Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/221/2021 1021201410 27. 11. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201410.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-5S/221/2021 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: Obec Zohor, so sídlom Námestie 1. mája 1/1, Zohor, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08. júna 2021, takto rozhodol: BA-5S/221/2021 I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 24. augusta 2021 z a m i e t a . II. Správny súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: BA-5S/221/2021 I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-MA-OSZP-2021/007432/GAM zo dňa 17. marca 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „LOGISTICKÉ A KONSIGNAČNÉ CENTRUM ZOHOR“ umiestnená na par. č. 22502, 22503, 22504, 22505, 22507, 22509, 22533, 22534, 22535, 22537, 22539 - časť, 22553,25554, 22555, 22556, 22566, 22567,22568,22569, 22570, 22571, 22572, 22573, 22574, 22575, 22576, 22577 - časť, 22590, 22591, 22592, 22593, 22594,22595, 22596, 22597, 22598 v k. ú. A., ktorej navrhovateľom bola spoločnosť AUTOPARKY GROUP, s.r.o., sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní.
2. Zároveň určil, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov je nevyhnutné rešpektovať nasledovné pripomienky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru zmeny navrhovanej činnosti: - všetky dopravné parametre je potrebné navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN a technickými predpismi; - pri návrhu jednotlivých stavieb v blízkosti pozemných komunikácií je nevyhnutné posúdiť nepriaznivé vplyvy z dopravy a dodržať pásmo hygienickej ochrany pred hlukom a negatívnymi účinkami dopravy podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších zmien a predpisov; - v prípade potreby je nevyhnutné navrhnúť opatrenia na maximálnu možnú elimináciu negatívnych účinkov dopravy a zaviazať investorov na vykonanie týchto opatrení. Voči správcovi pozemných komunikácií nebude možné uplatňovať požiadavku na realizáciu týchto opatrení, pretože negatívne účinky vplyvu dopravy sú v čase realizácie známe; - stavba musí byť zrealizovaná v súlade s vodným zákonom a počas stavebných prác nesmie prísť k znečisteniu povrchových a podzemných vôd; - pozemky, cez ktoré bude vedená vodná stavba, musia byť k vodoprávnemu konaniu vysporiadané (doriešené iné práva k pozemkom - § 139 stavebného zákona); - k odvádzaniu splaškových odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku (z retenčnej nádrže) do odvodňovacieho kanála treba predložiť súhlasné stanovisko vlastníka (správcu) o odvodňovacieho kanála; - k predloženému návrhu odkanalizovania predmetnej lokality treba predložiť stanovisko SVP, š-p.; - musí byť zabezpečená kapacita a účinnosť čistenia ORL, aby pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku, ktoré sú prečisťované v ORL a následne vypúšťané do podzemných a povrchových vôd ich neznečistili a nezhoršili ich kvalitu; - predmetnú lokalitu treba posúdiť z hľadiska hydrogeológie, nakoľko vody z povrchového odtoku budú odvádzané do podzemných vôd cez vsakovací systém; - v zmysle § 21 ods. 2 vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd (vypúšťanie vôd), ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, možno vydať len súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu alebo povolenú stavbu; - zohľadniť a rešpektovať požiadavky uvedené vo vyjadreniach Regionálne cesty Bratislava a.s., vo vzťahu k ceste III/l 105, resp. k jej ochrannému pásmu (20 m od osi cesty); - rešpektovať požiadavky vlastníka ciest II. a III. triedy- Bratislavský samosprávny kraj, odbor dopravy. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08. júna 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Zistil, že predmetom predloženej zmeny navrhovanej činnosti sú zmeny v objemoch rozmeroch a umiestnení niektorých objektov a z toho vyplývajúce zmeny spevnených plôch, počtu parkovacích miest a technickej infraštruktúry, pričom funkčné a technologické zameranie objektov zostáva nezmenené. Uviedol, že prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil zmenu navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a primerane použil aj kritériá pre rozhodovanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní. Vyjadril sa, že prvostupňový správny orgán zároveň prihliadal na stanoviská k zmene navrhovanej činnosti doručené podľa § 29 ods. 9 zákona o posudzovaní, vysporiadal sa s doručenými stanoviskami, pričom zistil, že mnohé vznesené požiadavky v stanoviskách nie sú predmetom zisťovacieho konania a budú podrobne riešené v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie, ktorých riešenie je v pôsobnosti iných orgánov štátnej správy v konaniach podľa osobitných predpisov. 5. Konštatoval, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán po dôslednom preštudovaní administratívneho spisu, všetkých stanovísk, námietok a pripomienok dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a posudzovať. Mal za to, že predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zdokumentované
v zmene navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere a je možné im predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, opatreniami a dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli z jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov a organizácii a ktoré boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené v procese zisťovacieho konania, a ktoré sú uvedené vo výrokovej časti na strane č. 2 a 3 rozhodnutia, za podmienky dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na jednotlivé zásady správneho konania a zásady konania podľa zákona o posudzovaní nie sú dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. II. Správna žaloba 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08. júna 2021, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. OU-MA-OSZP-2021/007432/GAM zo dňa 17. marca 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 7. Uviedol, že je občianskym združením pôsobiacim v sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia v zmysle § 178 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a v konaní má postavenie zainteresovanej verejnosti. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Vyjadril sa, že v predmetnom konaní definoval konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť, a žiadal o vykonanie doplňujúceho dokazovania zabezpečením zjednocujúcich stanovísk príslušných orgánov a vyjadreniami účastníkov konania, avšak žalovaný jeho návrhy neakceptoval ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol k porovnateľným výsledkom, čo sa týka efektivity konania, ale najmä naplnenia jeho hmotných práv, a teda konal v rozpore s § 3 ods. 2 a 4 podľa § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) s následkom porušenia jeho hmotných práv. 8. Nebolo mu zrejmé, prečo sa ani jedno z ním navrhnutých opatrení nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový správny orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinnosti. Mal za to, že ak prvostupňový správny orgán neakceptuje jeho návrhy, musí určiť iné - vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia (§ 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní) a svoj výber opatrení náležíte zdôvodniť (§ 20a zákona o posudzovaní). Takýmto postupom teda podľa jeho názoru postupoval nezákonne, a to tak, že spoľahlivo nezistil skutkový stav. Zároveň namietal, že v samotnom rozhodnutí chýbajú konkrétne opatrenia, ktoré by napĺňali účel a cieľ zákona o posudzovaní, keď sa prvostupňový orgán uchýlil iba k vymenovaniu všeobecných povinností vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov. Vyjadril sa tiež, že žalovaný nechce uznať ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali ovplyvňovať ich prácu a činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti správnych orgánov v administratívnych konaniach. Takýto výklad a uplatňovanie zákona označil za šikanózne a v rozpore s čl. 3 Aarhuského dohovoru. 9. Žalovanému ďalej vytkol, že v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia, keď sa náležitým spôsobom nevysporiadal s jeho pripomienkami, čím mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov v rozpore s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, keď v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení a absentuje v nich akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, úvaha pri hodnotení dôkazov, spôsob použitia správnej úvahy a argumentácia týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Mal za to, že žalovaný žiadnu z uvedených skutočností nezobral do úvahy a prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadali s jeho argumentami ani s vadami napadnutého rozhodnutia.
10. Ďalej namietal poručenie jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom v dôsledku nevykonania konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní, a to aj zo strany žalovaného. Bol toho názoru, že vykonanie konzultácie je osobitným právnym termínom podľa § 63 zákona o posudzovaní a nie ústnym pojednávaním podľa § 21 správneho poriadku, pričom jednostranné poskytnutie stanoviska nemôže byť chápané ako konzultácia, ktorou je odborná diskusia. O jednotlivých opatreniach bolo podľa jeho mienky rozhodnuté predpojato na základe domnienok nemajúcich oporu v administratívnom spise. Zdôraznil, že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, prečo sú jeho jednotlivé požiadavky irelevantné a či si žalovaný overil, čo nimi sledoval, ktorá vada je dôsledkom predpojatosti žalovaného a výlučne formalistického procesného postupu primárne podľa správneho poriadku, ktorý je však potrebné aplikovať iba subsidiárne a v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky tak, že je nutné použiť správne spôsoby vybavenia veci (§ 3 správneho poriadku) na základe účelu a cieľov zákona o posudzovaní. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné aj z toho dôvodu, že žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu jeho legitímnym a legálnym záujmom. 11. Napokon žalobca tvrdil, že súčasná aplikačná prax v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je nesúladná s platným slovenským právnym poriadkom ako aj právom európskej únie. Poukázal na skutočnosť, že súd má v prípade nejasnosti pri aplikácii práva Európskej únie možnosť v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Z tohto dôvodu žiadal súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ a prerušenie konania. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania 12. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 16. septembra 2021 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že námietky dotknutej verejnosti boli v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu podrobne zdôvodnené na stranách č. 5 až 15 a opodstatnené námietky boli v súlade s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia v podmienkach, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Uviedol, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní a ako ústne pojednávania podľa § 21 správneho poriadku, ak to vyžaduje povaha veci. Zastával názor, že v predmetnom zisťovacom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní, pričom zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle prvostupňového správneho orgánu, a zároveň bol zverejnený dotknutou obcou v súlade so zákonom o posudzovaní. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, kde prihliadal najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, v priebehu zisťovacieho konania postupoval podľa ustanovení zákona o posudzovaní a v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, zaoberal sa všetkými pripomienkami vznesenými v procese zisťovacieho konania, žalobcovi zasielal do elektronickej schránky všetky písomnosti (zahájenie konania, oboznámenie s podkladmi rozhodnutia), ako aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania, pričom všetky materiály boli zverejňované na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a na enviroportále. Mal za to, že pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia postupoval správne a rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní, jeho rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a má predpísané náležitosti. 13. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 21. septembra 2021 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podaná žaloba neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré by bolo možné napadnuté rozhodnutie považovať za nezákonné. Konštatoval, že predmetná zmena navrhovanej činnosti spočívala v redukcii zamýšľanej stavebnej činnosti, a teda aj v redukcii dopadov na životné prostredie. Mal za to, že žalobca nebol ukrátený na svojom práve zúčastniť sa správneho konania a uplatňovať na ňom svoje práva, a konajúce správne orgány sa dostatočne vysporiadali s námietkami, pripomienkami a návrhmi žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovaný zámer tak v pôvodnom rozsahu, ako aj v rozsahu navrhovanej zmeny je v súlade s územným plánom obce.
14. K správnej žalobe sa vyjadril aj navrhovateľ v predmetnom zisťovacom konaní - spoločnosť LOGISPOINT s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno - AUTOPARKY GROUP, s.r.o.), ktorá mala až do svojho zániku bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra dňa 21. augusta 2024 v danom súdnom konaní postavenie ďalšieho účastníka konania. Správny súd s uvedenou spoločnosťou v dôsledku jej zániku ďalej nekonal, a preto ju neuvádza ani v záhlaví tohto rozsudku. Spoločnosť LOGISPOINT s.r.o. vo svojom vyjadrení zo dňa 23. septembra 2021 poukázala na šikanózny charakter podanej žaloby, v ktorej žalobca neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti viažuce sa výlučne k posudzovanému zámeru, pričom absencia konkrétnych skutkových a právnych tvrdení žalobcu podľa jeho názoru potvrdzuje aj predpoklad bezúspešnosti podanej žaloby. 15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania zo dňa 25. októbra 2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Zároveň uviedol, že jeho písomné podania a vyjadrenia smerujú k zabezpečeniu základných princípov právneho štátu v oblasti presadzovania verejného záujmu životného prostredia, a preto jeho žalobu nemožno chápať ako márne uplatnenie práva, šikanózny výkon práva alebo zjavné zneužitie práva. 16. Žalovaný a ďalší účastník konania nevyužili svoje právo podať v súdom určenej lehote dupliku.
IV. Konanie na správnom súde 17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/221/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. V. Pojednávanie 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 27. novembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili a o odročenie pojednávania nežiadali. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VI. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 23. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 24. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 25. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 26. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. VII. Posúdenie veci správnym súdom 27. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2021/081629-002 zo dňa 08. júna 2021 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu OU-MA-OSZP-2021/007432/GAM zo dňa 17. marca 2021, ktorým rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „LOGISTICKÉ A KONSIGNAČNÉ CENTRUM ZOHOR“ umiestnená na par. č. 22502, 22503, 22504, 22505, 22507, 22509, 22533, 22534, 22535, 22537, 22539 - časť, 22553,25554, 22555, 22556, 22566, 22567,22568,22569, 22570, 22571, 22572, 22573, 22574, 22575, 22576, 22577 - časť, 22590, 22591, 22592, 22593, 22594,22595, 22596, 22597, 22598 v k. ú. A. sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. 28. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 29. Konkrétne namietal, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, žalovaný neakceptoval jeho návrhy a konal v rozpore s § 3 ods. 2 a 4 správneho poriadku s následkom porušenia jeho hmotných práv. Žalovanému vytkol, že nechce uznať ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali ovplyvňovať ich prácu a činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosť správnych orgánov v administratívnych konaniach. Žalovaný zároveň podľa jeho mienky v napadnutom rozhodnutí nesplnil náležitosti na formu a obsah odôvodnenia, keď sa náležite nevysporiadal jeho pripomienkami, v odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, úvaha pri hodnotení dôkazov, spôsob použitia správnej úvahy a relevantná argumentácia
týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Ďalej namietal nevykonanie konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní a výlučne formalistický procesný postup primárne podľa správneho poriadku, ktorý je potrebné aplikovať iba subsidiárne. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné aj preto, že žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu jeho legitímnym a legálnym záujmom. 30. Správny súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania, pričom tento nevyhodnotil ako dôvodný. Žalobca v danom prípade navrhol, aby tunajší súd prerušil súdne konanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie s otázkou o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami (bez toho, aby konkretizoval sporné ustanovenia) v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Správny súd však v danom prípade nevzhliadol nejasnosť pri aplikácii práva Európskej únie a jeho vplyvu na vnútroštátne právne normy a ich výklad, ktorej vyjasnenie by bolo podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 31. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v medziach podanej žaloby dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie. 32. S námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia sa správny súd nestotožnil, keďže išlo o námietky všeobecného charakteru, v rámci ktorých žalobca nešpecifikoval, aké formálne a obsahové náležitosti odôvodnenia žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán v rámci napadnutých rozhodnutí nesplnili a s ktorými konkrétnymi pripomienkami žalobcu sa dostatočne nevysporiadali. Prvostupňový správny orgán sa pritom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách 13 až 15 náležite zaoberal každou jednotlivou požiadavkou vznesenou žalobcom, pričom ich nepovažoval en bloc za neopodstatnené, ale niektoré vyhodnotil ako splnené (napr. dopravné napojenie a výpočet potrebného počtu parkovacích miest je v súlade s platnými normami STN a technickými požiadavkami, navrhovaná činnosť je riešená s plným rešpektovaním zákona o vodách, nezistil sa možný nepriaznivý vplyv na emisie a imisie pevných častíc, projekt zohľadňuje požiadavky na správny vodný režim a vysporiadanie sa s klimatickými zmenami) a pri ďalších konštatoval, že ide o pripomienky, ktoré budú predmetom ďalšieho povoľovacieho konania (napr. hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb; posúdenie súladu s platným územným plánom, použitie konkrétnych materiálov na výstavbu). Následne sa aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. 33. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že pripomienky a vyjadrenia žalobcu uplatnené v priebehu administratívneho konania boli veľmi všeobecné a žalobca ich neprispôsobil posudzovanej veci. Navyše v rozpore s tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe sú vo výroku prvostupňového rozhodnutia v rámci podmienok v zmysle § 29 ods. 13 druhej vety zákona o posudzovaní, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie vo vzťahu k navrhovanej činnosti, obsiahnuté aj niektoré podmienky požadované v žalobcom predloženom stanovisku, a to potreba navrhnutia všetkých dopravných parametrov v súlade s príslušnými normami STN a technickými predpismi, zabezpečenie kapacity a účinnosti čistenia ORL, či požiadavka na posúdenie predmetnej lokality z hľadiska hydrogeológie. 34. Pokiaľ ide o výber jednotlivých podmienok podľa § 29 ods. 13 druhej vety zákona o posudzovaní obsiahnutých vo výroku prvostupňového rozhodnutia, tento bol predmetom správnej úvahy prvostupňového správneho orgánu, ktorej prieskum je zverený správnemu súdu výlučne vo vzťahu k dodržaniu medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Žalobca však v podanej správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia, a prečo ich neuložením prekročil hranice správneho uváženia, a preto správny súd nemohol konajúcim správnym orgánom vytknúť v tomto smere žiadne pochybenie (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/33/2023 zo dňa 27. novembra 2024). 35. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán mu v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnili zúčastniť sa konzultácie. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia príslušný orgán pri
posudzovaní vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, je správny súd toho názoru, že inštitút tzv. konzultácií je spojený až so samotným posudzovaním vplyvov na životné prostredie, nie so zisťovacím konaním podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní. Uvedené je tiež v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktorá v čl. 2 písm. g) a čl. 5 rovnako tento inštitút spája až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak teda konajúce správne orgány nevykonali v zisťovacom konaní konzultácie, nemožno to považovať za nezákonný postup (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024, sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30. mája 2024, sp. zn. 7Svk/33/2023 zo dňa 27. novembra 2024). 36. Správny súd rovnako neprihliadol na žalobný bod týkajúci sa nedoručenia kópie administratívneho spisu žalobcovi. V ustanovení § 23 ods. 1 správneho poriadku je v súvislosti s nazeraním do spisu definované aj právo účastníka konania „dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. V tomto prípade ide o také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. Môže ísť napríklad o informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. Pokiaľ mal žalobca záujem o získanie kópií všetkých podkladov na rozhodnutie, bol oprávnený nahliadnuť do spisu, ktoré právo však nevyužil. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, nie je možné konštatovať porušenie jeho práva na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30. mája 2024). 37. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu ohľadom porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, ustanovenia § 3 ods. 2 a 4 správneho poriadku a jeho hmotných práv, ako aj ohľadom neposkytnutia ochrany legitímnym a legálnym záujmom žalobcu či rozporu, resp. nedostatočnej opory zisteného skutkového stavu v administratívnych spisoch, ani tieto správny súd nevyhodnotil ako relevantné z dôvodu ich všeobecnej formulácie bez uvedenia, v čom konkrétne mali tieto pochybenia žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgán spočívať. Zároveň nemožno považovať za opodstatnené ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho nechce uznať za subjekt, ktorý by mal ovplyvňovať jeho prácu a činnosť, keďže žalovaný a rovnako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej veci rešpektovali postavenie žalobcu ako dotknutej verejnosti a s jeho pripomienkami sa dôkladne zaoberali. 38. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v medziach správnej žaloby dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu nahradil trovy konania, a žiadne trovy konania mu ani nevznikli. Zároveň správny súd s poukazom na § 169 SSP nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, keďže mu nebola správnym súdom uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť spojená so vznikom trov konania a takisto mu žiadne trovy konania nevznikli. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-5S/221/2021 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.