Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/4/2021 1021200040 20. 08. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200040.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: #APAGE SATANAS, so sídlom: Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51428148, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLOLVS-2020/002975-002 zo dňa 5. novembra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o slobode informácií) požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií: kópiu pracovnej zmluvy príslušníka so pseudonymom A. A., dátum začatia a ukončenia činnosti príslušníka so pseudonymom A. A. na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, prehľad vyplatenej mzdy, odmien za trvanie pracovného/ služobného pomeru príslušníka Policajného zboru u Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so pseudonymom A. A., kópie uložených disciplinárnych odmien a trestov menovaného príslušníka v službách Slovenskej republiky počas výkonu svojej činnosti pre štát. 2. Rozhodnutím č. KM-TO-2020/005913-004 zo dňa 17.09.2020 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) žalovaný nevyhovel žalobcovej žiadosti s odôvodnením, že informácie, ktoré požaduje sprístupniť, podliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám ustanovenom v § 9 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad (označený ako odvolanie- pozn. súdu), v ktorom namietal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či menovaný je alebo nie je verejným funkcionárom alebo predstaveným v štátnej správe, či je vedúcim zamestnancom pracujúcim vo verejnom záujme alebo nadriadeným v služobnom pomere a bolo povinnosťou žalovaného požadované informácie sprístupniť, pretože nezverejnením ani len časti došlo k porušeniu práva na informácie. Zároveň žalobca namietal, že so spracovaním osobných údajov aj na účely zákona o slobode informácií bol povinnej osobe daný v pracovnej/služobnej zmluve a konkludentne výkonom verejnej funkcie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.
4. O rozklade žalobcu rozhodol minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím SLOLVS-2020/002975-002 zo dňa 05.11.2020 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa minister stotožnil s právnym názorom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí a poukázal na právnu úpravu § 9 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií, ako aj na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane osobných údajov). Vyjadril súhlas s názorom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, že v danom prípade žalobca žiada informácie, ktoré sú osobnými údajmi a navyše sa tieto informácie týkajú aj sféry súkromného života dotknutej osoby a jej ekonomického, sociálneho postavenia ako aj pracovnoprávnych vzťahov. 5. V súvislosti s udelením súhlasu dotknutej osoby minister uviedol, že súhlasom na zverejnenie požadovaných informácií povinná osoba nedisponuje. Námietku, ktorú žalobca vzniesol ohľadom udelenia súhlasu aj na účely zákona o slobode informácií v pracovnej/služobnej zmluve, nepovažoval za dôvodnú, pretože súhlas v tomto prípade bol udelený výlučne na spracovávanie osobných údajov dotknutej osoby v súvislosti so vznikom, trvaním a zánikom pracovnoprávneho vzťahu. Dotknutá osoba neudelila súhlas na sprístupnenie týchto informácií žiadateľom o sprístupnenie informácií. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.01.2020 domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré žiadal zmeniť tak, že mu žalovaný požadované informácie sprístupňuje, alebo zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté, a informácie, ktoré požadoval, nepožívajú právnu ochranu v takom rozsahu, ako deklaruje žalovaný. 7. Ďalej žalobca poukázal na novinové články, z obsahu ktorých vyplýva, že zamestnanca žalovaného s aliasom A. A. mal žalovaný prepustiť z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov. Žalobca žiadal, aby súd zabezpečil pracovné a služobné zmluvy zamestnanca žalovaného s aliasom A. A., pracovné hodnotenia, ním vydané akékoľvek rozhodnutia alebo procesné úkony alebo spisy, jeho výplatné pásky a všetko o jeho činnosti a pracovnej disciplíne vrátane dochádzky do práce na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, preveriť jeho činnosť, existenciu, prínos pre štát a zhmotnené výsledky jeho činnosti za plat, ktorý mu bol vyplácaný. Zároveň namietal porušenie práva na slobodu prejavu a poukázal na čl. 41 Charty základných práv EÚ, ktorý ustanovuje právo na dobrú správu vecí verejných. 8. V druhej časti žaloby sa žalobca venuje nezákonnému postupu, ktorý vidí v tom, že minister, ktorý rozhodoval o jeho rozklade, nebol funkčne príslušný. Pýtal sa, kto v takejto situácií by rozhodoval mimo odvolacieho konania a či nemá mať ministerstvo ako ústredný orgán riadenia viacstupňovú štruktúru procesnej funkčnej príslušnosti tak, aby minister rozhodoval až v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Zároveň tvrdí, že absentoval návrh ustanovenia osobitnej komisie a nie je možné overiť jej kreovanie ani jej obsadenie, z čoho vyvodil porušenie práva na inú právnu ochranu. 9. Taktiež žalobca namietal neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, pretože nežiada nič nenormálne, ale reálne výsledky činnosti zamestnanca štátu, ktorý cez 10 rokov pracoval u žalovaného alebo v Policajnom zbore, a chce legitímne vedieť, kto to bol, čo robil za plat dostávaný od štátu z jeho daní, alebo či išlo naozaj o fiktívny pracovný a služobný pomer na okrádanie štátu a majetkové obohacovanie sa skupiny vyvolených. Žalobca tvrdí, že dotknutá osoba A. A. mal založený nezákonný pracovný či služobný pomer, reálne nevykonával žiadnu činnosť a pritom poberal štátny plat, bol to bezprecedentný podvod, minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ak nie priamo v rozpore so zákonom, a z tohto konania je zrejmé, že jeho osobné údaje, jeho výsledky údajnej pracovnej činnosti, jeho ochrana a práva sú ním samým oslabené, ak požívajú nejakú právnu ochranu, keďže zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Dodal, že nežiada vytváranie novej informácie, ale len čiastočné informácie obsiahnuté v akejkoľvek už „ležiacej informácií“. III. Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania a obsah podanej žaloby. Trvá na závere uvedenom v preskúmavanom a prvostupňovom rozhodnutí, že v danom prípade nemožno informácie sprístupniť, pretože spadajú pod režim obmedzenia uvedený v ust. § 9 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií. 11. Poukázal už na uvedený názor v preskúmavanom rozhodnutí, že výpočet osobných údajov v zákone o ochrane osobných údajov je len demonštratívny, pričom na to, aby bola naplnená definícia osobného údaju postačuje, aby bola fyzická osoba určiteľná. V súvislosti s ust. § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií žalovaný uviedol, že osoba ktorá má založený „nezákonný služobný pomer“ nepatrí do žiadnej z kategórií osôb uvedených v tomto ustanovení, pri ktorých je ustanovený širší rozsah zásahov do ich osobných a osobnostných práv. 12. K druhej časti žaloby žalovaný poukázal, že podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 10/2015 o sprístupňovaní informácií fyzickým a právnickým osobám, tlačový odbor plní úlohu odborného gestora nad agendou aplikácie zákona o slobode informácií, ktorý aj vydal prvostupňové rozhodnutie. K námietke kreovania osobitnej komisie žalovaný uvádza, že o podanom rozklade rozhoduje výlučne minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy, nie osobitná komisia. Zloženie a mená členov osobitnej komisie nie je potrebné v rozhodnutí uvádzať, keďže má iba poradný charakter a nemá postavenie správneho orgánu. Osobitná komisia bola zriadená nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 43 z 27.05.2004 o zriadení a založení poradných orgánov ministra vnútra Slovenskej republiky a ktorým sa dopĺňa nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 12/2004 a vykonáva svoju činnosť v súlade so správnym poriadkom, ako aj svojím rokovacím poriadkom. V prípade potreby osobitná komisia štandardne na účely preskúmavania jej postupu poskytuje na vyžiadanie konkrétneho súdu zápisnicu z prerokovania veci a prezenčnú listinu. 13. Záverom dodal, že námietky žalobcu sú účelové, ničím nepodložené a vychádzajú iba zo žalobcových domnienok. Trvá na správnosti rozhodnutí oboch stupňov, a preto žiada žalobu zamietnuť. 14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 15. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 16. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 17. Podľa čl. 26 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 19. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 20. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,16a) poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe,16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu: a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 22. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 61 ods. 5 správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. 24. Podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 25. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/4/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/4/2021. 26. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa 20.8.2025, keďže žalobca ani žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadali a súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP). Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu preskúmavané rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VI. Právne posúdenie veci 27. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi odmietol sprístupniť požadované informácie týkajúce sa pracovného/služobného pomeru bývalého príslušníka Policajného zboru so pseudonymom spisovateľa A. A..
28. Spornou v danom prípade medzi účastníkmi zostala otázka, či žalobcom požadované informácie sú osobnými údajmi, resp. či sa týkajú sféry súkromného života dotknutej osoby, a preto sú zo sprístupnenia vylúčené. 29. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov vychádza z dôvodov uvedených v žalobe. V danom prípade zo žalobcom podanej žaloby možno zhrnúť, že žalobca je toho názoru, že osobné údaje dotknutej osoby a jej súkromie nepožíva právnu ochranu (resp. aspoň nie v takej miere), ktorá by bránila sprístupneniu požadovaných informácie z dôvodu, že dotknutá osoba podľa tvrdenia žalobcu mala nezákonne založený služobný/pracovný pomer, pričom sa odvoláva na články uverejnené v médiách. Správny súd je toho názoru, že odkaz na články z médií relevantným spôsobom nepreukazuje žalobcom tvrdené skutočnosti o nezákonnosti služobného/ pracovného pomeru dotknutej osoby, a preto ich považoval iba za žalobcove domnienky. Ak by sme pripustili zníženú ochranu práva na súkromie osôb v služobnom pomere len na základe toho, že žiadateľ o informácie označil služobný pomer za „v rozpore so zákonom“, pretože sa v médiách dočítal, že takáto osoba si neplní svoje služobné povinnosti, ako sa toho domáha žalobca, ad absurdum by sa dali informácie a osobné údaje, podliehajúce ochrane v zmysle ust. § 9 zákona o slobode informácií, vyžiadať o ktorejkoľvek osobe v služobnom pomere. Takýmto spôsobom by ust. § 9 zákona o slobode informácií stratilo svoj význam. 30. Správny súd s argumentáciou žalobcu o zníženej ochrane práva na súkromie dotknutej osoby nemôže súhlasiť. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napríklad o písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež aj súčasťou práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo 250/2008 zo dňa 25. novembra 2009). Ustanovenie § 9 ods. 1 obsahuje viacero neurčitých pojmov, pričom je potrebné rozhodnúť, či možno konkrétnu požadovanú informáciu podradiť pod tieto pojmy. Pri tomto rozhodovaní treba vždy zohľadniť ústavné právo na informácie a vážiť na jednej strane právo verejnosti na informácie a na druhej strane právo na ochranu osobnosti a súkromia. Prístup k informáciám, ktorými povinná osoba disponuje, nie je absolútny, zákon stanovuje isté obmedzenia prístupu k informáciám, a to v záujme ochrany práv iných osôb, ktoré môžu byť v protichodnom postavení k právu žiadateľa na informácie. Tvrdenie žalobcu, že dotknutá osoba dala súhlas na zverejňovanie osobných údajov založením služobného/pracovného pomeru je mylné, pričom žalobca ani neuvádza, na základe akých dôvodov k tomuto záveru dospel. Žalobca pritom ani nerozporuje, že v danom prípade ide o sprístupnenie osobných údajov. 31. Pokiaľ žalobca žiadal, aby si správny súd vyžiadal všetky dokumenty a informácie ohľadom osoby so pseudonymom A. A. týkajúce sa jeho služobného, resp. pracovného pomeru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, správny súd pripomína, že predmetom tohto konania je prieskum rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Správny súd v danom prípade nie je oprávnený skúmať, či konkrétna osoba mala založený služobný/pracovný pomer a či si riadne plnila povinnosti z takéhoto pomeru. Napriek tomu, že v danom prípade žalobcom formálne deklarovaný účel má byť kontrola s nakladaním verejných financií, nie je možné vyhovieť žalobcovej žiadosti a poskytnúť mu osobné údaje a informácie zo súkromnej sféry konkrétnej osoby na základe jeho domnienok o neplnení služobných/pracovných povinností, resp. o „nezákonnosti služobného pomeru“. 32. Čo sa týka žalobcovej námietky o nezákonnom zložení komisie ako poradného orgánu ministra pri rozhodovaní o rozklade, správny súd poukazuje na vyššie uvedenú právnu úpravu rozhodovania o rozklade a zhodne so žalovaným uvádza, že v prípade komisie ide o poradný orgán ministra a nemá postavenie správneho orgánu. Jej kreovanie je upravené internými predpismi, nie je utajené, ako mylne v žalobe uvádza žalobca. 33. V súvislosti s úvahami žalobcu o tom, ako by malo byť vnútorne usporiadané ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy a kto by mal rozhodovať o nesprístupnení informácií v rámci mimo odvolacieho konania, správny súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a internú úpravu žalovaného uvádza, že tieto nie sú pre rozhodnutie vo veci relevantné.
34. V súvislosti s námietkou žalobcu o (ne)vytváraní novej informácie, správny súd uvádza, že táto je nerelevantná, s poukazom na dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o informácie. 35. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, boli vydané v súlade so zákonom o slobode informácií. Námietky žalobcu v podanej žalobe nie sú dôvodné, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 36. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. 37. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.