Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/2/2022 1022200047 24. 06. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200047.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E. - F., Česká republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A. zo dňa 14.05.2021 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) v zmysle § 65, § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“) bol žalobkyni od dátumu 22. novembra 2020 priznaná suma starobného dôchodku vo výške XXX,XX EUR mesačne, ktorá od 1. januára 2021 bola s poukazom na § 82 a § 293 dx ZSP zvýšená na XXX,XX EUR mesačne. Súčasne správny orgán prvého stupňa v druhom odseku rozhodnutia poukázal, že starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho poistenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 (ďalej aj ako „nariadenie č. 883/2004“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - A. podala odvolanie zo dňa 14.06.2021 a opätovné odvolanie zo dňa 06.09.2021. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že je občiankou Českej republiky, narodila sa za doby ČSSR v Českej republike, kde od svojho narodenia (22.10.1958) žila do 02.08.1987. Následne žila na území Slovenskej republiky od dátumu 03.08.1987 do 31.08.1994. Od 01.09.1994 až do súčasnosti opäť žije na území Českej republiky. Doby poistenia od 01.09.1973 do 31.07.1987 (celkovo 5 079 dní) žalobkyňa získala počas trvania ČSSR v Českej republike, od 01.08.1987 do 31.08.1994 (celkovo 2 585 dní) získala v Slovenskej republike a od 01.09.1994 do 21.12.2019 (celkovo 9 423 dní) získala žalobkyňa dobu poistenia opäť v Českej republike, čo predstavuje spolu súčet 16 908 dní, t.j. 46 rokov a 118 dní poistenia. Ku dňu rozdelenia ČSFR, t.j. ku 01.01.1993 žila a pracovala na území Slovenskej republiky u zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike. Žalobkyni Česká správa sociálního zabezpečení (ďalej aj ako „ČSSZ“) rozhodla na základe jej žiadosti o dôchodok rozhodnutím č. R-20.1.2020 – 428/586 022 0322 zo dňa 20.01.2020 priznala starobný dôchodok vo výške X.XXX Kč mesačne od 22.12.2019, zvýšený od januára 2020 na sumu XX.XXX Kč mesačne. Česká správa sociálního zabezpečení vo svojom rozhodnutí podľa žalobkyne uplatnila Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a v zmysle Článku
20 a doby zabezpečenia získané pred dňom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a považovala doby zabezpečenia získané v Slovenskej republike a takto ČSSZ urobila rozdelenie celkovej doby poistenia 16 908 dní na českú dobu 9 243 dní a dobu v cudzine (v Slovenskej republike) 7 665 dní. ČSSZ postupovala podľa ustanovení čl. 6 a čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia 883/2004, vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobkyni patrila, keby sa doby zabezpečenia započítavali podľa právnych predpisov Českej republiky a priznala dôchodok v sume zodpovedajúcej pomeru medzi dĺžkou doby zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky a celkovou dobou zabezpečenia podľa právnych predpisov ČR i SR, t. j. pomerom 9243/16908 (čl. 52 ods. 1 písm. b/). Správny orgán prvého stupňa pri výpočte výšky dôchodku žalobkyne okrem príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. postupoval podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 naradenia 883/2004. V rozhodnutí absentuje odvolanie sa na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, i keď pri určení poistenia za doby získané do dňa rozdelenia ČSFR správny orgán prvého stupňa zrejme postupoval v zmysle článku 20 Zmluvy. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na citáciu správneho orgánu prvého stupňa v napádanom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X - A. zo dňa 14.05.2021 s poukazom na čl. 52 ods. 4 nariadenia 883/2004, v ktorom uviedol: „Suma starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka.“ Poukázala na ďalšie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 14.05.2021, v odôvodnení ktorého bolo uvedené, že k 22.11.2020 žalobkyňa získala 16 908 dní dôchodkového poistenia. Predmetným rozhodnutím v zmysle § 82b ZSP jej od 22.11.2020 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Vo svojom odvolaní žalobkyňa poukazuje najmä na spôsob výpočtu Sociálnej poisťovne cez uplatnenie článku 52 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 883/2004, naproti tomu český orgán sociálneho zabezpečenia pri výpočte starobného dôchodku v rozhodnutí č. R-20.1.2020 - 428/586 022 0322 okrem iného použil článok 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 883/2004. Žalobkyňa má za to, že nie je možné, aby dva dotknuté členské štáty EÚ aplikovali jednej a tej istej osobe nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 rôznymi spôsobmi a žiada upraviť spôsob výpočtu s poukazom na výpočet ČSSZ. Zároveň žiada správny orgán o zohľadnenie celkovej doby poistenia, t. j. 16 908 dní, z toho v Českej republike 9 243 dní a v Slovenskej republike 7 665 dní, vypočítať teoretickú výšku jej dôchodku za celkovú dobu poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky, stanoviť výšku paušálnej dávky a následne vykonať porovnanie, či je nezávislá dávka rovnaká alebo je vyššia ako paušálna dávka a po vyhodnotení výsledkov buď odstúpiť od paušálneho výpočtu v zmysle článku 52 ods. 4 Nariadenia 883/2004 alebo určiť výšku dôchodku výpočtom cez článok 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia 883/2004. 3. Žalovaná (prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) na podklade doručeného odvolania žalobkyne vydala druhostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.11.2021, ktorým odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V ňom žalovaná uviedla, že v tejto veci bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A. zo dňa 14.05.2021, ďalej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A.. zo dňa 14.05.2021 bolo v zmysle § 82b ZSP rozhodnuté, že žalobkyni nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku s odôvodnením, že úhrnná suma dôchodkov je XXX,XX EUR mesačne (starobný dôchodok v sume XXX,XX EUR mesačne a z Českej republiky XXX,XX EUR mesačne) a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku XXX,XX EUR mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A.. Zo dňa 14.05.2021 bol žalobkyni ako účastníčke konania priznaný jednorazový doplatok ku starobnému dôchodku v sume X.XXX,XX EUR na základe § 293fg ZSP. K uplatneniu článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorá podľa mienky žalobkyne v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu nebola označená (absentovalo odvolanie na ňu i keď zrejme pri výpočte starobného dôchodku sa z nej vychádzalo), žalovaná uviedla, že i keď žalobkyňa mala trvalý pobyt ku dňu rozdelenia ČSFR na území Slovenska, jej zamestnávateľ k tomuto dátumu, t. j. ku 31.12.1992 sídlo na území Slovenskej republiky nemal a preto sa uplatňuje článok 20 ods. 2 dotknutej zmluvy. Inými slovami všetky doby zabezpečenia, ktoré boli získané do 31.12.1992 sú doby, ktoré je príslušná hodnotiť Sociálna poisťovňa ako príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike (ten zmluvný štát, na území ktorého mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom). Žalobkyňa podľa právnych predpisov SR získala 7 665
dní dôchodkového poistenia (21 rokov) a splnila podmienky pre priznanie starobného dôchodku iba z obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a preto nebolo potrebné prihliadnuť na dobu dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky. Žalovaná ozrejmila, že výpočet teoretickej dávky, s poukazom na vyššie uvedené, nie je potrebný. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 08.11.2021 ako aj rozhodnutiu zo dňa 14.05.2021 podala žalobkyňa žalobu zo dňa 12.01.2022. V nej sa z väčšej časti pridržala dôvodov uvedených v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Opätovne poukázala, na podľa jej mienky chybný výpočet Sociálnej poisťovne pri výpočte starobného dôchodku aplikáciou okrem iného čl. § 52 ods. 1 písm. a) a čl. 52 ods. 4 Nariadenia č. 833/2004 v zmysle ktorých žalovaná sčítala doby poistenia iba podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s dĺžkou 7 665 dní, t.j. 21 rokov dôchodkového poistenia. Česká správa sociálního zabezpečení ako príslušný správny orgán v Českej republike okrem domácich právnych predpisov sociálneho zabezpečenia použila pri výpočte aj čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia 883/2004 v znení Nariadenia 988/2009 a vypočítala paušálnu dávku najskôr výpočtom teoretickej výšky dôchodku (čl. 52 ods. 1 písm. b/ bod I. Nariadenia č. 883/2004), na ktorú by žalobkyňa mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, boli dosiahnuté podľa predpisov Českej republiky a následne ČSSZ na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb (9243/16908) stanovila výšku môjho dôchodku ako paušálnu dávku. Podotkla, že nie je možné, aby dva členské štáty EÚ aplikovali voči jednej a tej istej osobe nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 833/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 rôznymi spôsobmi. Žalobkyňa má za to, že Sociálna poisťovňa pri výpočte mala zohľadniť všetky doby poistenia, teda počet 16 908 dní v Českej republike a 9 243 dní v Slovenskej republike a podľa toho urobiť výpočty teoretickej výšky dôchodku za všetky doby poistenia v Slovenskej republike a stanoviť výšku paušálnej dávky pomerom doby dosiahnutej v Slovenskej republike vzhľadom ku celku. Poukázala na ustanovenie čl. 52 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 v znení Nariadenia č. 988/2009, v zmysle ktorého má osoba nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu. Rovnako ako vo svojom odvolaní tak aj v žalobe zo dňa 12.01.2022 uviedla, že v danom čase, keď sa delila ČSFR a dva samostatné štáty žila v Slovenskej republike a bola zamestnaná u zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike. Ako prílohy žalobkyňa doložila listiny a rozhodnutia, na ktoré sa odvolávala. III. Vyjadrenia žalovanej 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na skutočnosť, že ku dňu rozdeleniu spoločného štátu zamestnávateľ žalobkyne nemal sídlo na území Slovenskej republiky, žalovaná postupovala podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, v zmysle ktorého „ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.“ Žalobkyňa ku 31.12.1992 mala trvalý pobyt na území SR a teda všetky doby zabezpečenia, ktoré získala ku 31.12.1992 sú doby, ktoré je príslušná hodnotiť Sociálna poisťovňa ako inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike a teda čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nie je potrebné v rozhodnutí uvádzať. Na základe vyššie uvedeného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žalobkyňa získala 7 665 dní dôchodkového poistenia a boli splnené podmienky pre priznanie starobného dôchodku iba z obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR. Preto v rozhodnutí žalovaná ako správny orgán neprihliadala na dobu poistenia získaného podľa právnych predpisov Českej republiky, pretože na to nebolo potrebné prihliadnuť. Záverom uviedla, že výpočet teoretickej dávky vzhľadom na vyššie uvedené nie je potrebný. IV. Replika žalobkyne
6. V replike žalobkyňa poukázala na to, že nenapáda čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a tiež že doby poistenia predo dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby poistenia získané v Slovenskej republike, ale to, že žalovaná pri svojom výpočte nesčítala doby zabezpečenia získané tak v Slovenskej republike ako aj v Českej republike, nakoľko to určuje čl. 6 Nariadenia č. 883/2004. Žalobkyňa má za to, že v napádanom rozhodnutí správny orgán nevykonal výpočet teoretickej výšky a následne neurčil paušálnu dávku s poukazom na čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 883/2004, aby až po tomto porovnaní žalovaná mohla odstúpiť od paušálneho výpočtu. Ďalej poukázala, že žalovaná tak vo svojich rozhodnutiach ako aj vo vyjadrení k žalobe nezdôvodnila, prečo nemala povinnosť dodržať čl. 6 Nariadenia č. 883/2004 a vykonať výpočet teoretickej výšky a následne paušálnej dávky podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 883/2004 a následne porovnať jej výšky. Zároveň žalovaná pri určení doby poistenia 7 665 dní podľa právnych predpisov SR pri výpočte nepoukázala na žiadne konkrétne paragrafové znenie právneho predpisu. 7. Žalovaná na repliku žalobkyne nereagovala, nevyjadrila sa aj napriek riadne doručenej výzve súdu. 8. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 07.01.2025 pod č. k. BA-7Sa/2/2022-56 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania (žaloby) uvedením jasného, presného a zrozumiteľného žalobného návrhu podľa § 191 Správneho súdneho poriadku. Žalobkyňa bola zároveň poučená o možnosti zvoliť si advokáta, alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 9. Podaním doručením súdu dňa 10.02.2025 žalobkyňa doplnila svoj žalobný návrh, z ktorého vyplýva, že žalovaná ako správny orgán vo veci sociálneho zabezpečenia nesprávne aplikoval čl. 52 Nariadenia č. 883/2004, pretože žalovaná na základe čl. 52 ods. 1 písm. a) vypočítala len nezávislú dávku, ktorá je žalovanou považovaná za konečnú. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaná mala postupovať podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) obdobne ako v Českej republike ČSSZ, zahrnúť aj dobu poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky, vykonať porovnanie jednotlivých dávok, čím úplne odignorovala čl. 52 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 a čl. 52 ods. 4 si vysvetlila svojráznym spôsobom mimo znenia tohto článku. Pri vykonávaní výpočtu je potrebné postupovať podľa čl. 52 ods. 1, tak podľa písm. a) ako aj podľa písm. b), následne porovnať výšku nezávislej ku paušálnej dávke a až potom v závislosti od výšky pristúpiť ku prípadnému upusteniu od pomerného výpočtu. Žalovaná bez akýchkoľvek výpočtov a porovnania dospela k záveru, „že suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka“, čo nie je preukázané a žalovaná žiadne porovnanie neurobila. Jednotlivé odstavce čl. 52 Nariadenia č. 883/2004 na seba logicky nadväzujú, dopĺňajú sa, platia spoločne a dávajú zmysel spoločne vo svojom postupnom slede. Pokiaľ by dotknutý článok mal platiť tak, ako si to vykladá žalovaná, príslušný orgán sociálneho zabezpečenia by pri svojom výpočte mohol využiť len odseky 1 písm. a) alebo podľa písm. b) a nikdy by nebolo možné využiť odsekov 3 a 4, na čo by úplne stratili svoj význam. ČSSZ pri stanovení výpočtu dôchodku správne postupovala v súlade so znením článku 52 Nariadenia č. 833/2004, naproti tomu Sociálna poisťovňa využila len čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia č. 833/2004 a preto má žalobkyňa za to, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím došlo ku poškodeniu žalobkyne. Postupom Sociálnej poisťovne sa žalobkyňa cíti diskriminovaná a znevýhodnená, starobný dôchodok zo strany žalovanej mal byť priznaný pomerom vo výške 45,33 % (7 665 dní/16 908 dní) a to výpočtom z teoretickej dávky za celú dobu poistenia (16 908 dní), na ktorú by si mohla uplatňovať nárok, keby všetky doby poistenia sa posudzovali podľa slovenských právnych predpisov. 10. K doplneniu žaloby sa žalovaná nevyjadrila. V. Relevantná právna úprava 11. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal
zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 12. Podľa prílohy č. III. nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, sa ustanovenia čl. 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení naďalej uplatňujú bez ohľadu na čl. 6 nariadenia (EHS) č. 1408/71. 13. Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Českou a Slovenskou Republikou o sociálnom zabezpečení, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, považujú sa doby zabezpečenia pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 14. Podľa § 66 ods. 1 ZSP, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 15. Podľa § 82 ods. 1 ZSP, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bola s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP . 17. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 18. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa požiadala žalovanú o priznanie starobného dôchodku dňa 26.03.2021. Žalobkyni bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A. zo 14. mája 2021 priznaný starobný dôchodok podľa § 65, § 82 a § 293dx ZSP a čl. 52 ods. 1 písm. a/ Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení od 22. novembra 2020. 19. Nakoľko zamestnávateľ žalobkyne nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom sídlo na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, bolo potrebné postupovať podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy za čiarkou, teda doby zabezpečenia získané pred týmto dňom sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mala žalobkyňa trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Keďže žalobkyňa mala v rozhodnom čase trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, doby zabezpečenia žalobkyne získané do 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky a príslušný na ich hodnotenie je nositeľ sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky žalovaná.
20. Tunajší súd mal taktiež za preukázané, že žalobkyňa získala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu 7665 dní obdobia dôchodkového poistenia - 21 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Čím žalobkyňa splnila podmienky pre priznanie starobného dôchodku iba z obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a preto nebolo potrebné prihliadať na dobu dôchodkového poistenia, ktorú získala podľa právnych predpisov Českej republiky. Výpočet teoretickej dávky vzhľadom na uvedené nebol potrebný. 21. Čo sa týka námietky žalobkyne o tom, že v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie článku 20 Zmluvy, Správny súd v Bratislave uvádza, že nakoľko všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobkyňa získala do 01.01.1993 sú doby zabezpečenia, sa považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky, nebolo potrebné spomínaný článok v rozhodnutí uvádzať. 22. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).