovateľné zo zverejneného rozhodnutia súdneho dvora, a preto ministerstvo nemalo inú možnosť ako odmietnutie sprístupnenia v celom rozsahu, keďže neexistuje žiaden iný spôsob, ako chrániť ich osobnosť a súkromie. 23. K nesprístupneniu spisových značiek ďalej ešte uviedol, že sa týka len tých spisových značiek, ktoré neboli uvedené vo zverejnenom rozhodnutí súdneho dvora. Podstatným dôvodom nesprístupnenia je to, že vo zverejnenom rozsudku súdneho dvora sa tieto nenachádzajú a na druhej strane sa tam nachádza označenie sťažovateľa. Na druhej strane v Slovenskej republike sa zverejňuje a sprístupňuje súdne rozhodnutie so spisovými značkami, ale bez označenia účastníkov konania. Žalovaný sa nestotožňuje s nesprávne vyriešeným konfliktom medzi právom žalobcu na informácie a právom na ochranu osobných údajov či ochranu osobnosti. Právna úprava jednoznačne priznáva prioritu ochrane osobnosti a súkromia fyzickej osoby s výnimkou výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej fyzickej osoby, pričom nie je úlohou správneho orgánu takýto súhlas získavať. 24. Žalovaný doručil k vyjadreniu žalovaného podanie z 25.11.2022 (ďalej len „replika“). 25. K neúplnosti administratívneho spisu uviedol, že žalovaný nepriamo svojím vyjadrením potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že požadované informácie neboli súčasťou spisu v celom rozsahu, čím bolo druhostupňovému orgánu znemožnené preskúmavať prvostupňové rozhodnutie. Podstatou rozhodnutí najvyššieho súdu bolo, aby súčasťou administratívneho spisu boli všetky informácie, ktoré žiadateľ požaduje, a to pre prípady súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia, aby bolo vôbec možné preskúmať zákonnosť a nevyhnutnosť obmedzenia prístupu k informáciám. Žalovaný pri vylúčení informácie zo spisu mal postupovať podľa § 23 ods. 3 SP, čo sa však nestalo. 26. K precedenčnej zásade uviedol, že tá zo svojej povahy disponuje v určitej miere absolutizujúcim charakterom, čo má svoj základ v jej previazanosti na princíp právnej istoty. Je preto irelevantné, že informácie, o ktoré žalobca žiadal, pochádzajú z konania, ktoré vzbudzovali vyšší mediálny
záujem. Toto nezakladá žiadne kritérium, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie prístupu k informáciám. Mediálny záujem nezakladá odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci. V konkrétnych skutkových okolnostiach tak malo relevanciu to, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií z právoplatne skončenej veci vedenej pred súdnym dvorom, ktoré sú dostupné podľa práva Európskej únie, obsah týchto písomných pripomienok bol prednesený na verejnom pojednávaní súdneho dvora a ich obsah je zahrnutý aj v samotnom rozsudku. Týmto odôvodnením znemožnená účinná ochrana súkromia a osobných údajov dotknutých osôb je v príkrom rozpore so skutočnosťou, že žalovaný sprístupnil žalobcovi vyjadrenie vlády. 27. Vo vzťahu k neposkytnutiu informácií v celom rozsahu žalobca uviedol, že žalovaný opomenul uviesť, že nesprístupnil v celom rozsahu požadovanú informáciu – písomné pripomienky Európskej komisie, účastníkov konania zastúpených advokátskymi kanceláriami a označenie spisových značiek vo vyjadrení vlády. Žalovaný dostatočne neskúmal, do akej miery požadovaný dokument obsahuje informácie, ktoré je potrebné z dokumentu vylúčiť a namiesto toho ho nesprístupnil v celom rozsahu. Žalobca preto predložil upovedomenie verejnej ochrankyne práv, podľa ktorej nesprístupnenie celého dokumentu, ktorý obsahuje aj také informácie, ktoré nie je potrebné v zmysle ústavných a zákonných ustanovení chrániť, je v rozpore s ústavnou požiadavkou proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní základných práv a s požiadavkou minimalizácie zásahov do ústavného práva. Žalovaný vôbec neodôvodnil prečo zvolil najprísnejší zásah do základného práva na informácie. 28. K absencii dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám uviedol, že konkretizácia dôvodu nesprístupnenia požadovaných informácií zo strany žalovaného v rozhodnutiach absentuje. V rozhodnutí nie je zrejmé, či dôvody obmedzenia sa aplikujú samostatne alebo súčasne. Z vyjadrenia vyplýva, že sa aplikujú simultánne. Žalobca sa s touto argumentáciou nestotožňuje, pretože ním požadované informácie podliehajú sprístupneniu podľa nariadenia 1049/2001. 29. K výkladu § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. uviedol, že súdy podľa § 82ba zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uverejňujú na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi v budove súdu a na webovom sídle ministerstva zoznam prejednávaných vecí, ktorý obsahuje, okrem iného, aj meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu a názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, ďalej spisovú značku a predmet konania. Okrem toho poukázal aj na vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, kde na základe tejto vyhlášky možno požiadať o zoznam spisových značiek konkrétnej fyzickej osoby podľa mena a priezviska, prípadne aj dátumu narodenia. 30. Vo vzťahu k postúpeniu veci a Európskej komisii žalobca uviedol, že žalovaný doteraz neinformoval žalobcu, ako bolo s touto žiadosťou naložené, ako na ňu odpovedala Európska komisia. Navyše žalovaný v rozhodnutí pod č. 40244/2009-42-II zo dňa 06.06.2019 (ďalej len „odlišné rozhodnutie“) sprístupnil vyjadrenie Európskej komisie bez toho, aby aplikoval čl. 5 nariadenia 1049/2001. Žalovaný opomenul, že písomné pripomienky sú dostupné na základe tohto nariadenia, a tak bráni žalobcovi prístupe k informáciám. 31. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmý ani legitímny cieľ, na základe ktorého nie je možné zverejniť spisové značky, keďže tie sú verejne dostupné a dohľadateľné aj v spojitosti s konkrétnym menom a priezviskom fyzickej osoby, ktoré samotný žalovaný uverejňuje na svojom webovom sídle. 32. Vo vzťahu k nesprávnej aplikácii § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. sa žalovaný vôbec nevyjadril k aplikácii § 12 tohto zákona v spojení s jeho § 9, na čo žalobca upozornil už v žalobe. Žalovaný sa mal zaoberať možnosťou, či neexistujú nejaké iné možnosti, ktorými by požadované informácie sprístupnil a zároveň by chránil ústavnú hodnotu, čo však neurobil a obmedzil sa iba formalisticky na odkaz na § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. 33. Vo zvyšku ku žalobca zotrval na argumentácii poskytnutej už správnej žalobe. 34. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním z 11.09.2023 (ďalej len „duplika“). 35. Žalovaný v duplike reagoval na neúplnosť administratívneho spisu poukázaním na tento spis, z ktorého vyplýva, že prvostupňový orgán zaslal žalovanému elektronicky podklad pre rozhodnutie, a to,
okrem iného, aj vyjadrenie kancelárie zástupcu pred ESĽP zo dňa 31.01.2022 aj s prílohami pričom uviedol, že administratívny spis je fyzicky k dispozícii v kancelárii 2.32. 36. Žalovaný opätovne poukázal na rozdielnosť okolností v prípade, ktorý bol riešený rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžik/1/2017 a poukázal na to, že nepreskúmateľnosť v danom prípade spočívala v tom, že prílohy neboli sprístupnené ako celok, čo neumožnilo vytvoriť všeobecnú predstavu o tom, čo bolo obsahom prílohy a či vôbec spĺňa kritériá pre obmedzenie prístupu. 37. K § 23 ods. 3 SP uviedol, že sa vzťahuje na prípad realizácie práva na nazeranie do spisu, ktoré však nebolo zo strany žalobcu realizované, a tak neexistoval dôvod na postup podľa tohto ustanovenia. 38. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave uviedol, že v danom prípade súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy v dôsledku vydania tzv. fiktívneho rozhodnutia a nie z dôvodu nemožnosti preskúmania rozsahu anonymizácie. 39. Porušenie precedenčnej zásady v súvislosti s medializáciou prípadu odmieta, keď žalobca zjednodušil celú úvahu žalovaného len na samotnú medializáciu. K zverejneniu vyjadrenia vlády SR uviedol, že zatiaľ čo pri vyjadrení fyzických osôb tieto ich vyjadrenia sa týkajú ich osobnosti a súkromia, čo však nemožno hovoriť pri vyjadrení vlády a tak vo vyjadrení vlády bola anonymizovaná iba jej časť, ktorej sprístupneniu bránili dôvody podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. 40. K nesprístupneniu dokumentov uviedol, že podstata dôvodov nesprístupnenia sa týkala charakteru týchto dokumentov a z toho vyplýva nemožnosť parciálnej aplikácie § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. Tomuto záveru neodporuje ani vyjadrenie verejnej ochrankyne práv. 41. Vo vzťahu k odlišnému rozhodnutiu uviedol, že existencia odlišného rozhodnutia sama o sebe nedáva reálny základ tvrdeniu, že tu je ustálená rozhodovacia prax povinnej osoby. 42. Ku konkretizácii dôvodov nesprístupnenia uviedol, že ide o kombináciu dvoch dôvodov nesprístupnenia informácie. 43. K článku 5 nariadenia 1049/2000 uviedol, že z neho nemožno vyvodiť závery, ktoré prezentoval žalobca. 44. Na webovom sídle ministerstva nie sú v rámci zverejneného zoznamu pojednávaní pri konkrétnom pojednávaní označení účastníci konania alebo strany konania spôsobom uvedeným žalobcom: titulom, menom a priezviskom, resp. názvom alebo obchodným meno. Zverejňuje sa len predmet konania, súd, sudca, dátum pojednávania, úsek, spisová značka, IČS, forma úkonu a miesto konania pojednávania. Nie je pravdou, že takýmto zverejnením je možné osobné údaje priradiť ku konkrétnym súdnym rozhodnutiam. Tento zoznam je možné verejnosťou nahliadnuť aj výlučne priamo v deň pojednávania v budove súdu na výveske pri pojednávacej miestnosti, z čoho však nemožno vyvodiť záver, že sú komukoľvek a kedykoľvek verejne dostupné osobné údaje účastníkov konania. Ust. § 82ba zákona č. 757/2004 Z. z. uvádza, že ide o zákonný spôsob spracúvania osobných údajov, ktorý neznamená, že by následne osobné údaje už neboli nijakým spôsobom ďalej chránené a bolo by ich možné voľne šíriť. 45. K vyhláške č. 543/2005 Z. z. uviedol, že tá upravuje inštitút vydávania úradných potvrdení zo súdnych spisov, ktoré však nie sú verejne dostupné a sú dostupné iba na základe žiadosti. 46. K aplikácii článku 5 nariadenia 1049/2001 podotkol, že žalovaný nemá povinnosť osobitne postup podľa tohto ustanovenia odôvodňovať. Ďalej uviedol, že Európska komisia v nadväznosti na žiadosť žalovaného o konzultáciu zo dňa 13.09.2022 uviedla, že súhlasí so zverejnením svojich písomných pripomienok a zaslala v prílohe znenie týchto pripomienok s upozornením, že je potrebné uviesť, že žiadateľ môže bezplatne opätovne použiť požadovaný dokument za predpokladu, že uvedie zdroj, že pôvodný význam alebo posolstvo nie sú skreslené a že Európska komisia nepreberá zodpovednosť vyplývajúcu z opätovného použitia. Postupom podľa tohto nariadenia však nič nemení na tom, že ak žiadateľ žiada tieto informácie sprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z. z., je povinnosťou povinnej osoby posúdiť žiadosť v intenciách zákona č. 211/2000 Z. z. a z neho vyplývajúcich obmedzení. To,
že informácie možno získať podľa nariadenia, automaticky neznamená, že totožné informácie majú byť sprístupnené podľa zákona č. 211/2000 Z. z. 47. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný sa nevyjadril ku konkrétnym rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré označil v žalobe a v replike, žalovaný uviedol, že nie je viazaný požiadavkou žalobcu vysporiadať sa s každou námietkou, ktorú on zo svojej perspektívy vníma ako dôležitú, ale má právo vyjadriť sa k tým okolnostiam, ktoré považuje za relevantné pre danú vec 48. Vo zvyšku sa žalovaný pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení. V. Relevantná právna úprava 49. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 50. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 51. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 52. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 53. Podľa § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 54. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 55. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 56. Podľa čl. 1 písm. a) nariadenia 1049/2001 účelom tohto nariadenia je: vymedziť pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „orgány“), ako sa ustanovuje v článku 255 Zmluvy o ES, takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom. 57. Podľa čl. 2 ods. 1 až 3 nariadenia 1049/2001 každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení (ods. 1). Orgány môžu v súlade s týmito istými zásadami, podmienkami a obmedzeniami umožniť prístup k dokumentom ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom členskom štáte (ods. 2) Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe (ods. 3). 58. Podľa čl. 5 nariadenia 1049/2001 ak členský štát dostane žiadosť o dokument pochádzajúci z nejakého orgánu, ktorý má v držbe, a pokiaľ nie je jasné, či tento dokument môže alebo nemôže
byť zverejnený, poradí sa členský štát s príslušným orgánom tak, aby jeho rozhodnutie neohrozilo dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení. Členský štát tiež môže postúpiť túto žiadosť príslušnému orgánu. 59. Podľa čl. 22 ods. 1 až 3 Rokovacieho poriadku súdneho dvora (ďalej len „RP SD“) každý môže nahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka určeného Súdnym dvorom na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy (ods. 1). Účastníci konania môžu po zaplatení príslušného poplatku získať overené kópie podaní (ods. 2). Okrem toho môže každý po zaplatení príslušného poplatku získať overené kópie rozsudkov a uznesení (ods. 3). VI. Nariadenie pojednávania 60. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/80/2022 je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/80/2022 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave. 61. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná podľa § 190 SSP. 62. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 1. augusta 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 63. Účastníci konania sa vo svojich ústnych vyjadreniach pridržali písomných vyjadrení. Právna zástupkyňa žalovaného predložila na podporu svojich tvrdení rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) sp. zn. 4Svk/38/2023 zo dňa 23.10.2023 (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu“). VII. Právne hodnotenie správneho súdu 64. Žalobca sa svojou žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. domáhal sprístupnenia písomných pripomienok všetkých účastníkov konania, resp. strán konania z konania Súdneho dvora Európskej únie pod č. C-203/20, pričom žalovaný, resp. ministerstvo, mu žiadané informácie sprístupnilo iba čiastočne, keď nesprístupnilo písomné pripomienky Európskej komisie, ďalej účastníka konania zastúpeného advokátskou kanceláriou Mandzák a spol. s r. o., a účastníkov konania zastúpených advokátskou kanceláriou Mgr. Matej Krajči, PhD., a napokon ani označenie spisových značiek vnútroštátnych súdnych konaní vo vyjadrení slovenskej vlády zo dňa 29.09.2020, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. 65. V prvom žalobnom bode žalobca namietal, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia zákona o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a uviedol k tomu tri dôvody. 66. Žalobca uviedol, že v administratívnom spise chýbajú požadované dokumenty, resp. informácie a tie neboli z tohto administratívneho spisu vylúčené v súlade so SP (žiadne informácie sa v administratívnom spise nenachádzajú v úplnom znení, a tak žalovaný nemohol vykonať žiadne relevantné preskúmanie rozsahu a správnosť anonymizácie týchto informácií; tieto informácie nikdy neboli súčasťou administratívneho spisu a ani z neho neboli riadne vylúčené na nevyhnutnú dobu ako
to ustanovuje § 23 ods. 3 SP). Predmetnej námietke správny súd neprisvedčil. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že prvostupňovému orgánu, ako aj orgánu rozhodujúcemu o rozklade boli predložené (ide o listiny označené poradovými číslami 2 a 7 administratívneho spisu) všetky potrebné dokumenty potrebné na posúdenie danej veci, vrátane napokon nesprístupnených informácií. Tento postup je pritom vo veciach slobodného prístupu k informáciám len logický, keď v spise ako takom sa po posúdení veci nemôžu nachádzať informácie, ktoré povinné osoby nemôžu v režime zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupňovať. K postupu podľa § 23 ods. 3 SP správny súd uvádza, že ten sa aplikuje v prípade nahliadania do spisu, pričom v danom prípade takáto situácia nenastala; ministerstvo preto nebolo povinné postupovať podľa daného ustanovenia. 67. Žalobca ďalej zastal názor, že nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, ako ani napadnutého rozhodnutia pred ich vydaním. Ani tejto námietke nemožno vyhovieť. Predmetné právo vyplýva z podporného použitia § 33 ods. 2 SP, avšak v prípadoch podľa zákona č. 211/2000 Z. z. má len obmedzené využitie, čo vyplýva z osobitného charakteru tohto správneho konania spojeného s krátkymi lehotami na vydanie rozhodnutia (spojenými s vydaním tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia), ako aj z toho, že po prijatí žiadosti konanie v zásade smeruje len k zisteniu, či povinná osoba žiadosťou požadované informácie má alebo nemá k dispozícii, a tak v konaní neexistujú žiadne podklady pre vydanie rozhodnutia, ku ktorým by bolo možné sa vyjadriť. 68. Vo vzťahu k nedodržaniu precedenčnej zásady správny súd uvádza, že nejde o „absolútnu“ zásadu, ktorá neumožňuje žiadnym spôsobom meniť alebo upravovať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov špecificky v odôvodnených prípadoch. Ako podotkol žalovaný, v danom období, keď boli vydané žalobcom spomenuté rozhodnutia, dochádzalo k formovaniu názorov na sprístupňovanie informácií, ktoré žiadal aj žiadateľ. Navyše treba podotknúť, že predmetný prípad je z hľadiska skutkového špecifickým, na čo poukázal aj žalovaný, keď ide o prípad, o ktorom prebehla diskusia v médiách, a teda treba vo zvýšenej miere pristúpiť k hodnoteniu, ktorými sprístupnenými údajmi dochádza k porušeniu § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a ktorými už nie. Predmetné odôvodnenie poskytnuté žalovaným je podľa názoru správneho súdu logické a súladné s predmetom zákona č. 211/2000 Z. z. 69. V druhom žalobnom bode žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol k tomu dva dôvody. 70. Pokiaľ ide o argument, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či je potrebné vzhľadom na charakter požadovaných informácií a okolností prípadu žalobcovi tieto informácie neposkytnúť v celom rozsahu, správny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Z výroku prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že informácia sa nesprístupňuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný tak odmietol sprístupniť informácie v prvom rade podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., z ktorého textácie podľa názoru správneho súdu nepriamo vyplýva, že nemôže tu dôjsť k aplikácii § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože sa nesprístupňuje informácia, ktorá, cit. „sa týka“ rozhodovacej činnosti súdu. Ak teda je naplnený predpoklad, že informácia sa uvedeného týka, potom sa zásadne nesprístupňuje informácia ako taká (samozrejme, pokiaľ nie sú naplnené výnimky z § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. ako napríklad § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. atď.) a nie je tu možná aplikácia § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. 71. Vo vzťahu k argumentácii, že vo výroku a odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentujú relevantné dôvody obmedzenia prístupu k informáciám, tak s touto argumentáciou sa nemožno stotožniť. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie vymedzujú, že došlo k nesprístupneniu informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný aj prvostupňový orgán v rozhodnutiach následne na to odôvodňujú, prečo predmetné informácie podradili pod tieto dôvody nesprístupnenia informácie. Zo žalobcovho názoru, že on nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, alebo že ju nepovažuje za úplnú, ešte bez ďalšieho nemožno odvodiť, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. 72. Pokiaľ ide o argumentáciu, že nie je jasné, ktoré časti pripomienok účastníkov konania pred súdnym dvorom sa týkajú ochrany osobnosti a súkromia a ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, tak správny súd poukazuje, že pokiaľ dôvodom na nesprístupnenie informácie je § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., kde sa informácia zásadne nesprístupňuje ako taká, potom je len logické, že určité časti týchto informácií spadajú (môžu spadať) pod ochranu osobnosti (§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Na
rozhodnutie treba nazerať ako komplex úvah správneho orgánu a nemožno na neho nazerať „kúskovito“, ako sa to snaží navodiť žalobca. 73. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu predložila na pojednávaní správnemu súdu a žalovanému rozhodnutie kasačného súdu. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania správny súd poukazuje na to, že žalobca predmetné rozhodnutie mohol doručiť na vyjadrenie podstatne skôr, ako na samotnom pojednávaní, o to viac, ak doručenku s predvolaním na pojednávania mal vykázane doručenú už dňa 24.06.2025 a samotné rozhodnutie kasačného súdu je z dňa 23.10.2024. Správny súd k nemu uvádza, že podstatnou argumentáciou kasačného súdu v danom prípade bolo, že sa v tamojšej veci správne orgány nevysporiadali s aplikáciou § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. z pohľadu jeho § 12. V prejednávanej veci k danému podľa názoru správneho súdu nedošlo, keď dôvodom nesprístupnenia informácií bola kombinácia viacerých dôvodov obmedzenia sprístupňovania, a teda nielen § 9, ale aj § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. 74. V treťom žalobnom bode žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a uviedol dva hlavné argumenty, ktoré sa týkajú nesprávnej interpretácie § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a toho, že rozhodnutia sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného. S uvedenou argumentáciou sa správny súd nestotožnil, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v časti odôvodnenia venovanej prvému žalobnému bodu. 75. Nad tento rozsah žalobca uviedol, že to, že žalovaný nie je autorom dokumentov, nie je podstatné, podstatné je to, že má tieto dokumenty k dispozícii, a teda mali byť sprístupnené žiadané informácie. S uvedenou argumentáciou sa správny súd nestotožňuje. Podľa názoru súdu sa zákon č. 211/2000 Z. z., vzťahuje na informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, ale citlivo treba vyložiť situácie, keď povinná osoba nie je pôvodcom danej informácie, daná informácie napríklad nespadá pod jeho pôsobnosť a pod., prípadne keď je jej informácia zaslaná napríklad aj na vedomie alebo osobou, ktorá nemá povinnosť takúto informáciu jej poskytnúť. V danom treba súhlasiť so záverom žalovaného, že tieto informácie nemožno sprístupniť, pretože sa týkali rozhodovacej činnosti súdu a zároveň tieto informácie obsahovali údaje, ktoré spadajú pod ochranu osobnosti; oba tieto dôvody sú chránenými dôvodmi podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a nepodliehajú sprístupneniu. Zároveň treba uviesť, že pri poskytovaní informácií, ktoré boli zaslané povinnej osobe (ministerstvu) na vedomie, ide vlastne o sprístupnenie informácií pochádzajúcich od tretieho (nezainteresovaného) subjektu, ktorý nemusel byť uzrozumený s tým, že informácie, ktorých on je pôvodcom, vôbec boli poskytnuté subjektu s informačnou povinnosťou (povinná osoba – ministerstvo), a teda nemal vedomosť o tom, že poskytované v režime zákona č. 211/2000 Z. z. Na tieto informácie preto nemožno bez ďalšieho vztiahnuť zákon č. 211/2000 Z. z. 76. Ďalej v tomto žalobnom bode žalobca na viacerých miestach uviedol, že žiadané informácie by mu mali byť sprístupnené, pretože to vyplýva z nariadenia 1049/2001. Na tomto mieste správny súd uvádza, že nariadenie 1049/2001 zaväzuje orgány Európskej únie (t. j. Európsky parlament, Radu a Komisiu - čl. 1 písm. a/ nariadenia 1049/2001), ktoré podľa neho postupujú, ak ide o žiadosti o informácie, ktorých pôvodcom sú tieto orgány. Podľa čl. 2 ods. 2 nariadenia 1049/2001 prístup k týmto dokumentom umožňujú orgány (t. j. orgány vymedzené spomenutým čl. 1 písm. a/ nariadenia 1049/2001), a to v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení (čl. 2 ods. 1 nariadenia 1049/2001). Ak ide o dokumenty týchto orgánov, potom sa môže členský štát poradiť s orgánom únie, či sprístupní alebo nesprístupní tieto informácie, resp. mu samotnú žiadosť postúpi (čl. 5 nariadenia 1049/2001). 77. Nie je tak pravdou, že by len z dôvodu existencie tohto nariadenia mali byť žalobcovi bez ďalšieho poskytnuté žiadané informácie. Povinné osoby sú povinné postupovať v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., ale aj v súlade s nariadením 1049/2001. Správny súd v tomto ohľade neidentifikoval nezákonný postup žalovaného, keď podľa jeho tvrdenia sa obrátil so žiadosťou o konzultáciu na Európsku komisiu, avšak vzhľadom na to, že zákon č. 211/2000 Z. z. upravuje krátke lehoty na vydanie rozhodnutia, spojené so vznikom fikcie rozhodnutia, musel vydať rozhodnutie, ktorým odmietol sprístupniť žiadanú informáciu. Z nariadenia vyplýva, že pokiaľ má členský štát pochybnosť, či môže alebo nemôže byť dokument zverejnený, potom nemôže bez konzultácie alebo postúpenia žiadosti tento dokument sprístupniť. Odmietnutie sprístupnenia informácie v danej chvíli je preto jediným logickým záverom, ku ktorému povinná osoba mohla dospieť. Správny súd tu však pripomína žalovanému, že tieto tvrdenia by mal podporiť aj dôkazom o vykonaní tejto konzultácie, o to viac, keď z dupliky vyplýva, že túto informáciu
Európska komisia umožnila sprístupniť. Vzhľadom na to, že podľa názoru správneho súdu základný predpoklad na nesprístupnenie dokumentu orgánu únie bol naplnený, nevníma toto procesné porušenie ako natoľko závažné, že by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 78. Pokiaľ ide o argumentáciu, že písomné pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania zastúpených advokátskymi kanceláriami sú dostupné na základe nariadenia 1049/2001, potom správny súd uvádza, že podľa tohto nariadenia postupujú orgány únie, a teda pokiaľ žalobca mal vedomosť o orgáne, ktorý jeho žiadosť vybaví a informáciu mu poskytne, mal sa na tento orgán v prvom rade aj obrátiť. 79. V tomto žalobnom bode sa napokon žalovaný zameral aj na nesprístupnenie spisovných značiek, pričom uviedol, že žalovaný vôbec neodôvodnil, na základe akého dôvodu nesprístupnil tieto informácie. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že došlo k nesprístupneniu iba časti spisových značiek, a to tých, ktoré neboli uvedené v samotnom rozhodnutí súdneho dvora. Vo všeobecnosti správny súd súhlasí s tým, že pri spisových značkách neexistuje dôvod na ich nesprístupnenie (ako to ostatne vyplýva aj z judikatúry, ktorú uviedol žalobca), každopádne sa nemôže stotožniť s námietkou, že v napadnutom rozhodnutí sa s tým žalovaný nevysporiadal, keďže táto námietku žalobca sám neuplatnil v rámci administratívneho konania (vo svojom rozklade, založený v administratívnom spise), a teda nepovažoval túto skutočnosť za natoľko závažnú, aby ju formuloval v rozklade. Nezverejnenie spisových značiek je pritom uvedené v prvostupňovom rozhodnutí (s. 4 posledný odsek). 80. Z daného dôvodu preto správny súd prihliadol na vyjadrenie a dupliku žalovaného, v ktorej odôvodnil, že súdny dvor pri zverejnení rozhodnutia samotné rozhodnutie označuje označením sťažovateľa, a teda každý, kto sa obráti na súdny dvor, musí počítať s možnosťou, že bude jeho meno uvedené na tomto rozhodnutí. To sa však netýka vnútroštátnych konaní. Osoby, ktoré sú účastníkmi týchto konaní, nie sú uzrozumené s tým, že budú zverejnené a sprístupňované verejnosti rozhodnutia alebo iné dokumenty tvoriace súdny spis s označením ich mena a priezviska, teda údajov, ktoré ich prepojením s inými údajmi v rozhodnutiach umožňujú ich identifikáciu. Podstatným dôvodom nesprístupnenia bolo to, že vo zverejnenom rozsudku súdneho dvora sa spisové značky nenachádzajú, no na druhej strane sa tam nachádza označenie sťažovateľa. Na druhej strane v Slovenskej republike sa zverejňuje a sprístupňuje súdne rozhodnutie so spisovými značkami, ale bez označenia účastníkov konania. Žalovaný poukázal na konflikt medzi právom žalobcu na informácie a právom na ochranu osobných údajov či ochranu osobnosti, pričom podľa neho právna úprava jednoznačne priznáva prioritu ochrane osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Uvedená argumentácia je podľa správneho súdu logická a v medziach zákona č. 211/2000 Z. z. 81. Pokiaľ žalobca v závere žaloby poukazuje na to, že predmetné spisové značky boli verejnosti prístupné podľa nariadenia 1049/2001, správny súd poukazuje na znenie čl. 22 ods. 1 RP SD, podľa ktorého každý môže nahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka určeného Súdnym dvorom na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy. 82. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 83. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu. 84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).