Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/137/2021 1021201019 11. 12. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: ECO-DOMOV Výstavba rodinných domov s. r. o., so sídlom Biskupa Kondého 4577/18, Dunajská Streda, IČO: 47 582 324, zastúpeného Slávik & Co. s.r.o., so sídlom Blagoevova 28, Bratislava, IČO: 47 252 367, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa 13.04.2021, takto rozhodol: I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie č. 43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa 13.04.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj „inšpektorát“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“ na základe výsledkov kontroly, vykonanej dňa 04.05.2020 za kontrolované obdobie od 01.10.2019 do 04.05.2020, rozhodnutím č. 4396100920/8710/34/2020-40326/2020 zo dňa 04.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“) pokutu 4 000 eur za to, že sa ako pôvodca odpadov na prevádzke - stavba rodinných domov v lokalite Miloslavov – A. B., pozemky reg. „C“, parc. č. 135/14, č. 135/13, č. 135/11, č. 135/10 a č. 135/9, k. ú. B., dopustil: a) porušenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z.“) tým, že nepodal Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním za rok 2019 na príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve (Okresný úrad Senec) v zákonom stanovenej lehote do 28.02.2020, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch, b) porušenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 1 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. a Prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 320/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len „Katalóg odpadov“) tým, že ako pôvodca odpadu nezaradil alebo nezabezpečil správne zaradenie odpadu podľa Katalógu odpadov. Žalobca viedol evidenciu odpadov s kat. č. 20 03 07 – objemný odpad, patriaci do skupiny komunálnych odpadov, ktoré vznikajú hlavne z domácností, napriek tomu, že pri jeho činnosti ide o stavebné odpady patriace do skupiny 17 a viedol evidenciu odpadov s kat. č. 15 01 06 – zmiešané obaly, čo však nezodpovedalo skutočne vyprodukovaným odpadom, nakoľko
kontrolou bolo zistené, že ide najmä o obaly (materiál plast, papier), ktoré je možné zaradiť medzi ostatné špecifikované obaly do skupiny 15 podľa Katalógu odpadov, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch, c) porušenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch tým, že nezhromažďoval odpady vytriedené podľa druhov odpadov a nezabezpečil ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, najmä pred poveternostnými vplyvmi. Žalobca na prevádzke (stavbe) zhromažďoval odpady ako napr. odpady z obalov – papierové krabice, rôzne plastové vrecká a fólie, plasty, drevo, betón, dlažbu, obklad, plastové vedrá, chráničku kábla, iba podľa hmotnosti na ľahšie a ťažšie a podľa toho ich ukladal v rozdielnych nádobách, ako napr. vo veľkokapacitnom kontajneri, ktorý nebol zabezpečený ani sieťou ani plachtou proti znehodnoteniu a nežiaducemu úniku odpadov, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil tak, že žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch uložil pokutu 8 000 eur s tým, že ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostáva bez zmeny. II. Žaloba 3. Žalobou zo dňa 16.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že počas výkonu kontroly nebolo zistené znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov a neďalekej lúky. Keďže sám orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že stavba bola čistá a zabezpečená proti znečisteniu okolia odpadom, mal v rámci posúdenia porušenia povinností žalobcom postupovať podľa § 117 ods. 1 a nie podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, keď žalobca povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch neporušil. Na túto skutočnosť poukázal žalobca už vo svojom odvolaní, avšak žalovaný sa s týmto argumentom v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. 4. Odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca tiež namietal, že ak mu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil pokutu 8 000 eur, ktorá je oproti pokute uloženej prvostupňovým rozhodnutím navýšená o sumu 4 000 eur v neprospech žalobcu, takéto rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 327 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“). III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.09.2021 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že žalobca neuviedol v žalobe žiaden argument proti zistenému porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) a g) zákona o odpadoch a zároveň ani nijakým spôsobom nevyvrátil, že odpady, ktoré na stavbe zhromažďoval, boli nevytriedené, čo bolo kontrolou preukázané. Pokiaľ ide o povinnosť zabezpečiť vytriedené odpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, ide o preventívnu povinnosť, a teda postačuje, že žalobca svojím konaním resp. svojou pasivitou nazhromaždený odpad takto nezabezpečil. Skutočnosť, či bolo zistené znečistenie okolia stavby nemá podľa žalovaného vplyv na vyvodenie zodpovednosti za porušenie § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch. 6. V súvislosti s uplatnením zásady zákazu reformatio in peius v administratívnom konaní dal žalovaný do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžhpu/1/2009 zo dňa 30.12.2013, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 880/08 zo dňa 28.01.2009 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/14/2011 zo dňa 29.02.2012 a sp. zn. 7Sž/110/02 zo dňa 10.12.2002. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného
7. Žalobca v replike zo dňa 16.06.2021 zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Žalovaný v duplike zo dňa 15.11.2021 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe. V. Konanie na správnom súde 8. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. BA-2S/137/2021. 9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 10. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11.12.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 16.10.2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu. VI. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 13. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 14. Podľa § 3 ods. 7 zákona o odpadoch triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov, kategórií alebo iných kritérií alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov. 15. Podľa § 6 ods. 1 zákona o odpadoch hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie. 16. Podľa § 14 ods. 1 zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný a) správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, b) zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, g) ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje. 17. Podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní
obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa § 14. 18. Podľa § 112 ods. 2 prvá veta zákona o odpadoch ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117. 19. Podľa § 113 ods. 1 zákona o odpadoch ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 20. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. 21. Podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n); 22. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); 23. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. na účely vedenia evidencií sa odpady zaraďujú podľa Katalógu odpadov. 24. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva za obdobie kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho roka príslušnému okresnému úradu; ak ide o mobilné zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, príslušnému okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta nakladania s odpadom. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch v sume 4 000 eur za porušenie povinností podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona o odpadoch tak, že žalobcovi uložil podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch pokutu 8 000 eur s tým, že ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostáva bez zmeny. 26. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektorát vykonal dňa 04.05.2020 kontrolu na úseku odpadového hospodárstva podľa zákona o odpadoch v prevádzke (stavbe), bližšie špecifikovanej bode 1. tohto rozsudku. Za kontrolované obdobie od 01.10.2019 do 04.05.2020 bolo zistené, že žalobca ako pôvodca odpadu podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch porušil § 14 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona o odpadoch. 27. Vychádzajúc zo žalobných bodov, žalobca vecne nenamietal vo vzťahu k zisteniam o porušení povinností podľa § 14 ods. 1 písm. a) a g) zákona o odpadoch. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že rozsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Vo veciach správneho trestania nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby iba za predpokladu podľa § 195 SSP.
28. Námietky žalobcu smerovali k zistenému porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch. Žalobná argumentácia spočívala v tom, že počas výkonu kontroly nebolo zistené znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov a neďalekej lúky, z ktorého dôvodu mal žalobca za to, že z jeho strany k porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch nedošlo, a preto mu mala byť uložená pokuta podľa § 117 ods. 1 a nie podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch. 29. Z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch pre držiteľa odpadu vyplýva jednak povinnosť zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov, ako aj povinnosť zabezpečiť vytriedené odpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom. Cieľom povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je zabrániť zmiešavaniu odpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo znemožniť ich ďalšie spracovanie, ako aj zabrániť odcudzeniu odpadov, prípadne iným nežiaducim únikom. Druh odpadu je označený v Katalógu odpadov šesťmiestnym číslom (§ 1 ods. 3 Katalógu odpadov). Z povinnosti zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov je možná výnimka, len ak držiteľ odpadu získa súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch. 30. Žalobca v správnej žalobe nijakým spôsobom nenamietal závery orgánov verejnej správy, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov. Kontrolou bolo zistené, že žalobca na stavbe zhromažďoval odpady (napr. odpady z obalov – papierové krabice, plastové vrecká a fólie, plasty, drevo, betón, dlažbu, obklad, plastové vedrá, chráničku kábla) iba podľa hmotnosti na ľahšie a ťažšie a podľa toho ich ukladal v rozdielnych nádobách, ako napr. vo veľkokapacitnom kontajneri. Takto zhromaždený odpad nemožno považovať za vytriedený v zmysle § 3 ods. 7 zákona o odpadoch. 31. Ďalej bolo kontrolou zistené, že uvedený veľkokapacitný kontajner sa nachádzal vedľa oplotenia stavby z vonkajšej strany na ulici, tento bol otvorený a nebol ničím zabezpečený (napr. sieťou alebo plachtou) proti znehodnoteniu, odcudzeniu alebo inému nežiaducemu úniku odpadov, najmä z dôvodu poveternostných podmienok, keď sa v kontajneri okrem iného nachádzali aj ľahšie odpady (papierové krabice, igelitové vrecká). 32. Čo sa týka povinnosti držiteľa odpadu zabezpečiť vytriedené odpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, správny súd sa vzhľadom na formuláciu tejto povinnosti, obsiahnutú v § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, stotožnil so záverom orgánov verejnej správy, že ide o preventívnu povinnosť, čo znamená, že na to, aby bolo konštatované porušenie uvedenej povinnosti postačuje, že žalobca svojím konaním resp. nekonaním nezabezpečil odpad pred jeho znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, a teda sa nevyžaduje, aby aj k reálnemu znečisteniu okolia došlo. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že počas výkonu kontroly nebolo zistené znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov a neďalekej lúky, čo skonštatoval aj samotný orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Zároveň mal správny súd z obsahu napadnutých rozhodnutí preukázané, že sa v nich neuvádza, že stavba bola zabezpečená proti znečisteniu okolia odpadom tak, ako to tvrdil žalobca v správnej žalobe. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú námietku žalobcu, že k porušeniu § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch z jeho strany nedošlo. 33. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, a že žalovaný postupoval v rozpore s platnými zákonmi (bod 16. správnej žaloby), správny súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, vzťahujúcej sa k preskúmavanému prípadu, žiadny priestor k prieskumu zo strany správneho súdu nedáva, a preto musí byť takáto všeobecná námietka vyhodnotená ako nedôvodná. Súd je totiž povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny, teda formulovaný dostatočne jasným spôsobom. 34. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že žalovaný nebol v zmysle zásady zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius) oprávnený uložiť žalobcovi vyššiu pokutu ako orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí, proti ktorému podal žalobca odvolanie.
35. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že postavenie žalobcu ako odvolateľa sa rozhodnutím žalovaného na základe ním podaného odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa o uložení pokuty zhoršilo. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta 4 000 eur. Na základe odvolania podaného žalobcom, žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu 8 000 eur s tým, že ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostáva bez zmeny. 36. Správny súd uvádza, že zákaz zmeny k horšiemu (reformatio in peius) je jednou zo základných zásad trestného konania, garantujúca zákaz zmeny k horšiemu, pokiaľ odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku podá obvinený (§ 327 ods. 2 Trestného poriadku). Podľa § 322 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obdobne podľa § 82 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti. Správny poriadok, ktorý sa v zmysle § 113 ods. 1 zákona o odpadoch subsidiárne použije na konanie o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 117 zákona o odpadoch, zásadu zákazu reformatio in peius neupravuje. 37. Otázkou uplatnenia zásady zákazu reformatio in peius v rámci správneho trestania sa zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Stk/2/2023 zo dňa 29.05.2025, v odôvodnení ktorého uviedol, že: „25. K potrebe posúdenia skutkov ako čiastkových útokov pokračovacieho správneho deliktu a rovnako tak vo vzťahu k porušeniu zákazu reformatio in peius kasačný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu pod č. 25/2022 (ďalej len „R 25/2022 ZNSS“), z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 195 písm. c) a d) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy, keďže z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje. Kasačný súd práve s poukazom na toto rozhodnutie uložil správnemu súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť, či v danom administratívnom konaní bolo potrebné posudzovať skutky žalobcu nie ako samostatné porušenia, ale ako čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu a v nadväznosti na to prípadne uplatniť príslušnú zásadu ukladania trestov, resp. či bolo potrebné uplatniť zásadu trestného konania zákaz zmeny k horšiemu (reformatio in peius). 26. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Stk 1/2023 vo vzťahu k aplikácii zásady zákazu reformatio in peius uviedol, že je potrebné v zmysle rozhodnutia R 25/2022 ZNSS vyhodnotiť jej potrebnosť použitia v práve posudzovanej veci. Konkrétne má správny súd vyhodnotiť, či sa má táto zásada v posudzovanej veci použiť, prípadne v akom rozsahu, pričom na tento účel je nevyhnutné identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte a predmet a účel daného konania. Súčasťou posúdenia musí byť podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR aj úvaha o ochrane verejného záujmu, chráneného tým-ktorým predpisom správneho práva, pričom je treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a súčasne, či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu. 28. ...Rozhodnutie R 25/2022 vychádzajúce z § 195 písm. c) a d) SSP tak stanovilo pri aplikácii základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona v konkrétnom prípade základné kritérium, ktorým je posúdenie, či (i) uplatnenie trestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu. Uvedené znamená, že tieto zásady sa neaplikujú automaticky, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo zákonného znenia už spomínaného ustanovenia. 29. V súvislosti s potrebou aplikácie zásady zákazu reformatio in peius správny súd vychádzal z odbornej spisby, ktorá k aplikácii tejto zásady zaujala jednoznačný záver, a to, že účinnosťou Správneho súdneho poriadku je nutné bez výnimiek túto zásadu aplikovať nielen na prejednávanie iných správnych deliktov v rámci správneho konania, ale i vo vzťahu k § 82 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) z dôvodu, že ide o bezvýhradne sa aplikujúcu zásadu trestného konania (§ 195 písm. c) SSP). Pre takýto záver však nemožno ešte v súčasnej
rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ako aj jeho kompetenčného predchodcu - správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, nájsť jednoznačnú oporu. Rôznorodosti v rozhodovacej činnosti prispieva aj to, že samotná zásada zákazu reformatio in peius pre oblasť správneho trestania prináša variabilné situácie. Napríklad odvolací správny orgán na základe podaného odvolania rozhodnutím (i) sám zvýši pôvodne uloženú pokutu prvostupňovým správnym orgánom alebo (ii) zruší prvostupňové rozhodnutie z dôvodu 1. nedostatočne zisteného skutkového stavu, 2. jeho nepreskúmateľnosti alebo 3. sa stotožní so záverom prvostupňového správneho orgánu, že odvolateľ sa správneho deliktu alebo priestupku dopustil, ale nestotožní sa s výškou pokuty, ktorú považuje za neprimerane nízku vo vzťahu k povahe spáchaného priestupku/správneho deliktu. Veľmi jednoducho povedané „uložil si málo“, „ulož viac“. 30. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Asan 17/2017 z 11. júna 2019 v bode 38 skonštatoval, že ustanovenie § 82 zákona o priestupkoch vyjadruje zásadu zákazu reformatio in peius, keď odvolací správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti. Toto rozhodnutie však nerieši situáciu, či k porušeniu zásady zákazu reformatio in peius dôjde v situácii, keď odvolací správny orgán zruší prvostupňové rozhodnutie, avšak nie za účelom doplnenia dokazovania ale s pokynom na zvýšenie sankcie. 31. Najvyšší súd SR ďalej v rozsudku sp. zn. 2Sžo 127/2015 z 28. februára 2018 zastal právny názor, v zmysle ktorého, ak by sa bezvýhradne akceptoval zákaz reformatio in peius, v prípade pochybenia prvostupňového správneho orgánu pri určení výšky pokuty (z akéhokoľvek dôvodu), ani pri zistení nových skutočností by nebolo možné v odvolacom konaní pokutu zvýšiť, rozhodnutie by sa muselo buď potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, čo by nemuselo byť vždy v súlade so zásadou hospodárnosti. Preto aj s poukazom na špecifiká úpravy ukladania sankcií podľa Správneho poriadku nepovažoval za dôvodné automaticky akceptovať zákaz reformatio in peius v odvolacom konaní. 32. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 3 Asan 14/2017 z 24. októbra 2018 Najvyšší súd SR v bode 38 na jednej strane uviedol, že zákaz zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa nie je možné pre oblasť správneho trestania vyvodiť z ústavnoprávnych predpisov, ani z práva na spravodlivý proces priznaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na strane druhej skonštatoval, že zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav. Na základe uvedeného potom uzavrel, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v jeho neprospech. 33. Kasačný súd sa ďalej oboznámil s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4 Stk 3/2021 z 19. októbra 2022, v ktorom kasačný súd v bode 58 s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžhpu 1/2013 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 doplnil, že podľa rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky nie je dokonca vylúčené ani to, aby v správnom konaní došlo k uloženiu prísnejšieho postihu účastníkovi konania už v odvolacom konaní, teda na rozdiel od trestného práva, v správnom trestaní princíp zákazu reformatio in peius neplatí tak prísne. K citovaným rozhodnutiam kasačný súd dodáva, že tieto sa týkali správneho trestania v rámci hospodárskej súťaže, v rámci ktorej sú pravidlá „trestania“ vzhľadom na chránený verejný záujem, ktorým riadne fungovanie trhu nepochybne je, judikatúrou nastavené inak. 34. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 4Asan 1/2020 z 9. decembra 2021 posudzoval práve situáciu, keď odvolací správny orgán sprísnil uloženú sankciu prihliadajúc na skutočnosť, ktorú prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie nezobral do úvahy (touto skutočnosťou bolo, že účastník konania sústavne od roku 2015 porušoval svoje zákonné povinnosti). Kasačný súd k tejto situácii v bode 37 skonštatoval, že u žalovaného neexistovali žiadne zákonné prekážky na to, aby zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu s vysloveným právnym názorom, že má na recidívu ako na priťažujúcu okolnosť prihliadať. Podľa názoru kasačného súdu by týmto spôsobom v danej veci došlo k zabezpečeniu vyššej miery ochrany procesných práv sťažovateľa, ktorý by následne mal právo proti takejto novej sankcii opäť podať opravný prostriedok. Súčasne kasačný súd v bode 39 skonštatoval, že zásada zákazu reformatio in peius sa v správnom trestaní neuplatňuje tak rigidne, ako je tomu v prípade trestného práva. 35. Z načrtnutej judikatúry kasačnému súdu vychádza, že zásada zákazu reformatio in peius v rámci správneho trestania platí, avšak na rozdiel od trestného procesu nie v absolútnom režime, teda neplatí automaticky. Inak tiež povedané, zásada zákazu reformatio in peius platí, ale za podmienky, že chránený verejný záujem v konkrétnom prípade neprevyšuje právo účastníka konania slobodne a bez strachu z možného zhoršenia jeho situácie/postavenia podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým mu bola uložená sankcia za jeho protiprávne konanie. V súlade s rozhodnutím R 25/2022 je na tento účel potrebné posudzovať, či (i) uplatnenie trestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť páchateľa správneho
deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu. 36. Rovnako je potrebné prihliadať na to, že v rámci správneho trestania nevystupuje ako účastník konania „verejný“ žalobca (prokurátor), ktorý by bol oprávnený aj v neprospech obvineného z priestupku podať odvolanie proti výroku o vine a/alebo sankcii a preto povinnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie pre rozpor s právnymi predpismi zaťažuje odvolací orgán (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2 As 212/2022 z 27. apríla 2023, bod 15).“ 38. Kasačný súd považuje za potrebné opakovane poukázať na samotný účel zásady zákazu reformatio in peius, ktorým je neodrádzať účastníka konania, ktorému bola prvostupňovým rozhodnutím uložená sankcia, podať opravný prostriedok z dôvodu, že sa jeho situácia/postavenie môžu ešte zhoršiť. V rámci trestného konania prichádza do úvahy zhoršenie postavenia obžalovaného iba z dôvodu podania odvolania prokurátorom v jeho neprospech, čím je chránený verejný záujem v podobe záujmu spoločnosti na tom, aby boli páchatelia trestných činov spravodlivo potrestaní. V rámci správneho trestania však subjekt chrániaci verejný záujem absentuje. Verejný záujem je tak chránený konajúcimi orgánmi verejnej správy, ktoré v prípade kolízie verejného záujmu a zákazu reformatio in peius musia preukázať a náležite odôvodniť, že požiadavka ochrany verejného záujmu spočívajúca v potrebe uloženia vyššej pokuty v podstatnom prevyšuje uplatnenie základnej zásady, ktorá má odvolávajúcemu zabezpečiť istotu, že jeho situácia sa na základe ním podaného odvolania nezhorší. 38. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/6/2024 zo dňa 26.09.2025, v zmysle ktorého: „Zákaz reformatio in peius (sudcovi, ktorý prejednáva odvolanie, nie je dovolené zmeniť rozsudok k horšiemu – reformatio in peius iudiciappellato non licet“) (porov. Digesta 49, 1, 1, pr. Ulpianus), je zásadou rímskoprávnej tradície, ktorá je ako základná zásada trestného procesu zakotvená aj v slovenskom právnom poriadku. Zákaz reformatio in peius predstavuje garanciu slobody využitia opravného prostriedku a teda i práva na obhajobu. Podstatou tejto zásady je zaručiť subjektu možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho situácia zhorší. Samozrejme, že v trestnom procese je uplatnenie tejto zásady výslovne normatívne zakotvené a spája sa s podaním opravného prostriedku a to riadneho i mimoriadneho jednak zo strany obvineného, resp. obžalovaného či odsúdeného alebo v ich prospech. V zmysle § 195 písm. c) a § 453 ods. 2 SSP súdy správneho súdnictva nie sú vo veciach správneho trestania viazané rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Inak povedané aj na správne trestanie sa majú aplikovať tie zásady trestného konania, ktorých použitie je potrebné. Podľa názoru kasačného súdu predstavuje zákaz reformatio in peius takú zásadu trestného konania, ktorú je potrebné vo všeobecnosti vztiahnuť aj na správne trestanie, ak s prihliadnutím na osobitné okolnosti týkajúce sa príslušnej administratívnej normatívnej úpravy nie je takáto aplikácia vo verejnom záujme vylúčená (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/2/2023 z 29.5.2025).“ 39. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch sa pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Citované zákonné ustanovenie je určitým návodom pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva pri rozhodovaní o výške pokuty v konkrétnom prípade. Výška pokút je v zmysle § 117 zákona o odpadoch ustanovená ako rozpätie. Stanovenie výšky pokuty, ak je premietnutá rozpätím sadzby, kladie podľa názoru správneho súdu väčšie nároky na orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý musí zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a udeliť pokutu v rámci daného rozpätia. Takto uloženú pokutu musí vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodniť. 40. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát pri ukladaní pokuty žalobcovi uplatnil absorpčnú zásadu, nakoľko v prejednávanej veci došlo k súbehu viacerých správnych deliktov (§ 117 ods. 1 a 3 zákona o odpadoch). Žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, teda podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch možno uložiť pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur. Žalobcovi bola uložená pokuta 4 000 eur s tým, že inšpektorát vyhodnotil, že takáto výška pokuty zodpovedá závažnosti protiprávneho konania, ktorého sa žalobca dopustil a je postačujúca na naplnenie preventívnej, ako aj represívnej funkcie pokuty. Inšpektorát vzal v rámci rozhodovania o výške pokuty do úvahy aj to, že žalobca sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva dopustil prvýkrát, že nešlo o úmyselné konanie a že porušením zákonnej povinnosti nedošlo k priamemu ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia a zdravia ľudí. Uvedené skutočnosti vyhodnotil inšpektorát ako
poľahčujúcu okolnosť. Žalobca zároveň podľa prvostupňového rozhodnutia od začatia kontroly až po jej ukončenie s inšpektorátom spolupracoval a prejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu. 41. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom uloženia vyššej pokuty žalobcovi bolo, že konanie žalobcu, ktorým sa dopustil porušenia povinností podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) zákona o odpadoch, považoval žalovaný za závažné, s nepriaznivým vplyvom na ďalšie nakladanie s dotknutým odpadom, čo zároveň môže mať negatívny vplyv aj na životné prostredie. Uvedenú skutočnosť považoval žalovaný za priťažujúcu okolnosť, z ktorého dôvodu výšku pokuty uloženú orgánom verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil ako nepostačujúcu. 42. Vychádzajúc z obsahu napadnutých rozhodnutí, ako aj zo záverov rozhodnutia R 25/2022, ktoré stanovilo pri aplikácii základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku v konkrétnom prípade ako základné kritérium ochranu páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním, dospel správny súd k záveru, že z vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nebola preukázaná a ani náležite odôvodnená vyššia miera negatívnych dôsledkov protiprávneho konania žalobcu, ktorá by odôvodňovala zmenu prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu v časti o uložení pokuty v neprospech žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí inšpektorátu nevytkol, že by vo veci nedostatočne zistil skutkový stav. Naopak, sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že skutkový stav bol orgánom verejnej správy prvého stupňa zistený spoľahlivo. Žalovaný zároveň nezmenil výrok o vine, ale len výrok o sankcii. Ako už bolo uvedené vyššie, cieľom povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je zabrániť zmiešavaniu odpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo znemožniť ich ďalšie spracovanie. A teda skutočnosť, že zistené protiprávne konanie žalobcu iba mohlo viesť k ďalšiemu nesprávnemu postupu pri nakladaní s dotknutým odpadom nemožno podľa názoru správneho súdu považovať za priťažujúcu okolnosť, k čomu však závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí smerujú. Žalovaný v odvolacom konaní a ani v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom takýto následný nesprávny postup pri nakladaní s dotknutým odpadom a negatívny vplyv na životné prostredie nijakým spôsobom nepreukázal. Naproti tomu inšpektorát v prvostupňovom rozhodnutí identifikoval viacero poľahčujúcich okolností (i. žalobca sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva dopustil prvýkrát, ii. nešlo o úmyselné konanie, iii. nedošlo k priamemu ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia a zdravia ľudí). Zároveň v prípade porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch ide o administratívny nedostatok, čo nakoniec inšpektorát vo svojom rozhodnutí aj zohľadnil. Zároveň správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zápisnice z prerokovania protokolu z kontroly č. 28/2020 zo dňa 01.07.2020 vyplýva, že žalobcovi bolo zo strany inšpektorátu uložené, aby do 10 dní od podpísania tejto zápisnice prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. V napadnutých rozhodnutiach nebola žalobcovi uložená povinnosť v zmysle § 116 ods. 3 zákona o odpadoch, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Navyše orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca od začatia kontroly až po jej ukončenie s inšpektorátom spolupracoval a prejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu, čo možno tiež považovať za poľahčujúcu okolnosť. 43. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v práve posudzovanej veci bola aplikácia zásady zákazu reformatio in peius nevyhnutná na účely ochrany žalobcu pred neproporcionálnym postihom zo strany žalovaného v odvolacom konaní, keď na základe žalobcom podaného odvolania sa pokuta zo 4 000 eur navýšila až na 8 000 eur napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného neboli identifikované také skutočnosti, ktoré by uloženie dvojnásobne vyššej pokuty, a teda zmenu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v neprospech žalobcu odôvodňovali. Ani správny súd v súdenej veci neidentifikoval žiadnu osobitnú okolnosť, ktorá by pri zohľadnení s ňou spojeného verejného záujmu mala brániť aplikácií zákazu reformatio in peius v prejednávanej veci. 44. S poukazom na uvedené zastáva správny súd názor, že v prípade žalobcu neboli dané také okolnosti prípadu, ktoré by uprednostňovali verejný záujem na uložení vyššej pokuty, než aká mu bola uložená prvostupňovým rozhodnutím, pred očakávaním žalobcu, že v prípade, ak podá odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa jeho situácia nezhorší tým, že mu bude uložená vyššia pokuta. 45. Keďže v danom prípade neboli dané dôvody na vylúčenie aplikácie zásady zákazu reformatio in peius, dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách tohto rozsudku, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Žalovaný v rámci rozhodovania prihliadne na charakter konania o uložení pokuty, rešpektujúc zásady správneho trestania. 46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 47. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.