Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/116/2021 1021200817 26. 09. 2025 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200817.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-6S/116/2021 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Berg Schola n.o., so sídlom Štiavnické Bane 84, 969 81 Štiavnické Bane, IČO: 52 540 227, právne zastúpeného: hbr advokáti s. r. o., so sídlom: Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 47 239 310, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3540/2021-9.2 (15/2020-rozkl.) zo dňa 12.03.2021, takto rozhodol: BA-6S/116/2021 I. Správny súd rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3540/2021-9.2 (15/2020-rozkl.) zo dňa 12.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: BA-6S/116/2021
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca podal dňa 26.02.2020 žalovanému žiadosť o vydanie geologického oprávnenia pre právnickú osobu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení účinnom do 31.12.2021 (ďalej len „geologický zákon“) na geologické práce: ložiskový geologický prieskum. 2. Žalovaný, sekcia geológie a prírodných zdrojov, odbor štátnej geologickej správy rozhodnutím č. s. 6179/2020-5.3, č. z. 18608/2020 z 24.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), rozhodol tak, že vyššie uvedený návrh žalobcu na vydanie geologického oprávnenia zamietol. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že geologické oprávnenie je podnikateľským oprávnením sui generis, t. z. že vydaním geologického oprávnenia na ložiskový geologický prieskum pre konkrétnu osobu sa táto stáva podnikateľom pre daný druh geologických prác bez toho, aby k uvedenému bolo potrebné iné
podnikateľské oprávnenie. Žalobcovi ako neziskovej organizácii by vydanie geologického oprávnenia ako nepodnikateľskému subjektu umožnilo poskytovať komerčné služby, čo je podľa žalovaného v rozpore s § 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o neziskových organizáciách“), resp. štatútom účastníka konania. 3. Na podklade žalobcom podaného rozkladu rozhodoval v konaní o rozklade minister žalovaného, ktorý rozhodnutím č. 3540/2021-9.2 (15/2020-rozkl.) zo dňa 12.03.2021, právoplatným dňa 15.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný zotrval na názore, že geologické oprávnenie je osobitným druhom podnikateľského oprávnenia, t. j. akýkoľvek subjekt (napr. aj fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom), ktorý získa geologické oprávnenie, sa stáva podnikateľom, pričom výnimku predstavujú len právnické osoby uvedené v § 4 ods. 1 písm. b) až d) geologického zákona, ktoré sú zhotoviteľmi geologických prác ex lege. 4. Uviedol, že cieľom ustanovenia § 4 a súvisiacich ustanovení geologického zákona v intenciách logického a teleologického výkladu je vydávať geologické oprávnenia len právnickým osobám - podnikateľom, a nie aj právnickým osobám - nepodnikateľským subjektom (napr. aj obciam, samosprávnym krajom a pod.), s výnimkou právnických osôb taxatívne vymedzených v § 4 ods. 1 písm. b) a c) geologického zákona. Zastal názor, že z nepodnikateľských subjektov môžu vykonávať geologické práce len v týchto ustanoveniach taxatívne vymedzené subjekty, a to predovšetkým Štátny geologický ústav A. B. a (konkrétne) vysoké školy, čím možno vysloviť záver o zákonnom monopole uvedených subjektov z hľadiska realizácie geologických prác podľa geologického zákona, ktorý vylučuje možnosť realizácie geologických prác prostredníctvom iného nepodnikateľského subjektu. 5. Upozornil aj na § 6 ods. 6 geologického zákona, podľa ktorého zhotoviteľ geologických prác, ktorý má povinnosť byť zapísaný do obchodného registra, môže geologické práce uvedené v geologickom oprávnení alebo v zmene geologického oprávnenia vykonávať až po ich zapísaní do obchodného registra. Zároveň poukázal aj na špecifické postavenie žalobcu, ktorý keďže ide o nepodnikateľský subjekt, môže vykonávať aj podnikateľskú činnosť, avšak len v rozsahu na zabezpečenie cieľa organizácie podľa schváleného štatútu a podnikanie nesmie byť jeho hlavnou činnosťou (s poukazom na § 30 ods. 1 a 2 zákona o neziskových organizáciách). Uviedol, že sám žalobca konštatoval problém v účtovaní v prípade, ak by mal realizovať geologický prieskum za účelom zisku, pričom zo štatútu žalobcu, rovnako ako z ustanovení zákona o neziskových organizáciách, ale nevyplýva, že nezisková organizácia nemôže dosahovať zisk. Podľa žalovaného žalobca môže deklarované ciele v zmysle štatútu realizovať aj prostredníctvom iného subjektu, ktorý je držiteľom geologického oprávnenia. Uviedol, že ak by malo byť žalobcovi vydané geologické oprávnenie, mohol by tak vykonávať ložiskový geologický prieskum en bloc v rámci celého územia štátu, dokonca za splnenia určitých podmienok aj v zahraničí. II. Správna žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 17.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v záveroch žalovaného o tom, že držiteľom geologického oprávnenia môže byť výlučne podnikateľ a že vydaním geologického oprávnenia sa žiadateľ (resp. držiteľ) stane podnikateľom v oblasti ložiskovej geológie, t. j. v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej aj len „SSP“, v nadväznosti na § 493e SSP v platnom znení), konkrétne v nesprávnej aplikácii príslušných právnych predpisov, hmotnoprávnych noriem na zistený skutkový stav. 7. K povahe geologického oprávnenia žalobca uviedol, že z ustanovení geologického zákona nevyplýva, že geologické oprávnenie môže byť vydané iba právnickej osobe – podnikateľovi; geologický zákon v príslušných ustanoveniach (§ 4 ods. 1 písm. a/) používa iba pojem „právnická osoba" (ktorá má geologické oprávnenie). V zmysle § 18 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka medzi právnické osoby možno o.i. zaradiť i neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Ustanovenie § 6 ods. 6 geologického zákona nemožno vzťahovať na všetky právnické osoby - žiadateľov o geologické oprávnenie, teda aj na tých, ktorí nemajú povinnosť byť zapísaní v obchodnom registri. Poukázal aj na § 4 ods. 2 geologického zákona, v ktorom je upravený výkon geologických
prác fyzickými osobami, ktorí nie sú podnikateľmi, z čoho tiež dovodil záver, že žiadateľ - nezisková organizácia môže byť držiteľom geologického oprávnenia a spĺňa zákonné podmienky na jeho vydanie. 8. K povahe geologického oprávnenia ako oprávnenia podnikať uviedol, že žalobca sa okrem všeobecne záväzných právnych predpisov riadi aj vlastnou úpravou vzťahov a činností, svojimi stanovami, a ak by poskytoval na základe získaného geologického oprávnenia komerčné geologické práce, bol by v rozpore so svojím základným dokumentom a neexistoval by spôsob, ako získať za takúto činnosť odplatu ani spôsob, ako o takýchto príjmoch účtovať. Poukázal na to, že geologické práce má uvedené v stanovách ako činnosť pre vlastné potreby - analogicky ako činnosť fyzických osôb uspokojujúcich svoje záujmy. 9. Podľa žalobcu účelom právnym predpisom stanovenej povinnosti získania geologického oprávnenia je zrejmá spoločenská potreba dosiahnuť, aby geologické práce (okrem naplnenia osobných potrieb fyzickej osoby nepodnikateľa) boli vykonávané osobami kvalifikovanými, držiteľmi geologického oprávnenia; teda účelom je regulovať kvalitu výkonu činnosti, nie jej ekonomickú stránku. Pri správnom posúdení veci by mal žalovaný dospieť k záveru, že geologické oprávnenie môže získať ktokoľvek (v medziach zákona), okrem fyzickej osoby - nepodnikateľa. Geologický zákon vo svojich ustanoveniach neurčuje, že geologické oprávnenie možno (s výnimkou fyzických osôb) vydať výlučne podnikateľským subjektom, ani nestanovuje kritériá, z ktorých možno vyvodiť, že držiteľom geologického oprávnenia môže byť iba podnikateľský subjekt. Žalovaný mal preto pri svojom rozhodovaní (pri aplikácii práva) k tomuto záveru dospieť a žalobcovi geologické oprávnenie vydať. Poukázal na to, že správna úvaha správneho orgánu musí byť v rámci zákonom daných hraníc a nesmie nahrádzať existujúcu zákonnú úpravu. Za ďalšie sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorú v konaní predniesol a napadnuté rozhodnutie nepovažuje preto ani za presvedčivé. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.08.2021 vyjadril nesúhlas s námietkami žalobcu, zotrval na svojich záveroch z napadnutého rozhodnutia, ktoré zopakoval. Uviedol, že z § 4 ods. 1 písm. a) geologického zákona explicitne nevyplýva, že držiteľom geologického oprávnenia môže byť iba podnikateľ, ale uvedenú požiadavku je možné vyvodiť z ďalších ustanovení geologického zákona, a to najmä z § 5. Ďalej z § 4 ods. 1 písm. b) až c) geologického zákona vyplýva, ktoré z nepodnikateľských subjektov môžu vykonávať geologické práce, čím je vylúčená možnosť realizácie geologických prác prostredníctvom iného nepodnikateľského subjektu. Zotrval na názore, že geologické oprávnenie je podnikateľským oprávnením sui generis. Poukázal na to, že geologické oprávnenie je vydávané právnickej osobe na základe žiadosti obsahujúcej obchodné meno, ktoré majú podnikatelia vykonávajúci právne úkony v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z dôvodovej správy ku geologickému zákonu vyplýva, že ustanoveniami § 4 až § 8 geologického zákona sa zabezpečuje, aby geologické práce vykonávali právnické osoby a fyzické osoby za účelom podnikania alebo v rámci plnenia svojich povinností, ktoré majú toto právo zo zákona, alebo získali geologické oprávnenie. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, mal za to, že sa zaoberal každou námietkou žalobcu a náležite sa s nimi v odôvodnení vysporiadal. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Žalobca v replike z 11.10.2021 uviedol, že v žalovaným citovanej časti dôvodovej správy je dôležitá aj ďalšia časť citovanej vety, v zmysle ktorej geologické oprávnenie môžu žiadatelia získať tak za účelom podnikania ako aj za iným nepodnikateľským účelom. Podotkol, že hlavným dôvodom, pre ktorý bol žalobca založený, je obnova banských pamiatok a ich sprístupnenie, resp. vzdelávanie verejnosti v oblasti banských diel, a práve vydaním geologického oprávnenia príde k naplneniu predpokladov ustanovených zákonom o neziskových organizáciách, resp. k zvýšeniu kvality činností, ktoré žalobca ako nezisková organizácia primárne vykonáva, ako aj umožnenie ďalšieho rozvoja nielen žalobcu, ale i banských diel a ich sprístupnenie širšej verejnosti. Zotrval na svojom názore o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným. 12. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k replike žalobcu. IV. Relevantná právna úprava
13. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 14. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Podľa § 4 geologického zákona: „(1) Geologické práce je oprávnený vykonávať zhotoviteľ geologických prác, a to a) fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá má geologické oprávnenie, b) Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zriadený Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na výkon štátnej geologickej služby, c) Slovenská akadémia vied, vysoké školy, stredné odborné školy, múzeá a organizácia zriadená ministerstvom na správu jaskýň, ak vykonávajú geologické práce pri plnení svojich vedeckých úloh, výskumných úloh alebo pedagogických úloh, d) fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba pri dobývaní ložísk vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložisko“) podľa osobitného predpisu. (2) Na vykonávanie geologických prác občanmi na uspokojovanie ich osobných záujmov sa tento zákon nevzťahuje.“ 17. Podľa § 5 ods. 1) geologického zákona, „Geologické oprávnenie vydáva ministerstvo slovenskej osobe alebo zahraničnej osobe na základe žiadosti o vydanie geologického oprávnenia. Ministerstvo po prijatí žiadosti o vydanie geologického oprávnenia vydá žiadateľovi bezodkladne potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie geologického oprávnenia.“ 18. Podľa § 6 ods. 6) geologického zákona, „Zhotoviteľ geologických prác, ktorý má povinnosť byť zapísaný do obchodného registra, môže geologické práce uvedené v geologickom oprávnení alebo v zmene geologického oprávnenia vykonávať až po ich zapísaní do obchodného registra.“ V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 19. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 20. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 26.09.2025 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že právnu normu nemožno správnym orgánom vykladať inak – tvoriť právo a aj správna úvaha má svoje obmedzenia.
Geologický zákon nestanovuje ako podmienku získania geologického oprávnenia, že žiadateľ ako právnická osoba musí byť podnikateľom. Žalobca k veci uviedol, že ako nezisková organizácia bol zriadený na záchranu starých banských diel, technických pamiatok Slovenskej republiky a pre túto činnosť potrebuje daný typ povolenia, tiež je to jediná možnosť ako môže mapovať tieto pamiatky. Dodal, že nejde o podnikateľskú činnosť, čo je zrejmé už z toho dôvodu, že ide o neziskovú organizáciu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia, pričom zopakoval základné body svojej argumentácie, a to aj s poukazom na ustanovenia § 4 a nasl. geologického zákona i dôvodovú správu. 22. Spornou otázkou v preskúmavanej veci je to, či neziskovej organizácii (bez podnikateľského oprávnenia) môže byť vydané geologické oprávnenie na vykonávanie geologických prác v zmysle § 4 a nasl. geologického zákona, ako aj posúdenie s tým spojeného charakteru geologického oprávnenia, t. j. či automaticky ide o podnikateľské oprávnenie. 23. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ohľadom nesprávnych právnych záverov žalovaného o tom, že držiteľom geologického oprávnenia môže byť výlučne podnikateľ a že vydaním geologického oprávnenia sa žiadateľ stane podnikateľom v oblasti ložiskovej geológie, za dôvodné. 24. Z ustanovenia § 4 ods. 1 geologického zákona vyplýva, že geologické práce je oprávnený vykonávať zhotoviteľ geologických prác, a to okrem iných osôb - fyzická osoba podnikateľ a právnická osoba, ktorá má geologické oprávnenie. Citované ustanovenie geologického zákona nestanovuje ako podmienku vykonávania geologických prác, že by to mohli vykonávať iba právnické osoby podnikatelia, toto nie je možné vyvodiť ani z ostatných písmen citovaného ustanovenia, a preto záver žalovaného, že držiteľom geologického oprávnenia môže byť výlučne podnikateľ, nemá oporu v citovanom ustanovení zákona a je to požiadavkou stanovenou nad rámec zákona. Obdobne záver žalovaného, že geologické oprávnenie je podnikateľským oprávnením sui generis, nevyplýva z ustanovení geologického zákona. 25. Rovnako správny súd poukazuje na § 5 ods. 1, ods. 2 geologického zákona, v zmysle ktorého sa geologické oprávnenie vydáva o. i. slovenskej osobe, a ktorý definuje slovenskú právnickú osobu ako právnickú osobu, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a nie ako právnickú osobu, ktorá má zapísané sídlo alebo predmet podnikania v obchodnom registri. Ani z uvedených ustanovení teda nevyplýva, že žiadateľ o oprávnenie (slovenská osoba) musí byť nevyhnutne právnická osoba podnikateľ. 26. Poukaz žalovaného na § 6 ods. 6 geologického zákona, podľa ktorého zhotoviteľ geologických prác, ktorý má povinnosť byť zapísaný do obchodného registra, môže geologické práce uvedené v geologickom oprávnení alebo v zmene geologického oprávnenia vykonávať až po ich zapísaní do obchodného registra, takisto nestanovuje podmienku, že geologické práce môže vykonávať iba právnická osoba podnikateľ, ale myslí sa tým, že tie právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, si musia zapísať vykonávanie geologických prác aj do tohto registra. Nevylučuje to však možnosť získania geologického oprávnenia pre právnické osoby, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra. 27. To, že sa v geologickom zákone v iných ustanoveniach uvádzajú pojmy ako obchodné meno právnickej osoby (pri náležitostiach žiadosti), či obchodný register (pri osobách, ktoré majú povinnosť zapisovať sa do obchodného registra) nemožno vykladať takým spôsobom, že sa z dôvodu používania takýchto pojmov zúži okruh právnických osôb, ktorým môže byť vydané geologické oprávnenie v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) geologického zákona iba na právnické osoby podnikateľov. Takýto výklad zákona nepredstavuje žiadnu z právnou teóriou aprobovaných foriem výkladu právnych noriem a svojvoľne zužuje normu obsiahnutú v uvedenom ustanovení zákona. 28. Čo sa týka poukazu žalovaného na dôvodovú správu, súd ako prvé uvádza, že dôvodová správa nie je záväzným prameňom práva, a pokiaľ by napr. aj bol rozpor medzi dôvodovou správou a zákonom, prednosť má zákon a výklad (gramatický, teleologický a pod.) v ňom obsiahnutej právnej normy. Pre úplnosť súd uvádza, že v danom prípade žalovaný poukazoval na časť z dôvodovej správy, že ustanoveniami § 4 až § 8 geologického zákona sa zabezpečuje, „aby geologické práce vykonávali právnické osoby a fyzické osoby za účelom podnikania, alebo v rámci plnenia svojich povinností, ktoré majú toto právo zo zákona, alebo získali geologické oprávnenie“, pričom svoj záver vyvodzoval
z prvej citovanej alternatívy, avšak v tretej alternatíve aj samotná dôvodová správa, ktorou žalovaný argumentoval, počíta s výkonom geologických prác právnickými a fyzickými osobami, ktoré získali geologické oprávnenie, t. j. ako ďalšej možnosti osobami okrem/mimo podnikania. Teda aj pri prihliadnutí na obsah dôvodovej správy ako právne nezáväznej interpretačnej pomôcky nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného. 29. Ohľadom argumentácie žalovaného, že žalobca ako nezisková organizácia nesmie v zmysle zákona o neziskových organizáciách vykonávať podnikateľskú činnosť v ľubovoľnom rozsahu (ale len v rozsahu na zabezpečenie cieľa organizácie podľa schváleného štatútu), že by mal žalobca problém v účtovaní a pod., súd uvádza, že žalovaný v rámci právneho posúdenia nevyhodnocoval situáciu, či by bolo súladné so zákonom, ak by žalobca danú činnosť vykonával len pre vlastné potreby, nie ako podnikateľskú činnosť ani za účelom dosiahnutia zisku, a teda v súlade so štatútom i v súlade so zákonom o neziskových organizáciách. Pokiaľ by žalobca mienil prekročiť svoje oprávnenia, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo by sa minul svojmu účelu, bol by za to postihnuteľný podľa príslušných právnych predpisov, a to až s hrozbou jeho zrušenia, likvidácie. Vykonávanie dozoru žalovaným nad plnením povinností žalobcu ako neziskovej organizácii podľa zákona o neziskových organizáciách pri posudzovaní jeho žiadosti o vydanie geologického oprávnenia prekračuje rámec daného správneho konania, jeho kompetencií a je taktiež predčasné. 30. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil žalobným námietkam ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke, či môže byť držiteľom geologického oprávnenia iba právnická osoba podnikateľ, a že by sa vydaním geologického oprávnenia žiadateľ automaticky stal podnikateľom v oblasti geologických prác, v dôsledku čoho došlo v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným. 31. V ďalšom konaní bude mať žalovaný viazaný vysloveným právnym názorom správneho súdu za úlohu posúdiť žiadosť žalobcu komplexne, t. j. či žiadosť má všetky zákonom stanovené náležitosti a žalobca spĺňa všetky podmienky pre vydanie geologického oprávnenia v zmysle geologického zákona s tým, že § 4 a nasl. geologického zákona nestanovujú takú podmienku, že geologické oprávnenie môže byť vydané iba právnickej osobe podnikateľovi. Zároveň žalovaný svoje zistenia riadne popíše, odôvodní a vysporiada sa so všetkými podstatnými odvolacími námietkami. Zároveň súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie. 32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rámci žalobných bodov vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že právne závery žalovaného nemajú oporu v geologickom zákone, napadnuté rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v súlade s § 191 ods. 4 SSP. V novom konaní bude žalovaný postupovať v súdom naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. 33. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 34. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-6S/116/2021 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.