Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/2/2022 1022200009 01. 08. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200009.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s. r. o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 247 959, proti žalovanému: Obec Limbach, so sídlom SNP 55, 900 91 Limbach, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. 1616/2021, č. j. 1644/2021, zo dňa 02.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Obce Limbach č. 1616/2021, č. j. 1644/2021, zo dňa 02.11.2021, a Obecného úradu Obce Limbach sp. zn. 1616/2021, zo dňa 05.10.2021 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi
priznáva
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie:
I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Obce Limbach (ďalej len „žalovaný“), č. 1616/2021, č. j. 1644/2021, zo dňa 02.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré vydala starostka žalovaného a ktorým žalovaný podľa § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) potvrdil rozhodnutie obecného úradu Obce Limbach (ďalej len „povinná osoba“) sp. zn. 1616/2021, zo dňa 05.10.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o čiastočnom odmietnutí poskytnutia informácií. II. Priebeh administratívneho konania 2. A. B. C. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) žiadosťou podľa zákona o slobode informácií zo dňa 25.09.2021 požiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácie k vkladu na katastrálnom úrade v Pezinku, vedenom pod značkou V1274/2021, ktoré bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 15.04.2021 a 05.05.2021 z dôvodu vytknutia nedostatkov podania obom účastníkom konania a určil im lehotu na odstránenie týchto nedostatkov. Požiadal povinnú osobu o sprístupnenie všetkých dokladov či dokumentov, ktoré boli zaslané alebo akýmkoľvek spôsobom doručené na Okresný úrad v Pezinku v rámci odstránenia nedostatkov, a to menovite, cit.: „nutnosť zošitia zmlúv podľa stanoviska NS SR, zn. 33/01, prejav vôle zmluvných strán nie je v súlade s ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, v súlade s ust. § 9 ods. 2, písm. b) z. č. 138/1991 Zb. v platnom znení vás žiadame o predloženie schválených podmienok verejnej obchodnej súťaže zo strany obce Limbach, obecného zastupiteľstva, žiadame predložiť v súlade s ust. § 9 a ods. 2 z. č. 138/1991 Zb. v platnom znení o zverejnení
zámeru obce Limbach predať svoj majetok, ktorý je predmetom podľa doručenej zmluvy formou verejnej obchodnej súťaže, žiadame predložiť zverejnenie VOS v regionálnej tlači podľa z. č. 138/1991 Zb. v platnom znení, žiadame oznámiť koľko bolo ponúk v akej výške prečo zvíťazila ponuka kupujúceho, nakoľko z predloženého výpisu uznesenia to nebolo zrejmé, súlade s usmernením GP SR a ÚGKK SR, ku konaniu prípade VOS je potrebné doložiť: a) uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorého obsahom sú aj schválené podmienky VOS podľa zákona o majetku obcí , b) doklad o výbere najvhodnejšieho návrhu podľa § 286 Obchodného zákonníka/napr. zápisnica o priebehu VOS, v ktorej vyhodnotiť celkový priebeh súťaže“ (ďalej len „žiadosť“). 3. Povinná osoba prvostupňovým rozhodnutím čiastočne odmietla poskytnúť niektoré požadované informácie, a to v časti, v ktorej boli žiadané informácie týkajúce sa verejnej obchodnej súťaže na odpredaj obecných pozemkov a ktoré boli predmetom katastrálneho konania vedeného Okresným úradom Pezinok. Podľa povinnej osoby žiadateľ bol sám členom výberovej komisie, zúčastnil sa na zasadnutiach výberovej komisie a tak požadované dokumenty z verejnej obchodnej súťaže by mal mať aj on osobne. Zároveň tieto predmetné dokumenty týkajúce sa verejnej obchodnej súťaže, ako aj kúpnopredajná zmluva, boli zverejnené na úradných tabuliach a sú zverejnené na internetovej stránke obce G. (§ 7 ods. 1 zákona o slobode informácií). 4. Žiadosti v časti dokumentov zaslaných obcou do katastrálneho konania povinná osoba nevyhovela a odkázala na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, pretože ide o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ktorá nedala písomný súhlas na ich poskytnutie. V katastrálnom konaní osoba podávajúca návrh na vklad do katastra bola súkromná fyzická osoba kupujúceho a nie obec F.. Požadované informácie z katastrálneho konania, ktoré nebolo a nie je vedené povinnou osobou ako správnym orgánom, nemá povinná osoba a má ich Okresný úrad Pezinok. Povinná osoba ako zmluvná strana kúpno-predajnej zmluvy originály dokumentov požadované konajúcim správnym orgánom a požadované kupujúcim k jeho doplneniu návrhu na vklad iba priamo doručila tejto osobe kupujúceho ako zmluvnej strane, ktorý ich doručil Okresnému úradu Pezinok, a tak povinnou osobou je Okresný úrad Pezinok a nie povinná osoba. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. 6. Uviedol, že to, že žiadateľ bol členom výberovej komisie nebolo dôvodom odmietnutia sprístupnenia informácií, ale bolo to konštatovanie faktu. 7. K tomu, že rozhodnutie nebolo doručené predpísaným zákonným spôsobom, uviedol, že ide o vymyslený účelový dôvod, pretože žiadosť neobsahovala požadovaný a navrhovaný spôsob sprístupnenia informácií, a tak zamestnanec povinnej osoby rozhodnutie zaslal elektronicky na emailovú adresu, avšak zároveň aj v písomnej podobe poštou. Tá však nebola do dátumu podania odvolania prevzatá z dôvodu nezastihnutia žiadateľa. 8. Povinná osoba správne odkázala na zverejnenú informáciu podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ako aj správne nevyhovela žiadosti podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona. 9. Dokumenty zaslané povinnou osobou kupujúcemu do jeho katastrálneho konania sú informáciami a písomnosťami osobnej povahy, ktoré sa dotýkajú súkromia fyzickej osoby, ktorá nedala písomný súhlas na ich poskytnutie. Povinná osoba nemôže zverejňovať súkromnú komunikáciu kupujúceho s povinnou osobou vrátane písomností osobnej povahy a informácií z tejto komunikácie dotýkajúcich sa súkromných záležitostí osobnej povahy a súkromia fyzickej osoby kupujúceho bez jeho súhlasu. 10. Správny bol aj odkaz na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, keď informácie z katastrálneho konania vedenom na Okresnom úrade Pezinok boli povinnej osobe odovzdané súkromnou osobou kupujúcim, ktorému povinnosť sprístupňovať informácie zákon o slobode informácií neukladá. 11. Žalovaný zopakoval, že informácie nemá on, ale Okresný úrad Pezinok, pričom povinná osoba ako zmluvná strana kúpno-predajnej zmluvy (ako predávajúci) originály dokumentov iba vyhotovil a priamo doručil fyzickej osobe kupujúcemu ako zmluvnej strane v rámci súkromnej komunikácie a ktorý ich následne doručil konajúcemu Okresnému úradu Pezinok v súvislosti s doplnením jeho návrhu na vklad.
12. Žalovaný odmieta, že by prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby nemalo zákonné náležitosti alebo že by bolo vraj zmätočné. Ide o účelový nepodložený argument, pričom o zmätočnosti možno skôr hovoriť v prípade žiadosti žiadateľa. III. Správna žaloba 13. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 03.01.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Zároveň navrhol priznať mu náhradu trov konania. 14. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť ministerstvu na nové konanie, a to z dôvodu ich nepreskúmateľnosti, z dôvodu, že nemajú zákonné náležitosti, sú zmätočné a sú v rozpore s § 3 ods. 1, § 7, 9 a 11 zákona o slobode informácií. 15. Žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené e-mailom. 16. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že súčasťou každého náležitého odôvodnenia je aj vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania ako poistka proti svojvôli moci. Odôvodnenie predstavuje to, ako starostlivo sa správny orgán vecou zaoberal, ako bola spravodlivosť v konkrétnom prípade vykonaná. V odôvodnení musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky, a preto musí obsahovať uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, konkrétnych úvah, ktorými sa správny orgán riadil a konkrétnych právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Absenciu riadneho odôvodnenia nemožno bagatelizovať tým, že ide o formálnu vadu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí len nekriticky stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a tieto len zopakoval. 17. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie nemá zákonné náležitosti. Vo výroku absentuje uvedenie konkrétneho ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo a v odôvodnení chýba citácia a výklad konkrétnych ustanovení právneho predpisu, ktoré boli aplikované a napokon v ňom chýba aj meno, priezvisko a funkcia oprávnenej osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Rozhodnutie je zmätočné, pretože z neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne informácie poskytnuté boli a ktoré informácie boli odmietnuté. 18. Ak sa rozhodnutie odvoláva na § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií tak nie je zrejmé, v akom informačnom systéme podľa osobitných predpisov sú žiadané informácie uchovávané. 19. Pokiaľ rozhodnutie odkazuje na § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, tak tieto informácie neboli poskytnuté najneskôr do piatich dní od podania žiadosti a tiež napadol aj to, že paušálny odkaz na webovú stránku povinnej osoby nemožno považovať za oznámenie údajov, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. 20. Žalobca nežiadal o poskytnutie informácií týkajúcich sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ale žiadal informácie týkajúce sa hospodárenia povinnej osoby s jej majetkom, a preto § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií je neaplikovateľný. Povinná osoba nemôže namietať, že požadované informácie nemá, pretože ide o informácie, ktoré musí obligatórne uchovávať, lebo sa týkajú výkonu jej právomoci a nakladania s majetkom. 21. Žalobca nežiadal sprístupnenie informácií o osobných údajoch fyzickej osoby, ale žiadal informácie týkajúce sa hospodárenia povinnej osoby s jej majetkom, ktorý má povahu verejného majetku. Za informácie osobnej povahy nemožno považovať schválené podmienky verejnej obchodnej súťaže zo strany povinnej osoby, oznámenie o zverejnení zámeru povinnej osoby predať svoj majetok, ktorý je predmetom zmluvy formou verejnej súťaže či zverejnenie verejnej obchodnej súťaže v regionálnej tlači alebo údaj o počte ponúk, v akej výške či prečo zvíťazila ponúka kupujúceho a podobne. 22. Vo vzťahu k § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií uviedol, že žalobca predsa nežiadal o sprístupnenie informácií, ktoré povinnej osobe poskytol kupujúci, ale žiadal informácie, ktoré vznikli z činnosti povinnej osoby pri výkone verejnej moci. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 02.04.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný vo vyjadrení navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť. 24. Podľa žalovaného každé jeho rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom označenie odôvodnenia bolo jasne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí hneď za výrokom rozhodnutia v zátvorke a pri napadnutom rozhodnutí dokonca aj formálne osobitne označené. Ak sa žalobcovi nepozdáva obsahová stránka odôvodnenia, ide o jeho subjektívny názor, pretože odôvodnenie na každom stupni po obsahovej stránke bolo riadne urobené s vysporiadaním sa s námietkami žalobcu. Ak žalobca žiadal o zaslanie informácií, ktoré žalovaný v rámci odstránenia nedostatkov zasielal okresnému úradu, tak žalovaný nedoručoval na Okresný úrad Pezinok žiadne dokumenty, keďže nebol navrhovateľom. 25. Vo výroku rozhodnutia je riadne citovaný § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. S prihliadnutím na materiálnu a formálnu publicitu všetkých právnych predpisov nie je potrebné pri uvedení konkrétneho čísla paragrafu konkrétneho zákona v odôvodnení rozhodnutia ešte vypisovať a citovať presne celé jeho obsahové znenie a robiť dokonca jeho výklad, zvlášť pri osobe žalobcu, ktorý je poslancom obecného zastupiteľstva, kde sa predpokladá prezumpcia znalostí práva na tomto úseku a dokonca sa mu ako verejnému činiteľovi zákonom o obecnom zriadení ukladá povinnosť prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie. Povinná osoba nie je oprávneným subjektom na robenie autentického či legálneho výkladu ustanovení zákona o slobode informácií. 26. Absenciu mena priezviska a funkcie oprávnenej osoby možno považovať za formálnu náležitosť rozhodnutia, ktorá nemá dopad na jeho zákonnosť. 27. V prvostupňovom rozhodnutí bolo jasne uvedené, v ktorej časti žiadosti sa vyhovuje. Keďže žiadosť nebola úplne jasná, nevyplývalo z nej, aký typ dokumentu, dokladov a informácií sa požaduje, tak povinná osoba to vyhodnotila tak, že sa žiadalo sprístupnenie dvoch typov dokumentov, a to doklady a dokumenty týkajúce sa verejnej obchodnej súťaže, ktoré boli zverejnené na úradných tabuliach a na internetovej stránke povinnej osoby a na ktoré povinná osoba odkázala podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií. Takýto odkaz plne postačuje, a to aj vzhľadom na žiadosť žalobcu, ktorá podľa názoru žalovaného, vykazuje znaky zneužitia práva. Veď práve on bol členom komisie na výber budúceho kupujúceho predávaných pozemkov. Druhý typ dokumentov boli dokumenty a doklady, ktoré podľa žalobcu mala povinná osoba zaslať Okresnému úradu Pezinok, no keďže povinná osoba neposlala žiadne dokumenty, nemal žalovaný čo konkrétne sprístupniť žalobcovi na základe takto ním sformulovanej žiadosti. 28. Zároveň povinná osoba upozornila žalobcu, že na základe súkromnej žiadosti kupujúceho a v rámci súkromnej komunikácie s ním boli kupujúcim požadované dokumenty, potvrdenia a informácie zaslané povinnou osobou priamo kupujúcemu ako súkromnej fyzickej osobe v ním začatom katastrálnom konaní, a preto je žalovaný toho názoru, že podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií ide o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby kupujúceho, kde patrí aj súkromná komunikácia ako písomnosti osobnej povahy kupujúceho ako zmluvnej strany s povinnou osobou. Tieto dokumenty obsahujú jeho osobné údaje. Informácie a osobné údaje fyzickej osoby kupujúceho sa stali súčasťou informačného systému a databáz Úradu geodézie, kartografie a katastra. 29. V konkrétnom katastrálnom konaní vedenom na Okresnom úrade Pezinok nemá povinná osoba postavenie konajúceho správneho orgánu, a preto nie je povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií. 30. S vyjadrením, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií týkajúcich sa hospodárenia povinnej osoby s jej majetkom, žalovaný nesúhlasí, pretože žalovaný žalobcovi vyhovel práve v tejto časti žiadosti týkajúcej sa poskytnutia informácií ohľadom hospodárenia. Tieto informácie boli povinne zverejnené. 31. To, že napadnuté rozhodnutia nemajú všetky zákonné náležitosti, považuje žalovaný za čisto účelový a vykonštruovaný dôvod. To, že absentuje citácia a výklad konkrétnych ustanovení právneho predpisu považuje žalovaný za účelový všeobecný argument. Výroková časť napadnutého rozhodnutia mala všetky zákonom predpísané náležitosti.
32. Žalobcom namietané porušenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií považuje žalovaný za nedôvodné, pretože nezhromažďoval takýto typ informácií a ani mu ich kupujúci neodovzdal. Povinná osoba získala informácie charakteru a v právnom režime § 9 zákona o slobode informácií. Zároveň uviedol, že na to, aby mohlo dôjsť k žalobcom namietanej fikcii udelenia súhlasu dotknutej osoby podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, tak sa tam vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok a tie splnené neboli. 33. Žalobca doručil k vyjadreniu žalovaného podanie z 09.05.2022 (ďalej len „replika“). 34. Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí sa nenachádzalo uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. To, že je žalobca poslancom obecného zastupiteľstva, nie je dôvodom na rezignáciu povinností uložených § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“ alebo „správny poriadok“). Žalobca nepožaduje abstraktný výklad zákona, ale logické a konzistentné vysvetlenie myšlienkových postupov žalovaného, aby vedel, prečo žalovaný rozhodol tak, ako rozhodol. Absencia mena a priezviska osoby, ktorá rozhodla, nie je absencia menej podstatnej formálnej náležitosti, ale na jej základe možno overiť napríklad to, či rozhodla osoba oprávnená vo veci rozhodovať alebo či nerozhodol zamestnanec, ktorý bol predpojatý. 35. Žalovaný podľa žalobcu nepoprel, že z výroku rozhodnutí nie je zrejmé, ktoré informácie boli poskytnuté a ktoré nie. Žalobca poukazuje na to, že mu neboli poskytnuté žiadne informácie. 36. Tvrdenia o zneužití práva považuje za absurdné. Dokumenty podľa žalobcu nemožno považovať za súčasť nejakej súkromnej komunikácie, ale ide o dokumenty, ktoré sa týkajú nakladania s verejným majetkom. Za súkromnú komunikáciu preto nemožno považovať ani komunikáciu týkajúcu sa predaja verejného majetku. Žalobca nežiadal osobné údaje kupujúceho, ale dokumenty obce týkajúce sa nakladania s majetkom. 37. Za úplne nepochopiteľné považuje to, ako žalovaný môže požadované dokumenty pochádzajúce z jeho činnosti, ako napríklad schválené podmienky verejnej obchodnej súťaže, subsumovať pod § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií a ako môže žalovaný tvrdiť, že ich získal v režime podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. 38. Žalobca uvádza, že žalovaný nesprístupnil informácie podľa § 7 zákona o slobode informácií, keďže požadované informácie nie sú a neboli prístupné na webovej stránke povinnej osoby. 39. Vo zvyšku žalobca zotrval na argumentácii poskytnutej už správnej žalobe. 40. Žalovaný sa k replike sa ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 43. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
44. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. 45. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 46. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 47. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia osobami ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 48. Podľa § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 49. Podľa § 3 ods. 4 SP správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 50. Podľa § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 51. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 52. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 53. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/2/2022 je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/2/2022 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave. 54. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 55. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.08.2025 (§137 ods. 4 SSP). VII. Právne hodnotenie správneho súdu 56. Primárnou podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je vada napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné, zmätočné, nemá zákonné náležitosti a v druhom slede, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď žiadané informácie nesprístupnil. 57. Na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, predloženého administratívneho spisu a súvisiaceho súdneho spisu dospel správny súd v medziach žalobných bodov k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 58. V prvom rade správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje základné materiálne a formálne náležitosti, ktoré na rozhodnutia kladie správny poriadok (§ 47 SP). Z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, čo je výrok rozhodnutia a čo je jeho odôvodnenie, keďže nikde neobsahuje jeho zreteľné odlíšenie; obe tieto súčasti rozhodnutia tak splývajú v jeden celok. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení tvrdil opak, že toto rozhodnutie označuje v zátvorke uvedené označenie odôvodnenie, tak uvedené nie je pravdou. Predložené prvostupňové rozhodnutie založené v administratívnom spise nič také neobsahuje. Túto vadu čiastočne zhojil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktoré už aspoň má štruktúru rozhodnutia, ale správnemu súdu ani z kombinácie týchto dvoch rozhodnutí (zásada jednotnosti správneho konania) nebolo zrejmé, čo bolo dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácie, či v ktorej časti boli žiadané informácie nesprístupnené. 59. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy tak absolútne nie je zrejmé, ktoré informácie boli žalobcovi sprístupnené a ktoré už nie (prvostupňové rozhodnutie je totiž označené ako rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie), o to viac, keď žalobca uvádza, že mu neboli sprístupnené žiadne informácie. Odkaz na webové sídlo obce www.obec-limbach.sk (§ 7 ods. 1 zákona o slobode informácií) tu nepostačuje z dvoch dôvodov. Na prvom mieste preto, lebo v prvostupňovom rozhodnutí identifikované dokumenty sa nezhodujú s tými, ktoré žiadal žalobca vo svojej žalobe, a na druhom mieste preto, lebo ide len o všeobecný odkaz na webové sídlo povinnej osoby. Takýto všeobecný odkaz podľa názoru správneho súdu už v dnešnej dobe nepostačuje. Správne orgány v súlade so zásadou súčinnosti a zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania (§ 3 ods. 2 a 3 SP) sú povinné odkázať na konkrétnu podstránku webového sídla, na ktorom sa žiadané informácie nachádzajú. Platí to o to viac, keď webové sídla povinných osôb majú množstvo podstránok, v ktorých sa musí žiadateľ „preklikávať“, aby napokon žiadanú informáciu našiel, čo sa podľa názoru správneho súdu prieči účelu zákona o slobode informácií. 60. V rámci vyjadrenia žalovaný uviedol, že jeho odôvodnenie bolo v súlade s kritériami kladenými na odôvodnenie podľa správneho poriadku. S týmto názorom sa nemožno stotožniť, keďže odôvodnenie neobsahovalo takmer žiadne úvahy, ktoré viedli správny orgán k tomu, že informáciu s odkazom na ochranu osobných údajov nesprístupnil. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je oprávnený poskytovať právny výklad právnych predpisov, správny súd pripomína žalovanému, že žalovaný v zmysle konštantnej judikatúry správnych súdov musí vo svojom odôvodnení, okrem iného, vymedziť správnu úvahu, ktorá ho viedla k určitému záveru (vymedzenému vo výroku), pričom len uvedenie textu právneho predpisu v uvedenom nepostačuje. Ostatne túto požiadavku vhodne vyjadril aj žalobca, keď konštatoval, že nepožadoval abstraktný výklad zákona, ale logické a konzistentné vysvetlenie myšlienkových postupov žalovaného, aby vedel, prečo žalovaný rozhodol tak, ako rozhodol.
61. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že požadované dokumenty si „rozdelil“ na dve kategórie, prvú sprístupnil odkazom podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií a druhú nesprístupnil podľa § 9 ods. 1 a 2 toho istého zákona, tak správny súd uvádza, že toto posúdenie nikde z prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia nevyplýva. 62. Správny súd sa na druhej strane stotožňuje so žalovaným potiaľ, pokiaľ tvrdil, že zo žiadosti mu nebolo zrejmé, čoho sa vlastne žalobca domáha. Iba z kontextu žiadosti vyplýva, že mu (zrejme) išlo napríklad o podmienky verejnej obchodnej súťaže zverejnené v regionálnej tlači, či uznesenie obecného zastupiteľstva (viac pozri bod 2 tohto odôvodnenia, časť písanú kurzívou). Pokiaľ však mali žalovaný a povinná osoba pochybnosti o obsahu žiadosti, mali využiť § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií a vyžadovať od žalobcu doplnenie žiadosti. 63. Rovnako tak pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je držiteľom žiadanej informácie, ale má vedomosť o tom, kto je jej držiteľom, potom správnemu súdu absolútne nie je zrejmé, prečo žalovaný žiadosť v tomto rozsahu nepostúpil príslušnému orgánu, ako mu to prikazuje § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií. 64. Napokon, pokiaľ ide o informácie, ktorými sú spomínané dokumenty ako napríklad podmienky verejnej obchodnej súťaže zverejnené v regionálnej tlači, či uznesenie obecného zastupiteľstva, nie je pri nich zrejmé, akou úvahou dospel žalovaný k tomu, že ide o dokumenty, ktoré spadajú pod ochranu osobnosti a osobných údajov (§ 9 zákona o slobode informácií). Správny súd nerozporuje, že uvedené môže nastať, ale nie je mu z odôvodnenia zrejmé, ako sa potom vyrovnal žalovaný s § 12 zákona o slobode informácií a s možným aspoň čiastočným zverejnením takejto informácie bez častí, ktoré sú osobnými údajmi, resp. ktoré podliehajú ochrane osobnosti. 65. Vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, nemohol správny súd pristúpiť k hodnoteniu druhého žalobného bodu, ktorý sa týkal nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože by išlo o predčasné posúdenie veci. 66. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Tento nedostatok identifikoval aj v prípade prvostupňového rozhodnutia, a preto podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP pristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a vráteniu veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 67. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Úlohou orgánov verejnej správy bude svoje rozhodnutie nanovo právne posúdiť a v nadväznosti na to ho presvedčivo a dostatočne odôvodniť. Správny súd však zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude, resp. či má byť tá-ktorá informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s aplikáciou právnych predpisov tak, ako to bolo uvedené v tomto rozsudku. 68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).