Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/15/2022 1022200083 15. 07. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200083.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: PIGAGRO, s.r.o., so sídlom Ipeľský Sokolec 360, 935 75 Ipeľský Sokolec, IČO: 36 046 272, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7831/27/2021-44154/2021 zo dňa 20.12.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len „Inšpekcia“) vykonala dňa 12.01.2021 podľa § 34 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 39/2013 Z. z.“) environmentálnu kontrolu v prevádzke žalobcu za kontrolované obdobie od 14.01.2018 do 12.01.2021. Environmentálna kontrola prevádzky bola zameraná na zisťovanie dodržiavania vybraných podmienok povolenia týkajúcich sa oblasti ochrany ovzdušia, vedenia evidencie a prevádzkovej dokumentácie. Z kontroly bola vyhotovená Správa o environmentálnej kontrole č. 1/2021/P, evidovaná pod č. 469-4005/2021/Buč/370720809 zo dňa 11.02.2021 (ďalej aj len „správa“). 2. Inšpekcia listom č. 469-4007/2021/Buč/370720809 zo dňa 11.02.2021, vyzvala žalobcu na prerokovanie výsledkov vykonanej environmentálnej kontroly prevádzky na deň 26.02.2021 a zároveň ho vyzvala na zaslanie vyjadrenia k správe v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto listu. Inšpekcia v správe uviedla, že kontrolou bolo zistené, že žalobca nedodržal nasledovnú podmienku: „Podmienka II.A.1.8.: Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3 160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme.“ Z mesačnej evidencie ošípaných z interného systému prevádzky CLOUDFARMS predloženej žalobcom Inšpekcia zistila, že projektovaná kapacita odchovu ošípaných v predvýkrme bola počas roka 2018 prekročená v každom mesiaci okrem mája. V roku 2019 bola projektovaná kapacita predvýkrmu prekročená v každom mesiaci s výnimkou mesiacov marec a august. V roku 2020 bola projektovaná kapacita predvýkrmu prekročená v každom mesiaci okrem januára a augusta. Inšpekcia si od žalobcu vyžiadala údaje o stave ošípaných zo dňa vykonania kontroly a zistila, že v prevádzke bolo naskladnených 4 011 ks ošípaných v predvýkrme a 7 516 ks ošípaných vo výkrme. Projektovaná kapacita pre predvýkrm bola v tento deň prekročená.
3. K zisteniam uvedeným v správe sa žalobca vyjadril podaním označeným ako „Vyjadrenie sa k správe o environmentálnej kontrole č. I/2021/P”, zo dňa 18.02.2021. Prerokovanie výsledkov kontroly a vyjadrenia žalobcu ku kontrole sa uskutočnilo dňa 26.02.2021 na Inšpekcii, o čom bola vypracovaná Zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly č. 1/2021/P. 4. Inšpekcia rozhodnutím č. 4492201121/6009-15744/2021 zo dňa 17.05.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila podľa § 35 ods. 2 písm. b) v spojení s § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. žalobcovi pokutu vo výške 20 000 eur za správny delikt uvedený v § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že vykonával činnosť v prevádzke „PIGAGRO, s.r.o. - farma Svodín” v rozpore s vydaným integrovaným povolením č. 6019-26254/37/2010/Zál/370720809 zo dňa 06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2010 v znení jeho neskorších zmien a doplnení (ďalej aj len „integrované povolenie“), pretože nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8.: „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3 160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme.“, a to tým, že počas kontrolovaného obdobia v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august v roku 2019, mesiacov január a august v roku 2020. Projektovaná kapacita ošípaných v predvýkrme bola prekročená aj v deň vykonania miestnej obhliadky prevádzky 12.01.2021 a to o 851 ks ošípaných. Zisteným nedostatkom žalobca porušil povinnosti prevádzkovateľa uvedené v § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože nevykonával činnosť v prevádzke v súlade s vydaným integrovaným povolením a neudržiaval prevádzku pod nepretržitým dohľadom, a taktiež porušil povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože neudržiaval prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení vydanom pre prevádzku „PIGAGRO, s.r.o. -farma Svodín”, umiestnenú v Nitrianskom kraji, okres Nové Zámky, kategorizovanej v zozname priemyselných činností v prílohe č. 1 k zákonu č. 39/2013 Z. z. pod bodom „ 6.6. Intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s miestom pre viac ako: b) 2 000 ks ošípaných nad 30 kg.“ 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Inšpekcia konštatovala, že výšku uloženej pokuty ovplyvnila najmä skutočnosť, že v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity pre ošípané v predvýkrme dlhodobo, takmer počas celého kontrolovaného obdobia s výnimkou niektorých mesiacov. Toto konanie prevádzkovateľa (žalobcu) potvrdzuje, že nedbal na limitnú hodnotu ošípaných v predvýkrme určenú v integrovanom povolení. Nie je možné vylúčiť, že prekročenie množstva ošípaných ustajnených v predvýkrme mohlo mať za následok negatívne vplyvy na životné prostredie, keďže sa zvýšila spotreba používaných surovín, krmív, liečiv ako aj produkcia hnojovice. Pri stanovovaní výšky pokuty Inšpekcia prihliadala na to, že nedošlo k prekročeniu projektovanej kapacity ošípaných vo výkrme a ani celková projektovaná kapacita prevádzky prekročená nebola. Žalobca prejavil snahu riešiť vzniknutú situáciu konzultáciou s Inšpekciou aj so žalovaným, ktorému zaslal žiadosť o odbornú pomoc dňa 13.04.2021. Výšku pokuty, prihliadajúc na povahu porušenia povinnosti žalobcu, na dĺžku trvania protiprávneho stavu a skutočnosť, že nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, Inšpekcia uložila v dolnej hranici celkovej možnej výšky, ktorá je podľa § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. v rozmedzí od 1 000 eur do 333 000 eur. Inšpekcia považovala predmetnú výšku pokuty za odradzujúcu a dostatočnú pre preventívny a represívny charakter. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 7831/27/2021-44154/2021 zo dňa 20.12.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie nasledovne: I. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia na prvej strane zmenil výšku pokuty z 20 000 eur na 17 000 eur. II. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia na strane 2 nahradil časť pôvodného textu: „...pretože nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme .“, a to tým, že počas kontrolovaného obdobia v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august 2019, mesiacov január a august v roku 2020.“ novým textom:
„...pretože nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme .“, a to tým, že počas obdobia (od 16.04.2018 do 12.01.2021) v prevádzke dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august 2019, mesiacov január a august v roku 2020.“ Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Inšpektorátom uložená výška pokuty 20 000 eur bola uložená za celé obdobie zisteného porušovania podmienky č. II.A.1.8. integrovaného povolenia žalobcom, pričom z § 37 ods. 9 zákona č. 39/2013 Z. z. okrem iného vyplýva, že za porušenie povinnosti, ku ktorému došlo pred viac ako tromi rokmi od začatia správneho konania o uložení pokuty, nie je možné uložiť pokutu, tzn. takéto porušenie povinnosti je z hľadiska možnosti uloženia pokuty premlčané. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o uložení pokuty bolo začaté dňa 16.04.2021, žalovaný konštatoval, že prevádzkovateľovi nie je možné uložiť pokutu za porušenie povinnosti za celé kontrolované obdobie od 14.01.2018 do 12.01.2021 s výnimkou mesiacov máj v roku 2018, marec a august v roku 2019 a január a august v roku 2020, v ktorých k prekročeniu projektovanej kapacity ošípaných v odchove nedošlo, ale je mu možné uložiť pokutu len za obdobie od 16.04.2018 do 12.01.2021, tzn. len za obdobie 3 rokov spätne od začatia konania o uložení pokuty. Na základe uvedeného žalovaný adekvátne znížil výšku uloženej pokuty. Zároveň konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 39/2013 Z. z. a správnym poriadkom a výška pokuty po jej úprave žalovaným je primeraná vzhľadom na splnenie jej výchovného a preventívneho účelu. Sankcia za správny delikt ako taká nie je sama o sebe účelom správneho trestania. Ukladaním správnych sankcií sa v podmienkach právneho štátu súčasne ako cieľ sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie alebo aby sám rozhodol a výšku pokuty primerane znížil. 9. Odôvodnenie výšky pokuty uloženej žalovaným považoval žalobca za nedostatočné, nakoľko v ňom absentuje riadne odôvodnenie toho, prečo sa žalovaný rozhodol znížiť výšku pôvodnej pokuty zo sumy 20 000 eur práve na sumu 17 000 eur. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, a to z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia toho, na základe čoho dospel žalovaný k súčasnej výške pokuty, keďže nevedel posúdiť pohnútky, ktoré žalovaného viedli k zníženiu o sumu 3 000 eur, a teda nevedel posúdiť ani to, či je takéto zníženie primerané alebo nie. V rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca poukázal na to, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany Inšpektorátu môže podľa jeho názoru zakladať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a naďalej trval na tom, že toto rozhodnutie malo byť zrušené a vec mala byť vrátená Inšpektorátu na ďalšie konanie. 10. Žalobca tiež poukázal na nesprávne zistenie skutkového stavu, resp. nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení a nedostatočné prihliadnutie na všetky podstatné okolnosti prípadu, a to jednak zo strany Inšpektorátu, a jednak zo strany žalovaného. V prvom rade poukázal na chybný výpočet maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme. Pri prevádzkovaní prevádzky je viazaný viacerými podmienkami ustanovenými v integrovanom povolení. Okrem toho je ale viazaný aj právnymi predpismi Slovenskej republiky, vrátane nariadenia vlády. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne súhlasil s argumentáciou Inšpektorátu, keď uviedol, že chybný výpočet maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme v projektovej dokumentácii, ktorý sa premietol do integrovaného povolenia, nemá vplyv na skutočnosť, že sa žalobca dopustil porušenia podmienky integrovaného povolenia (podmienka Il.A.1.8.). Žalobca ešte v konaní pred Inšpektorátom poukázal na zjavnú chybu vo výpočte projektanta, ktorá viedla k nesprávnemu údaju o maximálnej kapacite pre chov ošípaných v prevádzke, a ktorá sa následne premietla aj do maximálnej kapacity pre chov ošípaných podľa integrovaného povolenia. Chybný údaj, ktorý viedol k vyššie opísanej chybe, bol prebratý z pôvodnej projektovej dokumentácie, kde bol projektantom uvedený chybný výpočet. Tento výpočet nezodpovedá reálnej kapacite prevádzky, a taktiež nezodpovedá ani kvótam ustanoveným v nariadení vlády. Pre lepšiu
predstavu kapacít prevádzky žalobca poukázal na kapacitné možnosti prevádzky konštatujúc, že je možné zmeniť kapacitu chovu ošípaných v predvýkrme na farme na strednú hodnotu – 6 720 ks. 11. V kontrolovanom období nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke, ktorá predstavuje kapacitu na úrovni 15 960 ks ošípaných. Síce došlo k prekročeniu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme podľa integrovaného povolenia, čo nemožno poprieť, no k tomuto prekročeniu došlo z dôvodu chybného výpočtu projektanta, na základe ktorého došlo k značnému poddimenzovaniu kapacitných možností prevádzky. Okrem toho, žalobca sa v rámci svojej prevádzky nedopustil prekročenia maximálnej kapacity pre chod ošípaných v predvýkrme podľa nariadenia vlády a zároveň v priebehu kontrolovanej doby nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke. Žalobca aktívne pracuje na riešení problému, a to podaním žiadostí o odbornú pomoc, ktorá ale viazne z dôvodov na strane Ministerstva životného prostredia SR. 12. Aj keby došlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných v jednotlivých mesiacoch (čo sa v tomto prípade nestalo), tak je nutné prihliadať aj na to, že v niektorých mesiacoch je naopak prevádzka, čo sa týka celkového počtu chovaných ošípaných, značne poddimenzovaná. Takýto stav je typický pre živočíšnu výrobu, nakoľko v rámci takejto výroby nie je možné presne predpovedať počet chovaných ošípaných (alebo iných zvierat) na najbližšie mesiace. V praxi nastávajú situácie, ktoré spôsobia náhle zvýšenie alebo zníženie počtu chovaných ošípaných v rámci jednotlivých prevádzok. Medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú počet ošípaných, patria napríklad opatrenia príslušných úradov, ochorenia ošípaných, denné váhové prírastky zvierat, počet dochovaných zvierat, epidémie a podobne. Na druhej strane v prípade, ak žiaden z týchto faktorov nenastane, v spojení s vysokým prírastkom čerstvo narodených ošípaných môže nastať situácia, že v prevádzkach dôjde k zvýšeniu celkového počtu chovaných ošípaných v jednotlivých mesiacoch. Jediným spôsobom, ako následne dodržať celkovú maximálnu kapacitu pre chov ošípaných v jednotlivých mesiacoch, by bolo utratenie týchto zdravých zvierat, čo je ale v prísnom rozpore s morálnymi zásadami a fungovaním žalobcu, a zároveň v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky. 13. Prekročením maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme podľa integrovaného povolenia nedošlo k zvýšenému zásahu do životného prostredia. Uvedené podporuje skutočnosť, že v prípade, ak by došlo k aktualizácii integrovaného povolenia presne podľa návrhu žalobcu (uvedeného v žiadosti o odbornú pomoc), a teda k navýšeniu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme na počet 6 720 ks, nebolo by potrebné rozširovať súčasné kapacitné priestory prevádzky. Správne orgány oboch stupňov nemali za preukázané, že prekročením maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme došlo k zvýšenej záťaži na životné prostredie. Tento záver žalobcu vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom Inšpektorát uviedol, že „nie je možné vylúčiť, že prekročenie množstva ošípaných ustajnených v predvýkrme mohlo mať za následok negatívne vplyvy na životné prostredie, keďže sa zvýšila spotreba používaných surovín, krmív, liečiv ako aj produkcia hnojovice..“. Z tejto citovanej časti odôvodnenia jasne vyplýva, že Inšpektorát nemal za preukázané zvýšenie znečistenia životného prostredia. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nedošlo k naplneniu „obavy“ Inšpektorátu v zmysle citovaného záveru. 14. Žalobca tiež poukázal na dvojitú úpravu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme (integrované povolenie a nariadenie vlády). Tento vzniknutý stav porušuje základnú zásadu právnej istoty, nakoľko žalobcovi de facto ustanovuje dve rozdielne kvóty maximálnej možnej chovnej kapacity ošípaných v predvýkrme. Tento stav právnej neistoty, ktorý pramení z duálnej úpravy práv a povinností žalobcu, je z právneho hľadiska neudržateľný a neprípustný. 15. Závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí považoval žalobca za príliš formálne. Žalovaný a pred ním aj Inšpektorát čisto formalisticky posúdili skutočnosť o prekročení maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme v rámci prevádzky, pričom vôbec, resp. dostatočným spôsobom neprihliadli na všetky okolnosti prípadu. Žalobca si uvedomuje, že uložená pokuta je pokutou na dolnej hranici sadzby, no napriek tomu ju považoval za výrazne neprimeranú, najmä vzhľadom na to, že: i/ sa nedopustil porušenia maximálnych kapacít pre chov ošípaných v predvýkrme v zmysle nariadenia vlády; ii/ k prekročeniu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke došlo len v dôsledku chybného výpočtu projektanta, ktorý sa premietol do kvóty ustanovenej v integrovanom povolení; iii/ počas celého kontrolovaného obdobia ani raz nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných (v predvýkrme a výkrme) v prevádzke; iv/ prekročením maximálnej kapacity
pre chov ošípaných v predvýkrme nedošlo k dodatočnému zásahu do životného prostredia, čo vyplýva z kapacitných možností prevádzky, a zároveň aj zo samotných zistení správnych orgánov; v/ žalobca sa od počiatku snaží vzniknutú situáciu riešiť, a to najmä podaním žiadosti o odbornú pomoc; vi/ žalobca sa ocitol v právnej neistote z dôvodu dvojitej úpravy maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme (integrované povolenie a nariadenie vlády); vii/ správne orgány počas kontroly nezistili porušenie žiadnej ďalšej podmienky ustanovenej v integrovanom povolení; viii/ žalobca vykonáva činnosť v prevádzke zodpovedne, pri chove ošípaných používa najmodernejšie technológie a dodržiava všetky právne predpisy Slovenskej republiky. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2022 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú. 17. K námietke žalobcu o absencii odôvodnenia zníženia uloženej pokuty žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný výšku pokuty znížil z dôvodu, že Inšpekcia uložila pokutu za celé kontrolované obdobie, t. j. od 14.01.2018 do 12.01.2021, avšak správne konanie začalo až 16.04.2021. S prihliadnutím na § 37 ods. 9 zákona č. 39/2013 Z. z., konanie o uloženie pokuty možno začať do troch rokov odo dňa, v ktorom k porušeniu povinnosti došlo. K zníženiu na 17 000 eur dospel žalovaný správnou úvahou pri zohľadnení v napadnutom rozhodnutí uvedených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, a to najmä dlhodobé (od 16.04.2018 do 12.01.2021 s výnimkou 5/2018, 3 a 8/2019, 1 a 8/2020) porušovanie povinnosti žalobcu a výrazné prekračovanie projektovanej kapacity ošípaných v predvýkrme v priemere o cca 40 % každý mesiac od 16.04.2018 do 12.01.2021. 18. Pokiaľ ide o dôvod prekročenia celkovej maximálnej kapacity pre chod ošípaných žalobcom, žalovaný uviedol, že porušenie podmienok stanovených v integrovanom povolení z dôvodu chyby v projekte síce vysvetľuje dôvod, prečo došlo k protiprávnemu konaniu, avšak nezbavuje žalobcu zodpovednosti. Takýto liberačný dôvod by musel byť stanovený priamo v zákone č. 39/2013 Z. z. Ku skutočnosti, že žalobca sa nedopustil prekročenia maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť taktiež nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie zákona, avšak táto okolnosť bola zohľadnená vo výške pokuty. Taktiež skutočnosť, že nebola prekročená kapacita pre chov ošípaných v predvýkrme stanovená v citovanom nariadení vlády, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie, nakoľko správny delikt, pre ktorý mu bola uložená pokuta, spočíva vo vykonávaní činnosti v prevádzke v rozpore s vydaným integrovaným povolením a v udržiavaní prevádzky v rozpore s podmienkami určenými v povolení. 19. S vyjadrením žalobcu, že jeho protiprávne konanie nemalo vplyv na životné prostredie, žalovaný nesúhlasil, nakoľko už samotná skutočnosť, že žalobca konal v rozpore so zákonom č. 39/2013 Z. z., čím sa dopustil správneho deliktu, mala negatívny vplyv na životné prostredie. V konaní o vydanie integrovaného povolenia sa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. Z uvedeného vyplýva, že danými podmienkami stanovenými v integrovanom povolení sa chránia zložky životného prostredia tak, aby nedochádzalo k prenosu znečistenia z jednej zložky životného prostredia do inej (integrovaný princíp) a miera znečisťovania životného prostredia bola minimálne na požadovanej legislatívnej úrovni alebo lepšej. Žalobcovo konanie je protiprávne aj bez preukázania následkov na životné prostredie, nakoľko napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu vymedzeného zákonom č. 39/2013 Z. z. Žalovaný pripustil, že Inšpektorát použil formuláciu „nie je možné vylúčiť, že prekročenie množstva ošípaných ustajnených v predvýkrme mohlo mať za následok negatívne vplyvy na životné prostredie...“, pričom túto skutočnosť nemal za preukázanú. Avšak, z konania žalobcu spočívajúceho v prekročení projektovanej kapacity ošípaných v predvýkrme v priemere o cca 40 % každý mesiac od 16.04.2018 do 12.01.2021 s výnimkou mesiacov máj 2018, marec a august 2019 a mesiacov január a august 2020, je nepochybné, že toto konanie malo vyššie uvedené následky. IV. Replika žalobcu
20. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2022 zotrval na podanej žalobe a argumentoch v nej uvedených. 21. Poukázal na nejednotnosť správnej úvahy pri podobných prípadoch spočívajúcu vo výrazne odlišnej výške pokút uvádzajúc konkrétne príklady. Aj z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, a teda nepreskúmateľné. 22. K problematike kvót určených integrovaným povolením uviedol, že počty ošípaných v jednotlivých mesiacoch, ktoré sú zachytené vo výkaze z programu „cloudfarms“, sú počty ošípaných len za posledný deň toho ktorého kalendárneho mesiaca (teda počet ks ošípaných na prevádzke v posledný deň mesiaca). Z tohto dôvodu považoval žalobca za podstatné zamyslieť sa aj nad tým, či je zo strany žalovaného možné pokutovať subjekt za prekročenie projektovaných kapacít jednotlivých prevádzok, keď žalovaný (resp. Inšpektorát) reálne posudzuje len počty ks ošípaných na prevádzke za posledný deň toho ktorého kalendárneho mesiaca. 23. Žalovaný sa snažil relativizovať jasné a zreteľné závery Inšpektorátu, ktorý jasne uviedol, že nemal za preukázané dodatočné zaťaženie životného prostredia. Žalovaný postupoval príliš formalisticky, ak odvodzoval dodatočné zaťaženie životného prostredia len tým, že došlo k porušeniu jednej podmienky integrovaného povolenia. V. Duplika žalovaného 24. Žalovaný v duplike zo dňa 23.10.2023 naďalej zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a opätovne navrhol, aby ju správny súd zamietol. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/15/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/15/2022. 26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 09.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP. 27. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z., prevádzkovateľ je povinný vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku pod nepretržitým dohľadom. 30. Podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z., prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. 31. Podľa § 35 ods. 2 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z., ak inšpekcia zistí nedostatky, uloží pokutu za zistený správny delikt. 32. Podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z., inšpekcia uloží pokutu prevádzkovateľovi, ktorý vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b). 33. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z., za porušenie povinností podľa odseku 1 písm. e), f), j) až m), p), q), s) a t) inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 1 000 eur do 333 000 eur. 34. Nebolo sporným, že žalobca vo svojej prevádzke počas obdobia od 16.04.2018 do 12.01.2021 (s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august v roku 2019 a mesiacov január a august v roku 2020) prekročil projektovanú kapacitu 3 160 ks ošípaných v odchove (predvýkrme). Sporným bolo posúdenie otázky, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu za správny delikt uvedený v § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. a či žalovaný napadnutým rozhodnutím znížil žalobcovi pokutu v súlade so zákonom ako aj to, či toto zníženie dostatočne odôvodnil. 35. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak, ako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 36. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní. 37. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, a to jednak v napadnutom rozhodnutí tým, že nedodržal podmienku povolenia II.A.1.8. „Prevádzkovateľ nesmie prekročiť projektovanú kapacitu 3160 ks ošípaných v odchove (predvýkrm) a 12 800 ks ošípaných vo výkrme .“, a to tým, že počas obdobia (od 16.04.2018 do 12.01.2021) v prevádzke žalobcu dochádzalo k prekračovaniu projektovanej kapacity ošípaných v predvýkrme s výnimkou mesiaca máj v roku 2018, mesiacov marec a august v roku 2019, mesiacov január a august v roku 2020. Žalobca taktiež porušil povinnosti prevádzkovateľa uvedené v § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože nevykonával činnosť v prevádzke v súlade s vydaným integrovaným povolením a neudržiaval prevádzku pod nepretržitým dohľadom a taktiež porušil povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z. tým, že neudržiaval
prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení vydanom pre danú prevádzku. Vo veci konajúce orgány verejnej správy podľa názoru správneho súdu vymedzili predmetný správny delikt v súlade s platnou právnou úpravou i ustálenou judikatúrou spôsobom, ktorý ho činí nezameniteľným s iným správnym deliktom, a to miestom, časom a spôsobom jeho spáchania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 38. Správny súd s ohľadom na námietky žalobcu uvádza, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. je naplnená, ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo si neplní povinnosti podľa § 26 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z. z. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, keď nevykonával činnosť v prevádzke v súlade s vydaným integrovaným povolením, konkrétne v súlade s podmienkou II.A.1.8. integrovaného povolenia a neudržiaval prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení, čo bolo zistené Inšpektorátom ako prvostupňovým orgánom počas environmentálnej kontroly. 39. Uvedené povinnosti žalobca porušil tým, že prekročil projektovanú kapacitu prevádzky pre ošípané v odchove (predvýkrm) v období od 16.04.2018 do 12.01.2021 s výnimkou mesiacov máj v roku 2018, marec a august v roku 2019 a mesiacov január a august v roku 2020. Orgány verejnej správy zistili skutočný stav veci a na jeho základe bol vyvodený správny právny záver. Orgány verejnej správy v konaní dostatočným spôsobom preukázali, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z., keď v kontrolovanom období nesplnil povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z. z. 40. Argumentácia žalobcu uvedená v bode 15. tohto rozsudku, konkrétne argumentácia o tom, že (i/ sa nedopustil porušenia maximálnych kapacít pre chov ošípaných v predvýkrme v zmysle nariadenia vlády; ii/ k prekročeniu maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke došlo len v dôsledku chybného výpočtu projektanta, ktorý sa premietol do kvóty ustanovenej v integrovanom povolení; iii/ počas celého kontrolovaného obdobia ani raz nedošlo k prekročeniu celkovej maximálnej kapacity pre chov ošípaných v prevádzke), nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie zistenej povinnosti. Zodpovednosti za porušenie zistenej povinnosti žalobcu nezbavuje ani ďalší dôvod, ktorý uviedol, a to zjavná chyba vo výpočte projektanta, ktorá viedla k nesprávnemu údaju o maximálnej kapacite pre chov ošípaných v prevádzke, a ktorá sa následne premietla aj do maximálnej kapacity pre chov ošípaných podľa integrovaného povolenia. V predmetnej veci je potrebné akcentovať na to, že v rámci administratívneho konania bola vyvodzovaná voči žalobcovi administratívnoprávna zodpovednosť za spáchanie (iného) správneho deliktu, v rámci ktorého sa v zásade nevyžaduje zavinenie, ak osobitný zákon výslovne neustanovuje inak. Ide o objektívnu zodpovednosť. Skutočnosti uvádzané žalobcom na jeho obranu sa preto nemohli premietnuť do absencie jeho zavinenia s právne relevantným exkulpačným následkom. 41. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa uloženia sankcie a jej výšky, správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a pri stanovení sankcie a určení jej výšky vyhodnotil všetky potrebné kritériá v zmysle § 37 ods. 7 zákona č. 39/2013 Z. z. 42. Zákon č. 39/2013 Z. z. ustanovuje v § 37 skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečistenia môže dopustiť prevádzkovateľ a za ktoré mu hrozí sankcia. Následne skutkové podstaty správnych deliktov rozdeľuje do dvoch základných skupín z hľadiska výšky pokuty za porušenie povinností. Toto rozdelenie zohľadňuje mieru a závažnosť porušenia zákona a výšku spoločenského záujmu na vynútení splnenia porušenej povinnosti a mieru požiadavky na intenzite potrestania prevádzkovateľa, ktorý sa porušenia zákona dopustil. Správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. spadá do druhej skupiny, v ktorej sú zastúpené závažné porušenia zákona č. 39/2013 Z. z., ktorých podstata tkvie v tom, že prevádzkovateľ nekoná v súlade so zákonom pri technickej prevádzke, resp. pri vykonávaní činnosti v prevádzke. V tomto prípade je len prirodzený záujem štátu na intenzívnejšom potrestaní prevádzkovateľa, a práve preto v tejto skupine správnych deliktov zákon stanovuje ako sankciu pokutu od 1 000 eur do 333 000 eur. 43. Zákon č. 39/2013 Z. z. stanovuje niekoľko kritérií, na ktoré sa pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty prihliada. Ide o i/ závažnosť porušenia povinností, ii/ čas trvania protiprávneho stavu a iii/ vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky.
44. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vzal do úvahy, že sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú a preventívnu, ale súčasne aj represívnu, čo vyžaduje, aby táto bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Správny súd konštatuje, že pri uložení sankcie v zanedbateľnej výške je predpoklad, žeby táto nesplnila svoj účel. Pokuta plní preventívnu funkciu aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, pričom takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. Výška sankcie má byť stanovená tak, aby sa subjekt, ktorému sa sankcia ukladá, do budúcna vyvaroval porušenia zákonných povinností, ale nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. 45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, že pri stanovení výšky pokuty vychádzal zo skutočnosti, že žalobca ako prevádzkovateľ dlhodobo porušoval podmienku integrovaného povolenia výrazným prekračovaním projektovanej kapacity v predvýkrme, pričom dané kapacity špecifikoval Inšpektorát v tabuľke na 3. strane prvostupňového rozhodnutia. Uvedeným porušovaním žalobca maril primárny cieľ integrovaného povoľovania. Žalovaný taktiež prihliadol na dobu trvania protiprávneho stavu a znížením pokuty 20 000 eur uloženej prvostupňovým rozhodnutím reflektoval pochybenie Inšpektorátu ohľadom dĺžky protiprávneho stavu, keďže pokutu je s poukazom na § 37 ods. 9 zákona č. 39/2013 Z. z. možné uložiť len za obdobie troch rokov spätne od začatia konania o uložení pokuty. 46. V prejednávanej veci voľná úvaha, ktorou sa riadili vo veci konajúce správne orgány, sa neprieči zásadám logického myslenia a nevybočila z medzí a rámca stanoveného zákonom. Preto správny súd zohľadniac závažnosť zisteného porušenia právnych povinností rovnako, ako bolo špecifikované žalovaným v napadnutom rozhodnutí, považoval sankciu vo výške 17 000 eur, uloženú na dolnej hranici sankčného rozpätia (1 000 eur až 333 000 eur) za primeranú. 47. K návrhu žalobcu na moderovanie pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím správny súd uvádza, že v zmysle § 198 SSP sú možnosti správneho súdu moderovať výšku uloženej sankcie viazané na výsledky ním vykonaného dokazovania, návrh žalobcu a záver, že aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako zákonné, preskúmateľné a odôvodnené, vydané po náležitom zistení skutkového stavu a po zohľadnení námietok žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného nebol zákonný predpoklad na ingerenciu správneho súdu v podobe moderovania sankcie, uloženej na dolnej hranici sankčného rozpätia, stanovenej v ustanovení § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. 48. V neposlednom rade správny súd zdôrazňuje, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžk/43/2018 zo dňa 29.09.2018 konštatoval, že „...Je preto dôležité, aby správne súdy pristupovali k zrušovaniu rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu nedostatočného odôvodnenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ods. 1 písm. d) SSP len vo výnimočných prípadoch.“ S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v predmetnej veci nevzhliadol dôvod na prijatie záveru o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V danom prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania, napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom. 49. Námietku žalobcu, že prekročením maximálnej kapacity pre chov ošípaných v predvýkrme podľa integrovaného povolenia nedošlo k zvýšenému zásahu do životného prostredia, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Jedným z kritérií pre určenie výšky pokuty sú v zmysle § 37 ods. 7 zákona č. 39/2013 Z. z. aj vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo zdravie ľudí. Za takejto situácie je irelevantné tvrdenie žalobcu, že sa nenaplnili „obavy“ Inšpektorátu ohľadom negatívneho vplyvu na životné prostredie, keďže v danom prípade postačuje aj existencia hrozby, a to bez ohľadu na výsledok. Ide „len“ o jedno z troch kritérií, ktoré správne orgány zohľadnili pri ukladaní sankcie a správny súd nevzhliadol dôvody pre konštatovanie pochybenia v tomto smere.
50. Čo sa týka prípadov, na ktoré poukázal žalobca v replike (výrazne odlišné výšky pokút), správny súd poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011, v zmysle ktorého „Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc.“ Citovaný právny záver vyplýva z rozsudku Európskeho súdneho dvora (v súčasnosti Súdneho dvora Európskej únie) vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863). 51. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 52. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.