Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/17/2022 1022200416 21. 08. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200416.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: protectus s. r. o. (predtým BONUL, s.r.o.), so sídlom Novozámocká 224, Nitra, IČO: 36 528 170, zastúpený Advokátska kancelária Mandzák a spol., s r.o., so sídlom Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za kasárňou 1, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Správna žaloba a opis namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy 1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 25. marca 2022, sa žalobca domáhal, aby krajský súd zakázal žalovanému pokračovať v nezákonnom postupe, pri ktorom vydal dňa 26. januára 2022 výzvu na predloženie podkladov potrebných na výkon inšpekcie práce č. A._B. C./XXX a dňa 22. februára 2022 II. výzvu na predloženie podkladov potrebných na výkon inšpekcie práce č. A._B. C./XXX; a súčasne uloží žalovanému obnoviť pôvodný stav pred týmto zásahom a to zrušením výzvy č. A._B. C./XXX z 26. januára 2022 ako i II. výzvy č. A._B. C./XXX z 22. februára 2022. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania. 2. Žalobca úvodom skutkovo ozrejmil, že žalovaný vydal dňa 26. januára 2022 výzvu na predloženie podkladov potrebných na výkon inšpekcie práce č. A._B. C./XXX (ďalej len „výzva I.“), na ktorú žalobca reagoval tak, že požiadal dňa 7. februára 2022 o nahliadnutie do spisu. Keďže na žiadosť o nahliadnutie do spisu žalovaný nijako nereagoval, dňa 10. februára 2022 žalovanému oznámil, že výzvu I. považuje za nezákonný zásah, je šikanózna a požaduje od žalovaného, aby od takého zásahu upustil. Žalovaný dňa 15. februára 2022 žalobcu listom č. B._B. D./XXX-XXXX/XXXX upovedomil, že žalobca nemá právo nahliadnuť do predmetného spisu, pretože sa nejedná o konanie, v ktorom by bol žalovaný povinný umožniť účastníkovi konania nahliadnuť do spisu. Pokiaľ ide o výzvu I., začatú dozornú činnosť nevníma ako nezákonnú alebo šikanóznu. Následne žalovaný vydal výzvu č. A._B. C./XXX z 22. februára 2022 (ďalej len „výzva II. “) (spolu výzva I. a výzva II. ďalej len „výzvy“), ktorou opätovne vyzval žalobcu na predloženie podkladov potrebných na výkon inšpekcie práce. Žalobca žalovanému v nadväznosti na doručenie výzva II. oznámil, že sa obráti na správny súd žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy a podklady nepredloží. 3. Vo vzťahu k nezákonnosti výziev ako iného zásahu žalobca s poukazom na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 144/2004 -110 z 31. augusta 2005, publikovaného v Sb. NSS pod č. 735/2006 uviedol, že aj inšpekcia práce môže byť iným zásahom, keďže tak zahájenie ako aj uskutočňovanie daňovej kontroly sa za iný zásah, za určitých okolností, považuje. 4. Žalobca ďalej namietal, že ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) je potrebné vykladať s ohľadom na Ústavu
Slovenskej republiky i Chartu základných práv Európskej únie. Keďže sú výzvy nezákonné, nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať ich dodržanie a to ani pod hrozbou sankcie. Osobitne namietal, že žalovaný vydal výzvy bez umožneniu žalobcovi oboznámiť sa s obsahom spisov, čim žalovaný porušil čl. 41 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Charty základných práv Európskej únie do ktorého je prevtelené právo na dobrú správu vecí verejných. Hoci žalobca o nahliadnutie žiadal, nebolo mu to umožnené. 5. Žalobca ďalej namietal, že výzvy spadajú vzhľadom na ich obsah pod fishing expedition, a sú šikanózne, pretože žalovaný len účelovo vyhľadáva dôkazy smerujúce proti žalobcovi tak, aby proti nemu mohol vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť. Výzvy nie sú riadne odôvodnené a nesledujú legitímny cieľ. V tejto súvislosti odkázal na citácie z rozsudkov Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 As 53/2021 - 40 z 2. februára 2022, sp. zn. 5 As 140/2019 – 93 z 5. februára 2021 a sp. zn. 5 As 256/2016 - 231 z 21. decembra 2017. 6. V právnych podmienkach Slovenskej republiky sa pojmom fishing expedition zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí známom ako DATALAN II pod sp. zn. 5 Sžnz/2/2015 z 25. júna 2015, a to ohľadom výkonu inšpekcie v rámci hospodárskej súťaže. Z uznesenia vyplýva, že aby inšpekcia nebola len tzv. fishing expedition, je potrebné, aby poverenie bolo založené predovšetkým na dôvodnom podozrení z porušenia hospodárskej súťaže. Zároveň musí byť vymedzený predmet a účel inšpekcie, teda určenie možného porušenia, ktorého sa inšpekcia týka. Ďalej najvyšší súd uviedol, že Protimonopolný úrad nesmie pri vyhľadávaní dokumentov použiť neprimerane široké kľúčové slová, ktoré smerujú k prehliadaniu široko a hrubo vybraných informácií. Najvyšší súd zdôraznil, že výkon inšpekcie musí byť proporcionálny a v súlade s princípmi legality a legitimity. 7. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že šikanóznosť napadnutých výziev vyplýva i z tej skutočnosti, že proti žalobcovi sú vykonávané ďalšie dve inšpekcie práce v rámci Inšpektorátu práce Nitra a Banská Bystrica. II. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 8. Na výzvu Krajského súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný ktorý uviedol, že nespochybňuje skutkový stav prezentovaný žalobcom, pretože skutočne vydal výzvy, a komunikácia opísaná v žalobe prebehla tak, ako je uvedené. Zdôraznil však, že žalobca v reakcii na výzvu II. uviedol, že požadované doklady nepredloží. Po márnom uplynutí lehoty stanovenej vo výzve II. dňa 15. marca 2022 inšpektor práce nemal inú možnosť ako konštatovať porušenie zákonnej povinnosti a vypracovať protokol o výsledku inšpekcie práce v súlade s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Následne bola vyhotovená výzva na prerokovanie protokolu č. A. B. C./XXX, ktorou žalobcu vyzval, aby sa dostavil na jeho prerokovanie. Pri prerokovaní splnomocnená zástupkyňa žalobcu nežiadala lehotu na vyjadrenie, zotrvala na dovtedajších vyjadreniach týkajúcich sa nezákonnosti výziev a uviedla, že bola podaná správna žaloba. Vzhľadom na uvedené bola inšpekcia práce prerokovaním protokolu ako dozorná činnosť ukončená, teda nehrozí opakovanie žalobcom namietaného zásahu a netrvajú ani následky výziev, čím absentuje splnenie požiadaviek podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“). Žalovaný je zároveň toho názoru, že nie sú splnené ani požiadavky podľa § 252 ods. 2 SSP, preto, že žalobou napadnuté iné zásahy už síce skončili, avšak počas ich trvania bolo možné podať žalobu a naviac - vzhľadom na existenciu protokolu o výsledku inšpekcie práce - prípadné rozhodnutie správneho súdu o nezákonnosti výziev nie je dôležité pre ochranu práv žalobcu. S poukazom na existenciu protokolu nie je možné zakázať žalovanému pokračovať v údajne nezákonnom postupe v podobe vydania výziev, obnoviť stav pred zásahom zrušením týchto výziev a tým poskytnúť žalobcovi ochranu jeho práv. Takýto rozsudok by bol nevykonateľný, pretože zrušením výziev by nedošlo k obnoveniu stavu pred ich vydaním, pretože by naďalej existoval protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorého zákonnosť ani nie je predmetom tohto súdneho konania. 9. K údajnému porušeniu Charty základných práv Európskej únie žalovaný uviedol že dozorná činnosť bola realizovaná nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, výber subjektu ku kontrole nebol ovplyvnený žiadnymi mediálnymi výstupmi ako sa to snaží naznačiť žalobca, ale bol viazaný na charakter jeho činnosti, keďže je prevádzkovateľom súkromnej bezpečnostnej služby. Procesné kroky inšpektora práce boli realizované rovnako ako u iných kontrolovaných subjektov. 10. Pokiaľ žalobca namietal, že bolo porušené jeho právo na vypočutie pred prijatím individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať, to bolo zabezpečené práve prerokovaním protokolu. Samotné výzvy podľa názoru žalovaného nie sú individuálnym opatrením, ku ktorému by sa mal žalobca nevyhnutne právo vyjadrovať, pretože sami o sebe bez ďalšieho nespôsobujú žiadny zásah do práva kontrolovaného subjektu. Tento je povinný výzvu akceptovať s poukazom na § 12 ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Žalobcove výhrady zároveň nemali akýkoľvek odkladný účinok vo vzťahu ku povinnosť sa nimi riadiť. Takýto zásah do práv môže spôsobiť
až vydanie protokolu o výsledku inšpekcie práce a k nim inšpektor práce nariaďuje odstránenie zistených nedostatkov. 11. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu predmetu výziev a že nesledujú stanovený cieľ žalovaný uviedol, že už vo výzve I. žiadal od žalobcu uvedenie menného zoznamu zamestnancov pracujúcich v územnom obvode žalovaného, pričom u týchto následne žiadal predložiť presne identifikovanú pracovnoprávnu dokumentáciu vrátane obdobia, za ktoré mala byť predložená, z čoho žalobca vedel identifikovať kontrolované obdobie ako aj zákonné povinnosti, ktorých plnenie malo byť kontrolované. Žalovaný ďalej podrobne uviedol, plnenie akých povinností sledoval predložením konkrétnych dokladov, pričom ich presný výpočet bol obsahom výzvy II.. Pokiaľ žalobca namieta, že z výziev nebolo zrejmé, na základe akého podozrenia bola inšpekcia vykonaná, zákon takúto povinnosť žalovanému neukladá ozrejmiť. Navyše, inšpektori práce vykonávajú inšpekciu tak na základe podnetov zamestnancov či zástupcov zamestnancov ako aj ex offo v rámci krajských či celoslovenských úloh rôzneho zamerania. Inšpektori zároveň podliehajú povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu ku podnetom zamestnancov v záujme ich ochrany pred sankciami zo strany zamestnávateľa. Či už je inšpekcia vykonávaná na základe podnetu alebo ex offo, nemá to dopad na povinnosť kontrolovaného subjektu podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. 12. Pokiaľ ide o nemožnosť nahliadnuť do dozorného spisu, v zmysle § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa Správny poriadok nevzťahuje na konanie podľa § 7 ods. 3 písm. a) citovaného zákona a rovnako ani citovaný zákon kontrolovanému subjektu takéto právo nepriznáva. Inšpektorát práce nie je pri dozornej činnosti správnym orgánom rozhodovacím, ale dozorným. Navyše, dozorný spis tvoria podklady získané práve od kontrolovaného subjektu, ktoré v rámci poskytovania súčinnosti predloží. 13. K tzv. fishing expeditions uviedol, že taký výkon inšpekcie je nepochybne neprípustný, avšak v danom prípade ku nemu nedošlo. Nemožno opomenúť potrebu rozlišovať inšpekciu vykonávanú Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže alebo Protimonopolným úradom a inšpekciu práce, pretože takéto sú upravené v osobitnom zákone a zamestnanci musia disponovať potrebným poverením na výkon inšpekcie. Inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie preukazuje preukazom. Predmet inšpekcie bol zrejmý z obsahu oboch výziev, pričom nešlo o náhodný zber údajov, ale o vopred vymedzený okruh dokumentácie, ktorý je zásade rovnaký ako u iných kontrolovaných subjektov v rámci úlohy č. XX XXX zameranej na kontrolu súkromných bezpečnostných služieb (zameranie úlohy je uvedené na prvej strane protokolu o výsledku inšpekcie práce). Nejednalo sa teda o svojvoľný alebo neprimeraný zásah. Inšpekcia práce môže mať pritom preventívny charakter a preto sa ku jej výkonu nepožaduje podmienka preukázania porušenia ustanovení pracovnoprávnych predpisov zo strany kontrolovaného subjektu. Nejedná sa o šikanózny výkon inšpekcie, pričom žalovaný zdôraznil, že naposledy u žalobcu vykonal dozornú činnosť zameranú na dodržiavanie predpisov pracovného práva v roku 2013. 14. Na uvedenom napokon nič nemení ani skutočnosť, že Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi pokutu, ktorá bola opakovane zrušená Národným inšpektorátom práce v odvolacom konaní, pretože to nič nevypovedá o zákonnosti vykonávanej dozornej činnosti. Odhliadnuc od skutočnosti, že pokutu uložil žalobcovi iný inšpektorát práce, dozorná činnosť a administratívne konanie o uložení pokuty sú dve odlišné konania, v ktorých má žalobca odlišné postavenie a povinnosti. Navyše, keďže žalobca má pracoviská na území viacerých krajov, dozornú činnosť na nich vykonávajú príslušné inšpektoráty práce, ako tomu bolo v prípade Inšpektorátu práce Nitra a Banská Bystrica. 15. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca krajskému súdu repliku, v ktorej namietal, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého netrvajú následky napadnutých výziev, pretože tie neboli zo strany žalovaného zrušené. V nadväznosti na výzvy bol totiž vydaný protokol o výsledku inšpekcie, na základe ktorého žalovaný vydal rozhodnutie č. A._B. D./XXX z 26. augusta 2022, o odvolaní voči ktorému rozhodol Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. E./XXXX/XXXX zo 7. októbra 2022. 16. Žalobca má za to, že ním naformulovaný žalobný návrh je vykonateľný, keďže žalobu podal po doručení výziev a pred vydaním protokolu o výsledku inšpekcie. Vyslovenie nezákonnosti výziev je dôležité pre ochranu práv žalobcu, pretože protokol je v zásade jedným z dôkazných prostriedkov z ktorých žalovaný vychádza pri uložení pokuty, avšak napadnuté výzvy samotné možno považovať za zásah do práv žalobcu. 17. Žalobca naďalej nemá za preukázané, na základe čoho bola inšpekcia vykonaná a ako došlo ku výberu žalobcu k výkonu tejto inšpekcie. Mlčanlivosť inšpektorov, na ktorú sa odvoláva žalovaný, nemá v danom prípade opodstatnenie, pretože Správny súdny poriadok sa vysporadúva aj s ochranou utajovaných skutočností v rámci konania pred správnym súdom. Žalobca preto žiada o zabezpečenie pozbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť inšpektorov a to aj vzhľadom na v žalobe navrhované dokazovanie výsluchom svedkov.
18. Žalobca zotrval aj na námietke, že bolo porušené jeho právo na prístup k spisu podľa čl. 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv Európskej únie, pričom nemožno pripustiť, aby nemal prístup do spisu orgánu, ktorý voči nemu zahájil kontrolu, proti ktorej má právo sa brániť, pričom účinne tak môže urobiť iba za predpokladu nahliadnutia do spisového materiálu. Nemožno veriť ani argumentácii žalovaného, že v spise sa nachádza iba komunikácia žalobcu so žalovaným, pretože obsahom spisu majú byť rôzne poverenia, úradné záznamy a podobne. Administratívny spis, ktorý žalovaný predložil, teda nemôže byť kompletný. 19. Záverom žalobca zotrval na námietke, že výzvy predstavujú tzv. fishing expedition a majú šikanózny charakter. Podľa jeho názoru neexistovalo dôvodné podozrenie na výkon inšpekcie práce, nie je zrejmé, akým spôsobom došlo ku výberu žalobcu ako kontrolovaného subjektu a predmet šetrenia je vymedzený príliš široko. Výkon inšpekcie je teda neproporcionálny a v rozpore s princípmi legality a legitimity. III. Relevantná právna úprava Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v rozhodnom období, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a? nelegálneho zamestnávania. Podľa § 7 ods. 1 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v rozhodnom období, inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení. Podľa § 10 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk; na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce povinný postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy subjektu, v ktorom sa vykonáva inšpekcia práce. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v rozhodnom období, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v rozhodnom období, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie. Podľa § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v rozhodnom období, zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce a) všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov, b) meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác,
c) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce. Podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v rozhodnom období, fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 257 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom 20. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali krajský súd, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 21. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/17/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 14Sa a následne v zmysle Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/17/2022. 22. Správny súd na žiadosť žalobcu na prejednanie veci nariadil na dňa 21. augusta 2024 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca prostredníctvom substitučného zástupcu. Na pojednávanie sa dostavili aj dva zamestnanci (inšpektori) žalovaného, avšak z dôvodu, že správnemu súdu nepredložili poverenie na zastupovanie pred správnym súdom, na pojednávaní zotrvali ako verejnosť. Žalobca v celosti zotrval na námietkach obsiahnutých v správnej žalobe a replike ku vyjadreniu žalovaného. 23. Správny súd o žalobe rozhodol v závere nariadeného pojednávania vyhlásením uznesenia, ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 24. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že sa v ňom nachádza fotografia vonkajších priestorov pracoviska žalobcu (E., F.) vyhotovená dňa 25. januára 2022. V administratívnom spise sa ďalej nachádza výzva I., ktorou žalovaný postupom podľa § 12 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce žiada žalobcu, aby dňa 14. februára 2022 predložil vo veci vykonania dozoru inšpekcie práce v oblasti pracovnoprávnych predpisov zoznam všetkých zamestnancov, vrátane skončených pracovných pomerov a dohôd za rok 2021, zoznam interných predpisov týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov a štatistické údaje týkajúce sa žalobcu. Vo výzve bol žalobca poučený o povinnosti uviesť dôvody, pre ktoré vyššie uvedené dokumenty nepredloží a zároveň o možnosti uložiť mu poriadkovú pokutu do výšky 1000,- eur za nesplnenie uloženej povinnosti. Dňa 7. februára 2022
oznámil žalobca žalovanému, že sa nechal zastúpiť advokátom a žiada o nahliadnutie do spisu. Dňa 10. februára 2022 žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom na neumožnenie nahliadnuť do spisu, ako aj opakované zrušenie skôr uložených pokút inými inšpektorátmi práce v odvolacom konaní, jeho konanie považuje za šikanózne a vyzval žalovaného na upustenie od nezákonného zásahu. Žalobca žalovanému oznámil, že zvažuje podanie žaloby proti inému zásahu na správny súd. Dňa 14. februára 2022 žalobca predložil žalovanému štatistické údaje, pracovný poriadok, kolektívnu zmluvu a zoznam zamestnancov pracoviska E. F.. Výzvou II. žalovaný vyžiadal od žalobcu ďalšie podklady potrebné na výkon inšpekcie v lehote do 14. marca 2022, týkajúce sa konkrétnych zamestnancov, s presným vymedzením listín a kontrolovaného obdobia a evidenciu všetkých uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené za roky 2019 až 2021 na pracovisku E., F.. V odpovedi na výzvu II. žalobca žalovanému oznámil, že podáva žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy a požadované doklady nepredloží až do právoplatného rozhodnutia súdu. Dňa 15. marca 2022 vyzval žalovaný žalobcu na prerokovanie protokolu č. A./C.,XX-XX, pričom ho opätovne vyzval na predloženie dokladov v zmysle výzvy II. Dňa 4. augusta 2022 žalovaný za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorá ku vykonaniu inšpekcie zopakovala, že výzvy považuje za nezákonné zásahy a požadované podklady nepredloží, prerokoval protokol so záverom, že inšpekciou boli zistené nedostatky porušením ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce a uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a príčin a doručiť žalovanému v lehote 15 dní informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov. 25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) vety za bodkočiarkou SSP, je iným zásahom aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 26. Správny súd ustálil, že žalobca badá iný zásah v dvoch písomných výzvach žalovaného na predloženie podkladov potrebných na vykonanie inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Obe výzvy boli realizované podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. d) zákona o inšpekcii práce, pričom na ne nadväzovala povinnosť žalobcu podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) citovaného zákona poskytnúť žiadanú súčinnosť. Podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona o inšpekcii práce, je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie. 27. Vychádzajúc z prvej časti definičných znakov iného zásahu vyplýva, že výzvy adresované žalobcovi sú skutočne postupmi žalovaného ako orgánu verejnej správy v rámci výkonu inšpekcie. Rozhodným bolo preto posúdiť, či takýmto postupom boli alebo mohli byť práva právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Výkon inšpekcie (či už celku alebo jednotlivých postupov a úkonov v rámci nej vykonaných) totiž musí byť proporcionálny sledovaným cieľom v súlade s princípmi legality a legitimity, no zároveň sa ňou musí umožniť, aby si inšpekčné orgány splnili svoje úlohy. Je neprípustné, ak by bol zamestnávateľ, resp. poverení zamestnanci kontrolovaného subjektu vyťažení nad rámec súčinnosti, ktorú musí poskytnúť v rámci výkonu inšpekcie práce (§ 16 zákona o inšpekcii práce), pričom je potrebné zohľadňovať aj oprávnenia inšpektorov práce (§ 12 zákona o inšpekcii práce) a zameranie vykonávanej inšpekcie, teda čo je predmetom inšpekcie práce (§ 2 cit. zákona). 28. V kontexte posudzovania dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach postupom žalovaného je potrebné zdôrazniť, že medzi náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy patrí aj povinnosť žalobcu označiť „žalobné body“ (§ 257 ods. 1 písm. d) SSP), teda uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, kvôli ktorým považuje namietaný postup orgánu verejnej správy za nezákonný. Správny súd je žalobcom uvedenými dôvodmi viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), pričom nie je prípustný prieskum nad rámec žalobcom vymedzený, hoci by správny súd bol toho názoru, že namietaný iný zásah vykazuje známky nezákonnosti v inej, žalobcom nezmienenej, sfére. Správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy. 29. S konkretizáciou na prejednávanú vec je teda predmet a rozsah prieskumu daný zadefinovaním iného zásahu ako dvoch výziev žalovaného (a teda nie inšpekcie práce ako takej, hoci žalobca ich nezákonnosť v podanej žalobe ako aj replike často zdôvodňuje nezákonnosťou inšpekcie ako celku) s vymedzením, že tieto sú podľa názoru žalobcu nezákonné, argumentujúc, že žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do administratívneho spisu ako aj z dôvodu, že tie v zmysle ustálenej judikatúry predstavujú tzv. fishing expedition a majú šikanózny charakter. Na podporu svojej argumentácie bez ďalšieho poukázal na rozhodovaciu prax českých a slovenských správnych súdov zaoberajúcich sa zákonnosťou daňových kontrol, či inšpekcie v rámci hospodárskej súťaže s tvrdením, že ich závery možno aplikovať aj v podmienkach inšpekcie práce. Okrem uvedeného namietal, že žalovaný účelovo vyhľadáva dôkazy pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že proti
žalobcovi sú vykonávané ďalšie dve inšpekcie práce (v územnom obvode Inšpektorátu práce Nitra a Banská Bystrica). Správny súd sa pri vysporiadaní s jednotlivými námietkami žalobcu držal ním nastolenej postupnosti. 30. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neumožnení nahliadnuť do spisu žalovaného týkajúceho sa vykonávanej inšpekcie práce správny súd konštatuje, že prípadné umožnenie alebo neumožnenie nahliadnuť doň nemá žiaden súvis s existenciou alebo trvaním uloženej povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Inšpekcia práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce v rozsahu podľa § 2 ods. 1 je činnosťou inšpektorov, ktorí sa šetrením práve napríklad podobnými výzvami snažia zabezpečiť podklady potrebné k preskúmaniu, či kontrolovaný subjekt ako zamestnávateľ dodržiava pracovnoprávne predpisy a zákaz nelegálneho zamestnávania. Navyše, v štádiu vyhľadávania podkladov sa nejedná o administratívne konanie, v ktorom by vo výsledku bolo rozhodované o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach kontrolovaného subjektu a teda argumentácia s poukazom na čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie a odkaz na rozsudky súdneho dvora (týkajúce sa dodržania práva na obranu v konaniach, ktoré môžu viesť k aktu spôsobujúcemu ujmu) je nenáležitá. 31. Žalovaný taktiež správne argumentuje, že na postup podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce sa nevzťahuje právna úprava Správneho poriadku (vrátane práva na nazeranie do spisov podľa § 23 Správneho poriadku), ako to vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce. Ani zákon o inšpekcii práce právo kontrolovaného subjektu nahliadnuť do spisu týkajúceho sa vykonávanej inšpekcie neupravuje, a teda nepredpokladá, že by mu pre poskytnutie súčinnosti podľa § 16 zákona o inšpekcii práce malo primárne byť umožnené oboznámiť sa so spisom žalovaného. Možnosť kontrolovaného subjektu oboznámiť sa so získanými dokumentami a ďalšími relevantnými podkladmi (ktoré môžu byť použité v prípadnom nadväzujúcom samostatnom konaní o uložení sankcie) je realizovaná prostredníctvom prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie postupom podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktorý je inšpektor práce povinný vypracovať v prípade detegovania nedostatkov. 32. Vo vzťahu k námietke, že výzvy žalovaného predstavujú tzv. fishing expeditions, správny súd konštatuje, že odhliadnuc od badateľnej odlišnosti právnej úpravy oblasti inšpekcie práce a hospodárskej súťaže či daňového konania (napríklad už iba v otázkach poverenia na vykonanie inšpekcie, kedy sa inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce nepreukazuje písomným poverením so zákonom stanoveným obsahom ako je tomu pri inšpekcii vykonanej podľa § 17 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale postačuje mu preukaz inšpektora práce podľa § 10 ods. 3 zákona o inšpekcii práce), žalobcom prezentovaná judikatúra Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sa týka postupu orgánov verejnej správy v podobe miestneho šetrenia a prehliadok obchodných priestorov kontrolovaného subjektu. 33. V predmetnom prípade pritom nedošlo ku výkonu kontroly v priestoroch žalobcu, ale bola realizovaná na diaľku. Žalobcovi neboli bezprostredne zaistené žiadne doklady, práve naopak, tie, ktoré sám dobrovoľne nevydal (štatistické údaje žalobcu, pracovný poriadok, kolektívna zmluva a zoznam zamestnancov pracoviska E., F., ktoré poskytol žalovanému na základe súčinnosti v zmysle výzvy I.) zostali v jeho dispozičnej sfére, pretože ich odmietol žalovanému sprístupniť. Žiadne nadväzujúce donucovacie úkony, prípadne odňatie listín proti vôli žalobcu, neboli zo strany žalovaného vykonané. Nemožno teda konštatovať, že by samotnými výzvami na poskytnutie súčinnosti, ako ani následkami, ktoré so sebou prirodzene nesú, bolo priamo zasiahnuté do práv žalobcu. 34. Pokiaľ žalobca namieta, že nie je zrejmé podozrenie, na základe ktorého žalovaný pristúpil k výkonu inšpekcie a teda výzvy nie sú riadne odôvodnené a nesledujú legitímny cieľ, správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/1/2024, ktorý ozrejmil, že „Inšpekcia práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. je dozorom nad dodržiavaním rôznych pracovnoprávnych predpisov, resp. iných predpisov, ktoré sa týkajú týchto pracovnoprávnych vzťahov [písmeno a)], a len v rámci toho aj vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušenie [písmeno b)]. Povaha a účel činnosti inšpekcie sú tak nielen represívne, ale aj preventívne (porov. v tomto smere rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Asan 1/2019; § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.). Inšpekcia práce tak nereaguje len na konkrétne podozrenia, ale už preventívne kontroluje dodržiavanie uvedených predpisov, pretože jej hlavným cieľom je ochrana práv a oprávnených záujmov zamestnancov. Účel inšpekcie práce sa tak nenapĺňa tým, že sa zamestnávateľovi uloží sankcia za zistené porušenie, ale predovšetkým tým, že sa vopred zabezpečí, aby k takýmto porušeniam nedochádzalo a aby zamestnanci v ich dôsledku neutrpeli ujmu na svojich právach z pracovnoprávnych a podobných vzťahov.“ Vychádzajúc z uvedeného a možnosti preventívneho výkonu inšpekcie práce potom nebola daná povinnosť oboznamovať žalobcu ako kontrolovaný subjekt s konkrétnym podozrením (zisteným
či už v základe podnetu alebo ex offo), v nadväznosti na ktoré žalovaný pristúpil k výkonu inšpekcie a vyžadoval od neho poskytnutie súčinnosti. Napokon, z protokolu č. A./C.,XX-XX, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 4. apríl 2022 vyplýva, že výkon inšpekcie práce bol u žalobcu zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a pracovnoprávnych predpisov v rámci úlohy č. 22 109 „Kontrola bezpečnostných služieb“. 35. Z obsahu oboch výziev je navyše zrejmé, aké konkrétne podklady týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov, a za aké kontrolované obdobie, žalovaný od žalobcu žiada, pričom vo výzve II. boli tieto vyšpecifikované žiadosťou o predloženie pracovných dokladov týkajúcich sa konkrétnych zamestnancov žalobcu na pracovisku E., F. podľa menného zoznamu, ktorý žalobca žalovanému na základe výzvy I. poskytol. Ťažko potom možno tvrdiť, že žalovaný sa od žalobcu snaží neprimeraným spôsobom získať široké množstvo informácií nesúvisiacich s predmetom a účelom inšpekcie práce. Žalovaný ich od žalobcu žiada prostredníctvom poskytnutia súčinnosti, čo možno považovať za neinvazívny spôsob zabezpečenia podkladov nespôsobujúcich žiaden badateľný zásah do práv a oprávnených záujmov kontrolovaného subjektu. 36. Ďalší, nadväzujúci procesný postup v rámci inšpekcie práce, v podobe vydania protokolu č. A./C.,XXXX, ktorý bol následne použitý ako podklad v konaní o uložení sankcie, či samotné vydanie rozhodnutia o uložení pokuty je samostatným predmetom prieskumu. Navyše platí, že ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. Ak by teda priamym následkom iného zásahu vykonávaného alebo vykonaného nezákonne bolo už vydanie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, mala by byť v rámci správneho súdnictva poskytovaná ochrana prioritne v konaní o (všeobecnej) správnej žalobe podanej proti takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu. To síce neplatí, pokiaľ iný zásah viedol k získaniu podkladu alebo dôkazu rozhodného pre následné vydanie príslušného rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy a následky iného zásahu naďalej pretrvávajú v podobe disponovania takýmto dôkazom, správny súd opätovne konštatuje a uzatvára, že žiadne dôkazy žalobcovi odňaté neboli a výzvy na poskytnutie súčinnosti boli realizované v súlade s § 7 ods. 3 písm. a) v spojení s § 12 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na jeho povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Žalovaný sa teda namietaným postupom v rámci inšpekcie práce nedopustil iného zásahu voči žalobcovi, pričom ten žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami nepreukázal, že by bol postup žalovaného zvolený neprimerane ku sledovanému cieľu a účelnosť a výkon inšpekcie práce nebol proporcionálny v súlade s princípmi legality a legitimity. 37. Záverom správny súd uvádza, že nevzhliadol dôvodnosť námietky o šikanóznom charaktere výziev v dôsledku vykonávania inšpekcie práce aj ďalšími inšpektorátmi práce. Skutočnosť, že bolo voči žalobcovi vykonaných viacero inšpekcií, vyplýva zo samotnej podstaty toho, že každý inšpektorát vykonáva svoje kompetencie v rámci svojho územného obvodu. Keďže žalobca vykonáva strážnu službu u rôznych subjektov v rôznych objektoch, umiestnených v rôznych krajoch a pre každý z nich je územne príslušný iný inšpektorát, inšpekciu práce u neho vykonáva viacero inšpektorátov práce. Inšpekcia práce sa nevykonáva v sídle kontrolovaného subjektu. 38. Samotná skutočnosť, že sa voči sťažovateľovi vedú viaceré inšpekcie v rámci rôznych inšpektorátov práce, však sama osebe nijako nesvedčí o tom, že ide o nezákonnú alebo šikanóznu inšpekciu. Žalobca pritom okrem poukazu na tieto ďalšie inšpekcie nijako nerozvinul argumentáciu, napríklad s ohľadom na pravidelnosť a neprimerane opakujúci sa charakter inšpekcií, v dôsledku ktorej by bolo možné uvažovať o šikanóznom výkone inšpekcie práce. Ku rovnakým záverom pritom dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. 7Ssk/108/2023 z 30. apríla 2024 a sp. zn. 6Ssk/1/2024 z 30. januára 2025, vydaných v konaniach iniciovaných žalobcom práce v nadväznosti na vyžadovanie súčinnosti výzvami realizovanými postupom podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o inšpekcii práce Inšpektorátom práce v Banskej Bystrici a v Nitre. 39. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).