Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/32/2021 1021200385 03. 03. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200385.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, konajúcou prostredníctvom: Mgr. Zdenko Seneši, advokát a konateľ, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 26.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.03.2021, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.03.2017, vo veci predpísania poistného žalobkyni, a to z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest späť predtým, ako o ňom bolo rozhodnuté (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 2. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.“ 4. Podľa § 7 písm. e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“ 5. Podľa § 97 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“ 6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 8. Podľa § 178 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ 9. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom do 07.09.2020 (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“) „Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.“ 10. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. „Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.“ 11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. „Ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.“ 12. Správny súd v Bratislave v prvom rade konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná vec z uvedeného dôvodu prešla na Správny súd v Bratislave a bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne do samosudcovského oddelenia 19Sa. 13. Správny súd po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, s vyjadrením žalovanej k správnej žalobe zo dňa 28.03.2022 a s predloženým administratívnym spisom dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné odmietnuť ako neprípustnú. 14. Z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal správny súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie júl až december 2016 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 853,20 EUR (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2017. 15. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „prokurátor“) podal na základe podnetu žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu protest č. Pd 5/20/1101-9 zo dňa 26.03.2020. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že protestu nemožno vyhovieť, a preto protest predložil podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. žalovanej na rozhodnutie. 16. Podaním zo dňa 14.01.2021 prokurátor podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. vzal protest späť. Následne žalovaná napadnutým rozhodnutím konanie o proteste prokurátora zastavila, pretože prokurátor vzal podaný protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. Napadnuté rozhodnutie je na základe žaloby podanej žalobkyňou predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. 17. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov, ktorá je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 6 SSP, tým, že upresňuje oblasti, ktoré sú zo súdneho prieskumu vyňaté. Správny súd v rámci aplikácie ustanovenia § 7 písm. e) SSP na prejednávanú vec vyhodnocoval kumulatívne splnenie dvoch tam uvedených podmienok, a to (i) či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím procesnej povahy a zároveň, (ii) či rozhodnutie žalovanej mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. 18. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. Napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie procesnej povahy, keďže ide o rozhodnutie o zastavení konania, a teda nejde o rozhodnutie meritórne, ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej. 19. Následne správny súd vyhodnocoval, či napadnuté rozhodnutie žalovanej môže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Predpokladom pre posúdenie otázky, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne, je vyhodnotenie podstaty a účelu inštitútu protestu prokurátora. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb. Správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ účastník podá podnet na podanie protestu prokurátora, prokurátor nie je podnetom viazaný v tom zmysle, že je povinný podnetu vyhovieť. Prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania, preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora je právnym aktom, na základe ktorého môže orgán verejnej správy, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/77/2022 zo dňa 28.02.2023). 20. Právo disponovať s protestom prokurátora je upravené v § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého je prokurátor oprávnený vziať protest späť. Následný postup orgánu verejnej správy upravuje ustanovenie § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora zastaví. 21. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 161/2021 zo dňa 20. apríla 2021 v skutkovo podobnej veci, ako je vec, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. V konaní pred Ústavným súdom SR sťažovateľka namietala porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy späťvzatím protestu prokurátora. Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd SR v uvedenom uznesení uviedol: „Tým, že je protest prokurátora spojený s ochranou zákonnosti realizovanou v rámci výkonu netrestného dozoru prokuratúry, je určovaný aj prípadný dopad na subjektívne práva toho podávateľa podnetu, ktorý svojím podnetom podanie protestu inicioval. Prokuratúra pri výkone netrestného dozoru predstavuje iný orgán ochrany práva v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Z ustanovení zákona o prokuratúre však nevyplýva povinnosť prokurátora vyhovieť podnetu podávateľa domáhajúceho sa podania protestu prokurátora a ani viazanosť vykonania späťvzatia protestu prokurátora len so súhlasom podávateľa podnetu. Späťvzatie protestu prokurátora však nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej správy, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu prípadne iniciovala. Keďže takúto povinnosť zákon o prokuratúre prokurátorovi neustanovuje, nemôže dôjsť späťvzatím protestu prokurátora, resp. absenciou zdôvodnenia takéhoto postupu k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu.“ 22. Správny súd poukazuje aj skutočnosť, že žalobkyňa disponovala účinným prostriedkom ochrany, ktorým sa mohla brániť proti tvrdenému porušeniu jej subjektívnych práv, a to podaním odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom následné rozhodnutie odvolacieho orgánu mohlo byť podrobené súdnemu prieskumu. Nevyužitie dostupných právnych prostriedkov na obranu svojich subjektívnych práv nezakladá možnosť sanovať tento stav prostredníctvom nenárokovateľného inštitútu protestu prokurátora, ktorý primárne sleduje iný účel, než ochranu subjektívnych práv účastníkov správneho konania. 23. Pokiaľ žalobkyňa namietala nezákonnosť usmernenie Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021, na základe ktorého malo dôjsť k spätvzatiu protestu prokurátora v tejto veci, správny súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. , v ktorom Najvyšší správny súdu SR uvádza: „Pokiaľ žalobkyňa namietala aj s odkazom na § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre nezákonnosť pokynu Generálnej prokuratúry SR, na základe ktorého došlo následne k späťvzatiu protestu prokurátora, najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 6 ods. 9 citovaného zákona „nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora“. V predmetnej veci prokurátor protest prokurátora podal s tým, že s ohľadom na usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 05. 01. 2021, číslo VI/3 Gd 1/21/1000-3, bol tento v súlade s § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vzatý späť. Navyše späťvzatie protestu prokurátora v prerokúvanej veci nebolo dôsledkom pokynu nadriadeného prokurátora podľa § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. Naopak, bolo dôsledkom usmernenia generálnej prokuratúry, ktoré bolo vydané v
nadväznosti na nové rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu pod sp. zn. 1Vs 3/2019. V tomto rozhodnutí boli vyslovené opačné právne názory než tie, z ktorých vychádzal prokurátor pri podávaní protestu proti rozhodnutiu zo dňa 20. 08. 2019. Tieto názory boli podľa § 466 ods. 3 SSP pre senáty najvyššieho súdu záväzné; z citovaného ustanovenia pritom jasne vyplýva aj to, že prípadné odchýlenie sa od takéhoto právneho názoru sa musí vykonať opätovným predložením veci veľkému senátu, nie zjednocujúcim stanoviskom kolégia. Tejto skutočnosti potom zodpovedala aj reakcia generálnej prokuratúry, ktorá v tomto kontexte podriadené prokuratúry relevantne usmernila. Najvyšší správny súd len dodáva, že v predmetnej veci bol výlučným predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora. V tomto smere je kľúčové, že konanie o proteste prokurátora je výlučne konaním návrhovým, a tak, ako môže prokurátor protest prokurátora podať, rovnako môže využiť svoje dispozičné oprávnenie a môže protest prokurátora vziať späť vrátane na to nadväzujúceho procesného následku spočívajúceho v zastavení konania o proteste (§ 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). V predmetnej veci bolo jasne ustálené, že rozhodnutie, proti ktorému žalobkyňa brojila správnou žalobou, je svojou povahou rozhodnutím procesným, ktoré navyše nie je spôsobilé zasiahnuť do jej subjektívnych práv.“ 24. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy a ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, a preto je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. 25. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobkyne odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP. 26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).