Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/86/2021 1021201591 07. 10. 2025 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201591.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX C. A. XXXX, D., A., D. A., A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. mája 2021 vo veci priznania starobného dôchodku, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12.09.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobkyni podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov od 01.01.2012 priznala starobný dôchodok v sume 83,40 EUR mesačne. Prvostupňový orgán žalobkyni priznal starobný dôchodok podľa čl. 14 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva"). Následne prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že podľa § 82 a § 293ce ZSP v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa od 01.01.2013 zvýšil starobný dôchodok žalobkyne na sumu 87,20 EUR mesačne, podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa od 01.01.2014 žalobkyni zvýšil starobný dôchodok na sumu 90,20 EUR mesačne, podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa od 01.01.2015 žalobkyni zvýšil starobný dôchodok na sumu 92,00 EUR mesačne, podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa od 01.01.2016 žalobkyni zvýšil starobný dôchodok na sumu 92,70 EUR mesačne, podľa § 82, § 293dq a § 293dr ZSP v znení neskorších predpisov sa od 01.01.2017 žalobkyni zvýšil starobný dôchodok na sumu 95,50 EUR mesačne, podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov sa od 01.01.2018 žalobkyni zvýšil starobný dôchodok na sumu 98,40
EUR mesačne, od 01.01.2019 na sumu 101,40 EUR mesačne a od 01.01.2020 na sumu 104,50 EUR mesačne. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, doručené prvostupňovému orgánu emailom dňa 05.01.2021 a následne dňa 24.02.2021 poštou a v ďalšom emaile dňa 15.02.2021, v ktorom namietala výpočet sumy starobného dôchodku, započítanie odpracovaných rokov v Austrálii na výpočet dôchodku, čím sa jej dôchodok znížil a celkovú výšku dôchodku. 3. Listom prvostupňového orgánu zo dňa 26.01.2021 bola žalobkyni zaslaná v súlade s § 215 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 125/2016 Z. z. informácia o podkladoch, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané a zároveň žalobkyni v súlade s uvedeným ustanovením § 215 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 125/2016 Z. z. začala plynúť nová lehota na podanie odvolania. 4. Dňa 06.04.2021 boli prvostupňovému orgánu doručené dve samostatné písomné podania zo dňa 08.03.2021, ktorými žalobkyňa potvrdila svoje odvolanie. Opätovne žalobkyňa namietala výpočet sumy starobného dôchodku a jeho zníženie z dôvodu nesplnenia potrebnej doby poistenia pre nárok na starobný dôchodok iba podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobkyňa uviedla, že sčítaním odpracovaných rokov a započítaním starostlivosti o deti E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. F., nar. XX.XX.XXXX, získala viac ako 22 rokov poistenia; namietala, že podmienku na priznanie starobného dôchodku splnila 27.12.2010 a dôchodok jej bol priznaný od 01.01.2012. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2021 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok od 01.01.2012 v sume 73,30 EUR mesačne. Konštatovala, že po dodatočnom zhodnotení starostlivosti o dieťa A. B. v období od 02.07.1982 do 01.09.1982 bolo prvostupňovým rozhodnutím zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013 o priznaní starobného dôchodku a starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný v sume 83,40 EUR mesačne od 01.01.2012. Mala za to, že podľa § 65 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku - pretože žalobkyňa vychovala štyri deti a 54 rokov veku dosiahla 27.12.2007, tak dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 ZSP dosiahla pripočítaním tridsiatichšiestich kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, 27.12.2010. Uviedla, že nakoľko žalobkyňa získala k 01.01.2012 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 4.506 dní, t. j. 12,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia, tak nesplnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov) na nárok na starobný dôchodok. Ďalej mala za to, že nakoľko žalobkyni nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, v súlade s čl. 14 Zmluvy sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 8.803 dní, ktoré žalobkyňa získala podľa právnych predpisov Austrálie. Konštatovala, že k 01.01.2012 žalobkyňa spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Austrálie získala 13.309 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 36 rokov a 169 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 ZSP v znení neskorších predpisov, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 01.01.2012, od účinnosti Zmluvy - presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia. Ďalej uviedla, že nakoľko na určenie sumy starobného dôchodku bolo potrebné prihliadnuť na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie, suma starobného dôchodku sa podľa čl. 14 Zmluvy určila ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovým obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov Austrálie. Konštatovala, že teoretická suma starobného dôchodku je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by sa aj obdobie postenia získané podľa právnych predpisov Austrálie považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Tvrdila, že teoretická suma starobného dôchodku sa určila podľa § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty - hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola podľa § 63 ods. 4 ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z. 0,6651. Uviedla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, teda k 01.01.2012, žalobkyňa spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Austrálie na účely určenia sumy starobného dôchodku získala 13.309 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 36,4631 rokov dôchodkového poistenia, pričom aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.01.2012 bola podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 526/2011 Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2012, 9,8182 EUR. Konštatovala, že teoretická suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 238,10713580 EUR mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Austrálie hodnotiteľným na výpočet dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,6651 x 36,4631 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 = 238,10713580 EUR mesačne. Uviedla, že starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky sa v súlade s čl. 14 Zmluvy priznal len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa pritom určila ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. Konštatovala, že suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je 80,70 EUR mesačne a je určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 238,10713580 EUR mesačne a koeficientu 0,33856967 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 12,3453 rokov a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 36,4631 rokov. Následne uviedla, že suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 3,3% (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č 344/2011 Z. z.), čo je o 2,70 EUR mesačne, na 83,40 EUR mesačne. Tvrdila, že pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy, tak sa suma dôchodku zvýšila podľa § 82 ods. 13 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Konštatovala, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 a § 293ce ZSP v znení neskorších predpisov od 01.01.2013 bola ustanovená v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., a je 11,20 EUR mesačne suma zvýšenia 3,80 EUR mesačne bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 11,20 EUR mesačne a koeficientu 0,33856967, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - suma starobného dôchodku žalobkyne spolu so sumou zvýšenia je 87,20 EUR mesačne. Ďalej uviedla, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 01.01.2014 bola ustanovená v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., a je 8,80 EUR mesačne - suma zvýšenia 3,00 EUR mesačne bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 8,80 EUR mesačne a koeficientu 0,33856967, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - suma starobného dôchodku žalobkyne spolu so sumou zvýšenia je 90,20 EUR mesačne. Konštatovala, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 01.01.2015 bola ustanovená v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., a je 5,20 EUR mesačne - suma zvýšenia 1,80 EUR mesačne bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 5,20 EUR mesačne a koeficientu 0,33856967, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky suma starobného dôchodku žalobkyne spolu so sumou zvýšenia je 92,00 EUR mesačne. Ďalej uviedla, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 01.01.2016 bola ustanovená v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., a je 1,90 EUR mesačne - suma zvýšenia 0,70 EUR mesačne bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 1,90 EUR mesačne a koeficientu 0,33856967, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - suma starobného dôchodku žalobkyne spolu
so sumou zvýšenia je 92,70 EUR mesačne. Konštatovala aj to, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a) ZSP v znení neskorších predpisov od 01.01.2017 je 8,20 EUR mesačne - suma zvýšenia 2,80 EUR mesačne bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 8,20 EUR mesačne a koeficientu 0,33856967, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - suma starobného dôchodku žalobkyne spolu so sumou zvýšenia je 95,50 EUR mesačne. Tvrdila, že pretože suma starobného dôchodku žalobkyne bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy, zvýšila sa suma dôchodku žalobkyne podľa § 82 a § 293dx ods. 4 ZSP v znení neskorších predpisov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Konštatovala, že pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine, pomerná časť pevnej sumy zvýšenia 2,90 EUR mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku 8,40 EUR sa vynásobila číslom 0,33856967, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky pevná suma zvýšenia sa určila ako 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2017. Ďalej uviedla, že starobný dôchodok žalobkyne je od 01.01.2018 zvýšený o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, o 2,90 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 0,80 EUR mesačne - suma starobného dôchodku žalobkyne spolu so sumou zvýšenia je 98,40 EUR mesačne. Tvrdila, že pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy, zvýši sa suma dôchodku podľa § 82 a § 293dx ods. 4 ZSP v znení neskorších predpisov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Konštatovala, že pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine, pomerná časť pevnej sumy zvýšenia 3,00 EUR mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku 8,70 EUR sa vynásobila číslom 0,33856967, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky - pevná suma zvýšenia sa určila ako 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2018. Uviedla aj to, že starobný dôchodok žalobkyne je od 01.01.2019 zvýšený o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, o 3,00 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,60 EUR mesačne - suma starobného dôchodku žalobkyne spolu so sumou zvýšenia je 101,40 EUR mesačne. Tvrdila, že pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy, zvýši sa suma dôchodku podľa § 82 a § 293dx ods. 4 ZSP v znení neskorších predpisov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Uviedla, že pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine, pomerná časť pevnej sumy zvýšenia 3,10 EUR mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku 9,00 EUR sa vynásobila číslom 0,33856967, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky - pevná suma zvýšenia sa určila ako 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019. Poukázala taktiež na to, že starobný dôchodok je od 01.01.2020 zvýšený o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, o 3,10 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 3,00 EUR mesačne - suma starobného dôchodku žalobkyne spolu so sumou zvýšenia je 104,50 EUR mesačne. Ďalej konštatovala, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, pričom na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že námietka žalobkyne, že pri výpočte sumy starobného dôchodku jej boli započítané aj roky odpracované v Austrálii a dôchodok
jej bol následne znížený, je nedôvodná. Poukázala na to, že podľa článku 14 Zmluvy ak osobe nevznikne nárok na dávku z dôvodu, že nezískala potrebné obdobie poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nárok na dávku sa určí spočítaním období poistenia a obdobia pobytu v Austrálii v produktívnom veku, ak sa tieto neprekrývajú a ak táto zmluva neustanovuje inak. Konštatovala, že žalobkyňa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nesplnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov) na nárok na starobný dôchodok a z uvedeného dôvodu bolo potrebné za účelom posúdenia nároku na starobný dôchodok a jeho sumy prihliadnuť aj na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie. Mala za to, že žalobkyňa až s pripočítaním obdobia poistenia získaného v Austrálii získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok. Tvrdila, že nakoľko na určenie sumy starobného dôchodku žalobkyne bolo potrebné prihliadnuť na poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie, suma starobného dôchodku sa vypočítala tak, že sa najskôr určila teoretická suma starobného dôchodku (238,10713580 EUR), teda suma, na ktorú by žalobkyni vznikol nárok, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnym predpisov Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že následne sa určila skutočná suma starobného dôchodku žalobkyne, to znamená, že sa vypočítala suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom táto suma zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Austrálie - takto sa určil príslušný koeficient (0,33856967), ktorým sa upravila teoretická suma starobného dôchodku. Konštatovala, že výsledná suma 80,70 EUR je skutočná suma starobného dôchodku žalobkyne patriaca za obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. K námietke žalobkyne, že jej nebolo započítané obdobie starostlivosti o deti E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. F., nar. XX.XX.XXXX, uviedla nasledovné: podľa § 255 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 01.08.2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Tvrdila, že podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na posudzovanie starostlivosti žalobkyne o deti E. F., G. B. a A. B. sa doba, po ktorú sa žena starala o dieťa vo veku do troch rokov považuje za náhradnú dobu a ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší - to isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby. Uviedla, že doba starostlivosti o deti E. F., G. B. a A. B. bola hodnotená v plnom rozsahu, no nakoľko sa však v období od 12.08.1975 do 01.07.1982 prekrýva doba zamestnania s dobou starostlivosti o deti, na určenie nároku na starobný dôchodok bola hodnotená doba zamestnania. Tvrdila, že doba poistenia Austrálie bola žalobkyni zhodnotená od 25.11.1987 do 31.12.2011, tak ako ju prvostupňovému orgánu potvrdil nositeľ poistenia Austrálie. Ďalej uviedla, že dobu starostlivosti o dieťa D. F., nakoľko sa narodila XX.XX.XXXX, je príslušný hodnotiť na dôchodkové účely nositeľ poistenia Austrálie. Zdôraznila, že Sociálna poisťovňa je povinná hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie v rozsahu a spôsobom, ako to uviedol nositeľ poistenia Austrálie, a to bez spochybňovania jeho kvality. Ako nedôvodnú vyhodnotila aj námietku žalobkyne, že podmienku na priznanie starobného dôchodku splnila 27.12.2010 a dôchodok jej bol priznaný od 01.01.2012. V tejto súvislosti uviedla, že nakoľko žalobkyňa splnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie, dôchodok jej mohol byť priznaný najskôr od 01.01.2012, t. j. od účinnosti Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení, podpísanej 21.09.2010, ktorú prezident Slovenskej republiky ratifikoval 04.05.2011 a ktorá nadobudla platnosť 01.01.2012 v súlade s článkom 27 ods. 1 Zmluvy – Zmluva bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 459/2011 Z. z. II. Žaloba 7. Žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 17.08.2021 namietala, že jej neboli započítané do rozhodujúceho obdobia roky 1979, 1980 a 1981, starostlivosť o syna A. B., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej namietala, že jej na nárok na starobný dôchodok nebolo započítané obdobie starostlivosti o dcéru D. F., nar. XX.XX.XXXX, roky 1990 – 1993. Tvrdila, že podľa nej je v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvedený súčet obdobia dôchodkového poistenia v Slovenskej republike, ktorý by podľa nej mal byť 15,177 rokov.
Napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Nariadenie pojednávania nepožadovala. III. Vyjadrenia účastníkov 8. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.10.2021 žalovaná konštatovala, že žalobkyni na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného k 01.01.2012 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v počte 4.506 dní (12,3453 rokov) nevznikol nárok na starobný dôchodok, nakoľko nesplnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov) a z uvedeného dôvodu bolo potrebné za účelom posúdenia nároku na starobný dôchodok a jeho sumy prihliadnuť aj na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie. Tvrdila, že až s pripočítaním obdobia poistenia získaného v Austrálii žalobkyňa získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok. Uviedla, že nakoľko na určenie sumy starobného dôchodku žalobkyne bolo potrebné prihliadnuť na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie, tak suma starobného dôchodku sa vypočítala tak, že sa najskôr určila teoretická suma starobného dôchodku (238,10713580 EUR mesačne), teda suma, na ktorú by žalobkyni vznikol nárok, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Konštatovala, že následne sa určila skutočná suma starobného dôchodku, to znamená, že sa vypočítala suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - táto suma zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Austrálie - takto sa určil príslušný koeficient (0,33856967), ktorým sa upravila teoretická suma starobného dôchodku. Mala za to, že výsledná suma 80,70 EUR je skutočná suma starobného dôchodku žalobkyne patriaca za obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. K námietke žalobkyne, že jej neboli započítané na nárok na starobný dôchodok roky 1979, 1980 a 1981, starostlivosť o syna A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX a roky 1990 až 1993, starostlivosť o dcéru D. F., narodenú XX.XX.XXXX a ktorou žalobkyňa spochybnila správnosť zhodnotenia započítaných rokov obdobia dôchodkového poistenia, uviedla, že podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na posudzovanie starostlivosti žalobkyne o syna A. B. sa doba, po ktorú sa starala o dieťa vo veku do troch rokov považuje za náhradnú dobu a ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší - to isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby. Ďalej uviedla, že doba starostlivosti o deti E. F., G. B. a A. B. bola hodnotená v plnom rozsahu, no nakoľko sa však v období od 12.08.1975 do 01.07.1982 prekrýva doba zamestnania s dobou starostlivosti o deti, na určenie nároku na starobný dôchodok bola hodnotená doba zamestnania (označená v osobnom liste dôchodkového poistenia znakom A) s náhradnými dobami (označené znakom N). Konštatovala, že doba starostlivosti o syna A. B. bola žalobkyni započítaná v období od 02.07.1982 do 01.09.1982 (označená v osobnom liste dôchodkového poistenia znakom T), napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013 o priznaní starobného dôchodku. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa k správnej žalobe pripojila osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013 v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia však je obdobie od 02.07.1982 do 01.09.1982, doba starostlivosti o syna A. B. správne započítaná. Poukázala aj na § 255 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 10 zákona č. 100/1988 Zb. Ďalej konštatovala, že dobu starostlivosti o dieťa D. F., nakoľko sa narodila XX.XX.XXXX, je príslušný hodnotiť na dôchodkové účely nositeľ poistenia Austrálie, pričom doba poistenia Austrálie bola žalobkyni zhodnotená od 25.11.1987 do 31.12.2011, tak ako ju prvostupňovému orgánu potvrdil nositeľ poistenia Austrálie. Opätovne zdôraznila, že je povinná hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Austrálie v rozsahu a spôsobom, ako to uviedol nositeľ poistenia Austrálie, a to bez spochybňovania jeho kvality. Námietku žalobkyne, že jej roky 1979, 1980 a 1981 neboli započítané do rozhodujúceho obdobia, považovala za nedôvodnú. Opätovne uviedla, že teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pričom priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom
období vyjadreného v rokoch. V tejto súvislosti poukázala na § 63 ods. 6 a 7 ZSP v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že nakoľko žalobkyňa v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2011 nezískala na zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov a týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, priemerný osobný mzdový bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety ZSP v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Uviedla, že žalobkyni boli na nárok na starobný dôchodok zohľadnené všetky obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, vrátane rokov 1979 (365 dní), 1980 (366 dní), 1981 (365 dní), avšak rozhodujúcim obdobím na výpočet starobného dôchodku (určenie priemerného osobného mzdového bodu) sú len roky 1970 1975, 1977 - 1978, 1982 - 1983. Mala za to, že rozhodujúce obdobie bolo určené správne v súlade s § 63 ods. 6 a 7 ZSP v znení neskorších predpisov (roky 1976, 1979, 1980 a 1981 boli z rozhodujúceho obdobia vylúčené). Žiadala, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2023 (v replike) zotrvala na svojich argumentoch. Uviedla, že nie je pravda, že by nemala odpracované roky 1982 až 1986, nakoľko v tom čase pracovala v školstve na Kolibe v Bratislave (emailovým podaním zo dňa 19.09.2024 doložila súdu čestné prehlásenie od pani F. H., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom spomínaná pani prehlasuje, že so žalobkyňou pracovala v rokoch 1982 až 1986 na adrese I. J. K., F. XX, XXX XX F.). Bola toho názoru, že jej dôchodkové poistenie k nároku na starobný dôchodok je spolu 21 rokov. 10. Žalovaná dupliku nepodala. IV. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 17. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
18. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Podľa § 65 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. 20. Podľa § 255 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 21. Podľa § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 22. Podľa § 63 ods. 7 ZSP v znení neskorších predpisov, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 23. Podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb., ak zamestnanie trvalo aspoň rok, ako náhradná doba sa doňho započítava doba, po ktorú sa žena starala o dieťa vo veku do troch rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v zariadení pre také deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosti rodičov. 24. Podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb., ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. 25. Podľa článku 14 Zmluvy, ak osobe nevznikne nárok na dávku z dôvodu, že nezískala potrebné obdobie poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nárok na dávku sa určí spočítaním období poistenia a obdobia pobytu v Austrálii v produktívnom veku, ak sa tieto neprekrývajú a ak táto zmluva neustanovuje inak. V. Právne posúdenie veci 26. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 27. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/86/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená najprv samosudkyni do oddelenia 14Sa a následne (z dôvodu, že samosudkyňa z oddelenia 14Sa odišla na materskú dovolenku) opätovne
náhodným výberom bola pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/86/2021. 28. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 07.10.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 18.07.2025. 29. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 30. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. mája 2021, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12.09.2020, ktorým bol žalobkyni od 01.01.2012 priznaný starobný dôchodok v sume 83,40 EUR mesačne (+ príslušné zákonné zvýšenia v rámci jednotlivých rokov v období 2013 - 2020). 31. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že jej neboli započítané do rozhodujúceho obdobia roky 1979, 1980 a 1981 a starostlivosť o syna A. B., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej namietala, že jej na nárok na starobný dôchodok nebolo započítané obdobie starostlivosti o dcéru D. F., nar. XX.XX.XXXX, teda roky 1990 – 1993. Tvrdila, že podľa nej je v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvedený súčet obdobia dôchodkového poistenia v Slovenskej republike, ktorý by podľa nej mal byť 15,177 rokov. V replike žalobkyňa namietala, že nie je pravda, že by nemala odpracované roky 1982 až 1986, nakoľko v tom čase pracovala v školstve na Kolibe v Bratislave - bola toho názoru, že jej dôchodkové poistenie k nároku na starobný dôchodok je spolu 21 rokov. 32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že: - rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok od 01.01.2012 v sume 73,30 EUR mesačne; - po dodatočnom zhodnotení starostlivosti o dieťa A. B. v období od 02.07.1982 do 01.09.1982 bolo prvostupňovým rozhodnutím zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013 o priznaní starobného dôchodku a starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný v sume 83,40 EUR mesačne od 01.01.2012; - žalobkyňa získala k 01.01.2012 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 4.506 dní, t. j. 12,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a teda nesplnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov) na nárok na starobný dôchodok (v zmysle § 65 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z.); - žalobkyňa ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 01.01.2012, spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Austrálie (obdobie poistenia v počte 8.803 dní), na účely určenia sumy starobného dôchodku, získala 13.309 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 36,4631 rokov dôchodkového poistenia. 33. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky žalobkyne sú nedôvodné, pričom podľa názoru správneho súdu žalovaná dôsledne a pomerne vyčerpávajúco odôvodnila svoje napadnuté rozhodnutie, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla aj správne právne závery. 34. K námietke žalobkyne, ktorá sa týkala nezapočítania rokov 1979 až 1981 žalovanou na nárok na starobný dôchodok správny súd uvádza, že táto námietka je zjavne nedôvodná. Správny súd mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že predmetné roky 1979 až 1981 boli na nárok na starobný dôchodok žalobkyne zohľadnené, a to vrátane všetkých ďalších období dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyňa získala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, no rozhodujúcim
obdobím na výpočet starobného dôchodku žalobkyne (určenie priemerného osobného mzdového bodu) sú len roky 1970 až 1975, 1977 a 1978, 1982 a 1983. Podľa správneho súdu bolo rozhodujúce obdobie určené správne a v súlade s príslušným § 63 ods. 6 a 7 ZSP v znení neskorších predpisov, pričom roky 1976, 1979, 1980 a 1981 boli z rozhodujúceho obdobia správne vylúčené. Správny súd sa taktiež stotožnil s konštatovaním žalovanej, že nakoľko žalobkyňa v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2011 nezískala na zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22 kalendárnych rokov a týchto 22 kalendárnych rokov nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, tak preto bol priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z uvedeného nižšieho počtu kalendárnych rokov. 35. K námietke žalobkyne, že jej nebola započítaná na nárok na starobný dôchodok starostlivosť o syna A. B., správny súd v prvom rade poukazuje na § 255 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., ako aj na § 9 ods. 1 písm. e) a § 10 zákona č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorých sa doba, po ktorú sa starala žalobkyňa o dieťa vo veku do troch rokov (A. B.) považuje za náhradnú dobu a ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, ktorej zápočet je pre ňu výhodnejší – to isté platí taktiež vtedy, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby. Správny súd ďalej konštatuje, že má za jednoznačne preukázané, že doba starostlivosti žalobkyne o A. B. jej bola hodnotená správnym orgánom v plnom rozsahu (boli v plnom rozsahu hodnotené aj doby starostlivosti o deti E. F. a G. B.), no nakoľko sa v období 12.08.1975 do 01.07.1982 prekrýva doba zamestnania s dobou starostlivosti o deti, tak na určenie nároku na starobný dôchodok bola správnym orgánom správne hodnotená doba zamestnania (označená v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobkyne znakom A) s náhradnými dobami (označené v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobkyne znakom N). Vzhľadom na uvedené bola podľa správneho súdu žalobkyni správne započítaná doba starostlivosti o syna A. B. v období od 02.07.1982 do 01.09.1982 (označená v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobkyne znakom T), a to v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 12.09.2020, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013. Správny súd tu žalobkyni taktiež oznamuje, že evidentne vychádzala pri vznesení tejto námietky z jej osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol priložený k predošlému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.01.2013 a nie z jej aktuálneho osobného listu dôchodkového poistenia priloženého k prvostupňovému rozhodnutiu (zo dňa 12.09.2020), kde jej už bola doba starostlivosti o syna A. B. riadne a správne započítaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je teda námietka žalobkyne nedôvodná. 36. K námietke žalobkyne, že jej nebola započítaná na nárok na starobný dôchodok starostlivosť o dcéru D. F. a ktorou sa žalobkyňa snažila spochybniť správnosť zhodnotenia započítaných rokov obdobia dôchodkového poistenia, správny súd rovnako ako žalovaná uvádza, že dobu starostlivosti o dieťa D. F., nakoľko sa narodila XX.XX.XXXX, je príslušný hodnotiť na dôchodkové účely nositeľ poistenia Austrálie. Správny súd tu považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že žalovaná skutočne nie je oprávnená spochybňovať kvalitu a teda aj správnosť rozhodnutia nositeľa poistenia Austrálie a musí (aj) z neho pri svojom rozhodovaní vychádzať – ak je žalobkyňa toho názoru, že doba poistenia Austrálie jej bola nositeľom poistenia Austrálie nesprávne zhodnotená, tak sa musí s predmetnou námietkou obrátiť na nositeľa poistenia Austrálie, ktorý ju následne vyhodnotí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je aj táto námietka žalobkyne vyhodnotená ako nedôvodná. 37. K námietke žalobkyne (vznesenej po podanej replike), že mala odpracované aj roky 1982 až 1986, nakoľko v tom čase pracovala v školstve na Kolibe v Bratislave, pričom tieto roky jej neboli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, správny súd uvádza, že toto je úplne novou skutočnosťou, ktorú žalobkyňa neuviedla v priebehu administratívneho konania, a preto ju žalovaná ani nemohla v napadnutom rozhodnutí vyhodnotiť a ani sa ňou akokoľvek zaoberať. Uvedenou skutočnosťou sa nemôže zaoberať v tomto konaní ani správny súd, nakoľko na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobkyňa chce, aby sa touto námietkou Sociálna poisťovňa zaoberala a skúmala ju (či vôbec boli platené odvody v predmetných rokoch údajným predošlým zamestnávateľom, ktorý navyše údajne už aj pred rokmi zanikol), tak žalobkyňa musí podať novú žiadosť (vo veci priznania starobného dôchodku) Sociálnej poisťovni. 38. Správny súd nedetegoval ani nejaké pochybenie v rámci výpočtu výšky starobného dôchodku žalobkyne (v prvostupňovom a v napadnutom rozhodnutí).
39. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako ani predchádzajúceho postupu správnych orgánov, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).