Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/326/2021 1021201925 25. 03. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ticketportal SK, s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 35 850 698, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, 2/ CBC Development a. s., Bottova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 35 886 811, právne zastúpený: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Karlovo náměstí 671/24, 11000 Praha 1, Česká republika, IČO: 261 69 720, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 35 844 703, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/A, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e opatrenie – oznámenie žalovaného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný Oznámením o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o poskytovaní dotácií“) a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 : Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080 zo dňa 01.06.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej žalobcom 2/ v mene nájomcu - žalobcu 1/ za obdobie sťaženého užívania 01.01.2021 až 31.03.2021 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. II. Žaloba
2. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci a nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 3. Poskytovanie dotácií na nájomné malo slúžiť ako čiastočné odbremenenie podnikateľov od nákladov na nájomné, ktoré museli aj napriek nemožnosti vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, stále uhrádzať. Neschválením dotácie tak bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcov, ktorí kvôli pandémii Covid 19 a s ňou súvisiacimi opatreniami prijatými orgánmi verejnej moci nemohli v plnom rozsahu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Tento záver potvrdzuje aj časť A Schémy štátnej pomoci, podľa ktorej „V nadväznosti na šírenie ochorenia COVID 19 a na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v Slovenskej republike z 11. marca 2020 slovenské orgány prijali viaceré opatrenia vo forme odporúčaní a zákazov pre obyvateľov a podniky, ktorými pozastavili činnosti, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné, a obmedzili pohyb s cieľom znížiť šírenie vírusu. Opatrenia prijaté v tomto kontexte majú závažný dosah na fungovanie podnikov všetkých druhov, ktoré čelia náhlemu nedostatku, dokonca až nedostupnosti likvidity počas tejto krízy. Povinnosť zatvoriť určité prevádzkarne alebo inak obmedziť ich činnosť viedla v prípade mnohých podnikov k strate príjmu. Tieto podniky však aj naďalej vykazujú časť svojich nákladov. V dôsledku vyššie uvedeného sa tieto podniky môžu rýchlo dostať do platobnej neschopnosti, čo sa navyše prenáša aj na ich dodávateľov a zamestnancov. Táto situácia môže preto spôsobiť vážne narušenie slovenského hospodárstva.“ 4. Žalovaný vyhlásil Výzvu na predkladanie žiadostí 16. decembra 2020. Žiadosti bolo možné predkladať do 30. júna 2021. Išlo o pomoc podľa Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácií spôsobenej nákazou COVID 19 v platnom znení. Žalobcovia splnili všetky podmienky na poskytnutie dotácie na nájomné podľa Schémy štátnej pomoci – kvalifikovaný žiadateľ a prijímateľ, kvalifikovaný nájomný vzťah, kvalifikovaný predmet nájmu, ktorými boli nebytové priestory v Administratívnej budove CBC 4 na A. XX v Bratislave o výmere 1 211,83 m2. K uvedeným podmienkam žalobcovia uviedli, že žalovaný nesplnenie týchto podmienok nenamietal. Kvalifikovaná činnosť nájomcu bola podľa žalobcov ako podmienka tiež splnená, keďže podstatou činnosti žalobcu 1/ je predaj vstupeniek na hromadné podujatia konečným spotrebiteľom, ktorých konanie bolo v danom období buď úplne zakázané, alebo obmedzené. Zákon o poskytovaní dotácií neupravuje definíciu konečného spotrebiteľa. Jediné definície spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku sú v predpisoch o ochrane spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcov nemožno na daný prípad použiť a tento pojem je potrebné vykladať širšie. Žalobcovia poukázali na sťažené užívanie predmetu nájmu súvisiace so zákazom vychádzania, povinnej práce z domu a zákazom hromadných podujatí, pričom poukázali na právny základ uvedených dôvodov sťaženia užívania predmetu nájmu. Postup žalovaného pri vyhodnocovaní podmienok pre poskytnutie dotácie bol nesprávny a pravdepodobne bol založený na nesprávnom právnom posúdení podmienok formulovaných v § 13c zákona o poskytovaní dotácií, vo Výzve na predkladanie žiadostí a v Schéme štátnej pomoci. 5. Nepreskúmateľnosť napadnutého oznámenia a rozhodnutia o neschválení žiadosti vyplýva z absencie odôvodnenia. Aj napriek tomu, že konanie o schvaľovaní žiadosti o dotáciu nepodlieha správnemu poriadku, rozhodnutie o žiadosti by malo obsahovať preskúmateľné odôvodnenie. Dôvody neschválenia sú uvedené v jedinej vete oznámenia, žalobcovia dôvody neschválenia len odhadujú. Žalobcovia poukázali na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vo veci nepreskúmateľnosti rozhodnutí/opatrení orgánov verejnej správy. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2022 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 7. Na dotáciu nie je právny nárok. Právny nárok je úzko spätý so subjektívnym právom, lebo spočíva vo vymáhateľnosti subjektívneho práva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na podstatu vzťahu subjektívneho práva a nároku. Nárok sa vždy viaže na konkrétne subjektívne právo, preto nárok bez subjektívneho práva nemá opodstatnenie a nemôže samostatne existovať. Na rozdiel od subjektívneho
práva, ktoré nemusí byť vždy vybavené vlastnosťou vynútiteľnosti, t. j. nárokom. Z uvedeného vyplýva, že nároky nemôžu existovať samostatne, bez práv, ale práva môžu byť buď spojené s nárokmi, alebo môžu byť bez nárokov. 8. V súvislosti s § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií žalovaný konštatoval, že zákonodarca právo na štátnu pomoc nevybavil nárokom. To znamená, že vlastnosťou, obsahom tohto práva nie je jeho vynútiteľnosť proti vôli povinného subjektu. Realizáciu práva na poskytnutie štátnej pomoci ponecháva zákonodarca na vôli zúčastnených subjektov. Ide teda o právne vzťahy, kde absentuje nárok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právo na dotáciu nie je vybavené nárokom, a preto môžeme povedať, že ide o subjektívne nežalovateľné právo, lebo nie je vynútiteľné ani najtypickejšou formou vynútiteľnosti žalovateľnosťou. Je teda nevynútiteľné proti vôli povinného subjektu (poskytovateľa dotácie). To, či subjektívne právo je spojené s nárokom alebo je oslabené v tom zmysle, že zákon mu nárok, t. j. vynútiteľnosť, nepriznáva, spravidla závisí od charakteru (povahy) tohto práva, ale často to vyplýva aj z právno-politických či právno-ekonomických cieľov zákonodarcu. Príčiny, prečo niektorým subjektívnym právam právo odopiera, resp. nepriznáva vymáhateľnosť (nárok), je potrebné vyvodiť z charakteru a funkcie, resp. cieľa, ktorý zákonodarca priznaním subjektívneho práva sleduje. Pokiaľ ide o práva na poskytnutie dotácie a jeho väzbu na vynútiteľnú stránku tohto práva, t. j. nárok, možno vyvodiť nasledovné. Poskytnutie dotácie je viazané na celý rad podmienok ustanovených právnymi predpismi, ktoré sa premietajú do rôznych práv a povinností, s ktorým je spojený celý komplikovaný proces poskytovania štátnej pomoci. Navyše, celkový rozsah štátnej pomoci (celkový finančný objem), ktorý možno poskytnúť, je limitovaný. To znamená, že zo samotnej povahy či charakteru práv na štátnu pomoc vyplýva, že ho nemožno od počiatku vybaviť nárokom. Z charakteru tohto práva potom vyplýva aj potreba ponechať výber konečného prijímateľa, resp. prijímateľov štátnej pomoci na správny orgán. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní: zákon o poskytovaní dotácií výslovne vylučuje použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) na konanie o žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné. Štátne orgány sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon – povinnosť konať „intra legem et secundum legem“. Žalovaný z dôvodu očakávania veľkého objemu žiadostí o dotáciu na nájomné a pre urýchlenie poskytovania dotácií nastavil celý proces výlučne elektronicky t. j. žiadosť je možné podať výlučne na elektronickom formulári podpísanom zaručeným elektronickým podpisom. Rovnako k vyhodnoteniu žiadostí o poskytnutie dotácie dochádzalo resp. stále dochádza výlučne v systéme, na základe žiadateľom poskytnutých informácií. Predmetný elektronický systém je nastavený tak, že bez ľudského faktoru sám vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V nadväznosti na uvedené, žalovaný nevedie, nemá k dispozícii žiadny administratívny spis. Keďže konanie o žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné nie je správnym konaním, Oznámenie žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutie v správnom konaní v zmysle § 46 a nasl. správneho poriadku. 9. Podmienky poskytnutia dotácie na nájomné - podľa písm. D bod 12. Schémy je cieľom pomoci poskytnúť oprávneným prijímateľom, ktorí sú definovaní v časti G, finančné prostriedky na úhradu časti ich nákladov na nájomné za prevádzkarne, ako sú definované v bode 18. písm. a), ak užívanie prenajatých prevádzkarní bolo obzvlášť ovplyvnené opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány verejného zdravotníctva, zriaďovatelia škôl a školských zariadení, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou COVID-19, a ktorými uložili povinnosť zatvoriť určité prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti v určitých prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania. 10. Podľa bodu 18. písm. a) Schémy sú prijímateľmi pomoci všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, ktoré si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa právneho poriadku iného štátu (ďalej aj len „nájomná zmluva“) prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto (ďalej spoločne ako „prevádzkareň“). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že štátna pomoc formou dotácie na nájomné je určená podnikom na pomoc s úhradou časti nájomného za prevádzkarne, ktoré sú priamo využívané na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom t. j. zákazníkom. Žalobca 1/ má síce v nájme nebytové priestory nachádzajúce sa v Administratívnej budove CBC 4 na Karadžičovej 14 v Bratislave s výmerou 1 211,83 m2, ktoré sú
sídlom žalobcu 1/, ale neslúžia na fyzický predaj tovaru žalobcu 1/, čo je zrejmé aj z prehľadu predajných miest, ktorý poskytuje žalobca 1/ priamo na svojej internetovej stránke. Predmetné priestory, ako sám žalobca 1/ konštatoval, sú kanceláriami zamestnancov, ktorí poskytujú podporu pre obchodnú činnosť žalobcu 1/ (napr. administratíva, účtovníctvo, obchod). IV. Replika žalobcu 1/ 11. Žalobca 1/ v replike zo dňa 27.04.2022 zotrval na podanej žalobe, zopakoval argumentáciu v nej uvedenú a opätovne navrhol, aby správny súd zrušil Oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. V prvom rade opísal skutkový stav. Argumentáciu žalovaného, že právo na štátnu pomoc podľa zákona o poskytovaní dotácií nie je spojené s nárokom, nepovažoval žalobca za relevantnú v tomto konaní. Žalovaný je viazaný zákonom o poskytovaní dotácií a inými predpismi, ktoré tieto dotácie upravujú (Schéma štátnej pomoci a Dočasný rámec). Je povinný rozhodovať len v ich rámci a v súlade s file_0.jpg file_1.wmf nimi. Túto povinnosť mu ukladá priamo Ústava Slovenskej republiky v článku 2 odseku 2. Teoretický exkurz do toho, či je právo na dotáciu spojené s nárokom alebo nie, je teda len čisto akademickou otázkou, ale v praxi znamená, že ak žiadateľ o dotáciu splnil podmienky poskytnutia takejto dotácie, a prostriedky na poskytnutie dotácie neboli už minuté, je štátny orgán povinný postupovať v súlade s právnymi predpismi a nediskriminačne, a žiadosť o dotáciu schváliť a poskytnúť ju. V tomto prípade neexistuje iný výklad a žalobca 1/ nevidel akýkoľvek zmysel v tom zaoberať sa tým, či na dotáciu je alebo nie je nárok, pretože táto otázka nemá pre toto konanie význam. 13. Fakt, že posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie dotácií nepodlieha správnemu poriadku, neznamená, že tento proces nepodlieha súdnemu prieskumu. Zákon o poskytovaní dotácií nevylučuje súdny prieskum rozhodnutí, opatrení a postupov, ktoré žalovaný ako správny orgán prijal a vykonal podľa zákona o poskytovaní dotácií. Nie je pochybností, že ide o správne konanie podľa osobitného právneho predpisu, ktoré sa začína na žiadosť subjektu práva (žalobcov), a končí rozhodnutím alebo opatrením žalovaného ako správneho orgánu. Zároveň je nepochybné, že nejde ani o jeden z prípadov podľa § 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“), ktorý obsahuje tzv. negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov (negatívnu enumeráciu). 14. Skutočnosť, že žalovaný nevedie administratívny spis, je nepochybne zaujímavá, ale pre toto súdne konanie nie je podstatná. Administratívne spisy je možné viesť aj v elektronickej podobe a žalovaný má k tomuto prípadu vo svojej elektronickej databáze dokumenty a dáta, ktoré je možné exportovať a vytlačiť. Tieto dokumenty a údaje tvoria administratívny spis v tejto veci. Zároveň je zaujímavé, že systém sám bez zásahu ľudského faktoru vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V prípade, ak tento systém používa zjednodušené vyhodnocovanie, napr. prostredníctvom vyhľadávania konkrétnych kľúčových slov, a nedokáže spracovať komplexnú právnu argumentáciu, ktorá bola poskytnutá žalobcami, má zjavné nedostatky a nie je ho možné v takomto rozsahu používať. Pochybnosť o nezainteresovaní ľudského faktora do vyhodnocovania žiadostí o dotácie na nájomné je zvýraznená aj značne dlhou dobou, ktorá uplynula od podania žiadosti o poskytnutie dotácie po jej vyhodnotenie a vytvorenie Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 zo strany žalovaného. Každý automatizovaný systém fungujúci bez ľudského zásahu by to dokázal vyhodnotiť v priebehu minút, a nepotreboval by na to viac ako štyri mesiace. V. Replika žalobcu 2/ 15. Žalobca 2/ v replike zo dňa 05.05.2022 navrhol, aby správny súd zrušil Oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
16. Argumentáciu žalovaného, že právo na štátnu pomoc nie je spojené s nárokom, označil žalobca 2/ za nesprávnu. Ak by platila, akékoľvek a každé rozhodnutie žalovaného o poskytnutí dotácií by bolo nepreskúmateľné a založené len na subjektívnom rozhodovaní správneho orgánu (konkrétneho úradníka či „automatického systému“). Žalovaný je však viazaný zákonom o poskytovaní dotácií a inými predpismi, ktoré tieto dotácie upravujú (Schéma štátnej pomoci a Dočasný rámec) a je povinný rozhodovať len v ich rámci a v súlade s nimi. 17. Skutočnosť, že posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie dotácií nepodlieha správnemu poriadku zároveň neznamená, že tento proces nepodlieha súdnemu prieskumu. Zákon o poskytovaní dotácií totiž nevylučuje súdny prieskum rozhodnutí, opatrení a postupov, ktoré žalovaný prijal a vykonal podľa zákona o poskytovaní dotácií ako aj podľa názoru žalobcu 2/ proces posudzovania a schvaľovania žiadostí o poskytnutie dotácií je správnym konaním podľa osobitného právneho predpisu, ktoré sa začína na žiadosť subjektu práva (žalobcov), a končí rozhodnutím alebo opatrením žalovaného ako správneho orgánu. 18. Žalobca 2/ mal za to, že podmienka kvalifikovaného predmetu nájmu nebola žalovaným správne vyhodnotená. Predmetom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Administratívnej budove CBC 4 na A. XX B. C. s výmerou 1 211,83 m2, ktoré žalobca 1/ užíval na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 02.01.2017. Išlo o miestnosti určené príslušným stavebným úradom na iné účely ako na bývanie, ktoré žalobca 1/ používal na účely prevádzkovania portálu D. a tiež na administratívu spojenú s uvedenými činnosťami vrátane iných činností (napr. recepcia, toalety, kuchynka a pod.). V danom prípade teda išlo o kvalifikovaný predmet nájmu. 19. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/326/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/326/2021. 21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§ 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta Správneho súdneho poriadku. 22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 23. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
24. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (ods. 2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods. 4). 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 30. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. 31. Podľa § 103 ods. 1 SSP, ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. 32. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 33. Podľa § 105 ods. 2 písm. c) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. 34. Podľa § 13c ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií v znení od 09.12.2020 do 29.11.2022, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len „dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje
poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 35. Podľa § 13c ods. 2 zákona o poskytovaní dotácii, predmetom nájmu môže byť a) miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov, b) trhové miesto. 36. Podľa § 13c ods. 4 zákona o poskytovaní dotácii, dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi na základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť a) fyzická osoba – nepodnikateľ, b) fyzická osoba – podnikateľ, c) právnická osoba – nepodnikateľ, d) právnická osoba – podnikateľ. 37. Podľa § 13c ods. 5 zákona o poskytovaní dotácii, žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. 38. Podľa § 13c ods. 8 zákona o poskytovaní dotácii, nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na základe schválenej schémy pomoci (§ 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) a výzvy na predkladanie žiadostí. 39. Podľa § 13c ods. 14 zákona o poskytovaní dotácií, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. 40. Podľa § 2 písm. j) zákona o poskytovaní dotácii, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom (§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na podporu nájomného podľa § 13c. 41. Podľa § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácii, na dotáciu nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 42. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej pomoci“), schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý komplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom. 43. Podľa § 17 ods. 2 zákona o štátnej pomoci, na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. Za poskytnutie pomoci je zodpovedný jej poskytovateľ. 44. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, ktorým žalovaný oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona o poskytovaní dotácií a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080 zo dňa 01.06.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej žalobcom 2/ v mene nájomcu žalobcu 1/ za obdobie sťaženého užívania 01.01.2021 až 31.03.2021 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.
45. Správny súd konštatuje, že žalovaný napriek výzve správneho súdu nepredložil správnemu súdu administratívne spisy, predložil iba vyjadrenie k správnej žalobe. 46. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou Schémou štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – SA.59809 (2020/N)– Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1, vykonávateľ schémy – žalovaný, trvanie 16.12.2020 – 30.06.2021, dátum rozhodnutia EK 15.12.2020 C(2020) 9314 final, forma pomoci: Priamy grant ( úhrada časti nájomného), prístupné z E. prehlad-novych-schem-statnej-pomocia-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020. pdf,,E.(data/files/1177_prehlad-novych-schemstatnej-pomoci-a-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020.pdf (ďalej aj len „schéma štátnej pomoci“). 47. Právnym základom schémy štátnej pomoci je Zmluva o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 202, 07.06.2020, str. 47); Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení; zákon o štátnej pomoci; zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákon o poskytovaní dotácií. 48. Zo schémy štátnej pomoci vyplýva (bod 18), že prijímateľmi pomoci sú všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, ktoré a) si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa právneho poriadku iného štátu prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto; b) uzavreli nájomnú zmluvu s právom užívať prevádzkareň najneskôr od 1. augusta 2020; c) boli priamo dotknuté opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány v súvislosti s pandémiou COVID-19 a prostredníctvom ktorých bola uložená povinnosť zatvoriť svoje prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti vo svojich prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Bod 19 ustanovuje, že prijímatelia musia spĺňať nasledovné podmienky: a) nemajú povinnosť vrátiť pomoc na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, b) k 31. decembru 2019 neboli podnikom v ťažkostiach s výnimkou ustanovenou v dočasnom rámci v znení platnom v čase poskytnutia pomoci, c) majú vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, d) nie je voči nim vedené konkurzné konanie, nie sú v konkurze alebo v reštrukturalizácii a nebol proti nim zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku , e) nie je voči nim vedený výkon rozhodnutia, f) neporušili v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, g) nemajú evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa voči nim neeviduje pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov , h) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, i) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, j) v žiadosti označia konečných užívateľov výhod, ak výška pomoci podľa schémy prevyšuje 100 000 eur na žiadosť, k) sú poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorým sa neposkytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa podmienky uvedené v tomto bode v písm. c) a v písm. e) až g) považujú za splnené. Na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa splnenie podmienok uvedených v bodoch d), h) a i) preukazuje vyhlásením o splnení podmienok. 49. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou výzvou žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c zákona o poskytovaní dotácií a v zmysle schémy štátnej pomoci, s dátumom vyhlásenia výzvy 16.12.2020 a dátumom uzavretia výzvy 30.06.2021 (https://najmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/ Najmy_V%C3%BDzva_Do%C4%8Dasn%C3%BD%20r%C3%A1mec_marec%202021.pdf„https:// najmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/Najmy_V%C3%BDzva_Do%C4%8Dasn%C3%BD%20r %C3%A1mec_marec%202021.pdf). V zmysle uvedenej výzvy (bod 3) je oprávneným žiadateľom o dotáciu na nájomné nájomca, ktorý žiada o dotáciu na nájomné prostredníctvom prenajímateľa. Nájomca musí spĺňať nasledovné podmienky: 1. má s prenajímateľom uzavretú zmluvu podľa časti 1 tejto výzvy;
2. nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; 3. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie a trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (podmienka je relevantná len pre právnické osoby); 4. nenárokuje sa voči nemu vrátenie štátnej pomoci na základe rozhodnutia Európskej komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom; 5. v prípade, že je stredným alebo veľkým podnikom, spĺňa podmienku, že nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach podľa čl. 2 ods. 18 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. V prípade, že nájomca je mikro alebo malým podnikom, spĺňa podmienku, že nedostal pomoc na záchranu ani pomoc na reštrukturalizáciu; 6. spĺňa podmienky stanovené v schéme; 7. má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom; 8. nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia; 9. neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu; 10. nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov. 50. Podľa bodu 6 uvedenej výzvy žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c zákona o poskytovaní dotácií a v zmysle schémy štátnej pomoci, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. V prípade neschválenia dotácie na nájomné ministerstvo elektronicky zašle prenajímateľovi a nájomcovi oznámenie o neschválení dotácie na nájomné. Dôvodom neschválenia dotácie na nájomné môže byť napríklad nesplnenie podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné, nesprávnosť alebo neúplnosť podpisov, duplicita žiadostí o dotáciu na nájomné, identifikovanie zhody medzi nájomcom a prenajímateľom a pod. 51. Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ, za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. 52. Podľa čl. 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie, každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. 53. Dobrá správa („good administration“) je súhrn minimálnych právnych požiadaviek na verejnú správu v demokratickom a právnom štáte, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou princípov európskeho správneho práva. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe, je odporúčanie CM/ Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej aj len „Odporúčanie“). Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovnakého zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti. Medzi princípy dobrej správy patrí princíp viazanosti právom, ktorý zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalej je to princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, nestrannosti a objektivity, proporcionality, právnej istoty, konania v primeranej lehote, spoluúčasti, rešpektovania súkromia, transparentnosti (Zdroj: F. G. C., H., dátum publikácie: 15. 1. 2014, prameň: C. slovenskej advokácie / Bulletin SAK - 2013 / Bulletin SAK - 12/2013, zverejnené https://www.epi.sk/odborny-clanok/Dobra-sprava-zasada- modernejverejnej-spravy.htm). 54. V primárnom práve Európskej únie je právo na dobrú správu vecí verejných obsahom čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého znenia má každý právo, aby inštitúcie, orgány, úrady
a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote (čl. 41 ods. 1). Toto právo zahŕňa najmä (čl. 41 ods. 2): a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 55. Podľa čl. 42 Charty základných práv Európskej únie, každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič. 56. Správny súd sa ako prvé vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný neposkytol správnemu súdu zákonom uloženú povinnosť súčinnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď sa vyššie citované ustanovenia Charty základných práv Európskej únie týkajú práva každého v konaní pred inštitúciami Európskej únie, zohľadňujúc slovenskú vnútroštátnu úpravu je možné uvedené ustanovenie analogicky aplikovať na definovanie obsahu pojmu „právo na dobrú správu vecí verejných“ aj vo vnútroštátnom právnom prostredí a toho, či vnútroštátny orgán verejnej správy porušuje právo na dobrú správu vecí verejných, pokiaľ na výzvu správneho súdu vyhotovenú v súlade so zákonom (SSP) neposkytne správnemu súdu administratívny spis. Potreba použitia analógie platí preto, že v prejednávanom prípade je právnym podkladom dotácie primárne právo Európskej únie – Zmluva o fungovaní Európskej únie a štátna pomoc podlieha právu Európskej únie. Nakoľko v nadväznosti na Chartu základných práv Európskej únie bol vydaný Európsky kódex dobrej správnej praxe, je potrebné pri výklade práva na dobrú správu vecí verejných, podporne prihliadnuť aj na jeho obsah. 57. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalovaný na výzvu súdu nepredložil v zmysle príslušných ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy uvedených vo výzve súdu administratívny spis, jedná sa o porušenie zákonných povinností žalovaného vo vzťahu k súdu, ako aj o porušenie práva každého, t. j. žalobcov 1/ a 2/ na prístup k spisu, ktorý sa ho týka a právo na prístup k dokumentom žalovaného, bez ohľadu na ich nosič. 58. Správny súd neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného nereagovaním na výzvu na predloženie administratívneho spisu vyhodnotil takúto nečinnosť žalovaného ako konanie porušujúce povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa § 102 ods. 1 SSP a § 105 ods. 2 písm. c) SSP, ako aj konanie porušujúce povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že žalovaný pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny správneho súdu v zmysle § 103 ods. 1 SSP. 59. Takáto nečinnosť žalovaného spočívajúca v porušení zákonných povinností predložiť súdu administratívny spis podľa názoru správneho súdu je porušením práva žalobcov na dobrú správu vecí verejných, najmä pokiaľ ide o princíp viazanosti právom, transparentnosti a právnej istoty. 60. Správny súd poukazuje na to, že aj v prípade nečinnosti žalovaného, ktorý ignoroval výzvu súdu a neposkytol mu požadovanú súčinnosť spočívajúcu v predložení administratívneho spisu, je súd povinný konať, a to podľa § 103 ods. 1 SSP. Akýkoľvek iný výklad by znamenal popretie práva garantovaného Ústavou SR v čl. 46 ods. 2 a 4, ako aj v Charte základných práv Európskej únie v čl. 47, a popretie zásad a zmyslu správneho súdnictva. 61. Správny súd pripomína, že konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§5 ods. 2 SSP). Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§5 ods. 3 SSP). 62. Podľa názoru správneho súdu samotná nečinnosť žalovaného v súdnom konaní spočívajúca v porušení zákona žalovaným je sama o sebe závažným zásahom do subjektívnych práv žalobcu, kedy žalovaný porušovaním Správneho súdneho poriadku kladie žalobcovi ako aj súdu prekážky a znemožňuje žalobcovi realizovať práva na prístup k dokumentom a ku spisu, ktorý sa ho týka, a správnemu súdu znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia. Takýto stav je v právnom štáte netolerovateľný vo vzťahu k akémukoľvek žalovanému, a je osobitne znepokojujúci, pokiaľ je žalovaným ústredný orgán štátnej správy. 63. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/14/2018 zo dňa 25.06.2019 (body 108 až 110), voči ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, v zmysle ktorého konajúci súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali súdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z neho vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu“ (§ 250j ods. 3 OSP). Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 5S/14/2018 uviedol, že i keď ustanovenie § 250j ods. 3 OSP neprešlo do Súdneho správneho poriadku v takomto znení, z § 102 ods. 1 SSP vyplýva, že orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis. Ak žalovaný nepredložil kompletný administratívny spis, súd mal za to, že je to taká vada, ktorá má za následok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. 64. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie neschválenia dotácie obsahuje jednu vetu v znení „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ Z takto definovaného dôvodu zamietnutia žiadosti o dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo Výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme štátnej pomoci žalobcovia nesplnili. 65. Správny súd uvádza, že aj keď na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, žalovaný musí zamietnutie žiadosti riadne zdôvodniť, a to práve s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania. 66. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (C., I.,J., K.,J., I., L. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 67. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade, že administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom, poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15. 03. 2022, voči ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63: „ 60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa § 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. 61.Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie v zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu. 63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho konania.“ 68. Ak orgán verejnej správy, v tomto prípade však len v pozícii žalovaného, ani napriek uloženým pokutám nepredloží správnemu súdu riadne vedený administratívny spis, respektíve v prípade strateného či inak poškodeného administratívneho spisu tento nezrekonštruuje, vytvorí tým pre správny súd prekážku napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať. Až vtedy podľa konkrétnych okolností prípadu bude pripadať do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to pre jeho nepreskúmateľnosť, ak nebude možné zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) posúdiť z ostatného spisového materiálu (C., F., I., J., K., J., I., L. a kol. Správny Súdny poriadok. Komentár. Bratislava : M. E. C., 2018, s. 481). 69. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného - Oznámenie žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 70. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia správny súd nemohol pristúpiť k vyhodnoteniu druhej žalobnej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci. 71. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 prvá veta SSP). Na rozhodnutie správneho
súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP). V danom prípade súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti odstráni a o žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 rozhodne s riadnym odôvodnením tohto rozhodnutia. 72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešným žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 73. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.