{"guid": "76079515-9e56-4207-8bf9-b691eadea930:3a7cb4a9-0481-4b12-8eeb-770dbe7e7d73", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1", "spisova_znacka": "BA-1S/80/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/80/2022 z 1. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 1. augusta 2025, sp. zn. BA-1S/80/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1", "identifikacne_cislo": "1022200464", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/543", "nazov": "Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy (543/2005 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/1049", "nazov": "predpis č. 1049/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/1049", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/1049-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a7cb4a9-0481-4b12-8eeb-770dbe7e7d73", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/80/2022\n1022200464\n01. 08. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom\nD. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JANÍČEK LEGAL, s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4,\n831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky\nspravodlivosti Slovenskej republiky, č. 14327/2022/20-II zo dňa 25.02.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, č. 14327/2022/20-II zo dňa 25.02.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorá ako vedúca\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) potvrdila podľa § 59 ods. 2\nv spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SP“) rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo“) č. 57/2022-142-I zo dňa 03.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\no čiastočnom nesprístupnení informácie.\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. A. B. C. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“)\nzo dňa 20.09.2020 požiadal ministerstvo o „sprístupnenie písomných pripomienok všetkých účastníkov\nkonania/strán konania z konania Súdneho dvora pod č. C-203/20“ (ďalej len „žiadosť“).\n3. Ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím čiastočne nesprístupnilo žiadané informácie, a to v časti\npísomných pripomienok Európskej komisie, účastníka konania zastúpeného advokátskou kanceláriou\nMandzák a spol. s r. o., účastníkov konania zastúpených advokátskou kanceláriou Mgr. Matej Krajči,\nPhD., ako aj v časti označenia spisových značiek vnútroštátnych súdnych konaní vo vyjadrení slovenskej\nvlády zo dňa 29.09.2020, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.\n211/2000 Z. z.\n\n4. Ministerstvo a žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí argumentovali, že §\n11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. sa v plnej miere vzťahuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho\ndvora Európskej únie, pričom vylúčenie možnosti obmedzenia prístupu k informáciám nemožno na danú\nvec aplikovať (ako v prípade § 82 a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, § 55m ods. 5 zákona č.\n153/2001 Z. z. o prokuratúre, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy\npiateho dielu Trestného poriadku, informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku). Informácie\ntýkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov sú informácie súvisiace s rozhodovaním súdu, postupom súdu\na jeho úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci, úkony účastníkov konania voči súdu, ako aj\nostatným účastníkom konania a úkony súdu voči účastníkom konania. Túto povahu majú aj informácie\npožadované žiadateľom.\n5. Prejudiciálne konanie C-203/20 je už ukončené, rozsudok súdneho dvora je zverejnený. Na\nsamotné rozhodnutie sa obmedzenie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemôže vzťahovať. Predmetné\nustanovenie (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z.) tak treba aplikovať vo vzťahu k\ninformáciám týkajúcich sa konania, avšak už nie na samotné rozhodnutie súdneho dvora. Ministerstvo\nsprístupnilo pripomienky Slovenskej republiky, keďže tu nešlo o vyjadrenie niektorého z iných\nsubjektov, ale konkrétne o vyjadrenie Slovenskej republiky, ktorého pôvodcom je ministerstvo.\nInformácie týkajúce sa rozhodovania v prejudiciálnom konaní môžu mať dopad na rozhodovaciu\nčinnosť v prebiehajúcom vnútroštátnom konaní, pričom ministerstvo nedisponuje informáciou, v akom\nštádiu sa tieto vnútroštátne konania nachádzajú, a preto bolo potrebné zvážiť, či sprístupnenie\nvyjadrenia neohrozuje prebiehajúci rozhodovací proces. Ministerstvo dospelo k záveru, že sprístupnenie\nneohrozuje konanie a rozhodovanie v konkrétnej právnej veci na vnútroštátnom súde, a teda\nnie je dôvodné nesprístupnenie tejto informácie. Na druhej strane však ministerstvo pristúpilo k\nnesprístupneniu označenia spisových značiek konaní, ktoré prebiehajú na vnútroštátnych súdoch a ktoré\nnie sú uvedené ani v samotnom zverejnenom rozhodnutí súdneho dvora.\n6. K pripomienkam ďalších subjektov, ktorí boli zastúpení advokátskymi kanceláriami, ministerstvo\nuviedlo, že tieto vyjadrenia mu boli doručené „na vedomie“ ako subjektu predmetného konania, no\nneboli určené priamo jemu, ale súdnemu dvoru. Z daného dôvodu preto na ne treba nahliadať ako na\ndokumenty týkajúce sa konania a rozhodovania vo veci vedenej pred súdnym dvorom a treba dôsledne\naplikovať obmedzenie prístupu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Navyše, tento\nzákon nemôže pôsobiť extrateritoriálne, a teda zakladať verejnosť dokumentov, ktoré sú adresované\nmedzinárodnému súdnemu orgánu, a teda nemožno pripustiť stav, kedy by Slovenská republika\nžiadateľovi bez ďalšieho sprístupnila pripomienky iných subjektov, ktoré sú adresované súdnemu dvoru.\n7. Okrem toho ministerstvo poukázalo na obmedzenie prístupu podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.\nz., keďže vyjadrenia konkrétnych fyzických osôb zastúpených právnym zástupcom obsahujú tak\nprávnu argumentáciu, ako aj ďalšie skutočnosti prezentujúce názory konkrétnych fyzických osôb na\nprejednávanú vec a tieto sú nepochybne informáciami týkajúcimi sa osobnosti a súkromia tejto fyzickej\nosoby. Samotná skutočnosť, že táto osoba predniesla vyjadrenie v súdnom konaní, ako aj to, aké\nvyjadrenie predniesla, t. j. aký bol jeho obsah a názory v ňom, je jej súkromná záležitosť. Taktiež treba\nzohľadniť, že ide o medializované konanie, kde anonymizácia fyzických osôb, ktoré vyjadrenie poskytli,\nnemôže postačovať na ochranu ich súkromia a bolo potrebné pristúpiť k odmietnutiu sprístupnenia\ncelého vyjadrenia. Súhlas dotknutých osôb so zverejnením informácií týkajúcich sa osobnosti a súkromia\nzákon nevyžaduje získať.\n8. Vo vzťahu k pripomienkam Európskej komisie sa ministerstvo zaoberalo aj nariadením Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho\nparlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie 1049/2001“), ktoré v článku 5 upravuje postup pri\nobdržaní žiadosti o dokument pochádzajúci z orgánu, ktorý ho má v držbe. Vzhľadom na nastavenie\nlehôt podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno v ustanovenej lehote vykonať článkom 5 predmetného\nnariadenia predpoklad konzultácie s Európskou komisiou. Jediným riešením je vydanie rozhodnutia a\nzároveň realizácia postupu predpokladaného v článku 5 nariadenia, teda postúpenie žiadosti v uvedenej\nčasti Európskej komisii. Okrem toho ministerstvo poukázalo aj na Rokovací poriadok Súdneho dvora\nEurópskej únie, ktorý v článku 22 upravuje zásadu, podľa ktorej len účastníci konania môžu po zaplatení\npoplatku získať kópie podaní; pre iné osoby upravuje len právo získať overené kópie rozsudku a\nuznesenia.\n\nIII. Správna žaloba\n9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.04.2022 domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť ministerstvu na nové konanie, a to z dôvodu\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň navrhol priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100%.\n10. Žalobca mal za to, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia zákona o konaní pred orgánom\nverejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, keďže, a) v administratívnom\nspise chýbajú požadované dokumenty/informácie a tie neboli z tohto administratívneho spisu vylúčené\nv súlade so SP (žiadne informácie sa v administratívnom spise nenachádzajú v úplnom znení, a tak\nžalovaný nemohol vykonať žiadne relevantné preskúmanie rozsahu a správnosť anonymizácie týchto\ninformácií; tieto informácie nikdy neboli súčasťou administratívneho spisu a ani z neho neboli riadne\nvylúčené na nevyhnutnú dobu ako to ustanovuje § 23 ods. 3 SP), b) žalobca nedostal možnosť\nvyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, ako ani napadnutého rozhodnutia pred ich\nvydaním, c) napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného, čím\ndošlo k porušeniu tzv. precedenčnej zásady (žalovaný rozhodol odlišne ako v obdobných prípadoch v\nminulosti a poukázal na rozhodnutia žalovaného č. 40244/2019-42-II zo 06.06.2019 a č. 246/2013-34I z 18.06.2019).\n11. Žalobca mal tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov, pretože a) žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či je potrebné vzhľadom\nna charakter požadovaných informácií a okolnosti prípadu žalobcovi tieto informácie neposkytnúť\nv celom rozsahu a nie iba čiastočne, a teda prečo je dôvodné pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu\ndo práva na informácie, b) vo výroku a odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentujú relevantné\ndôvody obmedzenia prístupu k informáciám. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžik/1/2019 a 3Sžik/1/2017 o nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nZároveň uviedol, že žalovaný k nesprístupneným informáciám v odôvodnení uviedol zákonný dôvod\nnesprístupnenia, avšak neodôvodnil materiálny charakter obmedzenia prístupu k týmto informáciám,\nkeďže v rozhodnutí absentuje úvaha, či zásah do práva žalobcu na informácie odôvodnený naliehavou\nspoločenskou potrebou. Argumentácia o nesprístupnení k § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona\nč. 211/2000 Z. z. by mala byť odlišná. Z rozhodnutia nie je jasné, ktoré časti pripomienok účastníkov\nkonania pred súdnym dvorom sa týkajú ochrany osobnosti a súkromia a ktoré sa týkajú rozhodovacej\nčinnosti súdu. Takéto odôvodnenie sa vyžadovalo ku každému dokumentu zvlášť.\n12. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože:\na) žalovaný nesprávne interpretoval § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.\nz., b) rozhodnutia sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného, ktorá tým porušuje\nprecedenčnú zásadu. Žalobca nesúhlasí s výkladom žalovaného, podľa ktorého informácie zaslané na\nvedomie spadajú pod obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. To, že žalovaný\nnie je autorom dokumentov, nie je podstatné, podstatné je to, že má tieto dokumenty k dispozícii. V\nkontexte § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. je možné sprístupniť prakticky všetky informácie\nprávoplatne ukončeného súdneho konania. Poukazuje preto na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu\nktoré podporujú túto argumentáciu (sp. zn. 7Sžik/1/2019, 5Sži/3/2018, 3Sžik/1/2018, 7Sžik/2/2018,\n6Sžik/1/2018, 2Sžik/1/2019, 2Sžik/6/2019). K písomným pripomienkam Európskej komisie a účastníkov\nkonania zastúpených advokátskymi kanceláriami tiež poukazuje na to, že sú dostupné na základe\nnariadenia 1049/2001. Poukazuje preto aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nveciach C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, ako aj na vec C-213/15 P. Návrh na začatie\nprejudiciálneho konania súdny dvor sprístupňuje na svojom webovom sídle už od začiatku konania,\npričom tieto návrhy môžu obsahovať aj informácie, ku ktorým žalovaný bráni v prístupe žalobcovi.\n13. Vo vzťahu k spisovým značkám žalovaný vôbec neodôvodnil, na základe akého dôvodu nesprístupnil\ntieto informácie. Poukazuje na to, že predmetné spisové značky boli verejnosti prístupné podľa\nnariadenia 1049/2001. Neexistoval tu legitímny cieľ na takýto zásah do práva na informácie. Skutočnosť,\nže tieto spisové značky neboli uvedené v rozhodnutí súdneho dvora, nie je rozhodujúca. Spisové značky\nsú prístupné verejnosti na základe nariadenia. Jediným rozdielom medzi spisovými značkami uvedenými\n\nv rozhodnutí súdneho dvora a neuvedenými v tomto rozhodnutí, je jednoduchosť prístupu k nim. Ani\nvnútroštátne súdne registre nie sú verejne prístupné, napriek tomu podliehajú sprístupňovaniu podľa\njudikatúry najvyššieho súdu.\n14. K ochrane osobných údajov a osobnosti uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s §\n12 zákona č. 211/2000 Z. z., keď nemožno súhlasiť s tým, že celý text pripomienok sa týka ochrany\nosobných údajov a ochrany osobnosti a že teda nie je možné aspoň čiastočné sprístupnenie informácií.\nPripomienky Európskej komisie a účastníkov konania bezpochyby obsahovali právnu argumentáciu,\nktorú žalovaný mohol sprístupniť, a to aj z dôvodu, že argumentácia je obsiahnutá vo zverejnených\nnávrhoch generálneho advokáta, v samotnom meritórnom rozhodnutí súdneho dvora a bola prednesená\nna verejnom pojednávaní. Tieto prednesy pritom musia byť odrazom už predtým skôr zaslaných\npísomných pripomienok a boli navyše prednesené na verejnom pojednávaní v sídle súdneho dvora,\nktorého sa mohol ktokoľvek zúčastniť. Žalovaný preto nemôže tvrdiť, že celý obsah písomných\npripomienok sa týka osobnosti či súkromia fyzických osôb.\n15. Žalobca navrhol vykonať všetky dôkazy v administratívnom a súdnom spise, ktorých cieľom je\npreveriť, či sa v spise nachádzali žiadané informácie počas administratívneho konania a nie až po jeho\nukončení.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 30.08.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný vo vyjadrení\nnavrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.\n17. K prvému žalobnému bodu uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31.01.2022\nboli organizačnému útvaru, ktorý vybavoval žiadosť žalobcu, mailom zaslané Kanceláriou zástupcu\nSlovenskej republiky pred súdmi Európskej únie požadované informácie. Súčasťou spisu ostali len\ntie dokumenty, ktoré boli žalobcovi sprístupnené, a teda boli následne vylúčené tie informácie, o\nktorých to ustanovuje zákon a vo vzťahu ku ktorým bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Žalobcom\nspomínané rozhodnutie najvyššieho súdu je irelevantné a neaplikovateľné, keďže v danom prípade\ndošlo k nesprístupneniu požadovaných dokumentov ako celku, zatiaľ čo v prejednávanom prípade bol\nrešpektovaný § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. a žalobcovi bola čiastočne sprístupnená informácia.\n18. K nedodržaniu postupov podľa § 33 ods. 2 SP uviedol, že tento postup nie je uskutočniteľný, keďže\npo prijatí žiadosti konanie v zásade smeruje len k zisteniu, či povinná osoba žiadosťou požadované\ninformácie má alebo nemá k dispozícii, a tak v konaní neexistujú žiadne podklady pre vydanie\nrozhodnutia, ku ktorým by bolo v záujme žiadateľa sa vyjadriť. Takýto postup by bol formalistický.\nUvedené platí aj na konanie o opravnom prostriedku. Poukázal zároveň na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5S/278/2006.\n19. Vo vzťahu k porušeniu precedenčnej zásady uviedol, že ak by v rozhodovaní správnych orgánov\ndošlo v jednom konkrétnom prípade k vybočeniu z ustálenej rozhodovacej praxe, neznamená to bez\nďalšieho nezákonnosť rozhodnutia. Aj v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch môže dôjsť\nk rozdielnym rozhodnutiam, ktoré však musia byť odôvodniteľné. Žalobca bez ďalšieho porušenie\nzásady preukazuje výlučne rozporom s jedným konkrétnym rozhodnutím. To však bolo vydané za\niných skutkových okolností. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalobca, v roku 2020\nformovali judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa sprístupňovania vyjadrení medzinárodných súdnych\norgánov, pričom žalovaný v nadväznosti na túto judikatúru vždy podrobne skúmal celú mozaiku aspektov\nrozhodujúcich pre možnosť sprístupnenia požadovaných informácií, ako aj ich rozsah. Špecifickosť\ndôvodu nesprístupnenia podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. je v tom, že ochrana osobnosti a súkromia\nje spojená s určiteľnosťou osôb. Tu nemožno robiť nemenné pravidlo, že s vylúčením osobných údajov\n(mena a priezviska) je dostatočne chránená osobnosť a súkromie fyzickej osoby. Rozdielny záver\nnepredstavuje automaticky porušenie precedenčnej zásady, pretože v tomto prípade, na ktorý poukazuje\nžalobca, išlo o iný prípad , ktorý nebol tak rozsiahle a podrobne medializovaný ako vec C-203/20.\nAnonymizácia mien a priezvisk účastníkov konania by v tomto prípade nepredstavovala dostatočnú\nochranu ich identity.\n\n20. K druhému žalobnému bodu v časti nerešpektovania § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. uviedol, že v\nrozhodnutí dostatočne jasne a konkrétne vymedzil, ktoré časti žalobcom požadovaných informácií a\nz akého dôvodu spadajú pod obmedzenia ich sprístupnenia a po ich vylúčení požadované informácie\nsprístupnil.\n21. K absencii dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám vo výroku a odôvodnení treba poukázať na\nto, že žalovaný exaktne vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, čo je dôvodom nesprístupnenia\ninformácií, a teda poukazuje na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.\nz. Podľa žalovaného argumentácia ohľadom dôvodov nesprístupnenia môže byť viacvrstvová, pričom\npri kombinácii dvoch zákonných dôvodov nesprístupnenia informácií za stavu, kedy oba tieto dôvody\nžalovaný v odôvodnení riadne špecifikoval, neznižuje možnosť preskúmania tohto rozhodnutia a už\nvôbec to neznamená absenciu dôvodu nesprístupnenia.\n22. K tretiemu žalobnému bodu v časti nesprávneho právneho posúdenia § 11 zákona č. 211/2000\nZ. z. uviedol, že žalobca sa dopúšťa simplifikovania komplexného prístupu žalovaného k aplikácii\ntohto zákonného dôvodu obmedzenia prístupu k informáciám a ktorý nezodpovedá spôsobu vybavenia\nžiadosti. Žalovaný tu práveže reagoval na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, na ktorú osobitne\npoukázal aj žalobca. Žalovaný aplikoval závery z nej vyplývajúce, a preto bolo potrebné tri druhy\ndokumentov: vyjadrenie vlády (sprístupnené, anonymizované), pripomienky iných účastníkov konania\na pripomienky Európskej únie nesprístupniť. V časti vyjadrenia Európskej komisie bola žiadosť\nzároveň postúpená Európskej komisii a v časti vyjadrenia vlády Slovenskej republiky boli vylúčené\nzo sprístupnenia informácie (spisové značky vnútroštátnych konaní), ktoré presahujú rámec informácií\nobsiahnutých vo zverejnenom rozhodnutí. Súdny dvor pri zverejnení rozhodnutia samotné rozhodnutie\noznačuje označením sťažovateľa, a teda každý, kto sa obráti na súdny dvor, musí počítať s možnosťou,\nže bude jeho meno uvedené na tomto rozhodnutí. To sa však netýka vnútroštátnych konaní. Osoby,\nktoré sú účastníkmi týchto konaní, nie sú uzrozumené s tým, že budú zverejnené a sprístupňované\nverejnosti rozhodnutia alebo iné dokumenty tvoriace súdny spis s označením ich mena a priezviska,\nteda údajov, ktoré ich prepojením s inými údajmi v rozhodnutiach umožňujú ich identifikáciu. Toto bol\ndôležitý pohľad, ktorým bol odôvodnený rozsah konkrétnej anonymizácie. Pri nesprístupnení vyjadrení\niných účastníkov konania treba reflektovať tú skutočnosť, že ide o vyjadrenia fyzických osôb, ktoré ich\npredložili súdnemu dvoru a nemohli predpokladať, že ich Slovenská republika, ktorej budú doručené\nna vyjadrenie, sprístupní verejnosti. Navyše tieto fyzické osoby sú identifikovateľné zo zverejneného\nrozhodnutia súdneho dvora, a preto ministerstvo nemalo inú možnosť ako odmietnutie sprístupnenia v\ncelom rozsahu, keďže neexistuje žiaden iný spôsob, ako chrániť ich osobnosť a súkromie.\n23. K nesprístupneniu spisových značiek ďalej ešte uviedol, že sa týka len tých spisových značiek, ktoré\nneboli uvedené vo zverejnenom rozhodnutí súdneho dvora. Podstatným dôvodom nesprístupnenia je to,\nže vo zverejnenom rozsudku súdneho dvora sa tieto nenachádzajú a na druhej strane sa tam nachádza\noznačenie sťažovateľa. Na druhej strane v Slovenskej republike sa zverejňuje a sprístupňuje súdne\nrozhodnutie so spisovými značkami, ale bez označenia účastníkov konania. Žalovaný sa nestotožňuje s\nnesprávne vyriešeným konfliktom medzi právom žalobcu na informácie a právom na ochranu osobných\núdajov či ochranu osobnosti. Právna úprava jednoznačne priznáva prioritu ochrane osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby s výnimkou výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej fyzickej osoby,\npričom nie je úlohou správneho orgánu takýto súhlas získavať.\n24. Žalovaný doručil k vyjadreniu žalovaného podanie z 25.11.2022 (ďalej len „replika“).\n25. K neúplnosti administratívneho spisu uviedol, že žalovaný nepriamo svojím vyjadrením potvrdzuje\ntvrdenie žalobcu, že požadované informácie neboli súčasťou spisu v celom rozsahu, čím bolo\ndruhostupňovému orgánu znemožnené preskúmavať prvostupňové rozhodnutie. Podstatou rozhodnutí\nnajvyššieho súdu bolo, aby súčasťou administratívneho spisu boli všetky informácie, ktoré žiadateľ\npožaduje, a to pre prípady súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia, aby bolo vôbec možné\npreskúmať zákonnosť a nevyhnutnosť obmedzenia prístupu k informáciám. Žalovaný pri vylúčení\ninformácie zo spisu mal postupovať podľa § 23 ods. 3 SP, čo sa však nestalo.\n26. K precedenčnej zásade uviedol, že tá zo svojej povahy disponuje v určitej miere absolutizujúcim\ncharakterom, čo má svoj základ v jej previazanosti na princíp právnej istoty. Je preto irelevantné,\nže informácie, o ktoré žalobca žiadal, pochádzajú z konania, ktoré vzbudzovali vyšší mediálny\n\nzáujem. Toto nezakladá žiadne kritérium, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie prístupu k informáciám.\nMediálny záujem nezakladá odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci. V konkrétnych skutkových\nokolnostiach tak malo relevanciu to, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií z právoplatne skončenej\nveci vedenej pred súdnym dvorom, ktoré sú dostupné podľa práva Európskej únie, obsah týchto\npísomných pripomienok bol prednesený na verejnom pojednávaní súdneho dvora a ich obsah je\nzahrnutý aj v samotnom rozsudku. Týmto odôvodnením znemožnená účinná ochrana súkromia a\nosobných údajov dotknutých osôb je v príkrom rozpore so skutočnosťou, že žalovaný sprístupnil\nžalobcovi vyjadrenie vlády.\n27. Vo vzťahu k neposkytnutiu informácií v celom rozsahu žalobca uviedol, že žalovaný opomenul\nuviesť, že nesprístupnil v celom rozsahu požadovanú informáciu – písomné pripomienky Európskej\nkomisie, účastníkov konania zastúpených advokátskymi kanceláriami a označenie spisových značiek\nvo vyjadrení vlády. Žalovaný dostatočne neskúmal, do akej miery požadovaný dokument obsahuje\ninformácie, ktoré je potrebné z dokumentu vylúčiť a namiesto toho ho nesprístupnil v celom rozsahu.\nŽalobca preto predložil upovedomenie verejnej ochrankyne práv, podľa ktorej nesprístupnenie celého\ndokumentu, ktorý obsahuje aj také informácie, ktoré nie je potrebné v zmysle ústavných a zákonných\nustanovení chrániť, je v rozpore s ústavnou požiadavkou proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní\nzákladných práv a s požiadavkou minimalizácie zásahov do ústavného práva. Žalovaný vôbec\nneodôvodnil prečo zvolil najprísnejší zásah do základného práva na informácie.\n28. K absencii dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám uviedol, že konkretizácia dôvodu\nnesprístupnenia požadovaných informácií zo strany žalovaného v rozhodnutiach absentuje. V\nrozhodnutí nie je zrejmé, či dôvody obmedzenia sa aplikujú samostatne alebo súčasne. Z vyjadrenia\nvyplýva, že sa aplikujú simultánne. Žalobca sa s touto argumentáciou nestotožňuje, pretože ním\npožadované informácie podliehajú sprístupneniu podľa nariadenia 1049/2001.\n29. K výkladu § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. uviedol, že súdy podľa § 82ba zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch uverejňujú na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi v budove súdu a\nna webovom sídle ministerstva zoznam prejednávaných vecí, ktorý obsahuje, okrem iného, aj meno\na priezvisko, ak ide o fyzickú osobu a názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, ďalej\nspisovú značku a predmet konania. Okrem toho poukázal aj na vyhlášku ministerstva spravodlivosti č.\n543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špecializovaný\ntrestný súd a vojenské súdy, kde na základe tejto vyhlášky možno požiadať o zoznam spisových značiek\nkonkrétnej fyzickej osoby podľa mena a priezviska, prípadne aj dátumu narodenia.\n30. Vo vzťahu k postúpeniu veci a Európskej komisii žalobca uviedol, že žalovaný doteraz neinformoval\nžalobcu, ako bolo s touto žiadosťou naložené, ako na ňu odpovedala Európska komisia. Navyše\nžalovaný v rozhodnutí pod č. 40244/2009-42-II zo dňa 06.06.2019 (ďalej len „odlišné rozhodnutie“)\nsprístupnil vyjadrenie Európskej komisie bez toho, aby aplikoval čl. 5 nariadenia 1049/2001. Žalovaný\nopomenul, že písomné pripomienky sú dostupné na základe tohto nariadenia, a tak bráni žalobcovi\nprístupe k informáciám.\n31. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmý ani legitímny cieľ, na základe ktorého nie je možné zverejniť\nspisové značky, keďže tie sú verejne dostupné a dohľadateľné aj v spojitosti s konkrétnym menom a\npriezviskom fyzickej osoby, ktoré samotný žalovaný uverejňuje na svojom webovom sídle.\n32. Vo vzťahu k nesprávnej aplikácii § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. sa žalovaný vôbec nevyjadril k aplikácii\n§ 12 tohto zákona v spojení s jeho § 9, na čo žalobca upozornil už v žalobe. Žalovaný sa mal zaoberať\nmožnosťou, či neexistujú nejaké iné možnosti, ktorými by požadované informácie sprístupnil a zároveň\nby chránil ústavnú hodnotu, čo však neurobil a obmedzil sa iba formalisticky na odkaz na § 9 zákona\nč. 211/2000 Z. z.\n33. Vo zvyšku ku žalobca zotrval na argumentácii poskytnutej už správnej žalobe.\n34. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním z 11.09.2023 (ďalej len „duplika“).\n35. Žalovaný v duplike reagoval na neúplnosť administratívneho spisu poukázaním na tento spis, z\nktorého vyplýva, že prvostupňový orgán zaslal žalovanému elektronicky podklad pre rozhodnutie, a to,\n\nokrem iného, aj vyjadrenie kancelárie zástupcu pred ESĽP zo dňa 31.01.2022 aj s prílohami pričom\nuviedol, že administratívny spis je fyzicky k dispozícii v kancelárii 2.32.\n36. Žalovaný opätovne poukázal na rozdielnosť okolností v prípade, ktorý bol riešený rozhodnutím\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Sžik/1/2017 a poukázal na to, že nepreskúmateľnosť v danom prípade\nspočívala v tom, že prílohy neboli sprístupnené ako celok, čo neumožnilo vytvoriť všeobecnú predstavu\no tom, čo bolo obsahom prílohy a či vôbec spĺňa kritériá pre obmedzenie prístupu.\n37. K § 23 ods. 3 SP uviedol, že sa vzťahuje na prípad realizácie práva na nazeranie do spisu, ktoré\nvšak nebolo zo strany žalobcu realizované, a tak neexistoval dôvod na postup podľa tohto ustanovenia.\n38. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave uviedol, že v danom prípade súd zrušil\nrozhodnutie orgánu verejnej správy v dôsledku vydania tzv. fiktívneho rozhodnutia a nie z dôvodu\nnemožnosti preskúmania rozsahu anonymizácie.\n39. Porušenie precedenčnej zásady v súvislosti s medializáciou prípadu odmieta, keď žalobca\nzjednodušil celú úvahu žalovaného len na samotnú medializáciu. K zverejneniu vyjadrenia vlády SR\nuviedol, že zatiaľ čo pri vyjadrení fyzických osôb tieto ich vyjadrenia sa týkajú ich osobnosti a súkromia,\nčo však nemožno hovoriť pri vyjadrení vlády a tak vo vyjadrení vlády bola anonymizovaná iba jej časť,\nktorej sprístupneniu bránili dôvody podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z.\n40. K nesprístupneniu dokumentov uviedol, že podstata dôvodov nesprístupnenia sa týkala charakteru\ntýchto dokumentov a z toho vyplýva nemožnosť parciálnej aplikácie § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. Tomuto\nzáveru neodporuje ani vyjadrenie verejnej ochrankyne práv.\n41. Vo vzťahu k odlišnému rozhodnutiu uviedol, že existencia odlišného rozhodnutia sama o sebe\nnedáva reálny základ tvrdeniu, že tu je ustálená rozhodovacia prax povinnej osoby.\n42. Ku konkretizácii dôvodov nesprístupnenia uviedol, že ide o kombináciu dvoch dôvodov\nnesprístupnenia informácie.\n43. K článku 5 nariadenia 1049/2000 uviedol, že z neho nemožno vyvodiť závery, ktoré prezentoval\nžalobca.\n44. Na webovom sídle ministerstva nie sú v rámci zverejneného zoznamu pojednávaní pri konkrétnom\npojednávaní označení účastníci konania alebo strany konania spôsobom uvedeným žalobcom: titulom,\nmenom a priezviskom, resp. názvom alebo obchodným meno. Zverejňuje sa len predmet konania, súd,\nsudca, dátum pojednávania, úsek, spisová značka, IČS, forma úkonu a miesto konania pojednávania.\nNie je pravdou, že takýmto zverejnením je možné osobné údaje priradiť ku konkrétnym súdnym\nrozhodnutiam. Tento zoznam je možné verejnosťou nahliadnuť aj výlučne priamo v deň pojednávania\nv budove súdu na výveske pri pojednávacej miestnosti, z čoho však nemožno vyvodiť záver, že sú\nkomukoľvek a kedykoľvek verejne dostupné osobné údaje účastníkov konania. Ust. § 82ba zákona č.\n757/2004 Z. z. uvádza, že ide o zákonný spôsob spracúvania osobných údajov, ktorý neznamená, že\nby následne osobné údaje už neboli nijakým spôsobom ďalej chránené a bolo by ich možné voľne šíriť.\n45. K vyhláške č. 543/2005 Z. z. uviedol, že tá upravuje inštitút vydávania úradných potvrdení zo súdnych\nspisov, ktoré však nie sú verejne dostupné a sú dostupné iba na základe žiadosti.\n46. K aplikácii článku 5 nariadenia 1049/2001 podotkol, že žalovaný nemá povinnosť osobitne postup\npodľa tohto ustanovenia odôvodňovať. Ďalej uviedol, že Európska komisia v nadväznosti na žiadosť\nžalovaného o konzultáciu zo dňa 13.09.2022 uviedla, že súhlasí so zverejnením svojich písomných\npripomienok a zaslala v prílohe znenie týchto pripomienok s upozornením, že je potrebné uviesť, že\nžiadateľ môže bezplatne opätovne použiť požadovaný dokument za predpokladu, že uvedie zdroj, že\npôvodný význam alebo posolstvo nie sú skreslené a že Európska komisia nepreberá zodpovednosť\nvyplývajúcu z opätovného použitia. Postupom podľa tohto nariadenia však nič nemení na tom, že ak\nžiadateľ žiada tieto informácie sprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z. z., je povinnosťou povinnej\nosoby posúdiť žiadosť v intenciách zákona č. 211/2000 Z. z. a z neho vyplývajúcich obmedzení. To,\n\nže informácie možno získať podľa nariadenia, automaticky neznamená, že totožné informácie majú byť\nsprístupnené podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\n47. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný sa nevyjadril ku konkrétnym rozhodnutiam najvyššieho súdu,\nktoré označil v žalobe a v replike, žalovaný uviedol, že nie je viazaný požiadavkou žalobcu vysporiadať\nsa s každou námietkou, ktorú on zo svojej perspektívy vníma ako dôležitú, ale má právo vyjadriť sa k\ntým okolnostiam, ktoré považuje za relevantné pre danú vec\n48. Vo zvyšku sa žalovaný pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení.\nV. Relevantná právna úprava\n49. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nosobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne\norgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje\nprávomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n50. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nosobami každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.\n51. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nosobami ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote\npísomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n52. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nosobami ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné\npredpisy o správnom konaní.\n53. Podľa § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní\n(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n54. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;\nlehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n55. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n56. Podľa čl. 1 písm. a) nariadenia 1049/2001 účelom tohto nariadenia je: vymedziť pravidlá, podmienky\na obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k\ndokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „orgány“), ako sa ustanovuje v článku\n255 Zmluvy o ES, takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom.\n57. Podľa čl. 2 ods. 1 až 3 nariadenia 1049/2001 každý občan únie a každá fyzická alebo právnická\nosoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov\nv súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení (ods. 1). Orgány\nmôžu v súlade s týmito istými zásadami, podmienkami a obmedzeniami umožniť prístup k dokumentom\nktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom členskom\nštáte (ods. 2) Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej\núnie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má\nv držbe (ods. 3).\n58. Podľa čl. 5 nariadenia 1049/2001 ak členský štát dostane žiadosť o dokument pochádzajúci z\nnejakého orgánu, ktorý má v držbe, a pokiaľ nie je jasné, či tento dokument môže alebo nemôže\n\nbyť zverejnený, poradí sa členský štát s príslušným orgánom tak, aby jeho rozhodnutie neohrozilo\ndosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení. Členský štát tiež môže postúpiť túto žiadosť\npríslušnému orgánu.\n59. Podľa čl. 22 ods. 1 až 3 Rokovacieho poriadku súdneho dvora (ďalej len „RP SD“) každý môže\nnahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka určeného Súdnym dvorom\nna základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy (ods. 1). Účastníci konania\nmôžu po zaplatení príslušného poplatku získať overené kópie podaní (ods. 2). Okrem toho môže každý\npo zaplatení príslušného poplatku získať overené kópie rozsudkov a uznesení (ods. 3).\nVI. Nariadenie pojednávania\n60. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1\nneustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného\ndôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/80/2022\nje na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-1S/80/2022 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení\nDodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho\nsúdu v Bratislave.\n61. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná podľa § 190 SSP.\n62. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 1. augusta 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP.\n63. Účastníci konania sa vo svojich ústnych vyjadreniach pridržali písomných vyjadrení. Právna\nzástupkyňa žalovaného predložila na podporu svojich tvrdení rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) sp. zn. 4Svk/38/2023 zo dňa 23.10.2023 (ďalej len\n„rozhodnutie kasačného súdu“).\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n64. Žalobca sa svojou žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. domáhal sprístupnenia písomných\npripomienok všetkých účastníkov konania, resp. strán konania z konania Súdneho dvora Európskej únie\npod č. C-203/20, pričom žalovaný, resp. ministerstvo, mu žiadané informácie sprístupnilo iba čiastočne,\nkeď nesprístupnilo písomné pripomienky Európskej komisie, ďalej účastníka konania zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Mandzák a spol. s r. o., a účastníkov konania zastúpených advokátskou\nkanceláriou Mgr. Matej Krajči, PhD., a napokon ani označenie spisových značiek vnútroštátnych súdnych\nkonaní vo vyjadrení slovenskej vlády zo dňa 29.09.2020, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) v\nspojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\n65. V prvom žalobnom bode žalobca namietal, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia zákona o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a uviedol\nk tomu tri dôvody.\n66. Žalobca uviedol, že v administratívnom spise chýbajú požadované dokumenty, resp. informácie\na tie neboli z tohto administratívneho spisu vylúčené v súlade so SP (žiadne informácie sa v\nadministratívnom spise nenachádzajú v úplnom znení, a tak žalovaný nemohol vykonať žiadne\nrelevantné preskúmanie rozsahu a správnosť anonymizácie týchto informácií; tieto informácie nikdy\nneboli súčasťou administratívneho spisu a ani z neho neboli riadne vylúčené na nevyhnutnú dobu ako\n\nto ustanovuje § 23 ods. 3 SP). Predmetnej námietke správny súd neprisvedčil. Z administratívneho\nspisu má správny súd za preukázané, že prvostupňovému orgánu, ako aj orgánu rozhodujúcemu\no rozklade boli predložené (ide o listiny označené poradovými číslami 2 a 7 administratívneho spisu)\nvšetky potrebné dokumenty potrebné na posúdenie danej veci, vrátane napokon nesprístupnených\ninformácií. Tento postup je pritom vo veciach slobodného prístupu k informáciám len logický, keď v spise\nako takom sa po posúdení veci nemôžu nachádzať informácie, ktoré povinné osoby nemôžu v režime\nzákona č. 211/2000 Z. z. sprístupňovať. K postupu podľa § 23 ods. 3 SP správny súd uvádza, že ten sa\naplikuje v prípade nahliadania do spisu, pričom v danom prípade takáto situácia nenastala; ministerstvo\npreto nebolo povinné postupovať podľa daného ustanovenia.\n67. Žalobca ďalej zastal názor, že nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladom prvostupňového\nrozhodnutia, ako ani napadnutého rozhodnutia pred ich vydaním. Ani tejto námietke nemožno vyhovieť.\nPredmetné právo vyplýva z podporného použitia § 33 ods. 2 SP, avšak v prípadoch podľa zákona č.\n211/2000 Z. z. má len obmedzené využitie, čo vyplýva z osobitného charakteru tohto správneho konania\nspojeného s krátkymi lehotami na vydanie rozhodnutia (spojenými s vydaním tzv. fiktívneho negatívneho\nrozhodnutia), ako aj z toho, že po prijatí žiadosti konanie v zásade smeruje len k zisteniu, či povinná\nosoba žiadosťou požadované informácie má alebo nemá k dispozícii, a tak v konaní neexistujú žiadne\npodklady pre vydanie rozhodnutia, ku ktorým by bolo možné sa vyjadriť.\n68. Vo vzťahu k nedodržaniu precedenčnej zásady správny súd uvádza, že nejde o „absolútnu“ zásadu,\nktorá neumožňuje žiadnym spôsobom meniť alebo upravovať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov\nšpecificky v odôvodnených prípadoch. Ako podotkol žalovaný, v danom období, keď boli vydané\nžalobcom spomenuté rozhodnutia, dochádzalo k formovaniu názorov na sprístupňovanie informácií,\nktoré žiadal aj žiadateľ. Navyše treba podotknúť, že predmetný prípad je z hľadiska skutkového\nšpecifickým, na čo poukázal aj žalovaný, keď ide o prípad, o ktorom prebehla diskusia v médiách, a teda\ntreba vo zvýšenej miere pristúpiť k hodnoteniu, ktorými sprístupnenými údajmi dochádza k porušeniu §\n9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a ktorými už nie. Predmetné odôvodnenie poskytnuté žalovaným\nje podľa názoru správneho súdu logické a súladné s predmetom zákona č. 211/2000 Z. z.\n69. V druhom žalobnom bode žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol k tomu dva dôvody.\n70. Pokiaľ ide o argument, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či je potrebné vzhľadom na charakter\npožadovaných informácií a okolností prípadu žalobcovi tieto informácie neposkytnúť v celom rozsahu,\nsprávny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Z výroku prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že informácia sa nesprístupňuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.\n211/2000 Z. z. Žalovaný tak odmietol sprístupniť informácie v prvom rade podľa § 11 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 211/2000 Z. z., z ktorého textácie podľa názoru správneho súdu nepriamo vyplýva, že nemôže\ntu dôjsť k aplikácii § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože sa nesprístupňuje informácia, ktorá, cit. „sa\ntýka“ rozhodovacej činnosti súdu. Ak teda je naplnený predpoklad, že informácia sa uvedeného týka,\npotom sa zásadne nesprístupňuje informácia ako taká (samozrejme, pokiaľ nie sú naplnené výnimky z\n§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. ako napríklad § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. atď.)\na nie je tu možná aplikácia § 12 zákona č. 211/2000 Z. z.\n71. Vo vzťahu k argumentácii, že vo výroku a odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentujú relevantné\ndôvody obmedzenia prístupu k informáciám, tak s touto argumentáciou sa nemožno stotožniť.\nPrvostupňové aj napadnuté rozhodnutie vymedzujú, že došlo k nesprístupneniu informácií podľa §\n11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný aj prvostupňový orgán\nv rozhodnutiach následne na to odôvodňujú, prečo predmetné informácie podradili pod tieto dôvody\nnesprístupnenia informácie. Zo žalobcovho názoru, že on nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, alebo\nže ju nepovažuje za úplnú, ešte bez ďalšieho nemožno odvodiť, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.\n72. Pokiaľ ide o argumentáciu, že nie je jasné, ktoré časti pripomienok účastníkov konania pred súdnym\ndvorom sa týkajú ochrany osobnosti a súkromia a ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, tak správny\nsúd poukazuje, že pokiaľ dôvodom na nesprístupnenie informácie je § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.\n211/2000 Z. z., kde sa informácia zásadne nesprístupňuje ako taká, potom je len logické, že určité časti\ntýchto informácií spadajú (môžu spadať) pod ochranu osobnosti (§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Na\n\nrozhodnutie treba nazerať ako komplex úvah správneho orgánu a nemožno na neho nazerať „kúskovito“,\nako sa to snaží navodiť žalobca.\n73. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu predložila na pojednávaní správnemu súdu\na žalovanému rozhodnutie kasačného súdu. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania správny\nsúd poukazuje na to, že žalobca predmetné rozhodnutie mohol doručiť na vyjadrenie podstatne skôr,\nako na samotnom pojednávaní, o to viac, ak doručenku s predvolaním na pojednávania mal vykázane\ndoručenú už dňa 24.06.2025 a samotné rozhodnutie kasačného súdu je z dňa 23.10.2024. Správny súd\nk nemu uvádza, že podstatnou argumentáciou kasačného súdu v danom prípade bolo, že sa v tamojšej\nveci správne orgány nevysporiadali s aplikáciou § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. z pohľadu jeho § 12.\nV prejednávanej veci k danému podľa názoru správneho súdu nedošlo, keď dôvodom nesprístupnenia\ninformácií bola kombinácia viacerých dôvodov obmedzenia sprístupňovania, a teda nielen § 9, ale aj §\n11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.\n74. V treťom žalobnom bode žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia a uviedol dva hlavné argumenty, ktoré sa týkajú nesprávnej interpretácie § 11\nods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a toho, že rozhodnutia sú v rozpore s\ndoterajšou rozhodovacou praxou žalovaného. S uvedenou argumentáciou sa správny súd nestotožnil,\na to z dôvodov, ktoré sú uvedené v časti odôvodnenia venovanej prvému žalobnému bodu.\n75. Nad tento rozsah žalobca uviedol, že to, že žalovaný nie je autorom dokumentov, nie je podstatné,\npodstatné je to, že má tieto dokumenty k dispozícii, a teda mali byť sprístupnené žiadané informácie.\nS uvedenou argumentáciou sa správny súd nestotožňuje. Podľa názoru súdu sa zákon č. 211/2000 Z. z.,\nvzťahuje na informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, ale citlivo treba vyložiť situácie, keď povinná\nosoba nie je pôvodcom danej informácie, daná informácie napríklad nespadá pod jeho pôsobnosť a pod.,\nprípadne keď je jej informácia zaslaná napríklad aj na vedomie alebo osobou, ktorá nemá povinnosť\ntakúto informáciu jej poskytnúť. V danom treba súhlasiť so záverom žalovaného, že tieto informácie\nnemožno sprístupniť, pretože sa týkali rozhodovacej činnosti súdu a zároveň tieto informácie obsahovali\núdaje, ktoré spadajú pod ochranu osobnosti; oba tieto dôvody sú chránenými dôvodmi podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z. a nepodliehajú sprístupneniu. Zároveň treba uviesť, že pri poskytovaní informácií,\nktoré boli zaslané povinnej osobe (ministerstvu) na vedomie, ide vlastne o sprístupnenie informácií\npochádzajúcich od tretieho (nezainteresovaného) subjektu, ktorý nemusel byť uzrozumený s tým, že\ninformácie, ktorých on je pôvodcom, vôbec boli poskytnuté subjektu s informačnou povinnosťou (povinná\nosoba – ministerstvo), a teda nemal vedomosť o tom, že poskytované v režime zákona č. 211/2000 Z.\nz. Na tieto informácie preto nemožno bez ďalšieho vztiahnuť zákon č. 211/2000 Z. z.\n76. Ďalej v tomto žalobnom bode žalobca na viacerých miestach uviedol, že žiadané informácie by\nmu mali byť sprístupnené, pretože to vyplýva z nariadenia 1049/2001. Na tomto mieste správny súd\nuvádza, že nariadenie 1049/2001 zaväzuje orgány Európskej únie (t. j. Európsky parlament, Radu a\nKomisiu - čl. 1 písm. a/ nariadenia 1049/2001), ktoré podľa neho postupujú, ak ide o žiadosti o informácie,\nktorých pôvodcom sú tieto orgány. Podľa čl. 2 ods. 2 nariadenia 1049/2001 prístup k týmto dokumentom\numožňujú orgány (t. j. orgány vymedzené spomenutým čl. 1 písm. a/ nariadenia 1049/2001), a to v\nsúlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení (čl. 2 ods. 1 nariadenia\n1049/2001). Ak ide o dokumenty týchto orgánov, potom sa môže členský štát poradiť s orgánom únie,\nči sprístupní alebo nesprístupní tieto informácie, resp. mu samotnú žiadosť postúpi (čl. 5 nariadenia\n1049/2001).\n77. Nie je tak pravdou, že by len z dôvodu existencie tohto nariadenia mali byť žalobcovi bez ďalšieho\nposkytnuté žiadané informácie. Povinné osoby sú povinné postupovať v súlade so zákonom č. 211/2000\nZ. z., ale aj v súlade s nariadením 1049/2001. Správny súd v tomto ohľade neidentifikoval nezákonný\npostup žalovaného, keď podľa jeho tvrdenia sa obrátil so žiadosťou o konzultáciu na Európsku komisiu,\navšak vzhľadom na to, že zákon č. 211/2000 Z. z. upravuje krátke lehoty na vydanie rozhodnutia, spojené\nso vznikom fikcie rozhodnutia, musel vydať rozhodnutie, ktorým odmietol sprístupniť žiadanú informáciu.\nZ nariadenia vyplýva, že pokiaľ má členský štát pochybnosť, či môže alebo nemôže byť dokument\nzverejnený, potom nemôže bez konzultácie alebo postúpenia žiadosti tento dokument sprístupniť.\nOdmietnutie sprístupnenia informácie v danej chvíli je preto jediným logickým záverom, ku ktorému\npovinná osoba mohla dospieť. Správny súd tu však pripomína žalovanému, že tieto tvrdenia by mal\npodporiť aj dôkazom o vykonaní tejto konzultácie, o to viac, keď z dupliky vyplýva, že túto informáciu\n\nEurópska komisia umožnila sprístupniť. Vzhľadom na to, že podľa názoru správneho súdu základný\npredpoklad na nesprístupnenie dokumentu orgánu únie bol naplnený, nevníma toto procesné porušenie\nako natoľko závažné, že by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n78. Pokiaľ ide o argumentáciu, že písomné pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania\nzastúpených advokátskymi kanceláriami sú dostupné na základe nariadenia 1049/2001, potom správny\nsúd uvádza, že podľa tohto nariadenia postupujú orgány únie, a teda pokiaľ žalobca mal vedomosť\no orgáne, ktorý jeho žiadosť vybaví a informáciu mu poskytne, mal sa na tento orgán v prvom rade aj\nobrátiť.\n79. V tomto žalobnom bode sa napokon žalovaný zameral aj na nesprístupnenie spisovných značiek,\npričom uviedol, že žalovaný vôbec neodôvodnil, na základe akého dôvodu nesprístupnil tieto informácie.\nZ prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že došlo k nesprístupneniu iba časti spisových značiek, a to\ntých, ktoré neboli uvedené v samotnom rozhodnutí súdneho dvora. Vo všeobecnosti správny súd súhlasí\ns tým, že pri spisových značkách neexistuje dôvod na ich nesprístupnenie (ako to ostatne vyplýva aj\nz judikatúry, ktorú uviedol žalobca), každopádne sa nemôže stotožniť s námietkou, že v napadnutom\nrozhodnutí sa s tým žalovaný nevysporiadal, keďže táto námietku žalobca sám neuplatnil v rámci\nadministratívneho konania (vo svojom rozklade, založený v administratívnom spise), a teda nepovažoval\ntúto skutočnosť za natoľko závažnú, aby ju formuloval v rozklade. Nezverejnenie spisových značiek je\npritom uvedené v prvostupňovom rozhodnutí (s. 4 posledný odsek).\n80. Z daného dôvodu preto správny súd prihliadol na vyjadrenie a dupliku žalovaného, v ktorej odôvodnil,\nže súdny dvor pri zverejnení rozhodnutia samotné rozhodnutie označuje označením sťažovateľa, a teda\nkaždý, kto sa obráti na súdny dvor, musí počítať s možnosťou, že bude jeho meno uvedené na tomto\nrozhodnutí. To sa však netýka vnútroštátnych konaní. Osoby, ktoré sú účastníkmi týchto konaní, nie sú\nuzrozumené s tým, že budú zverejnené a sprístupňované verejnosti rozhodnutia alebo iné dokumenty\ntvoriace súdny spis s označením ich mena a priezviska, teda údajov, ktoré ich prepojením s inými\núdajmi v rozhodnutiach umožňujú ich identifikáciu. Podstatným dôvodom nesprístupnenia bolo to, že\nvo zverejnenom rozsudku súdneho dvora sa spisové značky nenachádzajú, no na druhej strane sa tam\nnachádza označenie sťažovateľa. Na druhej strane v Slovenskej republike sa zverejňuje a sprístupňuje\nsúdne rozhodnutie so spisovými značkami, ale bez označenia účastníkov konania. Žalovaný poukázal\nna konflikt medzi právom žalobcu na informácie a právom na ochranu osobných údajov či ochranu\nosobnosti, pričom podľa neho právna úprava jednoznačne priznáva prioritu ochrane osobnosti a\nsúkromia fyzickej osoby. Uvedená argumentácia je podľa správneho súdu logická a v medziach zákona\nč. 211/2000 Z. z.\n81. Pokiaľ žalobca v závere žaloby poukazuje na to, že predmetné spisové značky boli verejnosti\nprístupné podľa nariadenia 1049/2001, správny súd poukazuje na znenie čl. 22 ods. 1 RP SD, podľa\nktorého každý môže nahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka\nurčeného Súdnym dvorom na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy.\n82. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom\nžalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).\n83. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.\n84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}