Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/230/2020 1020201764 24. 06. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201764.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Roľnícke družstvo Ďumbier, so sídlom Podkoreňová 3, 977 01 Brezno, IČO: 36 035 327, právne zastúpený: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. 10992/2020-640, č.z. 45090/2020 zo dňa 19.10.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 10.05.2019 požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami podľa špecifikácie B-4 a platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. 2. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. s. 109325/2019/23736/2019/551 zo dňa 03.12.2019 rozhodla tak, že schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 10 914,92 eura, formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 7 699,86 eura, formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými obmedzeniami v sume 9 298,47 eura a formou úhrady finančnej disciplíny v sume 232,80 eura. 3. Pôdohospodárska platobná agentúra následne ďalším vo veci žiadosti žalobcu vydaným rozhodnutím č. 099225/2020/11711/2020/551 zo dňa 06.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že neschvaľuje poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie v zmysle čl. 19 DNK (EÚ) č. 640/2014. 4. Pôdohospodárska platobná agentúra v odôvodní prvostupňového rozhodnutia konštatovala, že správou z kontroly na mieste, evidenciou pasenia, zoznamom hospodárskych zvierat, vyjadrením žalobcu v správe z kontroly na mieste a v jeho liste, zmluvou o zabezpečení služieb rastlinnej výroby pasením č. 1/2019 a zmluvou o zabezpečení služieb rastlinnej výroby pasením č. 5/2019 (ďalej spolu len „zmluvy o zabezpečení služieb pasením“) mala preukázanú skutočnosť, že žalobca nahlásené biotopy
prírodných a poloprírodných trávnych porastov a mezofilné trvalé trávne porasty (typ B) nechal spásať hospodárskymi zvieratami (ovcami) na základe zmluvného vzťahu s tretími osobami. To znamená, že žalobca nebol ani nemohol byť držiteľom týchto hospodárskych zvierat. Táto zistená skutočnosť predstavovala porušenie povinnosti žalobcu v zmysle § 25 písm. i) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka“), a to povinnosť dodržiavať zaťaženie zvieratami chovanými v poľnohospodárskom podniku najviac 1,9 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní, ktorých je držiteľom a sú registrované v centrálnom registri hospodárskych zvierat, na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov, a najmenej 0,3 dobytčej jednotky na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov v období od 01.05 do 31.10 každého roka záväzku; oplôtkové pasenie možno použiť, ak sa dodrží zaťaženie dobytčími jednotkami, ktoré sa prepočítava na celkovú oplotenú plochu. 5. Pôdohospodárska platobná agentúra v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej konštatovala, že list žalobcu obsahoval tvrdenie, že dodržiaval predpísané zaťaženie vlastnými zvieratami chovanými na jeho družstve. Toto tvrdenie však žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Naopak, sám toto tvrdenie popieral ďalším svojím tvrdením, že obhospodaruje poľnohospodárske pozemky pasením hospodárskymi zvieratami vedenými v CEHZ na základe zmlúv o zabezpečení služieb pasením. Ak by žalobca dodržiaval predpísané zaťaženie vlastnými zvieratami chovanými na jeho družstve, ako sám tvrdil vo svojom liste, nemal by žiaden logický dôvod vykonávať zaťaženie prostredníctvom hospodárskych zvierat tretích osôb na zmluvnom základe. 6. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.s. 10992/2020-640, č.z. 45090/2020 zo dňa 19.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil výrok č. 1 prvostupňového rozhodnutia tak, že neschvaľuje poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie v zmysle § 30 ods. 9 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v spojení s čl. 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém (ďalej len „delegované nariadenie“), podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenie na rozvoj vidieka a krížové plnenie. 7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca nechal spásať hospodárskymi zvieratami nahlásené plochy na základe zmluvného vzťahu s tretími osobami, a to na základe zmlúv o zabezpečení služieb pasením. To znamená, že žiadateľ nebol držiteľom predmetných hospodárskych zvierat na účely nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Uvedené zistenie predstavovalo porušenie povinnosti žalobcu v zmysle § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, t.j. porušenie povinnosti dodržiavať zaťaženie zvieratami chovanými v poľnohospodárskom podniku žiadateľa najviac 1,9 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní, ktorých je držiteľom a sú registrované v CEHZ, na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov, a najmenej 0,3 dobytčej jednotky na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov v období od 01.05. do 31.10. každého roka záväzku. Zmyslom a účelom poskytnutia predmetnej platby je totiž podpora práve tých chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí majú v sledovanom období záväzku zvieratá nielen evidované v CEHZ, ale aj sú v CEHZ evidovaní ako ich držitelia, a teda skutočne spĺňajú § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. 8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že v prípade žalobcu bolo zistené nadhodnotenie vo výmere 9,97 ha, a to konkrétne v prípade výmery deklarovanej na operáciu ochrana poloprírodných a prírodných trávnych porastov typu B, D a E. Pôdohospodárska platobná agentúra preto postupovala správne a v súlade s čl. 19 delegovaného nariadenia, keď aplikovala v prípade žiadateľa zníženie v sume 1 741,36 eura. II. Žaloba
9. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.10.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci Pôdohospodárskej platobnej agentúre na ďalšie konanie a tiež priznania práva na náhradu trov konania. 10. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu len „rozhodnutie vo veci dotácie v oblasti pôdohospodárstva“) boli nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zároveň boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Skutkový stav, ktorý vzali žalovaný a Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej spolu len „pôdohospodárske orgány“) za základ svojho rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemal oporu. 11. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Tento záver pôdohospodárskych orgánov bol založený na nesprávnom právnom posúdení predmetnej právnej normy. Uvedenú právnu normu pôdohospodárske orgány vyložili nesprávne gramaticky a taktiež ju nesprávne aplikovali na zistený skutkový stav. 12. Podmienkou na poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie podľa § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka bolo: - pásť hospodárske zvieratá takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu biotopu, - dodržiavať zaťaženie zvieratami chovanými v poľnohospodárskom podniku najviac 1,9 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní, ktorých je držiteľom a sú registrované v CEHZ, na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov a najmenej 0,3 dobytčej jednotky na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov, - uvedené dodržiavať v období od 01.05. do 31.10. každého roka záväzku. 13. Držba, ktorá bola podmienkou na započítanie hospodárskych zvierat do celkového počtu, ktorými žiadateľ zaťažoval predmetné plochy biotopu za účelom poskytnutia podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie podľa § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, ale predstavovala faktickú držbu týchto hospodárskych zvierat žiadateľom, t.j. stav, kedy žiadateľ ako držiteľ tieto hospodárske zvieratá mal skutočne v moci, a to bez toho, aby sa skúmalo, či má na to právo alebo nie. 14. Držiteľ a vlastník mohli byť dve osoby, a teda nešlo o totožné pojmy. Držba bola v Slovenskej republike doktrinálne chápaná ako stav faktický, nie stav právny. Držba predstavovala faktický stav, ktorý bol právne chránený. Držba predpokladala faktické ovládanie veci držiteľom a vôľu s vecou nakladať pre seba. Držiteľom pritom mohla byť aj osoba odlišná od vlastníka veci. 15. Paralelu v tomto nie úplne právno-teoreticky správnom chápaní a definovaní pojmu „držiteľ“ bolo možné nájsť napríklad v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý tiež rozlišoval medzi vlastníkom motorového vozidla a jeho „držiteľom“ zapísaným v osvedčení o evidencii, pričom tento držiteľ mohol byť aj nájomca na základe leasingovej zmluvy, t.j. fakticky detentor a nie držiteľ. Zákon ho napriek tomu označoval za držiteľa. 16. Obdobnú pojmovú nesprávnosť obsahoval aj zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“), ktorý rozlišoval medzi vlastníkom a držiteľom hospodárskeho zvieraťa, ktorý bol zapísaný do CEHZ, pričom ale neskúmal, na základe akého právneho titulu „držiteľ“ faktické ovládanie týchto hospodárskych zvierat vykonával. 17. Nebolo teda podstatné, na základe akého právneho titulu bol žalobca evidovaný ako „držiteľ“ hospodárskych zvierat. Pre účely poskytnutia podpory formou priamej platby na agroenvironmentálnoklimatické opatrenie podľa § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka tak nebola podstatná vnútorná vôľa žiadateľa, ale faktický stav, t.j. fyzická držba hospodárskych zvierat. 18. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil a vyhodnotil, keď konštatoval, že žalobca ako žiadateľ nebol „držiteľom“ hospodárskych zvierat, pokiaľ obhospodaroval pozemky pasením na základe zmlúv
o zabezpečení služieb pasením, a teda nebol držiteľom predmetných hospodárskych zvierat na účely nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. 19. Aj keby sa správny súd nestotožnil s výkladom žalobcu ohľadne podmienky držby hospodárskych zvierat, stále by platilo, že žalobca splnil podmienky uvedené v § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Žalobca totiž splnil stanovenú zaťaženosť v retenčnom období od 01.05. do 31.10. príslušného roka polygastrickými zvieratami a/alebo koňmi, ktorých bol držiteľom a ktoré boli registrované v CEHZ. 20. Žalobca teda vlastnil v retenčnom období chov hospodárskych zvierat, ktoré choval intenzívnym spôsobom v maštali a na pasenie použil zvieratá iného majiteľa registrovaného v CEHZ. Takýto postup nariadenie o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka nezakazovalo. 21. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný v tomto rozhodnutí konštatoval, že „zmyslom a účelom poskytnutia predmetnej platby je podpora práve tých chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí majú v sledovanom období záväzku zvieratá nielen evidované v CEHZ, ale aj sú v CEHZ evidovaní ako ich držitelia, a teda skutočne spĺňajú ust. § 25 písm. i) NV SR č. 75/2015 Z. z.“ Tento svoj záver žalovaný riadne neodôvodnil. Predmetný záver bol navyše vnútorne nelogický a rozporný. Žalovaný taktiež nevysvetlil, prečo by žalobca nemal mať nárok na poskytnutie predmetnej platby, ak bol držiteľom predmetných hospodárskych zvierat v rozhodujúcom období, pričom tieto hospodárske zvieratá mal zaevidované v CEHZ. 22. Pokiaľ ide o námietku nesprávne zisteného skutkového stavu, žalovaný na jednom mieste napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca pásol deklarované biotopy hospodárskymi zvieratami, ktoré neboli evidované v jeho CEHZ a na inom mieste napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca mal zvieratá síce evidované, ale nie ako ich držiteľ. V správe z kontroly na mieste kontrolná skupina konštatovala, že vykonala fyzickú kontrolu a označenie zvierat, ktoré mal žalobca evidované v CEHZ. Pri tejto kontrole na účely platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami nebolo zistené porušenie. V uvedenej správe z kontroly na mieste kontrolná skupina konštatovala, že žalobca mal zvieratá evidované v CEHZ. Žalovaný teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.02.2021 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 24. S účinnosťou od 01.04.2015 bola zavedená nová definícia „držiteľa“, ktorým sa na účely vyhlášky žalovaného č. 20/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka (ďalej len „vyhláška o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka“), rozumie jedna „fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za všetky hospodárske zvieratá v chove, ktorý v danom čase prevádzkuje.“ Zároveň bol z právnej úpravy vypustený pojem „vlastník“. Uvedená legislatívna zmena znamenala, že v jednom chove s prideleným číslom v CEHZ mal byť vždy len jeden držiteľ, ktorý chov prevádzkuje a je zodpovedný za všetky zvieratá evidované v tomto chove. Držiteľ bol zodpovedný za plnenie povinností voči CEHZ, s čím bola spojená aj jeho zodpovednosť za plnenie prípadných opatrení Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, pričom táto osoba vystupovala vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre ako žiadateľ podpory a jej prijímateľ. 25. V zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka v nadväznosti na čl. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo dňa 17. 07. 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (ďalej len „nariadenie EP a Rady o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka“), bolo pre potreby poskytnutia platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie v zmysle § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka kumulatívnou povinnosťou žiadateľa pásť hospodárske zvieratá takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu biotopu a zároveň dodržiavať zaťaženie zvieratami chovanými v poľnohospodárskom podniku najviac 1,9 dobytčej jednotky
prežúvavcov a koní a najmenej 0,3 dobytčej jednotky na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov v období od 01.05 do 31.10 každého roka záväzku – pričom držiteľom zvierat pre potreby zaťaženia je žiadateľ a zvieratá sú registrované v CEHZ. 26. Vyššie uvedená legislatívna úprava týkajúca sa hovädzieho dobytka sa obdobne týkala oviec a kôz, a to na základe príslušných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 21/2004 zo dňa 17.12.2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernica č. 92/102/EHS a 64/432/EHS a vyhlášky žalovaného č. 18/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii oviec a kôz v znení neskorších predpisov. 27. Od 01.04.2015 sa pre potreby registrácie hovädzieho dobytka, oviec a kôz zaviedol jednotný termín „držiteľ“, ktorý zodpovedá za všetky hospodárske zvieratá v chove, ktorý v danom čase prevádzkuje (farma žiadateľa, na ktorej je vedený ako držiteľ príslušného druhu zvierat), pričom táto osoba vystupuje vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre ako žiadateľ podpory a jej prijímateľ aj v prípade platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie v zmysle § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Žiadateľ bol považovaný za držiteľa (pôvodne vlastníka) v poľnohospodárskom podniku, t.j. na farme, kde bol vedený ako držiteľ príslušného druhu zvierat, pričom bol držiteľom tých zvierat, ktoré boli v rámci CEHZ registrované v tomto chove (nachádzali sa na farme žiadateľa). 28. Pre potreby plnenia podmienok v zmysle § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka zmluvy predložené žalobcom nepostačovali na preukázanie dodržania zaťaženia zvieratami, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že bol držiteľom týchto zvierat v chove (neboli registrované na farme žalobcu, v ktorej bol žalobca držiteľom príslušného druhu zvierat). Skutočnosť, že boli registrované v CEHZ, nepostačovala na uznanie plnenia, keďže registrácia v CEHZ a ich držba žalobcom v chove žalobcu boli kumulatívnymi podmienkami v zmysle predmetnej právnej normy. 29. Zmluvy predložené žalobcom mohli preukazovať podmienku pásť hospodárske zvieratá, avšak kumulatívne nebolo preukázané plnenie podmienky, že žalobca bol držiteľom zvierat v registri CEHZ, keďže zvieratá boli registrované v poľnohospodárskom podniku, v ktorom bola držiteľom iná osoba. 30. Žalovaný rešpektoval tzv. faktickú držbu v zmysle § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorej držiteľom bol ten, kto s vecou nakladal ako s vlastnou alebo kto vykonával právo pre seba. Pre potreby posudzovania platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie v zmysle § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka však bola stanovená v súvislosti s § 1 ods. 3 vyhlášky o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka v nadväznosti na čl. 2 nariadenia EP a Rady o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka právna držba, ktorá bola z dôvodu špecificky vyžadovaných podmienok nevyhnutným predpokladom pre jej poskytnutie. Preukazovanie faktickej a právnej držby bolo nevyhnutné aj z dôvodu, aby došlo k zamedzeniu prípadov duplicity zaťaženia, t.j. prípadov, keď žiadateľ uzavrie právny úkon s iným subjektom za účelom plnenia zaťaženia, t.j. prípadov, keď žiadateľ uzavrie právny úkon s iným subjektom za účelom plnenia zaťaženia, ale bez presunu (faktického a administratívneho) do svojho poľnohospodárskeho podniku, pričom tento subjekt si tieto zvieratá, obdobne ako žiadateľ, uplatňuje na plnenie svojho zaťaženia. Zmyslom poskytnutia platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie bola podpora tých chovateľov hospodárskych zvierat, ktoré sa pasú takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu biotopu a ktorí majú v sledovanom období záväzku zvieratá nielen evidované v CEHZ, ale aj sú evidovaní v CEHZ ako ich držitelia, a teda skutočne spĺňajú podmienky podľa predmetnej právnej normy. 31. Posudzovanie subjektov jednotnej žiadosti na základe rovnakého právneho rámca rozlične vedie proti zásade rovnakého zaobchádzania účastníkov v konaní ako aj proti zásade zákonnosti, keďže konajúce orgány posudzujú uvedenú problematiku u všetkých účastníkov konania rovnako, a teda uznanie namietaného postupu by viedlo k neoprávnenému zvýhodneniu subjektov, ktoré neplnia podmienky právnej držby na úkor tých, čo plnia podmienku ako faktickej, tak právnej držby, čo by vytvorilo priestor pre obchádzanie zmyslu poskytnutia platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie, a teda poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie.
32. Žalobca nemohol v žiadnom prípade plniť podmienku zaťaženia zvieratami chovanými v jeho poľnohospodárskom podniku, keďže ponechal takmer celú plochu v záväzku v rámci platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie spásať hospodárskymi zvieratami na základe zmlúv o zabezpečení služieb pasením. To znamená, že žalobca nebol držiteľom predmetných hospodárskych zvierat na účely nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Toto zistenie potom predstavovalo porušenie povinnosti žalobcu v zmysle § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. IV. Replika žalobcu 33. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2021 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná. 34. Žalobca vlastnil v retenčnom období chov hospodárskych zvierat, ktoré choval intenzívnym spôsobom v maštali a na pasenie použil zvieratá iného majiteľa registrovaného v CEHZ. Uvedený spôsobom zaťaženia pozemku nariadenie o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka nezakazovalo. V správe z kontroly na mieste kontrolná skupina konštatovala, že vykonala fyzickú kontrolu označenia zvierat, ktoré mal žalobca evidované v CEHZ. Tým bolo jednoznačne preukázané reálne vlastníctvo (existencia) zvierat žiadateľa evidovaných v CEHZ a splnenie podmienok zaťaženia. Žalobca vlastnil ako jediný držiteľ zvieratá, ktoré boli predmetom kontroly na mieste, kde kontrolná skupina v správe z kontroly konštatovala vykonanie fyzickej kontroly zvierat, ktoré mal žalobca evidované v CEHZ ako držiteľ. 35. Žalobca preto bol držiteľom zvierat chovaných v poľnohospodárskom podniku najviac 1,9 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní a najmenej 0,3 dobytčej jednotky na 1 ha plochy biotopu trvalého trávneho porastu. Držiteľom zvierat musel byť v období od 01.05. do 31.10 každého roka záväzku, pričom ako držiteľ zvierat pre potreby zaťaženia mal žalobca zvieratá registrované v CEHZ na farme č. 300 431, ktoré boli chované intenzívnym spôsobom. Žalobca pásol hospodárske zvieratá na základe zmluvy takým spôsobom, že nedošlo k poškodeniu trvalého trávneho porastu. Na splnenie tejto podmienky nemusel využiť zvieratá, ktorých bol držiteľom, ale musel splniť podmienku obrobenia formou pasenia alebo kosenia. 36. Skutkový záver žalovaného o tom, že žalobca ako žiadateľ nebol držiteľom zvierat v registri CEHZ, nebol správny a vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca ako žiadateľ bol vždy držiteľom potrebného počtu hospodárskych zvierat registrovaných v poľnohospodárskom podniku v CEHZ a zároveň kumulatívne preukázal plnenie podmienok pasenia takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu biotopu. 37. Žalovaný teda nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec navyše nesprávne právne posúdil. Žalovaný totiž nesprávne vyložil § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, podľa ktorého nebolo podstatné, či žiadateľ pásol hospodárske zvieratá, ktoré mal v držbe, ale výlučne to, že tak robil bez poškodenia biotopu, a zároveň zvieratami, ktoré mal v držbe, aj so zvieratami, ktoré pásol, neprekročil maximálne povolené zaťaženie na plochu. 38. Kontrolná skupina v správe z kontroly na mieste zo dňa 27.11.2019 v rámci platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami konštatovala, že žalobca dodržiava podmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek, ktorými sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v CEHZ, a ktorých je držiteľom, na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v období od 01.05. do 31.10. Toto konštatovanie kontrolnej skupiny poukazovalo na selektívny a nesprávny prístup Pôdohospodárskej platobnej agentúry k žalobcovi. Ak by Pôdohospodárska platobná agentúra skúmala zaťaženie prostredníctvom zvierat v žalobcovom poľnohospodárskom podniku, ktorých bol držiteľom aj podľa údajov CEHZ, musela by konštatovať splnenie podmienok na schválenie platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. 39. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil. V. Konanie na správnom súde
40. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/230/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-5S/230/2020. 41. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 16.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2025. VI. Relevantné právne predpisy 42. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 43. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 45. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, toto nariadenie vlády ustanovuje pravidlá poskytovania podpory podľa osobitného predpisu formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. 46. Podľa § 15 písm. e) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, agroenvironmentálno-klimatické opatrenia zahŕňajú operácie ochrana biotopov prírodných a poloprírodných trávnych porastov. 47. Podľa § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, žiadateľ o platbu na ochranu biotopov prírodných a poloprírodných trávnych porastov je povinný pásť hospodárske zvieratá takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu biotopu, a dodržiavať zaťaženie zvieratami chovanými v poľnohospodárskom podniku najviac 1,9 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní, ktorých je držiteľom a sú registrované v centrálnom registri hospodárskych zvierat, na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov, a najmenej 0,3 dobytčej jednotky na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov v období od 01.05. do 31.10. každého roka záväzku; oplôtkové pasenie možno použiť, ak sa dodrží zaťaženie dobytčími jednotkami, ktoré sa prepočítava na celkovú oplotenú plochu. 48. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka, na účely tejto vyhlášky je držiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za všetky hospodárske zvieratá v chove, ktorý v danom čase prevádzkuje. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
49. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie pôdohospodárskych orgánov vo veci dotácie v oblasti pôdohospodárstva, konkrétne vo veci žiadosti o poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či pôdohospodárske orgány pri vydaní predmetného rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. 50. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie podpory (okrem iného) formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že pôdohospodárske orgány poskytnutie podpory žalobcovi formou uvedenej platby neschválili. Žalobca totiž podľa pôdohospodárskych orgánov nesplnil povinnosť pásť hospodárske zvieratá takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu biotopu (ďalej len „podmienka pasenia hospodárskych zvierat“), a dodržiavať zaťaženie zvieratami chovanými v poľnohospodárskom podniku najviac 1,9 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní, ktorých je držiteľom a sú registrované v centrálnom registri hospodárskych zvierat, na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov, a najmenej 0,3 dobytčej jednotky na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov (ďalej len „podmienka dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov“) v období od 01.05. do 31.10. každého roka záväzku; oplôtkové pasenie možno použiť, ak sa dodrží zaťaženie dobytčími jednotkami, ktoré sa prepočítava na celkovú oplotenú plochu (ďalej len „povinnosť žiadateľa o platbu“). S týmto záverom pôdohospodárskych orgánov žalobca nesúhlasil tvrdiac jednak to, že bol držiteľom zvierat, ktorými plnil povinnosť žiadateľa o platbu, s tým, že všetky tieto zvieratá boli vedené v CEHZ (i), jednak to, že dodržiava predpísané zaťaženie vlastnými zvieratami chovanými v jeho poľnohospodárskom podniku, a že obhospodaruje predmetné pozemky pasením hospodárskymi zvieratami vedenými v CEHZ na základe podpísaných zmlúv o zabezpečení služieb pasením (ii). Úlohou správneho súdu tak bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalobca (ne)splnil povinnosť žiadateľa o platbu ako podmienku na poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie, a teda či žalobca konkrétne (ne)splnil podmienku pasenia hospodárskych zvierat a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov. Zásadný význam pri zodpovedaní tejto otázky vzhľadom na argumentáciu žalobcu na jednej strane a argumentáciu pôdohospodárskych orgánov na druhej strane pritom nepochybne malo to, či podmienku pasenia hospodárskych zvierat a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov musel žiadateľ plniť tými istými zvieratami. Napokon zásadný význam pri zodpovedaní predmetnej otázky vzhľadom na argumentáciu žalobcu na jednej strane a argumentáciu pôdohospodárskych orgánov na druhej strane nepochybne malo aj poňatie držiteľa v rámci normatívneho vymedzenia povinnosti žiadateľa o platbu. 51. Pokiaľ ide o otázku, či podmienku pasenia hospodárskych zvierat a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov musel žiadateľ o platbu plniť tými istými zvieratami, z logického a teleologického výkladu § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka vyplýva, že tieto podmienky musel žiadateľ o platbu plniť tými istými zvieratami. Ide totiž o dve vzájomne prepojené a vo svojej podstate neoddeliteľné podmienky. Podmienka dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov totiž vymedzuje rozsah podmienky pasenia hospodárskych zvierat. V opačnom prípade by žiadateľ mohol realizovať pasenie hospodárskych zvierat na dotknutých pozemkoch v prakticky neobmedzenom rozsahu, pričom takejto vôli normotvorcu nič nenasvedčuje. Ak by boli podmienka pasenia hospodárskych zvierat a podmienka dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov vzájomne nezávislými podmienkami, ktoré môže žiadateľ o platbu plniť rôznymi zvieratami, neboli by uvedené obe podmienky spolu v § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, ale zjavne by boli uvedené v dvoch samostatných písmenách v rámci § 25 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka tak, ako sú samostatne v tejto právnej norme uvedené ďalšie podmienky, ktoré musel žiadateľ o platbu spĺňať. 52. Záveru, že podmienku pasenia hospodárskych zvierat a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov musel žiadateľ o platbu plniť tými istými zvieratami, nasvedčuje aj textácia „oplôtkové pasenie možno použiť, ak sa dodrží zaťaženie dobytčími jednotkami, ktoré sa prepočítava na celkovú oplotenú plochu“ použitá v § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, a to v časti za bodkočiarkou (ďalej len „textácia za
bodkočiarkou“). V textácii za bodkočiarkou je explicitne prepojená podmienka pasenia hospodárskych zvierat („oplôtkové pasenie možno použiť“) a podmienka dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov („ak sa dodrží zaťaženie dobytčími jednotkami, ktoré sa prepočítava na celkovú oplotenú plochu“). Nič nenasvedčuje tomu, že by sa obsah právnej normy ustanovenej v § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja v časti pred bodkočiarkou a v časti za bodkočiarkou mal vykladať odlišne čo do otázky, či podmienku pasenia hospodárskych zvierat a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov musel žiadateľ o platbu plniť tými istými zvieratami. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z textácie za bodkočiarkou vyplýva, že ak sa nedodrží zaťaženie dobytčími jednotkami, ktoré sa prepočítava na celkovú oplotenú plochu, nemožno na plnenie povinnosti žiadateľa o platbu použiť oplôtkové pasenie. Je tak zrejmé vzájomné prepojenie obsahu právnej normy ustanovenej v § 25 písm. i) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja v časti pred bodkočiarkou a v časti za bodkočiarkou. 53. Po ustálení záveru, že žiadal o platbu musel plniť podmienku pasenia hospodárskych zvieratami a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov tými istými zvieratami, pristúpil správny súd k posúdeniu poňatia držiteľa v kontexte povinnosti žiadateľa o platbu. 54. Správny súd v súvislosti s poňatím držiteľa v kontexte povinnosti žiadateľa o platbu prvotne upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v zmysle vyhlášky o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka držiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za všetky hospodárske zvieratá v chove, ktorý v danom čase prevádzkuje. V zmysle tohto poňatia držiteľa je zrejmé, že jeho konštitutívnym znakom je zodpovednosť za hospodárske zvieratá v chove, ktorý fyzická osoba alebo právnická osoba v danom čase prevádzkuje. 55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného poňatia držiteľa vo vyhláške o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka, ktoré je potrebné analogicky aplikovať aj vo vzťahu k držbe oviec, nie je možné žalobcu považovať za držiteľa oviec, ktorých pasením na predmetných pozemkoch mal žalobca realizovať podmienku pasenia hospodárskych zvierat. Podmienka pasenia hospodárskych zvierat totiž mala byť realizovaná pasením oviec na základe zmlúv o zabezpečení služieb pasením. Z týchto zmlúv nijako nevyplýva, že by mal žalobca za ovce, ktorých sa tieto zmluvy týkali, nejakým spôsobom zodpovedať. V zmysle uvedených zmlúv mal pasenie vykonávať dodávateľ, t.j. A. B., resp. C. D. (ďalej spolu len „dodávatelia“), prostredníctvom svojich oviec. V zmysle uvedených zmlúv mali dodávatelia ďalej zabezpečiť všetky služby živočíšnej výroby týkajúce sa pasenia u žalobcu s tým, že mali zabezpečiť pasenie pod dozorom pastiera, pásť ovce na pasienkoch žalobcu a viesť pastevný denník. Dodávatelia mali tiež zabezpečiť na svoje náklady veterinárnu starostlivosť o ovce. 56. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že zákon o veterinárnej starostlivosti za držiteľa hospodárskeho zvieraťa považuje osobu, ktorá fakticky ovláda hospodárske zviera, pokiaľ ho nemá v moci vlastník, správny súd uvádza, že takéto poňatie držiteľa zo zákona o veterinárnej starostlivosti nevyplýva, a že žalobca ostatne ani pri takomto ním uvádzanom poňatí držiteľa nepreukázal, že by bol držiteľom oviec, ktorých pasením na predmetných pozemkoch mal realizovať podmienku pasenia hospodárskych zvierat. Žalobca v kontexte ním uvádzaného poňatia držby ani nijako bližšie nešpecifikoval v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci, ako malo dôjsť z jeho strany k naplneniu faktického ovládania hospodárskych zvierat, v danom prípade oviec. Zo zmlúv o zabezpečení služieb pasením predmetných oviec totiž vyplýva, ako to už bolo uvedené, že dodávatelia mali zabezpečiť všetky služby živočíšnej výroby týkajúce sa pasenia u žalobcu s tým, že mali zabezpečiť aj pasenie pod dozorom pastiera. Inými slovami, žalobca prezentoval určitú koncepciu držby a držiteľa, ale už nijako nepreukázal naplnenie jej znakov vo vzťahu k ovciam, ktorými mal realizovať podmienku pasenia hospodárskych zvierat. 57. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca nemohol byť držiteľom oviec, ktorých pasením na predmetných pozemkoch mal realizovať podmienku pasenia hospodárskych zvierat, ani v zmysle poňatia držiteľa v Občianskom zákonníku. Podľa Občianskeho zákonníka je totiž držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Konštitutívnymi prvkami držby podľa Občianskeho zákonníka tak sú faktická moc nad vecou (objektívna zložka) a vôľa nakladať s ňou ako s vlastnou (subjektívna zložka). V kontexte zmluvy o zabezpečení služieb rastlinnej výroby pasením č. 1/2019 a zmluvy o zabezpečení služieb rastlinnej výroby pasením č. 5/2019 u žalobcu celkom zjavne absentovala subjektívna zložka držby v občianskoprávnom zmysle. Žalobca ostatne ani nepopieral, že
nebol držiteľom oviec, ktorých pasením na predmetných pozemkoch mal realizovať podmienku pasenia hospodárskych zvierat, v zmysle občianskoprávneho poňatia držby. 58. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca skutočne nesplnil povinnosť žiadateľa o platbu. Žalobca totiž nepreukázal, že by bol držiteľom zvierat, ktorými mal realizovať podmienku pasenia hospodárskych zvierat. 59. Pokiaľ žalobca tvrdí, že splnil stanovenú zaťaženosť v retenčnom období od 01.05 do 31.10. príslušného roka polygastrickými zvieratami a/alebo koňmi, ktorých bol držiteľom a ktoré boli registrované v CEHZ, správny súd pripomína, že samotný žalobca zároveň uviedol, že vlastnil v retenčnom období chov hospodárskych zvierat, ktoré choval intenzívnym spôsobom v maštali. V tejto súvislosti žalobca potom dodal, že na pasenie použil zvieratá iného majiteľa registrovaného v CEHZ. Samotný žalobca teda konštatoval, že svoje hospodárske zvieratá choval v maštali, a že na pasenie použil zvieratá iného majiteľa registrovaného v CEHZ. Z uvedeného logicky vyplýva, že žalobca svoje hospodárske zvieratá (chované v maštali) na pasenie nepoužil. Ako pritom už správny súd uviedol, žiadateľ o platbu musel podmienku pasenia hospodárskych zvierat a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov plniť tými istými zvieratami. 60. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo veci dotácie v oblasti pôdohospodárstva, tá sa týka konštatovania žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „zmyslom a účelom poskytnutia predmetnej platby je podpora práve tých chovateľov hospodárskych zvierat, ktoré majú v sledovanom období záväzku zvieratá nielen evidované v CEHZ, ale aj sú v CEHZ evidovaní ako ich držitelia, a teda skutočne spĺňajú ust. § 25 písm. i) NV SR č. 75/2015 Z. z.“ V nadväznosti na predmetnú námietku správny súd prvotne pripomína, že citované vyjadrenie žalovaného je potrebné vnímať v kontexte celkového odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj v kontexte s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Z týchto rozhodnutí pritom jasne vyplýva, že pôdohospodárske orgány poskytnutie podpory žalobcovi formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie neschválili, pretože žalobca nebol držiteľom zvierat, ktorými mal realizovať povinnosť žiadateľa o platbu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí napríklad konštatoval, že žalobca ako žiadateľ nechal spásať hospodárskymi zvieratami nahlásené plochy na základe zmluvného vzťahu s tretími osobami, a to na základe zmlúv o pasení, čo znamená, že žalobca ako žiadateľ nebol držiteľom predmetných hospodárskych zvierat na účely nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Vychádzajúc zo zmlúv o zabezpečení služieb pasením bolo skutočne potrebné konštatovať, že žalobca nebol držiteľom oviec, ktorých pasením na predmetných pozemkoch mal žalobca realizovať podmienku pasenia hospodárskymi zvieratami. 61. V nadväznosti na námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo veci dotácie v oblasti pôdohospodárstva správny súd tiež uvádza, že pôdohospodárske orgány v tomto rozhodnutí (t.j. v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí) uviedli skutkového zistenia, citovali relevantné právne normy a uviedli, ako právne posúdili zistený skutkový stav. Samotnému žalobcovi pritom boli zrejmé dôvody, na základe ktorých pôdohospodárske orgány vydali predmetné rozhodnutie vo veci dotácie v oblasti pôdohospodárstva, keď voči nim vzniesol v žalobe námietky, a to námietky nepochybne súvisiace s dôvodmi rozhodnutia pôdohospodárskych orgánov. 62. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo veci dotácie v oblasti pôdohospodárstva nebola dôvodná. 63. K námietke nesprávneho zistenia skutkového stavu zo strany pôdohospodárskych orgánov správny súd v kontexte poukazu žalobcu na konkrétne konštatovania žalovaného v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca skutočne „pásol deklarované biotopy hospodárskymi zvieratami, ktoré nie sú evidované v jeho CEHZ.“ Na deklarovaných pozemkoch boli totiž pasené ovce na základe zmlúv o zabezpečení služieb pasením, pričom žalobca netvrdil, že by bol evidovaný ako ich držiteľ v CEHZ. 64. K námietke nesprávneho zistenia skutkového stavu zo strany pôdohospodárskych orgánov správny súd ďalej uvádza, že zistenie kontrolnej skupiny, podľa ktorého žalobca mal zvieratá evidované v CEHZ, nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia vo veci dotácie v oblasti pôdohospodárstva. Ako to už bolo uvedené, žiadateľ o platbu musel plniť podmienku pasenia hospodárskych zvierat a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov tými istými
zvieratami. Žalobca túto povinnosť nesplnil, keď podmienku pasenia hospodárskymi zvieratami mal plniť pasením oviec na základe zmlúv o zabezpečení služieb pasením, pričom žalobca nebol vlastníkom ani držiteľom týchto oviec a ani netvrdil, že by bol vo vzťahu k týmto ovciam evidovaný ako ich držiteľ v CEHZ, a podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov mal plniť chovom hospodárskych zvierat, ktoré vlastnil a ktoré choval intenzívnym spôsobom v maštali, a ktoré boli evidované v CEHZ. 65. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že námietka nesprávneho zistenia skutkového stavu zo strany pôdohospodárskych orgánov nebola dôvodná. 66. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na správu z kontroly na mieste zo dňa 27.11.2019, v ktorej kontrolná skupina v rámci platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami konštatovala, že žalobca dodržiava podmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek, ktorými sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v CEHZ, a ktorých je držiteľom, na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v období od 01.05. do 31.10., správny súd uvádza, že platba pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami na jednej strane a platba na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie na druhej strane sa spravujú rozdielnymi ustanoveniami nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Podmienky na schválenie týchto platieb teda ani nie sú identické, ale sú rozdielne. Na ilustráciu týchto rozdielov možno poukázať na skutočnosť, že pri platbe pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami sa skúma zaťaženie na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami, kým v prípade platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie sa skúma zaťaženie na 1 ha plochy biotopu trávnych porastov. Pri platbe na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie je navyše stanovená aj podmienka pasenia hospodárskych zvierat. V prípade platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie tak podmienku dodržania zaťaženia plochy biotopu trávnych porastov nemožno vnímať izolovane, ale je potrebné vnímať ju v prepojení s podmienkou pasenia hospodárskych zvierat. Predmetná námietka preto nebola dôvodná. 67. Na základe vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 69. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.