Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/102/2021 1021201953 29. 05. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201953.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený X. XXXXXXX XXXX, bytom D. X, E., zastúpený AK Ivan Telepčák, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Ukrajinská 4, Bratislava, IČO: 47 258 411, proti žalovanému: Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. s. XXXXX/XXXX/XXX, č. k. PV XXX/ XXXXX/XXXX, č. z. XXXXX/XXXX z 30. augusta 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. s. XXXXX/XXXX/XXX, č. k. F. XXX/XXXXX/XXXX, č. z. XXXXX/XXXX z 30. augusta 2021 ako aj výkaz nedoplatkov DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s. č. XXXXXXXXXX z 26. apríla 2021 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. s. XXXXX/XXXX/XXX 4. K. F. XXX/XXXXX/XXXX 4. z. XXXXX/XXXX z 30. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) predseda žalovaného zamietol námietky žalobcu a potvrdil výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX z 26. apríla 2021 vydaný DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného na rok 2019 v sume 485,- eur. 2. V odôvodnení zhrnul, že zdravotná poisťovňa predpísala žalobcovi výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX z 26. apríla 2021 (ďalej len „výkaz nedoplatkov“) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného na rok 2019 podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona účinnom do 31. decembra 2021 (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) v sume 485,- eur. 3. Zdravotná poisťovňa vydala výkaz nedoplatkov ako výsledok ročného zúčtovania za rok 2019, pričom súčasne bolo žalobcovi zaslané aj Oznámenie o zmene výsledku ročného zúčtovania poistného za rok 2019 č. G. z 26. apríla 2021. Zdravotná poisťovňa už totiž raz vykonala ročné zúčtovanie za rok 2019, v rámci ktorého jej vyšiel výsledok 0,00 eur, ktorý žalobcovi sprístupnila elektronicky oznámením č. G. z 22. augusta 2020. 4. Následne, po prvom vykonaní ročného zúčtovania za rok 2019, bola zdravotnej poisťovni doručená dávka typu 568 Finančnej správy Slovenskej republiky č. XX_XX_XXXXXX_XXX, v ktorej jej bolo oznámené, že žalobca priznal základ dane z príjmov z podnikania, ktorý je ako príjem vymeriavacím základom na určenie poistného na verejné zdravotné poistenie, v dôsledku čoho bolo potrebné ročné zúčtovanie poistného za rok 2019 prepočítať. Na tomto základe sa zmenil pôvodný výsledok ročného zúčtovania za rok 2019 na nedoplatok v sume 485,- eur, ktorý mu zdravotná poisťovňa oznámila
výkazom nedoplatkov, voči ktorým podal námietky domnievajúc sa, že tento je nezákonný z dôvodu, že zdravotná poisťovňa mu výkaz nedoplatkov nedoručila v lehote podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a preto právo na jeho vydanie zaniklo. 5. Vo vzťahu k námietke nedodržania lehoty na vykonanie ročného zúčtovania predseda žalovaného konštatoval, že táto je nedôvodná, pretože zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie v lehote podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 38v ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. za rok 2019, o čom bol upovedomený Oznámením č. G. z 22. augusta 2020. Keďže žalobca až po vykonaní tohto ročného zúčtovania, t. j. po 29. októbri 2020 podal daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2019, v ktorom priznal čiastkový základ dane z príjmov, zdravotná poisťovňa vykonala kontrolu, na základe zistení z ktorej dospela k záveru o potrebe prepočítať výsledok ročného zúčtovania za rok 2019. Novým výsledkom ročného zúčtovania za rok 2019 sa stal nedoplatok na poistnom, v dôsledku čoho zdravotná poisťovňa v súlade s § 19 ods. 13 tretia veta zákona č. 580/2004 Z. z. zrušila pôvodné oznámenie z vlastného podnetu a to z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, o čom žalobcu písomne upovedomila listom č. G. z 26. apríla 2021. Citovaný zákon pritom na takýto postup neustanovuje lehotu, obdobne ako je to pri zrušení výkazu nedoplatkov (§ 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z.). Pokiaľ je však výsledkom opakovane vykonaného ročného zúčtovania poistného nedoplatok, tento vykáže výkazom nedoplatkov podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. tak, ako tomu bolo v prípade žalobcu. 6. Predseda bol toho názoru, že hoci zákon č. 580/2004 Z. z. explicitne neustanovuje opakované vykonanie ročného zúčtovania poistného, z ustanovení § 19 citovaného zákona vyplýva zdravotnej poisťovni povinnosť oznámiť platiteľovi poistného výsledok ročného zúčtovania výkazom nedoplatkov alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak by zdravotná poisťovňa zistila iný výsledok ročného zúčtovania a neoznámila by to žalobcovi, postupovala by v rozpore so zákonom. Žalobcovi bolo teda v rámci nového ročného zúčtovania vypočítané poistné v rámci skutočne dosiahnutého príjmu za rok 2019, vychádzajúc z dosiahnutého príjmu za rok 2019 deklarovaného v daňovom priznaní. II. Správna žaloba 7. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, namietajúc nesprávne právne posúdenie, a navrhujúc napadnuté rozhodnutie predsedu žalovaného spolu s výkazom nedoplatkov zrušiť a vec vrátiť zdravotnej poisťovni na ďalšie konanie. 8. Žalobca po zrekapitulovaní skutkového stavu, ktorý sa zásadne nelíšil od toho, ako ho zhrnul v napadnutom rozhodnutí predseda žalovaného, namietal, že ročné zúčtovanie za rok 2019, ktorého výsledkom má byť výkaz nedoplatkov za rok 2019, vykonala zdravotná poisťovňa až v apríli roku 2021 a doručila ho žalobcovi až 14. mája 2021, pričom zo zákona č. 580/2004 Z. z. jej táto povinnosť vyplývala do 31. decembra 2020. Je zrejmé, že zdravotná poisťovňa lehotu nestihla, keďže právo vydať výkaz nedoplatkov zaniklo dňa 31. decembra 2020. Z napadnutého rozhodnutia navyše vyplýva, že zdravotná poisťovňa získala od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nové informácie potrebné pre vykonanie ročného zúčtovania jeden mesiac pred uplynutím tejto lehoty a napriek tomu zákonom ustanovenú lehotu nestihla. 9. Žalobca ďalej namietal, že či už zákon č. 580/2004 Z. z. alebo zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov, nepoznajú inštitút zmeny výsledku ročného zúčtovania poistného. 10. Ročné zúčtovanie za rok 2019 už zdravotná poisťovňa raz vykonala s výsledkom 0,00,- eur, čo žalobcovi oznámila v lehote ustanovenej zákonom. Po uplynutí lehoty už zákon neumožňuje takéto zmeny v rámci výsledku ročného zúčtovania robiť. 11. Žalobca sa zásadne nestotožnil s konštatovaním predsedu žalovaného o možnosti kedykoľvek zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania, pretože § 19 ods. 2 v spojení § 38ev zákona č. 580/2004 Z. z. jednoznačne ustanovuje lehotu, v ktorej možno ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2019 vykonať a túto musí dodržať. Skutočnosť, že § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. neustanovuje žiadnu lehotu neznamená, že zdravotná poisťovňa môže oznámenie o výsledku ročného zúčtovania kedykoľvek zrušiť. Výkladom uvedeným predsedom žalovaného by mohla zdravotná poisťovňa obchádzať lehoty tak, že primárne iba formálne zašli poistencovi oznámenie o ročnom zúčtovaní v zákonom ustanovenej lehote a následne kedykoľvek vykoná jeho opravu. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania 12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý po rekapitulácii východísk uvedených v napadnutom rozhodnutí a zreferovaní obsahu podanej správnej žaloby uviedol, že námietky žalobcu sú nedôvodné. Zotrval na argumentácii, že ročné zúčtovanie poistného za rok 2019 bolo vykonané v lehote podľa § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., pričom po kontrole vykonaného ročného zúčtovania na rok
2019 z dôvodu podania dodatočného daňového priznania žalobcom zistil, že novým výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok na poistnom. Z uvedeného dôvodu o tom žalobcu písomne upovedomil. 13. Zákon č. 580/2004 Z. z. nestanovuje lehotu, do ktorej môže zdravotná poisťovňa zrušiť pôvodné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania, obdobne, ako je tomu pri zrušení výkazu nedoplatkov z vlastného podnetu. Pokiaľ je výsledkom nového ročného zúčtovania nedoplatok, tento musí zdravotná poisťovňa vykázať výkazom nedoplatkov tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Záverom zopakoval argumentáciu, v zmysle ktorej hoci zákon č. 580/2004 Z. z. explicitne neustanovuje možnosť vykonať opakované ročné zúčtovanie poistného, z ustanovení § 19 citovaného zákona vyplýva zdravotnej poisťovni povinnosť oznámiť platiteľovi poistného výsledok ročného zúčtovania výkazom nedoplatkov alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak by zdravotná poisťovňa zistila iný výsledok ročného zúčtovania a neoznámila by to žalobcovi, postupovala by v rozpore so zákonom. S účinnosťou od 1. januára 2022 zákonodarca v zákone č. 580/2004 Z. z. spresnil v § 19 ods. 19 a 20 postup zdravotnej poisťovne po zistení nových skutočností odôvodňujúcich opakované vykonanie ročného zúčtovania poistného. 14. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca krajskému súdu repliku, v ktorej zdôraznil, že výkaz nedoplatkov za rok 2019 zdravotná poisťovňa vystavila a zaslala žalobcovi ž v roku 2021, t. j. dlho po uplynutí zákonnej lehoty. Zdravotná poisťovňa mala pritom do 30. novembra 2020 všetky potrebné údaje, aby ročné zúčtovanie vykonala, teda mala celý jeden mesiac na jeho vykonanie v zákonom ustanovenej lehote. 15. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že zákonodarca od 1. januára 2022 upravil postup zdravotnej poisťovne v § 19 ods. 19 a 20 zákona č. 580/2004 Z. z. vykonať opakované ročné zúčtovanie po zistení nových informácií, uviedol, že práve toto doplnenie preukazuje tvrdenie, že zákon č. 580/2004 Z. z. pred uvedeným dátumom inštitút zmeny výsledku ročného zúčtovania alebo jeho opakovaného vykonania nepoznal. Postup zdravotnej poisťovne teda nemal oporu v zákone. 16. V duplike žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe, na ktorom v celom rozsahu zotrval. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom u dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania. Podľa § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí poistenca alebo platiteľa poistného; v upovedomení uvedie dôvod zrušenia výkazu nedoplatkov. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľ. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. Podľa § 38ev ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 ods. 1 za rok 2019 do 31. decembra 2020. Podľa § 19 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z., ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa zašle v lehote podľa odseku 2 písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Oznámenie obsahuje najmä údaje o výške preplatku, vymeriavacom základe, výške zaplatených preddavkov na poistné alebo výške preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, výške preddavku na poistné, ktorý je poistenec povinný odvádzať na základe výsledku ročného zúčtovania poistného, a ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vykonanie ročného zúčtovania poistného a poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12. Podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a), b), d), e) a g) až j) aj údaj o lehote
na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako. Podľa § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a. Podľa § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 zistí, že výsledkom mal byť preplatok v inej výške, než aká bola uvedená v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie podľa odseku 8, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti takému novému oznámeniu nemožno podať nesúhlasné stanovisko. Pôvodné oznámenie môže zrušiť zdravotná poisťovňa aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného. Právo poistenca alebo platiteľa poistného na preskúmanie správnosti postupu zdravotnej poisťovne úradom tým nie je dotknuté. Podľa § 19 ods. 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2022, Zdravotná poisťovňa z vlastného podnetu môže zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného vydané podľa odseku 8 alebo odseku 17 alebo výkaz nedoplatkov podľa odseku 9, ak dodatočne zistí z údajov vykázaných podľa § 20 alebo oznámených podľa § 29b skutočnosti podstatné pre zmenu výsledku ročného zúčtovania poistného. O zrušení oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného písomne upovedomí poistenca alebo platiteľa poistného; v upovedomení uvedie dôvod zrušenia oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. O zrušení výkazu nedoplatkov upovedomí poistenca alebo platiteľa poistného podľa § 17a ods. 8. Podľa § 19 ods. 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2022, zdravotná poisťovňa vydá nové oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného podľa odseku 8 alebo nový výkaz nedoplatkov podľa odseku 9, ak podľa odseku 19 zdravotná poisťovňa zistí nový výsledok ročného zúčtovania poistného. Nové oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného podľa odseku 8 alebo nový výkaz nedoplatkov podľa odseku 9 musí obsahovať upovedomenie podľa odseku 19. Ustanovenie odseku 12 sa uplatní rovnako. Podľa § 38ez ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., Ročné zúčtovanie poistného podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 sa vykoná prvýkrát v roku 2022 za rok 2021. V. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom 17. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 18. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/102/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/102/2021. 19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“)] v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie predsedu žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 20. O žalobe rozhodol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 29. mája 2025, za prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý o nariadenie pojednávania požiadal, no ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu neodkladných pracovných povinností. Zároveň súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti.
21. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného vo veci predpísania nedoplatku na poistnom z opakovane vykonaného ročného zúčtovania poistného za rok 2019 v sume 485,- EUR. 22. Kľúčovým bolo zodpovedanie otázky, či mohol žalovaný resp. zdravotná poisťovňa, opätovne vykonať ročné zúčtovanie za rok 2019 ktoré bolo následne podkladom výkazu nedoplatkov, hoci už raz ročné zúčtovanie za rok 2019 riadne a v zákonom ustanovenej lehote, t. j. do 31. decembra 2020, vykonala. 23. Vychádzajúc z námietok žalobcu, ktoré obsiahol v správnej žalobe, správny súd konštatuje, že otázka dodržania lehoty na vykonanie opakovaného ročného zúčtovania nie je v predmetnom prípade smerodajná. Hoci je potrebné prihliadať a dôsledne rozlišovať, či v zákonom ustanovenej lehote bolo vykonané ročné zúčtovanie poistného ako také a či v zákonom ustanovenej lehote následne došlo k ďalšiemu, opakovanému vykonaniu ročného zúčtovania, v očiach správneho súdu je však podstatným zodpovedanie otázky, či zdravotná poisťovňa v rozhodnom čase vôbec disponovala inštitútom vykonania opakovaného resp. nového ročného zúčtovania po tom, ako už jedno ročné zúčtovanie vykonala a toto poistencovi riadne oznámila, pričom poistenec naň nereagoval nesúhlasným stanoviskom alebo námietkami. 24. Správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, že pre postup zdravotnej poisťovne nebol daný zákonný podklad, keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorým sa princíp „čo nie je dovolené, je zakázané“ adresuje orgánom verejnej moci a v zmysle tejto zásady smú konať iba v medziach svojej výslovne priznanej právomoci, ktorú im priznáva ústava alebo zákon. Táto zásada vytvára právnu istotu pre subjekty súkromného práva, že orgány s právomocou nebudú voči nim konať v rozpore so svojou právomocou. 25. V čase rozhodovania poznal zákon č. 580/2004 inštitút zrušenia z vlastného podnetu napríklad vo vzťahu k výkazu nedoplatkov (pričom v tomto prípade zdravotná poisťovňa nový výkaz nedoplatkov nevydáva), ako to vyplýva z ustanovenia § 17a ods. 8. Predmetné ustanovenie (resp. § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. ako celok) však nepojednáva o možnosti zdravotnej poisťovne vykonať z vlastného podnetu resp. po zistení nových skutočností opätovné ročné zúčtovanie poistného. 26. Vo vzťahu k § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý umožňoval zrušiť oznámenie o vykonaní ročného zúčtovania, správny súd uvádza, že takéto zrušenie z vlastného podnetu prichádzalo do úvahy iba za predpokladu, že jeho výsledkom bol preplatok, pričom zdravotná poisťovňa aj z vlastného podnetu zistila, že preplatok mal byť v inej výške. V prejednávanej veci pritom zdravotná poisťovňa zistila, že výsledok prvého ročného zúčtovania bol 0,00,- eur a po opätovnom vykonaní ročného zúčtovania jej vyšiel nedoplatok na poistnom a teda sa na citované ustanovenie nemohla odvolávať. 27. Načrtnutý výklad vyplýva aj zo systematiky zaradenia zrušenia oznámenia o vykonaní ročného zúčtovania z vlastného podnetu. Zákonodarca totiž v ustanovení § 19 ods. 8 a 12 zákona č. 580/2004 Z. z. umožnil platiteľovi poistného podať voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania, ktorým je preplatok, nesúhlasné stanovisko. Ustanovenie § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. následne nadväzuje na tento procesný postup, kedy zdravotná poisťovňa preskúma nesúhlasné stanovisko platiteľa poistného a vydá nové oznámenie podľa § 19 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. (o výsledku ktorým je preplatok), ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. V tomto kontexte zákonodarca umožnil zdravotnej poisťovni vykonať postup oznámenia výsledku, ktorým je preplatok v inej výške ako bol pôvodne určený, aj z vlastného podnetu zdravotnej poisťovne. 28. Oba zmienené prípady naznačujú, že zdravotná poisťovňa mohla z vlastného podnetu uplatniť svoje oprávnenie a zrušiť výkaz nedoplatkov, prípadne aj oznámenie o výsledku ročného zúčtovania ktorého výsledkom bol preplatok a nahradiť ho novým oznámením o výške preplatku, ak to bolo v prospech platiteľa poistného. 29. Až s účinnosťou od 1. januára 2022 zákonodarca doplnil do ustanovenia § 19 nové ods. 19 a nasl., pričom práve v ods. 19 upravil možnosť zdravotnej poisťovne z vlastného podnetu zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného vydané podľa odseku 8 alebo ods. 17 alebo výkaz nedoplatkov podľa ods. 9, ak dodatočne zistí z údajov vykázaných podľa § 20 alebo oznámených podľa § 29b skutočnosti podstatné pre zmenu výsledku ročného zúčtovania poistného. V tomto prípade následne môže zdravotná poisťovňa vydať aj výkaz nedoplatkov, ak to vyplýva z výsledku nového ročného zúčtovania. V čase vydania výkazu nedoplatkov ako prvostupňového rozhodnutia však takýmto nástrojom zdravotná poisťovňa nedisponovala a rovnako tak žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 30. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 580/2021 o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo do zákona č. 580/2004 Z. z. doplnené citované ustanovenie, vyplýva, že toto bolo doplnené v reakcii na vyskytujúce sa prípady, kedy platiteľ poistného
podal dodatočné daňové priznanie, ktoré zmenilo pôvodný výsledok ročného zúčtovania poistného. Bolo žiadúce a logické, aby v takýchto prípadoch bolo prepočítané ročné zúčtovanie poistného a oznámený nový výsledok, či už výkazom nedoplatkov alebo novým oznámením. V dôvodovej správe bolo výslovne zmienené, že zdravotné poisťovne týmto spôsobom postupovali, hoci to zákon č. 580/2004 Z. z. neustanovoval. 31. Nemožno opomenúť ani prechodné ustanovenie § 38ez zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré počíta s vykonaním ročného zúčtovania poistného podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 prvýkrát až v roku 2022 za rok 2021. 32. S ohľadom na uvedené dospel správny súd k záveru o potrebe zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 4 SSP) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Ten na základe vyššie uvedených východísk zváži ďalší procesný postup, resp., či je ďalší procesný postup je v prípade žalobcu prípustný. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanému v plnom rozsahu. 34. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.