Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/1/2021 z 13. 2. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-6S/1/2021 1021200003 13. 02. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200003.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zast.: SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020, takto rozhodol: I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto č. k. 133/1781/2020-163 zo dňa 31. 08. 2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „RVPS“) Bratislava-mesto č. k.: 133/1781/2020-163 zo dňa 31. 08. 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 (ďalej len „žalobca“) úhrnnú pokutu vo výške 8.000 eur v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) a to z dôvodu, že sa dopustil správnych deliktov podľa § 28 ods.2 písm. p), podľa § 28 ods.4 písm. i) a podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli zistenia inšpektorov RVPS Bratislava-mesto (ďalej len „inšpektori“) z kontroly vykonanej dňa 23. 05. 2019 v čase od 10.00 hod. do 14.30 hod. v prevádzkarni BILLA - filiálka 110, Saratovská ul., 841 02 Bratislava, zaznamenané v Zázname o úradnej kontrole potravín č.BA/2019/KZ,LB,MP,EK,SP/40 zo dňa 23.05.2019. Inšpektori uložili prevádzkovateľovi na mieste päť opatrení a dňa 17. 06. 2019 pri dodatočnej úradnej kontrole potravín zistili, že uložené opatrenie boli splnené v plnom rozsahu a v stanovenom termíne. 2. Kontrolou dňa 23. 05. 2019 boli zistené nasledovné nedostatky: 1) Nedostatky v hygiene prevádzkových priestorov a zariadení vo vonkajšom priestore príjmu potravín, v chladenom sklade vedľajších živočíšnych produktov, vo vnútornom priestore príjmu potravín, v prípravovni ovocia a zeleniny, v manipulačnej chodbe so skladovanými potravinami, v chladenom sklade ovocia a zeleniny, v BK sklade, v mraziarenskom sklade, v chladenom sklade mliečnych výrobkov, v šatni žien, v šatni mužov, na predajnej ploche, v chladenom sklade lahôdok, v oddelení lahôdok, v

mraziarenskom sklade pečiva, nehygienická manipulácia s potravinami, tovar v chladničke po uplynutí dátumu spotreby. Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.2 písm. p) zákona o potravinách z dôvodu porušenia povinností podľa: § 4 ods. 1, § 10 písm. a), b) zákona o potravinách a Prílohy II Kapitoly I ods. l Nariadenia (ES) č.852/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29.4.2004 o hygiene potravín (ďalej len „Nariadenia (ES) č.852/2004“); podľa § 2 ods.2 a § 4 ods. l Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12. apríla 2006 č.28167/2007- OL (ďalej len „Výnos MP a MZ SR č. 28167/2007- OL“) v súlade s § 3 ods. 3 a § 4 ods. l zákona o potravinách; podľa § 4 ods. l zákona o potravinách a Prílohy II Kapitoly VI ods. 2 Nariadenia (ES) č.852/2004; podľa § 4 ods. l a § 12 ods. l písm. b) zákona o potravinách a Prílohy II Kapitoly 1 ods. l a V ods. l písm. a), b) Nariadenia (ES) č.852/2004; podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a Prílohy II Kapitola IX ods. 3. Nariadenia (ES) č.852/2004; podľa § 6 ods. 3 Výnosu MP a MZ SR č. 28167/2007- OL v súlade s § 3 ods. 3 a § 4 ods. l zákona o potravinách; podľa § 4 ods. l a § 10 písm. c) zákona o potravinách. Tým boli. 2) Nedostatky vo vysledovateľnosti a označovaní výrobkov predávaných na hmotnosť, konkrétne u výrobkov: Tauris Zipser Domáca klobása - ostatný mäsový výrobok, Mäso Melek Tradičná domáca klobása pikant , Tauris Údená slanina bez kože , Bognár pečeňový syr (paštéta), Frankfurtské , Mäso Melek Melecké špekáčky , Tauris Tokajská pálivá saláma, Ruské sardinky, Tauris Nitran , Tauris Mediteran saláma.Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.2 písm. p) zákona o potravinách z dôvodu porušenia povinností podľa: § 4 ods. l zákona o potravinách, ustanovenia Kapitoly II článku 5 ods. l Nariadenia (ES) č.852/2004 a čl.18 ods.4 Nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „Nariadenie (ES) č.178/2002“). 3) Umiestňovanie na trh troch druhov nebezpečných potravinárskych výrobkov, po uplynutom dátume spotreby (DS) spolu v množstve 4,9 kg v hodnote 22,11 eur, predávaných na hmotnosť z obslužného pultu: Tauris Údené koleno zadné, Istermeat Bravčové cigáro pikant, Matjesy v oleji. Pri kontrole evidencií v oddelení teplého pultu bolo zistené, že evidencia „Monitoring - príprava a predaj produktov teplého pultu “ nebola vedená. Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.4 písm. a), i) zákona o potravinách z dôvodu porušenia povinností podľa: podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a), d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, čl. 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002, čl. 24 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011“). 4) Umiestňovanie na trh štyroch druhov potravinárskych výrobkov po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (DMT) spolu v množstve 3,4 kg v hodnote 23,06 eur: VITA CELIA Koláče s náplňou tvarohovou, VITA CELIA Závin s náplňou makovou, BILLA BIO pšeničná múka celozrnná stredná a BILLA BIO ražná múka celozrnná stredná. Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.4 písm. i) zákona o potravinách z dôvodu porušenia povinností podľa: § 4 ods. 1, § 6 ods.5 písm. d), § 12 ods. l písm. h) zákona o potravinách. 3. Všetky nedostatky boli v prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí špecifikované vrátane právnej úpravy porušenia konkrétnych povinností daných zákonom o potravinách a určenie konkrétnej skutkovej podstaty iného správneho deliktu. V odôvodnení bola výška uloženej sankcie odôvodnená okrem iného aj tým, že do času vykonania úradnej kontroly dňa 23.05.2019 boli uložené prevádzkovateľovi v dotknutej prevádzkarni aj iné pokuty. 4. Žalovaný rozhodnutím č. k. 2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020 zamietol odvolanie žalobcu, prvostupňové rozhodnutie potvrdil(ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“). Pokutu ponechal vo výške 8.000 eur uloženú podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 31.12.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.12.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020 a rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava – mesto č. k. 133/1781/2020-163 zo dňa 31.08.2020, žiadal obe rozhodnutia zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP a vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalobca namieta nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín z viacerých dôvodov: 6.1. Inšpektori sa nepreukázali poverím na výkon úradnej kontroly potravín, v ktorom by bol zrozumiteľne a transparentne vymedzený účel kontroly, pričom zo služobného preukazu nevyplýva účel kontroly potravín. Účel kontroly mu bol oznámený len ústne. Na podporu svojej argumentácie odkazuje na inšpekčnú činnosť Protimonopolného úradu SR upravenú v § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 3. 5. 2016. 6.2. Žalobca namieta neprimerane široko vymedzený účel úradnej kontroly potravín v bode 1 v čl. II záznamu o úradnej kontrole potravín, čím bolo inšpektorom umožnené kontrolovať čokoľvek a výkon kontroly sa stal šikanózny. Poukázal na judikatúru týkajúcu sa hospodárskej súťaže ohľadom zákazu tzv. „fishing expeditions“, ktorý je podľa jeho tvrdenia všeobecne aplikovateľný na postup pri vykonávaní kontrol rôznymi orgánmi verejnej správy, odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnz/1/2015 zo dňa 25.6.2015, sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 3. 5. 2016, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28. 4. 2016. Žalobca ďalej namieta to, že záznam o úradnej kontrole potravín by mal obsahovať náležitosti nie len podľa čl. 9 Nariadenia č. 882/2004 ale aj náležitosti dané § 22 Správneho poriadku. Namieta, že postupom RVPS došlo k porušeniu jeho práva na súkromie a práva konania zúčastniť sa úkonu správneho orgánu poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 6. 2018, spis. zn.: 2S/304/2017 . 6.3. Žalobca namieta, že zo strany RVPS nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly, čo je v rozpore s povinnosťou podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku ako aj v rozpore s ústavným princípom dobrej správy. 7. Žalobca namieta nezákonnosť dôkazov získaných počas úradnej kontroly potravín, keďže boli získané počas nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín („Ius ex iniuria non orfitur“= právo nevzniká z bezprávia) a preto nemožno na takéto dôkazy prihliadať. Ďalej namieta, že skutkový stav vzatý žalovaným za základ rozhodnutia o odvolaní je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. 8. Namieta procesné pochybenie správneho orgánu, lebo sa nemohol vyjadriť k podkladu prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia ( § 33 ods. 2 správneho poriadku). Ako účastník konania má právo byť informovaný, zo spáchania akého správneho deliktu je podozrivý a aká sankcia (sadzba) mu za tento správny delikt hrozí, na akých podkladoch bude založené hodnotenie minulosti účastníka konania, pritom upovedomenie o začatí správneho konania a ani jeho doplnenie neobsahujú tieto informácie. Namietal, že nebol informovaný o tom, že podkladom rozhodnutia budú aj predchádzajúce rozhodnutia, ktorými mu bola uložená sankcia. 9. Žalobca namieta premlčanie začatia konania o uložení pokuty pre niektoré skutky, ktoré RVPS bližšie vymedzila až v doplnení upovedomenia o začatí správneho konania, ktoré prevzal dňa 23. 5. 2020. Podľa žalobcu začalo správne konanie o uložení pokuty za iné správne delikty doručením upovedomenia o začatí správneho konania. RVPS zistila porušenie povinností žalobcu dňa 23. 5. 2019, t.j. v deň úradnej kontroly potravín a posledným dňom subjektívnej lehoty na začatie správneho konania bol deň 23. 5. 2020. Doručením upovedomenia o začatí správneho konania nezačalo správne konanie ohľadom nevyšpecifikovaných skutkov, lebo skutky boli bližšie špecifikované až v doplnení upovedomenia o začatí správneho konania správne konanie, ktoré bolo doručené dňa 23. 5. 2020 a až po tomto dátume začalo správne konanie. 10. Namieta, že skutkový stav, ktorý vzali RVPS a žalovaný za základ napádaných rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Namieta nesprávnu kvalifikáciu skutkov a porušenie zásady materiálnej pravdy. RVPS ho sankcionovala za nedostatky v časti skladovania nonfoodu, pritom ide o skladovanie nepotravinového tovaru, na ktorý sa požiadavky Zákona o potravinách a súvisiacej legislatívy nevzťahujú. Nesúhlasí s tým, že krájaním melónov a koreňovej zeleniny na rovnakej doske s jedným nožom došlo k porušeniu Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004, lebo žiadny predpis nestanovuje, že krájanie zeleniny a ovocia tým istým nožom môže viesť ku kontaminácii potravín. RVPS nepreukázal nakrájanie jedným

nožom a ani v akom poradí boli potraviny krájané. RVPS vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu a nesprávne právne kvalifikovala konanie žalobcu. 11. Žalobca ďalej namieta, že neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa sprísnenej sadzby v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, lebo nedošlo k opakovanému porušeniu tých istých povinností do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie tých istých povinností. Umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a potravín po uplynutom dátume spotreby nie je porušením tej istej povinnosti, lebo kým potraviny po uplynutom dátume spotreby sú považované automaticky za nie bezpečné, avšak v prípade potravín nevhodných na ľudskú spotrebu je nutné podrobnejšie skúmať, či je potravina nevhodná na ľudskú spotrebu, a teda nebezpečná, tak ako to vyžaduje čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Podľa názoru žalobcu umiestňovaním potravín na trh po uplynutom dátume spotreby nedochádza k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, pretože tento vyžaduje, aby išlo o nebezpečné zdraviu škodlivé potraviny a zároveň aby boli nevhodné na ľudskú spotrebu alebo skazené. Pritom RVPS nepreukázala, že potraviny po dátume spotreby umiestňované na trh v čase úradnej kontroly boli aj nevhodné na ľudskú spotrebu alebo skazené. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2021 navrhol žalobu zamietnuť. Zopakoval špecifikáciu zistených nedostatkov inšpektormi dňa 23.05.2019 ako aj jeho vyjadrenie z druhostupňového rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu, zotrval na svojom rozhodnutí v celom rozsahu. 13. Žalovaný poukázal na to, že RVPS Bratislava vydalo najprv rozhodnutie č. k. 133/645/2020-163 zo dňa 27.04.2020, ktoré on ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu zrušil rozhodnutím č. k. 2105/2020 zo dňa 9.7.2020, vec vrátil na nové pojednávanie a rozhodnutie. V rozhodnutí zaviazal prvostupňový orgán pokračovať v už začatom správnom konaní, vec znova preskúmať, odstrániť nedostatky, riadne oboznámiť účastníka s doplneným predmetom prejednávanej veci, dať mu opätovne možnosť vyjadriť sa a následne vydať nové rozhodnutie. RVPS Bratislava – mesto oboznámila s doplneným upovedomením o začatí správneho konania žalobcu ako účastníka konania, ktorý sa písomne vyjadril k podkladu pre rozhodnutie. 14. Žalovaný sa vyjadril k žalobným námietkam žalobcu odvolávajúc sa aj na svoju argumentáciu z druhostupňového rozhodnutia, keďže podstatná časť námietok žalobcu v žalobe je totožná s námietkami v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Vyjadril sa však k novým tvrdeniam žalobcu. 15. Žalobca nesúhlasí, že by bol účel kontroly vymedzený neprimerane široko. Z úradného záznamu vyplýva, že účel kontroly bol vymedzený v súlade s uvedenou požiadavkou žalobcu a to nasledovne: „plánovaná kontrola zameraná na hygiene predaja, skladovania, prevádzkovú a osobnú hygienu, stav údržby priestorov a zariadení, označovanie potravín, predaj potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti, vysledovateľnosť potravín, dodržiavanie teplotných podmienok pri vystavovaní a skladovaní potravín, kontrolu dokumentácie." 16. K námietke o nezákonnom postupe inšpektorov pri úradnej kontrole potravín odkázal žalovaný na súdne rozhodnutia, v ktorých súdy zamietali návrhy o ochrane pred nezákonným zásahom orgánov úradnej kontroly potravín (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02. 02. 2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/16/2015-118 zo dňa 29. 09. 2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/75/2015 zo dňa 26. 11. 2015). Nesúhlasí s námietkou, že úradná kontrola potravín mala byť vykonaná podľa správneho poriadku ( pr. rozsudky NS SR sp.zn.: 7Asan/18/2017 zo dňa 27. 03. 2019; sp. zn. 10Sžo/62/2016 zo dňa 23. augusta 2017). Nedôvodnou je ak námietka, že postup RVPS došlo k porušeniu jeho práva na súkromie, lebo za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti prevádzkareň nemôže byť považovaná prevádzkáreň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi (pr. nález ÚS SR č. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09. 05. 2017).

17. Rovnako námietky k postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri ukladaní pokút za spáchanie iných správnych deliktov na úseku potravinového práva, vrátane určenia a odôvodnenia ich výšky s vyhodnotením hľadísk podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách sú nedôvodné. Za nedôvodné označil aj námietky o nezákonnosti úradnej kontroly potravín z dôvodu nezabezpečenia prítomnosti relevantného zástupcu prevádzkovateľa, tiež pre nedostatok riadneho oznámenia začatia kontroly, jej účelu a dokladu, z ktorého by si prevádzkovateľ mohol účel kontroly potravín overiť, nezákonnosť úradného záznamu pre absenciu náležitostí podľa § 22 správneho poriadku i námietky ohľadom fotodokumentácie. 18. K žalobným námietkam žalobcu uvedeným v bodoch 6., 6.1. až 6.3. odôvodnenia tohto rozsudku žalovaný uviedol, že úradné kontroly potravín sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia a preto nie je možné účel kontroly oznamovať prevádzkovateľovi písomne pred výkonom úradnej kontroly. Tento úkon sa vykonáva pred každou neohlásenou úradnou kontrolou ústne oboznámením zodpovednej osoby o rozsahu kontrolnej činnosti inšpektorov, čo sa následne zapíše aj do úradného záznamu z kontroly. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukázali služobným preukazom ( pri výkone kontroly v inom územnom obvode sa preukazujú poverovacím dokladom) a ústne oznámili účel kontroly zástupkyni vedúceho filiálky, ktorá bola prítomná počas celej kontroly. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade s postupmi uvedenými v platnej národnej a európskej legislatívy, ako je aj Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov – obchodná sieť, účinný od 01. 11. 2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia č. 882/2004 (platného v čase kontrol). Na konci kontroly bol spísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. BA/2019/ KZ,LB,MP,EK,SP/40, kde je na str. 2 uvedené: „Na začiatku kontroly bol zástupca prevádzkovateľa prítomný pri úradnej kontrole, ústne oboznámený s účelom kontroly uvedeným v bode II. tohto Úradného záznamu“, účel kontroly teda bol prevádzkovateľovi známy už na začiatku kontroly. Celý postup bol podrobne zaznamenaný a to nielen poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení (pozitívnych aj negatívnych). K uvedenému záznamu o úradnej kontrole potravín sa v časti V. vyjadril zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa (zástupkyňa vedúceho filiálky p. A. B.) cit. „Svojim podpisom potvrdzujem len prevzatie tohto záznamu, ktorý doručím vedeniu spoločnosti“, ktorá bola prítomná pri samotnej úradnej kontrole a záznam podpísala. Pritom zodpovedný zamestnanec po oboznámení sa s obsahom záznamu nenamietal priebeh úradnej kontroly a ani to, že by sa inšpektori na začiatku nepreukázali služobnými preukazmi, alebo že nebol oboznámený s účelom kontroly. 19. Nesúhlasí s tým, že bol široko vymedzený účel kontroly, bol vymedzený jasne v súlade s čl. 9 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004. Na úradnú kontrolu potravín nemožno aplikovať správny poriadok, lebo v prípade úradných kontrol potravín sa v tom čase postupovalo podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004 (od 14. 12. 2019 sa uplatňuje Nariadenie (EÚ) 2017/625), na ktoré vyslovene odkazuje § 18 ods. 3 zákona o potravinách. Z tohto dôvodu sú nedôvodné aj námietky o nezákonnosti kontroly, aj keď nebol žalobca ako kontrolovaný poučený o svojich právach a povinnostiach podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku. Správny orgán si splnil svoju poučovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi o práve podať námietky proti opatreniam uloženým počas kontroly (§ 20 ods. 9 až 11 zákona o potravinách). A v okamihu, kedy spoločnosť BILLA nadobudla postavenie účastníka správneho konania o uložení pokuty za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín, bola mu doručením upovedomenia o začatí správneho konania poučená o všetkých právach a povinnostiach, ktoré jej ako účastníkovi správneho konania vyplývajú zo správneho poriadku. 20. K námietke žalobcu, že nebol v upovedomení o začatí správneho konania a ani v doplnení upovedomenia o začatí správneho konania informovaný, zo spáchania akého správneho deliktu je podozrivý a aká sankcia mu hrozí žalovaný uviedol, že až na základe zdokumentovaného stavu po vykonaní úradnej kontroly potravín posúdi orgán úradnej kontroly, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. 21. Nedôvodnými sú aj námietky, že ho správny orgán nedostatočne oboznámil s predmetom prejednávanej veci, lebo upovedomenie o začatí správneho konania a jeho doplnenie neobsahovalo informáciu o podkladoch (predchádzajúcich rozhodnutiach o uložení pokuty), na ktorých založí RVPS hodnotenie jeho minulosti a že bude pri ukladaní sankcie zohľadnené predchádzajúce rozhodnutie, že uloží sankciu v sprísnenej sadzbe v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Podľa žalovaného bol

účastník konania riadne uzrozumený s predmetom prejednávanej veci, aj s jej predbežným skutkovým a právnym posúdením. Upovedomením o začatí správneho konania sa ešte len začalo konanie, v konaní prebiehalo dokazovanie, niektoré skutočnosti v samotnom konaní nemusia byť preukázané a môže dôjsť aj k prekvalifikácii skutkov. Definitívne sa o skutkoch rozhoduje až v rozhodnutí o veci. Správny orgán doručil dňa 03. 04. 2020 účastníkovi konania upovedomenie o začatí konania č. k. 133/445/2020-163 zo dňa 31. 03. 2020, k čomu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 06. 04. 2020. Dňa 18. 08. 2020 bol žalobca oboznámený s podrobovanejšou špecifikáciou niektorých prejedávaných skutkov, opätovne mal možnosť sa k veci vyjadriť, ktorú možnosť využil listom zo dňa 24. 08. 2020. 22. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že v zmysle § 28 ods. 10 zákona o potravinách konanie o uložení pokuty nezačína v deň výkonu úradnej kontroly potravín, ale ho možno začať kedykoľvek do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti počas úradnej kontroly, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti a to doručením upovedomenia o začatí správneho konania. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by došlo k premlčaniu správnych deliktov pri skutkoch, ktoré boli bližšie špecifikované až dodatočne. Úradná kontrola potravín bola vykonaná dňa 23. 05. 2019, čo je čas spáchania zisteného správneho deliktu. Správne konanie voči účastníkovi konania bolo začaté v jednoročnej prekluzívnej lehote, dňa 03. 04. 2020, keď mu bolo doručené Upovedomenie o začatí správneho konania č. k.:133/445/2020-163 zo dňa 31. 03. 2020. Všetky nedostatky boli popísané v rozhodnutí č. k.: 133/645/2020-163 zo dňa 27. 04. 2020, ktoré bolo vydané v lehote 1 roka od vykonania kontroly, a teda účastníkovi konania bolo v určenej prekluzívnej lehote zrejmé, ktoré skutky sú v konaní prejednávané. Síce sa k podrobnejšej kvalifikácii vyjadril až následne, nemá to vplyv na posúdenie plynutia lehoty uvedenej v § 28 ods. 10 zákona o potravinách žiadny. 23. Pri námietke žalobcu o nesprávnej právnej kvalifikácii skutkov a porušenie zásady materiálnej pravdy, sankcionovaní žalobcu aj za nedostatky v časti skladovania nonfoodu- nepotravinového tovaru žalovaný odkázal na odôvodnenie prvostupňvého správneho orgánu. Nedostatok bol zistený na krytej príjmovej rampe, ktorá nie je členená na časť príjmu potravín a nonfoodu, na jednej rampe sa manipuluje s potravinárskym aj nepotravinárskym tovarom a je to uvedené aj v zázname z kontroly zo dňa 23. 05. 2019, v časti II. bod A. Pri námietke súvisiacej s krájaním melónov a koreňovej zeleniny jedným nožom na rovnakej doske žalovaný zotrval na svojich záveroch z druhostupňového rozhodnutia. Inšpektori RVPS Bratislava - mesto zhodnotili aktuálny stav v čase výkonu úradnej kontroly, kedy sa v prípravovni ovocia a zeleniny na pracovnom stole nachádzala iba jedna výrazne znečistená doska na krájanie a k dispozícii bol iba jeden nôž a prevádzkovateľ na ich vyzvanie nepreukázal, ako zabezpečil oddelenie čistej a nečistej činnosti a ktoré náčinie má vyčlenené výhradne iba na krájanie melónov. Rovnako pri námietkach ohľadom vyhotovenia fotodokumentácie z činnosti žalovaný odkázal na závery z druhostupňového rozhodnutia, inšpektori sú oprávnení a nie povinní vyhotovovať fotografické zábery nedostatkov (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách). Podkladom pre rozhodnutie je úradný záznam a fotografická dokumentácia slúži iba na podporu zistení uvedených v zázname. 24. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, pretože v prípade oboch kontrol bolo zistené porušenie tej istej povinnosti/zákazu umiestňovať na trh potraviny nie bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákon o potravinách. Ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku umiestňuje na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby, porušuje zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby podľa § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a zároveň zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002, nakoľko potraviny po dátume spotreby sa podľa čl. 24 ods. 1 druhá veta Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 považujú za nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. IV. Replika žalobcu 25. Žalobca v replike zotrval na svojich vyjadreniach zo správnej žalobe. Ústne oboznámenie je netransparentné. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že v tomto prípade nie je aplikovateľná judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže. Správne konanie považuje za začaté dňom, keď urobil orgán príslušný vo veci rozhodnúť voči účastníkovi konania prvý úkon - neohlásená úradná kontrola. Trval na tom, že neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa sprísnenej sadzby, lebo porušenie povinnosti

umiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu nie je identické s porušením povinnosti umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby. 26. Žalobca tvrdí, že umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume spotreby (§ 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách) nedochádza k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, a preto neboli splnené podmienky pre uplatnenie sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, keďže predchádzajúcim rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie zákazu umiestňovať na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách). Ustanovenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách sankcionujú odlišné porušenia povinností podľa zákona o potravinách, pričom tieto porušenia nie sú vo vzájomnom súbehu, t.j. nedochádza automaticky k porušeniu zákazu umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 5. 2018, spis. zn.: 2S/200/2017; rozsudok NS SR sp. zn. 6 Asan 1/2017 zo dň 21.02.2018). V. Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu 27. Žalovaný nevyužil právo podať vyjadrenie k replike žalobcu. VI. Ďalšie vyjadrenia žalobcu 28. Žalobca podaním doručeným súdu 21.07.2022 poukázal na prijatú novelu zákona o potravinách ( zákon č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon č. 211/2022 Z. z.“), ktorou sa zmenilo od 01.07.2022 okrem iného aj ukladanie sankcií za umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátumu minimálnej trvanlivosti (ďalej len „DMT“) - sankcionovaný je predaj potravín po uplynutí DMT, ak správne orgány preukážu, že nie sú bezpečné a/alebo po uplynutí 45 dní po DMT. Skutková podstata umiestňovania na trh potravín po DMT je preklasifikovaná na menej závažný správny delikt podľa § 28 ods. 3 písm. f) Zákona o potravinách v rozmedzí od 500 eur do 200.000 eur (namiesto: od 1.000 eur do 500.000 eur); a v prípade zistenia opätovného porušenia tohto zákazu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty je možné uložiť pokutu do dvojnásobku sadzieb podľa § 28 ods. 3 zákona o potravinách v rozmedzí od 1.000 eur do 400.000 eur (namiesto: od 2.000 eur do 1.000.000 eur, resp. od 1.000.000 eur do 5.000.000 eur). V posudzovanom prípade bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8.000 eur za: 1) viacčinný súbeh iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách účinného k 23.5.2019, 2) za opakovane spáchaný iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a 3) iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách z dôvodu umiestňovania na trh 4 druhov potravín po uplynutom DMT 2 a 15 dní po DMT. Avšak podľa novej právnej úpravy by mu nebola uložená pokuta za umiestňovanie na trh 4 druhov potravín po uplynutí DMT. 29. Navrhol, aby správny súd zohľadnil novú pre neho priaznivejšiu právnu úpravu, žiadal zrušiť obe rozhodnutia a vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol sankčnú moderáciu (§198 SSP) a napádané rozhodnutia zmeniť čo do výšky sankcie a to vo výške 5.000 eur. Správny súd je ex offo povinný prihliadnuť na dodržanie základných zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, hoci to nie je namietané v správnej žalobe ( §195 písm. d) SSP). VII. Konanie na správnom súde 30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/1/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13. februára 2025 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. VIII. Relevantná právna úprava 32. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 34. Podľa § 18 ods. 1,3 veta prvá zákona o potravinách, (1) Úradná kontrola potravín sa vykonáva: a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. (3) Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení: a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. (§ 51 Obchodného zákonníka) Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. (čl. 54 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (ES) č. 882/2004 v platnom znení) Podľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. 36. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá (ďalej len "Nariadenie"),

členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia. Podľa čl. 3 bod 2 Nariadenia, úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradnej kontroly sa môžu uskutočniť aj ad hoc. Podľa čl. 3 bod 7 Nariadenia, ak členský štát zistí pri kontrole na mieste určenia alebo počas skladovania alebo prepravy nedodržiavanie predpisov, príjme primerané opatrenia. Súčasťou týchto opatrení môže byť aj návrat do členského štátu pôvodu. Podľa čl. 4 body 1 Nariadenia, na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení, budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány. Podľa čl. 9 bod 1 až 3 Nariadenia, príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v ods. 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov. Podľa čl. 10 bod 1 Nariadenia, úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú vo všeobecnosti vykonávať s využitím vhodných kontrolných metód a techník, ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza. 37. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) a i) zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, a) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, i) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7. 38. Podľa § 28 ods. 3 písm. f) zákona o potravinách v znení od 01.07.2022 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 500 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi: f) nedodržiava podmienky bezodplatného prevodu potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 7 alebo predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 12 alebo ods. 13. 39. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 40. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 41. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 42. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

43. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 44. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok. 45. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 46. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení od 01.07.2022 ( v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 47. Podľa § 31ai ods.1 zákona č.152/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.júla 2022), konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1.júla 2022. 48. Podľa § 31 ods. 1,2 zákona o potravinách, (1) Na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. (2) Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 49. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. IX. Právne posúdenie 50. Správny súd v Bratislave ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane ich postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech sankcionovaného (zmena výšky sankcie) a dospel k záveru, že je nutné zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, keďže tento orgán rozhoduje o sankcii v prvom stupni a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 51. Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 23. 05. 2019 bola vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkarni BILLA s.r.o.- filiálka 110, Saratovská ul. 841 02 Bratislava metódou inšpekcie. Výsledkom úradnej kontroly boli zistenia ( viď ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku), na základe ktorých začala RVPS Bratislava-mesto správne konanie, výsledkom ktorého bolo prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods.2 písm. p), podľa § 28 ods.4 písm. i) a podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách (sú presne špecifikované aj v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí správnych orgánov ), za čo mu bola uložená podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods.7 zákona o potravinách úhrnná pokuta vo výške 8.000 eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalovaným v odvolacom konaní potvrdené. Aplikácia § 28 ods.7 zákona o potravinách je odôvodnená v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí aj odkazom na skoršie rozhodnutia o uloženej pokute v dôsledku kontrol na tej istej prevádzke: rozhodnutie RVPS Bratislava-mesto č. k.: 73/513/2019-163 zo dňa 07. 02. 2019 (právoplatné dňa 04. 03. 2019), ktorým bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách vo výške 2.000 eur za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu (predaj 4 druhov plodín nevhodných na ľudskú spotrebu).

52. Predaj potravín po uplynutí DS sa podľa zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu považovalo za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, predaj potravín po DMT sa podľa zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu považovalo za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. 53. K námietke žalobcu o nezákonnosti výkonu úradnej kontroly došlo z dôvodu porušenia jeho práva na súkromie, správny súd uvádza, že predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri úradnej kontrole potravín dňa 23.05.2019 neboli porušené ani dotknuté žiadne práva žalobcu na ochranu súkromia. Inšpektori pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach objektu prevádzky. Zamestnanci orgánu verejnej správy prvého stupňa postupovali zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolné činnosti vykonávali s cieľom zistiť, či žalobca ako právnická osoba dodržal predpisy potravinového práva. Prevádzkareň, kde sú umiestňované potraviny s cieľom predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za miesto s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, pretože by taký výklad išiel nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru (bod 50. rozsudku NS SR sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019). Podľa správneho súdu bolo vykonanie úradnej kontroly potravín súladné s právom, sledovalo legitímny cieľ a predmetné šetrenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu, ktorým je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia ľudí, keď tieto podliehajú najvyššej ochrane. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia potravinového práva, je možné zistiť dôsledne jedine fyzickou kontrolou potravín na mieste, v prevádzke podnikateľského subjektu. 54. K námietkam ohľadom len ústneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín, výkonu úradnej kontroly bez predchádzajúceho upozornenia a k aplikácií správneho poriadku na úradnú kontrolu potravín správny súd uvádza, že sú nedôvodné. Spôsob vykonávania úradných kontrol potravín upravuje Nariadenie (EÚ) č. 2017/625, na ktoré odkazuje zákon o potravinách v ustanovení § 18 ods. 3. Nariadenie (EÚ) č. 2017/625 je priamo aplikovateľným aktom práva Európskej únie. Zákon o potravinách a prípadne ďalšie osobitné predpisy len precizujú „potravinové právo“ upravené v právnych aktoch Európskej únie, proces kontroly v oblasti potravinového práva a riešia otázky právomoci a kompetencie príslušných orgánov. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly v zásade vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Žalobca v správnej žalobe ani nešpecifikoval, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu mali inšpektori orgánu verejnej správy prvého stupňa porušiť tým, že účel kontroly oznamovali ústne. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je následne vyhotovený až po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. Úradné kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel, pričom v tomto smere správny súd poukazuje na čl. 9 ods. 4 Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 („Úradné kontroly sa vykonávajú bez oznámenia vopred okrem prípadov, keď je takéto oznámenie potrebné a riadne odôvodnené na to, aby sa úradná kontrola mohla vykonať. Pokiaľ ide o úradné kontroly na žiadosť prevádzkovateľa, môže príslušný orgán rozhodnúť o tom, či sa úradné kontroly majú vykonať na základe oznámenia vopred alebo bez neho. Úradné kontroly, ktoré sú oznamované vopred, nevylučujú možnosť úradných kontrol bez oznámenia vopred.“). Úradná kontrola potravín sa nevykonáva podľa správneho poriadku, ale aplikuje sa postup v zmysle Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 a zákona o potravinách. 55. Za irelevantné považuje správny súd odkazy žalobcu v správnej žalobe na výkon inšpekčnej činnosti pri kontrolách vykonávaných Protimonopolným úradom Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ SR“) v rámci jeho inšpekčnej činnosti podľa § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“). Predmetný právny predpis sa na úradnú kontrolu potravín nevzťahuje. Z právnej úpravy výkonu kontroly v zmysle Zákona o ochrane hospodárskej

súťaže nemožno ani len analogicky vyvodiť, že povinnosti stanovené orgánu kontroly v týchto právnych predpisoch vo vzťahu k predkladaniu poverenia na výkon kontroly sa majú uplatniť aj na výkon úradnej kontroly potravín v režime Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 a zákona o potravinách. 56. Orgán verejnej správy prvého stupňa nepostupoval v rozpore s nariadením (EÚ) č. 2017/625 a ani v rozpore so zákonom o potravinách, keďže nie je nevyhnutné, aby sa zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín preukazovali poverením. Z úradného záznamu o kontrole potravín vyplýva, že inšpektori sa v deň výkonu úradnej kontroly potravín preukázali služobnými preukazmi s konkrétnymi číslami, čo je i s poukazom na § 20 ods. 7 Zákona o potravinách plne postačujúce, keď podľa predmetného ustanovenia sa zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. Z tohto dôvodu je nedôvodnou aj námietka, že sa inšpektori nepreukázali poverím na výkon úradnej kontroly potravín s zrozumiteľne vymedzeným účelom kontroly. 57. Kontrola potravín je presne definovaný proces (faktická činnosť), ktorého účelom je zistiť a preveriť plnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti týchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže, ale nemusí viesť v administratívnom konaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 28 zákona o potravinách. Samotný výkon kontroly tak predstavuje kontrolný proces, v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav inšpektormi, ktorý sa následne v správnom konaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení porušení zákona sprítomňuje v rozhodnutí o uložení sankcie. Výstupom z úradnej kontroly potravín je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej správy, a preto záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu a náležitosti zápisnice tak, ako to upravuje § 22 Správneho poriadku, ktorého aplikácie sa žalobca nesprávne dovoláva v správnej žalobe aj vo vzťahu k záznamu z úradnej kontroly potravín zo dňa 23.05.2019 (bod 49. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019). 58. Z vypracovaného záznamu z úradnej kontroly potravín zo dňa 23.05.2019 je zrejmé, za akým účelom a za použitia akej kontrolnej metódy bola kontrola vykonaná, ako i to, ktorí zamestnanci, ktorého orgánu štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín kontrolu vykonali a tiež to, aké nedostatky boli kontrolou zistené, ako sa s nimi inšpektori vysporiadali, aké opatrenia boli žalobcovi ako kontrolovanému subjektu uložené. Úradný záznam o kontrole potravín bol vydaný v papierovej podobe, obsahuje podpisy inšpektorov ako i odtlačky ich pečiatok, na ktorých sú uvedené čísla ich služobných preukazov a obsahuje i pečiatku žalobcu a podpis zástupkyne vedúceho filiálky pani A. B.. Podľa čl. 13 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 príslušné orgány vypracujú písomné záznamy z každej úradnej kontroly, ktorú vykonajú. Uvedené záznamy môžu byť v papierovej alebo v elektronickej forme. Uvedené záznamy obsahujú: a) opis účelu úradných kontrol, b) použité kontrolné metódy, c) výsledok úradných kontrol a d) v náležitých prípadoch opatrenie, ktoré príslušné orgány požadujú, aby dotknutý prevádzkovateľ prijal vzhľadom na výsledok ich úradných kontrol. Podstatné pre prejednávanú vec je to, že záznam z úradnej kontroly potravín obsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú Nariadením (EÚ) č. 2017/625 ako právne záväzným aktom Európskej Únie vyžadované. Pokiaľ žalobca trval v správnej žalobe na argumente, že na záznam o úradnej kontrole potravín sa aplikuje § 22 Správneho poriadku, a preto má mať i obsahové náležitosti v zmysle uvedeného ustanovenia Správneho poriadku, tak túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keďže na náležitosti úradného záznamu o kontrole potravín sa Správny poriadok nevzťahuje a obsahové náležitosti v zmysle Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 sú naplnené. 59. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal porušenie jeho práva na riadne oboznámenie s účelom kontroly, správny súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že je nedôvodná, keďže právo žalobcu v tomto smere nebolo porušené. V zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 23.05.2019 sú jednak uvedení konkrétni inšpektori (mená a čísla služobných preukazov), ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín, vrátane miesta a času jej výkonu, inšpektori prerokovali záznam o kontrole potravín s zástupkyňou vedúceho filiálky, ktorá ho podpísala a uviedla: „Svojím podpisom potvrdzujem len prevzatie tohto záznamu, ktorý doručím vedeniu spoločnosti.“ V bode II. ( pozn. súdu: z obsahu zistená chyba označovania odsekov, lebo je tam 2 krát uvedený bod II.. V tomto prípade ide o druhý bod II., ktorý mal byť správne označený ako bod III.) záznamu z úradnej kontroly potravín zo dňa 23.05.2019 sa

uvádza, že na začiatku kontroly bol prevádzkovateľ oboznámený s účelom kontroly uvedeným v bode II. úradného záznamu. Inšpektori sa pred začiatkom úradnej kontroly preukázali služobnými preukazmi. Pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17. 06. 2019 bol záznam prerokovaný s vedúcim filiálky, ktorý záznam taktiež podpísal. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom zodpovedného zamestnanca (zástupkyne vedúceho a vedúceho filiálky) oboznámený s účelom kontroly, ktorí boli v čase kontroly zodpovední za chod prevádzkarne. Zo záznamu je tiež zrejmé, že inšpektorom bola poskytnutá súčinnosť a zodpovedná zamestnankyňa žalobcu – zástupkyňa vedúceho filiálky, voči tomuto záznamu nevzniesla žiadne námietky. Zároveň bol žalobca oboznámený i so záznamom o dodatočnej úradnej kontrole vykonanej za účelom overenia splnenia opatrení uložených na mieste pri úradnej kontrole potravín dňa 17.06.2019, a to prostredníctvom zodpovedného zamestnanca. 60. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/304/2017 zo dňa 27.06.2018. Správny súd uvádza, že sa v danom prípade nejedná o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorá plní do určitej miery úlohu precedensu a teda rozhodnutie, na ktoré odkazuje žalobca v správnej žalobe nepredstavuje rozhodnutie, ktoré má povahu záväznosti pre právnu úvahu správneho súdu. 61. Opodstatnená nie je ani námietka, že účel úradnej kontroly bol vymedzený široko. Ako vyplýva z časti II. záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 23.05.2019, išlo o plánovanú kontrolu zameranú na „hygienu predaja, skladovania, prevádzkovú a osobnú hygiene, stav údržby priestorov a zariadení, označovanie potravín, predaj potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti, vysledovateľnosť potravín, dodržiavanie teplotných podmienok pri vystavovaní a skladovaní potravín, kontrolu dokumentácie“. Správny súd sa s názorom žalovaného o absurdnosti požiadavky, aby účel kontroly bol vymedzený ešte jasnejšie a podrobnejšie a s konkrétnym podozrením zo spáchania konkrétneho správneho deliktu ako aj druhu potravín, vo vzťahu ku ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa kontroluje dodržiavanie potravinového práva, stotožňuje. Pred samotnou kontrolou nemožno mať vedomosť o tom, aké potraviny sú v prevádzke umiestňované, aké zariadenia prevádzkovateľ využíva, akú dokumentáciu má spracovanú a ako je prevádzka členená. Pokiaľ v tomto smere ďalej žalobca v správnej žalobe argumentuje tým, že príliš široko vymedzený účel/predmet kontroly umožňuje neohraničený výkon kontroly, ktorý neprimerane zasahuje do práv kontrolovaného subjektu tak správny súd má za to, že bolo oprávnením žalobcu podať správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, prípadne mohol podať v súlade s § 20 ods. 11 zákona o potravinách námietky voči uloženým opatreniam a obsahu záznamu o úradnej kontrole potravín, ktoré by boli predmetom rozhodovacieho procesu a rozhodnutie mohol žalobca žiadať preskúmať na základe podanej správnej žaloby. Týmto spôsobom však žalobca nepostupoval. 62. Poukaz žalobcu v správnej žalobe na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžnz/1/2015 zo dňa 25.06.2015 nie je v tomto prípade na mieste. Nejedná sa skutkovo obdobnú vec s prejednávanou vecou, lebo v danom prípade išlo o nezákonný zásah orgánu verejnej správy – Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorý v priestoroch obchodnej spoločnosti DATALAN, a.s. vykonal inšpekciu v zmysle Zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Na účinné použitie rozsudkov NS SR sp. zn. 5 Sžnz/1/2015 zo dňa 25.06.2015, sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 03.05.2016 a sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.04.2016 mal žalobca v prvom rade v správnej žalobe ozrejmiť ich právny a skutkový základ a ich súvislosť s prejednávanou vecou, k čomu však nedošlo. Správny súd konštatuje, že i rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 03.05.2016 a sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.04.2016 sa opätovne týka ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (Protimonopolného úradu Slovenskej republiky) v rámci inšpekcie vykonávanej vo veci ochrany hospodárskej súťaže. 63. K žalobnej námietke žalobcu, že aj pri predmetnej úradnej kontrole potravín je potrebné aplikovať princíp zákazu tzv. fishing expedition správny súd uvádza, že judikatúra, na ktorú v tejto súvislosti poukázal žalobca, sa vzťahuje na právo hospodárskej súťaže a nemožno ju aplikovať na potravinové právo. Ani táto žalobná námietka žalobcu nie je dôvodnou, keď správny súd uvádza i to, že úradná kontrola potravín zo dňa 23.05.2019 nijako nevybočila z predmetu a účelu kontroly a v nej získané poznatky neboli bez ďalšieho využité pre iný účel. Žalobca v rámci svojej argumentácie o aplikovateľnosti zákazu „fishing expedition“ na kontrolné procesy vykonávané podľa rôznych právnych predpisov a v rôznych oblastiach podporne poukazoval i na rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej len „SD EÚ“) Berlioz Investment Fund C-682/15 zo dňa 16.05.2017. Predmetný rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie, na ktorý odkazuje žalobca v správnej žalobe je na prejednávaný prípad

tiež neakceptovateľný, nakoľko sa týka výkladu článkov Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS a nie úradnej kontroly potravín v oblasti potravinového práva. 64. K žalobnej námietke absencie poučenia o právach a povinnostiach žalobcu ako kontrolovaného subjektu správny súd uvádza, že i táto je nedôvodná. K porušeniu poučovacej povinnosti zo strany inšpektorov orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín, nedošlo. V zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 23.05.2019 je explicitne uvedené poučenie v zmysle § 20 ods. 11 Zákona o potravinách o tom, že ak by žalobca nesúhlasil s uloženými opatreniami, môže voči týmto podať ústne námietky, ktoré sa uvedú v zázname, alebo môže podať námietky písomne do piatich pracovných dní. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia. Túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania. Súd opakovane uvádza, že na proces kontroly sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto dôvodu inšpektori neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín o procesných právach podľa Správneho poriadku. Žalobca bol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Správneho poriadku vo fáze, kedy nadobudol postavenie účastníka správneho konania, a to upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 31.03.2020. Žalobca v správnej žalobe ani neuvádza aké poučenie očakával a najmä aký dopad na jeho subjektívne práva by mala absencia tohto poučenia v tom zmysle, aké práva pre neposkytnutie očakávaného poučenia zmeškal a pod. 65. Žalobca nepresvedčil súd o dôvodnosti námietky, že dôkazy získané počas úradnej kontroly potravín sú nezákonné pre nezákonnosť samotnej kontroly. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že úradná kontrola potravín bola zákonná. Rovnako nedôvodnou je aj námietka, že skutkový stav vzatý žalovaným za základ rozhodnutia o odvolaní je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, lebo ide len o všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia §191 ods. 1 písm. f) SSP bez konkretizácie samotného rozporu. Základom prvostupňového rozhodnutia boli výsledky obsiahnuté v zázname z úradnej kontroly, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. 66. Ďalšia žalobná námietka sa týkala porušenia práva žalobcu ako účastníka konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že: orgán verejnej správy prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré mu bolo doručené dňa 18.08.2020. V upovedomení o začatí správneho konania orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že na základe skutočností zistených pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 23.05.2019 uvedených v zázname o úradnej kontrole potravín začína správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. i) ,§ 28 ods. 4 písm. a) a i) spáchaných v jednočinnom súbehu zákona o potravinách. Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie v lehote 5 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí správneho konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomením o začatí správneho konania žalobcovi oznámil len začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty, odkazoval výlučne na záznam o kontrole potravín zo dňa 23.05.2019, následne vykonal vlastné šetrenie, keď v rámci dokazovania vykonaného po začatí správneho konania si obstaral rozhodnutie č. 73/513/2019-163 zo dňa 07.02.2019 s poukazom na ktoré odôvodňoval v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa použitie zvýšenej sadzby pre uloženie pokuty vo výške 8.000 eur podľa § 28 ods. 7 Zákona o potravinách. S predmetným podkladom, a to rozhodnutím č. 73/513/2019-163 zo dňa 07.02.2019, ktorý bol orgánu verejnej správy prvého stupňa známy z jeho úradnej činnosti, však už žalobcu pred vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa neoboznámil. Predmetné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je súčasťou administratívneho spisu predloženého správnemu súdu žalovaným. Orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Upovedomením o začatí správneho konania sa administratívne konanie len začína a až po začatí administratívneho konania sa zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností a následne vyvodzuje zodpovednosť za porušenie povinností. Úkon spočívajúci v oznámení začatia administratívneho konania účastníkovi konania nemôže nahrádzať povinnosť orgánu verejnej správy vyzvať účastníka konania, aby sa vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia. V administratívnom spise sa nenachádza výzva orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobcovi na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním

rozhodnutia. Napriek uvedenému nesprávnemu postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa má však správny súd za to, že v danom prípade nedošlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by samo o sebe malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo väzbe na porušenie práva žalobcu na obhajobu. Žalobcovi musel byť známy fakt o skorších právoplatných rozhodnutiach o uložení mu pokút za správny delikt za zistené nedostatky, keď predmetnú skutočnosť ani nijako v odvolacom konaní nepopieral. Žalobcovi zároveň nebolo upreté právo vyjadriť sa k iným správnym deliktom, ktorých spáchanie sa mu kládlo za vinu a rovnako mohol navrhovať dôkazy. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania preukázateľne písomne vyjadril podaním zo dňa 24.08.2020, ale nenavrhol žiadne dôkazy. Žalobca doplnenie dokazovania nenavrhol ani v rámci podaného odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. 67. Žalobca ďalej namietal, že upovedomenie o začatí správneho konania a ani doplnenie tohto upovedomenia neobsahujú informácie o tom, aká sankcia mu hrozí. Vychádzajúc z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí trestanie za správne delikty podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií je nevyhnutné poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77/31) z 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je potom v záujme garancie rešpektovania práva žalobcu vedieť z čoho je podozrivý postačujúce, ak orgán verejnej správy prvého stupňa v upovedomení o začatí správneho konania uviedol len opis skutkov, ich právnu kvalifikáciu ako iných správnych deliktov podľa zákona o potravinách, resp. všeobecný poukaz na to, že sa začína správne konanie vo veci uloženia pokuty bez toho, aby zároveň orgán verejnej správy uviedol i informáciu o tom, v akom rozpätí sa pohybuje peňažná pokuta, ktorá žalobcovi pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov hrozí. Samotná absencia poukazu na rozpätie hroziacej pokuty za iné správne delikty v upovedomení o začatí správneho konania a ani doplnení tohto upovedomenia však sama o sebe nie je v danom prípade takým procesným pochybením orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré spôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd uvádza, že nie každé porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy má za následok aj porušenie práv účastníka konania, keď posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že v absencii uvedenia zákonného rozpätia pokuty hroziacej žalobcovi za iné správne delikty opísané v upovedomení o začatí správneho konania a v doplnení upovedomenia nevzhliadol takú vadu spôsobujúcu nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa správneho súdu nedošlo v dôsledku neuvedenia zákonného rozpätia pokuty hroziacej žalobcovi k podstatnému porušeniu práva žalobcu na obhajobu, lebo žalobca preukázateľne možnosti účinnej obhajoby využil, keď sa vyjadril k upovedomeniu o začatí správneho konania a aj k doplnení upovedomenia a proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa uplatnil i odvolanie. Žalobca v správnej žalobe ani nijako nekonkretizoval akú ujmu na svojich právach utrpel tým, že v upovedomení o začatí správneho konania a v jeho doplnení absentovala informácia, v akej sadzbe mu môže byť pokuta za iný správny delikt uložená. Navyše hroziacu sankciu je možné odvodiť i z právnej kvalifikácie skutkov ako iných správnych deliktov v zmysle zákona o potravinách, ktorý má žalobca ako obchodná spoločnosť podnikajúca v oblasti predaja potravín rôzneho druhu dodržiavať. Žalobca bol už aj v minulosti kontrolovaný inšpektormi v rámci úradnej kontroly potravín a následne sankcionovaný za spáchané iné správne delikty v oblasti potravinového práva, keď zákonné rozpätie uloženia pokuty mohlo byť žalobcovi zrejmé aj v dôsledku jeho predchádzajúceho protiprávneho konania. 68. Žalobca namietal i to, že upovedomenie o začatí správneho konania ani doplnenie upovedomenia neobsahovali informáciu o tom, že sankcia sa uloží v sprísnenej sadzbe podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, resp. že sa zohľadní minulosť žalobcu. Tieto námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Použitie zvýšenej sadzby pre uloženie pokuty ako i zohľadnenie zákonného kritéria pri určení výšky pokuty spočívajúceho v minulosti prevádzkovateľa bolo výsledkom dokazovania, ktoré

orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal až po začatí správneho konania, a preto upovedomenie o začatí správneho konania ani doplnenie upovedomenia predmetné informácie ani nemohlo obsahovať. 69. K skupine žalobných námietok, ktoré sa týkajú nesprávnej právnej kvalifikácie skutkov a porušenia zásady materiálnej pravdy správny súd uvádza, že ich považuje za neopodstatnené. Pokiaľ žalobca namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu umiestňovania potravín po uplynutom DS ako iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, správny súd uvádza, že pri predaji potravín po uplynutí DS ide o jednočinný súbeh so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách, keďže podľa čl. 24 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 sa po uplynutí DS považuje potravina za nebezpečnú. Podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa nesmú na trhu umiestňovať potraviny, ak nie sú bezpečné. Podľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú: a) zdraviu škodlivé; b) nevhodné na ľudskú spotrebu. Podľa čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. Nedodržiavanie DS bolo v danom konkrétnom prípade zistené pri troch druhoch potravín, t.j. u výrobkov z mäsa, u ktorých je naplnený predpoklad, že z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze, a preto sa u nich DMT nahrádza DS, po uplynutí DS sa tieto potraviny považujú za nebezpečné. Podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom v oblasti označovania potravín je Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011. Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na informácie o potravinách. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie a postupy poskytovania informácií o potravinách. V zmysle čl. 24 ods. 1 uvedeného nariadenia, druhého oddielu podrobné ustanovenia o povinných údajoch platí, že ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. Právne posúdenie veci tak, ako ho vykonal orgán verejnej správy prvého stupňa je správne, keď tento nebol povinný preukázať, že potraviny po DS boli zdraviu škodlivé, nevhodné na ľudskú spotrebu či skazené, keďže skutočnosť, že sa jedná v prípade masových a rybacích výrobkov o potraviny nebezpečné z dôvodu ich nevhodnosti pre ľudskú spotrebu je naplnená tým, že ide o mäsové výrobky, ktoré rýchlo podliehajú skaze v dôsledku čoho sa u nich DMT nahradil DS s tým, že po uplynutí DS sa takéto potraviny bez ďalšieho považujú za nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Napriek žalobcom nastoleným pochybnostiam o nebezpečnosti potravín umiestňovaných na trh po uplynutí DS, s prihliadnutím na čl. 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, možno celkom jednoznačne konštatovať, že komunitárne potravinové právo potravinu po uplynutí jej DS považuje za nebezpečnú v súlade s čl. 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Správny súd neprisvedčil ani žalobnej námietke, že došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy, keď podľa správneho súdu bolo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy prvého stupňa dostačujúce pre riadne posúdenie veci a žalobca ani bližšie v správnej žalobe túto žalobnú námietku nekonkretizoval. 70. Súd nedal za pravdu žalobcovi ani v jeho námietke, že neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa sprísnenej sadzby v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, lebo nedošlo k opakovanému porušeniu tých istých povinností (viď ods. 11 tohto rozsudku). Súd súhlasí s argumentáciou žalovaného k tejto námietke ( viď ods. 24 tohto rozsudku), lebo potraviny po dátume spotreby sa podľa čl. 24 ods. 1 druhá veta Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 považujú za nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. 71. Ďalšou námietkou žalobca namietal premlčanie začatia konania o uložení pokuty pre skutky, ktoré boli bližšie vymedzené až v doplnení upovedomenia o začatí správneho konania, ale súd aj túto námietku uzavrel ako nedôvodnú. Z obsahu § 28 ods. 10 zákona o potravinách ( účinného do 30.06.2022; od 1. 7.2022 došlo k zmene v označení čísla odseku na ods. 11) vyplýva, že „Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“ Kontrola bola vykonaná dňa 23.05.2019, kedy orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinností a tým dňom začala

plynúť subjektívna lehota na začatie konania o uloženie pokuty. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcov doručené dňa 03.04.2020. Prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k. 133/645/2020-163 zo dňa 27.04.2020 bolo zrušené na základe odvolania žalobcu rozhodnutím žalovaného č. k. 2105/2020 zo dňa 09.07.2020, vec bola vrátená RVPS Bratislava - mesto na nové prejednanie a rozhodnutie ( nie na nové konanie) okrem iného so záväzkom riadne oboznámiť účastníka s doplneným predmetom prejednávanej veci. Predmetné rozhodnutie žalobca prevzal dňa 04.08.2020. Následne doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania z 12.08.2020 prevzal žalobca dňa 18.08.2020, v ktorom bolo doplnenie odôvodnené tým, že v upovedomení nebol aplikovaný účinný právny predpis, úplná právna kvalifikácia niektorých skutkov a čiastočne nebolo správne konanie začaté za konkrétne skutky. Prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty 8.000 eur prevzal žalobca dňa 03.09.2020 a druhostupňové potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného dňa 09.11.2020. 72. K skupine žalobných námietok ohľadom neprimeranosti výšky uloženej sankcie vyhodnotil ako opodstatnené. Súd obligatórne ex offo prihliadal na zmenu právnej úpravy zákona o potravinách novelou z. č. 211/2022 Z.z., aj keď k zmene došlo až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej (rozsudok NS SR č. k. 4Asan/2/2019 zo dňa 5. 11. 2019; R 20/2021). Podľa § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. júla 2022) konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od l. júla 2022 (bod 12, 13,14). Niet pochýb o tom, že v danom prípade sa konanie pred orgánmi verejnej správy skončilo právoplatne do 30.06.2022. 73. Z vyššie citovanej právnej úpravy a s poukazom na jej zmenu v § 31ai ods.1 zákona o potravinách je evidentné, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu vzťahujúceho sa na preskúmavanú vec, a to tak v otázke rozpätia sadzby pokuty, ktorú môžu správne orgány v rámci správnej úvahy aplikovať, ale aj v otázke povahy porušených povinností, pre porušenie ktorých správny orgán mieni pristúpiť k uloženiu pokuty, keďže pôvodné znenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách upravuje opakované porušenie povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7 (to odkazuje na ods. 4), a novelizované znenie citovaného ustanovenia zákona o potravinách upravuje opakované porušenie tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4. Pritom ustanovenie § 28 ods. 4 zostalo bez zmeny aj po novelizácii zákona o potravinách. Súd vychádzal z premisy, že v prípade správneho trestania sa použije analógia legis so zásadami v trestnom konaní v rozsahu, v akom chýba špeciálna úprava v jednotlivých zákonoch upravujúcich administratívnu zodpovednosť za správne delikty. 74. Prijatím zákona č. 211/2022 Z. z. došlo k novele zákona o potravinách, keď s účinnosťou od 01.07.2022 sa umožnil predaj potravín po uplynutí DMT nielen formou bezodplatného prevodu charitatívnej organizácií (uvedené platilo aj pred novelou), ale aj formou predaja pri dodržaní zákonom ustanovených podmienok stanovených v § 6 ods. 12 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. účinnom od 01.07.2022. Zároveň sa predmetnou novelou, ktorej cieľom bolo zníženie potravinového odpadu, doplnilo okrem iného ustanovenie § 28 ods. 3 o písmeno f), v ktorom sa upravila skutková podstata správneho deliktu vo vzťahu k § 6 ods. 12 novelizovaného zákona o potravinách. 75. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022 vyslovil právny názor, že pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu ( body 18 a 19). Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 31ai ods. 1 zákona o potravinách natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania (bod 20). Správny musí byť objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové a právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90].

76. Všeobecne platí, že princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz spätnej účinnosti právnych noriem. Pre oblasť správneho trestania možno tento zákaz interpretovať tak, že nemožno uložiť správnu sankciu za konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo správnym deliktom, aj keby neskôr správnym deliktom bolo. Tým je uplatnený všeobecný princíp zákazu retroaktivity, podľa ktorého právne predpisy až na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. Správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie uloženej správnym orgánom, preto je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj keď táto zmena nastala až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2019, R 20/2021 Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu 2/2021). 77. V súvislosti s uvedeným sa uplatní nepravá retroaktivita, ak je neskoršia právna úprava pre páchateľa deliktu priaznivejšia (§ 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, článok 50 ods. 6 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky). Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje na správne delikty aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje (rozsudok NS SR sp. zn. Asan/10/2017 zo dňa 27.09.2018). Každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (nález ÚS SR z 12. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 120/2010). Aj napriek tomu, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 SSP), § 135 SSP, nemožno predmetné ustanovenie chápať ako absolútne, lebo by sa dostalo do zjavného rozporu s hmotnoprávnou úpravou podmienok zodpovednosti za správne delikty, ktoré má oporu vo vyššie uvedenej ústavnoprávnej úprave a medzinárodných záväzkoch. Súd je toho názoru, že má povinnosť prihliadnuť pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nielen k hmotnoprávnej úprave deliktuálnej zodpovednosti platiacej v dobe rozhodovania správneho orgánu, ale aj k úprave platnej a účinnej v dobe rozhodovania správneho súdu, ak je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie ( obdobnú vec rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 8Sžo/2/2016 z 31. mája 2018). Súd sa stotožňuje s názorom NS SR (rozsudok sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2009), že ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej. 78. K zmene právnej úpravy došlo od 01.07.2022, teda po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný pri ukladaní sankcie postupoval na základe účinnej právnej úpravy v čase rozhodovania, čo pre neho explicitne vyplývalo z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd riadiac sa právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre trestaného je potrebné prihliadnuť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021) - právna veta judikovaného rozhodnutia znie: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“ 79. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to

pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 80. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi konaním žalobcu a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením priaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť sankciu. 81. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z rozsudku sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019 (bod 76), ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať ex lege, aj keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. Konštatoval, že „ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.“ 82. Správny súd pri rozhodovaní o žalobe vo veciach správneho trestania postupuje v zmysle § 195 písm. d) SSP tak, že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K takýmto zásadám patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku a podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Niet pochýb o tom, že zákon o potravinách v znení novely vykonanej zákonom č. 211/2022 Z. z., účinným od 01.07.2022, je pre žalobcu priaznivejší. 83. Správny súd rešpektuje medzi inými princípmi správneho súdnictva aj princíp subsidiarity, podľa ktorého správny súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k výške sankcie, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 84. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, najmä sa obligatórne vysporiada s novou pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie v súlade so znením prechodných ustanovení v zákone o potravinách k úpravám účinným od 01.07.2022. Bude povinný okrem rešpektovania princípov správneho trestania aplikovať aj nepravú retroaktivitu, ktorá je v tomto prípade prípustná, lebo je v prospech páchateľa. Zároveň je povinný nové rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nakoľko bude žalovaným aplikovaná nová právna úprava, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, preto súd nepovažuje za konečné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ani jeho správnu úvahu uvedenú v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k meritu veci a k výške trestu žalobcu. Viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP nie je absolútna, platí do nezmenenia skutkovej a právnej situácie. 85. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 86. Reakciou žalobcu na zmenu právnej úpravy bol návrh, aby správny súd moderoval sankciu. Žalobca požadoval zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ale aj sankčnú moderáciu. Nakoľko správny súd uplatnil kasáciu, teda zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 SSP, sankčná moderácia v zmysle § 198 SSP sa stala bezpredmetnou. Keďže správny súd vyhovel hlavnému kasačnému návrhu, čo znamená plný úspech žalobcu vo veci, uviedol len kasačný výrok a nie výrok vo vzťahu k moderačnému návrhu. 87. Správny súd len pre úplnosť poznamenáva, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy po rozhodnutí orgánu verejnej správy nie je naplnený zákonný predpoklad pre možnosť sankčnej moderácie správnym súdom v zmysle § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol podľa

osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Zákon teda predpokladá rovnakú právnu úpravu v čase rozhodovania orgánu verejnej správy ako aj v čase rozhodovania súdu. Aj keď správny súd koná v plnej jurisdikcii, nemožno to spájať s absolútnym nahradením rozhodovania orgánu verejnej správy o sankcii, ktorý v dôsledku predchádzajúcej, inej právnej úpravy ešte nemal možnosť prijať svoje závery podľa novej právnej úpravy. Podľa názoru správneho súdu je potrebné rešpektovať aj princíp správneho súdnictva a to princíp subsidiarity, teda že správne súdy nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Pokiaľ by za danej situácie správny súd pristúpil k sankčnej moderácii, znamenalo by to v konečnom dôsledku aj ukrátenie účastníka konania na konanie pred orgánom verejnej správy, v ktorom by autonómne podľa vlastnej úvahy vyjadril svoje závery k výške sankcie a tieto by ešte mohli byť následne preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Inak povedané priamou sankčnou moderáciou správnym súdom pri zmene právnej úpravy by došlo k ukráteniu na inštanciách v administratívnom konaní, ktoré by boli účastníkovi konania odňaté. 88. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou a to aj vzhľadom zmenu právneho predpisu s obligatórnou aplikáciou nepravej retroaktivity zo strany žalovanej. V závere súd k ostatným kasačným námietkam žalobcu uvádza, že podrobné a výstižné právne posúdenie, právnou obcou akceptované, je obsiahnuté v odôvodneniach rozsudkov NS SR sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30.06.2020, sp. zn. 4Asan/29/2018 z 13.11.2019 a sp. zn. 7Sžo/262/2015 z 27.9.2017, na ktoré správny súd odkazuje. 89. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.