{"guid": "64ac9ad6-08c1-4a31-b9bf-b23ea30a7c99:df228995-b40a-48b6-ab86-f19e553663b7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2", "spisova_znacka": "BA-6S/326/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/326/2021 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. marca 2025, sp. zn. BA-6S/326/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2", "identifikacne_cislo": "1021201925", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/71", "nazov": "zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/358", "nazov": "zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/358", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/358-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df228995-b40a-48b6-ab86-f19e553663b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/326/2021\n1021201925\n25. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci\nžalobcov: 1/ Ticketportal SK, s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 35 850 698,\nprávne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava,\nIČO: 36 722 758, 2/ CBC Development a. s., Bottova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 35 886 811, právne\nzastúpený: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Karlovo náměstí 671/24, 11000\nPraha 1, Česká republika, IČO: 261 69 720, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA\n& PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1,\n811 07 Bratislava, IČO: 35 844 703, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,\nMlynské nivy 44/A, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - oznámenia\no neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e opatrenie – oznámenie žalovaného Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec v r a c\ni a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcom 1/ a 2/\nv plnom rozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný Oznámením o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa\n05.10.2021 oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní\ndotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej\naj len „zákon o poskytovaní dotácií“) a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky\nv súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 : Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809\n(2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080 zo dňa 01.06.2021 v rámci Výzvy na\npredkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej žalobcom 2/ v mene nájomcu - žalobcu\n1/ za obdobie sťaženého užívania 01.01.2021 až 31.03.2021 a na základe podmienok poskytnutia\ndotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení o neschválení žiadosti\no dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné\nschváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.\nII.\nŽaloba\n\n2. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia Oznámenia\no neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, vrátenia veci na ďalšie\nkonanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci\na nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n3. Poskytovanie dotácií na nájomné malo slúžiť ako čiastočné odbremenenie podnikateľov od nákladov\nna nájomné, ktoré museli aj napriek nemožnosti vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, stále uhrádzať.\nNeschválením dotácie tak bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcov, ktorí kvôli pandémii Covid\n19 a s ňou súvisiacimi opatreniami prijatými orgánmi verejnej moci nemohli v plnom rozsahu vykonávať\nsvoju podnikateľskú činnosť. Tento záver potvrdzuje aj časť A Schémy štátnej pomoci, podľa ktorej\n„V nadväznosti na šírenie ochorenia COVID 19 a na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti\ns ohrozením verejného zdravia II. stupňa v Slovenskej republike z 11. marca 2020 slovenské orgány\nprijali viaceré opatrenia vo forme odporúčaní a zákazov pre obyvateľov a podniky, ktorými pozastavili\nčinnosti, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné, a obmedzili pohyb s cieľom znížiť šírenie vírusu. Opatrenia\nprijaté v tomto kontexte majú závažný dosah na fungovanie podnikov všetkých druhov, ktoré čelia\nnáhlemu nedostatku, dokonca až nedostupnosti likvidity počas tejto krízy. Povinnosť zatvoriť určité\nprevádzkarne alebo inak obmedziť ich činnosť viedla v prípade mnohých podnikov k strate príjmu.\nTieto podniky však aj naďalej vykazujú časť svojich nákladov. V dôsledku vyššie uvedeného sa tieto\npodniky môžu rýchlo dostať do platobnej neschopnosti, čo sa navyše prenáša aj na ich dodávateľov\na zamestnancov. Táto situácia môže preto spôsobiť vážne narušenie slovenského hospodárstva.“\n4. Žalovaný vyhlásil Výzvu na predkladanie žiadostí 16. decembra 2020. Žiadosti bolo možné predkladať\ndo 30. júna 2021. Išlo o pomoc podľa Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu\nhospodárstva v súčasnej situácií spôsobenej nákazou COVID 19 v platnom znení. Žalobcovia splnili\nvšetky podmienky na poskytnutie dotácie na nájomné podľa Schémy štátnej pomoci – kvalifikovaný\nžiadateľ a prijímateľ, kvalifikovaný nájomný vzťah, kvalifikovaný predmet nájmu, ktorými boli nebytové\npriestory v Administratívnej budove CBC 4 na A. XX v Bratislave o výmere 1 211,83 m2. K uvedeným\npodmienkam žalobcovia uviedli, že žalovaný nesplnenie týchto podmienok nenamietal. Kvalifikovaná\nčinnosť nájomcu bola podľa žalobcov ako podmienka tiež splnená, keďže podstatou činnosti žalobcu\n1/ je predaj vstupeniek na hromadné podujatia konečným spotrebiteľom, ktorých konanie bolo v danom\nobdobí buď úplne zakázané, alebo obmedzené. Zákon o poskytovaní dotácií neupravuje definíciu\nkonečného spotrebiteľa. Jediné definície spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku sú v predpisoch\no ochrane spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcov nemožno na daný prípad použiť a tento pojem\nje potrebné vykladať širšie. Žalobcovia poukázali na sťažené užívanie predmetu nájmu súvisiace so\nzákazom vychádzania, povinnej práce z domu a zákazom hromadných podujatí, pričom poukázali\nna právny základ uvedených dôvodov sťaženia užívania predmetu nájmu. Postup žalovaného pri\nvyhodnocovaní podmienok pre poskytnutie dotácie bol nesprávny a pravdepodobne bol založený na\nnesprávnom právnom posúdení podmienok formulovaných v § 13c zákona o poskytovaní dotácií, vo\nVýzve na predkladanie žiadostí a v Schéme štátnej pomoci.\n5. Nepreskúmateľnosť napadnutého oznámenia a rozhodnutia o neschválení žiadosti vyplýva z absencie\nodôvodnenia. Aj napriek tomu, že konanie o schvaľovaní žiadosti o dotáciu nepodlieha správnemu\nporiadku, rozhodnutie o žiadosti by malo obsahovať preskúmateľné odôvodnenie. Dôvody neschválenia\nsú uvedené v jedinej vete oznámenia, žalobcovia dôvody neschválenia len odhadujú. Žalobcovia\npoukázali na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vo veci nepreskúmateľnosti\nrozhodnutí/opatrení orgánov verejnej správy.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2022 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu\nzamietol.\n7. Na dotáciu nie je právny nárok. Právny nárok je úzko spätý so subjektívnym právom, lebo spočíva\nvo vymáhateľnosti subjektívneho práva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na podstatu vzťahu\nsubjektívneho práva a nároku. Nárok sa vždy viaže na konkrétne subjektívne právo, preto nárok bez\nsubjektívneho práva nemá opodstatnenie a nemôže samostatne existovať. Na rozdiel od subjektívneho\n\npráva, ktoré nemusí byť vždy vybavené vlastnosťou vynútiteľnosti, t. j. nárokom. Z uvedeného vyplýva,\nže nároky nemôžu existovať samostatne, bez práv, ale práva môžu byť buď spojené s nárokmi, alebo\nmôžu byť bez nárokov.\n8. V súvislosti s § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií žalovaný konštatoval, že zákonodarca právo\nna štátnu pomoc nevybavil nárokom. To znamená, že vlastnosťou, obsahom tohto práva nie je jeho\nvynútiteľnosť proti vôli povinného subjektu. Realizáciu práva na poskytnutie štátnej pomoci ponecháva\nzákonodarca na vôli zúčastnených subjektov. Ide teda o právne vzťahy, kde absentuje nárok. Z vyššie\nuvedeného je zrejmé, že právo na dotáciu nie je vybavené nárokom, a preto môžeme povedať, že\nide o subjektívne nežalovateľné právo, lebo nie je vynútiteľné ani najtypickejšou formou vynútiteľnosti\nžalovateľnosťou. Je teda nevynútiteľné proti vôli povinného subjektu (poskytovateľa dotácie). To, či\nsubjektívne právo je spojené s nárokom alebo je oslabené v tom zmysle, že zákon mu nárok, t. j.\nvynútiteľnosť, nepriznáva, spravidla závisí od charakteru (povahy) tohto práva, ale často to vyplýva aj z\nprávno-politických či právno-ekonomických cieľov zákonodarcu. Príčiny, prečo niektorým subjektívnym\nprávam právo odopiera, resp. nepriznáva vymáhateľnosť (nárok), je potrebné vyvodiť z charakteru\na funkcie, resp. cieľa, ktorý zákonodarca priznaním subjektívneho práva sleduje. Pokiaľ ide o práva\nna poskytnutie dotácie a jeho väzbu na vynútiteľnú stránku tohto práva, t. j. nárok, možno vyvodiť\nnasledovné. Poskytnutie dotácie je viazané na celý rad podmienok ustanovených právnymi predpismi,\nktoré sa premietajú do rôznych práv a povinností, s ktorým je spojený celý komplikovaný proces\nposkytovania štátnej pomoci. Navyše, celkový rozsah štátnej pomoci (celkový finančný objem), ktorý\nmožno poskytnúť, je limitovaný. To znamená, že zo samotnej povahy či charakteru práv na štátnu pomoc\nvyplýva, že ho nemožno od počiatku vybaviť nárokom. Z charakteru tohto práva potom vyplýva aj potreba\nponechať výber konečného prijímateľa, resp. prijímateľov štátnej pomoci na správny orgán. Na konanie\no žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní: zákon o poskytovaní dotácií výslovne\nvylučuje použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) na konanie o žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné.\nŠtátne orgány sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon – povinnosť konať „intra legem\net secundum legem“. Žalovaný z dôvodu očakávania veľkého objemu žiadostí o dotáciu na nájomné\na pre urýchlenie poskytovania dotácií nastavil celý proces výlučne elektronicky t. j. žiadosť je možné\npodať výlučne na elektronickom formulári podpísanom zaručeným elektronickým podpisom. Rovnako\nk vyhodnoteniu žiadostí o poskytnutie dotácie dochádzalo resp. stále dochádza výlučne v systéme,\nna základe žiadateľom poskytnutých informácií. Predmetný elektronický systém je nastavený tak, že\nbez ľudského faktoru sám vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V nadväznosti na uvedené,\nžalovaný nevedie, nemá k dispozícii žiadny administratívny spis. Keďže konanie o žiadosti o poskytnutie\ndotácie na nájomné nie je správnym konaním, Oznámenie žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu\nč. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutie v správnom\nkonaní v zmysle § 46 a nasl. správneho poriadku.\n9. Podmienky poskytnutia dotácie na nájomné - podľa písm. D bod 12. Schémy je cieľom pomoci\nposkytnúť oprávneným prijímateľom, ktorí sú definovaní v časti G, finančné prostriedky na úhradu\nčasti ich nákladov na nájomné za prevádzkarne, ako sú definované v bode 18. písm. a), ak\nužívanie prenajatých prevádzkarní bolo obzvlášť ovplyvnené opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány\nverejného zdravotníctva, zriaďovatelia škôl a školských zariadení, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu\na športu Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou COVID-19,\na ktorými uložili povinnosť zatvoriť určité prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských\nzariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti v určitých prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda\npohybu a pobytu zákazom vychádzania.\n10. Podľa bodu 18. písm. a) Schémy sú prijímateľmi pomoci všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť,\nktoré si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa právneho poriadku iného\nštátu (ďalej aj len „nájomná zmluva“) prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím\nstavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov\na skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným\nspotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto (ďalej spoločne ako „prevádzkareň“). Z vyššie uvedeného je\nzrejmé, že štátna pomoc formou dotácie na nájomné je určená podnikom na pomoc s úhradou časti\nnájomného za prevádzkarne, ktoré sú priamo využívané na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb\nkonečným spotrebiteľom t. j. zákazníkom. Žalobca 1/ má síce v nájme nebytové priestory nachádzajúce\nsa v Administratívnej budove CBC 4 na Karadžičovej 14 v Bratislave s výmerou 1 211,83 m2, ktoré sú\n\nsídlom žalobcu 1/, ale neslúžia na fyzický predaj tovaru žalobcu 1/, čo je zrejmé aj z prehľadu predajných\nmiest, ktorý poskytuje žalobca 1/ priamo na svojej internetovej stránke. Predmetné priestory, ako sám\nžalobca 1/ konštatoval, sú kanceláriami zamestnancov, ktorí poskytujú podporu pre obchodnú činnosť\nžalobcu 1/ (napr. administratíva, účtovníctvo, obchod).\nIV.\nReplika žalobcu 1/\n11. Žalobca 1/ v replike zo dňa 27.04.2022 zotrval na podanej žalobe, zopakoval argumentáciu v nej\nuvedenú a opätovne navrhol, aby správny súd zrušil Oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu č.\n88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n12. V prvom rade opísal skutkový stav. Argumentáciu žalovaného, že právo na štátnu pomoc podľa\nzákona o poskytovaní dotácií nie je spojené s nárokom, nepovažoval žalobca za relevantnú v tomto\nkonaní. Žalovaný je viazaný zákonom o poskytovaní dotácií a inými predpismi, ktoré tieto dotácie\nupravujú (Schéma štátnej pomoci a Dočasný rámec). Je povinný rozhodovať len v ich rámci a v súlade\ns file_0.jpg\nfile_1.wmf\nnimi. Túto povinnosť mu ukladá priamo Ústava Slovenskej republiky v článku 2 odseku 2. Teoretický\nexkurz do toho, či je právo na dotáciu spojené s nárokom alebo nie, je teda len čisto akademickou\notázkou, ale v praxi znamená, že ak žiadateľ o dotáciu splnil podmienky poskytnutia takejto dotácie,\na prostriedky na poskytnutie dotácie neboli už minuté, je štátny orgán povinný postupovať v súlade s\nprávnymi predpismi a nediskriminačne, a žiadosť o dotáciu schváliť a poskytnúť ju. V tomto prípade\nneexistuje iný výklad a žalobca 1/ nevidel akýkoľvek zmysel v tom zaoberať sa tým, či na dotáciu je\nalebo nie je nárok, pretože táto otázka nemá pre toto konanie význam.\n13. Fakt, že posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie dotácií nepodlieha správnemu\nporiadku, neznamená, že tento proces nepodlieha súdnemu prieskumu. Zákon o poskytovaní dotácií\nnevylučuje súdny prieskum rozhodnutí, opatrení a postupov, ktoré žalovaný ako správny orgán\nprijal a vykonal podľa zákona o poskytovaní dotácií. Nie je pochybností, že ide o správne konanie\npodľa osobitného právneho predpisu, ktoré sa začína na žiadosť subjektu práva (žalobcov), a končí\nrozhodnutím alebo opatrením žalovaného ako správneho orgánu. Zároveň je nepochybné, že nejde ani\no jeden z prípadov podľa § 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“), ktorý obsahuje tzv. negatívne\nvymedzenie právomoci správnych súdov (negatívnu enumeráciu).\n14. Skutočnosť, že žalovaný nevedie administratívny spis, je nepochybne zaujímavá, ale pre toto súdne\nkonanie nie je podstatná. Administratívne spisy je možné viesť aj v elektronickej podobe a žalovaný má k\ntomuto prípadu vo svojej elektronickej databáze dokumenty a dáta, ktoré je možné exportovať a vytlačiť.\nTieto dokumenty a údaje tvoria administratívny spis v tejto veci. Zároveň je zaujímavé, že systém sám\nbez zásahu ľudského faktoru vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V prípade, ak tento systém\npoužíva zjednodušené vyhodnocovanie, napr. prostredníctvom vyhľadávania konkrétnych kľúčových\nslov, a nedokáže spracovať komplexnú právnu argumentáciu, ktorá bola poskytnutá žalobcami, má\nzjavné nedostatky a nie je ho možné v takomto rozsahu používať. Pochybnosť o nezainteresovaní\nľudského faktora do vyhodnocovania žiadostí o dotácie na nájomné je zvýraznená aj značne dlhou\ndobou, ktorá uplynula od podania žiadosti o poskytnutie dotácie po jej vyhodnotenie a vytvorenie\nOznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 zo strany\nžalovaného. Každý automatizovaný systém fungujúci bez ľudského zásahu by to dokázal vyhodnotiť v\npriebehu minút, a nepotreboval by na to viac ako štyri mesiace.\nV.\nReplika žalobcu 2/\n15. Žalobca 2/ v replike zo dňa 05.05.2022 navrhol, aby správny súd zrušil Oznámenie o neschválení\nžiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n\n16. Argumentáciu žalovaného, že právo na štátnu pomoc nie je spojené s nárokom, označil žalobca\n2/ za nesprávnu. Ak by platila, akékoľvek a každé rozhodnutie žalovaného o poskytnutí dotácií by\nbolo nepreskúmateľné a založené len na subjektívnom rozhodovaní správneho orgánu (konkrétneho\núradníka či „automatického systému“). Žalovaný je však viazaný zákonom o poskytovaní dotácií a\ninými predpismi, ktoré tieto dotácie upravujú (Schéma štátnej pomoci a Dočasný rámec) a je povinný\nrozhodovať len v ich rámci a v súlade s nimi.\n17. Skutočnosť, že posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie dotácií nepodlieha správnemu\nporiadku zároveň neznamená, že tento proces nepodlieha súdnemu prieskumu. Zákon o poskytovaní\ndotácií totiž nevylučuje súdny prieskum rozhodnutí, opatrení a postupov, ktoré žalovaný prijal a vykonal\npodľa zákona o poskytovaní dotácií ako aj podľa názoru žalobcu 2/ proces posudzovania a schvaľovania\nžiadostí o poskytnutie dotácií je správnym konaním podľa osobitného právneho predpisu, ktoré sa začína\nna žiadosť subjektu práva (žalobcov), a končí rozhodnutím alebo opatrením žalovaného ako správneho\norgánu.\n18. Žalobca 2/ mal za to, že podmienka kvalifikovaného predmetu nájmu nebola žalovaným správne\nvyhodnotená. Predmetom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Administratívnej budove\nCBC 4 na A. XX B. C. s výmerou 1 211,83 m2, ktoré žalobca 1/ užíval na základe nájomnej zmluvy\nuzavretej dňa 02.01.2017. Išlo o miestnosti určené príslušným stavebným úradom na iné účely ako na\nbývanie, ktoré žalobca 1/ používal na účely prevádzkovania portálu D. a tiež na administratívu spojenú\ns uvedenými činnosťami vrátane iných činností (napr. recepcia, toalety, kuchynka a pod.). V danom\nprípade teda išlo o kvalifikovaný predmet nájmu.\n19. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/326/2021 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.\nzn. BA-6S/326/2021.\n21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a\n§ 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§ 137 ods. 4\nSprávneho súdneho poriadku) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137\nods. 3 druhá veta Správneho súdneho poriadku.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré\npriamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované\na vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.\n\n24. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon\nneustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd (ods. 2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví\nzákon (ods. 4).\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n30. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu\nsúdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj\npodať vyjadrenie k veci.\n31. Podľa § 103 ods. 1 SSP, ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci\nkonania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,\nže pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny\nsprávneho súdu.\n32. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami\nžalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym\nsúdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej,\na že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.\n33. Podľa § 105 ods. 2 písm. c) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu vyžiada administratívne\nspisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom\npredložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa.\n34. Podľa § 13c ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií v znení od 09.12.2020 do 29.11.2022,\ndotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu\nnájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej\nzmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah,\nktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len\n„dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov\nšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na\núseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené\nuzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne\nobmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu\na pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje\n\nposkytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť.\n35. Podľa § 13c ods. 2 zákona o poskytovaní dotácii, predmetom nájmu môže byť\na) miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné\núčely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom\nvrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov,\nb) trhové miesto.\n36. Podľa § 13c ods. 4 zákona o poskytovaní dotácii, dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi\nna základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť\na) fyzická osoba – nepodnikateľ,\nb) fyzická osoba – podnikateľ,\nc) právnická osoba – nepodnikateľ,\nd) právnická osoba – podnikateľ.\n37. Podľa § 13c ods. 5 zákona o poskytovaní dotácii, žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ\nv mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi\nsúčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné.\n38. Podľa § 13c ods. 8 zákona o poskytovaní dotácii, nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na\nzáklade schválenej schémy pomoci (§ 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti\nštátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)\na výzvy na predkladanie žiadostí.\n39. Podľa § 13c ods. 14 zákona o poskytovaní dotácií, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže\nprenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi\na nájomcovi.\n40. Podľa § 2 písm. j) zákona o poskytovaní dotácii, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na\npríslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným\npredpisom (§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na podporu nájomného podľa § 13c.\n41. Podľa § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácii, na dotáciu nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti\nsa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\n42. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci\na minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej pomoci“), schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý\nkomplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom.\n43. Podľa § 17 ods. 2 zákona o štátnej pomoci, na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. Za poskytnutie\npomoci je zodpovedný jej poskytovateľ.\n44. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, ktorým\nžalovaný oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona o poskytovaní dotácií a schválenej\nSchémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 –\nDotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu\nč. 88103/2021-1080 zo dňa 01.06.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie\nna nájomné podanej žalobcom 2/ v mene nájomcu žalobcu 1/ za obdobie sťaženého užívania\n01.01.2021 až 31.03.2021 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve\nuvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu\nč. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť\nz dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.\n\n45. Správny súd konštatuje, že žalovaný napriek výzve správneho súdu nepredložil správnemu súdu\nadministratívne spisy, predložil iba vyjadrenie k správnej žalobe.\n46. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou Schémou štátnej pomoci na podporu\nekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – SA.59809 (2020/N)– Dotácia\nna nájomné v znení dodatku č. 1, vykonávateľ schémy – žalovaný, trvanie 16.12.2020\n– 30.06.2021, dátum rozhodnutia EK 15.12.2020 C(2020) 9314 final, forma pomoci:\nPriamy grant ( úhrada časti nájomného), prístupné z E. prehlad-novych-schem-statnej-pomocia-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020. pdf,,E.(data/files/1177_prehlad-novych-schemstatnej-pomoci-a-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020.pdf (ďalej aj len „schéma štátnej\npomoci“).\n47. Právnym základom schémy štátnej pomoci je Zmluva o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 202,\n07.06.2020, str. 47); Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej\nsituácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení; zákon o štátnej pomoci; zákon č. 523/2004 Z. z.\no rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov; zákon o poskytovaní dotácií.\n48. Zo schémy štátnej pomoci vyplýva (bod 18), že prijímateľmi pomoci sú všetky podniky bez ohľadu\nna ich veľkosť, ktoré a) si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa\nprávneho poriadku iného štátu prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím\nstavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov\na skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným\nspotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto; b) uzavreli nájomnú zmluvu s právom užívať prevádzkareň\nnajneskôr od 1. augusta 2020; c) boli priamo dotknuté opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány\nv súvislosti s pandémiou COVID-19 a prostredníctvom ktorých bola uložená povinnosť zatvoriť svoje\nprevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti\nvo svojich prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania.\nBod 19 ustanovuje, že prijímatelia musia spĺňať nasledovné podmienky: a) nemajú povinnosť vrátiť\npomoc na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená\nza nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, b) k 31. decembru 2019 neboli podnikom v ťažkostiach\ns výnimkou ustanovenou v dočasnom rámci v znení platnom v čase poskytnutia pomoci, c) majú\nvysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, d) nie je voči nim vedené konkurzné konanie,\nnie sú v konkurze alebo v reštrukturalizácii a nebol proti nim zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu\npre nedostatok majetku , e) nie je voči nim vedený výkon rozhodnutia, f) neporušili v predchádzajúcich\ntroch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, g) nemajú evidované\nnedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa voči nim neeviduje pohľadávky\npo splatnosti podľa osobitných predpisov , h) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie\nalebo subvencie, i) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú\nz fondov Európskej únie, j) v žiadosti označia konečných užívateľov výhod, ak výška pomoci podľa\nschémy prevyšuje 100 000 eur na žiadosť, k) sú poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti,\nktorým sa neposkytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom na účely posúdenia žiadosti\nv rámci tejto schémy sa podmienky uvedené v tomto bode v písm. c) a v písm. e) až g) považujú za\nsplnené. Na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa splnenie podmienok uvedených v bodoch\nd), h) a i) preukazuje vyhlásením o splnení podmienok.\n49. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou\nvýzvou žalovaného na predkladanie žiadostí\no poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c\nzákona o poskytovaní dotácií a v zmysle schémy\nštátnej pomoci, s dátumom vyhlásenia výzvy 16.12.2020 a dátumom uzavretia výzvy 30.06.2021\n(https://najmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/\nNajmy_V%C3%BDzva_Do%C4%8Dasn%C3%BD%20r%C3%A1mec_marec%202021.pdf„https://\nnajmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/Najmy_V%C3%BDzva_Do%C4%8Dasn%C3%BD%20r\n%C3%A1mec_marec%202021.pdf). V zmysle uvedenej výzvy (bod 3) je oprávneným žiadateľom\no dotáciu na nájomné nájomca, ktorý žiada o dotáciu na nájomné prostredníctvom prenajímateľa.\nNájomca musí spĺňať nasledovné podmienky:\n1. má s prenajímateľom uzavretú zmluvu podľa časti 1 tejto výzvy;\n\n2. nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu\nzamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku;\n3. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie a trest zákazu prijímať pomoc\na podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (podmienka je relevantná len pre právnické osoby);\n4. nenárokuje sa voči nemu vrátenie štátnej pomoci na základe rozhodnutia Európskej komisie, ktorým\nbola poskytnutá pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom;\n5. v prípade, že je stredným alebo veľkým podnikom, spĺňa podmienku, že nebol k 31.12.2019 podnikom\nv ťažkostiach podľa čl. 2 ods. 18 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. V prípade, že\nnájomca je mikro alebo malým podnikom, spĺňa podmienku, že nedostal pomoc na záchranu ani pomoc\nna reštrukturalizáciu;\n6. spĺňa podmienky stanovené v schéme;\n7. má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom;\n8. nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia;\n9. neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného\npredpisu;\n10. nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči\nnemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.\n50. Podľa bodu 6 uvedenej výzvy žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na\nnájomné podľa § 13c zákona o poskytovaní dotácií a v zmysle schémy štátnej pomoci, dotáciu na\nnájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné,\nktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. V prípade neschválenia dotácie na nájomné\nministerstvo elektronicky zašle prenajímateľovi a nájomcovi oznámenie o neschválení dotácie na\nnájomné. Dôvodom neschválenia dotácie na nájomné môže byť napríklad nesplnenie podmienok na\nposkytnutie dotácie na nájomné, nesprávnosť alebo neúplnosť podpisov, duplicita žiadostí o dotáciu na\nnájomné, identifikovanie zhody medzi nájomcom a prenajímateľom a pod.\n51. Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ, za zlučiteľné s vnútorným trhom možno\npovažovať: pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo\nna nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu.\n52. Podľa čl. 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie, každý, koho práva a slobody\nzaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný\nprostriedok nápravy pred súdom.\n53. Dobrá správa („good administration“) je súhrn minimálnych právnych požiadaviek na verejnú\nsprávu v demokratickom a právnom štáte, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou princípov európskeho\nsprávneho práva. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe, je odporúčanie CM/\nRec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej\nspráve (ďalej aj len „Odporúčanie“). Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené\nv právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce\nnezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem,\nale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného\nvývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania\nzákonnosti, resp. viazanosť právom, rovnakého zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity\na nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti. Medzi princípy\ndobrej správy patrí princíp viazanosti právom, ktorý zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej\nsprávy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj\npožiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným\nzákonom. Ďalej je to princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, nestrannosti a objektivity, proporcionality,\nprávnej istoty, konania v primeranej lehote, spoluúčasti, rešpektovania súkromia, transparentnosti (Zdroj:\nF. G. C., H., dátum publikácie: 15. 1. 2014, prameň: C. slovenskej advokácie / Bulletin SAK - 2013 /\nBulletin SAK - 12/2013, zverejnené https://www.epi.sk/odborny-clanok/Dobra-sprava-zasada- modernejverejnej-spravy.htm).\n54. V primárnom práve Európskej únie je právo na dobrú správu vecí verejných obsahom čl. 41 Charty\nzákladných práv Európskej únie, podľa ktorého znenia má každý právo, aby inštitúcie, orgány, úrady\n\na agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote (čl. 41 ods. 1).\nToto právo zahŕňa najmä (čl. 41 ods. 2):\na) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo\nnepriaznivo dotýkať;\nb) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených\nzáujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;\nc) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.\n55. Podľa čl. 42 Charty základných práv Európskej únie, každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba,\nktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup\nk dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič.\n56. Správny súd sa ako prvé vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný neposkytol správnemu súdu\nzákonom uloženú povinnosť súčinnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď sa vyššie citované\nustanovenia Charty základných práv Európskej únie týkajú práva každého v konaní pred inštitúciami\nEurópskej únie, zohľadňujúc slovenskú vnútroštátnu úpravu je možné uvedené ustanovenie analogicky\naplikovať na definovanie obsahu pojmu „právo na dobrú správu vecí verejných“ aj vo vnútroštátnom\nprávnom prostredí a toho, či vnútroštátny orgán verejnej správy porušuje právo na dobrú správu\nvecí verejných, pokiaľ na výzvu správneho súdu vyhotovenú v súlade so zákonom (SSP) neposkytne\nsprávnemu súdu administratívny spis. Potreba použitia analógie platí preto, že v prejednávanom prípade\nje právnym podkladom dotácie primárne právo Európskej únie – Zmluva o fungovaní Európskej únie\na štátna pomoc podlieha právu Európskej únie. Nakoľko v nadväznosti na Chartu základných práv\nEurópskej únie bol vydaný Európsky kódex dobrej správnej praxe, je potrebné pri výklade práva na\ndobrú správu vecí verejných, podporne prihliadnuť aj na jeho obsah.\n57. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalovaný na výzvu súdu nepredložil v zmysle príslušných\nustanovení vnútroštátnej právnej úpravy uvedených vo výzve súdu administratívny spis, jedná sa\no porušenie zákonných povinností žalovaného vo vzťahu k súdu, ako aj o porušenie práva každého, t.\nj. žalobcov 1/ a 2/ na prístup k spisu, ktorý sa ho týka a právo na prístup k dokumentom žalovaného,\nbez ohľadu na ich nosič.\n58. Správny súd neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného nereagovaním na výzvu na predloženie\nadministratívneho spisu vyhodnotil takúto nečinnosť žalovaného ako konanie porušujúce povinnosť\nposkytnúť súčinnosť podľa § 102 ods. 1 SSP a § 105 ods. 2 písm. c) SSP, ako aj konanie porušujúce\npovinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že žalovaný pravdivo a úplne opíše\nvšetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny správneho súdu v zmysle\n§ 103 ods. 1 SSP.\n59. Takáto nečinnosť žalovaného spočívajúca v porušení zákonných povinností predložiť súdu\nadministratívny spis podľa názoru správneho súdu je porušením práva žalobcov na dobrú správu vecí\nverejných, najmä pokiaľ ide o princíp viazanosti právom, transparentnosti a právnej istoty.\n60. Správny súd poukazuje na to, že aj v prípade nečinnosti žalovaného, ktorý ignoroval výzvu súdu\na neposkytol mu požadovanú súčinnosť spočívajúcu v predložení administratívneho spisu, je súd\npovinný konať, a to podľa § 103 ods. 1 SSP. Akýkoľvek iný výklad by znamenal popretie práva\ngarantovaného Ústavou SR v čl. 46 ods. 2 a 4, ako aj v Charte základných práv Európskej únie v čl. 47,\na popretie zásad a zmyslu správneho súdnictva.\n61. Správny súd pripomína, že konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných\nľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania\n(§5 ods. 2 SSP). Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§5 ods.\n3 SSP).\n62. Podľa názoru správneho súdu samotná nečinnosť žalovaného v súdnom konaní spočívajúca\nv porušení zákona žalovaným je sama o sebe závažným zásahom do subjektívnych práv žalobcu,\nkedy žalovaný porušovaním Správneho súdneho poriadku kladie žalobcovi ako aj súdu prekážky\na znemožňuje žalobcovi realizovať práva na prístup k dokumentom a ku spisu, ktorý sa ho týka,\na správnemu súdu znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia\n\nalebo opatrenia. Takýto stav je v právnom štáte netolerovateľný vo vzťahu k akémukoľvek žalovanému,\na je osobitne znepokojujúci, pokiaľ je žalovaným ústredný orgán štátnej správy.\n63. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nsp. zn. 5S/14/2018 zo dňa 25.06.2019 (body 108 až 110), voči ktorému nebola podaná kasačná\nsťažnosť, v zmysle ktorého konajúci súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali\nsúdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z neho vyplýva, že pod administratívnym spisom\ntreba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov\ndokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa\nuvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží\nneúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval\na rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné\ninformácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu\ndokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo\nveci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za\ntakej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo\nzo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá\nobsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho\nspisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na\nzrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu“ (§ 250j ods. 3 OSP). Krajský súd v Bratislave\nv rozsudku sp. zn. 5S/14/2018 uviedol, že i keď ustanovenie § 250j ods. 3 OSP neprešlo do Súdneho\nsprávneho poriadku v takomto znení, z § 102 ods. 1 SSP vyplýva, že orgány verejnej správy sú\npovinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis.\nAk žalovaný nepredložil kompletný administratívny spis, súd mal za to, že je to taká vada, ktorá má za\nnásledok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.\n64. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že\nnapadnuté opatrenie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie neschválenia dotácie obsahuje jednu vetu\nv znení „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti\nprevádzky.“ Z takto definovaného dôvodu zamietnutia žiadosti o dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok\nuvedených vo Výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme\nštátnej pomoci žalobcovia nesplnili.\n65. Správny súd uvádza, že aj keď na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, žalovaný musí zamietnutie\nžiadosti riadne zdôvodniť, a to práve s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp\nviazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania.\n66. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie\npreskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno\nzistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť\nnapadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia\nnie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa\npovažuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri\nvyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak\nabsolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán\nverejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená\nna nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia.\nMusí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä\no rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so\nzákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (C., I.,J.,\nK.,J., I., L. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).\n67. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade,\nže administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom, poukazuje na rozsudok Krajského\n\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15. 03. 2022, voči ktorému nebola podaná kasačná\nsťažnosť, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63:\n„ 60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané\nvo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa\n§ 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967\nZb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo\nopatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím\ns predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné\nodôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah\nžalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované\npodstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si\nsprávnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba\npovažovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné.\n61.Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa\npresadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov\na prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej\nverejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej\npovahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou\nprávne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej\nslušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania\nobsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania,\nvylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti,\nzodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa\nzásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné\na preskúmateľné.\n62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie\nv zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné\notázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom\nsprávnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav\narbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia\njasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za\nnásledok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá\nmožnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu.\n63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných\ntak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné\nodstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho\nkonania.“\n68. Ak orgán verejnej správy, v tomto prípade však len v pozícii žalovaného, ani napriek uloženým\npokutám nepredloží správnemu súdu riadne vedený administratívny spis, respektíve v prípade\nstrateného či inak poškodeného administratívneho spisu tento nezrekonštruuje, vytvorí tým pre správny\nsúd prekážku napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať. Až vtedy podľa konkrétnych okolností prípadu\nbude pripadať do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to pre\njeho nepreskúmateľnosť, ak nebude možné zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) posúdiť z ostatného\nspisového materiálu (C., F., I., J., K., J., I., L. a kol. Správny Súdny poriadok. Komentár. Bratislava : M.\nE. C., 2018, s. 481).\n69. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného - Oznámenie\nžalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, pre\nnepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.\n70. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia správny súd nemohol pristúpiť\nk vyhodnoteniu druhej žalobnej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci.\n71. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa\nokolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne\norgánu verejnej správy podľa odseku 3. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom\nverejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 prvá veta SSP). Na rozhodnutie správneho\n\nsúdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP). V danom prípade súd vrátil vec žalovanému na\nďalšie konanie, v ktorom žalovaný týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti odstráni a o žiadosti\no dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 rozhodne s riadnym odôvodnením tohto\nrozhodnutia.\n72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešným žalobcom voči\nžalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n73. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}