Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/7/2021 1021200052 21. 05. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200052.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: TATRA-AGROLEV, s.r.o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo spisu 4686/2020-510, číslo záznamu 47494/2020 zo dňa 10.11.2020, takto rozhodol: I. Súd zrušuje rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo spisu: 4686/2020-510, číslo záznamu: 47494/2020 zo dňa 10.11.2020 a rozhodnutie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave číslo č. z. 27975/2020, č. s. 6363/2020-210 zo dňa 19.06.2020 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len „UKSUP“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu v období od 29.01.2019 do 31.01.2019 kontrolu skladovania a používania hnojív, kontrolu evidencie a používania hnojív, kontrolu zákonných postupov pri aplikácii čistiarenských kalov, dnových sedimentov a zhodnotiteľov odpadov a kontrolu výnimiek z programu HRIS (ďalej len „prvá kontrola“) podľa zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hnojivách“), výsledky ktorej sumarizoval v Zázname o vykonaní kontroly typ B (Hospodárenie v zraniteľných oblastiach) č. 4A/2019/03 – PODNET – čiastkový záznam z kontroly zo dňa 30.01.2019 (ďalej len „záznam z prvej kontroly“). Pri kontrole bol vykonaný odber vzorky pôdy/ hnojiva, ktorá bola odobratá dňa 30.01.2019 z parcely č. 0603/1 k. ú. A. za prítomnosti agronóma žalobcu B. C. D. (ďalej len „prvý odber“). 2. Materiál odobraný pri prvom odbere bol podrobený skúške realizovanej spoločnosťou EL spol. s r.o., so sídlom Radlinského 17A/052 01 Spišská Nová Ves, ako akreditovaného laboratória na vykonávanie skúšok označených N, SN, TN (ďalej len „laboratórium EL spol. s r.o.“), pričom výsledky skúšky preukázali, že stanovené hodnoty parametrov v ukazovateli počet baktérií Enterococaceae nevyhovujú limitným hodnotám uvedeným v nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25.02.2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod
povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice, v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 142/2011“). Výsledok skúšky sumarizovalo laboratórium EL spol. s r.o. v Protokole o skúške č. 19/02066 zo dňa 08.02.2019 a v Protokole o skúške č. 19/02166 zo dňa 11.02.2019 (ďalej len „protokoly zo skúšky prvého odberu“), v oboch prípadoch s dátumom prevzatia vzorky dňa 01.02.2019. Súčasťou protokolov zo skúšky prvého odberu je Záznam o odbere vzorky zo dňa 30.01.2019 podpísaný konateľom žalobcom. 3. UKSUP vykonal u žalobcu dňa 06.02.2019 opakovanú kontrolu (ďalej len „druhá kontrola“), výsledky ktorej sumarizoval v Zázname o vykonaní kontroly typ B (Hospodárenie v zraniteľných oblastiach) č. 4A/2019/03 – PODNET – čiastkový záznam z kontroly zo dňa 06.02.2019 (ďalej len „záznam z druhej kontroly“). Záznam z druhej kontroly obsahuje informáciu o prvom odbere vzorky pôdy/hnojiva zo dňa 30.01.2019 z parcely č. 0603/1 k. ú. A.. 4. Dňa 15.02.2019 oznámil UKSUP žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie § 9, § 10, § 10b a § 10c zákona o hnojivách (ďalej len „oznámenie zo dňa 15.02.2019“), v ktorom uvádza nasledovné: „Dňa 30.01.2019, úradnou kontrolou bola odobratá vzorka z hnojiva MLC – NATURAL vo Vašej spoločnosti s miestom odberu E. F. XX, A., v areáli firmy TATRA-AGROLEV, s.r.o. Analýzou sa zistil nesúlad s podmienkami certifikácie (protokoly č. 19/02166; 19/02066) z akreditovaného pracoviska EL spol. s r.o. Dňa 01.02.2019 bola úradnou kontrolou odobratá vzorka z hnojiva Natural Harmony v spoločnosti BIOTIKA a.s. Slovenská Ľupča. Analýzou predmetnej vzorky sa zistil nesúlad s podmienkami certifikácie (protokol č. 19/02139; 19/02439) z akreditovaného pracoviska EL spol. s r.o. [...] Na základe odobraných vzoriek OR PZ Levoča boli zistené pozitívne výsledky, ktoré boli kontrolnému ústavu doručené dňa 15.02.2019 (protokoly o skúške č. 19/2137; 19/02589; č. 19/02588; č. 19/02136; 19/02592; č. 19/02593; č. 19/02594; č. 19/02143; č. 19/02595; č. 19/02147; č. 19/02596; č. 19/02148; č. 19/02597). Podľa výsledkov analýz bol zistený vysoký obsah baktérií enterococaceae, ktoré sú nevyhovujúce“ v zmysle nariadenia č. 142/2011. 5. Dňa 21.02.2019 bol žalobcovi oznámený výsledok štátnej odbornej kontroly vykonanej v dňoch 29.01.2019, 30.01.2019 a 06.02.2019, v rámci ktorej bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov. Kontrolou boli stanovené nápravné opatrenia uvedené v návrhu nápravného opatrenia, ktoré vzal žalobca na vedomie a sú súčasťou finálneho Záznamu o vykonaní kontroly typ B (Hospodárenie v zraniteľných oblastiach) č. 4A/2019/03 – PODNET zo dňa 20.02.2019. 6. Dňa 26.02.2019 odobral UKSUP u žalobcu dve vzorky (vzorku hnojovice priamo z vozidla pred aplikáciou do pôdy a vzorku inej kvapaliny uskladnenej oddelene od hnojovice), čo potvrdzujú Záznamy o odbere vzorky č. 4/19/01 a č. 5/19/01 ako súčasť Inšpekčnej správy z kontroly na mieste. Výsledky sumarizuje Protokol o skúške č. 19/04640 zo dňa 14.03.2019 a Protokol o skúške č. 19/04641 zo dňa 14.03.2019, obe s dátumom prevzatia vzorky dňa 27.02.2019. 7. Dňa 13.03.2019 UKSUP u žalobcu v meste Levoča podľa § 14 ods. 1 zákona o hnojivách vykonal následnú štátnu odbornú kontrolu nad dodržiavaním povinností ustanovených podľa zákona o hnojivách (ďalej len „tretia kontrola"). 8. Rozhodnutím UKSUP č. OPHOZE/845/20019-011 zo dňa 12.04.2019 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e), § 9 ods. 2 a 3, § 10 ods. 2, 4 a 5, § 10b ods. 4 písm. b) a c), § 10c ods. 1 a 6 písm. a) zákona o hnojivách. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného číslo spisu 7849/2019-510, číslo záznamu 37222/2019 zo dňa 21.08.2019 a vec bola vrátená UKSUP na nové prejednanie a rozhodnutie. 9. Rozhodnutím UKSUP č. OPHOZE/845-055/2019 zo dňa 11.11.2019 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 s poukazom na § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách a podľa § 10b ods. 4 písm. b) a § 10c ods. 1 v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách a § 10c ods. 6 písm. a) s poukazom na § 15 ods. 3 zákona
o hnojivách. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného číslo spisu 4686/2020-510, číslo záznamu 15612/2020 zo dňa 17.04.2020 a vec bola vrátená UKSUP na nové prejednanie a rozhodnutie. 10. Rozhodnutím UKSUP č. z. 27975/2020, č. s. 6363/2020-210 zo dňa 19.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta 4.000,- eur za porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 zákona o hnojivách s poukazom na § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách a podľa § 10b ods. 4 písm. b) a c) a § 10c ods. 1 v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách a § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách s poukazom na § 15 ods. 3 zákona o hnojivách nasledovne (skratky uvedené v tejto časti zaviedol priamo správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom ich súd uvádza len na účel zrozumiteľnosti vymedzenia skutku a ďalej ich v texte rozsudku nepoužíva): Podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách, žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu tým, že ako podnikateľ' v pôdohospodárstve, 1) ktorý skladuje hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty, najmenej v období od 29.01.2019 do 06.02.2019 ním skladované hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty neuskladňoval oddelene a nemal ich označené trvalým a čitateľným spôsobom, čím porušoval svoje povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o hnojivách, 2) ktorý skladuje hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty, najmenej v období od 29.01.2019 do 06.02.2019 nezabezpečil, aby nedochádzalo k miešaniu ním skladovaných kvapalných hnojív s inými látkami, čím porušoval svoju povinnosť podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o hnojivách a v dôsledku toho dochádzalo k ich miešaniu s inými hnojivami, hospodárskymi hnojivami, sekundárnymi zdrojmi živín alebo kompostmi, 3) najmenej v období od 29.01.2019 do 06.02.2019 nezabezpečoval, aby bol voľne uložený maštaľný hnoj na poľnohospodárskej pôde dielov pôdnych blokov č. 9505/1 a 9602/1 vo štvorci G. H. s nespevneným podkladom zhrnutý do súvislých hromád, čím porušoval svoju povinnosť podľa § 9 ods. 2 zákona o hnojivách. Podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu: ako právnická osoba, ktorá obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu v zraniteľných oblastiach podľa § 34 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zraniteľné oblasti") podľa § 2 písm. u) zákona o hnojivách (ďalej len „využiteľná poľnohospodárska pôda"), alebo ktorá obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu a chová zvieratá (ďalej len „obhospodarovateľ"), tým, že: a) dňa 12.12.2018 vyviezol maštaľný hnoj na voľnú skládku na využiteľnej poľnohospodárskej pôde dielu pôdneho bloku č. 9505/1 ornej pôdy I. J. G. H., ktorá sa nachádza v zraniteľnej oblasti so stredným stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča (ďalej len „voľná skládka č. 9505/1"), čiže v období od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. b) v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, b) bezprostredne pred dátumom 29.01.2019 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielu pôdneho bloku č. 0603/1 ornej pôdy vo štvorci Levoča v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil kvapalnú dusíkatú hnojivú látku, na základe ktorej sa určuje zakázané obdobie od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa § 10c ods. 1 v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, porušil tento zákaz používania dusíkatých hnojivých látok, c) na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielov pôdnych blokov č. 2203/2 ornej pôdy vo štvorci Levoča v zraniteľnej oblasti so stredným stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča a na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielov pôdnych blokov č. 1302/1,1306/2 a 1502/1 ornej pôdy vo štvorci Levoča v zraniteľnej
oblasti s nízkym stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil 25 t hnojovice a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na hektár tejto ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy, ktoré v úhrne obsahovali 3,82 kg dusíka na tonu, čiže použil na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do tejto ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy 95,5 kg dusíka na hektár vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom, teda použil o 15,5 kg dusíka na hektár tejto ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy viac, než mu umožňovalo ustanovenie § 1 ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách. Ďalej, UKSUP ponecháva rozšírenie rozsahu obvinení žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPRV SR"), číslo spisu 4686/2020-510, číslo záznamu 15612/2020 zo dňa 17.04.2020 v rámci druhého odvolacieho konania: d) maštaľný hnoj, ktorý žalobca skladoval na voľnej skládke č. 9505/1, nespracoval do začiatku obdobia od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých hospodárskych hnojív a tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. c) v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, ale ho na nej počas tohto obdobia skladoval po dobu od 12.12.2018 najmenej do 31.01.2019, e) maštaľný hnoj, ktorý žalobca skladoval na voľnej skládke na využiteľnej poľnohospodárskej pôde dielu pôdneho bloku č. 9602/1 trvalých trávnych porastov vo J. G. H. a čiastočne vo J. A. v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča (ďalej len „voľná skládka č. 9602/1"), nespracoval do začiatku obdobia od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých hospodárskych hnojív a tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. c) v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, ale ho na nej počas tohto obdobia skladoval po dobu od 30.11.2018 najmenej do 31.01.2019, f) v dňoch 20. a 21.10.2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielu pôdneho bloku 1502/1 ornej pôdy o výmere 27,89 ha vo štvorci Levoča v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil hnojovicu podľa § 2 písm. f) zákona o hnojivách (ďalej len „hnojovica"), čím v období od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na ornej pôde v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10c ods. 1 v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, porušil tento zákaz používania dusíkatých hnojivých látok. 11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.07.2020 z dôvodu (i) nerešpektovania právne záväzného názoru odvolacieho orgánu, ktorý vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach uviedol výslovne, že k porušeniu povinností podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona o hnojivách zo strany žalobcu nedošlo, (ii) nesprávne zisteného skutkového stavu a (iii) porušenia zásad pri ukladaní správnych trestov, konkrétne nedostatočného odôvodnenia výšky trestu, porušenie absorpčnej zásady, porušenie zásady rozhodovania o správnom delikte v primeranej lehote. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 12. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: 4686/2020-510, číslo záznamu: 47494/2020 zo dňa 10.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu tak, že zmenil jeho výrok tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur za spáchanie nasledovných skutkov (skratky uvedené v tejto časti zaviedol priamo žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia, pričom ich súd uvádza len na účel zrozumiteľnosti vymedzenia skutku a ďalej ich v texte rozsudku nepoužíva):
1) správneho deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách, ktorého skutkovú podstatu naplnil žalobca tým, že ako podnikateľ, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku pôdu a vykonáva poľnohospodársku výrobu najmenej v období od 29.01.2019 do 31.01.2019 nezabezpečoval, aby bol ňou voľne uložený maštaľný hnoj podľa § 2 písm. c) zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. (ďalej len „maštaľný hnoj“) na poľnohospodárskej pôde dielov pôdnych blokov č. 9505/1 a 9602/1 vo štvorci G. H. a čiastočne vo J. A. s nespevneným podkladom zhrnutý do súvislých hromád, čím porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu z § 9 ods. 2 zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z.; 2) správneho deliktu podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, ktorého skutkovú podstatu ako právnická osoba, ktorá obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu v zraniteľných oblastiach podľa § 2 písm. u) zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. (ďalej len „využiteľná poľnohospodárska pôda“), alebo ktorá obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu a chová zvieratá (ďalej len „obhospodarovateľ“), naplnil tým, že: a) dňa 12.12.2018 vyviezol maštaľný hnoj na voľnú skládku na využiteľnej poľnohospodárskej pôde dielu pôdneho bloku č. 9505/1 ornej pôdy vo J. G. H. a čiastočne vo J. A. v zraniteľnej oblasti so stredným stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča (ďalej len „voľná skládka č. XXXX/X“), teda ho na ňu vyviezol v období od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok podľa § 2 písm. t) zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. vo forme tuhých hospodárskych hnojív podľa § 2 písm. b) zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. (ďalej len „hospodárske hnojivo“) a tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. b) v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách; b) maštaľný hnoj, ktorý skladoval na voľnej skládke č. 9505/1, nespracoval v období od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých hospodárskych hnojív a tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. c) zákona o hnojivách v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, ale ho na nej počas tohto obdobia skladoval v období od 12.12.2018 najmenej do 31.01.2019; c) maštaľný hnoj, ktorý skladoval na voľnej skládke na využiteľnej poľnohospodárskej pôde dielu pôdneho bloku č. 9602/1 trvalých trávnych porastov vo J. G. H. a čiastočne vo J. A. v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča (ďalej len „voľná skládka č. 9602/1“), nespracoval do obdobia od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých hospodárskych hnojív a tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. c) zákona o hnojivách v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, ale ho na nej počas tohto obdobia skladoval v období od 30.11.2018 najmenej do 31.01.2019; d) v dňoch 20. a 21.10.2018 žalobca do obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielu pôdneho bloku č. 1502/2 - ornej pôdy o výmere 27,89 ha vo J. A. v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil hnojovicu podľa § 2 písm. f) zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z., čím porušil zákaz používania dusíkatých hnojivých látok v období od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na ornej pôde v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia podľa § 10c ods. 1 zákona o hnojivách zakázané; e) bezprostredne pred dátumom 29.01.2019 žalobca do obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielu pôdneho bloku č. 0603/1 ornej pôdy vo J. A. v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil dusíkatú hnojivú látku v kvapalnom stave, ktorej vzorka bola v súlade s § 14 ods. 1 zákona o hnojivách odobratá zamestnancami UKSUP v jeho služobnom úrade počas ním vykonávanej štátnej odbornej kontroly na dodržiavanie zákonom stanovených povinností žalobcu, ktorú vykonal UKSUP u žalobcu v dňoch 29. a 30.01.2019 a ktorá podľa výsledkov analýzy, vykonanej v dňoch 04. až 11.02.2019 obchodnou spoločnosťou EL spol. s r.o., so sídlom: Radlinského 17A/1575, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 652 859, ktorá je
vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008) (ďalej len „vnútroštátny akreditačný orgán“) akreditovaným na zisťovanie obsahu sušiny v hnojivách, pôdnych pomocných látkach a pestovateľských substrátoch metódou gravimetrie a na odmernú analýzu hnojív, pôdnych pomocných látok a pestovateľských substrátov na obsah dusíka v rámci posudzovania zhody podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia (ES) č. 765/2008 podľa noriem v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/ EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14.11.2012) (ďalej len „technická norma“), a prípadne aj podľa určitých dodatočných požiadaviek vrátane tých, ktoré sú stanovené v príslušných sektorových systémoch, v skúšobnom laboratóriu na adrese D. XXX/XXXX, XXX XX G. E. I., a to na vykonávanie tejto činnosti v zhode s technickou normou ISO/IEC 17025: 2017 (ďalej len „prvá analýza“), obsahovala 1,55 % sušiny a ktorej sušina obsahovala 12,13 % dusíka, čím v období od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na ornej pôde v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10c ods. 1 zákona o hnojivách, porušil žalobca tento zákaz používania dusíkatých hnojivých látok; f) na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 na danej pôde podľa § 2 písm. r) zákona o hnojivách do žalobcom obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy o výmere 13,78 ha z výmery dielu pôdneho bloku č. 2203/2 ornej pôdy vo J. A. v zraniteľnej oblasti so stredným stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil 24,804 t hnojiva podľa § 2 písm. a) zákona o hnojivách, ktoré s obchodným názvom MLC – natural, s obsahom 21 kg dusíka na tonu, 37,895 t certifikovateľného hnojiva BMSC – natural s obsahom 5,6 kg na tonu a 275,6 t hnojovice s obsahom 2,5 kg na tonu, teda použil v úhrne 24,55 t kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na hektár tejto žalobcom obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy s úhrnným obsahom cca 4,203665987780041 kg dusíka na tonu. Na jeseň hospodárskeho roku 2017/2018 do žalobcom obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy použil žalobca 103,2 kg dusíka na hektár vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom, t. j. použil o 23,2 kg dusíka na hektár obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy viac, než mu umožňovalo ustanovenie § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách, čo predstavuje v úhrne o 319,696 kg dusíka viac, než umožňuje zákon o hnojivách. 13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný sumarizoval doterajšie skutkové zistenia na základe výsledkov jednotlivých kontrol žalobcu, opísal podrobne priebeh administratívneho konania, vrátane vývoja jednotlivých skutkových podstát správnych deliktov, z ktorých bol žalobca uznaný vinným tromi rozhodnutiami UKSUP, i z ktorých bol žalobca oslobodený predchádzajúcimi dvomi rozhodnutiami žalovaného. 14. Žalovaný uviedol, že predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného číslo spisu 4686/2020-510, zn. 15612/2020 zo dňa 17.04.2020 podľa § 18 ods. 3 podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) upovedomilo žalobcu, že dňom nadobudnutia právoplatnosti (doručením písomného vyhotovenia) tohto rozhodnutia zo 17.04.2020, sa začalo nové konanie UKSUP o uložení pokuty odvolateľovi za spáchanie správnych deliktov, za spáchanie ktorých bola napokon žalobcovi uložená pokuta podľa napadnutého rozhodnutia. Týmto predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.04.2020 mal byť žalobca ako odvolateľ podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku upovedomený o možnosti vyjadriť sa ako účastník v novom konaní pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, a že mal ako účastník tohto konania takisto možnosť navrhnúť jeho doplnenie. 15. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uvádza, že v záujme o objektívne premietnutie závažnosti hlavného skutku (správny delikt podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách) do určenia výšky pokuty žalovaný použil výmeru využiteľnej poľnohospodárskej pôdy, a to jej premietnutím do výšky
pokuty prostredníctvom koeficientu 100,- eur/ha. Ministerstvo takýto koeficient považuje za adekvátny, „nakoľko pri spáchaní obdobného skutku na výmere 50 ha využiteľnej poľnohospodárskej pôdy by sa za jeho spáchanie ako správneho deliktu § 15 ods. 3 zákona o hnojivách v znení neskorších predpisov ukladala pokuta vo výške hornej hranice zákonnej sadzby 5000 EUR“. Takto stanovenú pokutu vo výške X.XXX,- eur bolo potrebné upraviť podľa prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností spočívajúcich v tom, že odvolateľ v tomto prípade spáchal viac správnych deliktov, za ktoré sa mu predmetným rozhodnutím v znení tohto rozhodnutia ukladá úhrnná pokuta (deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách „spáchaním jedného skutku a za spáchanie predmetného správneho deliktu podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách v znení neskorších predpisov naplnením štyroch jeho alternatívnych skutkových podstát spáchaním šiestich skutkov“). Pokuta určená stanoveným koeficientom (X.XXX,- eur) sa tak zvyšuje o jednu tretinu na pokutu vo výške X.XXX,XX eur. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadalo na závažnosť hlavného skutku podľa § 15 ods. 5 zákona o hnojivách a na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností podľa zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (rozsah a dôvody žaloby) 16. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 13.01.2021, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Alternatívne navrhuje moderovať výšku uloženej pokuty a túto znížiť rozhodnutím súdu. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). 17. Napadnuté rozhodnutie týkajúce sa porušenia povinností súvisiacich s vývozom, skladovaním a nezhŕňaním hnoja na poľnom hnojisku v zakázanom období v zraniteľných oblastiach, aplikáciou väčšieho množstva dusíkatých látok v jesennom období pri kvapalných organických hnojivách a týkajúcich sa aplikácie tekutých hospodárskych hnojív tesne po začatí zakázaného obdobia v zraniteľných oblastiach nepovažuje žalobca za správne, nakoľko nedošlo k zohľadneniu nasledovných skutočnosti: (i) hnojivo využívané na hnojenie je výlučne organického charakteru; (ii) katastrálne územie A. je v súčasnosti síce zraniteľnou oblasťou, no do roku 2018 sa jednalo o oblasť nepovažovanú za zraniteľnú a v súčasnosti je uvedené katastrálne územie znova navrhnuté na vyradenie zo zoznamu zraniteľných oblastí. Uloženie pokuty sa tak javí ako neprimerané a neplniace svoj účel. Výška uloženej pokuty v horných hraniciach je tak neopodstatnená, nakoľko odvolací orgán nezohľadňoval tieto poľahčujúce okolnosti, resp. sa s nimi nedostatočne zaoberal. Rovnako išlo o prvé porušenie povinností zo strany žalobcu, pričom nešlo o úmyselné konanie. 18. Rovnako nedošlo k odôvodneniu použitia koeficientu 100,- eur/ha pôdy, kde malo dôjsť k vyššie uvedeným porušeniam. Táto pokuta v žiadnom právnom predpise nie je upravená, resp. odvolací orgán neodôvodnil použitie tejto sumy, pričom ani pri odôvodnení výšky pokuty neboli zohľadnené poľahčujúce okolnosti (neúmyselné konanie a prvé porušenie povinností). Žalobca je toho názoru, že rozhodovanie žalovaného sa opieralo o dôkazy, ktoré sa preukázali ako nepravdivé. 19. Žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca vytváral novú látku. Podľa žalobcu išlo o predaplikačné zmiešavanie dvoch látok a to hnojovice ako hospodárskeho hnojiva podľa § 2 písm. b) zákona o hnojivách a certifikovaného hnojiva Natural Harmony ako hnojiva podľa § 2 písm. a) bod 1 zákona o hnojivách. Žalovaný v rozhodnutí uvádza nelegislatívny pojem tzv. mikrobiologickú transformáciu výsledného produktu tohto zmiešania (hnojovica a hnojivo Natural Harmony), pričom tento výsledný produkt bude stále produktom získaným spracovaním a transformáciou vedľajšieho živočíšneho produktu. Žalovaný nesprávne tvrdí, že takouto mikrobiologickou transformáciou žalobca vyprodukoval bez príslušných povolení sekundárny zdroj živín,
čím sa zároveň stal neoprávneným výrobcom nového sekundárneho zdroja živín. Žalobcu nemožno považovať za producenta. 20. V prípade oboch výrokov (porušenie povinností podľa § 15 ods. 2 písm. d) a § 15 ods. 3 zákona o hnojivách) sa uvádza označovanie miesta spáchania deliktu prostredníctvom „štvorcov“ a pôdnych blokov. Žalobca je toho názoru, že takéto označenie údajného miesta spáchania správneho deliktu je vágne, nedostačujúce a zameniteľné. Odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne i evidencie iných skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byt' zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca preto tvrdí, že napádané rozhodnutie neobsahuje zákonný výrok o spáchaní správneho deliktu a preto je napádané rozhodnutie nepreskúmateľné a nezákonné. Domáha sa aj aplikovania zásad ukladania trestov ako aj princípov trestného práva. 21. Žalobca namieta porušenie práva na spravodlivý proces, práva na dobrú správu vecí verejných a rozhodovanie o správnom delikte v primeranej lehote, nakoľko v uvedenom prípade už ide o prieskum tretieho rozhodnutia prvostupňového orgánu. Ide o neprimerane dlhé konanie zo strany odvolacieho orgánu, nakoľko tento už dvakrát zrušil rozhodnutie UKSUP, pričom ten opakovane pochybil pri vydávaní meritórneho rozhodnutia. Odvolací orgán mal vzhľadom na rozsiahle pochybenia, na ktoré žalobca poukazoval, zrušiť napádané rozhodnutie a to bez vrátenia veci na opätovné konanie. Namiesto toho odvolací orgán rozšíril rozsah obvinení, čím narušil zásadu dvojinštančnosti konania. IV. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania 22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.03.2021 sumarizuje ním zistený skutkový stav a uvádza, že opätovne dôkladne preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní dostatočne zistil, relevantne podložil a preukázal skutkový stav, ktorý v napadnutom rozhodnutí takisto náležite odôvodnil, a teda napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, ktoré mu žalobca vyčíta a podľa právneho názoru žalovaného je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené, neukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch a v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že so žalobou nesúhlasí, navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a nepriznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi. 23. Žalovaný považuje námietky žalobcu za bezpredmetné a irelevantné. Má za to, že zraniteľné oblasti sú podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) ustanovené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti. Týmto istým nariadením vlády Slovenskej republiky sú zraniteľné oblasti bez zmeny ustanovené už od 01.07.2017, teda už od hospodárskeho roka 2017/2018, pričom za zraniteľnú oblasť sú týmto nariadením vlády Slovenskej republiky ustanovené aj poľnohospodársky využívané pozemky v meste Levoča. Žalovaný zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že poľnohospodársky využívané pozemky v katastrálnych územiach mesta Levoča boli za zraniteľné oblasti ustanovené aj predchádzajúcim nariadením vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti, a to bez zmeny už od 01.01.2005. 24. Na účely určovania výšky pokuty za spáchanie správnych deliktov žalovaný nebral do úvahy zavinenie žalobcu, t. j. či predmetné správne delikty spáchal úmyselne alebo z nedbanlivosti, nakoľko skutkové podstaty iných správnych deliktov ako priestupkov sú konštruované na princípe objektívnej zodpovednosti, vzhľadom k čomu sa na ich naplnenie zavinenie nevyžaduje. Pri určovaní výšky pokuty, uloženej žalobcovi však žalovaný jednoznačne prihliadal aj na poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že sa jednalo o prvé spáchanie správneho deliktu žalobcom podľa zákona o hnojivách, a zároveň aj na priťažujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že žalobca v tomto prípade spáchal viac správnych deliktov, za ktoré sa mu prvostupňovým rozhodnutím v znení predmetného rozhodnutia ukladala úhrnná pokuta. Táto priťažujúca okolnosť v danom prípade prevažovala, nakoľko žalobcovi sa táto úhrnná pokuta ukladala za spáchanie predmetného správneho deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách
naplnením jeho skutkovej podstaty spáchaním jedného skutku, a za spáchanie predmetného správneho deliktu podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách „naplnením štyroch jeho alternatívnych skutkových podstát spáchaním šiestich skutkov“. 25. Koeficient nie je ustanovený právnym poriadkom, ale bol použitý vo väzbe na objektivizáciu výšky pokuty, ktorú určil žalovaný za spáchanie hlavného skutku. Vo vzťahu k objektu uvedeného správneho deliktu, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane vôd pred ich znečistením zapríčineným alebo vyvolaným dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, a to konkrétne povrchových vôd, do ktorých odtekajú a podzemných vôd, do ktorých vsakujú vody odtekajúce z využiteľnej poľnohospodárskej pôdy, sa jedná podľa právneho názoru žalovaného o primerane určenú výmeru, a z nej určený koeficient na výpočet základnej výšky pokuty za spáchanie tohto správneho deliktu. Žalovaný má z vyššie uvedeného dôvodu za to, že výška žalobcovi uloženej pokuty bola určená žalovaným v súlade s maximálnou mierou objektívnosti tak, aby sa vylúčila svojvôľa orgánu verejnej moci pri jej určovaní. 26. Vymedzenie miesta spáchania jednotlivých predmetných správnych deliktov vo výroku ako konkrétnych dielov pôdnych blokov podľa § 3 písm. h) zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní podpory a dotácie“) vyplýva zo spôsobu vedenia trvalej evidencie o príjme a o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov do poľnohospodárskej pôdy. Podrobnosti sú určené podľa § 17 písm. c) zákona o hnojivách a podľa § 6 vyhlášky č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív, podľa ktorej evidencia o poľnohospodárskom pozemku obsahuje názov katastrálneho územia, názov štvorca, identifikačné číslo dielu pôdneho bloku, užívanú výmeru dielu pôdneho bloku a užívanú výmeru pozemku. Označenie taktiež vyplýva z vymedzenia využiteľnej poľnohospodárskej pôdy podľa § 2 písm. u) zákona o hnojivách ako pôdy zaradenej v registri produkčných blokov Identifikačného systému poľnohospodárskych parciel, v ktorom je táto poľnohospodárska pôda taktiež evidovaná ako diely pôdnych blokov s konkrétnymi identifikačnými číslami pridelenými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Žalovaný v kontexte uvedeného poukazuje na to, že aj samotný žalobca eviduje používanie hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov vo svojej trvalej evidencii o príjme a o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy podľa dielov pôdnych blokov. 27. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného replikou zo dňa 15.04.2021, pričom zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. 28. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci samej neboli súdu doručené. V. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/7/2021. 30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 33. Podľa § 9 ods. 2 zákona o hnojivách, podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný zabezpečiť, aby voľne uložené tuhé hospodárske hnojivá na poľnohospodárskej pôde s nespevneným podkladom boli zhrnuté do súvislej hromady a zabezpečiť ich proti vytekaniu hnojovky a jej rozptyľovaniu do okolia. 34. Podľa § 10b ods. 4 písm. b) zákona o hnojivách, obhospodarovateľ je pri skladovaní tuhých hospodárskych hnojív a kompostu na voľnej skládke povinný uskutočniť vývoz maštaľného hnoja z pevnej podložky na voľnú skládku najskôr po troch mesiacoch od poslednej navážky; to sa nevzťahuje na tuhé hospodárske hnojivá z hlbokých podstielok, pri stelivových prevádzkach s kanalizáciou na oddelenie močovky od maštaľného hnoja a z chovu zvierat bez produkcie močovky pri dennej spotrebe steliva vyššej ako 6 kg na dobytčiu jednotku na deň, o ktorej sa vedie evidencia o spotrebe podstielky a o počte chovaných zvierat a ktoré môžu byť uložené na poľnohospodárskej pôde bez nutnosti predchádzajúceho uskladnenia na pevných hnojiskách, pričom vývoz na voľnú skládku sa nesmie uskutočniť v období, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa prílohy č. 2. 35. Podľa § 10b ods. 4 písm. c) zákona o hnojivách, obhospodarovateľ je pri skladovaní tuhých hospodárskych hnojív a kompostu na voľnej skládke povinný spracovať voľnú skládku do ôsmich mesiacov od prvej navážky najneskôr však do začiatku obdobia, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa prílohy č. 2; opakované zriadenie voľnej skládky na tom istom mieste možno až po štyroch rokoch. 36. Podľa § 10c ods. 1 zákona o hnojivách, obhospodarovateľ je povinný dodržiavať zakázané obdobia uvedené v prílohe č. 2, ak odseky 2 až 11 neustanovujú inak. Zakázané obdobia sa nevzťahujú na výkaly a moč pasúcich sa zvierat a pri hnojení zakrytých plôch v skleníkoch a fóliovníkoch. 37. Podľa § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách, obhospodarovateľ môže použiť najviac 40 kg/ ha dusíka vo forme kvapalných a tuhých minerálnych hnojív a 80 kg/ha dusíka vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom s prihliadnutím na príjmovú kapacitu plodín v jesennom období a zníženie rizika strát dusíka do vodných zdrojov v čase po zbere plodín do začiatku zakázaného obdobia; to sa nevzťahuje na maštaľný hnoj a iné tuhé hnojivá s organicky viazaným dusíkom, ktoré možno použiť aj pod jarné plodiny, 38. Podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách, kontrolný ústav uloží pokutu od 400 eur do 3 000 eur podnikateľovi v pôdohospodárstve alebo prevádzkovateľovi športoviska za porušenie povinností podľa § 9, § 10 ods. 1 až 3. 39. Podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, kontrolný ústav uloží pokutu od 500 eur do 5 000 eur obhospodarovateľovi za porušenie povinnosti podľa § 10b alebo podľa § 10c. 40. Podľa § 15 ods. 5 zákona o hnojivách, kontrolný ústav pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 41. Podľa § 16 zákona o hnojivách, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 43. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie UKSUP tak, že došlo k zníženiu uloženej pokuty zo sumy X.XXX,- eur na sumu X.XXX,XX eur a zároveň došlo k úprave právnej kvalifikácie niektorých správnym orgánom zistených konaní, ktoré majú napĺňať skutkovú podstatu deliktov podľa § § 15 ods. 2 písm. d) a § 15 ods. 3 zákona o hnojivách. 44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v oblasti správneho trestania súd v zásade skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s procesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne odôvodnené. 45. Podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že v prípade zmiešania hnojovice ako hospodárskeho hnojiva podľa § 2 písm. b) zákona o hnojivách a certifikovaného hnojiva Natural Harmony ako hnojiva podľa § 2 písm. a) bod 1 zákona o hnojivách nešlo o vytvorenie novej látky, ani sekundárneho zdroja živín, ale išlo o predaplikačné zmiešavanie. Žalobca tvrdil nesprávne právne posúdenie i nesprávne zistenie skutkového stavu, ak ho žalovaný označoval za neoprávneného výrobcu nového sekundárneho zdroja živín, resp. za jeho producenta v rozpore so zákonnou definíciou. Správny súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná vzhľadom na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí žalobcu „zbavil obvinenia“ zo spáchania správneho deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách, ktorého skutkovú podstatu mal naplniť tým, že ako podnikateľ v pôdohospodárstve, ktorý skladuje hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty, najmenej v období od 29.01.2019 do 06.02.2019 ním skladované kvapalné hnojivá neuskladňoval oddelene a nemal ich označené trvalým a čitateľným spôsobom, čím mal porušovať svoje povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o hnojivách a tým, že ako takýto podnikateľ v pôdohospodárstve v tomto období zároveň nezabezpečoval, aby nedochádzalo k miešaniu ním skladovaných kvapalných hnojív s inými látkami, čim mal porušovať svoju povinnosť podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o hnojivách, v dôsledku čoho malo dochádzať k ich miešaniu s inými hnojivami alebo s hospodárskymi hnojivami (str. 49 a 50 napadnutého rozhodnutia). Podľa žalovaného bolo zistené, že odvolateľovo konanie v danom prípade nemožno subsumovať pod objektívnu stránku tohto správneho deliktu. Ani objektívna stránka iného zo skutkov, z ktorých bol žalobca uznaný vinným, neobsahuje konanie, ktorého podstatou by bolo zmiešavanie za účelom vytvorenia nového/sekundárneho hnojiva, resp. činnosť v postavení producenta v rozpore so zákonom. 46. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej špecifikácii deliktov/skutkovej vety pokiaľ ide o miesto ich spáchania, ktoré je definované cez označenie dotknutej pôdy ako štvorcov a dielov pôdnych blokov v určitej špecifikovanej výmere, je správny súd toho názoru, že ide o dostatočnú špecifikáciu, ktorá neumožňuje zameniteľnosť s iným konaním. Je potrebné uviesť, že aj evidencia žalobcu o aplikácii hnojív a hnojivových látok, ktorá je súčasťou administratívneho spisu (viď bod 51 tohto rozsudku) používa takéto označenie miesta a výmery pôdy, na ktorej boli dané látky aplikované. Správny súd je toho názoru, že používanie namietaného označenia vyplýva z právnej úpravy zákona o poskytovaní podpory a dotácie a ďalších predpisov uvádzaných žalovaným (bod 26 tohto rozsudku). Nemožno preto tvrdiť, že dané označenie pozemkov, na ktorých došlo ku konaniu, ktoré je súčasťou predmetných deliktov, nedostatočne špecifikuje miesto spáchania predmetných deliktov. Pre naplnenie skutkovej podstaty daných deliktov podľa zákona o hnojivách nie je zásadne relevantné, aké presné geograficky či topograficky určené miesto na konkrétnej parcele bolo zasiahnuté nedovolenou aplikáciou v určitom časovom období, ak nejde o osobitnú charakteristiku pozemku, ktorá je osobitnou vlastnosťou pre naplnenie skutkovej podstaty príslušného deliktu. Danú námietku tak súd nepovažoval za dôvodnú; použité označenie miesta spáchania deliktu nie je v rozpore so zásadami ukladania trestov. 47. Ďalšou podstatnou žalobnou námietkou bol nesúhlas žalobcu s možnosťou žalovaného uložiť sankciu spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom a ktorý podľa žalobcu ani neumožňuje zohľadniť poľahčujúce okolnosti daného prípadu. Konkrétne, nie je nijako odôvodnené použitie koeficientu 100,-
eur/ha pôdy, kde malo dôjsť k identifikovaným porušeniam zákona o hnojivách. Žalovaný uviedol svoju právnu úvahu vo vzťahu k výške pokuty prostredníctvom hypotetického príkladu, kedy by mala byť najvyššia prípustná sankcia podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách (5.000,- eur) uložená v prípade, ak došlo k porušeniu zákonnej povinnosti na ploche 50 ha (bod 15 tohto rozsudku). Následne koeficient 100,- eur/ha pôdy žalovaný vynásobil veľkosťou pôdy, na ktorej bolo identifikované porušenie zákona (27,89 ha – bod 12 ods. 2 písm. d/ tohto rozsudku). Súd považuje uvedenú námietku za dôvodnú, nakoľko odôvodnenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí pri aplikácii určeného koeficientu je priamo v rozpore so zákonnými ustanoveniami o určovaní výšky pokuty, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 15 ods. 3 a 5 zákona o hnojivách zo strany správneho orgánu. 48. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej moci, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide v zásade vtedy, ak (i) správny orgán použil nesprávny právny predpis alebo (ii) ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo (iii) ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, teda nesprávne aplikoval správnu právnu normu. Žalovaný vo výroku o pokute aplikoval § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, ktorý určuje za porušenie povinností podľa § 10b a 10c zákona o hnojivách sankciu od 500,- eur do 5.000,- eur. Zároveň mal žalovaný postupovať podľa § 15 ods. 5 zákona o hnojivách a prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. 49. Správny súd rozumie, že právnu normu nie je možné vždy hľadať len v texte zákona a súd môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2007 z 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008). Jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, napr. logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontext racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011). 50. V posudzovanom prípade síce žalovaný vo vzťahu k ním formulovanom koeficiente pre určenie výšky pokuty argumentoval snahou o jej objektívny výpočet, no pri tejto snahe vybočil z možností daných jeho správnej úvahe uvedenými ustanoveniami o ukladaní pokuty za identifikované správne delikty. Podľa názoru správneho súdu správny orgán rozhodujúci v danom prípade o pokute pre žalobcu nemôže svojvoľne určiť koeficient pokuty podľa výpočtu hypoteticky formulovanom správnym orgánom. Jeho logickou slabinou je absencia dôvodu, prečo si správny orgán zvolil príkladmo určenie koeficientu vo vzťahu k porušeniu zákona, ktoré by sa uskutočnilo na pozemku s výmerou 50 ha. Ak by si žalovaný určil svoj príklad vo vzťahu k porušeniu zákona, ktoré by sa týkalo pozemku s výmerou 100 ha, koeficient by nebol 100,- eur/ha ale len 50,- eur/ha. Ak žalovaný vyhodnotil, že je možné určiť výšku pokuty prostredníctvom ním určeného koeficientu, ktorého výšku určil na základe ním svojvoľne a bez relevancie na prejednávaný prípad formulovaných vstupov (v podobe automatického určenia najvyššej prípustnej hranice pokuty a v podobe výpočtu koeficientu z maximálnej výmery 50 ha pôdy, vo vzťahu ku ktorej môže k porušeniu dôjsť), vybočil z mantinelov správnej úvahy pri ukladaní trestu daných znením § 15 ods. 3 v spojení s ods. 5 zákona o hnojivách. Ide o zásadnú skutočnosť, ktorá má vplyv na uloženie trestu v súlade so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. Za zistený delikt možno uložiť len zákonný trest. Inak povedané, za spáchaný delikt nemožno sankcionovať spôsobom, ktorý zákon nepozná (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege). Žalovaným zdanlivo objektivizovaná výška sankcie sa úplne minie účelu, keďže maximálna suma sankcie 5.000,- eur musí byť v zásade schopná sankcionovať porušenie príslušných ustanovení zákona o hnojivách bez ohľadu na výmeru dotknutej pôdy. Inak povedané, daná maximálna suma môže byť za splnenia určitých podmienok uložená za porušenie, ktoré sa bude týkať 1 hektára, a rovnako tak môže byť daná maximálna suma uložená v prípade napr. 100 hektárov zasiahnutej pôdy.
51. Žalobca namietol aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď spochybnil jednotlivé zistenia žalovaného. V tomto smere správny súd po prieskume administratívneho spisu zistil, že odôvodnenie skutku formulovaného v bode 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia (použitie 24,55 ton kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy o výmere 13,78 ha z výmery dielu pôdneho bloku č. 2203/2 ornej pôdy vo štvorci Levoča), nie je dostatočné a nevyplýva z evidencie žalobcu bez bližšieho odôvodnenia. V administratívnom spise sa podľa zistení súdu nachádzajú tieto relevantné listiny týkajúce sa roku 2017: (i) dokument potvrdený žalobcom, označený ako T/26, ktorého obsahom je záznam „Jesenné hnojenie 2017“ v období 16.05.2017 – 15.11.2017 s celkovou aplikáciou kvapalných hnojív a hnojivých látok 11.535 ton; (ii) dokument potvrdený žalobcom, označený ako T/31, ktorého obsahom je údaj o aplikácii kvapalných hnojív a hnojivových látok v objeme 11.535 ton, resp. 44.081,25 kg; (iii) dokument potvrdený žalobcom, označený ako T/141, ktorého obsahom je záznam „Nákup a spotreba MLC a BMSC v t“ za obdobie od 16.05.2017 do 31.12.2017, resp. až do 31.12.2018, podľa jednotlivých mesiacov; (iv) dokument označený ako Zoznam používaných hnojív za hospodársky rok 2017 – 2018, ktorého obsahom je rozpis aplikácie hnojiva BMSC – natural, Maštaľného hnoja, MLC – natural, Separovaná hnojovica HD – kvapalná zložka podľa jednotlivých pôdnych dielov s uvedením dátumu, výmery, použitého množstva, hektárovej dávky a pestovanej plodiny. Z týchto dokumentov síce vyplýva, že žalobca vo vzťahu k pôdnemu bloku 2203/2 vo výmere 13,78 ha aplikoval 37,895 kg kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok. Ostatné zistenia, ktoré žalovaný jednoznačne formuluje v skutkovej vete daného deliktu, ktorým malo dôjsť k porušeniu § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách, však nie sú z administratívneho spisu zrejmé. Správny orgán musel zjavne použiť viaceré matematické operácie, aby dospel k detailnému popisu obsahu dusíka na tonu, resp. obsahu dusíka na hektár. Zároveň niektoré z údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí nevyplývajú z obsahu administratívneho spisu. Tieto výpočty/údaje a z nich vyvodené závery, ktoré sú súčasťou skutkovej vety vo výroku napadnutého rozhodnutia, nie sú uvedené v žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je tak minimálne k tomuto deliktu nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku dôvodov. 52. Správne delikty predstavujú v porovnaní s trestnými činmi inú formu protiprávneho spoločensky nebezpečného konania a preto majú pre ich trestnosť platiť podobné princípy a pravidlá, ako v prípade trestných činov. Správne súdy nie sú podľa § 195 písm. b) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. V tomto smere dáva správny súd do pozornosti žalovanému znenie druhej vety § 15 ods. 5 zákona o hnojivách, podľa ktorého „konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“. Lehota troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo je tzv. objektívnou prekluzívnou lehotou, po uplynutí ktorej nie je možné začať konanie o uložení pokuty. V tomto smere poukazuje súd na tvrdenie žalovaného, že predchádzajúcim rozhodnutím ministerstva číslo spisu 4686/2020-510, zn. 15612/2020 zo dňa 17.04.2020 upovedomil žalovaný žalobcu, že dňom nadobudnutia právoplatnosti (doručením písomného vyhotovenia) tohto rozhodnutia zo dňa 17.04.2020, sa začalo nové konanie UKSUP o uložení pokuty odvolateľovi za spáchanie správnych deliktov, za spáchanie ktorých bola napokon žalobcovi uložená pokuta podľa napadnutého rozhodnutia (str. 32 a nasl. napadnutého rozhodnutia; bod 14 tohto rozsudku). Žalovaný však zároveň žiadnym spôsobom nešpecifikuje, vo vzťahu ku ktorým deliktom, resp. ku ktorému porušeniu zákona, začalo podľa jeho názoru nové konanie na UKSUP ako na orgáne verejnej správy prvého stupňa. Jedno z porušení zákona malo nastať už na jeseň 2017. Uplynutie lehoty troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti malo dôjsť, vylučuje, aby sa v apríli 2020 začalo nové konanie, ako uvádza žalovaný. Keďže absentuje bližšie odôvodnenie uvedených záverov žalovaného, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v časti posúdenia dodržania alebo prekročenia zákonnej objektívnej prekluzívnej lehoty troch rokov, v rámci ktorej je možné začať správne konanie o uložení pokuty. 53. Vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia odôvodňujú zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP, keďže žalovaný nesprávne právne posúdil ustanovenia o pokute za identifikované správne delikty a zároveň je napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, nepreskúmateľné vo vzťahu k správnemu deliktu týkajúceho sa porušenia § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách z dôvodu nedostatku dôvodov. Správny súd rozhodol o potrebe vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko
už žalovaný identifikoval v konaní UKSUP zásadné vady, ktoré sa snažil zhojiť vlastným druhostupňovým napadnutým rozhodnutím. UKSUP podľa žalovaného nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k jednému z UKSUP-om formulovanému deliktu týkajúceho sa jesene 2017/2018 (žalovaný v tejto časti žalobcu zbavil obvinenia). Keďže zároveň UKSUP nezistil porušenie povinností identifikované žalovaným, je zjavné, že správne konanie pred prvostupňovým orgánom dospelo k nesprávnym záverom. 54. V ďalšom konaní bude úlohou UKSUP, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať, pričom bude povinný vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu vo vzťahu ku každému tvrdenému porušeniu povinností žalobcu vyplývajúcich z jednotlivých kontrol. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie nerelevantnej argumentácie žalobcu, s uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 15 ods. 5 druhá veta zákona o hnojivách vo vzťahu ku skutkom týkajúcim sa jesene 2017/2018 a po zohľadnení obsahu listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prijme správny orgán vo vzťahu k skutkovej podstate každého z tvrdených deliktov jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu. Následne, ak správny orgán zistí porušenie povinností, ktoré je možné v rámci už začatého správneho konania sankcionovať, rozhodne o zákonnej výške sankcie, ktorú dôsledne odôvodní s ohľadom na prvky, ktoré je potrebné podľa zákona o hnojivách zobrať do úvahy pri ukladaní pokút. 55. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 56. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.