{"guid": "919dbc56-9304-4708-ada9-d3987c250192:acc3f283-ef53-4b39-9d15-86efc98720dd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201966.2", "spisova_znacka": "BA-6S/334/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/334/2021 z 15. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. júla 2025, sp. zn. BA-6S/334/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201966.2", "identifikacne_cislo": "1021201966", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2025-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/355#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acc3f283-ef53-4b39-9d15-86efc98720dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201966.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201966.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201966.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/334/2021\n1021201966\n15. 07. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201966.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Caffetering.sk\ns.r.o., so sídlom Grösslingova 6, 811 01 Bratislava, IČO: 44 805 691, právne zastúpený: Mgr. Andrea\nOndriašová, advokátka, so sídlom Námestie hraničiarov 18, 851 03 Bratislava, IČO: 42 174 881, proti\nžalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45\nBratislava, IČO: 00 607 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LP/3978/40135 zo\ndňa 20.10.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. LP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021 a vec v r\na c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Hliadka Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Expozitúry Bratislava I\n(ďalej len „mestská polícia“) spísala dňa 13.03.2020 služobný záznam (ďalej len „služobný záznam\nmestskej polície zo dňa 13.03.2020“), v ktorom konštatovala, že dňa 13.03.2020 v čase o 23:45 počas\nhliadkovej činnosti vykonala súčinnostnú kontrolu s príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky\nv mestskej časti Staré Mesto, Bratislava. Počas kontroly vykonanej na adrese Grösslingova 6 v kaviarni\n„Mayor Café & Cocktail bar“ (ďalej len „predmetná kaviareň“) bolo zistené, že táto kaviareň bola\notvorená. V predmetnej kaviarni sa v čase kontroly nachádzali cca 4 zákazníci, ktorí konzumovali rôzne\nnápoje. Dvere predmetnej kaviarne boli otvorené a vychádzala z nej hudba. Hliadka mestskej polície\nsa skontaktovala so zodpovednou osobou, a to A. B., a vysvetlila mu, že svojím konaním nerešpektuje\nv služobnom zázname uvedené nariadenie vlády Slovenskej republiky. Predmetná kaviareň totiž musela\nbyť v zmysle uvedeného nariadenia vlády Slovenskej republiky zatvorená. Po výzve hliadky mestskej\npolície na okamžité uzavretie predmetnej kaviarne menovaná osoba túto kaviareň uzatvorila.\n2. Mestská polícia svoje zistenia uvedené v jej služobnom zázname zo dňa 13.03.2020 predložila\nRegionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (ďalej len „regionálny úrad\nverejného zdravotníctva“) listom zo dňa 17.03.2020.\n3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva listom č. HV/6376/2020 zo dňa 14.04.2020 oznámil\nžalobcovi začatie administratívneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt konštatujúc,\nže hliadkou mestskej polície bola dňa 13.03.2020 vykonaná ohliadka priestorov predmetnej kaviarne.\n\nPri tejto ohliadke bolo zistené, že žalobca ako prevádzkovateľ predmetnej kaviarne prevádzkoval\ntoto zariadenie, a to v rozpore s opatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020. Podľa\npredmetného opatrenia sa s účinnosťou od 13.03.2020 (okrem iného) zakazovalo právnickým osobám\na fyzickým osobám podnikateľom prevádzkovať prevádzky verejného stravovania podľa § 26 zákona č.\n355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“), ktorými boli cukrárne,\nbistrá, kaviarne, bary a podobné zariadenia verejného stravovania, a to s výnimkou reštaurácií a stánkov\ns rýchlym občerstvením. Keďže žalobca dňa 13.03.2020 prevádzkoval priestory predmetnej kaviarne\nv rozpore s opatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020, dopustil sa správneho deliktu\nna úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia.\nRegionálny úrad verejného zdravotníctva preto oznámil žalobcovi, že začína administratívne konanie\nvo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt. Regionálny úrad verejného zdravotníctva zároveň\nvyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia písomne vyjadril vo veci\na aby prípadne predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení.\n4. V nadväznosti na oznámenie o začatí vyššie uvedeného administratívneho konania žalobca predložil\nregionálnemu úradu verejného zdravotníctva podanie, v ktorom konštatoval, že dňa 13.03.2020 bola\npredmetná kaviareň zatvorená. Vo večerných hodinách bola vykonaná kontrola mestskej polície\nv priestoroch predmetnej kaviarne, v ktorej sa v tom čase nachádzali konateľ žalobcu, ďalej C. D., ktorý\npomáhal so servisom kávovaru, a tiež zamestnankyňa B. E.. Konateľ žalobcu mestskej polícii vysvetlil,\nže predmetná kaviareň je zatvorená, a že prítomné osoby vykonávajú inventúru a pripravujú podnik na\ndlhodobé zatvorenie (vypínanie a umývanie chladničiek, sťahovanie sortimentu podliehajúceho skaze,\nupratovanie a pod.). Konateľ žalobcu mestskej polícii ďalej vysvetlil, že predmetná kaviareň bola určená\npre fajčiarov a keďže prítomné osoby fajčili, otvorili dvere predmetnej kaviarne z dôvodu vyvetrania\nzafajčeného vzduchu. Predmetná kaviareň v žiadnom prípade nebola otvorená pre verejnosť. Tieto\nskutočnosti v prípade potreby mohli potvrdiť aj svedkovia.\n5. V nadväznosti na písomné vyjadrenie žalobcu vo veci vyššie uvedeného administratívneho konania\npožiadal regionálny úrad verejného zdravotníctva mestskú políciu o vyjadrenie k tvrdeniam žalobcu. Na\ntúto žiadosť reagovala mestská polícia vyjadrením zo dňa 06.01.2021 (ďalej len „vyjadrenie mestskej\npolície zo dňa 06.01.2021“), v ktorom zotrvala na skutočnostiach uvedených v jej služobnom zázname\nzo dňa 13.03.2020.\n6. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutím č. HV/971/2021 zo dňa 18.02.2021 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona o ochrane\nverejného zdravia pokutu vo výške 300,00 eur za správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. a)\nzákona o ochrane verejného zdravia, zistený dňa 13.03.2020 o 23:45 hod. pri výkone kontroly\ndodržiavania opatrení vydaných žalovaným za účelom zamedzenia šírenia prenosného ochorenia\nCOVID-19 príslušníkmi mestskej polície. Skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm.\na) zákona o ochrane verejného zdravia žalobca naplnil tým, že dňa 13.03.2020 o 23:45 prevádzkoval\npriestory predmetnej kaviarne, v ktorej sa podávali iba nápoje a nejednalo sa o reštauráciu alebo stánok\ns rýchlym občerstvením, a tým nesplnil opatrenie žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020\nnariadené podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia. Regionálny úrad verejného\nzdravotníctva v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že k porušeniu opatrenia žalovaného č.\nOLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020 v čase výkonu kontroly dňa 13.03.2020 o 23:45 nepochybne došlo,\nkeď žalobca nenamietal skutočnosť, že v predmetnej kaviarni v čase kontroly vykonanej mestskou\npolíciou boli prítomné určité osoby. Žalobca pritom žiadnym relevantným dôkazom počas celého konania\nnepreukázal, že počas kontroly vykonanej mestskou políciou sa v predmetnej kaviarni nenachádzali\nzákazníci, ale jeho zamestnanci. Naopak, príslušníci mestskej polície jednoznačne zdokumentovali vo\nsvojom služobnom zázname, že v predmetnej kaviarni sa v čase vykonanej kontroly nachádzali cca\n4 zákazníci pri rôznych stoloch, ktorí konzumovali rôzne nápoje, vo vnútri predmetnej kaviarne hrala\nreprodukovaná hudobná produkcia, ktorá cez otvorené dvere bola počuť aj na verejnom priestranstve.\nPočas kontroly vykonanej mestskou políciou nič nenasvedčovalo tomu, že by malo prebiehať pracovné\nstretnutie. V danom prípade nebolo možné posúdiť zdravotný stav osôb nachádzajúcich sa v predmetnej\nkaviarni, stav ich imunity, vek, rizikové faktory a ani cestovateľskú anamnézu. Z tohto dôvodu existovalo\nvysoké riziko, že mohlo dôjsť k ďalšiemu šíreniu ochorenia COVID-19.\n\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že skutok, ktorý sa mu\nkládol za vinu, sa nestal. Skutočnosť otvorených vchodových dverí z dôvodu vetrania žiadnym spôsobom\nnepreukazovala to, že by predmetná kaviareň bola otvorená pre verejnosť. V predmetnej kaviarni sa\nnachádzal len personál (B. E.), konateľ žalobcu (A. B.) a pracovník vykonávajúci servis kávovaru\n(C. D.). Do predmetnej kaviarne nebol vpustený žiadny zákazník, ktorý by čokoľvek konzumoval.\nNebolo pravdou, že sa v priestoroch predmetnej kaviarne nachádzali ľudia pri viacerých stoloch.\nPravdou nebolo ani to, že by hudba rušila akékoľvek osoby. Príslušníci mestskej polície žiadnym\nspôsobom neskontrolovali prítomné osoby (prípadne ich občianske preukazy), čo bolo spôsobené ich\nnedôslednosťou, keďže práve takáto kontrola zúčastnených svedkov a ich uvedenie do zápisu (spisu)\nby preukazovalo tvrdenia žalobcu. Žalobca napokon v odvolaní navrhol, aby boli ako svedkovia vypočutí\nC. D., B. E. a F. A..\n8. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\nLP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že žalobca\nbol povinný predmetnú kaviareň s účinnosťou od 13.03.2020 zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť\nk žiadnemu spochybneniu jej uzatvorenia, resp. neprevádzkovania. Z listu regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva, ktorým bolo odvolanie žalobcu postúpené žalovanému, vyplývalo, že žalobca žiadnym\nrelevantným dôkazom počas celého konania relevantne nepreukázal, že počas kontroly vykonanej\nmestskou políciou sa v predmetnej kaviarni nenachádzali zákazníci, ale jeho zamestnanci. Žalovaný\nďalej poukázal na stanovisko mestskej polície a konštatoval, že orgány verejného zdravotníctva neboli\noprávnené spochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, v danom prípade mestskej polície.\nII.\nŽaloba\n9. Žalobou zo dňa 10.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.12.2021, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\n(ďalej spolu len „rozhodnutie orgánov verejného zdravotníctva“), zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia\nveci na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania.\n10. Dôležitou garanciou pre osobu obvinenú zo spáchania správneho deliktu je jej právo na spravodlivý\nproces pred orgánom verejnej moci, pričom týmto orgánom nie je len súd, ale sú ním aj orgán verejnej\nsprávy a úradné osoby, ktoré uskutočňujú výkon verejnej správy v mene tohto orgánu. Základné právo\nna spravodlivý proces vo verejnej správe na Slovensku garantované v čl. 36 ods. 1 a ods. 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky vyjadruje právo každej fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby na taký právny stav, keď zákonná úprava zakotvuje procedurálny postup orgánu\nverejnej moci, v rámci ktorého sa rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Ide o súčasť tzv. pozitívneho\nzáväzku štátu – a to aj v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je\nSlovenská republika viazaná.\n11. V predmetnom administratívnom konaní boli procesným postupom žalovaného a regionálneho\núradu verejného zdravotníctva (ďalej spolu len „orgány verejného zdravotníctva“) ako orgánov verejnej\nsprávy porušené základné zásady správneho trestania a ukladania sankcií za správny delikt, čo viedlo\nk porušeniu procesných práv žalobcu a následne k vydaniu nezákonných rozhodnutí a k nezákonnému\nuloženiu sankcie žalobcovi.\n12. K porušeniu práva na spravodlivé konanie pred orgánmi verejného zdravotníctva došlo tým,\nže tie nijakým spôsobom nepreukázali, že došlo k spáchaniu predmetného správneho deliktu.\nV administratívnom konaní orgány verejného zdravotníctva nevyprodukovali žiadne dôkazy o porušení\nzákazu nariadeného opatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020 zo strany žalobcu.\nZávery orgánov verejného zdravotníctva sa opierali výlučne o nepodložené a nepreukázané tvrdenia\npríslušníkov mestskej polície. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania spáchania\npredmetného správneho deliktu.\n13. Žalobca opakovane navrhol za účelom preukázania svojich tvrdení vypočutie svedkov, ktoré mali\nv zmysle ustanovení správneho poriadku realizovať orgány verejného zdravotníctva. Tie však navrhnuté\ndôkazy nevykonali. V napadnutom rozhodnutí žalovaný navyše konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia\n\nničím nepreukázal. Žalovaný tak neumožnil žalobcovi účinne obhajovať svoje práva. Žalovaný zároveň\ntým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nezistil ani spoľahlivo skutkový stav.\n14. V administratívnom konaní bola porušená zásada prezumpcie neviny, keď žalovaný uznal žalobcu\nvinným zo spáchania skutku bez náležitého preukázania viny. Žalovaný tak porušil povinnosť hľadieť na\nžalobcu ako na nevinného, dokiaľ jeho vina nebola zákonným spôsobom preukázaná.\n15. V administratívnom konaní žalobca opakovane spochybnil závery mestskej polície v súvislosti\ns vykonanou kontrolou a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonanie dôkazov. Orgány verejného\nzdravotníctva však nevykonali navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho nezistili spoľahlivo skutkový stav.\nOrgány verejného zdravotníctva tak porušili zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“.\n16. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy v najrôznejších podobách. V systéme právneho štátu má správne súdnictvo slúžiť naprávaniu\nnezákonnosti vo verejnej správe so zreteľom na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva je teda účinná ochrana subjektívnych práv\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\n17. Ani prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi\na základnými princípmi správneho trestania vychádzajúcimi z medzinárodných dohôd, ktorými je\nSlovenská republika viazaná. Vzhľadom na nedostatky, nezákonnosť a tiež nepreskúmateľnosť boli\ndané zákonné dôvody aj pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v tomto smere v celom\nrozsahu odkázal na dôvody a argumentáciu uvedené v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n19. Žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania, podstatný obsah prvostupňového rozhodnutia\na tiež obsah odvolania žalobcu. Žalovaný ďalej taktiež zhrnul aj podstatný obsah napadnutého\nrozhodnutia.\n20. Pokiaľ sa v žalobe poukazovalo na otvorené dvere do predmetnej kaviarne, žalovaný poznamenal, že\nžalobca bol povinný zabezpečiť predmetnú kaviareň tak, aby nemohlo dôjsť k žiadnemu spochybneniu\njej uzatvorenia, resp. prevádzkovania.\n21. Čo sa týkalo nariadenia zákazu prevádzkovania cukrární, bistier, kaviarní, barov a podobných\nzariadení verejného stravovania, a to s výnimkou reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením,\nz tohto zákazu jasne vyplývalo, že prevádzka mala byť zabezpečená tak, aby bolo jednoznačné, že sa\nneprevádzkuje, a že nie je prístupná verejnosti. Nebolo preto možné súhlasiť s námietkou uvedenou\nv podanej žalobe, že predmetné opatrenie žalovaného neukladalo povinnosť „uzamknúť“ prevádzky,\nktorých sa dané opatrenie týkalo.\n22. Pokiaľ sa v podanej žalobe poukazovalo na skutočnosť, že v priestoroch predmetnej prevádzky sa\nnenachádzali zákazníci žalobcu, ale jeho zamestnanci, a že orgány verejného zdravotníctva dodatočne\nnevypočuli navrhnutých svedkov, žalovaný uviedol, že dodatočné vypočúvanie zamestnancov žalobcu\nby nebolo dôveryhodným dôkazom toho, či sa v predmetnej prevádzke v inkriminovanom čase\nnachádzali alebo nenachádzali. Žalovaný ďalej uviedol, že zákaz prevádzkovania určitých zariadení,\nzahŕňajúci aj zákaz sedenia pri stoloch a konzumovania nápojov, v zmysle predmetného opatrenia\nžalovaného nedával výnimku na sedenie za stolom a popíjanie ani pre samotných zamestnancov určitej\nprevádzky.\nIV.\nReplika žalobcu\n\n23. Žalobca v replike zo dňa 01.02.2022 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, keďže mal\nza to, že postupom mestskej polície a tiež orgánov verejného zdravotníctva bol ukrátený na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch v súvislosti s pochybením pri objasňovaní, prejednávaní\na vyhodnocovaní správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť porušením zákazu ustanoveného\nopatrením žalovaného č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020. Predmetné pochybenie orgánov verejnej\nsprávy vyústilo do nezákonných rozhodnutí vydaných v neprospech žalobcu.\n24. Žalobca nepopieral, že v čase vykonania kontroly boli otvorené vstupné dvere do priestoru\nprevádzky za účelom chvíľkového vyvetrania priestoru. Z opatrenia žalovaného č. OLP/2576/2020\nzo dňa 12.03.2020 nebolo možné vyvodzovať zákaz vetrania alebo zákaz akéhokoľvek otvorenia\nvstupných dverí. Interpretáciu uvedeného opatrenia žalovaného bolo potrebné vykonať v súlade\ns účelom a zámerom, s akým bolo prijaté, a zároveň s prihliadnutím na okolnosti, za akých bolo prijaté.\nZámerom zákazu uloženého uvedeným opatrením žalovaného bol zákaz poskytovania pohostinských\nslužieb verejnosti v jednotlivých prevádzkach a zákaz združovania sa osôb v pohostinských zariadeniach\ns cieľom eliminovať koncentráciu väčšieho počtu osôb v uzavretých vnútorných priestoroch. Akýkoľvek\nrozširujúci výklad zákazu uloženého uvedeným opatrením žalovaného na úkor ďalších práv a slobôd\nprevádzkovateľov dotknutých zariadení preto presahoval rámec a účel predmetného opatrenia a nemal\noporu v právnych predpisoch.\n25. Žalobca opakovane uviedol, že v priestoroch predmetnej kaviarne sa nenachádzali zákazníci, ale\nvýlučne konateľ žalobcu a zároveň zodpovedný zástupca D. A. B., čašníčka a barmanka B. E. a technik\nservisujúci kávovar C. D.. Žalobca uviedol mená a tiež kontakty na uvedené osoby za účelom vypočutia\ntýchto osôb ako svedkov a za účelom preukázania svojich tvrdení. Zo strany orgánov verejného\nzdravotníctva neboli tieto osoby kontaktované za účelom poskytnutia svedeckej výpovede. Žalobca\nopakovane navrhoval vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, avšak žiadny z navrhovaných\ndôkazov nebol v administratívnom konaní vykonaný. Postupom orgánov verejného zdravotníctva\nnebolo žalobcovi umožnené, aby účinne bránil svoje práva. Žalobcovi síce bolo doručené oznámenie\no začatí administratívneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt a k tomuto oznámeniu sa\npísomne vyjadril, avšak tým, že mu nebolo umožnené preukázať svoje tvrdenia svedeckými výpoveďami\nnavrhovaných svedkov, orgány verejného zdravotníctva konali v rozpore s viacerými ustanoveniami\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“), a to s § 3 ods. 2 a ods. 5 a § 34 ods. 1 až ods. 4 správneho poriadku. Orgány\nverejného zdravotníctva navyše vychádzali iba z domnienok a nepreukázaných tvrdení príslušníkov\nmestskej polície. Mestská polícia neuskutočnila žiadnu fotodokumentáciu počas vykonania kontroly,\nprítomné osoby s výnimkou A. B. neidentifikovala a ani nezisťovala, z akého dôvodu a za akým účelom\nsa nachádzajú v predmetnej kaviarni.\n26. Vo svojich vyjadreniach žalobca opakovane uviedol, že osoby v predmetnej kaviarni nesedeli pri\nstoloch a v predmetnej kaviarni neprebiehala zábava ako v bežnom bare. Konštatovania a závery\nmestskej polície boli uskutočnené výlučne na podklade jej domnienok bez relevantného preukázania\ntvrdených skutočností. Mestská polícia neposkytla akýkoľvek dôkaz o tom, že by sa v predmetnej\nkaviarni nachádzali zákazníci konzumujúci nápoje. Ak by aj zamestnanci a spolupracovníci žalobcu\nkonzumovali nápoje (čo žalobca zásadne popieral), túto skutočnosť by nebolo možné vyhodnocovať\nako porušenie zákazu prevádzkovania predmetnej kaviarne. Zamestnanci predsa museli mať umožnené\nkonzumovať jedlo a nápoje, nakoľko im toto právo vyplývalo z predpisov pracovného práva.\n27. Žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia, ktorého sa predmetný zákaz týkal, sa správal zodpovedne\na riadne a včas si splnil všetky povinnosti uložené štátnymi autoritami (častokrát nadobúdajúce účinnosť\nuž v ďalší deň odo dňa ich vyhlásenia). Žalobca zároveň nikdy nespochybnil odôvodnenosť potreby\nvydania predpisov a opatrení ukladajúcich rôzne zákazy a obmedzenia, keďže sa plne stotožňoval\ns názorom najvyšších štátnych autorít o potrebe prijímať účinné a včasné opatrenia s cieľom zamedziť\nšíreniu nákazlivého ochorenia COVID-19. Na druhej strane ale nebolo možné žalobcovi pričítať a klásť za\nvinu protiprávne konanie, ktorého sa nikdy nedopustil, keďže prípravou prevádzky na dlhodobé uzavretie\nneporušil a ani nemohol porušiť zákaz uložený predmetným opatrením.\n28. Opatrenie žalovaného č. OLP/2576/2020 bolo zverejnené dňa 12.03.2020 s účinnosťou od\n13.03.2020. Žalobca tak nemal objektívne možnosť vykonať úkony súvisiace s nariadeným uzavretím\npredmetnej kaviarne pred vyhlásením a účinnosťou uvedeného opatrenia žalovaného.\n\n29. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n30. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 6S/334/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/334/2021.\n31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa §\n107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho\nsúdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n32. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023\nsa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f\ntým nie je dotknuté.\n33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n34. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n35. Podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia, Úrad verejného zdravotníctva alebo\nregionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú\nzákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb.\n36. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, fyzické osoby -podnikatelia a\nprávnické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a)\naž c), e) a g) až n) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené\npríslušným orgánom verejného zdravotníctva.\n37. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, správneho deliktu na úseku\nverejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak\nnesplní nariadené opatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až\nn) a ods. 3 až 5 alebo opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48\nods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením.\n38. Podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, príslušný orgán verejného\nzdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24,\n31, 33 až 39.\n\n39. Podľa § 59 zákona o ochrane verejného zdravia, orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa\nvšeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj pre nariadenie\nopatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje inak.\n40. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n41. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n42. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie orgánov verejného\nzdravotníctva vo veci správneho trestania, a to konkrétne vo veci uloženia pokuty za správny delikt na\núseku verejného zdravotníctva. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či orgány verejného zdravotníctva\npri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n43. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva je zrejmé, že\norgány verejného zdravotníctva svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu, založili\nna služobnom zázname mestskej polície zo dňa 13.03.2020, resp. na vyjadrení mestskej polície zo\ndňa 06.01.2021 a skutočnosti, že žalobca pripustil, že v čase kontroly vykonanej mestskou políciou sa\nv predmetnej kaviarni nachádzali určité osoby. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia orgánov\nverejného zdravotníctva je ďalej zrejmé, že orgány verejného zdravotníctva pri svojom rozhodovaní\nneprihliadali na vyjadrenia žalobcu týkajúce sa označenia osôb, ktoré sa v čase kontroly vykonanej\nmestskou políciou v predmetnej kaviarni nachádzali, a okolností, resp. dôvodov ich prítomnosti\nv predmetnej kaviarni, ako aj to, že orgány verejného zdravotníctva nevykonali dôkaz výsluchom\nžalobcom navrhnutých svedkov a ani neprihliadli na čestné prehlásenie týchto osôb. Možno sa len\ndomnievať, že orgány verejného zdravotníctva nevykonali dôkaz výsluchom žalobcom navrhnutých\nsvedkov a ani neprihliadali na čestné prehlásenie týchto osôb z dôvodu, že „nie sú oprávnené\nspochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, v tomto prípade mestskej polície“, ako to uviedol\nžalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. S uvedeným záverom žalovaného prezentovaným\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorý ostatne žalovaný ani bližšie nevysvetlil a ani neuviedol\nžiadnu právnu normu, z ktorej by mal predmetný záver vyplývať, však nemožno súhlasiť.\n44. V zmysle zákona o ochrane verejného zdravia orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa\nsprávneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že orgány verejného zdravotníctva\nsú (nielen) pri rozhodovaní o správnych deliktoch povinné (v intenciách správneho poriadku) zistiť\npresne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie\na tiež riadne sa vysporiadať s včas uskutočnenými návrhmi účastníka administratívneho konania na\nvykonanie dôkazu. Neakceptovanie včas uskutočneného návrhu účastníka administratívneho konania\nna vykonanie dôkazu pritom môže orgán verejného zdravotníctva odôvodniť v zásade len tým, že\ntvrdená skutočnosť, za účelom overenia alebo vyvrátenia ktorej je navrhnuté vykonanie dôkazu, nemá\nrelevantnú súvislosť s predmetom administratívneho konania (i), že vykonanie dôkazu nemôže overiť ani\nvyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na tvrdenú skutočnosť nedisponuje vypovedacím potenciálom\n(ii) alebo že vykonanie dôkazu by bolo nadbytočné, keďže tvrdená skutočnosť, za účelom overenia\n\nalebo vyvrátenia ktorej je navrhnuté vykonanie dôkazu, bola už v rámci administratívneho konania bez\ndôvodných pochybností overená alebo vyvrátená (iii).\n45. V kontexte povinnosti orgánov verejného zdravotníctva (nielen) pri rozhodovaní o správnych\ndeliktoch zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie a povinnosti orgánov verejného zdravotníctva riadne sa vysporiadať s včas uskutočnenými\nnávrhmi účastníka administratívneho konania na vykonanie dôkazu je potrebné osobitne zmieniť sa\no dôkaznej situácii, pri ktorej v administratívnom konaní vo veci správneho trestania existuje iba\njediný priamo usvedčujúci dôkaz. Takáto dôkazná situácia v zásade predstavuje typický prípad situácie\n„tvrdenia proti tvrdeniu“, ktorá je z poznávacieho hľadiska neľahká a obsahuje v sebe riziko možných\nchýb a omylov.\n46. V prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“ je oproti ostatným situáciám potrebné klásť na\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu príslušného na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt zvýšené\nnároky, a to v súvislosti s vyvodením záverov o tom, ktoré skutočnosti tento orgán vzal za preukázané,\no ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných\ndôkazov. Orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt tak musí dostatočným\na rozumným odôvodnením vysvetliť, prečo prisvedčil jednému tvrdeniu a druhému nie. V praxi nemožno\nvylúčiť prípady, kedy by aj v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“ orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti\nza správny delikt prisvedčil jednému z protichodne tvrdiacich subjektov bez konštatovania, že sa vec\nnachádza v stave dôkaznej núdze. Malo by však potom ísť len o celkom výnimočné situácie, napríklad\npokiaľ by tvrdenie jednej strany dávalo logický zmysel, kým protichodné tvrdenie druhej stany sa zjavne\nreálne nemohlo stať. Aj v týchto prípadoch ale musí orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti za\nsprávny delikt starostlivo zvážiť všetky okolnosti prípadu, pohnútky vypovedajúcich subjektov a svoje\nrozhodnutie odôvodniť so zvýšenou mierou vysvetľovania svojich myšlienkových pochodov, ktoré ho\nviedli k tomu, že prisvedčil tvrdeniu jednej strany.\n47. Vinu určitého subjektu teda možno konštatovať aj v prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“. Ak\nmá ale slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obvineného, bez ďalších\npodporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,\nvierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Popritom\nnemožno opomenúť, že orgán príslušný na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt musí venovať\nzvýšenú pozornosť dôslednému zisteniu skutkového stavu a svoje úvahy pri hodnotení dôkazov\na ustálení skutkového stavu dôkladne odôvodniť. Tieto zásady je pochopiteľne potrebné vzťahovať aj\nna prípady, kedy má ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obvineného, bez ďalších podporných\ndôkazov, slúžiť záznam úradnej osoby podpísaný len konkrétnou úradnou osobou.\n48. V nadväznosti na hodnotenie „svedectva“ polície, resp. mestskej polície ako dôkazu v rámci\nzisťovania skutkového stavu alebo teda v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov, správny súd\npripomína, že v demokratickom právnom štáte, v ktorom sú si všetci ľudia rovní, nemožno vo\nvšeobecnosti bez ďalšieho priznať vyššiu váhu výpovediam policajtov ako príslušníkov silových\nzložiek oproti výpovediam jednotlivcov, voči ktorým sú policajné či iné štátne právomoci vykonávané\n(porovnaj napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 520/16 zo dňa 22.06.2016).\nVo všeobecnej rovine síce možno policajtov považovať za nestranných svedkov, ak sa v konkrétnom\nprípade nepreukáže niečo iné, avšak posúdenie samotnej hodnovernosti výpovede, resp. vyjadrenia\npolicajtov je súčasťou hodnotenia dôkazov v každom konkrétnom prípade, pri ktorom je potrebné vziať\ndo úvahy všetky okolnosti prípadu, pričom nemožno automaticky výpovedi, resp. vyjadreniu policajtov\npriznať väčšiu vierohodnosť ako výpovediam iných svedkov.\n49. Vyššie uvedenými zásadami zisťovania skutkového stavu, hodnotenia vykonaných dôkazov\na odôvodňovania rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania v prípade situácie\n„tvrdenia proti tvrdeniu“ a vôbec zásadami zisťovania skutkového stavu, hodnotenia vykonaných\ndôkazov a odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy sa orgány verejného zdravotníctva\nv preskúmavanej právnej veci dôsledne neriadili, keď zisťovaniu skutkového stavu a odôvodňovaniu\nsvojho rozhodnutia nevenovali náležitú pozornosť vo vyššie uvedených intenciách.\n50. Orgány verejného zdravotníctva ustálili skutkový stav na základe „svedectva“ mestskej polície,\nktoré bolo obsiahnuté v služobnom zázname mestskej polície zo dňa 13.03.2020, resp. vo vyjadrení\n\nmestskej polície zo dňa 06.01.2021, a ktoré nebolo podložené žiadnym hmotným (materiálnym)\ndôkazom. Z obsahu administratívneho spisu je ale zrejmé, že oproti skutkovej verzii relevantného deja\nprezentovanej mestskou políciou predložil žalobca odlišnú skutkovú verziu relevantného deja. Žalobca\npritom vo vzťahu k ním prezentovanej skutkovej verzii relevantného deja nezostal len pri vlastných\ntvrdeniach, o ktorých by vzhľadom na jeho pomer k veci a vzhľadom na jeho záujem na výsledku\npredmetného administratívneho konania bolo možné mať pochybnosti, ale za účelom jej preukázania\npredložil čestné prehlásenie konkrétnych osôb a tieto osoby aj navrhol vypočuť ako svedkov. Je tak\nzrejmé, že v preskúmavanej právnej veci ide o prípad, v ktorom sa dôkazná situácia prinajmenšom\nznačne približuje prípadu dôkaznej situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“, a že teda orgány verejného\nzdravotníctva pri svojom rozhodovaní mali venovať zvýšenú pozornosť nielen odôvodneniu svojich\nzáverov o tom, ktoré skutočnosti vzali za preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opreli,\nale aj vysvetleniu úvah, ktorými sa riadili pri hodnotení dôkazov a návrhov na vykonanie dôkazu. V tomto\nsmere však žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval iba toľko, že orgány verejného\nzdravotníctva „nie sú oprávnené spochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, v tomto prípade\nmestskej polície“, ktoré konštatovanie bolo navyše (z už uvedených dôvodov) nesprávne.\n51. Pri ustálení skutkového stavu si orgány verejného zdravotníctva zo skutkovej verzie relevantného\ndeja prezentovanej žalobcom osvojili jeho vyjadrenie, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase\nkontroly vykonanej mestskou políciou skutočne boli prítomné určité osoby. Orgány verejného\nzdravotníctva ale nijako bližšie nevysvetlili, nad rámec lakonického a navyše (z už uvedených dôvodov)\nnesprávneho konštatovania žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že orgány\nverejného zdravotníctva nie sú oprávnené spochybňovať zistenia príslušnej kontrolnej inštitúcie, akou\nje aj mestská polícia, prečo nepovažovali skutkovú verziu relevantného deja prezentovanú žalobcom,\nktorý za účelom jej preukázania predložil čestné prehlásenie konkrétnych osôb a tieto osoby aj navrhol\nvypočuť ako svedkov, za hodnovernú v celom rozsahu, resp. orgány verejného zdravotníctva nijako\nbližšie nevysvetlili, prečo by sa skutková verzia relevantného deja prezentovaná žalobcom zjavne reálne\nnemohla stať.\n52. Pokiaľ ide o osvojenie si vyjadrenia žalobcu, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase\nkontroly vykonanej mestskou políciou skutočne boli prítomné určité osoby, zo strany orgánov verejného\nzdravotníctva, správny súd uvádza, že samotné zistenie, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase\nkontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomné určité osoby, na konštatovanie záveru, že žalobca\nspáchal správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nestačilo. Sám žalovaný ostatne\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca „žiadnym relevantným dôkazom počas\ncelého konania relevantne nepreukázal, že počas kontroly MsP BA v predmetnej prevádzke ... sa\nv predmetnej prevádzke nenachádzali zákazníci, ale jej zamestnanci“ (ďalej len „citované konštatovanie\nžalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcu“). Ak by bolo možné urobiť záver, že žalobca\nspáchal správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia už aj len na základe zistenia,\nže v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomné určité\nosoby, citované konštatovanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcu by bolo zmätočné\na neopodstatnené. V takom prípade by totiž bolo bez právneho významu, či sa v priestoroch predmetnej\nkaviarne v danom čase nachádzali zákazníci alebo zamestnanci žalobcu. Inými slovami, v takom prípade\nby bolo bez právneho významu prípadné riadne preukázanie toho, že v priestoroch predmetnej kaviarne\nv čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomní zamestnanci žalobcu, zo strany žalobcu. Pre\núplnosť správny súd dodáva, že citované konštatovanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena\nžalobcu nie je nijako izolované, ale nadväzuje naň ďalšia argumentácia žalovaného v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, keď žalovaný ďalej uvádza, že „naopak, príslušníci MsP BA vo svojom vyššie\nuvedenom vyjadrení ... jednoznačne potvrdili, že v predmetnej prevádzke sa v čase kontroly nachádzali\ncca 4 zákazníci ...“. Je tak zrejmé, že žalovaný považoval za podstatnú skutočnosť, že v priestoroch\npredmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou boli prítomní zákazníci žalobcu tak,\nako to uvádzala mestská polícia.\n53. Pozornosti správneho súdu neuniklo pomerne nadnesené konštatovanie regionálneho úradu\nverejného zdravotníctva uvádzané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, že totiž príslušníci\nmestskej polície „jednoznačne zdokumentovali“ vo svojom služobnom zázname, že v predmetnej\nkaviarni sa v čase ich kontroly nachádzali zákazníci v uvádzanom približnom počte. Služobný záznam\nmestskej polície zo dňa 13.03.2020 totiž o identite osôb prítomných v priestoroch predmetnej kaviarne\nv čase kontroly vykonanej mestskou políciou, s výnimkou A. B., neobsahuje žiadne údaje. Príhodnejšie\n\nby tak bolo konštatovanie, že príslušníci mestskej polície „uviedli“, resp. „zaznamenali“, že v predmetnej\nkaviarni sa v čase ich kontroly nachádzali zákazníci v uvádzanom približnom počte.\n54. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca bol povinný predmetnú\nkaviareň s účinnosťou od 13.03.2020 zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť k žiadnemu spochybneniu jej\nuzatvorenia, resp. neprevádzkovania, správny súd uvádza, že k okolnostiam týkajúcim sa otvorených\ndverí predmetnej kaviarne sa vzhľadom na obsah žalobcom predložených čestných prehlásení zjavne\nmali vyjadriť svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť. Keďže orgány verejného zdravotníctva týchto\nsvedkov nevypočuli, ich závery sú vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa otvorených dverí predmetnej\nkaviarne predčasné. Navyše, samotná skutočnosť otvorených dverí určitej kaviarne ešte bez ďalšieho\nautomaticky neznamená, že daná kaviareň „je prevádzkovaná“. Napokon, ak by bolo možné urobiť\nzáver, že žalobca spáchal správny delikt uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia už aj len na\nzáklade zistenia, že žalobca nezabezpečil predmetnú kaviareň s účinnosťou od 13.03.2020 tak, aby\nnemohlo dôjsť k žiadnemu spochybneniu jej uzatvorenia, resp. neprevádzkovania alebo už aj len na\nzáklade zistenia otvorených dverí predmetnej kaviarne, citované konštatovanie žalovaného o neunesení\ndôkazného bremena žalobcu by bolo zmätočné a neopodstatnené. V takom prípade by totiž bolo bez\nprávneho významu, či sa v priestoroch predmetnej kaviarne v danom čase nachádzali zákazníci alebo\nzamestnanci žalobcu. Inými slovami, v takom prípade by bolo bez právneho významu prípadné riadne\npreukázanie toho, že v priestoroch predmetnej kaviarne v čase kontroly vykonanej mestskou políciou\nboli prítomní zamestnanci žalobcu, zo strany žalobcu.\n55. Keďže o vine žalobcu svedčí „iba“ „svedectvo“ mestskej polície, ktoré bolo obsiahnuté v služobnom\nzázname mestskej polície zo dňa 13.03.2020, resp. vo vyjadrení mestskej polície zo dňa 06.01.2021,\na ktoré nebolo podložené žiadnym hmotným (materiálnym) dôkazom, a keďže skutková verzia\nrelevantného deja prezentovaná žalobcom nie je taká, o ktorej by bolo možné konštatovať, že sa\nzjavne reálne nemohla stať, správny súd s prihliadnutím ku skutočnosti, že preskúmavané rozhodnutie\nbolo vydané vo veci správneho trestania, dospel k záveru, že ak orgány verejného zdravotníctva\nnevykonali dôkaz výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov, zaťažili administratívne konanie, v ktorom\nbolo vydané ich rozhodnutie, vadou zistenia skutkového stavu v rozsahu nedostačujúcom na riadne\nposúdenie veci ako aj vadou podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n56. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe, správny súd pripomína, že\nnedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zhojiť doplnením dôvodov,\nči zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného rozhodnutia v správnom súdnom konaní.\nPre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne relevantná len\nargumentácia uvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami,\npísomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní nenahrádza\nodôvodnenie jeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu\nverejnej správy teda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného\nv správnom súdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017). Správny súd preto pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia\norgánov verejného zdravotníctva nemohol prihliadať na argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení\nk žalobe v častiach, v ktorých žalovaný uvádzal argumentáciu nad rámec svojej argumentácie\nv napadnutom rozhodnutí alebo nad rámec argumentácie regionálneho úradu verejného zdravotníctva\nv prvostupňovom rozhodnutí. V tomto smere správny súd osobitne poukazuje na argumentáciu\nžalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorej dodatočné vypočúvanie zamestnancov žalobcu\nby nebolo dôveryhodným dôkazom toho, či sa v predmetnej prevádzke v inkriminovanom čase\nnachádzali alebo nenachádzali. Takúto argumentáciu totiž rozhodnutie orgánov verejného zdravotníctva\nneobsahuje.\n57. Vo väzbe na argumentáciu žalovaného uvádzanú vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorej dodatočné\nvypočúvanie zamestnancov žalobcu by nebolo dôveryhodným dôkazom toho, či sa v predmetnej\nkaviarni v inkriminovanom čase nachádzali alebo nenachádzali, správny súd (i keď na ňu nemohol\nprihliadnuť z už uvedených dôvodov) uvádza, že táto argumentácia žalovaného (prezentovaná až\nv štádiu správneho súdneho konania) je predčasná. K hodnoteniu obsahu výpovede svedkov by\n\ntotiž bolo možné pristúpiť až po vykonaní ich výsluchu s tým, že orgány verejného zdravotníctva\nby potom mohli a museli konfrontovať výpovede jednotlivých svedkov navzájom ako aj konfrontovať\nvýpovede jednotlivých svedkov s vyjadreniami žalobcu a mestskej polície a následne si utvoriť úsudok\no dôveryhodnosti výpovede svedkov. Bez vypočutia konkrétnych navrhnutých svedkov si nemožno\nutvárať úsudok o tom, či by tí vedeli uviesť skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné kvalifikovane\nposúdiť hodnovernosť ich prípadného tvrdenia o tom, že sa v predmetnej kaviarni v inkriminovanom\nčase nachádzali. Správny súd týmto svojím záverom nijako nespochybňuje skutočnosť, že orgán\nverejnej správy nie je povinný vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom administratívneho konania.\nK odmietnutiu vykonania dôkazu výsluchom svedka navrhnutého obvineným zo správneho deliktu je\nvšak v potrebné pristupovať zvlášť obozretne, a to najmä v situácii, kedy o vine obvineného zo správneho\ndeliktu existuje iba jediný priamo usvedčujúci dôkaz. Napokon, prípadné odmietnutie vykonania dôkazu\nvýsluchom svedka navrhnutého obvineným zo správneho deliktu je potrebné vždy náležite odôvodniť.\n58. Pokiaľ je motívom nevykonania výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov (orgánmi verejného\nzdravotníctva nevyslovený) predpoklad ich pozitívneho vzťahu k žalobcovi, a teda predpoklad ich\nzaujatosti v prospech žalobcu, správny súd poukazuje na záver českej správnej súdnej praxe, podľa\nktorého „je vecou správneho orgánu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy v konaní o priestupku vykoná;\ntým však nesmie obmedziť právo osôb, ktoré čelia obvineniu trestnej povahy v širšom zmysle, vypočuť\nalebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za\nrovnakých podmienok ako svedkov proti sebe ... Výsluch svedka, ktorý obvinený z priestupku navrhol\nako dôkaz na svoju obhajobu, nemožno vopred hodnotiť ako bezcenný, a preto ho ako dôkaz nevykonať\nlen s poukazom na účelovosť pre priateľský vzťah obvineného k svedkovi. Odmietnutie návrhu na\nvykonanie dôkazu výsluchom takého svedka je porušením práva na spravodlivý proces. Tento postup,\nktorý viedol k faktickému vylúčeniu dôkazov navrhnutých v prospech obvineného z priestupku a prijatiu\nzáveru o skutkovom stave veci len na základe jednostranných dôkazov, je porušením čl. 6 ods. 3\npísm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ (rozsudok českého Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 4As/2/2005, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu pod\nč. 847/2006). Toto stanovisko prezentované v českej správnej súdnej praxi je podľa správneho súdu\nvzhľadom na to, že sa týka interpretácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým\nje viazaná aj Slovenská republika, potrebné zohľadniť aj v preskúmavanej právnej veci.\n59. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že zákaz prevádzkovania určitých zariadení,\nzahŕňajúci aj zákaz sedenia pri stoloch a konzumovania nápojov, v zmysle predmetného opatrenia\nžalovaného nedával výnimku na sedenie za stolom a popíjanie ani pre samotných zamestnancov určitej\nprevádzky, správny súd uvádza, že toto konštatovanie žalovaného je vzhľadom na zistenie skutkového\nstavu v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci predčasné. Z uvedeného hľadiska bude\nmôcť žalovaný pristúpiť k hodnoteniu preskúmavanej právnej veci až po zistení skutkového stavu\nv rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci, resp. po riadnom vysporiadaní sa s návrhmi žalobcu\nna vykonanie dôkazov.\n60. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,\nsprávny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto\nrozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že považoval za postačujúce zrušiť iba napadnuté\nrozhodnutie, keďže žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu\nmôže vysporiadať s vadami administratívneho konania uvedenými v odôvodnení tohto rozsudku.\n61. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s\npoukazom na jeho odôvodnenie bude jej úlohou doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia\nskutkového stavu. Po doplnení dokazovania bude úlohu žalovaného dôkladne posúdiť vierohodnosť\njednotlivých proti sebe stojacích vyjadrení a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne pri ich\nhodnotení a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie\nneviny. Takisto bude úlohou žalovaného svoje závery, a to aj vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, riadne\nodôvodniť.\n\n62. Správny súd pre úplnosť uvádza, že týmto rozsudkom netvrdí, že žalobca správny delikt uvedený\nvo výroku prvostupňového rozhodnutia nespáchal. Bude úlohou žalovaného, aby v ďalšom konaní po\nzistení skutkového stavu v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci opätovne vo veci rozhodol\no tom, či sa žalobca predmetného správneho deliktu skutočne dopustil.\n63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n64. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.\nc/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}