Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/334/2021 1021201966 15. 07. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201966.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Caffetering.sk s.r.o., so sídlom Grösslingova 6, 811 01 Bratislava, IČO: 44 805 691, právne zastúpený: Mgr. Andrea Ondriašová, advokátka, so sídlom Námestie hraničiarov 18, 851 03 Bratislava, IČO: 42 174 881, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, IČO: 00 607 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. LP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Hliadka Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Expozitúry Bratislava I (ďalej len „mestská polícia“) spísala dňa 13.03.2020 služobný záznam (ďalej len „služobný záznam mestskej polície zo dňa 13.03.2020“), v ktorom konštatovala, že dňa 13.03.2020 v čase o 23:45 počas hliadkovej činnosti vykonala súčinnostnú kontrolu s príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky v mestskej časti Staré Mesto, Bratislava. Počas kontroly vykonanej na adrese Grösslingova 6 v kaviarni „Mayor Café & Cocktail bar“ (ďalej len „predmetná kaviareň“) bolo zistené, že táto kaviareň bola otvorená. V predmetnej kaviarni sa v čase kontroly nachádzali cca 4 zákazníci, ktorí konzumovali rôzne nápoje. Dvere predmetnej kaviarne boli otvorené a vychádzala z nej hudba. Hliadka mestskej polície sa skontaktovala so zodpovednou osobou, a to A. B., a vysvetlila mu, že svojím konaním nerešpektuje v služobnom zázname uvedené nariadenie vlády Slovenskej republiky. Predmetná kaviareň totiž musela byť v zmysle uvedeného nariadenia vlády Slovenskej republiky zatvorená. Po výzve hliadky mestskej polície na okamžité uzavretie predmetnej kaviarne menovaná osoba túto kaviareň uzatvorila. 2. Mestská polícia svoje zistenia uvedené v jej služobnom zázname zo dňa 13.03.2020 predložila Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (ďalej len „regionálny úrad verejného zdravotníctva“) listom zo dňa 17.03.2020. 3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva listom č. HV/6376/2020 zo dňa 14.04.2020 oznámil žalobcovi začatie administratívneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt konštatujúc, že hliadkou mestskej polície bola dňa 13.03.2020 vykonaná ohliadka priestorov predmetnej kaviarne.
Pri tejto ohliadke bolo zistené, že žalobca ako prevádzkovateľ predmetnej kaviarne prevádzkoval toto zariadenie, a to v rozpore s opatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020. Podľa predmetného opatrenia sa s účinnosťou od 13.03.2020 (okrem iného) zakazovalo právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom prevádzkovať prevádzky verejného stravovania podľa § 26 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“), ktorými boli cukrárne, bistrá, kaviarne, bary a podobné zariadenia verejného stravovania, a to s výnimkou reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením. Keďže žalobca dňa 13.03.2020 prevádzkoval priestory predmetnej kaviarne v rozpore s opatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020, dopustil sa správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia. Regionálny úrad verejného zdravotníctva preto oznámil žalobcovi, že začína administratívne konanie vo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt. Regionálny úrad verejného zdravotníctva zároveň vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia písomne vyjadril vo veci a aby prípadne predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. 4. V nadväznosti na oznámenie o začatí vyššie uvedeného administratívneho konania žalobca predložil regionálnemu úradu verejného zdravotníctva podanie, v ktorom konštatoval, že dňa 13.03.2020 bola predmetná kaviareň zatvorená. Vo večerných hodinách bola vykonaná kontrola mestskej polície v priestoroch predmetnej kaviarne, v ktorej sa v tom čase nachádzali konateľ žalobcu, ďalej C. D., ktorý pomáhal so servisom kávovaru, a tiež zamestnankyňa B. E.. Konateľ žalobcu mestskej polícii vysvetlil, že predmetná kaviareň je zatvorená, a že prítomné osoby vykonávajú inventúru a pripravujú podnik na dlhodobé zatvorenie (vypínanie a umývanie chladničiek, sťahovanie sortimentu podliehajúceho skaze, upratovanie a pod.). Konateľ žalobcu mestskej polícii ďalej vysvetlil, že predmetná kaviareň bola určená pre fajčiarov a keďže prítomné osoby fajčili, otvorili dvere predmetnej kaviarne z dôvodu vyvetrania zafajčeného vzduchu. Predmetná kaviareň v žiadnom prípade nebola otvorená pre verejnosť. Tieto skutočnosti v prípade potreby mohli potvrdiť aj svedkovia. 5. V nadväznosti na písomné vyjadrenie žalobcu vo veci vyššie uvedeného administratívneho konania požiadal regionálny úrad verejného zdravotníctva mestskú políciu o vyjadrenie k tvrdeniam žalobcu. Na túto žiadosť reagovala mestská polícia vyjadrením zo dňa 06.01.2021 (ďalej len „vyjadrenie mestskej polície zo dňa 06.01.2021“), v ktorom zotrvala na skutočnostiach uvedených v jej služobnom zázname zo dňa 13.03.2020. 6. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutím č. HV/971/2021 zo dňa 18.02.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia pokutu vo výške 300,00 eur za správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, zistený dňa 13.03.2020 o 23:45 hod. pri výkone kontroly dodržiavania opatrení vydaných žalovaným za účelom zamedzenia šírenia prenosného ochorenia COVID-19 príslušníkmi mestskej polície. Skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia žalobca naplnil tým, že dňa 13.03.2020 o 23:45 prevádzkoval priestory predmetnej kaviarne, v ktorej sa podávali iba nápoje a nejednalo sa o reštauráciu alebo stánok s rýchlym občerstvením, a tým nesplnil opatrenie žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020 nariadené podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že k porušeniu opatrenia žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020 v čase výkonu kontroly dňa 13.03.2020 o 23:45 nepochybne došlo, keď žalobca nenamietal skutočnosť, že v predmetnej kaviarni v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomné určité osoby. Žalobca pritom žiadnym relevantným dôkazom počas celého konania nepreukázal, že počas kontroly vykonanej mestskou políciou sa v predmetnej kaviarni nenachádzali zákazníci, ale jeho zamestnanci. Naopak, príslušníci mestskej polície jednoznačne zdokumentovali vo svojom služobnom zázname, že v predmetnej kaviarni sa v čase vykonanej kontroly nachádzali cca 4 zákazníci pri rôznych stoloch, ktorí konzumovali rôzne nápoje, vo vnútri predmetnej kaviarne hrala reprodukovaná hudobná produkcia, ktorá cez otvorené dvere bola počuť aj na verejnom priestranstve. Počas kontroly vykonanej mestskou políciou nič nenasvedčovalo tomu, že by malo prebiehať pracovné stretnutie. V danom prípade nebolo možné posúdiť zdravotný stav osôb nachádzajúcich sa v predmetnej kaviarni, stav ich imunity, vek, rizikové faktory a ani cestovateľskú anamnézu. Z tohto dôvodu existovalo vysoké riziko, že mohlo dôjsť k ďalšiemu šíreniu ochorenia COVID-19.
7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, sa nestal. Skutočnosť otvorených vchodových dverí z dôvodu vetrania žiadnym spôsobom nepreukazovala to, že by predmetná kaviareň bola otvorená pre verejnosť. V predmetnej kaviarni sa nachádzal len personál (B. E.), konateľ žalobcu (A. B.) a pracovník vykonávajúci servis kávovaru (C. D.). Do predmetnej kaviarne nebol vpustený žiadny zákazník, ktorý by čokoľvek konzumoval. Nebolo pravdou, že sa v priestoroch predmetnej kaviarne nachádzali ľudia pri viacerých stoloch. Pravdou nebolo ani to, že by hudba rušila akékoľvek osoby. Príslušníci mestskej polície žiadnym spôsobom neskontrolovali prítomné osoby (prípadne ich občianske preukazy), čo bolo spôsobené ich nedôslednosťou, keďže práve takáto kontrola zúčastnených svedkov a ich uvedenie do zápisu (spisu) by preukazovalo tvrdenia žalobcu. Žalobca napokon v odvolaní navrhol, aby boli ako svedkovia vypočutí C. D., B. E. a F. A.. 8. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. LP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že žalobca bol povinný predmetnú kaviareň s účinnosťou od 13.03.2020 zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť k žiadnemu spochybneniu jej uzatvorenia, resp. neprevádzkovania. Z listu regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorým bolo odvolanie žalobcu postúpené žalovanému, vyplývalo, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom počas celého konania relevantne nepreukázal, že počas kontroly vykonanej mestskou políciou sa v predmetnej kaviarni nenachádzali zákazníci, ale jeho zamestnanci. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko mestskej polície a konštatoval, že orgány verejného zdravotníctva neboli oprávnené spochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, v danom prípade mestskej polície. II. Žaloba 9. Žalobou zo dňa 10.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.12.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie orgánov verejného zdravotníctva“), zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania. 10. Dôležitou garanciou pre osobu obvinenú zo spáchania správneho deliktu je jej právo na spravodlivý proces pred orgánom verejnej moci, pričom týmto orgánom nie je len súd, ale sú ním aj orgán verejnej správy a úradné osoby, ktoré uskutočňujú výkon verejnej správy v mene tohto orgánu. Základné právo na spravodlivý proces vo verejnej správe na Slovensku garantované v čl. 36 ods. 1 a ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky vyjadruje právo každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby na taký právny stav, keď zákonná úprava zakotvuje procedurálny postup orgánu verejnej moci, v rámci ktorého sa rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Ide o súčasť tzv. pozitívneho záväzku štátu – a to aj v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. 11. V predmetnom administratívnom konaní boli procesným postupom žalovaného a regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej spolu len „orgány verejného zdravotníctva“) ako orgánov verejnej správy porušené základné zásady správneho trestania a ukladania sankcií za správny delikt, čo viedlo k porušeniu procesných práv žalobcu a následne k vydaniu nezákonných rozhodnutí a k nezákonnému uloženiu sankcie žalobcovi. 12. K porušeniu práva na spravodlivé konanie pred orgánmi verejného zdravotníctva došlo tým, že tie nijakým spôsobom nepreukázali, že došlo k spáchaniu predmetného správneho deliktu. V administratívnom konaní orgány verejného zdravotníctva nevyprodukovali žiadne dôkazy o porušení zákazu nariadeného opatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020 zo strany žalobcu. Závery orgánov verejného zdravotníctva sa opierali výlučne o nepodložené a nepreukázané tvrdenia príslušníkov mestskej polície. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania spáchania predmetného správneho deliktu. 13. Žalobca opakovane navrhol za účelom preukázania svojich tvrdení vypočutie svedkov, ktoré mali v zmysle ustanovení správneho poriadku realizovať orgány verejného zdravotníctva. Tie však navrhnuté dôkazy nevykonali. V napadnutom rozhodnutí žalovaný navyše konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia
ničím nepreukázal. Žalovaný tak neumožnil žalobcovi účinne obhajovať svoje práva. Žalovaný zároveň tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nezistil ani spoľahlivo skutkový stav. 14. V administratívnom konaní bola porušená zásada prezumpcie neviny, keď žalovaný uznal žalobcu vinným zo spáchania skutku bez náležitého preukázania viny. Žalovaný tak porušil povinnosť hľadieť na žalobcu ako na nevinného, dokiaľ jeho vina nebola zákonným spôsobom preukázaná. 15. V administratívnom konaní žalobca opakovane spochybnil závery mestskej polície v súvislosti s vykonanou kontrolou a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonanie dôkazov. Orgány verejného zdravotníctva však nevykonali navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho nezistili spoľahlivo skutkový stav. Orgány verejného zdravotníctva tak porušili zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“. 16. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v najrôznejších podobách. V systéme právneho štátu má správne súdnictvo slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe so zreteľom na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva je teda účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. 17. Ani prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a základnými princípmi správneho trestania vychádzajúcimi z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na nedostatky, nezákonnosť a tiež nepreskúmateľnosť boli dané zákonné dôvody aj pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v tomto smere v celom rozsahu odkázal na dôvody a argumentáciu uvedené v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 19. Žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania, podstatný obsah prvostupňového rozhodnutia a tiež obsah odvolania žalobcu. Žalovaný ďalej taktiež zhrnul aj podstatný obsah napadnutého rozhodnutia. 20. Pokiaľ sa v žalobe poukazovalo na otvorené dvere do predmetnej kaviarne, žalovaný poznamenal, že žalobca bol povinný zabezpečiť predmetnú kaviareň tak, aby nemohlo dôjsť k žiadnemu spochybneniu jej uzatvorenia, resp. prevádzkovania. 21. Čo sa týkalo nariadenia zákazu prevádzkovania cukrární, bistier, kaviarní, barov a podobných zariadení verejného stravovania, a to s výnimkou reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením, z tohto zákazu jasne vyplývalo, že prevádzka mala byť zabezpečená tak, aby bolo jednoznačné, že sa neprevádzkuje, a že nie je prístupná verejnosti. Nebolo preto možné súhlasiť s námietkou uvedenou v podanej žalobe, že predmetné opatrenie žalovaného neukladalo povinnosť „uzamknúť“ prevádzky, ktorých sa dané opatrenie týkalo. 22. Pokiaľ sa v podanej žalobe poukazovalo na skutočnosť, že v priestoroch predmetnej prevádzky sa nenachádzali zákazníci žalobcu, ale jeho zamestnanci, a že orgány verejného zdravotníctva dodatočne nevypočuli navrhnutých svedkov, žalovaný uviedol, že dodatočné vypočúvanie zamestnancov žalobcu by nebolo dôveryhodným dôkazom toho, či sa v predmetnej prevádzke v inkriminovanom čase nachádzali alebo nenachádzali. Žalovaný ďalej uviedol, že zákaz prevádzkovania určitých zariadení, zahŕňajúci aj zákaz sedenia pri stoloch a konzumovania nápojov, v zmysle predmetného opatrenia žalovaného nedával výnimku na sedenie za stolom a popíjanie ani pre samotných zamestnancov určitej prevádzky. IV. Replika žalobcu
23. Žalobca v replike zo dňa 01.02.2022 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, keďže mal za to, že postupom mestskej polície a tiež orgánov verejného zdravotníctva bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch v súvislosti s pochybením pri objasňovaní, prejednávaní a vyhodnocovaní správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť porušením zákazu ustanoveného opatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020. Predmetné pochybenie orgánov verejnej správy vyústilo do nezákonných rozhodnutí vydaných v neprospech žalobcu. 24. Žalobca nepopieral, že v čase vykonania kontroly boli otvorené vstupné dvere do priestoru prevádzky za účelom chvíľkového vyvetrania priestoru. Z opatrenia žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020 nebolo možné vyvodzovať zákaz vetrania alebo zákaz akéhokoľvek otvorenia vstupných dverí. Interpretáciu uvedeného opatrenia žalovaného bolo potrebné vykonať v súlade s účelom a zámerom, s akým bolo prijaté, a zároveň s prihliadnutím na okolnosti, za akých bolo prijaté. Zámerom zákazu uloženého uvedeným opatrením žalovaného bol zákaz poskytovania pohostinských služieb verejnosti v jednotlivých prevádzkach a zákaz združovania sa osôb v pohostinských zariadeniach s cieľom eliminovať koncentráciu väčšieho počtu osôb v uzavretých vnútorných priestoroch. Akýkoľvek rozširujúci výklad zákazu uloženého uvedeným opatrením žalovaného na úkor ďalších práv a slobôd prevádzkovateľov dotknutých zariadení preto presahoval rámec a účel predmetného opatrenia a nemal oporu v právnych predpisoch. 25. Žalobca opakovane uviedol, že v priestoroch predmetnej kaviarne sa nenachádzali zákazníci, ale výlučne konateľ žalobcu a zároveň zodpovedný zástupca D. A. B., čašníčka a barmanka B. E. a technik servisujúci kávovar C. D.. Žalobca uviedol mená a tiež kontakty na uvedené osoby za účelom vypočutia týchto osôb ako svedkov a za účelom preukázania svojich tvrdení. Zo strany orgánov verejného zdravotníctva neboli tieto osoby kontaktované za účelom poskytnutia svedeckej výpovede. Žalobca opakovane navrhoval vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, avšak žiadny z navrhovaných dôkazov nebol v administratívnom konaní vykonaný. Postupom orgánov verejného zdravotníctva nebolo žalobcovi umožnené, aby účinne bránil svoje práva. Žalobcovi síce bolo doručené oznámenie o začatí administratívneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt a k tomuto oznámeniu sa písomne vyjadril, avšak tým, že mu nebolo umožnené preukázať svoje tvrdenia svedeckými výpoveďami navrhovaných svedkov, orgány verejného zdravotníctva konali v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), a to s § 3 ods. 2 a ods. 5 a § 34 ods. 1 až ods. 4 správneho poriadku. Orgány verejného zdravotníctva navyše vychádzali iba z domnienok a nepreukázaných tvrdení príslušníkov mestskej polície. Mestská polícia neuskutočnila žiadnu fotodokumentáciu počas vykonania kontroly, prítomné osoby s výnimkou A. B. neidentifikovala a ani nezisťovala, z akého dôvodu a za akým účelom sa nachádzajú v predmetnej kaviarni. 26. Vo svojich vyjadreniach žalobca opakovane uviedol, že osoby v predmetnej kaviarni nesedeli pri stoloch a v predmetnej kaviarni neprebiehala zábava ako v bežnom bare. Konštatovania a závery mestskej polície boli uskutočnené výlučne na podklade jej domnienok bez relevantného preukázania tvrdených skutočností. Mestská polícia neposkytla akýkoľvek dôkaz o tom, že by sa v predmetnej kaviarni nachádzali zákazníci konzumujúci nápoje. Ak by aj zamestnanci a spolupracovníci žalobcu konzumovali nápoje (čo žalobca zásadne popieral), túto skutočnosť by nebolo možné vyhodnocovať ako porušenie zákazu prevádzkovania predmetnej kaviarne. Zamestnanci predsa museli mať umožnené konzumovať jedlo a nápoje, nakoľko im toto právo vyplývalo z predpisov pracovného práva. 27. Žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia, ktorého sa predmetný zákaz týkal, sa správal zodpovedne a riadne a včas si splnil všetky povinnosti uložené štátnymi autoritami (častokrát nadobúdajúce účinnosť už v ďalší deň odo dňa ich vyhlásenia). Žalobca zároveň nikdy nespochybnil odôvodnenosť potreby vydania predpisov a opatrení ukladajúcich rôzne zákazy a obmedzenia, keďže sa plne stotožňoval s názorom najvyšších štátnych autorít o potrebe prijímať účinné a včasné opatrenia s cieľom zamedziť šíreniu nákazlivého ochorenia COVID-19. Na druhej strane ale nebolo možné žalobcovi pričítať a klásť za vinu protiprávne konanie, ktorého sa nikdy nedopustil, keďže prípravou prevádzky na dlhodobé uzavretie neporušil a ani nemohol porušiť zákaz uložený predmetným opatrením. 28. Opatrenie žalovaného č. OLP/2576/2020 bolo zverejnené dňa 12.03.2020 s účinnosťou od 13.03.2020. Žalobca tak nemal objektívne možnosť vykonať úkony súvisiace s nariadeným uzavretím predmetnej kaviarne pred vyhlásením a účinnosťou uvedeného opatrenia žalovaného.
29. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil. V. Konanie na správnom súde 30. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/334/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/334/2021. 31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Relevantné právne predpisy 32. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 35. Podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia, Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb. 36. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, fyzické osoby -podnikatelia a právnické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva. 37. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní nariadené opatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 až 5 alebo opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením. 38. Podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 39.
39. Podľa § 59 zákona o ochrane verejného zdravia, orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje inak. 40. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 41. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 42. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie orgánov verejného zdravotníctva vo veci správneho trestania, a to konkrétne vo veci uloženia pokuty za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či orgány verejného zdravotníctva pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 43. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva je zrejmé, že orgány verejného zdravotníctva svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu, založili na služobnom zázname mestskej polície zo dňa 13.03.2020, resp. na vyjadrení mestskej polície zo dňa 06.01.2021 a skutočnosti, že žalobca pripustil, že v čase kontroly vykonanej mestskou políciou sa v predmetnej kaviarni nachádzali určité osoby. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva je ďalej zrejmé, že orgány verejného zdravotníctva pri svojom rozhodovaní neprihliadali na vyjadrenia žalobcu týkajúce sa označenia osôb, ktoré sa v čase kontroly vykonanej mestskou políciou v predmetnej kaviarni nachádzali, a okolností, resp. dôvodov ich prítomnosti v predmetnej kaviarni, ako aj to, že orgány verejného zdravotníctva nevykonali dôkaz výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov a ani neprihliadli na čestné prehlásenie týchto osôb. Možno sa len domnievať, že orgány verejného zdravotníctva nevykonali dôkaz výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov a ani neprihliadali na čestné prehlásenie týchto osôb z dôvodu, že „nie sú oprávnené spochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, v tomto prípade mestskej polície“, ako to uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. S uvedeným záverom žalovaného prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorý ostatne žalovaný ani bližšie nevysvetlil a ani neuviedol žiadnu právnu normu, z ktorej by mal predmetný záver vyplývať, však nemožno súhlasiť. 44. V zmysle zákona o ochrane verejného zdravia orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa správneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že orgány verejného zdravotníctva sú (nielen) pri rozhodovaní o správnych deliktoch povinné (v intenciách správneho poriadku) zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a tiež riadne sa vysporiadať s včas uskutočnenými návrhmi účastníka administratívneho konania na vykonanie dôkazu. Neakceptovanie včas uskutočneného návrhu účastníka administratívneho konania na vykonanie dôkazu pritom môže orgán verejného zdravotníctva odôvodniť v zásade len tým, že tvrdená skutočnosť, za účelom overenia alebo vyvrátenia ktorej je navrhnuté vykonanie dôkazu, nemá relevantnú súvislosť s predmetom administratívneho konania (i), že vykonanie dôkazu nemôže overiť ani vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na tvrdenú skutočnosť nedisponuje vypovedacím potenciálom (ii) alebo že vykonanie dôkazu by bolo nadbytočné, keďže tvrdená skutočnosť, za účelom overenia
alebo vyvrátenia ktorej je navrhnuté vykonanie dôkazu, bola už v rámci administratívneho konania bez dôvodných pochybností overená alebo vyvrátená (iii). 45. V kontexte povinnosti orgánov verejného zdravotníctva (nielen) pri rozhodovaní o správnych deliktoch zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a povinnosti orgánov verejného zdravotníctva riadne sa vysporiadať s včas uskutočnenými návrhmi účastníka administratívneho konania na vykonanie dôkazu je potrebné osobitne zmieniť sa o dôkaznej situácii, pri ktorej v administratívnom konaní vo veci správneho trestania existuje iba jediný priamo usvedčujúci dôkaz. Takáto dôkazná situácia v zásade predstavuje typický prípad situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“, ktorá je z poznávacieho hľadiska neľahká a obsahuje v sebe riziko možných chýb a omylov. 46. V prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“ je oproti ostatným situáciám potrebné klásť na odôvodnenie rozhodnutia orgánu príslušného na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt zvýšené nároky, a to v súvislosti s vyvodením záverov o tom, ktoré skutočnosti tento orgán vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov. Orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt tak musí dostatočným a rozumným odôvodnením vysvetliť, prečo prisvedčil jednému tvrdeniu a druhému nie. V praxi nemožno vylúčiť prípady, kedy by aj v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“ orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt prisvedčil jednému z protichodne tvrdiacich subjektov bez konštatovania, že sa vec nachádza v stave dôkaznej núdze. Malo by však potom ísť len o celkom výnimočné situácie, napríklad pokiaľ by tvrdenie jednej strany dávalo logický zmysel, kým protichodné tvrdenie druhej stany sa zjavne reálne nemohlo stať. Aj v týchto prípadoch ale musí orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt starostlivo zvážiť všetky okolnosti prípadu, pohnútky vypovedajúcich subjektov a svoje rozhodnutie odôvodniť so zvýšenou mierou vysvetľovania svojich myšlienkových pochodov, ktoré ho viedli k tomu, že prisvedčil tvrdeniu jednej strany. 47. Vinu určitého subjektu teda možno konštatovať aj v prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“. Ak má ale slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obvineného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Popritom nemožno opomenúť, že orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt musí venovať zvýšenú pozornosť dôslednému zisteniu skutkového stavu a svoje úvahy pri hodnotení dôkazov a ustálení skutkového stavu dôkladne odôvodniť. Tieto zásady je pochopiteľne potrebné vzťahovať aj na prípady, kedy má ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obvineného, bez ďalších podporných dôkazov, slúžiť záznam úradnej osoby podpísaný len konkrétnou úradnou osobou. 48. V nadväznosti na hodnotenie „svedectva“ polície, resp. mestskej polície ako dôkazu v rámci zisťovania skutkového stavu alebo teda v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov, správny súd pripomína, že v demokratickom právnom štáte, v ktorom sú si všetci ľudia rovní, nemožno vo všeobecnosti bez ďalšieho priznať vyššiu váhu výpovediam policajtov ako príslušníkov silových zložiek oproti výpovediam jednotlivcov, voči ktorým sú policajné či iné štátne právomoci vykonávané (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 520/16 zo dňa 22.06.2016). Vo všeobecnej rovine síce možno policajtov považovať za nestranných svedkov, ak sa v konkrétnom prípade nepreukáže niečo iné, avšak posúdenie samotnej hodnovernosti výpovede, resp. vyjadrenia policajtov je súčasťou hodnotenia dôkazov v každom konkrétnom prípade, pri ktorom je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti prípadu, pričom nemožno automaticky výpovedi, resp. vyjadreniu policajtov priznať väčšiu vierohodnosť ako výpovediam iných svedkov. 49. Vyššie uvedenými zásadami zisťovania skutkového stavu, hodnotenia vykonaných dôkazov a odôvodňovania rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania v prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“ a vôbec zásadami zisťovania skutkového stavu, hodnotenia vykonaných dôkazov a odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy sa orgány verejného zdravotníctva v preskúmavanej právnej veci dôsledne neriadili, keď zisťovaniu skutkového stavu a odôvodňovaniu svojho rozhodnutia nevenovali náležitú pozornosť vo vyššie uvedených intenciách. 50. Orgány verejného zdravotníctva ustálili skutkový stav na základe „svedectva“ mestskej polície, ktoré bolo obsiahnuté v služobnom zázname mestskej polície zo dňa 13.03.2020, resp. vo vyjadrení
mestskej polície zo dňa 06.01.2021, a ktoré nebolo podložené žiadnym hmotným (materiálnym) dôkazom. Z obsahu administratívneho spisu je ale zrejmé, že oproti skutkovej verzii relevantného deja prezentovanej mestskou políciou predložil žalobca odlišnú skutkovú verziu relevantného deja. Žalobca pritom vo vzťahu k ním prezentovanej skutkovej verzii relevantného deja nezostal len pri vlastných tvrdeniach, o ktorých by vzhľadom na jeho pomer k veci a vzhľadom na jeho záujem na výsledku predmetného administratívneho konania bolo možné mať pochybnosti, ale za účelom jej preukázania predložil čestné prehlásenie konkrétnych osôb a tieto osoby aj navrhol vypočuť ako svedkov. Je tak zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci ide o prípad, v ktorom sa dôkazná situácia prinajmenšom značne približuje prípadu dôkaznej situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“, a že teda orgány verejného zdravotníctva pri svojom rozhodovaní mali venovať zvýšenú pozornosť nielen odôvodneniu svojich záverov o tom, ktoré skutočnosti vzali za preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opreli, ale aj vysvetleniu úvah, ktorými sa riadili pri hodnotení dôkazov a návrhov na vykonanie dôkazu. V tomto smere však žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval iba toľko, že orgány verejného zdravotníctva „nie sú oprávnené spochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, v tomto prípade mestskej polície“, ktoré konštatovanie bolo navyše (z už uvedených dôvodov) nesprávne. 51. Pri ustálení skutkového stavu si orgány verejného zdravotníctva zo skutkovej verzie relevantného deja prezentovanej žalobcom osvojili jeho vyjadrenie, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou skutočne boli prítomné určité osoby. Orgány verejného zdravotníctva ale nijako bližšie nevysvetlili, nad rámec lakonického a navyše (z už uvedených dôvodov) nesprávneho konštatovania žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnené spochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, akou je aj mestská polícia, prečo nepovažovali skutkovú verziu relevantného deja prezentovanú žalobcom, ktorý za účelom jej preukázania predložil čestné prehlásenie konkrétnych osôb a tieto osoby aj navrhol vypočuť ako svedkov, za hodnovernú v celom rozsahu, resp. orgány verejného zdravotníctva nijako bližšie nevysvetlili, prečo by sa skutková verzia relevantného deja prezentovaná žalobcom zjavne reálne nemohla stať. 52. Pokiaľ ide o osvojenie si vyjadrenia žalobcu, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou skutočne boli prítomné určité osoby, zo strany orgánov verejného zdravotníctva, správny súd uvádza, že samotné zistenie, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomné určité osoby, na konštatovanie záveru, že žalobca spáchal správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nestačilo. Sám žalovaný ostatne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca „žiadnym relevantným dôkazom počas celého konania relevantne nepreukázal, že počas kontroly MsP BA v predmetnej prevádzke ... sa v predmetnej prevádzke nenachádzali zákazníci, ale jej zamestnanci“ (ďalej len „citované konštatovanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcu“). Ak by bolo možné urobiť záver, že žalobca spáchal správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia už aj len na základe zistenia, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomné určité osoby, citované konštatovanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcu by bolo zmätočné a neopodstatnené. V takom prípade by totiž bolo bez právneho významu, či sa v priestoroch predmetnej kaviarne v danom čase nachádzali zákazníci alebo zamestnanci žalobcu. Inými slovami, v takom prípade by bolo bez právneho významu prípadné riadne preukázanie toho, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomní zamestnanci žalobcu, zo strany žalobcu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že citované konštatovanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcu nie je nijako izolované, ale nadväzuje naň ďalšia argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný ďalej uvádza, že „naopak, príslušníci MsP BA vo svojom vyššie uvedenom vyjadrení ... jednoznačne potvrdili, že v predmetnej prevádzke sa v čase kontroly nachádzali cca 4 zákazníci ...“. Je tak zrejmé, že žalovaný považoval za podstatnú skutočnosť, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomní zákazníci žalobcu tak, ako to uvádzala mestská polícia. 53. Pozornosti správneho súdu neuniklo pomerne nadnesené konštatovanie regionálneho úradu verejného zdravotníctva uvádzané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, že totiž príslušníci mestskej polície „jednoznačne zdokumentovali“ vo svojom služobnom zázname, že v predmetnej kaviarni sa v čase ich kontroly nachádzali zákazníci v uvádzanom približnom počte. Služobný záznam mestskej polície zo dňa 13.03.2020 totiž o identite osôb prítomných v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou, s výnimkou A. B., neobsahuje žiadne údaje. Príhodnejšie
by tak bolo konštatovanie, že príslušníci mestskej polície „uviedli“, resp. „zaznamenali“, že v predmetnej kaviarni sa v čase ich kontroly nachádzali zákazníci v uvádzanom približnom počte. 54. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca bol povinný predmetnú kaviareň s účinnosťou od 13.03.2020 zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť k žiadnemu spochybneniu jej uzatvorenia, resp. neprevádzkovania, správny súd uvádza, že k okolnostiam týkajúcim sa otvorených dverí predmetnej kaviarne sa vzhľadom na obsah žalobcom predložených čestných prehlásení zjavne mali vyjadriť svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť. Keďže orgány verejného zdravotníctva týchto svedkov nevypočuli, ich závery sú vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa otvorených dverí predmetnej kaviarne predčasné. Navyše, samotná skutočnosť otvorených dverí určitej kaviarne ešte bez ďalšieho automaticky neznamená, že daná kaviareň „je prevádzkovaná“. Napokon, ak by bolo možné urobiť záver, že žalobca spáchal správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia už aj len na základe zistenia, že žalobca nezabezpečil predmetnú kaviareň s účinnosťou od 13.03.2020 tak, aby nemohlo dôjsť k žiadnemu spochybneniu jej uzatvorenia, resp. neprevádzkovania alebo už aj len na základe zistenia otvorených dverí predmetnej kaviarne, citované konštatovanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcu by bolo zmätočné a neopodstatnené. V takom prípade by totiž bolo bez právneho významu, či sa v priestoroch predmetnej kaviarne v danom čase nachádzali zákazníci alebo zamestnanci žalobcu. Inými slovami, v takom prípade by bolo bez právneho významu prípadné riadne preukázanie toho, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomní zamestnanci žalobcu, zo strany žalobcu. 55. Keďže o vine žalobcu svedčí „iba“ „svedectvo“ mestskej polície, ktoré bolo obsiahnuté v služobnom zázname mestskej polície zo dňa 13.03.2020, resp. vo vyjadrení mestskej polície zo dňa 06.01.2021, a ktoré nebolo podložené žiadnym hmotným (materiálnym) dôkazom, a keďže skutková verzia relevantného deja prezentovaná žalobcom nie je taká, o ktorej by bolo možné konštatovať, že sa zjavne reálne nemohla stať, správny súd s prihliadnutím ku skutočnosti, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané vo veci správneho trestania, dospel k záveru, že ak orgány verejného zdravotníctva nevykonali dôkaz výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov, zaťažili administratívne konanie, v ktorom bolo vydané ich rozhodnutie, vadou zistenia skutkového stavu v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci ako aj vadou podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 56. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe, správny súd pripomína, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zhojiť doplnením dôvodov, či zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne relevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami, písomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie jeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy teda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017). Správny súd preto pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva nemohol prihliadať na argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe v častiach, v ktorých žalovaný uvádzal argumentáciu nad rámec svojej argumentácie v napadnutom rozhodnutí alebo nad rámec argumentácie regionálneho úradu verejného zdravotníctva v prvostupňovom rozhodnutí. V tomto smere správny súd osobitne poukazuje na argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorej dodatočné vypočúvanie zamestnancov žalobcu by nebolo dôveryhodným dôkazom toho, či sa v predmetnej prevádzke v inkriminovanom čase nachádzali alebo nenachádzali. Takúto argumentáciu totiž rozhodnutie orgánov verejného zdravotníctva neobsahuje. 57. Vo väzbe na argumentáciu žalovaného uvádzanú vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorej dodatočné vypočúvanie zamestnancov žalobcu by nebolo dôveryhodným dôkazom toho, či sa v predmetnej kaviarni v inkriminovanom čase nachádzali alebo nenachádzali, správny súd (i keď na ňu nemohol prihliadnuť z už uvedených dôvodov) uvádza, že táto argumentácia žalovaného (prezentovaná až v štádiu správneho súdneho konania) je predčasná. K hodnoteniu obsahu výpovede svedkov by
totiž bolo možné pristúpiť až po vykonaní ich výsluchu s tým, že orgány verejného zdravotníctva by potom mohli a museli konfrontovať výpovede jednotlivých svedkov navzájom ako aj konfrontovať výpovede jednotlivých svedkov s vyjadreniami žalobcu a mestskej polície a následne si utvoriť úsudok o dôveryhodnosti výpovede svedkov. Bez vypočutia konkrétnych navrhnutých svedkov si nemožno utvárať úsudok o tom, či by tí vedeli uviesť skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné kvalifikovane posúdiť hodnovernosť ich prípadného tvrdenia o tom, že sa v predmetnej kaviarni v inkriminovanom čase nachádzali. Správny súd týmto svojím záverom nijako nespochybňuje skutočnosť, že orgán verejnej správy nie je povinný vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom administratívneho konania. K odmietnutiu vykonania dôkazu výsluchom svedka navrhnutého obvineným zo správneho deliktu je však v potrebné pristupovať zvlášť obozretne, a to najmä v situácii, kedy o vine obvineného zo správneho deliktu existuje iba jediný priamo usvedčujúci dôkaz. Napokon, prípadné odmietnutie vykonania dôkazu výsluchom svedka navrhnutého obvineným zo správneho deliktu je potrebné vždy náležite odôvodniť. 58. Pokiaľ je motívom nevykonania výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov (orgánmi verejného zdravotníctva nevyslovený) predpoklad ich pozitívneho vzťahu k žalobcovi, a teda predpoklad ich zaujatosti v prospech žalobcu, správny súd poukazuje na záver českej správnej súdnej praxe, podľa ktorého „je vecou správneho orgánu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy v konaní o priestupku vykoná; tým však nesmie obmedziť právo osôb, ktoré čelia obvineniu trestnej povahy v širšom zmysle, vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe ... Výsluch svedka, ktorý obvinený z priestupku navrhol ako dôkaz na svoju obhajobu, nemožno vopred hodnotiť ako bezcenný, a preto ho ako dôkaz nevykonať len s poukazom na účelovosť pre priateľský vzťah obvineného k svedkovi. Odmietnutie návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom takého svedka je porušením práva na spravodlivý proces. Tento postup, ktorý viedol k faktickému vylúčeniu dôkazov navrhnutých v prospech obvineného z priestupku a prijatiu záveru o skutkovom stave veci len na základe jednostranných dôkazov, je porušením čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ (rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4As/2/2005, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu pod č. 847/2006). Toto stanovisko prezentované v českej správnej súdnej praxi je podľa správneho súdu vzhľadom na to, že sa týka interpretácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je viazaná aj Slovenská republika, potrebné zohľadniť aj v preskúmavanej právnej veci. 59. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že zákaz prevádzkovania určitých zariadení, zahŕňajúci aj zákaz sedenia pri stoloch a konzumovania nápojov, v zmysle predmetného opatrenia žalovaného nedával výnimku na sedenie za stolom a popíjanie ani pre samotných zamestnancov určitej prevádzky, správny súd uvádza, že toto konštatovanie žalovaného je vzhľadom na zistenie skutkového stavu v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci predčasné. Z uvedeného hľadiska bude môcť žalovaný pristúpiť k hodnoteniu preskúmavanej právnej veci až po zistení skutkového stavu v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci, resp. po riadnom vysporiadaní sa s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov. 60. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že považoval za postačujúce zrušiť iba napadnuté rozhodnutie, keďže žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu môže vysporiadať s vadami administratívneho konania uvedenými v odôvodnení tohto rozsudku. 61. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s poukazom na jeho odôvodnenie bude jej úlohou doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu. Po doplnení dokazovania bude úlohu žalovaného dôkladne posúdiť vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacích vyjadrení a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne pri ich hodnotení a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie neviny. Takisto bude úlohou žalovaného svoje závery, a to aj vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, riadne odôvodniť.
62. Správny súd pre úplnosť uvádza, že týmto rozsudkom netvrdí, že žalobca správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia nespáchal. Bude úlohou žalovaného, aby v ďalšom konaní po zistení skutkového stavu v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci opätovne vo veci rozhodol o tom, či sa žalobca predmetného správneho deliktu skutočne dopustil. 63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 64. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.