Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/33/2021 1021200387 03. 09. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200387.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E., zastúpeného: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 10. marca 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 10. marca 2021 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 4. decembra 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 4. decembra 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) zamietla podľa § 65, § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) žiadosť žalobcu z 2. novembra 2020 o zvýšenie sumy starobného dôchodku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalobca požiadal o prepočítanie sumy starobného dôchodku, priznaného od 8. januára 2020. Na nárok požiadal započítať dobu služby získanej v období od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 v I. kategórii funkcií, o zvýhodnenie zápočtu (ozbrojeného doprovodu na palube civilného dopravného lietadla) v období od 1. marca 1979 do 31. augusta 1991, o započítanie doby štúdia od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976 a o vykonanie výpočtu starobného dôchodku s prihliadnutím na celú túto dobu poistenia. Súčasne požiadal, aby údaje o vojenskej náhradnej službe a službe príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky boli „vyznačené“ na osobnom liste dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že sa žalobcovi starobný dôchodok priznal v sume určenej v súlade s právnymi predpismi, a nezmenili sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu starobného dôchodku, a preto žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku z 2. novembra 2020 zamietol. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas so zamietnutím žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku. V odvolaní požiadal o započítanie doby služby získanej v období od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 v I. kategórii funkcií na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, o zvýhodnenie zápočtu ozbrojeného doprovodu na palube civilného dopravného lietadla za obdobie služby od 1. marca 1979 do 31. augusta 1991, a zároveň o
započítanie doby štúdia od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976, kedy sa pripravoval na štúdium na vysokej škole, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 10. marca 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. 4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán zhrnul priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, dospejúc k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné. Uviedol, že žalobcovi za dobu služby vykonanú od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988Zb.“), a preto sa táto získaná doba služby zaradená do I. kategórie funkcií považuje za zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca získal 19 rokov a 188 dní doby zamestnania v I. pracovnej kategórií. Zo služobného pomeru žalobca nebol dňa 30. septembra 1997 podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E./XXXX-XX zo dňa 11. mája 2015 uvoľnený v súvislosti s racionalizačnými a organizačnými opatreniami, ani z dôvodu zdravotného stavu, pre ktoré by stratil spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. b) a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov nevznikol, nakoľko nezískal 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) a h). Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 žalobca získal 19 rokov a 188 dní doby služby, čím splnil podmienku získania 19 rokov služby v I. kategórii funkcií podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale súčasne nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko služba I. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999. Poukázal, že podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok uvedené v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne. Ak poistenec skončil zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo výkon služby v I. a II. kategórii funkcií pred 31. decembrom 1999, pri stanovení jeho dôchodkového veku nie je možné vychádzať zo znenia ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. účinného ku dňu skončenia zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo služby v I. a II. kategórii funkcií, ale v súlade so všeobecnou zásadou vyjadrenou aj v rozhodnutí R 48/1998 je potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb., účinného ku dňu splnenia všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok. K tomu uviedol, že podľa oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E./XXXX-XX zo dňa 11. mája 2015 bol žalobcovi podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky priznaný od 1. októbra 1997 príspevok za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a stanovenie jeho sumy, bola podľa uvedeného oznámenia započítaná doba základnej vojenskej služby od 1. apríla 1978 do 31. augusta 1978 v I. kategórii funkcií a doba výkonu služby v Policajnom zbore od 1. septembra 1975 do 30. septembra 1997 v I. kategórii funkcií, spolu 19 rokov a 188 dní. Z uvedeného mal druhostupňový orgán za preukázané, že žalobca k 31. decembru 1999 nevykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií a z uvedeného dôvodu mu preto nevznikol nárok na starobný dôchodok so zníženým dôchodkovým vekom podľa §174 zákona č. 100/1988 Zb. Nakoľko žalobca nemá nárok na znížený dôchodkový vek, dôchodkový vek sa posudzuje podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek žalobca dosiahol 8. januára 2020. K žiadosti žalobcu, ktorou požiadal o započítanie doby služby získanej v období od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 v I. kategórii funkcií na nárok na starobný dôchodok, druhostupňový orgán uviedol, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), nakoľko žalobca nemá nárok na znížený dôchodkový vek, Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia dobu služby od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997, zhodnotenú na nárok na príspevok na službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pretože sa táto doba služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Preto ju nie je možné ani vyznačiť na osobnom liste dôchodkového poistenia. 5. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán ďalej s poukazom na § 85 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom
zabezpečení (účinnom do 31. decembra 1996) uviedol, že výkonným letcom je, kto je zamestnaný ako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný sprievodca. Ustanovenie § 85 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb. sa vzťahovalo výlučne na posúdenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov podľa § 35 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Do okruhu osôb, ktorým mohol vzniknúť nárok na dôchodok za výsluhu rokov patrili aj výkonný letci. Podmienky nároku na dôchodok za výsluhu rokov upravuje § 40 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne. Vzhľadom na to, že jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného letca § 41 ods. 2 zákon č. 100/1988 Zb. umožňuje len na nárok na výsluhový dôchodok, takéto hodnotenie doby zamestnania výkonného letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny právny predpis neumožňuje. Zároveň bol žalobca vo veci žiadosti o započítanie dvojnásobku výkonu služby ozbrojeného sprievodu na palubách civilných dopravných lietadiel v období od 1. marca 1979 do 31. augusta 1991 odkázaný na príslušné silové rezorty, nakoľko Sociálna poisťovňa uvedené obdobie služby nehodnotila na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 6. K žiadosti žalobcu, ktorou požiadal o započítanie doby štúdia od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976, kedy sa pripravoval na štúdium na vysokej škole, na nárok na starobný dôchodok, druhostupňový orgán uviedol, že podľa jednotlivých ustanovení upravujúcich sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie, sa ako doba štúdia posudzuje aj doba školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia. Podľa osobitných právnych predpisov, upravujúcich vzdelanie na základnej a strednej škole, sa školský rok začínal 1. septembra bežného roka a končil 31. augusta nasledujúceho roka. Za dobu štúdia sa považuje aj obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Nakoľko žalobca nepokračoval v štúdiu na vysokej škole, obdobie od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976 nebolo možné započítať na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, a preto nie je obdobím sústavnej prípravy na budúce povolanie. II. Správna žaloba a jej dôvody 7. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas žalobu doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 26. marca 2021 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia nemá uvedené odslúžené obdobia príslušníka Policajného zboru SR v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby ozbrojeného sprievodu na palubách civilných dopravných lietadiel, v období od 1. marca 1979 do 31. augusta 1991, sa mu mala tiež posudzovať dvojnásobne t. j. 4 567 dní x 2 = 9 134 dní, t. j. 25 rokov a 247 dní. Ďalej vytkol žalovanej, že mu odmietla započítať obdobie 30 dní po skončení gymnázia v Bratislave od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976, a to aj napriek tomu, že sa pripravoval na skúšky na Pedagogickej fakulte v Nitre. Na vybranú aprobáciu, ktorú chcel ísť študovať - však nebol neprijatý. Napokon na odvolanie bol síce prijatý (učiteľ prvého stupňa) ale na úplne iný smer, čo odmietol a na vysokú školu už nenastúpil. Dňa 1. októbra 1976 nastúpil do zamestnania. Žalobca tiež poukázal, že si uplatňuje nároky, ktoré boli zachované zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a ktoré získal za doby platnosti 5. časti zákona č. 100/1988 Zb. (predtým zákon č. 121/1975 Zb.). Takže pokiaľ získal nároky na zápočet I. kategórie funkcií, tak tieto nároky sa zachovávajú, Sociálna poisťovňa má povinnosť ich rešpektovať a k nim prihliadať. Ďalej opísal náročnosť žalobcovej služby ako sprievodcu civilných dopravných lietadiel. Poukázal okrem iného tiež na to, že príspevok za službu vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku, priznanému podľa § 38, § 39 a § § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a naďalej je výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Z tohto vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu potrebnú pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov, sa tento príspevok iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov. K tomu odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9So/214/2008 z 28. októbra 2009.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo 14. mája 2021 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol. Zotrvala na skutkových a právnych dôvodov a vecnej správnosti rozhodnutí oboch stupňov. Poukázala, že od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 žalobca získal 19 rokov a 188 dní doby služby, čím splnil podmienku získania 19 rokov služby v I. kategórii funkcií podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale súčasne nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko služba I. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok uvedené v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne. Ak poistenec skončil zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo výkon služby v I. a II. kategórii funkcií pred 31. decembrom 1999, pri stanovení jeho dôchodkového veku nie je možné vychádzať zo znenia ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. účinného ku dňu skončenia zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo služby v I. a II. kategórii funkcií, ale v súlade so všeobecnou zásadou vyjadrenou aj v rozhodnutí R 48/1998 je potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb., účinného ku dňu splnenia všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok. Žalovaná v prípade žalobcu vychádzala z oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E./XXXX-XX zo dňa 11. mája 2015. Bola tiež toho názoru, že zosúladila svoju aplikačnú prax aj s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveným v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012. Žalobcovi nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek, a preto sa dôchodkový vek posudzuje podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek bol určený dňom 8. januára 2020. K námietke žalobcu, ktorou žiadal o započítanie doby služby získanej v období od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 v I. kategórii funkcií na nárok na starobný dôchodok, uviedla, že vychádzajúc z právneho názoru NS SR, nakoľko žalobca nemá nárok na znížený dôchodkový vek, žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia dobu služby od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997, zhodnotenú na nárok na príspevok na službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pretože sa táto doba služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. K námietke žalobcu, ktorou žiadal jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného letca uviedla, že jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného letca § 41 ods. 2 zákon č. 100/1988 Zb. predpokladá len na nárok na výsluhový dôchodok, takéto hodnotenie doby zamestnania výkonného letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny právny predpis neumožňuje. K námietke žalobcu, ktorou žiadal o započítanie doby štúdia od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976, kedy sa pripravoval na povolanie štúdiom na vysokej škole, uviedla, že podľa jednotlivých ustanovení upravujúcich sústavnú prípravu na budúce povolanie, sa ako doba štúdia posudzuje aj doba školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia. Podľa osobitných právnych predpisov, upravujúcich vzdelanie na základnej a strednej škole, sa školský rok začínal 1. septembra bežného roka a končil 31. augusta nasledujúceho roka. Za dobu štúdia sa považuje aj obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom sa štúdium na strednej škole skončilo. Nakoľko žalobca nepokračoval v štúdiu na vysokej škole, obdobie od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976 nie je možné započítať na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, a preto nie je obdobím sústavnej prípravy na budúce povolanie. 9. Žalobca vo svojej replike zo 6. júla 2021 zotrval na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Zopakoval svoje argumenty, okrem iného aj vo vzťahu k nesprávnemu vyhodnoteniu celkovej doby služby v ČSĽA a civilného zamestnania, keďže neboli podľa jeho názoru brané na zreteľ fakty o dobe reálneho výkonu služby v I. kategórií funkcií, (aj v dvojnásobnej dobe), čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Výkon služby ozbrojeného sprievodu na palubách civilných dopravných lietadiel, bola reálne vykonávaná policajná služba vo výrazne exponovaných podmienkach, v civilných dopravných lietadlách počas letu, v čase od 1. marca 1979 do 31. augusta 1991, t. j. 4 567 dní x 2 = 9 134 dní, t. j. 25 rokov a 247 dní a táto reálne odlietaná doba sa musí posudzovať dvojnásobne. Zdôraznil tiež, že žalovaná mu tiež odmietla započítať obdobie 30 dní po skončení gymnázia v Bratislave od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976, a to aj napriek tomu, že sa evidentne pripravoval na skúšky na Pedagogickej fakulte v Nitre. Ďalej poukázal, že odišiel do civilu dňa 30. septembra 1997 podľa zákona č. 376/1996 Z. z. zo dňa 11. decembra 1996 (účinný odo dňa 1. januára 1997). Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovanej, že jeho služba mala trvať do 31. decembra 1999 podľa zákona č. 355/1999 Z. z., ktorý v rozhodnom čase ani neexistoval (vyšiel cca o 4 roky neskôr).
K započítaniu celej doby v I. pracovnej kategórii i pri kratšej odpracovanej dobe nad 110 dní poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 6 Ads/141/2011-87 zo dňa 15. februára 2012. 10. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 60 ods. 2 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) 15. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) Poznámka pod č. 55) odkazuje na § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. Poznámka pod č. 2) odkazuje na zákon č. 328/2002 Z.z. 16. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. 17. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 18. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
19. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 20. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 21. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 22. Podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. 23. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 24. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť
11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 25. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 27. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 28. Na pojednávaní účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Právny zástupca žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutia žalovanej oboch stupňov a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poverený zástupca žalovanej považoval rozhodnutia oboch stupňov za správne a zákonné. 29. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X z 10. marca 2021, o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu z 2. novembra 2020 o prepočítanie starobného dôchodku. 30. Spornou v preskúmavanej veci bola okrem iného otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely nároku na príspevok za službu, do obdobia dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu služby od 1. apríla 1978 do 30. septembra 1997 (zaradenej v I. kategórii funkcií), v rozsahu celkom 19 rokov a 188 dní, ktorá mu bola zhodnotená na nárok na príspevok na službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pretože žalovaná dospela k záveru, že sa táto doba služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Pre zodpovedanie uvedenej spornej otázky správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. 31. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
32. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. (resp. predtým aj zákon 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky) neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 33. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (resp. aj policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR (sp. zn. 9So/214/2008), publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. 34. Pokiaľ žalovaná zastávala názor, že rozsudky NS SR ohľadom započítania obdobia výkonu služby policajta do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie mala vplyv na nárok na znížený dôchodkový vek, sa žiada uviesť nasledovné. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 35. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“ 36. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné preto zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.
37. Správny súd ďalej konštatuje, že aj právne posúdenie veci žalovanou aplikovaním § 255 ods. 5 ZSP v žalobcovom prípade je nesprávne z toho dôvodu, že žalobcovi nebol priznaný výsluhový dôchodok ale príspevok za službu. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/4/2019 z 26. mája 2020, v ktorom bolo konštatované, že „dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, výsluhový príspevok, na ktorý vznikol nárok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. sa ku dňu účinnosti tohto zákona považuje za výsluhový dôchodok. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., keďže pre vznik takého nároku by jeho služobný pomer musel trvať minimálne do 30. júna 2002. Výsluhový príspevok priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. sa iba považuje za výsluhový dôchodok, nie je však výsluhovým dôchodkom. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že ako v § 60 ods. 2, tak aj v § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je výslovný odkaz na poznámku pod čiarou pod č. 2, a tým je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je možná aplikácia ustanovenia § 255 ods. 5 (a už vôbec § 60 ods. 2) zákona č. 461/2003 Z.z. Rovnaký právny názor už najvyšší súd vyslovil, napr. v rozhodnutí sp. zn. 9So/213/2014 zo dňa 28.09.2016, teda odporkyni musel byť známy.“ 38. Uvedené právne závery najvyššieho súdu je potrebné aplikovať aj na príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa podľa § 284 zákona č. 73/1998 Z. z. považuje za výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Zb. 39. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal otázkami, ktoré sú rozhodné pre právne posúdenie danej veci, správny súd odkazuje na tieto rozhodnutia a ich dôvody, najmä na závery pre ktoré nemožno aplikovať ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP na poberateľov výsluhového príspevku priznaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (resp. predtým na poberateľov príspevku za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb.), ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok, nie je však výsluhovým dôchodkom. 40. Z uvedených dôvodov odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na § 255 ZSP je aj jej postup pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku. 41. Pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 ZSP, mala teda Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 42. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o prepočítanie výšky starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 19 rokov a 188 dní doby výkonu služby (zaradenej v I. kategórii funkcií), z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie z 10. marca 2021, vrátane prvostupňového rozhodnutia zo 4. decembra 2020, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
43. Ostatné námietky žalobcu prezentované v žalobe vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Čo sa týka zachovania nárokov žalobcu vyplývajúcich z vykonávania služby I. kategórie funkcií sa žiada uviesť, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov (v prípade žalobcu 56 rokov) je teda nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až l) zákona č. 100/1988 Zb. resp. v službe I. alebo II. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu, čo navrhovateľ spĺňa, nakoľko v I. kategórii funkcií odpracoval 19 rokov a 188 dní, ale aj splnenie podmienky ustanovenej v § 174 ods. 2 tohto zákona, ktorou je trvanie takéhoto zamestnania k 31. decembru 1999, čo navrhovateľ nespĺňa. 44. Je potrebné tiež uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. vyžadoval splnenie podmienky trvania takého zamestnania k určitému dátumu, naposledy k 31. decembru 1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek, ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k 31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28. júna 2017). Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. októbra 2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015). 45. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobcovi skončil služobný pomer dňom 30. septembra 1997 a teda podmienka trvania služby v I. kategórii funkcií k 31. decembru 1999 upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nie je splnená. Aj správny súd mal preto za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 56 rokov. Pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „trvali k 31. decembru 1999“ uvedeného v § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., toto vyjadruje podmienku trvania služobného pomeru k tomuto dátumu vrátane, t. j. k 31. decembru 1999 a nie v čase do 31. decembra 1999 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/146/2016 zo dňa 25. apríla 2018). Na základe vyššie uvedených skutočností je možné skonštatovať, že žalobca nespĺňal podmienku vzniku skoršieho nároku na starobný dôchodok. Nespĺňal totiž podmienky pre využitie skoršieho dôchodkového veku podľa 21 ods. 1 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb., keďže nebol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podmienku podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. síce splnil, ale nesplnil podmienku podľa § 174 ods. 2 tohto zákona, ktorá musí byť splnená kumulatívne, keďže jeho služba I. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999. 46. Žalobca splnil všetky podmienky pre nárok na starobný dôchodok za účinnosti zákona o sociálnom poistení (taktiež za účinnosti tohto zákona o starobný dôchodok aj požiadal), a preto sa naňho vzťahuje tento novší zákon, ktorý vo svojich prechodných ustanoveniach (§ 274 ods. 1) deklaruje, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. To však ale znamená, že sa aplikujú ustanovenia predchádzajúceho zákona č. 100/1988 Zb. upravujúce nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. I. a II. kategórie funkcií, vo verzii zákona č. 100/1988 Zb., ktorá bola účinná naposledy. Uvedený názor správneho súdu je v súlade aj s rozhodnutím NS SR sp. zn. 1So 165/96 z 26. marca 1997, uverejnenom v Zbierke stanovísk NSSR
a rozhodnutí súdov SR pod č. 48/1998, podľa ktorého „nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov, platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak“. 47. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 6 Ads/141/2011-87 zo dňa 15. februára 2012, správny súd považuje za potrebné uviesť, že sa oboznámil s obsahom uvedeného rozsudku, pričom však je nutné konštatovať, že sa v ňom riešili iné právne otázky, ako je prípad žalobcu. Konkrétne sa v uvedenom rozsudku riešila právna otázka „trvanie zamestnania ku dňu 31. decembra 1992“, za situácie, keď v tam prejednávanom prípade sťažovateľ vykonával k 31. decembru 1992 zamestnanie ústredného banského inšpektora, pričom odpracoval v danom konkrétnom rozhodnom roku 1992 v I.A pracovnej kategéorii len 70 dní, avšak nebolo preukázané, či bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii práve k dátumu 31. decembra 1992. Uvedené bolo skúmané práve z dôvodu, že sťažovateľ neodpracoval 110 zmien v podzemí hlbinných baní (t.j. v tom konkrétnom roku 1992 odpracoval menej ako 110 zmien), ktorých odpracovanie zakladalo nárok na vykázanie celého kalendárneho roka v I. pracovnej kategórii. Najvyšší správny súd ČR okrem iného dospel k záveru, že „pri posudzovaní, či je splnená podmienka „trvania zamestnania ku dňu 31. 12. 1992“ podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., sa vezme do úvahy pracovné zaradenie a pracovná náplň žiadateľa o starobný dôchodok v zamestnaní danej pracovnej kategórie v priebehu roku 1992, pokiaľ pracovné zaradenie v preferovanej kategórii trvalo do 31. 12. 1992.“ Z uvedeného je zrejmé, že daný rozsudok sa týkal inej právnej otázky, pričom v tu prejednávanom prípade žalobcovi podľa slovenských predpisov v rozhodujúcom roku 1999 k 31.decembru 1999 ani pracovné zaradenie v preferovanej kategórii netrvalo. 48. K žiadosti žalobcu o započítanie dvojnásobného hodnotenia doby výkonu služby ozbrojeného sprievodcu na palubách civilných dopravných lietadiel, správny súd uvádza, že zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút zvýhodneného zápočtu, a predpisy, na ktoré žalobca odkazoval, upravujú postup správneho orgánu pri posudzovaní vzniku nároku na príspevok za službu a jeho výšku a to výhradne za dobu služobného pomeru. V napadnutom rozhodnutí tiež žalovaná s poukazom na § 40 a § 41 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. dôvodila, že jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného letca je umožnené len pri nároku na výsluhový dôchodok, takéto hodnotenie doby zamestnania výkonného letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny právny predpis neumožňuje. S uvedeným posúdením sa správny súd stotožnil, pričom žalobca ani v správnej žalobe neuviedol žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého by mu bolo možné uvedenú dobu zhodnotiť dvojnásobne pre nárok na starobný dôchodok, keď len odkazoval na predpisy, ktoré sa pre nárok a výšku jeho starobného dôchodku zo všeobecného systému nedajú aplikovať. 49. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí tiež dostatočne odôvodnila, prečo nie je možné vyhovieť žiadosti žalobcu o započítanie doby štúdia od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976, kedy sa pripravoval na štúdium na vysokej škole, na nárok na starobný dôchodok. Správny súd k tomu pre úplnosť dodáva, že v zmysle v tom čase platného a účinného § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení sa za dobu zamestnania rozumela aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 3/75 z 28. marca 1975 za dobu štúdia potrebnú na prípravu na povolanie možno považovať zásadne len dobu, ktorú podľa predpisov upravujúcich školskú výchovu potrebuje občan na dosiahnutie určitého stupňa všeobecného alebo odborného vzdelania, ktoré je podmienkou jeho uplatnenia v určitom povolaní. Z dôvodu, že v prejednávanom prípade žalobca žiadne také vzdelanie (t.j. určitého stupňa všeobecného alebo odborného vzdelania, ktoré je podmienkou jeho uplatnenia v určitom povolaní) v období od 1. septembra 1976 do 30. septembra 1976 nezískal, nebolo možné započítať uvedené obdobie na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Žalobca sa totiž v uvedenom období len pripravoval na štúdium na vysokej škole, čo však nie je možné stotožňovať so samotným štúdiom na vysokej škole, ktoré následne žalobca ani neabsolvoval, pričom od 1. októbra 1976 nastúpil do zamestnania, čo ani nebolo sporné. 50. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu trpiace rovnakými vadami z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
51. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok k 8. januáru 2020 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre príspevok za službu (19 rokov a 188 dní), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd. 52. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 53. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).