Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/73/2021 1021200563 07. 11. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200563.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD. a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: ALAIN s.r.o., so sídlom Budatínska 16, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 034 823, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100575109/2021 zo dňa 12. apríla 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Bratislava číslo: 100575109/2021 zo dňa 12. apríla 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe oznámenia o zmene sídla a žiadosti o zaslanie nového osvedčenia Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“ alebo „žalovaný“), postupom podľa § 67 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), spísal dňa 15.01.2021: (i) úradný záznam č. 100064915/2021 o vydaní osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla a (ii) úradný záznam č. 100064944/2021 o vydaní osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, žalobcovi ako platiteľovi. 2. Vo veci preverenia skutočností uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2020 u daňového subjektu KALAMA PRODUCTION s.r.o., IČO: 47 331 348, u ktorého správca dane začal daňovú kontrolu, zaslal správca dane žalobcovi výzvu č. 100159157/2021 zo dňa 29.01.2021 (ďalej len „výzva zo dňa 29.01.2021“), a to podľa § 26 ods. 7 a s odkazom na § 14 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V predmetnej výzve bol žalobca vyzvaný, aby zapožičal správcovi dane (vo výzve zo dňa 29.01.2021 bližšie špecifikované) písomnosti, listiny a iné veci za zdaňovacie obdobie august 2020, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní. Zároveň správca dane žalobcu upozornil, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopúšťa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku. Písomnosť sa vrátila spať správcovi dane dňa 04.02.2021 s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy”. 3. Výzvou č. 100229591/2021 zo dňa 09.02.2021 (ďalej len „výzva zo dňa 09.02.2021“) správca dane opätovne vyzval žalobcu, a to postupom podľa § 26 ods. 7 a s odkazom na § 14 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku, aby zapožičal správcovi dane (vo výzve zo dňa 09.02.2021 bližšie špecifikované) písomnosti, listiny a iné veci, opakovane za zdaňovacie obdobie august 2020, ktoré môžu byť dôkazom pri správe
daní. Zároveň žalobcu upozornil, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopúšťa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku a že podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) môže zrušiť registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) z úradnej moci. Písomnosť sa vrátila spať správcovi dane dňa 15.02.2021 s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy”. 4. Výzvy zo dňa 29.01.2021 a 09.02.2021 boli žalobcovi zasielané prostredníctvom poštového podniku na adresu sídla zapísanú v Obchodnom registri SR, t. j. Zadunajská cesta 16, 851 01 Bratislava. Žalobca na predmetné výzvy nereagoval. Následne správca dane zaslal (vtedajšiemu) konateľovi žalobcu (JUDr. Mgr. Tony Tesla) na adresu bydliska uvedenú v Obchodnom registri SR (Saratovská 6B, 841 02 Bratislava) sprievodný list č. 100235920/2021 zo dňa 10.02.2021 (ďalej len „sprievodný list“), ktorého prílohou bola výzva zo dňa 09.02.2021. Sprievodný list bol rovnako doručovaný prostredníctvom poštového podniku a predmetná písomnosť sa vrátila späť správcovi dane dňa 18.02.2021 s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy”. 5. Dňa 04.03.2021 vydal správca dane rozhodnutie č. 100374355/2021 (ďalej len „rozhodnutie o pokute“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku za nepredloženie dokladov za zdaňovacie obdobie august 2020. Rozhodnutie o pokute bolo žalobcovi doručované prostredníctvom poštového podniku na adresu sídla zapísanú v Obchodnom registri SR, pričom písomnosť sa vrátila späť správcovi dane dňa 09.03.2021 s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy”. 6. Rozhodnutím číslo: 100575109/2021 zo dňa 12.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) správca dane podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH zrušil žalobcovi registráciu pre daň a určil deň 30.04.2021, uplynutím ktorého prestáva byť platiteľom dane. Zároveň rozhodol, že uplynutím tohto dňa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a platnosť identifikačného čísla pre daň a začína plynúť 10-dňová lehota na odovzdanie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty správcovi dane. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že registráciu pre daň žalobcovi zrušil podľa § 81 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku. Argumentoval tým, že žalobca na zaslané písomnosti (výzvy zo dňa 29.01.2021 a 09.02.2021, a sprievodný list zo dňa 10.02.2021) nereagoval, nezaslal, resp. elektronicky nedoručil žiadne požadované doklady v zmysle týchto písomností. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej výzve správca dane upozornil žalobcu, že podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH môže zrušiť registráciu pre DPH z úradnej moci, ak nie sú dôvody pre registráciu, a to, ak platiteľ nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 alebo opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Ďalej žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím o pokute uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku a že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2021. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný s poukazom na § 78 ods. 1 a 2 zákona o DPH uviedol, že prebiehajúce zdaňovacie obdobie sa žalobcovi končí dňom 30.04.2021, ktorým prestáva byť platiteľom dane a že v lehote do 25 dní po tomto dni má povinnosť podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Na záver odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný dodal, že pri zrušení registrácie pre daň je prebiehajúce zdaňovacie obdobie od 01.04.2021 do 31.04.2021, posledným zdaňovacím obdobím platiteľa dane, a následne odcitoval znenie § 81 ods. 6 zákona o DPH. Napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný doručoval žalobcovi prostredníctvom poštového podniku, bolo žalobcovi doručené dňa 19.04.2021, prevzatím zásielky v úložnej lehote. 7. Súčasťou administratívneho spisu je ďalej (i) úradný záznam č. 100641552/2021 vyhotovený dňa 19.04.2021 o nazeraní do spisu žalobcu (vtedajším) konateľom žalobcom (p. JUDr. Mgr. Tony Tesla), (ii) zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19.04.2021 (bez čísla) podpísaná (vtedajším) konateľom žalobcu a oznámenie – podanie žalobcu, ktorým správcovi dane oznámil, že konateľ žalobcu nemá doručovaciu adresu na adrese trvalého pobytu, ale na mieste prechodného pobytu, t. j. A. B. XX/X, XXX XX C.. II.
Žaloba 8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.04.2021 spolu s jej doplnením zo dňa 27.04.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a priznania náhrady trov konania. 9. Úvodom správnej žaloby namietal, že správny orgán sa musí presvedčiť, že písomnosti odoslané žalobcovi boli naozaj doručené, pričom tu neplatí pravidlo tzv. fikcie doručenia po ukončení lehoty na odobratie pošty po oznámení zásielky, čo žalovaný neurobil, naopak, mal vedomosť o tom, že jeho zásielky boli vrátené. Predmetné písomnosti neboli adresátovi doručené, a preto žalobca logicky nemohol poznať ich obsah, pričom žalovaný sa na tento obsah odvoláva, akoby žalobca o ich obsahu vedel. Na tomto základe postavil napadnuté rozhodnutie, čo je samovylučujúce, až absurdné. V tejto súvislosti žalobca vyjadril podozrenie o úmysle žalovaného konať takýmto spôsobom a splniť si cieľ odňať žalobcovi registráciu. Ďalej v žalobe uviedol, že nepozná dôvod, prečo pošta nezaručila doručenie zásielok. Domnieval sa, že išlo o skutočnosť existencie epidémie a nariadení z nej plynúcich v kombinácii so skutočnosťou, že predmetná adresa je novostavbou, kde sa ešte nedoručovali žiadne písomnosti. Ak by totiž pošta riadne urobila aspoň pokus doručenia, zistila by na mieste riadne označené sídlo žalobcu spolu so schránkou, kde bolo možné nechať upozornenie na uloženie zásielky a nebolo by v súlade so skutočnosťou urobiť na zásielky odoslané späť záznam s poznámkou „adresát neznámy“. Podobne to platí aj o doručovaní poštou v listinnej forme na adresu konateľa žalobcu, ktorý žalovanému už pred časom riadne a včas oznámil inú adresu na doručovanie, čo správca dane opomenul. 10. V rámci žalobných námietok žalobca zdôrazňoval, že pochybenie žalovaného spočíva (okrem vyššie uvedeného) v tom, že bol povinný písomnosti, predovšetkým úradného charakteru, doručovať elektronickým spôsobom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 30.12.2020 (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Rovnako to platí aj podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa žalobcu nie je predsa možné odňať registráciu len na tom základe, že sa žalobca nemal objektívne ako dozvedieť o obsahu, čo sa od neho očakáva ani o tom, že vôbec nejaká výzva a odoslaná zásielka existovala. Žalobca tvrdil, že žalovaný vážne pochybil a v dôsledku tohto pochybenia má žalobca vážnu ujmu. V doplnení správnej žaloby zo dňa 27.04.2021 (podanom v zákonnej lehote na podanie správnej žaloby) žalobca precizoval žalobný bod týkajúci sa povinnosti žalovaného doručovať elektronicky zdôrazňujúc, že opakovane žiadal o doručovanie písomností elektronickou formou, najmä v čase pandémie. Žalobca zastával názor, že žalovaný nemôže doručovať svojvoľne korešpondenciu poštou a arbitrárne si vysvetľovať akýsi duálny spôsob doručovania len na základe interných predpisov takéhoto orgánu. Konanie a odôvodnenia tvrdošijného postoja formou nenáležitého rozhodnutia žalovaného je hrubým porušením zákona na úkor daňového subjektu, ktorý tým pádom nemôže a nemá ako predvídať, ako sa bude plniť voči nemu zákon zo strany štátu a jeho orgánov, čo znamená, že je v právnej neistote, ktorá je v rozpore s čl. 1 Ústavy SR. 11. V dôvodoch správnej žaloby žalobca dôrazne namietal, že rozhodnutie bolo vydané bez reálneho právneho základu a sú v ňom uvedené nepravdivé a ničím neoverené skutočnosti. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je absolútne neplatné pre jeho nezákonnú, a teda absolútnu neplatnosť, a to z dôvodu, že je odôvodnené skutočnosťami nezakladajúcimi sa na reálnom skutkovom deji, je podporené doslova nezmyslami a skutkový stav nebol nikdy žiadnym spôsobom preverený, ako to má na mysli zákon o správe daní. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Súčasne mu vytkol, že neobsahuje správne poučenie o opravnom prostriedku a hoci nie je možné odvolanie, je možný opravný prostriedok. Ďalej uviedol, že podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH je preukázateľné, že na sídle spoločnosti nikdy nebol žiadny kontrolór a daňový subjekt tu je zastihnuteľný, dokonca aj počas pandémie. Argumentoval tým, že v sídle žalobcu je kamerový systém, ktorý uvedené preukazuje a že sú tam vždy prítomné osoby kvôli pracovnej nevyhnutnosti. Preto žiadal o upresnenie, ktorý deň navštívili kontrolóri daňový subjekt a akým spôsobom vykonávali, čo im zákon ukladá, a teda zistili a preverili skutkový stav a okolnosti týkajúce sa daňového subjektu. V závere doplnenia správnej žaloby žalobca označil rozhodnutie žalovaného za nezákonné a arbitrárne, namietajúc, že je vydané v rozpore so zákonom. Argumentoval aj tým, že napadnuté rozhodnutie nemá reálnu oporu v zákone a len mechanicky kopíruje dôvody z iných rozhodnutí neaplikovateľných na tento individuálny prípad. V tomto bode zdôraznil, že nikdy neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, či povinnosť podať daňové
priznanie, pričom daňovú povinnosť vždy zaplatil. Žalobca tvrdil, že išlo o účelové, arbitrárne, predpojaté a šikanózne konanie zamestnancov správcu dane. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že všetky písomnosti doručoval žalobcovi prostredníctvom poštového podniku, pretože povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami správca dane podľa § 32 v súlade s prechodným ustanovením § 165b ods. 3 Daňového poriadku ešte nemal. Pokiaľ ide o doručovanie písomností adresovaných žalobcovi na adresu sídla žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca nepožiadal správcu dane o doručovanie písomností adresovaných žalobcovi na inú adresu, ako je adresa sídla spoločnosti. S poukazom na znenie § 30 ods. 1 Daňového poriadku ďalej uviedol, že doručovanie písomností elektronickými prostriedkami zo strany správcu dane smerom k daňovým subjektom sa začalo uplatňovať od 01.01.2016 postupne. Novela zákona to upravila v § 165b ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého pri doručovaní elektronickými prostriedkami podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 Daňového poriadku sa postupuje najskôr od 01.01.2016, pričom elektronické doručovanie sa zatiaľ používa iba k tým druhom daní (nie všetkým druhom daní), ktoré finančné riaditeľstvo oznámi na svojom webovom sídle. V prvej fáze spustenia to boli spotrebné dane. Podľa § 60b ods. 2 zákona o e-Governmente je finančná správa od 1. novembra 2016 do 31. januára 2018 oprávnená pri výkone verejnej moci postupovať podľa osobitného predpisu, ktorým je Daňový poriadok. Toto ustanovenie umožňuje postupovať finančnej správe pri výkone verejnej moci elektronicky prostredníctvom svojho špecializovaného portálu finančnej správy (ďalej len „PFS“). Uvedené znamená, že finančná správa doručuje do elektronických osobných schránok na PFS za agendu, pri ktorej sa procesne postupuje podľa Daňového poriadku. Novelou č. 238/2017 Z. z. účinnou od 01.11.2017 sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente. Doplnil sa § 60f, ktorý upravuje odosielanie dokumentov orgánov verejnej moci, ktoré majú vlastnú podateľňu. Finančná správa ako orgán verejnej moci podľa citovaného ustanovenia nie je povinná pri agende, ktorá ide procesne podľa Daňového poriadku, do 31.12.2020 používať modul centrálnej elektronickej podateľne (ÚPVS), pretože má vlastnú podateľňu. Teda finančná správa zatiaľ nie je povinná (do 31.12.2020) doručovať dokumenty do elektronických schránok daňovníkov na ÚPVS pri agende podľa Daňového poriadku. Obojsmerná elektronická komunikácia je spustená zatiaľ len za oblasť spotrebných daní. Rovnako túto skutočnosť konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. 2S/158/2017 zo dňa 12.06.2019. V mesiaci január 2021 bola na ÚPVS Slovensko.sk zverejnená informácia k používaniu elektronických schránok podľa zákona o e-Governmente, ktorá obsahuje nasledovné: „Dňom 30.12.2020 nadobúda účinnosť zákon č.416/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „novela zákona“). Predmetná novela zákona predlžuje výnimku pre orgány finančnej správy, ktorá predstavuje možnosť duálneho doručovania do elektronickej schránky na ÚPVS a do schránky na PFS.“ Novela zákona upravila v § 60f ods. 7 zákona o e-Governmente termín z „31. decembra 2020“ na „31. decembra 2021“. Následne žalovaný poukázal na novelizované znenie § 60f ods. 7 zákona o e-Governmente a dodal, že prechodne využíva § 60f ods. 7 zákona o e-Governmente, ktorý upravuje tzv. duálne doručovanie v prípade, ak ide o doručovanie elektronických úradných správ orgánmi finančnej správy v colnom konaní alebo inom správnom konaní pred colným orgánom a v správe daní. Pri agendách, ktoré procesne nejdú podľa Daňového poriadku, ale podľa iného právneho predpisu, je finančná správa povinná od 1.11.2017 používať modul centrálnej elektronickej podateľne. Tzn. finančná správa už v súčasnosti doručuje elektronicky do schránok na ÚPVS, a to všetkým právnickým osobám zapísaným v Obchodnom registri, ako aj iným právnickým a fyzickým osobám, ktoré si elektronickú schránku na ÚPVS aktivovali dobrovoľne. Výkon verejnej moci elektronicky, ktorý prebieha zo strany finančnej správy smerom k daňovému subjektu zatiaľ len cez špecializovaný portál finančnej správy, má svoje „pravidlá“ upravené v ustanoveniach Daňového poriadku, napr. v § 32, § 33 a § 14 Daňového poriadku. Prechodné ustanovenie § 165b ods. 3 Daňového poriadku určuje, že podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva SR uverejneného na jeho webovom sídle. Záverom vyjadrenia žalovaný odcitoval § 33 ods. 4 a § 30 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a dodal, že finančná správa, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona o e-Governmente a Daňového poriadku, doručuje dokumenty elektronicky prostredníctvom svojho špecializovaného portálu finančnej správy za oblasť spotrebných daní. Za ostatné druhy daní nedoručuje dokumenty elektronicky, ale v súlade s § 30 ods. 2 Daňového poriadku, tzn. prostredníctvom
poštového podniku, iným orgánom, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo prostredníctvom verejnej vyhlášky. Ak je finančná správa povinná doručovať za iné druhy daní ako spotrebné dane, odvtedy ako to zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva (ide však len o agendu, ktorá ide procesne podľa Daňového poriadku), neznamená to, že si môže vybrať, či bude elektronicky za ostatné druhy daní komunikovať bez toho, aby túto informáciu zverejnila na webovom sídle finančného riaditeľstva. Rovnako je potrebné, aby sa vo všetkých prípadoch postupovalo rovnako, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v postupe a tým nedochádzalo k porušovaniu základných zásad správy daní. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika a duplika 13. V replike žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného prezentovanými vo vyjadrení k správnej žalobe. Mal za to, že žalovaný bol povinný písomnosti, predovšetkým úradného charakteru, doručovať elektronickým spôsobom podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, pričom rovnako to platí i podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku. Opätovne uviedol, že opakovane žiadal o doručovanie písomností elektronickou formou. V závere repliky zdôrazňoval, že nikdy neporušil povinnosť podať daňové priznanie, vždy zaplatil daňovú povinnosť, a to aj v čase pandémie, v sídle sú vždy prítomné osoby, ktoré môžu jednoznačne spochybniť tvrdenia žalovaného. 14. V duplike žalovaný uviedol, že všetky písomnosti boli žalobcovi doručované prostredníctvom poštového podniku, keďže povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami správca dane podľa § 32 v spojení s prechodným ustanovením § 165b ods. 3 Daňového poriadku v tom čase nemal. Následne žalovaný poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa výkonu verejnej správy elektronicky a argumentáciu prezentovanú vo vyjadrení k správnej žalobe a uzavrel, že finančná správa od 01.01.2022 v plnej miere aplikuje ustanovenia zákona o e-Governmente, s tým, že do tohto termínu finančná správa nebola povinná doručovať písomnosti daňovým subjektom elektronicky cez ÚPVS. V. Konanie na správnom súde 15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/73/2021, je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/73/2021. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 16. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 07.11.2025, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH v znení účinnom do 30.06.2021 daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku
nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. 18. Podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 30.06.2021 daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná do desiatich dní odo dňa, kedy prestala byť platiteľom, odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii. 19. Podľa § 84 zákona o DPH v znení účinnom do 30.06.2021 na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu (Daňový poriadok - pozn. správneho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 23. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 25. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým správca dane ako žalovaný rozhodol, že podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH ruší registráciu pre daň a určuje žalobcovi deň 30.04.2021, uplynutím ktorého prestáva byť platiteľom dane, s tým, že uplynutím tohto dňa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a platnosť identifikačného čísla pre daň a začína plynúť 10-dňová lehota na odovzdanie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty správcovi dane. 26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. 27. Primárne správny súd poukazuje na to, že úlohou správnych súdov v správnom súdnom konaní je chrániť práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä pred svojvôľou a porušovaním práv účastníkov konania a ďalších subjektov zo strany orgánov verejnej správy. Žalobca vo svojej žalobe vzniesol niekoľko námietok, ktoré sa vzťahovali na nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nedostačujúce zistenie skutkového stavu
na riadne posúdenie veci. V prvom rade správny súd považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k tej námietke, ktorú považoval za dôvodnú a rozhodujúcu pre posúdenie prejednávanej veci, t. j. nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca pritom akcentoval na absenciu náležitého, riadneho a relevantného spôsobu posúdenia veci zo strany správcu dane, ako i absenciu reálneho skutkového a právneho základu označujúc napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a vydané v rozpore so zákonom. V tomto bode správny súd konštatuje, že tieto žalobcom označené nedostatky napadnuté rozhodnutie vykazuje. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na opis skutkového stavu, citáciu príslušných zákonných ustanovení a jedno strohé konštatovanie, že žalobca nereagoval na zaslané písomnosti (výzvu zo dňa 29.01.2021, výzvu zo dňa 09.02.2021 a sprievodný list zo dňa 10.02.2021), nezaslal resp. elektronicky nedoručil žiadne požadované doklady v zmysle týchto písomností. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu, resp. akých dôvodov pristúpil žalovaný k zrušeniu registrácie pre daň u žalobcu. Podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 Daňového poriadku daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Správnemu súdu tak nie je zrejmé a má za nejasné, z akého dôvodu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Dôvodov, pre ktoré môže dôjsť u platiteľa k zrušeniu registrácie pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 Daňového poriadku, je niekoľko a nie je úlohou správneho súdu ich za žalovaného vyhľadávať a tieto odôvodňovať, a nahrádzať tak činnosť orgánu verejnej správy. 28. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, resp. absentujú v ňom dôvody, pre ktoré bolo vydané, pričom z neho nie je možné jednoznačne zistiť ani úvahy, ktorými sa správca dane riadil pri formulovaní záveru o potrebe zrušiť registráciu pre daň u žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje i to, aké úvahy boli správcom dane použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol. Navyše, uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (§ 81 ods. 4 písm. b/ bod 2 zákona o DPH), žalovaný nesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (aj to len strohou citáciou paragrafového znenia), hoci má byť súčasťou výroku rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku). Na dosiahnutie presvedčivosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a opodstatnenosti zvoleného zásahu do práv žalobcu bolo potrebné, aby žalovaný v rozhodnutí poskytol žalobcovi zrozumiteľné a jednoznačné závery, ku ktorým dospel. Pri správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, musia byť v odôvodnení uvedené. Okrem uvedených skutočností je správca dane povinný v odôvodnení uviesť aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Okrem samotného odkazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (ustanovenie právneho predpisu musí byť uvedené už aj vo výroku rozhodnutia), musí byť v odôvodnení uvedené aj zdôvodnenie svojho rozhodnutia v súvislosti so znením týchto ustanovení právnych predpisov. 29. Pozornosti správneho súdu neušlo, že k vydaniu rozhodnutia o zrušení registrácie pre daň u žalobcu žalovaný pristúpil len na základe dvoch výziev adresovaných žalobcovi (zo dňa 29.01.2021 a 09.02.2021) a jedného sprievodného listu zo dňa 10.02.2021 adresovanému vtedajšiemu konateľovi žalobcu, zásielky ktoré sa vrátili žalovanému s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“ (po prvom neúspešnou pokuse o doručenie), a to bez akéhokoľvek zisťovania či preverovania zo strany správcu dane v tomto smere. V tomto bode správny súd uvádza, aj pre ďalšiu aplikačnú prax správcu dane v obdobných veciach, že rozhodnutie musí vychádzať z náležite zisteného stavu veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy a na tento účel treba i dostatočne preveriť sporné skutočnosti, a to zákonom dostupnými prostriedkami (napr. inštitút miestneho zisťovania podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku, vyhľadávacia činnosť podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku, žiadosť o súčinnosť adresovaná poštovému podniku a pod.). V tejto súvislosti sa otvára i otázka dostatočného zistenia skutkového stavu v súdenej veci, ktorou sa však správny súd v tomto konaní nemohol zaoberať, pretože týmto rozsudkom dochádza k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z procesných dôvodov brániacich vec preskúmať meritórne, a teda akýkoľvek záver správneho súdu v tomto smere by bol predčasný. 30. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením,
resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov vo vyjadrení k správnej žalobe). Správnemu súdu ani neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. 31. Rozhodnutie správcu dane o zrušení registrácie pre daň podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH je špeciálnym ustanovením hmotnoprávneho daňového predpisu k procesnoprávnej úprave uvedenej v Daňovom poriadku. Takéto rozhodnutie musí spĺňať požiadavku kladenú v § 81 ods. 5 prvá veta pred bodkočiarkou, a teda určenie dňa, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, ale i náležitosti ustanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku (okrem situácie, ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, vtedy daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku - pozn. správneho súdu). V odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako jednej z esenciálnych náležitostí riadneho rozhodnutia, sa má podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané, pričom správca dane je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia a uviesť, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo. V odôvodnení rozhodnutia musí správca dane uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. 32. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonom, a to s požiadavkami kladenými na výrok a odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa § 81 ods. 5 v spojení s § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH. 33. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už opakovane vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu “ (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal“ (R 3/2014). 34. Ak správca dane dospeje k presvedčeniu, že existujú dôvody na zrušenie registrácie pre daň, a teda na vydanie rozhodnutia podľa § 81 ods. 5 v spojení s § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH, a následne vydá rozhodnutie a pristúpi k takémuto kroku voči daňovému subjektu, jeho rozhodnutie nemôže byť arbitrárne. „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny“ (judikatúra Ústavného súdu SR I. ÚS 117/07, ale aj sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008). Správny súd dodáva, že pri preskúmavaní dôvodov rozhodnutia správneho orgánu nie je úloha správneho súdu posudzovať vhodnosť resp. účelnosť výkladu príslušného ustanovenia právneho predpisu, ale miera posudzovania smeruje k tomu, či konkrétny výklad právnej normy nevykazuje znaky
svojvôle (bezbrehosti) správneho orgánu. To sa rovnako vzťahuje aj na prípad, kedy je rozhodnutie správneho orgánu zjavne neodôvodnené (prejednávaný prípad). 35. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP, správny súd len dodáva, že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení právnych predpisov na danú vec, čo však v prípade napadnutého rozhodnutia nemožno konštatovať v celom rozsahu. Preskúmavanie uvedených žalobných dôvodov v tomto konaní by preto s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia bolo predčasné. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny súd ešte dodáva, že ak v súvislosti s vytknutými nedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej pravdy bude v danej veci potrebné doplniť dokazovanie, žalovaný tak učiní a následne všetky dôkazy vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. 36. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku týkajúcu sa nedostatku správneho poučenia. V poučení napadnutého rozhodnutia je uvedené správne, že proti nemu nie je možné podať odvolanie. Podľa § 81 ods. 5 o DPH (prvá veta pred bodkočiarkou zákona) proti rozhodnutiu daňového úradu o zrušení registrácie pre daň nie je možné podať odvolanie. Administratívne konanie pred správnym orgánom je v danom prípade jednoinštančné. Proti takémuto rozhodnutia sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv správnou žalobou podanou na správny súd (§ 177 SSP), a to v lehote dvoch mesiacov od jeho oznámenia v zmysle § 181 ods. 1 SSP. 37. K námietke žalobcu o absolútnej neplatnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Vychádzajúc z Daňového poriadku, ktorý nulitné rozhodnutie upravuje v § 64, pričom pre toto konanie je podstatný § 64 ods. 2 písm. b) Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe. Správny súd má za preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané žalobcovi. Rovnako tak adresátom tohto rozhodnutia bol výlučne žalobca, pričom konanie bolo zameraná vo vzťahu k žalobcovi a registrácia pre DPH bola napadnutým rozhodnutím odňatá žalobcovi. Na podklade uvedeného tak nebol naplnený predpoklad na to, aby sa na uvedené rozhodnutie nazeralo ako na absolútne neplatné, resp. nulitné. 38. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti žalovaného doručovať elektronicky správny súd uvádza, že správca dane povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami podľa § 32 v spojení s prechodným ustanovením § 165b ods. 3 Daňového poriadku v rozhodujúcom čase nemal. Finančná správa (až) od 01.01.2022 v plnej miere aplikuje ustanovenia zákona o e-Governmente, s tým, že do tohto termínu nebola povinná doručovať písomnosti daňovým subjektom elektronicky cez ÚPVS. Pokiaľ ide o údajnú žiadosť žalobcu adresovanú žalovanému o doručovanie písomností elektronickou formou, podľa tvrdení žalobcu dokonca opakovanú najmä v čase pandémie, správny súd uvádza, že uvedené tvrdenie žalobca nepodporil žiadnym dôkazom, ktorý tak nie je ani súčasťou administratívneho spisu. V tomto bode správny súd súčasne poukazuje na § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorého bolo povinnosťou žalobcu uvedené tvrdenie preukázať, k čomu však v priebehu správneho súdneho konania nedošlo. 39. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Napadnuté preskúmavané rozhodnutie bolo preto potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 40. V ďalšom konaní, vzhľadom na nedostatky napadnutého rozhodnutia, bude žalovaný povinný sa opätovne vecou zaoberať a prijať jednoznačný a dostatočne odôvodnený záver v súlade s právnym názorom prezentovaným v tomto rozsudku, a to tak, aby jeho rozhodnutie napĺňalo požiadavky kladené nielen § 81 ods. 5 prvá veta pred bodkočiarkou zákona o DPH, ale i § 63 ods. 5 a § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. 41. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 prvá veta SSP). 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi, v súlade so zásadou úspechu v konaní, priznal voči žalovanému
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.