Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/344/2021 1021202016 12. 09. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202016.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: SPP – distribúcia, a. s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, zastúpený: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, a. s., advokátska kancelária, Städle 17, 9490 Lichtenštajnské kniežatstvo, reg. č. FL-0002.539-075-9 vykonávajúca činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 096 428, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 485489/2021 zo dňa 18.10.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 485489/2021 zo dňa 18.10.2021 a rozhodnutie mesta Svätý Jur č. 11225/1161/2021/Maj zo dňa 02.07.2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi
priznáva
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie:
I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), č. 485489/2021 zo dňa 18.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie mesta Svätý Jur (ďalej len „správca dane“) č. 11225/1161/2021/Maj zo dňa 02.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane daňovníkovi SPP – distribúcia, a. s. (ďalej len „daňovník“ alebo „žalobca“), podľa § 34a ods. 2 a § 35 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) a podľa § 6 ods. 8 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Svätý Jur č. 1/2020 o miestnej dani za užívanie verejného priestranstva (ďalej len „VZN 1/2020“) vyrubil daň za užívanie verejného priestranstva v sume 1.716,00 eur na obdobie od 18.05.2020 do 30.06.2020 na adrese povolenej rozkopávky: A., B., C. C., D. C. E. F., XXX XX A. G. (ďalej len „miesto rozkopávky“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Správca dane poukázal na žiadosť daňovníka o povolenie výkopových prác na verejnom priestranstve zo dňa 15.05.2020 na uliciach miesta rozkopávky v termíne od 18.05.2020 do 30.06.2020 s konečnou úpravou do 31.07.2020. Na tomto základe bolo vydané rozhodnutie č. 10259/189/2020/Maj zo dňa
09.06.2020 (povolenie na zvláštne užívanie pozemnej komunikácie) a v ktorom mu boli určené podmienky uvedenia miesta rozkopávky do pôvodného stavu. 3. Správca dane súčasne poukázal na to, že realizácia stavby „Rekonštrukcia plynovodov H. – A. G., I. X.A.“ bola povolená stavebným povolením zo dňa 30.04.2018, ktoré pozostávalo z rekonštrukcie plynovodov na ul. I., J., E. I., D., K., B., D., C. E. A., a mal preto za to, že daňovník nevykonával neodkladné opatrenia, a teda neodstraňoval poruchy podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), ale vykonával plánovanú rekonštrukciu spôsobom uloženia nových plynovodov, prípojok a dopojov, pričom na pôvodnom plynovode sa uskutočnil len odpoj. 4. Stavebné povolenie bolo daňovníkovi vydané 30.04.2018, no termín začatia vykonávania rozprávkových prác bol až 18.05.2020, z čoho vyplynulo, že rekonštrukcia plynovodov bola plánovaná, a teda nemohlo ísť o neodkladné vykonanie opatrení potrebných na zamedzenie škôd. Daňovník zároveň podal žiadosť o povolenie výkopových prác z dôvodu rekonštrukcie a nie žiadosť o určenie podmienok uvedenia komunikácie do pôvodného stavu, ktoré sa vypĺňa v prípade odstránenia poruchy. Žiadosť daňovníka zo dňa 20.04.2020 neobsahovala žiaden dokument predpokladaný § 7 ods. 6 všeobecným záväzným nariadením mesta Svätý Jur č. 5/2018 o vykonávaní vykopávkových prác na území mesta Svätý Jur (ďalej len „VZN 5/2018“) a neuviedol ani to, že malo ísť o poruchu vedenia (haváriu). 5. Správca dane tak dospel k záveru, že daňovník požiadal o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu plynovodov, a teda nešlo tu o odstraňovanie poruchy, havárie alebo vykonávanie údržby. 6. Na podklade odvolania podaného daňovníkom vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa stotožnil s právnym posúdením prvostupňového rozhodnutia. 7. Žalovaný sa v prvom rade stotožnil s výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky vo vzťahu k definícii pojmu porucha alebo havária verejných sietí a ktoré použil správca dane. Predmetné ministerstvo je tvorcom zákona o miestnych daniach a uviedlo, že haváriou možno štandardne chápať náhodnú a nepredvídateľnú poruchu napríklad technického zariadenia (pre tento prípad rozvodov a verejných sietí), ktorá môže vážne ohroziť obyvateľov, majetok, životné prostredie a podobne. Porucha znamená úplnú alebo čiastočnú stratu schopnosti prevádzky prvku či zariadenia, čím môže dôjsť tiež k ohrozeniu napríklad obyvateľov, či majetku. Obe tieto situácie vyžadujú bezodkladné riešenie. Naopak, plánovaná výmena rozvodov je situácia či riešenie, ktoré sa pripravuje dlhodobejšie a vyžaduje ďalšie potrebné povolenia a slúži práve na to, aby eliminovala vznik prípadných porúch alebo havárií. 8. Žalovaný sa stotožnil s výkladom ministerstva financií, a teda rekonštrukcie plynárenských zariadení nie je možné vysvetľovať ako skutočnosť, ktorá na rozdiel od havárie nemusí vyvolať potrebu okamžitého odstránenia nevyhovujúceho stavu, a ak daňovník odstraňoval poruchu na vedení dlhšie obdobie, nemá to vplyv na skutočnosť, že by táto činnosť mala patriť pod osobitné užívanie verejného priestranstva, za ktoré mu možno vyrubiť daň za užívanie verejného priestranstva, ale že porucha znamená úplnú alebo čiastočnú stratu schopnosti prevádzky prvku či zariadenia, čím môže dôjsť tiež k ohrozeniu, napríklad obyvateľov, majetku a ide najmä o náhodnú a nepredvídateľnú poruchu. 9. Predmet dane nie je podmienený vydaním povolenia podľa cestného zákona, ale ustanovením miest, ktoré sú verejnými priestranstvami a osobitných spôsobov ich užívania vo všeobecne záväznom nariadení, ktorým je VZN 1/2020. 10. Rozsudky správnych súdov, na ktoré poukázal daňovník, sú neaplikovateľné, pretože sú záväzné len voči účastníkom konania v konkrétne meritórnej veci. 11. Žalovaný tiež poukázal na to, že správca dane preveroval dôvod opravy plynovodov, ako aj dôvod obnovy plynovodov, čo preukázal vykonaným miestnym zisťovaním. Mal teda za preukázané, že daňovník plánoval rekonštrukciu a nešlo o lokálnu haváriu, resp. neodkladné odstránenie poruchy alebo havárie rozvodov na distribučných zariadeniach podľa § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach. Správca dane tak preukázal, že nedošlo k odstraňovaniu poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí, ale k osobitnému užívaniu verejného priestranstva na účely rekonštrukcie, čím vznikla daňová
povinnosť, pretože táto rekonštrukcia bola plánovaná. Správca dane tak vylúčil existenciu havarijného stavu, v ktorom by bol príslušný subjekt povinný urýchlene konať a odstrániť závadu, ako aj jej následky. III. Správna žaloba 12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 20.12.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 13. Žalobca poukázal na skutkový stav, pričom zdôraznil, že nešlo o rozširovanie distribučnej siete, ale o vykonanie nevyhnutných prác na odstránenie porúch na vedení. V žiadosti o vydanie stavebného povolenia a v technickej správe projektovej dokumentácie k nemu bolo výslovne uvedené, že rekonštrukcia plynárenských zariadení je realizovaná kvôli vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach, a teda nevyhnutnej opravy porúch na plynárenských zariadeniach. 14. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov v obdobných veciach, z ktorej vyplýva, že právne závery žalovaného a správcu dane sú nesprávne, pretože sú založené výlučne na časovom aspekte vydania stavebného a rozkopávkového povolenia. 15. Na rozdiel od havárie, oprava poruchy nemusí vyvolať potrebu okamžitého odstránenia nevyhovujúceho stavu. To, že žalobca odstraňoval poruchu dlhšie obdobie, nemá vplyv na skutočnosť, že v danom prípade išlo o opravu poruchy. Poukázal preto na dokument Technické podmienky žalobcu, z ktorého vyplýva, že porucha distribučnej siete znamená odchýlku od normálneho prevádzkového stavu, avšak nie je nevyhnutné, aby každá porucha ohrozila bezpečnosť a spoľahlivosť distribúcie zemného plynu v takom rozsahu, ktorý vedie k prerušeniu distribúcie a dodávky plynu koncovým odberateľom, ktorý je potrebné vykonať čo najskôr. V danom prípade poruchy nepredstavovali prerušenie distribúcie. Poukázal preto na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že porucha nemusí nevyhnutne priamo ohroziť bezpečnosť distribúcie plynu a tým pádom ani obyvateľov, majetok a životné prostredie. To, že realizácia opravy porúch bola v rámci stavebného konania označená ako rekonštrukcia plynovodov, nič nemení na fakte, že v danom prípade išlo o opravu poruchy. Lehoty nie sú upravené v Technických podmienkach žalobcu. K odstraňovaniu dochádza v závislosti od naliehavosti každého jednotlivého prípadu. To, že išlo o odstránenie poruchy, bolo uvedené napríklad v Technickej správe projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu. Ani miestne zisťovanie nespochybnilo únikovosť plynu. K týmto skutočnostiam sa žalovaný a ani správca dane nevyjadrili, čím porušili zásadu úplného zistenia skutkového stavu veci. 16. Výkon činnosti žalobcu je činnosťou vo verejnom záujme podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o energetike“). Udržiavanie distribučnej siete je podľa tohto zákona zákonnou povinnosťou žalobcu vykonávanou vo verejnom záujme. Z daného dôvodu pojem „osobitné užívanie verejného priestranstva“ treba s poukazom na poznámku pod čiarou k § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach vykladať s ohľadom na osobitné postavenie žalobcu, ktoré je upravené v zákone o energetike. Poukázal preto na rozsudok najvyššieho súdu, podľa ktorého rekonštrukčné práce na plynovodoch majú charakter verejnoprávny, nespadajú pod pojem osobitné užívanie verejného priestranstva, a preto nie je možné na žalobcu v súvislosti s touto činnosťou uplatňovať režim miestnych daní. Skutočnosť, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť, teda nič nemení na fakte, že pri rekonštrukcii plynovodov, koná zároveň vo verejnom záujme. 17. Podľa žalobcu predmetom dane za osobitné užívanie verejného priestranstva má byť umiestňovanie určitých hnuteľných vecí na verejné priestranstvá, nie však vykonávanie činnosti. 18. Výklad ministerstva financií k zákonu o miestnych daniach nepovažuje žalobca za smerodajný, pretože je v protiklade k výkladu pojmu porucha, ktorý uskutočnili krajský súd a najvyšší súd v obdobných súdnych konaniach. 19. Názor žalovaného, podľa ktorého požiadanie o stavebné povolenie, o povolenie zvláštneho užívania miestnej komunikácie na daný účel, ako aj zaplatenie správneho poplatku, vylučuje, že by malo ísť o odstraňovanie poruchy, je nesprávny, čo vyplýva z viacerých rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a najvyššieho súdu.
20. Výklad uvedený v napadnutom rozhodnutí nerešpektuje § 30 ods. 3 poslednú vetu zákona o miestnych daniach. Toto rozhodnutie je nezákonné a v rozpore so základnou zásadou daňového konania, a to zásadou zákonnosti a zároveň aj nerešpektuje zásadu zákazu diskriminácie. IV. Vyjadrenia účastníkov konania 21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.02.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). Vo vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. 22. Žalovaný poukázal na podanú žiadosť o povolenie výkopových prác z dôvodu rekonštrukcie plynovodov, ktorú žalobca podal na príslušnom tlačive mesta Svätý Jur a nie žiadosti o určenie podmienok uvedenia komunikácie do pôvodného stavu, čím presne uviedol, že pripravuje rekonštrukciu plynovodov a nie udalosť, ktorá nastala na vedení plynovodu ako porucha alebo havária. Je preukázané, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plánovanú rekonštrukciu, čo vyplynulo aj z miestneho zisťovania. Podľa žalovaného správca dane spochybnil únikovosť plynu. 23. Poukázal na § 11 ods. 2 písm. c) zákona o energetike, pričom, keďže žalobca žiadal o zverejnenie oznámenia verejnou vyhláškou a plánovaného začatia činnosti, je nesporné, že v danom prípade nešlo o poruchu alebo haváriu. Ak žalobca tvrdí, že na základe stavebného povolenia na rekonštrukciu plynovodu, ktoré bolo právoplatné dňa 13.06.2018, plánoval odstránenie poruchy, tak toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože žiadosť o povolenie výkopových prác je až zo dňa 14.05.2020. 24. Keďže cestný zákon a vykonávacia vyhláška k nemu upravujú zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, tak podľa názoru žalovaného, vzhľadom na rozdielnosť pojmov, je možné zvláštne užívanie stotožniť s osobitným užívaním verejného priestranstva a zaviesť takýto spôsob užívania verejného priestranstva vo všeobecne záväznom nariadení obce. 25. Vo vzťahu k technickým podmienkam žalobcu uviedol, že z nich vyplýva, že žalobca musí urýchlene obnoviť dodávku plynu, ak ide o haváriu alebo poruchu. Žalobca neuskutočnil žiadnu urýchlenú obnovu dodávky plynu z dôvodu poruchy – havárie na plynárenskom zariadení, ale iba zvažoval možnosť rekonštrukcie, ku ktorej pristúpil. Keďže je na zvážení žalobcu, či je potrebné vykonať rekonštrukciu, tak v danom prípade ide jednoznačne podľa predložených dokumentov a po zhodnotení technického stavu plynárenských zariadení na mieste rozkopávky o rekonštrukciu tak, ako je uvedené aj v stavebnom povolení. 26. Žalovaný považuje výklad ministerstva financií za správny. Žalobca nijako nepreukázal a nezdokladoval únikovosť plynu. 27. Predmetom dane nebola činnosť, ale umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb – plynového potrubia (hnuteľná vec). 28. Každá porucha má príčinu a pôvodcu, ktorého vieme určiť až pri zistení prvotnej poruchy a pri ustanovení podmienok jej vzniku. Ku každej poruche prislúchajú nápravné opatrenia. Žalovaný je toho názoru, že tu nešlo o lokálnu haváriu, resp. poruchu, ako je definovaná v § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach. Nešlo ani o bezodkladné odstránenie poruchy, ako to uvádza žalobca. Žalovaný má za preukázané, že išlo o plánovanú rekonštrukciu a nie o odstránenie poruchy alebo havárie. Rozsah užívania verejného priestranstva bol zadefinovaný žalobcom už v žiadosti o povolenie na zvláštne užívanie – rozkopávkové práce, z dôvodu nevyhnutného priestoru na stavbu – uloženie zariadenia. V danom prípade nedošlo k havárii a ani k poruche na rozvodoch a verejných sieťach, čo by musel žalobca riešiť v rámci bezpečnosti obyvateľov okamžite a bezodkladne, ale zabezpečoval výmenu plynovodov, čím, samozrejme, zabezpečoval aj zabráneniu úniku plynu a tým aj vzniku poruchy alebo havárie. 29. Žalobca k vyjadreniu zaslal podanie z 19.09.2023 (ďalej len „replika“). Uviedol, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí neodvoláva na miestne zisťovanie a záznamy z neho, a teda svoje rozhodnutie stavia na iných skutkových základoch a právnom posúdení. Zemný plyn, jeho charakteristika, zloženie, ako aj následky únikovosti plynu si z dôvodu hlbších poznatkov vyžadujú viac, ako len miestne zisťovanie zamestnancom správcu dane.
30. Pokiaľ ide o dĺžku vykonávania rozkopávkových prác, žalovaný úplne ignoruje ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov. 31. Jazykovým výkladom bodu 8.2 Technických podmienok žalobcu je možné dospieť k záveru, že môže nastať aj havária alebo porucha na plynárenskom zariadení, ktorá nespôsobí prerušenie distribúcie, a preto nie je nevyhnutné rýchle obnovenie distribúcie zemného plynu. 32. K neprípustnosti izolovaného výkladu § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach uviedol, že systematickým výkladom je nevyhnutné dôjsť k záveru, že pod pojem poruchy možno jednoznačne zahrnúť aj prípad nevyžadujúci si bezodkladné riešenie, avšak odstraňujúci zistenú poruchu. 33. Žalobca napokon zdôraznil rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2018, kde: „kasačný súd konštatuje, že v danom prípade treba pojem ‚porucha‘ vykladať širším spôsobom a nie ho zúžiť len na pojem ‚havárie‘, ktorú je možné považovať za mimoriadnu udalosť, ktorá je časovo ťažko predvídateľná“. Zároveň poukázal aj na ďalšie rozhodnutie tohto súdu, a to sp. zn. 3Sfk/44/2021. 34. Žalovaný sa ďalej nevyjadril. 35. Podaním zo dňa 25.06.2025 poukázal žalobca na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/337/2021 zo dňa 30.04.2025 vydaný v obdobnej veci. Žalovaný sa k tomuto podaniu nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 36. Podľa § 30 ods. 1 zákona o miestnych daniach predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. 37. Podľa § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. 38. Podľa § 2 ods. 1 VZN 1/2020 predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. 39. Podľa § 2 ods. 2 VZN 1/2020 osobitných užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, rozprávkových prác, predajného zariadenia, vonkajšieho sedenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky a podobne. 40. Podľa § 4 ods. 5 VZN 1/2020 daň za užívanie verejného priestranstva sa platí za osobitné užívanie verejného priestranstva, ktorým sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie skládky stavebného materiálu, stavebného zariadenia, pričom skládky stavebného odpadu a zeminy max. 7 dní, skládky hnoja, paliva a pod. max. 3 dni, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie veľkokapacitného kontajnera. Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. VI. Pojednávanie 41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/344/2021 je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/344/2021 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave. 42. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 43. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 12.09.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. VII. Právne posúdenie správnym súdom 44. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane a žalovaný vyrubili žalobcovi miestnu daň za užívanie verejného priestranstva na adrese miesta rozkopávky, a to vo výške 1.716,00 eur. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov preskúmať, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o miestnych daniach a či príslušné ustanovenia spomenutého zákona správne aplikovali. 45. Správny súd ustálil, že na posúdenie v predmetnej veci treba vyložiť, čo sa rozumie tým, že osobitným užívaním na účely zákona o miestnych daniach nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí (uvedené upravuje zákon o miestnych daniach, ako aj VZN 1/2020). 46. V danej súvislosti správny súd odkazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý opakovane judikoval, že pojem „porucha“ treba vykladať širším spôsobom a nie ho zúžiť len na pojem „havárie“, ktorú je možné považovať za časovo ťažko predvídateľnú mimoriadnu udalosť. „Poruchou“ možno chápať prerušenie funkcie alebo plynulej prevádzky. Ide o typ rizika. Ide o tzv. odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchám je možné predchádzať prostredníctvom preventívnych opatrení (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 08.07.2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/44/2021 zo dňa 30.11.2022). Kasačný súd zároveň judikoval, že „správne orgány musia v súvislosti s odstraňovaním porúch či havárie rozvodov a verejných sietí vždy zvážiť či nie je možné aplikovať § 30 ods. 3 veta druhá zákona o miestnych daniach, a to bez zreteľa na skutočnosť, či žalobca zaplatil alebo nezaplatil príslušný správny poplatok. Táto skutočnosť sama o sebe je právne irelevantná a nemôže znamenať, že žalobca automaticky podlieha vyrubovaciemu režimu v oblasti miestnych daní“ (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 08.07.2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/44/2021 zo dňa 30.11.2022). 47. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak možno uzavrieť, že ak je určitá oprava, resp. rekonštrukcia rozvodov a verejných sietí dlhodobejšie plánová, samo osebe to neznamená, že nejde o odstránenie poruchy, resp. havárie a zároveň je irelevantné, či vo vzťahu k oprave, resp. rekonštrukcii rozvodov a verejných sietí, bol alebo nebol zaplatený príslušný správny poplatok. Nemožno sa tak stotožniť s argumentáciou o tom, že ak žalobca uhradí správny poplatok a požiada o stavebné povolenie (k čomu viedli aj myšlienkové pochody správcu dane a žalovaného), išlo z jeho strany o plánovanú rekonštrukciu. V danom prípade žalobcovi stavebný zákon uložil povinnosť požiadať o príslušné stavebné povolenie (v predmetnom prípade stavebné povolenie na rekonštrukciu plynovodu zo dňa 30.04.2018, právoplatné dňa 13.06.2018). Tieto skutočnosti automaticky nezakladajú povinnosť platenia miestnych daní podľa zákona o miestnych daniach a túto povinnosť nemožno z toho dôvodu ani odvodzovať. Zároveň ani skutočnosť, že žalobca požiadal o povolenie výkopových prác zo
dňa 15.05.2020 nezakladá automaticky povinnosť platenia miestnych daní (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/13/2018 zo dňa 22.11.2018). 48. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí kasačného súdu, činnosť spočívajúca v oprave verejných sietí nemusí byť nevyhnutne bezprostredná a okamžitá (ako v prípade havárie), ale môže byť aj pripravovaná a plánovaná a stále pritom môže spĺňať definíciu „odstraňovania poruchy“ na účely § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach. Ak by sme zúžili pojem „odstraňovanie poruchy“ len na bezprostrednú a okamžitú činnosť, ktorá je typická práve pre odstraňovanie havárie, potom by rozlišovanie pojmov „porucha“ a „havária“ v danom ustanovení zákona stratilo svoje opodstatnenie. Správny súd konštatuje, že aj havarijný stav rozvodov a verejných sietí tak, ako to vychádza aj z administratívneho spisu (pričom tento havarijný stav nebol v rámci administratívneho konania spochybnený), možno za určitých okolností považovať v intenciách citovaných rozhodnutí za odchýlku od normálneho prevádzkového stavu, a teda za poruchu rozvodov a verejných sietí, pričom nemusí dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu ľudí a majetku ako v prípade havárie, ktorá by si vyžadovala potrebu okamžitého odstránenia. 49. Správny súd mal v preskúmavanej veci za to, že v danom prípade mal žalobca zo svojej činnosti za preukázané, že bola potrebná rekonštrukcia plynárenských zariadení z dôvodu vyskytujúcej sa poruchy, ktorá spočívala v únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach, a teda z dôvodu potreby opravy porúch na týchto zariadeniach požiadal žalobca o stavebné povolenie. V danom prípade bolo vydané stavebné povolenie č. j. Výst/9668/580/2018-Pro zo dňa 30.04.2018, a to na realizáciu stavby: „Rekonštrukcia plynovodov H. G., I., X.A.“ na ulici: I., J., E. I., D., B., D., C. a A.“. V bode 12 tohto stavebného povolenia (v časti podmienok na uskutočnenie stavby) je priamo konštatované: „stavba rieši rekonštrukciu plynovodov a pripojovacích plynovodov vo Svätom Jure. Rekonštrukcia plynárenských zariadení je vyvolaná častým výskytom porúch z dôvodu korózie potrubného materiálu v dôsledku veku potrubia. Po posúdení technického stavu a vzhľadom na bezpečnosť premávky je plynárenské zariadenie nutné rekonštruovať.“ V danom prípade tak bolo stavebné povolenie vydané na nevyhnutné práce, resp. opravy, ktoré boli potrebné na odstránenie porúch na existujúcich plynárenských zariadeniach a nepredstavovali rozšírenie objemu podnikateľských aktivít žalobcu. 50. Mesto Svätý Jur v odôvodnení stavebného povolenia konštatovalo, že stavebník realizuje rekonštrukciu existujúcej plynovodnej siete, ktorej je prevádzkovateľom. Obnova sa navrhuje na časti plynárenských zariadení, ktoré tvoria s pôvodnými časťami plynovodu jeden stavebno-technický a prevádzkový celok. Obnovou časti plynárenských zariadení nedôjde k zmene pôvodnej plynofikácie z hľadiska účelu jej užívania a nedôjde k zväčšeniu už existujúcich obmedzení vlastníkov pozemkov. Nastane len zmena v zlepšení technických parametrov plynofikácie. 51. V stavebnom povolení v bode 14 bola zároveň uložená podmienka, podľa ktorej je stavebník (žalobca) pred začiatkom stavby povinný požiadať mesto Svätý Jur o povolenie na zvláštne užívanie komunikácií, čoho následkom bola žiadosť o povolenie výkopových prác zo dňa 15.05.2020, ku ktorej Mesto Svätý Jur následne vydalo rozhodnutie č. 10259/189/2020/Maj zo dňa 09.06.2020, ktorým bolo povolené zvláštne užívanie pozemnej komunikácie. 52. Na podklade vyššie uvedených okolností tak správny súd dospel k záveru, že žalobca vykonal rekonštrukciu plynovodov z dôvodu porúch, a teda išlo o odchýlku od normálneho prevádzkového stavu, čo možno s odkazom na ustálenú súdnu prax subsumovať pod poruchu na účely § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach. 53. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Orgány verejnej správy nesprávne podriadili skutkový stav pod právnu normu, pričom v ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy postupovať v súlade s právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku, dostatočne vyhodnotiť zistený skutkový stav a tento podriadiť pod správnu právnu normu a túto správne aplikovať. Správny súd zároveň apeluje na orgány finančnej správy k rešpektovaniu záverov kasačného súdu, ktorý opakovane judikoval výklad § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach, ktoré orgány finančnej správy nerešpektovali. 54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).