Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/93/2021 1021201810 04. 06. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201810.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zastúpenej Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 10. februára 2021 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), priznala žalobkyni podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od 13. septembra 2020 invalidný dôchodok v sume 216,40 eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. januára 2021 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 222,10 eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa splnila podmienky pre nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 13. septembra 2020. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v Lekárskej správe z 10. februára 2021. Ďalej sa prvostupňový orgán venoval samotnému výpočtu výšky invalidného dôchodku. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu ako aj s dátumom priznania dôchodku od 13. septembra 2020, lebo diagnózu mala stanovenú už v roku 2017. 3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci invalidného dôchodku žalobkyne.
4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 21. mája 2021, ako aj z posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 23. septembra 2021. Uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je zaradené do Kapitoly X, Oddielu C, Položky 2, písmena b) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení Choroby tráviacej sústavy; choroby tenkého čreva a hrubého čreva; Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba; hemoragické, purulentné štádium (znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Za iné zdravotné postihnutie bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 50 %. Ďalej boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vymenované lekárske správy, ktoré boli zohľadnené pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ako aj doposlané lekárske nálezy. Bolo skonštatované, že aj keď posudkový lekár nezmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je naďalej určená na 50 % a zmenil len dátum vzniku invalidity z dátumu vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti dieťaťa, na dátum vzniku invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Druhostupňový orgán po preskúmaní nadobudol presvedčenie, že v konaní o invalidnom dôchodku žalobkyne bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Zdravotný stav bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. II. Žaloba a jej dôvody 5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, v ktorej navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu, taktiež žiadala vykonať nezávislé znalecké dokazovanie. Považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, ako aj podľa jej názoru posudkoví lekári nerešpektovali lekárske správy odborníkov, ktoré priložila aj k žalobe. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 30. novembra 2021 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 23. septembra 2021, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50 %, invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Žalovaná považovala posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Skonštatovala, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto jej bol invalidný dôchodok priznaný najskôr odo dňa dovŕšenia 18. rokov veku, t. j. v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. K námietke týkajúcej sa znaleckého dokazovania žalovaná uviedla, že pokiaľ chcela žalobkyňa relevantným spôsobom spochybniť závery posudkových lekárov, mala možnosť sama navrhnúť nariadenie znaleckého dokazovania, resp. zabezpečiť sama znalecký posudok, s ktorým by sa posudkový lekár vysporiadal. 7. Žalobkyňa vo svojej replike z 21. januára 2022 zotrvala na dôvodoch podanej žaloby. Poukázala tiež na skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia v rámci svojho posudku zmenil dátum vzniku invalidity žalobkyne z dátumu vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti dieťaťa, na dátum vzniku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, pričom ide podľa jej názoru o
podstatnú skutočnosť, ktorá mala mať za následok aj zmenu prvostupňového rozhodnutia s poukazom na § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Vyjadrila názor, že žalovaná pri vydaní druhostupňového rozhodnutia nezohľadnila všetky podstatné skutočnosti a z tohto dôvodu vydala v konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodnutie. Žalovaná sa tiež podľa žalobkyne nevysporiadala so všetkými dôkazmi, ktoré mala k dispozícii a na základe toho bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok v nižšej výške. Poukázala tiež, že sama žalovaná v rámci svojho rozhodnutia na strane 4 uviedla lekárske správy, ktoré boli zohľadnené pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne a následne žalovaná uviedla „doposlané lekárske nálezy“, ktoré podľa žalobkyne logicky zohľadňované pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne neboli. 8. Žalovaná sa k replike žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. 9. Žalobkyňa dňa 23. marca 2023 doručila súdu novšie lekárske správy odborných lekárov z rokov 2021, 2022 a 2023, k čomu sa žalovaná vyjadrila podaním z 31. júla 2023, pričom v ňom poukázala na § 135 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalovaná tiež dala do pozornosti, že ak je žalobkyňa presvedčená, že disponuje lekárskymi správami, ktoré preukazujú také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok. 10. Žalobkyňa doručila súdu dňa 5. januára 2024 ďalšie novšie lekárske správy odborných lekárov z rokov 2023 a 2024. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 11. Podľa § 2 ods. 1 „SSP“ v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
20. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 21. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 22. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 24. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 25. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 26. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 27. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 28. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 29. Podľa kapitoly X, oddielu C, položky č. 2, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (Choroby tráviacej sústavy/choroby tenkého čreva a hrubého čreva/ ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba), je pri hemoragickom, purulentnom štádiu (znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby) stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 30 - 40 %. 30. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
31. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 33. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 34. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu bol žalobkyni od 13. septembra 2020 priznaný invalidný dôchodok v sume 216,40 eur mesačne spolu so zákonným zvýšením od 1. januára 2021 na sumu 222,10 eur mesačne. 36. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a s tým spojená stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a deň vzniku nároku na invalidný dôchodok. 37. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne a s tým aj súvisiaceho jej zostatkového pracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). 38. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ktorý v lekárskom posudku z 10. februára 2021 určil mieru pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) na 50 %, pričom invalidita mala vzniknúť v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil Choroby tráviacej sústavy; choroby tenkého čreva a hrubého čreva; Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba; hemoragické, purulentné štádium (znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby) podľa Kapitoly X, Oddielu C, Položky 2, písmena b) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 40 %, čo je horná hranica zo zákona daného percentuálneho rozpätia 30-40 %. Pre ostatné pridružené ochorenia zvýšil percentuálnu mieru o 10 %. V odôvodnení posudku uviedol, že ide o 18 ročnú nezamestnanú žiadateľku o invalidný dôchodok. V popredí je recidivujúca ulcerózna kolitída v hemoragickom štádiu s hnačkami a poruchou výživy. Ochorenie jej bolo zistené ako 15 ročnej pri hospitalizácii v júli 2017. 39. Na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava dňa 21. mája 2021, ktorý zotrval na pôvodnom posudku zo dňa 10. februára 2021. Následne bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v posudku z 23. septembra 2021 uviedol, že podľa prepúšťacej správy z D. F. G. H. zo dňa 14. júla 2017, štrnásťročné dieťa s anamnézou ulceróznej kolitídy od januára 2017 bolo prijaté na kontrolné gastroenteroskopické vyšetrenie. Endoskopickým vyšetrením zistený fyziologický makroskopický nález na sliznici pažeráka, žalúdka a duodena. Kolonoskopicky zápalové zmeny (zvýšené prekrvenie, fragilita, zmazaná cievna kresba) v rozsahu 20-50 cm hrubého čreva, ostatné častí bez známok zápalu, kolonoskopický nález hodnotený ako obraz aktivity ulceróznej kolitídy. Krvný obraz a biochemické parametre v referenčnom rozmedzí. Kontrolné vyšetrenie v novembri 2020 s nálezom chronickej aktívnej kolitídy s ľahkou až stredne ťažkou aktivitou (MAYO skóre l.-ll.). Od júna 2021 na biologickej liečbe, ktorá predpokladá zlepšenie zápalového ochorenia. Uznanie 40% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z percentuálneho rozpätia 30-40% príslušnej položky je priaznivé posúdenie vzhľadom na neprítomnosť ulcerácií sliznice hrubého čreva, poruchy výživy (BMI 19,82), neprítomnosť patologického laboratórneho nálezu. Aktuálne gastroenterologické nálezy nepreukazujú progresiu. Iné zdravotné postihnutia ischialgia (bolesť v oblasti hrudníkovej chrbtice, iný syndróm bolesti hlavy, bližšie neurčený popisovaný neurológom, v objektívnom náleze hypermobilita bez topických príznakov); autoimunitná tyreoiditída (bez liečby a poruchy funkcie štítnej žľazy) a úzkostno-depresívna porucha, (dokumentovaná klinickým obrazom v psychiatrickom náleze, bez nutnosti medikamentóznej liečby a psychoterapie a psychológom zistená osobnosť simplexne štruktúrovaná, emočne a sociálne nestabilná, introvertovaná) boli zohľadnené zvýšením o možných 10 %, spolu 50 % s dátumom vzniku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Po preštudovaní a zhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii, včítane doposlaných lekárskych nálezov, nezmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zmenil ale dátum vzniku invalidity z dátumu vzniku v čase nezaopatrenosti dieťaťa na dátum vzniku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. 40. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie (ktorej súčasťou je odborný lekársky posudok) vyplýva, že podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli: 1. Prepúšťacie správy z hospitalizácie (od 12. 07. 2017 do 14. 07. 2017; od 26.02.2020 do 04.03.2020; a od 10.11.2020 do 13.11.2020) 2. Lekárske vyšetrenia: - Správa zo psychologického vyšetrenia, H. B. B. I. B., E. z 13.05.2011 - Psychologické vyšetrenie, E. B. J., E. z 28.01.2019 - ORL vyšetrenie, K. J., E. z 03.02.2020 - Neurologické vyšetrenie, Ambulancia detskej neurológie, D. E. - D. I. z 19.06.2020 - Endokrinologické vyšetrenie, D. E. - D. I. z 30.06.2020 a 03.07.2020
- Pedopsychiatrické vyšetrenie, D. I. K. J., C. zo 14.05.2020, a 08.09.2020 - Pediatrické vyšetrenie, G. A., D. F. G. H., C. z 20.02.2020 - Gastroenterologické vyšetrenie, G. A., D. F. G. H., C. z 26.05.2020, 24.11.2020, 10.12.2020, 04.01.2021, 11.01.2021; Doposlané lekárske nálezy: - Chirurgický urgent, D. E. - D. I. z 05.04.2021 - Gynekologické vyšetrenie, D. E. - D. I. z 13.04.2021 a z 11.05.2021 - Pneumologické vyšetrenie, G. A., D. F. G. H., C. z 16.04.2021 a z 27.08.2021 - Prepúšťacia správa, G. A., D. F. G. H., C., hospitalizovaná od 12.07.2017 do 14.07.2017; od 26.02.2020 do 04.03.2020; od 24.03.2021 do 26.03.2021; - Gastroenterologické vyšetrenie, G. A., D. F. G. H., C. z 20.05.2021, 03.06.2021, 30.06.2021, 25.08.2021 - Ortopedické vyšetrenie, L. I., K. z 21.05.2021; - Psychologické vyšetrenie, E. B., J., E. z 01.03.2021; - Pedopsychiatrické vyšetrenie, D. I. K. J., C. z 12.04.2021; - Chirurgické vyšetrenie, G. A., D. F. G. H., C. zo 04.08.2021. 41. V odbornom lekárskom posudku posudkového lekára ústredia z 23. septembra 2021 bolo z uvedených správ aj citované. Taktiež posudkový lekár ústredia výslovne v predmetnom odbornom lekárskom posudku v časti „Posudok“ uviedol, že po preštudovaní a zhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii, včítane doposlaných lekárskych nálezov, nezmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zmenil dátum vzniku invalidity z dátumu vzniku v čase nezaopatrenosti dieťaťa na dátum vzniku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Námietka žalobkyne, podľa ktorej neboli zohľadnené všetky lekárske správy pri posudzovaní jej zdravotného stavu, tak nie je dôvodná, lebo všetky lekárske správy, ktoré mala žalovaná v tej dobe k dispozícii, vrátane doposlaných lekárskych správ, boli zohľadnené v uvedenom posudku posudkového lekára, ústredia. Doposielané novšie lekárske správy žalobkyňou v priebehu súdneho konania nemajú vplyv na preskúmavané rozhodnutie, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalovaná nemala k dispozícií lekárske správy (zasielané žalobkyňou súdu), nemôže táto skutočnosť mať vplyv sama osebe na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože žalobkyňa bola povinná podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Žalobkyňa navyše ani nešpecifikovala, ktorá konkrétna lekárska správa nebola vyhodnotená z tých, ktoré mala žalovaná k dispozícii v čase právoplatnosti jej rozhodnutia, pričom podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske správy uvedené v bode 40 tohto rozsudku (ako to vyplýva z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie). Je však potrebné tiež v tejto súvislosti uviesť, že žalobkyni bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie ulceróznu kolitídu v hemoragickom, purulentnom štádiu z percentuálneho rozpätia 30 – 40 % určená miera na 40 %, teda na hornej hranici, čo posudkový lekár ústredia považoval za priaznivé posúdenie (odôvodňujúc to neprítomnosťou ulcerácií sliznice hrubého čreva, poruchami výživy – BMI 19,82, neprítomnosť patologického laboratórneho nálezu). Žalobkyni bola tiež za všetky ostatné pridružené ochorenia zvýšená jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % a teda najviac ako bolo možné zvýšiť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.). 42. Ďalej sa žiada pre úplnosť uviesť, že z posudkového spisu je zrejmé, že novšie lekárske správy boli vyhodnocované pre posúdenie invalidity žalobkyne na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 02/2024, pričom z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Bratislava z 21. júna 2024 vyplýva, že neprišlo k zlepšeniu zdravotného stavu, a naďalej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. V prípade zhoršenia zdravotného stavu si žalobkyňa môže podať novú žiadosť o posúdenie svojho zdravotného stavu a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 43. Vo vzťahu k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a určenej MPSVZČ tak správny súd medzi závermi posudkov posudkových lekárov nezistil rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky považuje súd za logické a presvedčivo odôvodnené. Z obsahu posudkov je zrejmá
úvaha posudkových lekárov, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej MPSVZČ. 44. Žalobkyňa tiež namietala, že posudkový lekár ústredia zmenil dátum vzniku jej invalidity z dátumu vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti dieťaťa, na dátum vzniku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, pričom podľa jej názoru ide o podstatnú skutočnosť, ktorá mala mať za následok aj zmenu prvostupňového rozhodnutia s poukazom na § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. K uvedenej námietke je potrebné dať do pozornosti to, že žalobkyňa sa stala invalidnou v čase do skončenia povinnej školskej dochádzky (čo ani nebolo sporným). Keďže definícia „nezaopatrené dieťa“ v zmysle § 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v sebe zahŕňa viacero prípadov (nejde teda len o „dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky“), posudkový lekár ústredia správne špecifikoval dátum vzniku invalidity do skončenia povinnej školskej dochádzky, keďže deň vzniku invalidity musí byť presne ustálený a nezaopatreným dieťaťom môže byť aj dieťa do dovŕšenia 26 rokov veku za splnenia ďalších zákonných podmienok. V prípade žalobkyne však táto zmena v posudku posudkového lekára nemala vplyv na výšku samotného invalidného dôchodku. Nárok na tzv. invalidný dôchodok z mladosti vzniká podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzickej osobe najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku, a preto to, či posudkový lekár určil, že sa žalobkyňa stala invalidnou v čase nezaopatrenosti dieťaťa, alebo pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemá pre výpočet sumy invalidného dôchodku žalobkyne podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadny vplyv. 45. Nebol ani žiaden dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré žiadala žalobkyňa. Zo Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. Navyše v predmetnej veci aj s ohľadom na presvedčivosť, úplnosť a vzájomnú vnútornú konzistentnosť lekárskych správ vyhotovených posudkovými lekármi na oboch stupňoch, sú zrejmé dôvody, na základe ktorých bola žalobkyni stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. V tomto smere možno tiež odkázať na § 204 SSP, podľa ktorého, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, z ktorého vyplýva, že správny súd nepreberá na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä, ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvoj-inštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona o sociálnom poistení) sú vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a MPSVZČ úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú (okrem spomínaného stanovenia dňa vzniku invalidity, čo však bolo posudkovým lekárom ústredia dostatočne odôvodnené a táto skutočnosť sa nedotkla žiadneho zo subjektívnych práv žalobkyne). Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie (pozri napr. bod 37 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). 46. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).