{"guid": "ff8449ea-e127-451d-8b7f-9832dfc66d2b:79295a70-4a6c-401f-b1a0-4b0f8d57eac1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3", "spisova_znacka": "BA-2S/137/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/137/2021 z 11. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. decembra 2025, sp. zn. BA-2S/137/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3", "identifikacne_cislo": "1021201019", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/79", "nazov": "zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79295a70-4a6c-401f-b1a0-4b0f8d57eac1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/137/2021\n1021201019\n11. 12. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201019.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: ECO-DOMOV\nVýstavba rodinných domov s. r. o., so sídlom Biskupa Kondého 4577/18, Dunajská Streda, IČO: 47 582\n324, zastúpeného Slávik & Co. s.r.o., so sídlom Blagoevova 28, Bratislava, IČO: 47 252 367, proti\nžalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa\n13.04.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie č.\n43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa 13.04.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej\naj „inšpektorát“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“ na základe výsledkov kontroly,\nvykonanej dňa 04.05.2020 za kontrolované obdobie od 01.10.2019 do 04.05.2020, rozhodnutím č.\n4396100920/8710/34/2020-40326/2020 zo dňa 04.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil\nžalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“) pokutu 4 000 eur za to, že sa ako pôvodca odpadov na\nprevádzke - stavba rodinných domov v lokalite Miloslavov – A. B., pozemky reg. „C“, parc. č. 135/14, č.\n135/13, č. 135/11, č. 135/10 a č. 135/9, k. ú. B., dopustil:\na) porušenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej\npovinnosti (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z.“) tým, že nepodal Ohlásenie o vzniku odpadu\na nakladaní s ním za rok 2019 na príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve (Okresný\núrad Senec) v zákonom stanovenej lehote do 28.02.2020, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,\nb) porušenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 1 ods. 1 vyhlášky MŽP\nSR č. 366/2015 Z. z. a Prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\nč. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, v znení vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 320/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len\n„Katalóg odpadov“) tým, že ako pôvodca odpadu nezaradil alebo nezabezpečil správne zaradenie\nodpadu podľa Katalógu odpadov. Žalobca viedol evidenciu odpadov s kat. č. 20 03 07 – objemný\nodpad, patriaci do skupiny komunálnych odpadov, ktoré vznikajú hlavne z domácností, napriek tomu,\nže pri jeho činnosti ide o stavebné odpady patriace do skupiny 17 a viedol evidenciu odpadov s kat.\nč. 15 01 06 – zmiešané obaly, čo však nezodpovedalo skutočne vyprodukovaným odpadom, nakoľko\n\nkontrolou bolo zistené, že ide najmä o obaly (materiál plast, papier), ktoré je možné zaradiť medzi ostatné\nšpecifikované obaly do skupiny 15 podľa Katalógu odpadov, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,\nc) porušenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch tým, že nezhromažďoval odpady vytriedené podľa\ndruhov odpadov a nezabezpečil ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,\nnajmä pred poveternostnými vplyvmi. Žalobca na prevádzke (stavbe) zhromažďoval odpady ako napr.\nodpady z obalov – papierové krabice, rôzne plastové vrecká a fólie, plasty, drevo, betón, dlažbu, obklad,\nplastové vedrá, chráničku kábla, iba podľa hmotnosti na ľahšie a ťažšie a podľa toho ich ukladal v\nrozdielnych nádobách, ako napr. vo veľkokapacitnom kontajneri, ktorý nebol zabezpečený ani sieťou\nani plachtou proti znehodnoteniu a nežiaducemu úniku odpadov, čím naplnil všetky znaky skutkovej\npodstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 43 960 011 21/1365/24/2021-12544/2021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil tak, že žalobcovi podľa § 117 ods. 3 zákona o\nodpadoch uložil pokutu 8 000 eur s tým, že ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostáva\nbez zmeny.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobou zo dňa 16.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal,\nže počas výkonu kontroly nebolo zistené znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov\na neďalekej lúky. Keďže sám orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že stavba bola čistá a\nzabezpečená proti znečisteniu okolia odpadom, mal v rámci posúdenia porušenia povinností žalobcom\npostupovať podľa § 117 ods. 1 a nie podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, keď žalobca povinnosť\npodľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch neporušil. Na túto skutočnosť poukázal žalobca už vo\nsvojom odvolaní, avšak žalovaný sa s týmto argumentom v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal.\n4. Odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca tiež namietal, že ak\nmu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil pokutu 8 000 eur, ktorá je oproti pokute uloženej\nprvostupňovým rozhodnutím navýšená o sumu 4 000 eur v neprospech žalobcu, takéto rozhodnutie\nžalovaného je v rozpore s § 327 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný\nporiadok“).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.09.2021 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal\nna to, že žalobca neuviedol v žalobe žiaden argument proti zistenému porušeniu povinnosti podľa §\n14 ods. 1 písm. a) a g) zákona o odpadoch a zároveň ani nijakým spôsobom nevyvrátil, že odpady,\nktoré na stavbe zhromažďoval, boli nevytriedené, čo bolo kontrolou preukázané. Pokiaľ ide o povinnosť\nzabezpečiť vytriedené odpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,\nide o preventívnu povinnosť, a teda postačuje, že žalobca svojím konaním resp. svojou pasivitou\nnazhromaždený odpad takto nezabezpečil. Skutočnosť, či bolo zistené znečistenie okolia stavby nemá\npodľa žalovaného vplyv na vyvodenie zodpovednosti za porušenie § 14 ods. 1 písm. b) zákona o\nodpadoch.\n6. V súvislosti s uplatnením zásady zákazu reformatio in peius v administratívnom konaní dal žalovaný do\npozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžhpu/1/2009 zo dňa 30.12.2013,\nnález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 880/08 zo dňa 28.01.2009 a uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/14/2011 zo dňa 29.02.2012 a sp. zn. 7Sž/110/02\nzo dňa 10.12.2002.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n\n7. Žalobca v replike zo dňa 16.06.2021 zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Žalovaný v duplike\nzo dňa 15.11.2021 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe.\nV.\nKonanie na správnom súde\n8. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave\n(ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným\nrozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená\npod sp. zn. BA-2S/137/2021.\n9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10 a § 13 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania,\npredchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n10. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11.12.2025, pretože boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 16.10.2025 oznámené na úradnej\ntabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n11. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n12. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n13. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n14. Podľa § 3 ods. 7 zákona o odpadoch triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov, kategórií\nalebo iných kritérií alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné\ndruhy odpadov.\n15. Podľa § 6 ods. 1 zákona o odpadoch hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie\ntýchto priorít: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné\nzhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.\n16. Podľa § 14 ods. 1 zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný a) správne zaradiť odpad alebo\nzabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, b) zhromažďovať odpady vytriedené\npodľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim\núnikom, g) ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva\na uchovávať ohlásené údaje.\n17. Podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných\nprácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke\nalebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba\nalebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní\n\nobdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca\nodpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa § 14.\n18. Podľa § 112 ods. 2 prvá veta zákona o odpadoch ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná\nosoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými\nna jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona,\nuloží jej pokutu podľa § 117.\n19. Podľa § 113 ods. 1 zákona o odpadoch ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na\nkonanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\n20. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah\na čas trvania protiprávneho konania.\n21. Podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán štátnej\nsprávy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší\npovinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n);\n22. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán\nštátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá\nporuší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m);\n23. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. na účely vedenia evidencií sa odpady zaraďujú\npodľa Katalógu odpadov.\n24. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním\nsa podáva za obdobie kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho roka príslušnému okresnému\núradu; ak ide o mobilné zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, príslušnému\nokresnému úradu v sídle kraja podľa miesta nakladania s odpadom.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku zmenil prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty žalobcovi podľa § 117 ods. 3\nzákona o odpadoch v sume 4 000 eur za porušenie povinností podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona\no odpadoch tak, že žalobcovi uložil podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch pokutu 8 000 eur s tým, že\nostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostáva bez zmeny.\n26. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektorát vykonal dňa 04.05.2020 kontrolu na úseku\nodpadového hospodárstva podľa zákona o odpadoch v prevádzke (stavbe), bližšie špecifikovanej bode\n1. tohto rozsudku. Za kontrolované obdobie od 01.10.2019 do 04.05.2020 bolo zistené, že žalobca ako\npôvodca odpadu podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch porušil § 14 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona\no odpadoch.\n27. Vychádzajúc zo žalobných bodov, žalobca vecne nenamietal vo vzťahu k zisteniam o porušení\npovinností podľa § 14 ods. 1 písm. a) a g) zákona o odpadoch. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že\nrozsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými\nžalobcom v správnej žalobe. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a\nurčovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP\nviazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde\nnad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava\nna základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (pozri napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Vo veciach\nsprávneho trestania nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby iba za predpokladu podľa\n§ 195 SSP.\n\n28. Námietky žalobcu smerovali k zistenému porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b)\nzákona o odpadoch. Žalobná argumentácia spočívala v tom, že počas výkonu kontroly nebolo zistené\nznečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov a neďalekej lúky, z ktorého dôvodu mal žalobca\nza to, že z jeho strany k porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch nedošlo,\na preto mu mala byť uložená pokuta podľa § 117 ods. 1 a nie podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch.\n29. Z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch pre držiteľa odpadu vyplýva jednak povinnosť\nzhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov, ako aj povinnosť zabezpečiť vytriedené\nodpady pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom. Cieľom povinnosti podľa §\n14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je zabrániť zmiešavaniu odpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo\nznemožniť ich ďalšie spracovanie, ako aj zabrániť odcudzeniu odpadov, prípadne iným nežiaducim\núnikom. Druh odpadu je označený v Katalógu odpadov šesťmiestnym číslom (§ 1 ods. 3 Katalógu\nodpadov). Z povinnosti zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov je možná výnimka, len ak držiteľ\nodpadu získa súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch.\n30. Žalobca v správnej žalobe nijakým spôsobom nenamietal závery orgánov verejnej správy, že z jeho\nstrany došlo k porušeniu povinnosti zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov. Kontrolou\nbolo zistené, že žalobca na stavbe zhromažďoval odpady (napr. odpady z obalov – papierové krabice,\nplastové vrecká a fólie, plasty, drevo, betón, dlažbu, obklad, plastové vedrá, chráničku kábla) iba\npodľa hmotnosti na ľahšie a ťažšie a podľa toho ich ukladal v rozdielnych nádobách, ako napr. vo\nveľkokapacitnom kontajneri. Takto zhromaždený odpad nemožno považovať za vytriedený v zmysle §\n3 ods. 7 zákona o odpadoch.\n31. Ďalej bolo kontrolou zistené, že uvedený veľkokapacitný kontajner sa nachádzal vedľa oplotenia\nstavby z vonkajšej strany na ulici, tento bol otvorený a nebol ničím zabezpečený (napr. sieťou alebo\nplachtou) proti znehodnoteniu, odcudzeniu alebo inému nežiaducemu úniku odpadov, najmä z dôvodu\npoveternostných podmienok, keď sa v kontajneri okrem iného nachádzali aj ľahšie odpady (papierové\nkrabice, igelitové vrecká).\n32. Čo sa týka povinnosti držiteľa odpadu zabezpečiť vytriedené odpady pred znehodnotením,\nodcudzením alebo iným nežiaducim únikom, správny súd sa vzhľadom na formuláciu tejto povinnosti,\nobsiahnutú v § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, stotožnil so záverom orgánov verejnej správy,\nže ide o preventívnu povinnosť, čo znamená, že na to, aby bolo konštatované porušenie uvedenej\npovinnosti postačuje, že žalobca svojím konaním resp. nekonaním nezabezpečil odpad pred jeho\nznehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, a teda sa nevyžaduje, aby aj k reálnemu\nznečisteniu okolia došlo. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že počas výkonu kontroly nebolo\nzistené znečistenie okolia stavby, priľahlej ulice, okolitých domov a neďalekej lúky, čo skonštatoval\naj samotný orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Zároveň mal správny súd\nz obsahu napadnutých rozhodnutí preukázané, že sa v nich neuvádza, že stavba bola zabezpečená\nproti znečisteniu okolia odpadom tak, ako to tvrdil žalobca v správnej žalobe. Na základe uvedeného\nvyhodnotil správny súd ako nedôvodnú námietku žalobcu, že k porušeniu § 14 ods. 1 písm. b) zákona\no odpadoch z jeho strany nedošlo.\n33. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5,\n§ 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, a že žalovaný postupoval v rozpore s platnými zákonmi (bod 16.\nsprávnej žaloby), správny súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že rozsah súdneho prieskumu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia je vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej\nžalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy,\navšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, vzťahujúcej sa k preskúmavanému prípadu,\nžiadny priestor k prieskumu zo strany správneho súdu nedáva, a preto musí byť takáto všeobecná\nnámietka vyhodnotená ako nedôvodná. Súd je totiž povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa\ntýka veci a je zároveň konkrétny, teda formulovaný dostatočne jasným spôsobom.\n34. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že žalovaný nebol v zmysle zásady zákazu zmeny\nk horšiemu (reformatio in peius) oprávnený uložiť žalobcovi vyššiu pokutu ako orgán verejnej správy\nprvého stupňa v rozhodnutí, proti ktorému podal žalobca odvolanie.\n\n35. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že postavenie žalobcu ako odvolateľa sa rozhodnutím\nžalovaného na základe ním podaného odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého\nstupňa o uložení pokuty zhoršilo. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta 4 000 eur.\nNa základe odvolania podaného žalobcom, žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové\nrozhodnutie tak, že žalobcovi uložil pokutu 8 000 eur s tým, že ostatná časť výroku prvostupňového\nrozhodnutia zostáva bez zmeny.\n36. Správny súd uvádza, že zákaz zmeny k horšiemu (reformatio in peius) je jednou zo základných\nzásad trestného konania, garantujúca zákaz zmeny k horšiemu, pokiaľ odvolanie proti odsudzujúcemu\nrozsudku podá obvinený (§ 327 ods. 2 Trestného poriadku). Podľa § 322 ods. 3 druhá veta Trestného\nporiadku v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe\nodvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak\nmôže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obdobne\npodľa § 82 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť\nuloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.\nSprávny poriadok, ktorý sa v zmysle § 113 ods. 1 zákona o odpadoch subsidiárne použije na konanie\no uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 117 zákona o odpadoch, zásadu zákazu reformatio in\npeius neupravuje.\n37. Otázkou uplatnenia zásady zákazu reformatio in peius v rámci správneho trestania sa zaoberal\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Stk/2/2023 zo dňa 29.05.2025,\nv odôvodnení ktorého uviedol, že:\n„25. K potrebe posúdenia skutkov ako čiastkových útokov pokračovacieho správneho deliktu a rovnako\ntak vo vzťahu k porušeniu zákazu reformatio in peius kasačný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí Najvyššieho správneho súdu pod č. 25/2022 (ďalej len „R 25/2022 ZNSS“), z ktorého vyplýva,\nže ustanovenie § 195 písm. c) a d) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania\ntrestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy, keďže z formulácie „ktoré je\npotrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť\nv konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje.\nKasačný súd práve s poukazom na toto rozhodnutie uložil správnemu súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť,\nči v danom administratívnom konaní bolo potrebné posudzovať skutky žalobcu nie ako samostatné\nporušenia, ale ako čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu a v nadväznosti na to prípadne\nuplatniť príslušnú zásadu ukladania trestov, resp. či bolo potrebné uplatniť zásadu trestného konania zákaz zmeny k horšiemu (reformatio in peius).\n26. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Stk 1/2023 vo vzťahu k aplikácii zásady zákazu\nreformatio in peius uviedol, že je potrebné v zmysle rozhodnutia R 25/2022 ZNSS vyhodnotiť jej\npotrebnosť použitia v práve posudzovanej veci. Konkrétne má správny súd vyhodnotiť, či sa má táto\nzásada v posudzovanej veci použiť, prípadne v akom rozsahu, pričom na tento účel je nevyhnutné\nidentifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte a predmet a\núčel daného konania. Súčasťou posúdenia musí byť podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR\naj úvaha o ochrane verejného záujmu, chráneného tým-ktorým predpisom správneho práva, pričom je\ntreba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu\npred neproporcionálnym postihovaním a súčasne, či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému\nverejnému záujmu.\n28. ...Rozhodnutie R 25/2022 vychádzajúce z § 195 písm. c) a d) SSP tak stanovilo pri aplikácii\nzákladných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa\nTrestného zákona v konkrétnom prípade základné kritérium, ktorým je posúdenie, či (i) uplatnenie\ntrestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym\npostihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu. Uvedené\nznamená, že tieto zásady sa neaplikujú automaticky, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo zákonného\nznenia už spomínaného ustanovenia.\n29. V súvislosti s potrebou aplikácie zásady zákazu reformatio in peius správny súd vychádzal z odbornej\nspisby, ktorá k aplikácii tejto zásady zaujala jednoznačný záver, a to, že účinnosťou Správneho súdneho\nporiadku je nutné bez výnimiek túto zásadu aplikovať nielen na prejednávanie iných správnych deliktov\nv rámci správneho konania, ale i vo vzťahu k § 82 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) z dôvodu, že ide o bezvýhradne sa aplikujúcu\nzásadu trestného konania (§ 195 písm. c) SSP). Pre takýto záver však nemožno ešte v súčasnej\n\nrozhodovacej činnosti kasačného súdu, ako aj jeho kompetenčného predchodcu - správneho kolégia\nNajvyššieho súdu SR, nájsť jednoznačnú oporu. Rôznorodosti v rozhodovacej činnosti prispieva aj to, že\nsamotná zásada zákazu reformatio in peius pre oblasť správneho trestania prináša variabilné situácie.\nNapríklad odvolací správny orgán na základe podaného odvolania rozhodnutím (i) sám zvýši pôvodne\nuloženú pokutu prvostupňovým správnym orgánom alebo (ii) zruší prvostupňové rozhodnutie z dôvodu 1.\nnedostatočne zisteného skutkového stavu, 2. jeho nepreskúmateľnosti alebo 3. sa stotožní so záverom\nprvostupňového správneho orgánu, že odvolateľ sa správneho deliktu alebo priestupku dopustil, ale\nnestotožní sa s výškou pokuty, ktorú považuje za neprimerane nízku vo vzťahu k povahe spáchaného\npriestupku/správneho deliktu. Veľmi jednoducho povedané „uložil si málo“, „ulož viac“.\n30. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Asan 17/2017 z 11. júna 2019 v bode 38 skonštatoval, že\nustanovenie § 82 zákona o priestupkoch vyjadruje zásadu zákazu reformatio in peius, keď odvolací\nsprávny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové\npodstatné skutkové okolnosti. Toto rozhodnutie však nerieši situáciu, či k porušeniu zásady zákazu\nreformatio in peius dôjde v situácii, keď odvolací správny orgán zruší prvostupňové rozhodnutie, avšak\nnie za účelom doplnenia dokazovania ale s pokynom na zvýšenie sankcie.\n31. Najvyšší súd SR ďalej v rozsudku sp. zn. 2Sžo 127/2015 z 28. februára 2018 zastal právny názor,\nv zmysle ktorého, ak by sa bezvýhradne akceptoval zákaz reformatio in peius, v prípade pochybenia\nprvostupňového správneho orgánu pri určení výšky pokuty (z akéhokoľvek dôvodu), ani pri zistení\nnových skutočností by nebolo možné v odvolacom konaní pokutu zvýšiť, rozhodnutie by sa muselo buď\npotvrdiť alebo zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, čo by nemuselo byť vždy v\nsúlade so zásadou hospodárnosti. Preto aj s poukazom na špecifiká úpravy ukladania sankcií podľa\nSprávneho poriadku nepovažoval za dôvodné automaticky akceptovať zákaz reformatio in peius v\nodvolacom konaní.\n32. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 3 Asan 14/2017 z 24. októbra 2018 Najvyšší súd SR v bode 38\nna jednej strane uviedol, že zákaz zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa nie je možné pre\noblasť správneho trestania vyvodiť z ústavnoprávnych predpisov, ani z práva na spravodlivý proces\npriznaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na strane\ndruhej skonštatoval, že zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil\nhmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav. Na základe\nuvedeného potom uzavrel, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj\nzhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v jeho neprospech.\n33. Kasačný súd sa ďalej oboznámil s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4 Stk 3/2021 z 19.\noktóbra 2022, v ktorom kasačný súd v bode 58 s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžhpu 1/2013\nv spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 doplnil, že podľa rozhodovacej praxe\nsúdov Slovenskej republiky nie je dokonca vylúčené ani to, aby v správnom konaní došlo k uloženiu\nprísnejšieho postihu účastníkovi konania už v odvolacom konaní, teda na rozdiel od trestného práva,\nv správnom trestaní princíp zákazu reformatio in peius neplatí tak prísne. K citovaným rozhodnutiam\nkasačný súd dodáva, že tieto sa týkali správneho trestania v rámci hospodárskej súťaže, v rámci ktorej sú\npravidlá „trestania“ vzhľadom na chránený verejný záujem, ktorým riadne fungovanie trhu nepochybne\nje, judikatúrou nastavené inak.\n34. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 4Asan 1/2020 z 9. decembra 2021 posudzoval práve\nsituáciu, keď odvolací správny orgán sprísnil uloženú sankciu prihliadajúc na skutočnosť, ktorú\nprvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie nezobral do úvahy (touto skutočnosťou bolo, že\núčastník konania sústavne od roku 2015 porušoval svoje zákonné povinnosti). Kasačný súd k tejto\nsituácii v bode 37 skonštatoval, že u žalovaného neexistovali žiadne zákonné prekážky na to, aby\nzrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu s vysloveným právnym\nnázorom, že má na recidívu ako na priťažujúcu okolnosť prihliadať. Podľa názoru kasačného súdu by\ntýmto spôsobom v danej veci došlo k zabezpečeniu vyššej miery ochrany procesných práv sťažovateľa,\nktorý by následne mal právo proti takejto novej sankcii opäť podať opravný prostriedok. Súčasne kasačný\nsúd v bode 39 skonštatoval, že zásada zákazu reformatio in peius sa v správnom trestaní neuplatňuje\ntak rigidne, ako je tomu v prípade trestného práva.\n35. Z načrtnutej judikatúry kasačnému súdu vychádza, že zásada zákazu reformatio in peius v rámci\nsprávneho trestania platí, avšak na rozdiel od trestného procesu nie v absolútnom režime, teda neplatí\nautomaticky. Inak tiež povedané, zásada zákazu reformatio in peius platí, ale za podmienky, že chránený\nverejný záujem v konkrétnom prípade neprevyšuje právo účastníka konania slobodne a bez strachu z\nmožného zhoršenia jeho situácie/postavenia podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým mu\nbola uložená sankcia za jeho protiprávne konanie. V súlade s rozhodnutím R 25/2022 je na tento účel\npotrebné posudzovať, či (i) uplatnenie trestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť páchateľa správneho\n\ndeliktu pred neproporcionálnym postihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému\nverejnému záujmu.\n36. Rovnako je potrebné prihliadať na to, že v rámci správneho trestania nevystupuje ako účastník\nkonania „verejný“ žalobca (prokurátor), ktorý by bol oprávnený aj v neprospech obvineného z priestupku\npodať odvolanie proti výroku o vine a/alebo sankcii a preto povinnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie\npre rozpor s právnymi predpismi zaťažuje odvolací orgán (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR sp. zn. 2 As 212/2022 z 27. apríla 2023, bod 15).“\n38. Kasačný súd považuje za potrebné opakovane poukázať na samotný účel zásady zákazu reformatio\nin peius, ktorým je neodrádzať účastníka konania, ktorému bola prvostupňovým rozhodnutím uložená\nsankcia, podať opravný prostriedok z dôvodu, že sa jeho situácia/postavenie môžu ešte zhoršiť.\nV rámci trestného konania prichádza do úvahy zhoršenie postavenia obžalovaného iba z dôvodu\npodania odvolania prokurátorom v jeho neprospech, čím je chránený verejný záujem v podobe záujmu\nspoločnosti na tom, aby boli páchatelia trestných činov spravodlivo potrestaní. V rámci správneho\ntrestania však subjekt chrániaci verejný záujem absentuje. Verejný záujem je tak chránený konajúcimi\norgánmi verejnej správy, ktoré v prípade kolízie verejného záujmu a zákazu reformatio in peius musia\npreukázať a náležite odôvodniť, že požiadavka ochrany verejného záujmu spočívajúca v potrebe\nuloženia vyššej pokuty v podstatnom prevyšuje uplatnenie základnej zásady, ktorá má odvolávajúcemu\nzabezpečiť istotu, že jeho situácia sa na základe ním podaného odvolania nezhorší.\n38. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Stk/6/2024 zo dňa 26.09.2025, v zmysle ktorého: „Zákaz reformatio in peius (sudcovi, ktorý prejednáva\nodvolanie, nie je dovolené zmeniť rozsudok k horšiemu – reformatio in peius iudiciappellato non licet“)\n(porov. Digesta 49, 1, 1, pr. Ulpianus), je zásadou rímskoprávnej tradície, ktorá je ako základná zásada\ntrestného procesu zakotvená aj v slovenskom právnom poriadku. Zákaz reformatio in peius predstavuje\ngaranciu slobody využitia opravného prostriedku a teda i práva na obhajobu. Podstatou tejto zásady je\nzaručiť subjektu možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho\nsituácia zhorší. Samozrejme, že v trestnom procese je uplatnenie tejto zásady výslovne normatívne\nzakotvené a spája sa s podaním opravného prostriedku a to riadneho i mimoriadneho jednak zo strany\nobvineného, resp. obžalovaného či odsúdeného alebo v ich prospech. V zmysle § 195 písm. c) a §\n453 ods. 2 SSP súdy správneho súdnictva nie sú vo veciach správneho trestania viazané rozsahom\na dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je\npotrebné použiť na správne trestanie. Inak povedané aj na správne trestanie sa majú aplikovať tie\nzásady trestného konania, ktorých použitie je potrebné. Podľa názoru kasačného súdu predstavuje\nzákaz reformatio in peius takú zásadu trestného konania, ktorú je potrebné vo všeobecnosti vztiahnuť\naj na správne trestanie, ak s prihliadnutím na osobitné okolnosti týkajúce sa príslušnej administratívnej\nnormatívnej úpravy nie je takáto aplikácia vo verejnom záujme vylúčená (porovnaj rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/2/2023 z 29.5.2025).“\n39. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch sa pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť, rozsah\na čas trvania protiprávneho konania. Citované zákonné ustanovenie je určitým návodom pre orgány\nštátnej správy odpadového hospodárstva pri rozhodovaní o výške pokuty v konkrétnom prípade. Výška\npokút je v zmysle § 117 zákona o odpadoch ustanovená ako rozpätie. Stanovenie výšky pokuty, ak je\npremietnutá rozpätím sadzby, kladie podľa názoru správneho súdu väčšie nároky na orgán štátnej správy\nodpadového hospodárstva, ktorý musí zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a udeliť pokutu v\nrámci daného rozpätia. Takto uloženú pokutu musí vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodniť.\n40. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát pri ukladaní pokuty žalobcovi\nuplatnil absorpčnú zásadu, nakoľko v prejednávanej veci došlo k súbehu viacerých správnych deliktov\n(§ 117 ods. 1 a 3 zákona o odpadoch). Žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 117 ods.\n3 zákona o odpadoch, teda podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie\npostihnuteľný. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch možno uložiť pokutu od 1 200 eur do 120 000\neur. Žalobcovi bola uložená pokuta 4 000 eur s tým, že inšpektorát vyhodnotil, že takáto výška pokuty\nzodpovedá závažnosti protiprávneho konania, ktorého sa žalobca dopustil a je postačujúca na naplnenie\npreventívnej, ako aj represívnej funkcie pokuty. Inšpektorát vzal v rámci rozhodovania o výške pokuty do\núvahy aj to, že žalobca sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva dopustil prvýkrát,\nže nešlo o úmyselné konanie a že porušením zákonnej povinnosti nedošlo k priamemu ohrozeniu\nalebo poškodeniu životného prostredia a zdravia ľudí. Uvedené skutočnosti vyhodnotil inšpektorát ako\n\npoľahčujúcu okolnosť. Žalobca zároveň podľa prvostupňového rozhodnutia od začatia kontroly až po jej\nukončenie s inšpektorátom spolupracoval a prejavil snahu o nápravu protiprávneho stavu.\n41. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom uloženia vyššej\npokuty žalobcovi bolo, že konanie žalobcu, ktorým sa dopustil porušenia povinností podľa § 14 ods. 1\npísm. a) a b) zákona o odpadoch, považoval žalovaný za závažné, s nepriaznivým vplyvom na ďalšie\nnakladanie s dotknutým odpadom, čo zároveň môže mať negatívny vplyv aj na životné prostredie.\nUvedenú skutočnosť považoval žalovaný za priťažujúcu okolnosť, z ktorého dôvodu výšku pokuty\nuloženú orgánom verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil ako nepostačujúcu.\n42. Vychádzajúc z obsahu napadnutých rozhodnutí, ako aj zo záverov rozhodnutia R 25/2022, ktoré\nstanovilo pri aplikácii základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku v konkrétnom\nprípade ako základné kritérium ochranu páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym\npostihovaním, dospel správny súd k záveru, že z vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného nebola preukázaná a ani náležite odôvodnená vyššia miera negatívnych\ndôsledkov protiprávneho konania žalobcu, ktorá by odôvodňovala zmenu prvostupňového rozhodnutia\ninšpektorátu v časti o uložení pokuty v neprospech žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\ninšpektorátu nevytkol, že by vo veci nedostatočne zistil skutkový stav. Naopak, sám žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že skutkový stav bol orgánom verejnej správy prvého stupňa\nzistený spoľahlivo. Žalovaný zároveň nezmenil výrok o vine, ale len výrok o sankcii. Ako už bolo uvedené\nvyššie, cieľom povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je zabrániť zmiešavaniu\nodpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo znemožniť ich ďalšie spracovanie. A teda skutočnosť, že\nzistené protiprávne konanie žalobcu iba mohlo viesť k ďalšiemu nesprávnemu postupu pri nakladaní\ns dotknutým odpadom nemožno podľa názoru správneho súdu považovať za priťažujúcu okolnosť,\nk čomu však závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí smerujú. Žalovaný v odvolacom konaní\na ani v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom takýto následný nesprávny postup pri nakladaní\ns dotknutým odpadom a negatívny vplyv na životné prostredie nijakým spôsobom nepreukázal.\nNaproti tomu inšpektorát v prvostupňovom rozhodnutí identifikoval viacero poľahčujúcich okolností\n(i. žalobca sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva dopustil prvýkrát, ii. nešlo\no úmyselné konanie, iii. nedošlo k priamemu ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia a zdravia\nľudí). Zároveň v prípade porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch ide\no administratívny nedostatok, čo nakoniec inšpektorát vo svojom rozhodnutí aj zohľadnil. Zároveň\nsprávny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zápisnice z prerokovania protokolu z kontroly\nč. 28/2020 zo dňa 01.07.2020 vyplýva, že žalobcovi bolo zo strany inšpektorátu uložené, aby do 10\ndní od podpísania tejto zápisnice prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin.\nV napadnutých rozhodnutiach nebola žalobcovi uložená povinnosť v zmysle § 116 ods. 3 zákona\no odpadoch, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za\nktoré mu bola pokuta uložená. Navyše orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí\nkonštatoval, že žalobca od začatia kontroly až po jej ukončenie s inšpektorátom spolupracoval a prejavil\nsnahu o nápravu protiprávneho stavu, čo možno tiež považovať za poľahčujúcu okolnosť.\n43. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v práve posudzovanej veci bola aplikácia\nzásady zákazu reformatio in peius nevyhnutná na účely ochrany žalobcu pred neproporcionálnym\npostihom zo strany žalovaného v odvolacom konaní, keď na základe žalobcom podaného odvolania sa\npokuta zo 4 000 eur navýšila až na 8 000 eur napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovaného neboli identifikované také skutočnosti, ktoré by uloženie dvojnásobne vyššej pokuty, a\nteda zmenu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku\nv neprospech žalobcu odôvodňovali. Ani správny súd v súdenej veci neidentifikoval žiadnu osobitnú\nokolnosť, ktorá by pri zohľadnení s ňou spojeného verejného záujmu mala brániť aplikácií zákazu\nreformatio in peius v prejednávanej veci.\n44. S poukazom na uvedené zastáva správny súd názor, že v prípade žalobcu neboli dané také\nokolnosti prípadu, ktoré by uprednostňovali verejný záujem na uložení vyššej pokuty, než aká mu bola\nuložená prvostupňovým rozhodnutím, pred očakávaním žalobcu, že v prípade, ak podá odvolanie proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, sa jeho situácia nezhorší tým, že mu bude uložená vyššia pokuta.\n45. Keďže v danom prípade neboli dané dôvody na vylúčenie aplikácie zásady zákazu reformatio in\npeius, dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa\n\n§ 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou\nžalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách tohto rozsudku, vo veci opätovne rozhodnúť a\nsvoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Žalovaný v rámci rozhodovania prihliadne na charakter konania\no uložení pokuty, rešpektujúc zásady správneho trestania.\n46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n47. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal\núspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\no ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa\n§ 175 ods. 2 SSP.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:69927bec-2e6f-4616-a9da-ab04e879e73e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.505.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 505/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.505.2015.1"}, {"guid": "9401a710-860a-4741-b73e-02242403b515:ec176ee4-562b-4a0e-a1dd-2ee7647a5d4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1", "spisova_znacka": "3Asan/14/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/14/2017 z 24. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200345.1"}, {"guid": "cea535ce-0a68-4525-b039-776d467c43f1:b5e24def-9e1d-4682-b13f-24ed61218c24", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201265.1", "spisova_znacka": "1Stk/6/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/6/2024 z 26. 9. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201265.1"}, {"guid": "f63b10b1-90cd-4767-9b0c-6120a03ce37a:23af9cd4-eb37-4679-9569-35f4ea934587", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200672.1", "spisova_znacka": "5Stk/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/2/2023 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200672.1"}, {"guid": "42168e3d-d831-4417-9608-a1e110a53ce8:3295bc4d-0230-4b2c-a604-12bc6232771b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200671.1", "spisova_znacka": "3Stk/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/1/2023 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200671.1"}, {"guid": "bb49aaf8-5ad0-42f8-8ba5-41d379127736:b49136a6-79ff-497a-b49c-134ace1370f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200805.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200805.1"}], "citovane_v": []}