Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/2/2021 1021200010 09. 10. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200010.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava , za účasti 1/ A. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, C., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Šablica, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2020/120959 zo dňa 7. decembra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, č. OU-BA-OOP6-2020/120959 zo dňa 7. decembra 2020 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor pozemkový a lesný č. k. 390/92, zn. OU-BA-PLO-2020/16609/39723 zo dňa 28. mája 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor pozemkový a lesný, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. k. 390/92, zn. OU-BA-PLO-2020/16609/39723 zo dňa 28. mája 2020 vo výroku I. rozhodol že ďalší účastník 1/, vnuk pôvodného vlastníka v podiele 1/1 k celku, ako oprávnená osoba v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „reštitučný zákon“) spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo z pôvodného vlastníka D. B. na štát alebo na inú právnickú osobu bez právneho dôvodu. Vo výroku II. Rozhodol tak, že vzhľadom na skutočnosť, že pozemky uvedené vo výrokovej časti II. Tohto rozhodnutia nižšie sú vo vlastníctve povinnej osoby – žalobcu na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. a ďalšieho účastníka 2/ na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., ktoré sú povinnými osobami podľa § 5 ods. 1, ods. 2 reštitučného zákona, pozemky je možné vydať, a preto sa oprávnenej osobe v podiele podľa výroku I. tohto rozhodnutia priznáva vlastnícke právo v k. ú. E. k nasledovným nehnuteľnostiam: parc. reg. C KN XXXX/X, výmera v m2 XXXX, druh pozemku v reg. C KN orná pôda, PK parc. č. XXXX, XXXX/X výmera v m2 2785, 1850, druh pozemku roľa, parc. reg. C KN XXXX/X, výmera v m2 193, druh pozemku v reg. C KN ostatná plocha, PK parc. č. 5053, XXXX/X výmera v m2 102, 91, druh pozemku roľa, podľa geometrického plánu č. 60/2020 vyhotoveného pre k. ú.
E., spoločnosťou GEOŠ – g.k., s.r.o., Radlinského 28, 811 07 Bratislava, úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 20.05.2020 pod číslom 953/2020 a podľa geometrického plánu číslo 50/2020 vyhotoveného pre k. ú. E. spoločnosťou GEOŠ – g.k., s.r.o., Radlinského 28, 811 07 Bratislava, úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 21.04.2020 pod číslom 736/2020. Podľa výroku III. tohto rozhodnutia po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore nasledovne: k. ú. E., parc. reg C KN XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, výmera v m2 XXXX, XXXX, XX, XXX, druh pozemku v reg. C KN orná pôda, orná pôda, ostatná plocha, ostatná plocha v prospech ďalšieho účastníka 1/v podiele 1/1. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2020/120959 zo dňa 7. decembra 2020 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. II. Žaloba 3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 29.12.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 4. Rozhodnutie správneho orgánu je podľa názoru žalobcu vydané predčasne, bez náležite zisteného stavu veci a bez možnosti povinných osôb oboznámiť sa s doručenými listinami pred vydaním rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia považuje žalobca za zmätočné, správne orgány nedôsledne aplikovali právne predpisy a napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Navyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba konštatoval a prebral celé odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu bez ohľadu argumentáciu a návrhy žalobcu. Nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, nezohľadnil skutočnosť, že žalobcovi neboli predložené všetky listiny tvoriace obsah spisu a nebol mu daný priestor na vyjadrenie sa k obsahu spisu pred vydaním rozhodnutia. Hmotnoprávne námietky sa týkali toho, že prídelová listina, ktorá nemá predpísané náležitosti, nie je vkladu – schopnou listinou a na jej základe nemôže vzniknúť vlastnícke právo v prospech právneho predchodcu žiadateľa. Rozhodnutie o odňatí prídelu, podľa žalobcu bolo vydané príslušným orgánom z dôvodu, že prídelca na pridelenom majetku nehospodáril a nezaplatil ani prídelovú cenu a nedostatočné preukázanie výšky podielu oprávnenej osoby. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania 5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca neuvádza žiadne relevantné tvrdenie o nezákonnosti predmetného rozhodnutia, žiadnym relevantným spôsobom nespochybňuje skutkové zistenia a vyslovený právny názor v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný uvádza, že vec dôsledne prešetril a napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je vecne správne a vydané v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou, a preto navrhol žalobu zamietnuť. 6. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení uviedol, že správny orgán dôsledne zistil stav veci, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie náležite odôvodnil. Podľa neho je rozhodnutie vecne aj právne správne. 7. Ďalší účastník 2/ vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. IV. Relevantná právna úprava 8. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 9. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 11. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 12. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 13. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 9. októbra 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 18. júla 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/2/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/2/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 15. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo vydané a následne potvrdené reštitučné rozhodnutie, ktorým sa oprávnenej osobe (ďalší účastník 1/) priznáva vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcich sa v k. ú. E. a špecifikovaných v bode 1 tohto rozsudku. 16. Povinnosťou žalovaného v postavení orgánu verejnej správy prvého stupňa v rámci konania o nároku oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučného zákona bolo, okrem iného, zistiť dostatočne skutkový stav a vydať rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a bude obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). Keďže žalobca spochybnil postup správnych orgánov v tom, že nekonali dostatočne so žalobcom ako účastníkom konania, t.j. namietol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), správny súd sa zameral v prvom rade na posúdenie procesnej námietky žalobcu o neposkytnutí možnosti, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli účastníci konania vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 17. Skutočnosť, že sa na konanie správnych orgánov podľa reštitučného zákona aplikuje Správny poriadok nie je sporná. Samotný reštitučný zákon síce na použitie Správneho poriadku neodkazuje, no obe preskúmavané rozhodnutia explicitne odkazuj aj na príslušné ustanovenia Správneho poriadku. Aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/88/2015-85 zo dňa 15.02.2017, ktorým došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 390/92, 1181/15, zn. OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015 vo veci reštitučného nároku A. B., odkazoval na aplikáciu § 1 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje na konanie, v ktorom
v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Uvedený postup potvrdil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/15/2017 zo dňa 27.11.2018, podľa ktorého: „Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019). „Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníčky konania. Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv účastníka konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré naviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01.07.2015). Odopretie práva účastníka správneho konania na oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010). 18. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca (Hlavné mesto SR Bratislava) i ďalší účastník 2/ (Slovenský pozemkový fond) boli ako povinné osoby podľa § 5 reštitučného zákona účastníkmi administratívneho konania vo veci reštitučného nároku A. B. (ďalšieho účastníka 1/). Prvostupňové rozhodnutie explicitne uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že pozemky, ku ktorým sa priznáva vlastnícke právo oprávnenej osobe, sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu a Hlavného mesta SR Bratislavy. Nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia malo dôjsť v zmysle jeho III. výroku k prevodu vlastníckeho práva z povinných osôb na oprávnenú osobu. 19. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že námietka žalobcu, že mu prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia neumožnil oboznámiť sa so všetkými listinami, ktorými správny orgán disponoval, je dôvodná. Účastník správneho konania má právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna písomnosť, ktorá by mohla byť podľa obsahu vyhodnotená ako oznámenie/výzva účastníkovi konania o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia. 20. Keďže správny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej, a táto povinnosť nebola realizovaná ani zo strany prvostupňového orgánu a nebola následne zhojená ani v odvolacom konaní zo strany žalovaného, správny súd konštatuje, že v danej veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Účastníci konania sa k podkladom nemohli vyjadriť, nemohli predložiť prípadné návrhy na ďalšie posúdenie. Postup žalovaného bol tak v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť sa ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca tak bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach podstatným spôsobom. 21. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového orgánu, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať, a tiež napraviť identifikovaný procesný nedostatok, dať možnosť všetkým účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom a prípadne navrhnúť dôkazy, následne vychádzať pri rozhodnutí zo správne zisteného skutkového stavu. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu, prijme správny orgán vo vzťahu k všetkým relevantným aspektom podľa reštitučného zákona jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu. 22. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 23. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalším účastníkom v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto im žiadnu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. 24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.